Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Co/6/2025 1725201205 26. 08. 2025 Mgr. Zita Leimbergerová ECLI:SK:KSBA:2025:1725201205.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zity Leimbergerovej a členiek senátu JUDr. Evy Mészárosovej a JUDr. Silvie Walterovej, v právnej veci žalobkyne: R.. Ľ.U. E. Á. K. L. F. X. I. Í. N. T. O. Á. , I. X. XX.X.XXXX, G. Z. K. Š. XXX, XXX XX K. Š., zastúpená spoločnosťou: AK Mgr. Beáta Kartíková s.r.o., so sídlom Gazdovský rad 2, 931 01 Šamorín, IČO: 48 214 337, v mene ktorej koná Mgr. Beáta Kartíková, proti žalovanému: R.. B. E. Á. K. L. F. X. I. Í. N. , I. X. XX.X.XXXX, G. Z. K. Š. XXX, XXX XX K. Š., zastúpený JUDr. Stanislavom Pavolom, PhD., Bratislava, Šancová 58, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Pezinok zo dňa 14. apríla 2025, č. k. 47 C 24/2025-29, takto rozhodol: I. Uznesenie Okresného súdu Pezinok zo dňa 14. apríla 2025, č. k. 47 C 24/2025-29, - vo výroku I. mení tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v časti, ktorým súd prvej inštancie ukladá žalovanému, aby dočasne nevstupoval do rekreačného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku parcele registra „C“ parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 325 m2, zapísaného na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom M., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie K. Š., obec K. Š., okres M., a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej, zamieta; - vo výroku II. p o t v r d z u j e ; - vo výroku IV., ktorým uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala ako žalobkyňa proti žalovanému žalobu v zmysle ustanovenia § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, inak súd neodkladné opatrenie nariadené výrokom I. tohto uznesenia aj bez návrhu zruší, mení tak, že u k l a d á žalobkyni, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala ako žalobkyňa proti žalovanému žalobu v zmysle ustanovenia § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, inak súd neodkladné opatrenie nariadené výrokom II. tohto uznesenia aj bez návrhu zruší. - vo výroku V. mení tak, že žiadnej zo strán n e p r i z n á v a právo na náhradu trov provinštančného konania. II. Žiadnej zo strán n e p r i z n á v a právo na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Okresný súd Pezinok uznesením zo dňa 14.4.2025, č. k. 47 C 24/2025-29 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým vo výroku I. uložil žalovanému dočasne nevstupovať do rekreačného domu so súpisným číslom XXX, postaveného na pozemku parcele registra „C“ parc. č. XXX/XX, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie o výmere 325 m2, zapísaného na LV č. XXXX, vedeného Okresným úradom M., katastrálnym odborom, pre katastrálne územie K. O., obec K. O., okres M., a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej; vo výroku II. uložil žalovanému povinnosť, aby sa na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov nepribližoval k žalobkyni s výnimkou účasti na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní, v priestupkovom konaní, v obdobnom konaní pred inými orgánmi verejnej moci, na
ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na riadnu účasť žalovaného na týchto úkonoch; vo zvyšnej časti návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol (výrok III.) a zároveň uložil žalobkyni povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala ako žalobkyňa proti žalovanému žalobu v zmysle ustanovenia § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, inak súd neodkladné opatrenie nariadené výrokom I. tohto uznesenia aj bez návrhu zruší (výrok IV.). Vo výroku V. žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,34 %. 2. Súd prvej inštancie napadnuté uznesenie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, ods. 3, § 325 ods. l, ods. 2, § 326 ods. 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, ods. 2, § 330 ods. 1, § 332 ods. 1, ods. 2, § 336 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“) a vecne tým, že po preskúmaní návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia a popisu skutkových udalostí ustálil, že žalobkyňa sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia z dôvodu, že žalovaný ako jej bývalý manžel, s ktorým žije v spoločnej nehnuteľnosti sa vo vzťahu k nej dopustil fyzického násilia, z ktorého dôvodu sa domáha ochrany nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e), g) a h) C.s.p. Uviedol, že primárnym účelom neodkladných opatrení podľa § 325 ods. 2 písm. e) až h) C.s.p. je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana, pričom pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami daného prípadu ad hoc pričom dôkazné bremeno zaťažuje osobu, ktorá návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podáva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia musí hodnoverne osvedčiť, že jeho osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pojem