Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2CoKR/11/2025 2124201529 20. 05. 2025 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2025:2124201529.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Vojtech Agner, so sídlom kancelárie Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, IČO: 42 360 781, značka správcu S 1690, správca úpadcu: ADA WASTE, s.r.o. v konkurze, so sídlom Bratislavská 1611/74, 924 01 Galanta, IČO: 36 242 560, právne zast.: Mgr. Dominika Lipták Krakovská, advokátka, Cintorínska 22, 811 08 Bratislava, IČO: 53 528 735, proti žalovanému 1/: K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XXXX/X, XXX XX Z., žalovanému 2/: K. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXXX/X, XXX XX Z., obaja právne zast.: Mgr. Štefan Krnáč, advokát, so sídlom Černyševského 10, 851 01 Bratislava, IČO: 50 776 959, o určenie neúčinnosti právnych úkonov, o odvolaní žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 23Cbi/1/2024-324 zo dňa 11.10.2024, jednohlasne takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. 23Cbi/1/2024-324 zo dňa 11.10.2024 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Trnava ako súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“), výrokmi 1.-85. rozhodol o neúčinnosti právnych úkonov, bližšie špecifikovaných v rozhodnutí, voči všetkým veriteľom v konkurze na majetok spoločnosti ADA WASTE, s.r.o., IČO: 36 242 560, vedeným Okresným súdom Trnava pod sp. zn. 23K/7/2023. Výrokom 86. súd rozhodol, že žalovaný v 1. rade je povinný poskytnúť do všeobecnej podstaty v konkurze vyhlásenom Okresným súdom Trnava sp. zn. 23K/7/2023, na majetok úpadcu: ADA WASTE, s.r.o., IČO: 36 242 560, peňažnú náhradu v celkovej výške 408.500 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom 87. súd rozhodol, že žalovaný v 2. rade je povinný poskytnúť do všeobecnej podstaty v konkurze vyhlásenom Okresným súdom Trnava sp. zn. 23K/7/2023, na majetok úpadcu: ADA WASTE, s.r.o., IČO: 36 242 560, peňažnú náhradu v celkovej výške 413.500 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom 88. súd rozhodol, že žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Svoje rozhodnutie právne posúdil s poukazom na ust. § 3 ods. 3, § 9 ods. 1 a 3, § 57 ods. 1, 2 a 4, § 60 ods. 1, § 62 ods. 1 a 5, § 63 ods. 1 a 2 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“), § 67f ods. 2 a 3, § 123 ods. 2, § 179 ods. 4, § 217a ods. 1, 2 a 4 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), § 2 ods. 2 a § 4 písm. b) zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve (ďalej len „ZoÚ“), § 63 ods. 1 a 4, § 68 ods. 4 a 5 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový poriadok (ďalej len „DP“), čl. 8, § 159, § 161 ods. 1, § 185 ods. 1, § 191 ods. 1, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). 2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil najmä nasledovne:
2.1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 21.02.2024 domáhal určenia neúčinnosti právnych úkonov špecifikovaných v petite žaloby a zároveň uloženia povinnosti žalovaným zaplatiť plnenie do majetkovej podstaty úpadcu. 2.2. Ako prvé súd posúdil žalovanými vznesenú námietku litispendencie (prekážka skôr začatého konania), teda či sú naplnené procesné podmienky konania. Nebolo medzi stranami sporné, že na Okresnom súde Galanta je vedené pod sp. zn. 22C/5/2022. Súd mal preukázané, že okruh účastníkov sporu na Okresnom súde Galanta a v danom konaní nebol totožný, keďže v danom spore vystupuje ako žalobca správca úpadcu ADA WASTE, s.r.o., a nie veriteľ TSR Slovakia, s.r.o., čo potvrdili dokonca aj sami žalovaní. Rovnako tak totožný nebol ani predmet oboch súdnych konaní. Aj napriek tomu, že sa žalobca pred Okresným súdom Galanta domáhal odporovateľnosti (neúčinnosti) právnych úkonov vyplatenia súm z kapitálových fondov, tak ako žalobca v danom súdnom konaní, tak žalobca v danom súdnom konaní sa domáhal tohto nároku aj keď možno na základe totožného skutkového stavu, avšak z iného právneho titulu - dôvodu, a to na základe odporovateľnosti upravenej v ZKR, ktorá úprava je úpravou špeciálnou popri právnej úprave v zákone č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), v zmysle ktorej sa domáha žalobca odporovateľnosti v spore na Okresnom súde Galanta. Žalovanými vznesená námietka litispendencie, bola súdom vyhodnotená ako nedôvodná. Vzhľadom k tomu, že žalovaní predložili do spisu listinné dôkazy - žalobu a písomné podanie odstraňujúce vady podania z 30.01.2024 z konania vedenom na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 22C/5/2022, čo súd pokladal za dostatočné k záverom o nedostatku prekážky litispendencie, tak nebolo potrebné pripájať celý tento spis z Okresného súdu Galanta, ako pôvodne žiadali žalovaní. 