Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 1Cob/141/2024 2123205196 27. 02. 2025 JUDr. Viera Marková ECLI:SK:KSBA:2025:2123205196.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Markovej a členiek senátu JUDr. Antónie Bednarčík a JUDr. Miriamy Žákovej v spore žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, Lamačská cesta č. 8, 833 04 Bratislava 37, IČO: 31 749 542 proti žalovanému: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvalý pobyt C., XXX XX C., t.č. D. E. F. G. H. I. J. E. F., J. K. XXX/XX, XXX XX J. E. F., o zaplatenie 16.879,34 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 60Cb/60/2023-33 zo dňa 26.10.2023, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 60Cb/60/2023-33 zo dňa 26.10.2023 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Trnava ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom pre zmeškanie výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 16.879,34 EUR, úrok vo výške 4.261,33 EUR, úrok z omeškania vo výške 8.326,22 EUR, zmluvnú pokutu vo výške 3.070,33 EUR, úrok vo výške 2,6% z nesplatenej istiny vo výške 22.094,96 od 03.07.2021 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 8% z nesplatenej istiny vo výške 22.094,96 EUR od 03.07.2021 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. rozhodol, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100% a to s poukazom na ustanovenia § 255 ods. 1 a § 273 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 29.06.2023 sa žalobca domáhal zaplatenia istiny 16.879,34 EUR s príslušenstvom z titulu uzavretej zmluvy o poskytnutí podpory vo forme úveru. Súd prvej inštancie konštatoval, že uznesením č.k. 60Cb/60/2023-29 zo dňa 18.07.2023, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 02.08.2023, uložil žalovanému povinnosť písomne sa vyjadriť k žalobe v lehote 15 dní. Súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný sa nevyjadril, čím boli podľa súdu prvej inštancie naplnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškania podľa § 273 CSP. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobe vyhovel. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP, a žalobcovi ako procesne úspešnej strane priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 3. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že sa v trestnej veci 5T/33/2008 a v konaní o obnovu konania nerozhodlo o jeho vine a momentálne sa rozhoduje o odňatí veci v sp.zn. 28Nt/50/2020 na Krajskom súde v Trenčíne. Žalovaný uviedol, že je nekompetentný, nemá majetok a spláca exekúciu. Pracuje v D. J. E. F.. Žiadal odvolací súd zastaviť konania, nakoľko sa už raz vo veci rozhodovalo v konaní v sp.zn. 26Co/219/2014 dňa 26.05.2015. 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalobca si v konaní vedenom na Okresnom súde v Trnave sp.zn. 5T/33/2008 proti žalovanému ako obvinenému uplatnil nárok na náhradu škody, ktorý vzal späť a nárok si uplatnil následne proti žalovanému v konaní vedenom na Okresnom súde
Trnava sp.zn. 26C/110/2006. Smerodajné podľa žalobcu je, že žalobca a žalovaný uzavreli zmluvu a žalovaný je povinný plniť všetky povinnosti vyplývajúce zo zmluvy. Rozsudkom č.k. 24C/110/2006-487 bol žalovaný spolu s manželkou zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 9.583,38 EUR, čo predstavovalo 103 splatných a neuhradených splátok. Za účelom vymoženia pohľadávky bolo vedené exekučné konanie EX 8/2016 a po jeho zastavení konanie EX 542/2022. Podľa vyjadrenia žalobcu dochádza exekúciou k uspokojovaniu pohľadávok iného veriteľa ako je žalobca. Skutočnosť, že sa žalovaný nachádza v D., ani jeho nemajetnosť a jeho zdravotný stav nemajú vplyv na zánik pohľadávky. Žalobca uviedol, že v predmetnom konaní sa domáha zaplatenia rozdielu medzi celkovou výškou pohľadávky a sumy, na ktorú už bol žalovaný zaviazaný rozsudkom 26C/110/2006. Žalobca skonštatoval, že rozsudok bol vydaný na základe zákonom stanovených podmienok a preto je odvolanie neprípustné. 5. Žalovaný bol uznesením súdu prvej inštancie č.k. 60Cb/60/2023-40 zo dňa 27.11.2023 márne vyzvaný na odstránenie vád podania. 6. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach dôvodov a v rozsahu odvolania podľa § 379 CSP a § 380 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu a dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 7. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie. 8. Podľa § 219 ods. 2 CSP, rozsudok sa vyhlasuje spravidla hneď po skončení pojednávania, ktoré vyhláseniu predchádzalo. Ak to nie je možné, súd na vyhlásenie rozsudku odročí pojednávanie najdlhšie na 30 dní; v takom prípade súd doručí rozsudok prítomným stranám na pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený; neprítomným stranám ho odošle najneskôr do troch dní. Ustanovenia o odročení pojednávania sa v tomto prípade nepoužijú. 9. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami. 10. Podľa § 219 ods. 4 CSP, len čo súd vyhlási rozsudok, je ním viazaný. 