násilia ako taký pritom nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise definovaný. Základným charakteristickým znakom násilia je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa totiž stretnú rovnocenné strany, kým násilie je situácia, keď jedna strana zneužije prevahu svojej moci. Násilie však nemusí obsahovať len fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka a je zvlášť účinné vtedy, ak sa spojí s fyzický násilím. Prvoinštančný súd po preskúmaní okolností daného prípadu dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala uloženia povinnosti žalovanému dočasne nevstupovať do nehnuteľnosti a nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť menšiu ako 10 metrov, pričom mal za osvedčené, že žalobkyňa a žalovaný sú bývalí manželia, ktorí spolu žijú v spoločnej nehnuteľnosti, ktorá je predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré síce rozvodom manželstva zaniklo, ale ku dňu podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ešte nebolo vyporiadané. Ako vyplynulo zo skutkových tvrdení žalobkyne, zo zápisnice o trestnom oznámení zo dňa 26.3.2025 a z predloženej fotodokumentácie zranení, medzi žalobkyňou a žalovaným došlo dňa 25.3.2025 k incidentu, počas ktorého žalovaný žalobkyňu fyzicky napadol, keď ju udieral do oblasti tváre, hlavy a hornej časti rúk, v dôsledku čoho bola žalobkyňa práceneschopná od 25.3.2025 a jej práceneschopnosť v čase podania návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia trvala. Z predloženej fotodokumentácie vyplýva, že žalobkyni boli spôsobené rozsiahle pomliaždeniny v oblasti tváre a pravého ucha. Na základe uvedeného dospel k záveru, že žalobkyňa osvedčila naliehavú potrebu dočasnej úpravy vzťahov strán sporu, keďže správanie žalovaného ako bývalého manžela žalobkyne voči nej v mieste ich spoločného bydliska dňa 25.3.2025 opodstatňuje obavu o jej zdravie a život. Žalobkyňou popísané správanie žalovaného po fyzickom útoku na žalobkyňu, kedy uviedol, že sa mu uľavilo a toto bude robiť každý deň ako aj po návrate žalobkyne z nemocnice, kedy uviedol, že nemá žiadny problém, ale žalobkyňa bude mať, je spôsobilé vyvolať u žalobkyne dôvodnú obavu o jej život a zdravie aj do budúcna a tiež odôvodňuje nariadenie neodkladného opatrenia v rozsahu, ako to vyplývalo z výroku I. a II. tohto uznesenia. Povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov súd prvej inštancie uložil s výnimkou úkonov vymedzených vo výroku II. tohto uznesenia z dôvodu, že nie je možné predpokladať, že žalovaný bude schopný tento zákaz dodržať bezvýnimočne, najmä s ohľadom na skutočnosť, že bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu ako bývalých manželov nebolo doposiaľ vyporiadané, ako aj s ohľadom na podané trestné oznámenie, kedy je možné predpokladať uskutočňovanie úkonov aj v prítomnosti
žalobkyne. V časti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť nekontaktovať ju písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami, súd prvej inštancie v tejto časti jej návrh ako nedôvodný zamietol s odôvodnením, že žalobkyňa v návrhu ani len netvrdila a ani neosvedčila, žeby ju žalovaný písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami kontaktoval takým spôsobom, žeby tým bola ohrozená jej telesná alebo duševná integrita, resp. žeby u nej vyvolával dôvodnú obavu o jej život a zdravie. Trvanie neodkladného opatrenia obmedzil tak, že žalovanému uložil povinnosť nevstupovať do nehnuteľnosti do času skončenia konania vo veci samej (výrok I.), pričom zároveň výrokom IV. uložil žalobkyni v súlade s ustanovením § 336 ods. 1 C.s.p. povinnosť podať proti žalovanému žalobu vo veci samej, ktorou bude žaloba na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Prvoinštančný súd mal z návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia zároveň osvedčené, že sa strany sporu snažili vyporiadať zaniknuté bezpodielové spoluvlastníctvo manželov dohodou, pričom si vymenili niekoľko návrhov, ale ich názory na vyporiadanie spoločného majetku sa diametrálne líšili a ani po niekoľkých mesiacoch nedokázali nájsť spoločné riešenie. Práve otázku vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov predstavuje medzi stranami sporu spornú otázku, ktorá potenciálne vie prispieť k eskalovaniu konfliktov medzi nimi a práve vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov podľa záveru súdu prvej inštancie prispeje ku konečnému riešeniu sporu medzi stranami sporu. Žalobkyni neuložil povinnosť podať žalobu podľa ustanovenia § 146 ods. 2 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že žalobkyňa a žalovaný už v čase rozhodovania súdu o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú manželmi. Návrhu žalobkyne, aby jej bola uložená povinnosť v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podať žalobu na ochranu osobnosti prvoinštančný súd nevyhovel z dôvodu, že takéto súdne konanie by nebolo spôsobilé vyriešiť