2.3. Žalovaní ďalej spochybnili platnosť napádaných úkonov vzhľadom na tvrdenia a právnu argumentáciu žalobcu. Súd mal za to, že napadnuté právne úkony sú platné. Súd sa v plnom rozsahu stotožnil s právnym názorom žalobcu, že v prípade ak aj realizácia týchto právnych úkonov - vyplatenie, rozdelenie finančných prostriedkov z rezervného fondu úpadcu medzi žalovaných bola v rozpore s príslušnými ustanoveniami ObZ, tak zákonodarca nesankcionuje tieto právne úkony či už relatívnou alebo absolútnou neplatnosťou, ale sankcionuje ich v prvom rade povinnosťou vrátiť tieto prostriedky, plnenie a následne ručením zodpovedných osôb. Súd dospel k záveru, že nebolo medzi stranami sporné, že úpadca v období od 21.02.2019-14.01.2020 vyplatil žalovaným z rezervného fondu spolu sumu 822.000 eur (žalovanému v 1. rade sumu 408.500 eur a žalovanému v 2. rade sumu 413.500 eur). 2.4. Podľa súdu, medzi stranami zostalo sporné, aká suma pohľadávok, resp. záväzkov existovala v čase realizácie právnych úkonov, ktorá sa zohľadňuje pri ukrátení. Podľa súdu bolo nutné najprv posúdiť, či účtovníctvo úpadcu bolo vedené správne. Súd mal za to, že žalobca v konaní dostatočne hodnoverne spochybnil evidenciu záväzkov úpadcu v účtovných závierkach za rozhodné roky 2019 a 2020, keď tvrdil, že v evidencii neboli zohľadnené pohľadávky v tej dobe už existujúce, a to pohľadávky Finančného riaditeľstva SR, Daňový úrad Trnava na základe rozhodnutí č. 100244714/2019 zo dňa 21.01.2019 a č. 100243976/2019 zo dňa 21.01.2019 spolu vo výške 7.948.995,18 eur (3.758.730,41 eur a 4.190.264,77 eur) a pohľadávka spoločnosti TSR Slovakia, s.r.o. vo výške 1.052.026,91 eur, ktorá bola neskôr právoplatne priznaná rozsudkom Okresného súdu Galanta č.k. 35Cb/27/2018-3406 zo dňa 27.09.2021, potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 31Cob/25/2022-3557 zo dňa 21.02.2023. Vydanie označených daňových a súdnych rozhodnutí nebolo medzi stranami sporné. Medzi stranami však zostalo sporné, kedy vznikli samotné pohľadávky. 2.5. Súd mal za to, že pre ustálenie existencie pohľadávok Finančného riaditeľstva SR, Daňový úrad Trnava je rozhodujúci dátum vydania rozhodnutia, ktorým je u oboch rozhodnutí totožný deň 210.1.2019. Rovnako tak existovala už v čase realizácie napadnutých úkonov aj pohľadávka veriteľa TSR Slovakia, s.r.o., ktorá bola neskôr ako dôvodná aj právoplatne priznaná v súdnom konaní pred Okresným súdom Galanta. Pohľadávky (záväzky úpadcu) existovali v čase napadnutých úkonov v roku 2019 a 2020, a preto mali byť správne zaevidované, zohľadnené v účtovníctve úpadcu a v účtovných závierkach za tieto roky. Súd tak mal preukázané, že reálny skutočný stav záväzkov úpadcu v čase vykonania napadnutých právnych úkonov bol minimálne vo výške 9.001.002,09 eur (7.948.995,18 eur + 1.052.026,91 eur), z ktorej súd vychádzal pri posudzovaní ukrátenia. Pri určení hodnoty majetku súd vychádzal z účtovných závierok úpadcu za roky 2019 a 2020, nakoľko hodnota tohto v účtovných závierkach evidovaného majetku spochybnená v konaní nebola. Z účtovnej závierky úpadcu ku dňu 31.12.2019 je preukázaný evidovaný majetok vo výške 2.688.626 eur a k 31.12.2020 vo výške 2.507.476 eur. Po porovnaní súm záväzkov 9.001.002,09 eur a majetku po realizácii vykonaných úkonov, dospel súd k záveru že majetok,
