Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Ncb/3/2025 1724203253 19. 05. 2025 JUDr. Blanka Malichová ECLI:SK:KSBA:2025:1724203253.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: ARIES TRUSTEE, k.s., so sídlom Skalná 7622/9, Bratislava, IČO: 54 732 727, správca konkurznej podstaty úpadcu: Sigmatrans s.r.o. „v konkurze", so sídlom ul. 29. augusta 1524/24, Banská Bystrica, IČO: 47 204 052, zastúpeného: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, Šaľa, IČO: 47 241 543, proti žalovanému: N.. L. W., T., narodeného dňa XX.XX.XXXX, trvale bytom I. X/XXX, X., zastúpenému: Advokátska kancelária Prachová & Pobijak, s.r.o., so sídlom Pribinova 20, Bratislava, IČO: 50 491 300, o zaplatenie 840.250 eur s príslušenstvom, o nesúhlase Mestského súdu Bratislava III s postúpením sporu Okresným súdom Pezinok, takto rozhodol: Na prejednanie a rozhodnutie veci vedenej na Mestskom súde Bratislava III pod sp. zn. 77Cb/124/2024 j e p r í s l u š n ý Mestský súd Bratislava III. odôvodnenie: 1. Okresný súd Pezinok postúpil listom zo dňa 26.09.2024 vec Mestskému súdu Bratislava III ako súdu kauzálne príslušnému na prejednanie obchodnoprávneho sporu podľa ust. § 43 ods. 1 v spojení s ust. § 40 a § 22 písm. a/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“), nakoľko vzťah medzi spoločnosťou úpadcu a jeho štatutárnym orgánom (žalovaným) vyhodnotil ako absolútny obchodno-záväzkový vzťah, s poukazom na skutočnosť, že v čase prevodu finančných prostriedkov z bankového účtu úpadcu, vystupoval žalovaný ako spoločník a konateľ úpadcu. 2. Mestský súd Bratislava III s postúpením sporu nesúhlasil, a v súlade s ust. § 43 ods. 2 CSP predložil vec Krajskému súdu v Bratislave ako súdu spoločne nadriadenému na rozhodnutie o príslušnosti. Svoj nesúhlas s postúpením veci odôvodnil poukazom na obsah podanej žaloby a výslovné formulácie v nej uvedené, z ktorých je zrejmé, že predmetom konania je občianskoprávny nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa ust. § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), ktorý nenapĺňa atribúty žiadneho druhu obchodno-záväzkového vzťahu v zmysle ust. § 261 a nasl. zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“). Uviedol, že pre určenie príslušnosti súdu na konanie v preskúmavanej veci je rozhodujúce posúdenie, či uplatňovaný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia voči žalovanému ako bývalému spoločníkovi a konateľovi úpadcu je sporom týkajúcim sa účasti žalovaného na spoločnosti úpadcu v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. a/ OBZ, pričom pre určenie príslušnosti je vždy smerodajný obsah žaloby. Usúdil, že záväzkový vzťah žalobcu a žalovaného nemá charakter absolútneho obchodu podľa ust. § 261 ods. 6 písm. a/ OBZ, pretože v okamihu vzniku tvrdeného bezdôvodného obohatenia žalovaný síce bol spoločníkom žalobcu (pozn. správne úpadcu), avšak jeho vznik nesúvisel ani s jeho účasťou na spoločnosti, ani s prevodom obchodného podielu v spoločnosti úpadcu, ale s iným konaním, ktoré žalobca opísal v bode III žaloby. 3. Krajský súd v Bratislave ako súd spoločne nadriadený Mestskému súdu Bratislava III a Okresnému súdu Pezinok na rozhodnutie o príslušnosti podľa ust. § 43 ods. 2 CSP po preskúmaní okolností sporu o príslušnosť dospel k záveru o nedôvodnosti nesúhlas Mestského súdu Bratislava III s postúpením veci.
