Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/59/2023 2121205587 29. 04. 2025 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2025:2121205587.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Valérie Kleinovej ml., a JUDr. Miriamy Žákovej, v právnej veci žalobcu: I.. O. J., so sídlom Y. X, XXX XX Š., správca konkurznej podstaty úpadcu Meile Elektrotechnik, k.s., so sídlom Družstevná 1097/11, 925 53 Pata, IČO: 35 979 721, právne zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, proti žalovanému: Aspőck Systems GmbH, so sídlom Enzing 4, 4722 Peuerbach,, Rakúska republika, právne zastúpený: HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Žižkova 7803/9, 811 02 Bratislava, IČO: 36 856 584, o zaplatenie 78.737,88 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/93/2021 - 78 zo dňa 28.11.2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Trnava č.k. 36Cb/93/2021 - 78 zo dňa 28.11.2022 potvrdzuje. II. Súd p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Trnava ako súd prvej inštancie uznesením č.k. 36Cb/93/2021 - 78 zo dňa 28.11.2022 výrokom I. konanie zastavil a výrokom II. rozhodol, že žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozhodol tak s poukazom na ustanovenia § 3, § 4, § 9 a § 161 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“), podľa čl. 1, čl. 25 ods. 1 a čl. 26 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach (prepracované znenie) (ďalej aj ako „Nariadenie Brusel I bis“) a podľa bodu 6, bodu 35, čl. 6 a čl. 7 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (ďalej aj ako „Nariadenie o insolvenčnom konaní“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že preskúmal námietku žalovaného uplatnenú v jeho odpore proti európskemu platobnému rozkazu, teda pri jeho prvom úkone, ktorý mu patril, v ktorej namietal právomoc súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto námietka je opodstatnená. Súd prvej inštancie sa najskôr vysporiadaval s otázkou, či je možné založiť právomoc v zmysle Nariadenia o insolvenčnom konaní. Súd prvej inštancie konštatoval, že záväzkový vzťah bol uzatvorený pred začatím insolvenčného konania, a teda nevyplýva priamo z insolvenčného konania. Nariadenie o insolvenčnom konaní určuje právomoc súdov iba v prípade žalôb, ktoré priamo vyplývajú z insolvenčného konania, a keďže predmetné konanie nevyplýva z insolvenčného konania, súd prvej inštancie dospel k záveru, že nebolo možné určovať právomoc súdu v danom prípade na základe Nariadenia o insolvenčnom konaní, ale bolo potrebné aplikovať ustanovenia Nariadenia Brusel I bis. Súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu uzatvorili dňa 02.04.2014 Rámcovú dohodu, v ktorej si výslovne dohodli v bode 13.1 právny poriadok, ktorým sa bude zmluva spravovať, a to právny poriadok
Rakúskej republiky a v bode 13.2 dohodli, že príslušným súdom, ktorý má v zmysle článku 13.2 v konaní rozhodovať je súd vo Welse v Rakúsku. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že predmetná dohoda spĺňala náležitosti v zmysle článku 25 Nariadenia Brusel I bis, t. j. bola uzatvorená písomne a vo forme, ktorá je v súlade so zvyklosťami, ktoré sú alebo majú byť účastníkom zmluvy známe, a ktorá je v takomto obchode dobre známa a pravidelne dodržiavaná účastníkmi, ktorí uzatvorili zmluvu typickú pre daný obchodný vzťah. Súd prvej inštancie tak ustálil, že výlučnú právomoc konať v danom spore má v zmysle ustanovení Nariadenia Brusel I bis súd vo Welse v Rakúskej republike. Súd prvej inštancie dodal, že právomoc tunajšieho súdu by mohla byť daná iba so súhlasom žalovaného, čo v danom prípade nebolo splnené, nakoľko žalovaný výslovne namietol nedostatok právomoci tunajšieho súdu. Súd prvej inštancie teda dospel k záveru o nedostatku právomoci v predmetnom spore konať a rozhodovať, konanie podľa § 9 CSP zastavil pre neodstrániteľný nedostatok podmienky konania. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 v spojení s § 256 ods. 1 CSP a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko k zastaveniu konania došlo zavinením na strane žalobcu. 3. Proti uvedenému uzneseniu podal žalobca dňa 20.01.2023 odvolanie v celom rozsahu, a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, nakoľko mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Žalobca navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania v celom rozsahu. Žalobca uviedol, že dňa 05.01.2023 mu bolo doručené napadnuté uznesenie, pričom z bodu 6. odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplynulo, že žalovaný dňa 01.04.2022 doručil súdu prvej inštancie vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, v ktorom uviedol, že „Nariadenie Brusel I Bis má totiž v prejednávanom spore jednoznačnú prednosť pred ustanoveniami Insolvenčného nariadenia. Podľa bodu 35 preambuly Insolvenčného nariadenia síce naozaj platí, že súdy členského štátu, na území ktorého sa začalo insolvenčné konanie, by mali