ktorý zostal úpadcovi po vykonaní napadnutých právnych úkonoch nepostačoval na uspokojenie veriteľov týchto pohľadávok a došlo tak k ich ukráteniu a tým k naplneniu základného predpokladu odporovateľnosti. V konaní nebola sporná spriaznenosť žalovaných s úpadcom, pri ktorej sa v zmysle § 60 ods. 1 ZKR úmysel dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a vedomosť žalovaných o tomto úmysle predpokladá. V konaní bolo preukázané, že v rozhodnom období záväzky presahovali majetok úpadcu ako aj existencia veriteľov, ktorí v tom čase existovali a ktorí si prihlásili svoje pohľadávky. Nebolo preto nutné preukazovať splnenie podmienok pri každom jednotlivom úkone osobitne. 2.6. Výška peňažnej náhrady zodpovedá výške vykonaných odporovaných právnych úkonov a výške, v ktorej boli ostatní veritelia napadnutými právnymi úkonmi ukrátení, t.j. spolu v sume 822.000 eur. Preto súd uložil žalovanému v 1. rade povinnosť poskytnúť do všeobecnej podstaty peňažnú náhradu v celkovej výške 408.500 eur a žalovanému v 2. rade peňažnú náhradu v celkovej výške 413.500 eur. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (trovy právneho zastúpenia) a uložil žalovaným povinnosť ich žalobcovi zaplatiť s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 3. Proti tomuto rozsudku podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1/ a 2/, ktorí uviedli, že odvolanie podávajú v celom rozsahu a z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a), d), b), f) a h) CSP. 3.1. Poukázali na závery súdu v bode 51. rozhodnutia, t.j. na súdny prieskum vznesenej námietky litispendencie (prekážku začatého konania), t.j. či sú naplnené procesné podmienky konania. Tvrdili, že odporovateľnosť je len možný dôsledok právneho titulu plnenia medzi ADA WASTE a žalovanými. Podľa týchto skutkových a právnych okolností sa posudzuje, či sa jedná o totožnú vec alebo nie. Mali za to, že je rovnako daná totožnosť strán, ktorá je definovaná skutkovými okolnosťami plnenia. Poukázali na ust. § 1 ZKR. Dôvodili, že ich argumenty preukazujú aj to, že v rámci obidvoch konaní sa preukazuje existencia veriteľa v konaní pred Okresným súdom Galanta práve jedného veriteľa, a to žalobcu a v konaní pred Okresným súdom Trnava nastáva pluralita veriteľov, kde žalobca/správca môže preukazovať existenciu veriteľov, ktorí sú prihlásení do konkurzného konania. Poukázali na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie C - 351/96 Drouot assurances SA proti Consolidated matallurgical industries (CMI indrustial sites), Protea assurance a Groupement d'interét économique (GIE) Réunion européenne, 1998, bod 19.2. Upriamili pozornosť súdu na bod 52. odôvodnenia súdneho rozhodnutia. Nepovažovali ani pravdivý záver súdu uvedený v bode 53., kde súd uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že úpadca v období od 21.02.2019-14.01.2020 vyplatil žalovaným z rezervného fondu spolu sumu 822.000,-eur. Medzi stranami nebolo sporné vyplatenie sumy 822.000,-eur, ale sporným zostalo to, či sa jednalo o plnenie z garančného fondu (čo žalovaní celý čas spochybňovali) alebo rezervného fondu, ako uviedol súd. Mali za to, že v zmysle zákonných ustanovení týkajúcich sa zriadenia a plnenia z kapitálového fondu obchodnej spoločnosti bolo zrejmé, že spoločnosť ADA WASTE ako úpadca nikdy nevytvorila kapitálový fond. Namietali, že súd v konaní nekriticky prebral právnu argumentáciu protistrany bez toho, aby sa čo i len zaoberal argumentáciou žalovaných. Poukázali na bod 55. rozsudku posledná veta a bod 56. odôvodnenia. Tvrdili, že súd nevykonal žiaden dôkaz týkajúci sa účtovníctva úpadcu. Tento nebol ani zo strany žalobcu nikdy navrhnutý. 3.2. Namietali právne a skutkové závery súdu. Daňové rozhodnutia, t.j. č. 100244714/2019 a č. 100243976/2019, ktoré boli vydané v takzvanom vyrubovacom konaní podľa § 68 Daňového poriadku sú konštitutívnej povahy. Poukázali na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24.04.2008, sp. zn. 3 Sžf 72/2007. Poukázali na záver súdu uvedený v bode 61. odôvodnenia a mali za to, že súd z účtovných závierok ani nemôže zistiť čo je v nich konkrétne evidované a o aké záväzky sa jedná. K bodu 64. odôvodnenia, poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Obdo 41/2020. Považovali za nepochybné, že aj napriek tomu, že účtovné závierky v zmysle ustálenej judikatúry nestačia na preukázanie odporovateľnosti tieto účtovné závierky sa ani nezhodujú časovo s napádanými úkonmi, rozdiel sú mesiace a takmer rok od napádaných úkonov. Tiež považovali za nepochybné, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v zmysle požiadaviek ustálenej súdnej judikatúry. 3.3. Tiež mali za to, že súd rozhodol nepreskúmateľným spôsobom. Poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, evidované pod R 2/2016. Vzhľadom k vyššie uvedenému navrhli, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a rozhodol sám o veci a žalobu v celosti zamietol, alebo