natrvalo otázku vstupu a užívania nehnuteľnosti sporovými stranami a konanie o ochranu osobnosti by mohlo viesť k uloženiu zákazu priblíženia žalovanému natrvalo, čo nezodpovedá druhému oddielu druhej hlavy Ústavy Slovenskej republiky, ktorý upravuje základné ľudské práva a slobody a ktorý predpokladá obmedzenie základných ľudských práv a slobôd jednotlivca len na základe zákona resp. v prípadoch ustanovených zákonom. Samotné približovanie sa žalovaného k žalobkyni nepredstavuje neoprávnený zásah do jej osobnostných práv, a preto ho nie je možné žalovanému na základe žaloby vo veci samej v súlade s ustanovením § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka zakázať. Za neoprávnený zásah je totiž potrebné vyhodnotiť len akékoľvek agresívne správanie sa žalovaného voči žalobkyni, ktoré odporuje právu alebo etickým normám spoločnosti, alebo ktoré zasahuje do osobnosti žalobkyne, do jej práva na ochranu života a zdravia, práva na súkromie a pod. Aj samo právo na priblíženie sa k inému resp. kontaktovanie iného patrí do čiastkového osobnostného práva na slobodné budovanie si spoločenských vzťahov s inými subjektami a má presah do Ústavou Slovenskej republiky garantovaných základných ľudských práv a slobôd. Obmedzenia ukladané subjektu, ktorý zasahuje do osobnostných práv iného jedinca musia byť proporcionálne k možnosti výkonu jeho základných práv a slobôd, a to z hľadiska sledovaného cieľa a vhodnosti zvoleného prostriedku ochrany s prihliadnutím na praktický dopad na právne pomery žalovaného subjektu ako aj na systémové zaradenie uložených obmedzení v právnej sústave. S odkazom na uvedené konajúci súd nepovažuje uloženie zákazu priblíženia k žalobkyni za prostriedok ochrany osobnostných práv, ktorý je aplikovateľný v súlade s ustanovením § 13 Občianskeho zákonníka, nakoľko by mali charakter trvalého obmedzenia žalovaného, čo nezodpovedá ústavným princípom ochrany základných ľudských práv a slobôd. Neodkladné opatrenie nariadené vo výroku II. tohto uznesenia uložil bez časového obmedzenia, a teda takto nariadené neodkladné opatrenie bude trvať do času, kým ho súd na návrh niektorej zo sporových strán v súlade s ustanovením § 334 C.s.p. nezruší. 3. O nároku na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 33,34 % z dôvodu, že žalobkyňa mala v konaní čiastočný úspech, keď z troch požadovaných nárokov bola úspešná v dvoch (66,67 %) a v jednom bola neúspešná (33,33 %). 4. Proti tomuto uzneseniu v rozsahu výrokov I., II., IV. a V. podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac ustanovením § 365 ods. l písm. a/, f/, g/ a h/ C.s.p. (neboli splnené procesné podmienky; súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené; rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). V prvom rade považoval za potrebné ozrejmiť o akú veľkú nehnuteľnosť ide a o ktorú sa je potrebné postarať. Ide o nehnuteľnosť, ktorá sa skladá z dvoch
samostatných a oddeliteľných častí - dvoch kupol (väčšia a menšia kupola, nazvaná v celom areály aj ako Lesná záhrada), ktoré je možné využívať samostatne a ktoré je možné aj stavebno-technicky oddeliť samostatne. Konajúci súd napadnutým rozhodnutím neprimerane zasiahol do jeho práv keďže svoj majetok nemôže užívať oddelene, ale zabránil mu sa o svoj majetok aj starať, aby neupadal a nechátral. Ním predložené listinné dôkazy preukazujú do akej nehnuteľnosti mu bol zakázaný vstup na základe zavádzajúcich a klamlivých tvrdení žalobkyne. Predmetná nehnuteľnosť sa skladá z dvoch samostatných kupol, spojených centrálnou chodbou s uzamykateľnými dverami do malej kupoly, ktorá je aj technicky oddeliteľná od veľkej kupoly. Malá kupola má tri obývateľné izby, dve kúpeľne, obývačku s kuchyňou, spoločne o výmere 135 m2, pričom má aj samostatný uzamykateľný vchod, teda je zabezpečené oddelené a samostatné fungovanie sporových strán, v malej kupole oddelenie, ako aj vo veľkej kupole oddelene, ktorá je taktiež plne obývateľná a slúžila na rôzne semináre a stretnutia. Zopakoval, že konajúci súd neprimeraným spôsobom zasiahol do jeho práv starať sa o spoločnú nehnuteľnosť, udržiavať ju a vykonávať na nej pravidelné opravy, ktoré nemá kto vykonať po nariadenom zákaze žalovanému vo vstupe do tejto nehnuteľnosti. Predmetný zásah do práv žalovaného predstavuje neprimeraný zásah v rozpore s § 123 a § 124 Občianskeho zákonníka, pričom vlastníkom sa poskytuje rovnaká právna ochrana a majú rovnaké práva a povinnosti. Tieto skutočnosti a obavy žalovaného sa naplnili aj tak, že žalobkyňa na predmetnej nehnuteľnosti vymenila všetky vonkajšie zámky, o čom žalovaného neinformovala, iba priebežne vynášala pred vstupné dvere tašky s vecami a potravinami bez akéhokoľvek upozornenia a kontaktu so žalovaným. Aj táto skutočnosť preukazuje neprimeraný zásah do jeho práv a porušenie rovnakej právnej ochrany vlastníkov spoločnej nehnuteľnosti. Žalobkyňa bola so žalovaným dohodnutá na fungovaní a realizácii užívania