11. Podľa § 273 ods. 1 CSP, súd môže aj bez nariadenia pojednávania rozhodnúť o žalobe podľa § 137 písm. a) rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) uznesením uložil žalovanému povinnosť v určenej lehote písomne vyjadriť sa k žalobe a v tomto svojom vyjadrení uviesť rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva, a označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a žalovaný túto povinnosť bez vážneho dôvodu nesplnil, b) v uznesení podľa písmena a) poučil žalovaného o následkoch nesplnenia takto uloženej povinnosti vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a c) doručil uznesenie podľa písmena a) žalovanému do vlastných rúk. 12. Podľa § 380 ods. 2 CSP na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené. 13. Podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak neboli splnené procesné podmienky. 14. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 15. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom spisu a napadnutým rozsudkom v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania žalovaného (§ 379 a 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 16. Súd prvej inštancie rozhodol v predmetnej veci rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 273 CSP. Rozhodol kontumačným rozsudkom, ktorý vo všeobecnosti predstavuje sankciu za určité zákonom vymedzené formy procesnej pasivity procesných strán v sporovom konaní. Využitie skrátenej formy rozhodnutia v podobe rozsudku pre zmeškanie vydaného v zmysle § 273 CSP nezbavuje súd povinnosti dôsledne zachovať základné procesné podmienky vedenia súdneho procesu. Rozsudok bez ohľadu na jeho formu je nutné v zmysle § 219 ods. 1 CSP vyhlásiť verejne. Povinnosť verejného vyhlásenia rozsudku v mene Slovenskej republiky vyplýva z ústavnej požiadavky vyjadrenej v čl. 142 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky. Ústava Slovenskej republiky neumožňuje vyhlásiť rozsudok iným spôsobom ako verejne. V tomto smere je znenie jej ustanovenia čl. 142 ods. 3 celkom jednoznačné a bezvýnimočné. Verejné vyhlásenie rozsudku je jednou zo záruk spravodlivého konania a zároveň patrí k ústavným princípom právneho štátu. V civilnom konaní súvisí zabezpečenie verejnosti vyhlásenia rozsudku so základným princípom verejnosti pojednávania. Povinnosť verejného vyhlásenia rozsudku sa vzťahuje na všetky stupne sústavy všeobecného súdnictva, a to bez ohľadu na konkrétny procesný režim priebehu konkrétneho súdneho konania. Súd je tak povinný vyhlásiť rozsudok verejne aj v prípade, ak inak koná vo veci samej bez nariadenia pojednávania (§ 177 ods. 2, § 219 ods. 3 CSP). 17. Verejné vyhlásenie rozsudku je zárukou spravodlivého konania a patrí k ústavným princípom právneho štátu. Konštatovanie, že rozsudok bol vyhlásený verejne, predpokladá, aby súd dal verejnosti najavo, že rozsudok vyhlási. Minimálny štandard takéhoto oznámenia predpokladá osobitný postup súdu (aj najvyššieho súdu ako dovolacieho súdu), ktorý smeruje k verejnosti (informovanie o čase a mieste vyhlásenia rozsudku spôsobom v takomto prípade obvyklým, napr. na oznamovacej tabuli súdu, na internetovej stránke súdu), bez ohľadu na to, či pri konkrétnom vyhlásení rozsudku verejnosť právo na prítomnosť využije, alebo nie (Ústavný súd Slovenskej republiky sp.zn. II. ÚS 85/02). 18. Verejné vyhlásenie rozsudku je úkon súdu, ktorý je z hľadiska vecného, časového, miestneho a personálneho neopakovateľný a nezameniteľný s iným úkonom súdu. Ak súd účastníka neupovedomil zákonu zodpovedajúcim spôsobom o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku, odňal mu možnosť pred súdom konať [§ 237 písm. f) OSP]; táto procesná vada konania je odstrániteľná len zrušením rozhodnutia vydaného v konaní, v ktorom k nej došlo. (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1 Cdo 120/2009, R 14/2010). 19. Z obsahu spisu vyplýva skutočnosť, že v predmetnom konaní k verejnému vyhláseniu rozsudku nedošlo. Súd prvej inštancie opomenul a nedodržal postup v zmysle § 219 ods. 3 CSP. Uvedené potvrdzuje úradný záznam sudcu zo dňa 21.11.2024. Zo strany konajúceho súdu došlo k takej procesnej vade konania, ktorú je možné odstrániť len zrušením napadnutého rozsudku. Odvolací súd skúma procesné podmienky ex offo, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch uvedené odvolateľom. Vzhľadom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 20. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 389 ods. 1 písm. a), b) CSP v spojení s § 391 CSP v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude v intenciách vyššie uvedeného opätovne vec prejednať procesným postupom súladným s príslušnými zákonnými ustanoveniami a znovu vo veci rozhodnúť s tým, že pokiaľ sa súd prvej inštancie rozhodne využiť možnosť rozhodovania rozsudkom pre zmeškanie v zmysle § 273 CSP bude jeho povinnosťou dôsledne dodržať procesný postup súdu v zmysle § 219 ods. 1, 3 CSP. Zároveň odvolací súd dáva do pozornosti znenie § 52a vyhlášky č. 654/2005 Z.z. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, podľa ktorého, ak súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, o verejnom vyhlásení rozsudku sa spíše zápisnica. 21. Súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania.
22. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).