4. Podľa § 12 ods. 1 CSP, na konanie v prvej inštancii je príslušný okresný súd, ak tento zákon neustanovuje inak. 5. Podľa § 13 CSP (všeobecná miestna príslušnosť), na konanie v prvej inštancii je miestne príslušný všeobecný súd žalovaného, ak nie je ustanovené inak. 6. Podľa § 14 CSP, všeobecným súdom fyzickej osoby je súd, v ktorého obvode má fyzická osoba adresu trvalého pobytu. 7. Podľa § 2 ods. 21 zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 371/2004 Z. z.“), sídlom Okresného súdu Pezinok je mesto Pezinok; jeho územný obvod tvorí územný obvod okresov Pezinok a Senec. 8. Podľa § 22 CSP (kauzálna príslušnosť), na konanie v obchodnoprávnych sporoch sú príslušné a) Mestský súd Bratislava III pre obvod Krajského súdu v Bratislave, b) Mestský súd Košice pre obvod Krajského súdu v Košiciach, c) Okresný súd Banská Bystrica pre obvod Krajského súdu v Banskej Bystrici, d) Okresný súd Nitra pre obvod Krajského súdu v Nitre, e) Okresný súd Prešov pre obvod Krajského súdu v Prešove, f) Okresný súd Trenčín pre obvod Krajského súdu v Trenčíne, g) Okresný súd Trnava pre obvod Krajského súdu v Trnave, h) Okresný súd Žilina pre obvod Krajského súdu v Žiline. 9. Podľa § 36 ods. 1 a 2 CSP, konanie sa uskutočňuje na súde, ktorý je na prejednanie príslušný. Príslušnosť sa určuje podľa okolností v čase začatia konania; takto určená príslušnosť trvá až do skončenia konania. 10. Podľa § 40 CSP, súd aj bez námietky skúma vecnú príslušnosť, kauzálnu príslušnosť a funkčnú príslušnosť počas celého konania; kauzálnu príslušnosť v obchodnoprávnych sporoch súd skúma iba do otvorenia pojednávania alebo predbežného prejednania sporu. 11. Podľa § 43 ods. 1 CSP, ak súd s postupom podľa § 40 až 41 zistí, že nie je príslušný, bezodkladne postúpi spor príslušnému súdu bez rozhodnutia a upovedomí o tom žalobcu. Žalovaného upovedomí len vtedy, ak mu už bola žaloba doručená. 12. Podľa § 43 ods. 2 CSP, ak súd, ktorému bol spor postúpený, s postúpením nesúhlasí, bezodkladne predloží súdny spis bez rozhodnutia spoločne nadriadenému súdu na rozhodnutie o príslušnosti; ak ide o spor o miestnu príslušnosť, predloží súdny spis svojmu nadriadenému súdu. Týmto rozhodnutím sú súdy viazané. 13. Podľa § 1 ods. 1 a 2 OBZ, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 14. Podľa § 261 ods. 1 OBZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 15. Podľa § 261 ods. 6 písm. a/ OBZ, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy medzi zakladateľmi obchodných spoločností, medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou, ako aj medzi spoločníkmi navzájom, pokiaľ ide o vzťahy týkajúce sa účasti na spoločnosti, ako aj vzťahy zo zmlúv, ktorými sa prevádza podiel spoločníka, medzi štatutárnym orgánom alebo členom štatutárnych a dozorných orgánov spoločnosti a obchodnou spoločnosťou, ako aj vzťahy medzi spoločníkom a obchodnou spoločnosťou pri zariaďovaní záležitostí spoločnosti a záväzkové vzťahy medzi prokuristom a spoločnosťou pri výkone jeho poverenia.