predmetnej nehnuteľnosti, pričom žalovaný na základe tejto vzájomnej dohody zo dňa 15.6.2023 uhrádzal žalobkyni mesačne sumu 1.300,- €, ktorá predstavovala náhradu za nevyužívanie predmetnej nehnuteľnosti žalobkyňou, ktorá sa zo spoločnej nehnuteľnosti ešte pred rozvodom manželstva odsťahovala do prenajatého bytu v Bratislave. Táto dohoda bola oboma stranami sporu rešpektovaná až do mesiaca január 2025, kedy sa žalobkyňa nečakane vrátila späť bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom svoj návrat oznámila, či informovala žalovaného. Po návrate žalobkyne do predmetnej nehnuteľnosti, žalovaný tieto úhrady prestal platiť. Žalobkyňa postupne začala stupňovať a vyvolávať konflikty, pričom žalovaný na tieto jej ataky žiadnym spôsobom nereagoval a nenechal sa vyprovokovať. K hádke zo dňa 24.3.2025 tak, ako ju opísala žalobkyňa uviedol, že jej prezentácie a tvrdenia sú klamlivé a zavádzajúce, konajúci súd bol uvedený do omylu a predložil videozáznam z uvedeného dňa, ktorý vyhotovil z dôvodu, že vzhľadom na správanie samotnej žalobkyne predpokladal eskaláciu konfliktu z jej strany. Zachytená situácia je v absolútnom rozmere a neguje prezentácie žalobkyne k hlasnej televízii a jej počúvania online hodiny astrológie. V uvedenom čase to bola práve žalobkyňa, ktoré vystupovala tak, ako sa sama prezentuje na predloženom videozázname z prezentovaného skutku a vyhotovenie videozáznamu prinieslo predovšetkým upokojenie napätej situácie, ktorú vyvolala samotná žalobkyňa. Tvrdenia žalobkyne nie sú pravdivé a vyhotovený videozáznam žalobkyne preukazuje práve pokojné a rozvážne správanie sa žalovaného, oproti správaniu žalobkyne, ktorá na žalovaného zaútočila nielen vulgárne, ale aj fyzicky. Agresívne správanie žalobkyne plynie predovšetkým z požitia alkoholu aj pri tomto incidente. Žalobkyni nebránilo nič pokračovať vo svojej činnosti v ostatných miestnostiach tak veľkej nehnuteľnosti, ako je tento rekreačný dom skladajúci sa z dvoch samostatných a obývateľných častí. Žalobkyňa sama stupňovala konflikt a na svojom notebooku pustila hardrockovú hudbu, čo je zrejmé a počuteľné aj z videozáznamu. Aby žalovaný predišiel stupňujúcemu sa konfliktu, vzdialil sa od žalobkyne a presadol si na pohovku. Vidiac jej mimiku a postoje tela spustil nahrávanie videozáznamu, nakoľko z konania žalobkyne bolo zrejmé, že chce stupňovať konflikt a v konflikte pokračovať, čo žalovaný svojím postojom odmietol a nenechal sa vyprovokovať. Aj tvrdenia žalobkyne k nasledujúcim skutočnostiam označil žalovaný za nepravdivé a zavádzajúce. Uviedol, že nasledujúci deň 25.3.2025 si chystal večeru a mal pustený malý reproduktor na polovičný výkon, keďže ho mal priamo pred sebou. Žalobkyňa začala na neho kričať, že reproduktor vyhodí von oknom a opäť vystupňovala konflikt, vyvíjala na žalovaného nežiadúci fyzický kontakt, pričom on sa voči atakom žalobkyne bránil spôsobom ako na predloženom videozázname. Opäť sa nenechal vyprovokovať, prirodzene sa bránil fyzickým atakom žalobkyne, táto napokon v psychickom rozladení odišla na poschodie predmetnej nehnuteľnosti. Tvrdenia o pokračovaní útokov na sedačke sú preto tiež nepravdivé a vymyslené. Pri varení večere ho odetého v pyžame o krátku chvíľu legitimovali príslušníci PZ v Senci, ich otázky zodpovedal logicky, pričom žalobkyňa bola naďalej konfliktná, skákala príslušníkom PZ do reči, preto ju príslušník PZ odviedol do inej izby. Obaja absolvovali dychovú skúšku a výsledok dychovej skúšky žalobkyne bol takmer 2 promile alkoholu, u žalovaného s negatívnym výsledkom. Po opísaní skutočností zo strany žalobkyne, príslušníci OO PZ v Senci preskúmali aj jeho ruky a hánky, nafotili ich a nezistili žiadne
stopy po násilí, teda že by žalovaný mal päsťou útočiť na žalovanú. Nikdy takto žalovaný nekonal. Príslušník PZ zhodnotil situáciu tak, že nie je potrebné vykázanie žalovaného zo spoločnej nehnuteľnosti a na ďalší deň bol podať na polícii vysvetlenie. Všetky tieto skutočnosti sú obsahom spisu pod č. ORP-P-165/SC-OPP2-2025 na OO PZ v Senci. Žalovaný však k týmto podkladom nemá prístup, nakoľko nie je podozrivým zo žiadnej protiprávnej činnosti. Poukázal pritom na rozporuplné prezentácie žalobkyne, keď uvádzala, že až dňa 1.4.2025 mala ísť na ošetrenie k svojej obvodnej lekárke, teda po 6 dňoch od spáchania tvrdeného skutku. Ak by jej tvrdenia boli pravdivé, polícia by prešetrovaný skutok vyhodnotila inak a lekárske ošetrenie žalobkyne by bolo vykonané hneď v deň spáchaného skutku, teda rýchlou zdravotnou pomocou, o čom neexistuje žiaden záznam, teda podľa opísaného skutkového deja sa žalobkyňou prezentované skutočnosti nestali. K nestálosti názorov a prezentácií žalobkyne predložil zápisnicu z pojednávania o rozvode manželstva sporových strán vedeného pod sp. zn. 37 Pc 6/2022, zo dňa 25.4.2023, podľa ktorej je žalobkyňa vnútorne rozpoltená osobnosť, práve vo vzťahu k svojím postojom k žalovanému, aj pri ich vzájomnej interakcii. Uviedol, že spúšťačom stupňovania konfliktov z jej strany mala byť žiarlivosť, keďže žalovaný má v súčasnosti priateľku, ktorá ho navštevuje aj v spoločnej nehnuteľnosti. Označil sa za pacifistu vo vzťahu k útokom a k vyvolaným konfliktom zo strany žalobkyne. Nenechal sa ňou vyprovokovať a preto výsledkom konania žalobkyne sú klamlivé a zavádzajúce tvrdenia, ktoré majú jediný cieľ spôsobiť mu útrapy a zamedziť mu vstup do predmetnej nehnuteľnosti, o ktorú sa po rozvode manželstva staral výlučne sám. Svoje útrapy preukazoval aj lekárskymi správami, kedy žalovaný z psychických atakov žalobkyne mal vážne zdravotné problémy, ktoré vyústili až do hospitalizácie dňa 6.4.2025 a následnej operácie. Do domáceho liečenia bol prepustený až dňa 10.4.2025. Odvolaciemu súdu navrhol návrh žalobkyne ako nedôvodný zamietnuť a priznať mu voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného vyjadrila podaním zo dňa 11.7.2025, v ktorom vyjadrení uviedla, že od januára 2025 spoločne fungovali ako spolubývajúci v predmetnej nehnuteľnosti, ale veľmi spolu nekomunikovali. Zmena nastala až v momente, keď sa žalobkyňa dňa 11.3.2025 vrátila z dovolenky a zistila, že žalovaný bez jej súhlasu postavil okolo časti nehnuteľnosti plot s ostnatým drôtom. Hoci už predtým prebehli rokovania ohľadne predaja spoločnej nehnuteľnosti a jej rozdelenia na polovicu, začalo sa v žalovanom stupňovať napätie, znovu začal vykrikovať, že jej nič nepatrí, provokoval k hádkam, pričom tieto si začal už 2 týždne pred incidentom nahrávať. Žalobkyňa má podozrenie, že celý skutok chladnokrvne plánoval, keďže asi po týždni jej dcéra poslala mail s inkriminovaným videom, kde ho vraj bije káblom. Zo záznamu je jasne vidieť, že je to kábel, ktorý trčí z počítača a nedopatrením sa dotkol jeho nohy. Keď sa začala brániť, tak nahrával tak, že nebolo vidno, že do nej kopal. Deťom deň pred incidentom poslal mail s názvom predmetu „Je mi ľúto, ale už si sama vedome ubližuje“ a v správe uvádza, že „Je to smutné, ale obávam sa, že pre ňu sa to môže stať tragickým.“ Tvrdila, že prezentácia udalostí žalovaným je nepravdivá a zavádzajúca. Nikdy netvrdila, že ju bil päsťou, v zápise z prokuratúry je uvedené, že ju bil otvorenými dlaňami a rovnako nepravdivé sú aj ďalšie informácie o tom, že nie je žiadny záznam o jej ošetrení v deň konfliktu ani RZP ani lekárom. Žalobkyňa bola hneď po čine ošetrená RZP, odvezená na urgentný príjem, kde jej robili CT hlavy. Rovnako je nepravdivý údaj, že lekára navštívila až dňa 1.4.2025, keďže v tento deň bola už na následnej kontrole. Ohľadne hospitalizácie žalovaného uviedla, že žalovaný jej dňa 3.4.2025 poslal správu od gastroenterológa a žiadal ju, nevládnu a dobitú, aby mu išla kúpiť lieky. S ňou v tom čase bola priateľka, ktorá sa o ňu starala až do nedele, kedy žalovaného odviezla sanitka. Toto jeho ochorenie nemá súvis s predmetným incidentom, keďže lekára informoval, že bolesti brucha eviduje už cca 2 týždne. Sám sa dobrovoľne týral, lebo nedokázal v sebe spracovať to, čo vykonal. Jeho tvrdenia o pacifizme a útrapách označila za subjektívnu obranu, ktorá nenarúša osvedčené skutočnosti a dôvodnosť neodkladného opatrenia. V sms správe zo dňa 21.6.2025 sa k svojmu činu priznal. Pripojila aj vyjadrenie dcéry, podľa ktorého jej mal niekedy v r. 2009 - 2010 obúchať hlavu o stôl v karavane. Syna rovnako neprimerane zbil keď mal cca 10 rokov. Fyzické útoky žalovaného k žalobkyni začali cca v roku 2018. Ženy, ktoré ho poznajú, napísali na ich Fb stránku svoje vyjadrenia na jeho osobu, ktoré však všetky okamžite zablokoval a vymazal celú históriu komunikácie. K tvrdeniam žalovaného o zásahu do jeho vlastníckeho práva uviedla, že tieto sa nezakladajú na skutočnosti. Predmetnú nehnuteľnosť bolo možné technicky oddeliť, avšak iba za predpokladu vykonania rozsiahlych stavebno- technických úprav a v súčasnosti nie je technicky oddeliteľná, keďže všetky technické zariadenia (voda, kúrenie, elektrina) sú spoločné pre obe časti domu a nachádzajú sa v strede predmetnej nehnuteľnosti. Z uvedeného dôvodu nie je možné, aby sa účastníci v takom prípade fyzicky nestretli. Žalobkyňa tvrdila, že zabezpečuje údržbu a opravy nehnuteľnosti a informácie poskytnuté žalovaným sú v tomto ohľade zavádzajúce. Zdôraznila, že žalovaný nie je absolútne vylúčený z nehnuteľnosti, nakoľko na parcele č. XXX/XX. stojí samostatne
stojaca garáž, ku ktorej je pristavaný plnohodnotný funkčný byt, v ktorom aj momentálne žalovaný býva, pričom ostatné časti nehnuteľnosti môže žalovaný bez obmedzenia užívať, vrátane záhrady, saunového domčeka, garáže a celého pozemku. K výmene zámkov uviedla, že toto vykonala až potom, čo sa žalovaný aj po vydaní a doručení neodkladného opatrenia dopustil jeho marenia tým, že niekoľkokrát vstúpil do predmetnej nehnuteľnosti, čím naďalej ohrozoval telesnú a duševnú integritu žalobkyne a dňa 7.5.2025 bola nútená podať ďalšie trestné oznámenie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 Trestného zákona. Zhrnula, že ochrana zdravia, telesnej integrity a bezpečia žalobkyne má prednosť pred právom žalovaného na užívanie spoločnej nehnuteľnosti, najmä keď nehnuteľnosť nie je ešte vyporiadaná, a teda vlastníkmi sú obe strany, žalobca bol podľa preukázaných dôkazov páchateľom násilia, je naplnený predpoklad reálneho opakovania útoku a súd rozhodol dočasne, nie trvalo, s možnosťou ďalšieho súdneho preskúmania. Podľa jej názoru súd prvej inštancie správne vyhodnotil jej návrh ako dôvodný a upozornila, že žalovaný svoj skutok popiera a zranenia žalobkyne pripisuje „sebazraneniam“. Zo záverov zabezpečeného odborného vyjadrenia v rámci trestného stíhania ako aj z lekárskych správ jednoznačne vyplýva, že v deň incidentu boli žalobkyni spôsobené viaceré zranenia, ktoré si podľa znalca vyžiadali liečbu v trvaní minimálne 21 dní a práceneschopnosť v trvaní minimálne 30 dní, s obmedzením obvyklého spôsobu života nie iba na krátky čas, pričom mechanizmus vzniku poranení korešponduje s výpoveďou poškodenej, išlo o relatívne silné údery dlaňou útočníka do oblasti tváre, do spánkovej časti, do oblasti pravého ucha. S poukazom na vyššie uvedené je možné spoľahlivo ustáliť, že v príčinnej súvislosti s konaním žalovaného došlo k spáchaniu trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona. Násilie nebolo jednorazové, žalovaný po útoku žalobkyni otvorene povedal, že „to bude robiť každý deň“, čím bol naplnený aj dôvodný strach žalobkyne o život a zdravie. Súd prvej inštancie zároveň právne korektne uložil žalobkyni podať žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov a žalovaný nie je oprávnený odvolať sa voči tomuto výroku, keďže sa ho vecne netýka. Taktiež výrok o trovách zodpovedá podielu úspechu v prospech žalobkyne a je procesne aj vecne správny. Na záver, považujúc napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie za vecne správne a primerané okolnostiam prípadu, navrhla odvolaciemu súdu odvolanie žalovaného zamietnuť ako nedôvodné a napadnuté uznesenie v celom rozsahu potvrdiť. 6. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 C.s.p.), z obsahu spisu nezistil procesné vady súdu prvej inštancie (§ 380 ods. 2 C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je sčasti dôvodné; rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku I., IV. a nadväzujúci výrok o trovách konania zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie (§ 388 C.s.p.), a výrok II. a III. potvrdil (§ 387 ods. l C.s.p.). 7. Základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností potrebných pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa neodkladného opatrenia, ale je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení. 8. Účelom inštitútu podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby dôvodne podozrivej z takéhoto skutku s jeho obeťou. Neodkladným opatrením možno osobe, proti ktorej návrh smeruje, uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt na adrese, ktorá je podľa predpisov správneho práva evidovaná ako adresa trvalého, resp. prechodného pobytu chránenej osoby. Rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Pre nariadenie neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy. Okruh
aktívne legitimovaných subjektov nie je ohraničený kategóriou blízkych osôb (§ 116 Občianskeho zákonníka). Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí mať súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi. Dôkazné bremeno zaťažuje samotného navrhovateľa. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že navrhovateľova osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia. Pôjde predovšetkým o lekárske správy, trestné oznámenia, čestné vyhlásenia tretej osoby (v pozícii svedka incidentu) a podobne. Obsah neodkladných opatrení v zmysle § 325 ods. 2 písm. f/ až h/ C.s.p. upravuje zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby. Ide o opatrenia vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Účel neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p. a účel neodkladných opatrení podľa písm. e/ a f/ sa do určitej miery prekrýva. Kvalitatívne požiadavky na osvedčenie rozhodujúcich skutočností sú determinované konkrétnymi okolnosťami prípadu ad hoc. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným vyhlásením tretej osoby (v pozícii svedka incidentu), písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a pod. Pokiaľ ide o účinky tohto druhu neodkladného opatrenia, najzávažnejší je zákaz alebo obmedzenie vstupu do domu, bytu, na pracovisko alebo iné miesto (písm. f/), kde zákon výslovne vyžaduje, aby povinná osoba svojim konaním ohrozovala telesnú alebo duševnú integritu žalobcu. Podstatou neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. (a aj písm. e/, f/ a g/) je skutočnosť, že vydanie tohto opatrenia slúži na ochranu jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Chránenej osobe má byť v odôvodnených prípadoch poskytnutá okamžitá a efektívna súdna ochrana. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním osoby, proti ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. 9. Osvedčenie (na rozdiel od dokazovania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti), pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Pri nariadení neodkladného opatrenia teda súd poskytne oprávnenému dočasnú ochranu, prípadne zabraňuje ďalšiemu zhoršovaniu jeho postavenia aj za cenu, že skutočný stav veci nie je ešte náležite zistený, a teda že subjektívne právo ani jemu zodpovedajúca povinnosť nie sú celkom nepochybné. 10. Odvolací súd pripomína, že úspech strany, ktorá sa domáha nariadenia neodkladného opatrenia, si vyžaduje preukázanie danosti hmotnoprávneho nároku (práva), ohľadne ktorého majú byť upravené pomery strán sporu (tzv. osvedčenie nároku) tak, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe bezodkladnej úpravy pomerov. Opísaním rozhodujúcich skutočností, ktoré odôvodňujú nariadenie neodkladného opatrenia, musí navrhovateľ neodkladného opatrenia preukázať, z čoho, t. j. z akých okolností, vyvodzuje svoj nárok na nariadenie neodkladného opatrenia v navrhovanom znení a musí deklarovať opodstatnenie neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť úpravu pomerov medzi stranami; musí preukázať, že uplatňovanie nároku neodkladného opatrenia, ktorým možno dosiahnuť úpravu pomerov medzi stranami obstojí, že z jeho strany nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie práva. Navrhovateľ neodkladného opatrenia má tak dôkaznú povinnosť, pokiaľ ide o tvrdené (konkrétne, podrobné) skutočnosti preukazujúce, že je daný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia a zároveň má povinnosť tvrdenia, čo sa týka skutočností odôvodňujúcich navrhované neodkladné opatrenie. 11. Po posúdení zákonných podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia v spojení s obsahom skutkových tvrdení oboch strán sporu a nimi predložených listinných dôkazov, dospel odvolací súd k záveru, že tvrdenia žalobkyne jednoznačne neodôvodňujú záver o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd dočasne zamedzil žalovanému vstup do spoločnej nehnuteľnosti (v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p.) tak, ako nariadil súd prvej inštancie, keďže toto obmedzenie by malo trvať síce dočasne, ale až do skončenia konania o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva strán sporu ako bývalých manželov, pričom však takáto žaloba zatiaľ ani nebola
podaná a „dočasnosť“ takéhoto opatrenia by tým stratila akékoľvek opodstatnenie. Podľa záverov, ku ktorým dospel prvoinštančný i odvolací súd niet pochybností, že medzi sporovými stranami dňa 24.3.2025 došlo k incidentu, pri ktorom žalovaný fyzicky napadol žalobkyňu a spôsobil jej viaceré zranenia, v dôsledku ktorých bola žalobkyňa práceneschopná v trvaní minimálne 30 dní. Úlohou súdu v posudzovanej veci je poskytnutie dostatočnej, avšak primeranej a proporcionálnej súdnej ochrany žalobkyne, ktorá (bez ohľadu na mieru spoluzavinenia) je preukázateľne osobou, ktorej integrita bola spomínaným incidentom ohrozená. Posúdenie miery zavinenia žalovaného, či „pričinenia“ žalobkyne nie je predmetom tohto konania. Avšak práve v záujme ochrany žalobkyne, presnejšie za účelom odvrátenia prípadného výraznejšieho násilia žalovaného, resp. za účelom zabránenia akejkoľvek ďalšej formy násilia žalovaného voči žalobkyni sa odvolaciemu súdu javí ako postačujúci spôsob ochrany v podobe nariadenia iba jedného z navrhovaných opatrení, a to opatrenia, ktorým sa žalovanému uloží povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, pričom nie je rozhodujúce, či je predmetná nehnuteľnosť spoločne užívaná stranami sporu reálne, resp. technicky deliteľná alebo nie (tak ako pripomína žalobkyňa), a to bez časového obmedzenia. Žalobkyňa nijako nerozporovala tvrdenia žalovaného týkajúce sa okolností zásahu privolaných príslušníkov policajného zboru, ktorí po príchode do nehnuteľnosti nevzhliadli potrebu využiť oprávnenie vykázať osobu podozrivú z násilia, teda žalovaného zo spoločného obydlia a zakázať mu doň vstup, keďže žalovaný (už) zrejme nevykazoval útočné a násilné správanie voči žalobkyni (nebol teda považovaný za osobu „dôvodne podozrivú z násilia“), ktorá naopak vykazovala znaky požitia alkoholu a jej správanie bolo konfliktné. Tvrdenia žalovaného, že žalobkyňa mala mať po absolvovaní dychovej skúšky viac než 2 promile alkoholu a jej správanie bolo konfliktné aj voči príslušníkom PZ síce zo žiadneho dôkazu nevyplývajú, avšak žalobkyňa tieto tvrdenia nijako nenamietala ani účinne nepoprela. Z tohto dôvodu odvolací súd považoval vykonanie dôkazu pripojením si vyšetrovacieho spisu vedeného OO PZ v Senci pod č. ORP-P-165/SC-OPP2-2025 za nadbytočné a presahujúce rámec dokazovania v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia. I keď atak žalovaného voči žalobkyni bol ojedinelý, súd prvej inštancie správne návrhu žalobkyne vyhovel a v zmysle ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. zakázal žalovanému sa k nej približovať na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov (okrem úkonov spojených s účasťou na procesných úkonoch v civilnom súdnom konaní, v trestnom konaní, v priestupkovom konaní, či v obdobnom konaní pred inými orgánmi verejnej moci, na ktoré bude žalovaný predvolaný, v rozsahu nevyhnutnom na jeho riadnu účasť na týchto úkonoch), keď mal za to, že telesná alebo duševná integrita žalobkyne by v budúcnosti mohla byť ohrozená a ide len o menej závažný zásah do osobných slobôd povinného (žalovaného) a ktoré opatrenie považuje odvolací súd za postačujúce a naplňujúce účel okamžitej a efektívnej súdnej ochrany žalobkyne. Jednoznačný záver odvolacieho súdu nie je daný z dôvodu, že zo zhodných tvrdení strán sporu vyplýva, že žalovaný sa inej formy násilia voči žalobkyni nedopustil, uvedený incident bol ojedinelý a je zároveň pravdepodobná aj určitá miera spoluzavinenia zo strany žalobkyne, ktorá sa svojím konaním (možno aj pod vplyvom alkoholu) môže v nemalej miere „pričiniť“ o následné násilné správanie sa žalovaného. Je však potrebné zdôrazniť, že akákoľvek forma násilia je vylúčená a neakceptovateľná, či už bola poškodenou osobou vyprovokovaná alebo nie. Keďže žalobkyňa neosvedčila potrebu bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by osvedčovali také správanie žalovaného, ktoré môže dôvodne vzbudzovať podozrenie, že sa žalovaný dopúšťa násilia vo vzťahu k žalobkyni (ako nevyhnutnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. e/ C.s.p.), ako aj to, že je bezprostredne ohrozená telesná alebo duševná integrita žalobkyne (ako nevyhnutnej podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f/ C.s.p.), odvolací súd výrok I. napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie v zmysle § 388 C.s.p. zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol a výrok II., ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť nepribližovať sa k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov (s určitými výnimkami) podľa § 325 ods. 2 písm. h/ C.s.p. potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 12. Rozsah odvolania žalovaného sa týkal aj výroku IV. napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie uložil žalobkyni, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto uznesenia podala ako žalobkyňa proti žalovanému žalobu v zmysle ustanovenia § 149 ods. 3 Občianskeho zákonníka o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, inak súd neodkladné opatrenie nariadené výrokom I. tohto uznesenia aj bez návrhu zruší. Keďže uvedená povinnosť nebola uložená žalovanému, a teda toto rozhodnutie nebolo vydané v neprospech žalovaného, nie je v zmysle ustanovenia § 359 C.s.p. oprávnenou osobou, neopomenúc pritom skutočnosť, že žalovaný ohľadom tohto odvolaním napadnutého výroku súdu prvej inštancie žiadne odvolacie dôvody neuviedol. Nakoľko je však
napadnutý výrok výrokom závislým v zmysle ustanovenia § 379 písm. a/ C.s.p., odvolací súd zmenil znenie výroku IV. tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia. 13. Odvolací súd v nadväznosti na rozsah odvolania žalovaného, ako aj z dôvodu dikcie ustanovenia § 396 C.s.p. preskúmal napadnuté uznesenie aj čo do výroku o náhrade trov konania (výrok V.). Po rozhodnutí odvolacím súdom predmetným uznesením v konaní pred súdom prvej inštancie zostala žalobkyňa úspešná len sčasti a zároveň neúspech žalovaného bol tiež len čiastočný, odvolací súd preto uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku V. o trovách konania zmenil (§ 388 C.s.p.) a rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznáva právo na náhradu trov prvoinštančného konania podľa § 255 ods. 2 C.s.p. 14. Ak mala strana úspech v spore len čiastočný, potom sa náhrada trov pomerne rozdelí. Aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí to byť prevažujúci úspech. Ak strana sporu v jednej žalobe (návrhu) uplatní niekoľko samostatných nárokov, postupuje sa pri rozhodovaní o náhrade trov konania podľa zásad pre priznanie náhrady trov konania pri každom nároku samostatne. Ak sa v spore navzájom vyvážia úspech a neúspech, náhrada trov sa spravidla neprizná žiadnej zo strán sporu. Na rozhodnutie súdu o priznaní náhrady trov konania má teda zásadný vplyv pomer úspechu konkrétnej sporovej strany voči protistrane. 15. V zmysle uvedeného teda odvolací súd posúdil úspech žalovaného (odvolateľa), resp. neúspech žalobkyne aj v odvolacom konaní ako čiastočný, a preto v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 a ods. 2 C.s.p., § 255 ods. 2 C.s.p. rozhodol tak, že žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania. 16. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 10 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).
a prostriedky