aby po zrušení napádaného rozsudku vrátil celú vec na ďalšie konanie súdu prvej inštancie. Dodali, že si uplatňujú nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní a náhradu iných trov odvolacieho konania. 4. K odvolaniu žalovaných sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že v konaní pod sp. zn. 23Cbi/1/2024, je hlavným účelom ochrana veriteľov - všetkých veriteľov a v konaní vedenom Okresným súdom Galanta správca nie je účastníkom - stranou sporu. Mal za to, že sa súd riadne vyporiadal s touto námietkou. K otázke rezervného fondu, na ktorý poukázali žalovaní uviedol, že považuje za evidentné, že súd nedopatrením použil pojem „rezervný fond“ namiesto „kapitálový fond“, čo nemôže spôsobiť zmätočnosť celého konania. Mal za to, že účtovníctvo nereflektovalo skutočný stav spoločnosti, pretože vznik záväzkov, ani zánik pohľadávok, nebol žiadnym spôsobom premietnutý. Uviedol, že podľa jeho názoru, je v odôvodnení rozsudku správne rozlišované medzi momentom vzniku a momentom splatnosti pohľadávky. Vyslovil názor, že rozhodnutím Daňového úradu Trnava voči úpadcovi došlo k vzniku pohľadávok. Rozhodnutia odvolacích orgánov ako aj ich preskúmavanie v správnom súdnictve iba potvrdzujú existenciu záväzku. Rovnako tak dodal, že sa nestotožnil s výkladom žalovaných, že sa pohľadávky konštituujú až dňom rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR, ako odvolacieho orgánu. Záverom dodal, že ak žalovaní namietali nepreskúmateľnosť rozsudku, nimi opísaný stav bol príliš všeobecný. S ohľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolanie žalovaných odvolací súd zamietol v celom rozsahu a rozsudok Okresného súdu Trnava, č.k. 36Cbi/1/2024-370 zo dňa 11.10.2024, potvrdil. 5. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrili žalovaní, ktorí nad rámec už uvedeného doplnili, že sa nestotožňujú s právnym názorom žalobcu ohľadom litispendencie, ani rozdielom medzi účastníkmi súdnych sporov. Uviedli, že na podanom odvolaní v plnom rozsahu a mali za to, že rozhodnutie súdu je nesprávne, a to z nimi uvedených dôvodov. Predmetom dokazovania na súde nie je to čo si myslí žalobca, ale konkrétne skutkové okolnosti, ktoré sú predmetom konania a nie dohady. Tvrdenia žalobcu uvedené pod bodom „Doplnenie“ presahuje rámec tohto konania. Toto konanie sa nezaoberá širšími súvislosťami, ale údajným porušením práva. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP a § 196a ZKR, prejednal vec v odvolacom konaní podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a po preskúmaní napadnutého rozsudku, obsahu súdneho spisu, odvolania, vyjadrení v odvolacom konaní, dokazovania vykonaného v konaní pred súdom prvej inštancie, dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. 7. Podľa § 3 ods. 3 ZKR, predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. 8. Podľa ust. § 57 ZKR: (1) Právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primerane lehote jeho podnetu na odporovanie nevyhovel. (2) Právo odporovať právnemu úkonu zanikne, ak sa neuplatní u povinnej osoby alebo na súde do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala. (3) Odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už vykonateľné alebo uspokojené. (4) Odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurze podľa § 107a ods. 1 platí prvá veta rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku. (5) Ak pred vyhlásením konkurzu prebiehalo reštrukturalizačné konanie, počas ktorého bol vyhlásený konkurz, pre určenie doby, v ktorej mal byť urobený právny úkon, ktorému možno odporovať podľa tohto zákona, je rozhodujúce začatie reštrukturalizačného konania.