16. Predmetom sporu je nárok žalobcu - správcu konkurznej podstaty úpadcu voči žalovanému, ako bývalému spoločníkovi a konateľovi úpadcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré mal nadobudnúť opakovanými výbermi z bankového účtu úpadcu bez právneho dôvodu. Žalobca v rámci skutkových tvrdení uviedol, že výberom sumy v celkovej hodnote 840,250,- eur sa žalovaný na úkor úpadcu bezdôvodne obohatil, a získané finančné prostriedky ku dňu podania žaloby, do všeobecnej podstaty úpadcu nevydal. Na túto skutočnosť prišiel pri zisťovaní majetku dlžníka v rámci výkonu správcovskej činnosti podľa ust. § 74 ods. 6 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. K žalobe ako dôkaz o tvrdenom nároku pripojil údaje o bankových účtoch úpadcu, o držiteľovi platobnej karty bankového účtu a výpis o pohyboch na bankovom účte úpadcu za obdobie od 05.02.2016 do 05.10.2023, ktoré mu na základe písomnej žiadosti o súčinnosť poskytla banka úpadcu. 17. Ustanovenie § 261 Obchodného zákonníka je kogentným ustanovením, obsahujúcim kritéria pre určenie situácie, kedy a ktoré záväzkové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka. Ak záväzkový vzťah týmto kritériám nevyhovuje, vzťahuje sa naň úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku. Teda na to, aby určitý záväzkový vzťah spadal do ohraničeného súboru obchodnoprávnych záväzkov, musí napĺňať kritériá ust. § 261 Obchodného zákonníka. Existuje však aj možnosť dohody strán v zmysle ust. § 262 Obchodného zákonníka, že ich záväzkový vzťah nespadajúci pod vzťahy uvedené v ust. § 261 Obchodného zákonníka, sa týmto zákonom bude spravovať. Ak hmotnoprávny, v určitých prípadoch aj procesný predpis výslovne nestanovuje, že tú ktorú vec je treba považovať za vec obchodnú, potom v zásade platí, že takáto vec obchodnou vecou nie je. 18. Vzťah medzi konateľom a spoločnosťou je v zmysle ust. § 261 ods. 6 písm. a/ Obchodného zákonníka absolútnym obchodným záväzkovým vzťahom. Pôsobnosť konateľa ako štatutárneho orgánu sa navonok prejavuje oprávnením konať v mene spoločnosti, a pri jej obchodnom vedení, resp. pri rozhodovaní o iných vnútorných veciach spoločnosti je jeho pôsobnosť daná do vnútra spoločnosti, a to na základe zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov. Absolútne obchodné záväzkové vzťahy upravené v ust. § 261 ods. 6 písm. a/ až e/ Obchodného zákonníka, sú záväzkami, ktoré sa vždy spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka, a to bez ohľadu na to, kto je ich účastníkom. Úpadca, ktorého nárok v konaní žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu uplatňuje, je podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ OBZ podnikateľom a žalovaný bol v čase vzniku tvrdeného bezdôvodného obohatenia jeho spoločníkom a konateľom. 19. Predmetom žaloby je vydanie bezdôvodného obohatenia - finančných prostriedkov získaných spoločníkom a konateľom úpadcu bez právneho titulu, ktoré ku dňu podania žaloby nevydal do všeobecnej podstaty úpadcu. Vo vyjadrení k žalobnej odpovedi žalobca zotrval na uplatnenej argumentácii o opodstatnenosti nároku a okolnostiach jeho vzniku, kde okrem iného poukázal aj na to, že dôkazné bremeno o preukázaní opaku o (výbere finančného obnosu z bankového účtu úpadcu a jeho použití na podnikateľské účely úpadcu) zaťažuje výlučne žalovaného, v tom čase spoločníka a konateľa úpadcu. 20. Vyhodnotením konkrétnych okolností sporu v tomto počiatočnom štádiu konania je možné ustáliť, že uplatňovaný nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia vyplýva z pôsobenia žalovaného v spoločnosti úpadcu ako jej spoločníka a konateľa, má povahu absolútneho obchodu, a je ho potrebné posudzovať podľa ust. § 261 ods. 6 písm. a/ Obchodného zákonníka. 21. Na základe uvedeného, Krajský súd v Bratislave ako súd spoločne nadriadený Mestskému súdu Bratislava III a Okresnému súdu Pezinok podľa ust. § 43 ods. 2 CSP rozhodol, že súdom príslušným na prejednanie a rozhodnutie veci je Mestský súd Bratislava III. 22. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).