mať právomoc aj v prípade žalôb, ktoré priamo vyplývajú z insolvenčného konania a ktoré s týmto konaním úzko súvisia. Konanie o zaplatenie žalovanej sumy však k takýmto úzko prepojeným sporom jednoznačne nepatrí. Žalovaný poukazuje na rozhodnutie SD EÚ vo veci C-157/13 Nickel & Goeldner Spedition GmbH v. „Kintra“ UAB. SD EÚ tu rozhodol, že žaloba o zaplatenie pohľadávky založenej na poskytnutí dopravných služieb, ktorú podal správca konkurznej podstaty prináleží pod pojem „občianske a obchodné veci“, a preto patrí do pôsobnosti Nariadenia Brusel I bis. Insolvenčné nariadenie sa neaplikuje a súd postupuje v intenciách nariadenia Brusel I bis. S poukazom na toto nariadenie je potom príslušným na konanie bezpochyby iba súd v meste Wels, Rakúsko, tak, ako bolo medzi stranami dojednané v bode 13.1 a 13.2 Rámcovej dohody“. Žalobca namietal, že uvedené vyjadrenie mu nebolo doručené. Poukázal na čl. 9 CSP, v zmysle ktorého strany sporu majú právo oboznámiť sa s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určuje zákon. Žalobca mal za to, že nedoručením vyjadrenia žalovaného žalobcovi zo strany súdu bol porušený princíp kontradiktórnosti sporového konania a bolo mu znemožnené vyjadriť sa k právnej argumentácii protistrany, čím bolo jednoznačne porušené jeho právo na spravodlivý súdny proces. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/141/2010. 4. K odvolaniu žalobcu sa žalovaný vyjadril v podaní zo dňa 16.02.2023. K žalobcom namietanému odvolaciemu dôvodu žalovaný uviedol, že práva žalobcu porušené neboli a už vôbec nie v intenzite namietaného odvolacieho dôvodu. Žalovaný poukázal na limitovanie princípu kontradiktórnosti ukotveného v čl. 9 CSP a to dovetkom „v rozsahu, ktorý určí zákon“. Súd je podľa neho povinný doručovať procesné úkony stranám len v prípadoch vyslovene stanovených zákonom, resp. CSP. Súd podľa žalovaného priznal žalobcovi práva nad rámec procesnej úpravy ak pred vyjadrením pristupoval k doručovacím úkonom. Súd konanie zastavil z dôvodu neodstraniteľnej vady podľa § 9 CSP. V takom prípade vydanie uznesenia o zastavení konania malo nasledovať okamžite po tom, ako súd zistil, že nemá právomoc. Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca v odvolaní namietal len procesný odvolací dôvod, bez námietky nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 5. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „odvolací súd“) ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359 a § 362 ods. 1 prvá veta CSP), viazaný dôvodmi odvolania (§ 380 CSP), bez nariadenia
pojednávania dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť. 6. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 7. Podľa čl. 9 CSP, strany sporu majú právo sa oboznámiť s vyjadreniami, návrhmi a dôkazmi protistrany a môžu k nim vyjadriť svoje stanovisko v rozsahu, ktorý určí zákon. 8. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie bezodkladne zastaví. 9. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 10. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 11. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu mal za preukázané, že súd prvej inštancie na základe návrhu doručeného dňa 24.09.2021 vydal dňa 27.01.2022 európsky platobný rozkaz, proti ktorému žalovaný podal dňa 14.02.2022 odpor, v ktorom zároveň vzniesol námietku nedostatku právomoci slovenského súdu s tým, že príslušným súdom na konanie je súd v meste Wels, Rakúska republika. Odpor súd prvej inštancie doručil žalobcovi, ktorý sa k nemu vyjadril podaním zo dňa 04.03.2022. Na základe výzvy súdu prvej inštancie sa k predmetnému vyjadreniu vyjadril žalovaný podaním zo dňa 04.03.2022 a dňa 20.10.2022 bola súdu prvej inštancie doručená urgencia - návrh na zastavenie konania, zo strany žalovaného zo dňa 20.10.2022. Súd prvej inštancie vydal dňa 28.11.2022 napadnuté uznesenie, ktorým konanie zastavil z dôvodu, že dospel k záveru, že výlučnú právomoc konať v danom spore má v zmysle ustanovení čl. 25 ods. 1 a čl. 26 ods. 1 Nariadenia Brusel I bis súd vo Welse v Rakúskej republike. 12. Odvolacia argumentácia žalobcu spočívala v namietaní porušenia jeho práva na spravodlivý proces tým, že súd prvej inštancie mal porušiť princíp kontradiktórnosti sporového konania a žalobcovi znemožnil vyjadriť sa k právnej argumentácii protistrany vo vyjadrení doručenom súdu dňa 31.10.2022, označeného ako urgencia - návrh na zastavenie konania. Pre naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je nevyhnutné, aby boli splnené tri zákonné znaky, ktorými sú (1) nesprávny procesný postup, (2) tento nesprávny procesný postup znemožnil strane sporu uskutočňovať jej procesné práva a (3) intenzita tohto zásahu dosahovala takú mieru, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Aby teda došlo k naplneniu predpokladu pre odvolací dôvod podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) CSP musí byť postup konajúceho súdu nielen nesprávny ale aj dosiahnuť intenzitu, ktorá atakuje právo na spravodlivý proces. 13. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalovaný doručil súdu podanie zo dňa 01.04.2022, v ktorom reagoval na podanie žalobcu zo dňa 04.03.2022 a v ktorom zotrval na svojej argumentácii, že na posúdenie právomoci slovenského súdu sa budú aplikovať ustanovenia Nariadenia Brusel I bis a dôvodil, prečo nemožno aplikovať ustanovenia Nariadenia o insolvenčnom konaní. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že toto vyjadrenie žalovaného, nebolo zo strany súdu prvej inštancie doručené žalobcovi. 14. Odvolací súd nedospel k záveru, žeby nedodržanie procesného postupu zo strany súdu prvej inštancie, keď rozhodol bez doručenia dupliky žalovaného žalobcovi by malo predstavovať takú intenzitu zásahu do práva žalobcu na spravodlivý proces, žeby to zakladalo dôvodnosť zrušenia napadnutého rozhodnutia a vrátenie veci na ďalšie konania a to z dôvodu pre ktorý bolo konanie zastavené, a ktorým bol nedostatok právomoci konajúceho súdu. Právomoc súdu je jednou z procesných podmienok, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol vo veci konať a rozhodnúť. Keďže súd na splnenie podmienok konania prihliada kedykoľvek počas konania, je irelevantné, v ktorom štádiu konania súd nedostatok svojej právomoci zistí. Ustanovenie § 9 CSP explicitne uvádza, že ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie zastaví, a teda keď súd prvej inštancie dospel k záveru o nedostatku právomoci, bolo jeho povinnosťou konanie zastaviť. Vydanie uznesenia o zastavení konania musí po indikácii nedostatku právomoci nasledovať bezodkladne. Žalovaný vzniesol námietku v
podanom odpore. Žalobcovi bolo zo strany konajúceho súdu umožnené vyjadriť sa k podanej námietke. Odvolací súd uvádza, že právne posúdenie je na strane konajúceho súdu, a teda ak zistí nedostatok podmienky, ktorou je právomoc konať, musí konanie bezodkladne zastaviť. Uvedený postup je v súlade s naplnením zásady hospodárnosti konania. 15. Princíp kontradiktórnosti konania, ktorý je nesporne obsahom práva na spravodlivý proces, totiž nemožno chápať formalisticky, ale je potrebné dôsledne vyhodnotiť individuálne okolnosti situácie, na základe ktorých možno dospieť k záveru, či v konkrétnom prípade bola možnosť účastníka konania zaujať stanovisko k vyjadreniu protistrany naozaj reálne zmarená a tým jeho pozícia objektívne oslabená. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. I. ÚS 145/2021). 16. Podstatou zásady kontradiktórnosti konania a s ňou súvisiacou zásadou „rovnosti zbraní“ je, aby všetci účastníci konania mali reálnu možnosť využiť svoje procesné práva predložiť argumenty a reagovať na protiargumenty protistrany. Zásada kontradiktórnosti je porušená tam, kde súd odníme strane sporu možnosť vyjadriť sa k dôkazu, ktorý súd vykonal a ktorý obsahoval zistenie významné pre jeho rozhodnutie a vytvorí tak dotknutej strane sporu podstatne nevýhodnejšie podmienky na preukázanie svojich tvrdení, než akými disponuje druhá strana sporu, prípadne tam, kde strana sporu nemá možnosť zúčastniť sa na pojednávaní (k tomu viď napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS/49/2001 zo dňa 19.12.2001). 17. Právo na spravodlivé konanie nie je absolútne a jeho rozsah sa môže meniť v závislosti od individuálnych okolností konkrétneho prípadu. Odvolací súd uvádza, že právo na kontradiktórny proces však nebráni súdu, aby od tohto pravidla v záujme procesnej ekonómie upustil, ak je zrejmé, že nezoznámenie strany sporu so stanoviskom druhej strany sporu, nemôže mať akýkoľvek vplyv na výsledok konania (k tomu viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/7/2013 zo dňa 22.01.2014). 18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že vzhľadom ku skutočnosti, že dôvodom zastavenia konania bol nedostatok právomoci konajúceho súdu, ako absencia základnej podmienky konania, a teda ide o právne posúdenie otázky , ktorá je výlučne na konajúcom súde, neposkytnutie vyjadrenia žalovaného žalobcovi v rámci konania a nemožnosť sa k nemu vyjadriť, nemôžu byť považované za taký zásah do práv žalobcu, že by tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 19. Napadnuté uznesenie odvolací súd skúmal len v rozsahu žalobcom vznesených odvolacích dôvodov, kedy tento namietal len odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, z dôvodu, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a to vo vzťahu k nedoručeniu podania žalovaného. Žalobca však nijako nenamietal ani skutkové ani právne závery súdu prvej inštancie. Odvolacia námietka žalobcu tak nebola spôsobilá spochybniť vecnú správnosť záverov súdu prvej inštancie v napadnutom uznesení. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú. 20. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie z dôvodu jeho vecnej správnosti podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 21. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).