9. Podľa ust. § 60 ods. 1 ZKR: Odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov (ďalej len „ukracujúci právny úkon“), ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy. 10. Podľa ust. § 62 ods. 1 ZKR: Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech. 11. Podľa § 62 ods. 5 ZKR: Právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu. 12. Podľa § 63 ods. 1 a 2 ZKR: (1) Ak ide o neúčinný právny úkon týkajúci sa veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty prevedenej z majetku dlžníka, sú tí, voči ktorým sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, povinní spoločne a nerozdielne poskytnúť do dotknutej podstaty peňažnú náhradu za túto vec, právo alebo inú majetkovú hodnotu; ak sa však u niektorého z nich táto vec, právo alebo iná majetková hodnota nachádza, možno sa od nich namiesto peňažnej náhrady domáhať vydania tejto veci, práva alebo inej majetkovej hodnoty. Proti tomu, voči komu sa právo odporovať právnemu úkonu uplatnilo, možno uplatniť vždy len toľko, koľko sa v dôsledku neúčinného právneho úkonu naň previedlo. (2) Ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.
13. Podľa § 389 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali. 14. Podľa § 159 CSP, začatie konania bráni tomu, aby o tom istom spore prebiehalo na súde iné konanie. Ak na súde prebieha o tom istom spore iné konanie, súd zastaví konanie, ktoré sa začalo neskôr. 15. Odvolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20.10.2011, sp. zn. 5Cdo 280/2010, podľa ktorého, prekážka litispendencie „zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka je daná, ak na ktoromkoľvek súde v Slovenskej republike je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo. Ak nie je splnený čo len jeden znak, nejde o tú istú vec. Totožnosť predmetu konania je totožnosť nároku uplatneného z rovnakého skutkového základu či skutkového deja. O tých istých účastníkov ide aj vtedy, ak v konaní vystupujú nositelia práv z rovnakého právneho vzťahu v opačnom procesnom postavení a tiež vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia účastníkov už skončeného konania. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Podmienky totožnosti účastníkov konania a totožnosti predmetu konania musia byť splnené súčasne.“ 16. Odvolací súd poukazuje na výrok II. uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MObdo/3/2012 zo dňa 30.04.2013, podľa ktorého nejde o prekážku rozhodnutej veci, ak bolo rozhodnuté
o neúčinnosti právneho úkonu podľa § 42a a nasl. OZ, a to pre absenciu základných predpokladov pre vyslovenie takéhoto názoru v súvislosti s konkurzným konaním, najmä nejde o totožnosť konania. 17. Súd prvej inštancie správne posúdil, že sa nejedná o prekážku litispendencie. Neúčinnosť právneho úkonu podľa ZKR nemožno stotožniť s odporovateľnosťou podľa § 42a OZ. Predmet konania ako aj účastníci nie sú totožní, právna úprava je odlišná, nemožno preto uvažovať o prekážke litispendencie. Súd správne postupoval keď tento spor meritórne prejednal. 18. Pre meritórne rozhodnutie je nevyhnutné posúdiť predpoklady odporovateľnosti v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR. Podľa názoru odvolacieho súdu predpoklady odporovateľnosti v zmysle ustanovenia § 57 ods. 4 ZKR súd skúma ex offo. K uvedenému odvolací súd poukazuje na rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3CoKR/65/2023 zo dňa 29.01.2025, ako aj sp. zn. 3CoKR/6/2024 zo dňa 26.02.2025. Podmienky odporovania právnemu úkonu sú: a/ existencia právneho úkonu, ktorým sa ukracuje pohľadávka veriteľa (odporovateľný úkon), b/ platnosť odporovateľného právneho úkonu, c/ vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa, d/ ukrátenie veriteľa (objektívna stránka) a e/ úmysel ukrátiť veriteľa (subjektívna stránka). Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnymi úkonmi zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok mu zostane na uspokojenie pohľadávky veriteľa. 19. Odvolací súd ďalej uvádza, že právne úkony úpadcu ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v dôsledku nich vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka v takej miere ako by ju dosiahol ak by nebolo týchto úkonov. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie jeho dlhov, nesie žalobca. 20. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje v prvom rade na rozhodnutie č. 33 Zbierky stanovísk NS a súdov SR 3/2016, z ktorého o.i. vyplýva, že pre úspešnosť odporovacej žaloby musí správca preukázať, že prevodom práva vec užívať a práva odkúpiť ju, došlo k ukráteniu pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú voči dlžníkovi pohľadávky v čase účinnosti napadnutého právneho úkonu. Predpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno o všetkých týchto skutočnostiach je na správcovi. 21. Odvolací súd ďalej poukazuje aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/53/2022 zo dňa 27.03.2024, z ktorého o.i. vyplýva, že predpokladaný úpadok ako stav majetku dlžníka definovaný v § 3 ZoKR nie je možné stotožňovať s vlastnosťou odporovaného úkonu, spočívajúcou v ukrátení uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, teda takým vplyvom odporovaného právneho úkonu na stav majetku dlžníka, ktorého následkom je zmenšenie uspokojenia niektorej z pohľadávok veriteľa prihlásených do konkurzu. Nie každý právny úkon uskutočnený dlžníkom v čase, kedy je v úpadku alebo sa jeho úpadok predpokladá, má totiž nevyhnutne za následok ukrátenie niektorej z pohľadávok veriteľa. Je práve procesnou zodpovednosťou správcu, aby ukrátenie niektorej z pohľadávok prihlásených do konkurzu preukázal. 22. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu nezistil vplyv jednotlivých odporovaných právnych úkonov na stav majetku úpadcu a tým vzťah na mieru uspokojenia veriteľov. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že súd skúmal skutočnú výšku záväzkov a úplnosť účtovníctva, avšak zistenie stavu majetku je spoľahlivé vtedy, ak je vyčíslené hodnoverným spôsobom ku konkrétnemu dátumu odporovaného právneho úkonu, pričom vychádza nielen zo záväzkov, ale aj prípadného zvýšenia majetku napr. tržbami. Úlohou súdu prvej inštancie pri zisťovaní skutkového stavu teda bolo posúdiť, či odporovanými právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľov, na to je však potrebné poznať stav zmenšenia majetku úpadcu v príčinnej súvislosti s konkrétnym odporovaným právnym úkonom. Nepostačuje poukázať na riadnu účtovnú závierku, nakoľko neposkytuje hodnoverné preukázanie rozhodujúcich skutočností k dňu
vykonania odporovaných právnych úkonov, pričom logické úvahy smerujúce k zníženiu majetku úpadcu nepostačujú. Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné sa vysporiadať s dôkazným bremenom na strane správcu v intenciách vyššie uvedeného. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné, aby súd prvej inštancie opätovne zistil skutkový stav, vyhodnotil dokazovanie v intenciách vyššie uvedeného, vec právne posúdil a opätovne rozhodol. Vykonanie dokazovania a zisťovanie skutkového stavu odvolacím súdom nie je dôvodné, nebolo by hospodárne ani účelné a v súlade so zásadou dvojinštančnosti konania. Vzhľadom na uvedené odvolací súd považuje odvolanie za dôvodné, najmä pokiaľ ide o námietku odvolateľov smerujúcou k nespreskúmateľnosti rozhodnutia a odvolací súd sa stotožnil s odvolateľmi, že účtovné závierky sa nezhodujú časovo s napádanými úkonmi, a teda zistený skutkový stav nebol úplný. 23. S poukazom na uvedené skutočnosti, odvolací súd rozsudok podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Úlohou súdu prvej inštancie bude spor meritórne prejednať a po vykonanom dokazovaní v intenciách vyššie uvedeného rozhodnúť. Vzhľadom na zrušenie výrokov 1.-87. súd zrušil aj závislý výrok 88. o nároku na náhradu trov konania. 24. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP. 25. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok).