Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/146/2025 2124204604 28. 11. 2025 JUDr. Eva Fulcová ECLI:SK:KSBA:2025:2124204604.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Fulcovej a členiek senátu JUDr. Blanky Malichovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: P&R INVEST s.r.o., so sídlom Štefánikova trieda 52, Nitra, IČO: 53 807 651, zastúpeného: BAJO LEGAL, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Landererova 8, Bratislava, IČO: 36 860 581, proti žalovanému: AGENTÚRA CHORVÁTSKO SLOVENSKEJ SPOLUPRÁCE, so sídlom Pri kalvárii 614/31, Trnava, IČO: 54 966 094, zastúpenému: VESTENICKÁ & BD advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Ševčenkova 5, Bratislava, IČO: 50 217 020, o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 24Cb/9/2024 - 75 zo dňa 01.04.2025 v spojení s opravným uznesením č. k. 24Cb/9/2024 - 124 zo dňa 12.09.2025, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 24Cb/9/2024 - 75 zo dňa 01.04.2025 v spojení s opravným uznesením č. k. 24Cb/9/2024 - 124 zo dňa 12.09.2025 p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi súd proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie prvým výrokom návrh žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia zamietol a druhým výrokom žalovaného zaviazal na náhradu trov konania žalobcu v rozsahu 100%. 2. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia okrem uvedenia skutkových okolností a všeobecných právnych východísk odôvodnil nasledovne: „7. Súd zruší neodkladné opatrenie na návrh v tom prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Ide predovšetkým tie prípady, keď došlo k zmene pomerov, čo má za následok, že neodkladné opatrenie už nie je nutné ani účelné. Účelom zrušenia neodkladného opatrenia je predovšetkým právna istota dotknutých subjektov v tom zmysle, že bude jednoznačne rozhodnutím súdu konštatované, že účinky neodkladného opatrenia pominuli. Súd v tejto súvislosti poukazuje na Uznesenie Ústavného súdu SR z 3. augusta 2017, sp. zn. II. ÚS 491/2017, z ktorého vyplýva, že jednou zo zákonných podmienok zrušenia neodkladného opatrenia, je odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo nariadené. Zákonným dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia je zmena tých pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie. Z uvedeného potom a contrario vyplýva, že existencia/trvanie týchto dôvodov vytvára zároveň zákonnú prekážku, aby sa strana domáhajúca jeho zrušenia mohla dôvodne tohto návrhu aj domôcť. Súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia nemôže preskúmavať správnosť pôvodného uznesenia o neodkladnom opatrení, ale musí sa zaoberať iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia neodkladného opatrenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o neodkladnom opatrení a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu skutkových okolností/pomerov (vrátane situácie, keď v priebehu konania nastane kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich
skutočností, napr. keď z pôvodne osvedčenej skutočnosti po vykonaní príslušného dokazovania je preukázané, že táto nie je splnená). ... 9. Žalovaný v návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia argumentoval tým, že pohľadávka žalobcu voči spoločnosti PSO GROUP s.r.o. neexistuje vo výške v akej tvrdí žalobca, keďže spol. PSO GROUP, s.r.o. si voči žalobcovi uplatnila pohľadávku v celkovej výške 223.951,70 eura titulom náhrady škody, ktorej započítanie oznámila žalobcovi ku dňu doručenia zaslaného oznámenia voči zostatku pohľadávky zo zaplatenej časti kúpnej ceny a teda pohľadávka žalobcu predstavuje 126.048,30 eura, ktorú sa spoločnosť PSO GROUP, s.r.o. zaviazala vrátiť žalobcovi. So žalobcom predloženého platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Up/954/2024 v spojení s uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Up/954/2024 zo dňa 03.09.2024 má súd preukázané, že pohľadávka vo výške 346.500,-eur mu bola priznaná uvedeným právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, pričom v čase nariadenia neodkladného opatrenia sa jednalo „iba“ o tvrdenú vymáhateľnú pohľadávku. Žalovaný v konaní nepredložil žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval existenciu ním tvrdenej pohľadávky spoločnosti PSO GROUP, s.r.o. titulom náhrady škody v dôsledku čoho nemal súd toto tvrdenie za preukázané. 10. Ďalej žalovaný uviedol, že nehnuteľnosti obmedzené nariadeným neodkladným opatrením od spol. ELYSA s.r.o. nadobudol v bežnom obchodnom styku za obvyklú trhovú cenu, pričom mal dlhodobý záujem o kúpnu nehnuteľnosti tohto druhu. Zároveň dodal, že sa tak cíti ako dobromyseľný nadobúdateľ týchto nehnuteľností. Súd poukazuje na to, že žalovaný v tomto smere neuviedol a nepredložil na podporu svojho tvrdenia tak kúpnu zmluvu uzavretú so spol. ELYSA s.r.o. ako ani potvrdenie o zaplatení kúpnej ceny. Súdu je zrejmé z konania o určenie neúčinnosti kúpnych zmlúv vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 23Cb/92/2024 (v ktorom je žalovaný v postavení žalovaného 3/), že žalovaný nadobudol nehnuteľnosť obmedzenú nariadeným neodkladným opatrením od spol. ELYSA, s.r.o. za kúpnu cenu 491.000,-eur, pričom hodnota nehnuteľnosti je viac ako 1,1 mil eur. Z uvedeného je zrejmé, že kúpna cena nehnuteľnosti je v hrubom nepomere k jej skutočnej hodnote, pričom s poukázaním na ďalšie okolnosti prevodu nehnuteľnosti so spol. PSO GROUP s.r.o.na ďalšie subjekty ako je rýchlosť týchto prevodov (vklad vlastníckeho práva z PSO GROUP s.r.o. na JVspol. s.r.o. povolený dňa 25.08.2023, vklad vlastníckeho práva z JVspol s.r.o. na ELYSA s.r.o. povolený dňa 18.09.2023, vklad vlastníckeho práva z ELYSA s.r.o. na žalovaného povolený dňa 28.12.2023), personálne prepojenie (W.. O. W., Y..W. bol v čase odstúpenia od ZoBZ jediným spoločníkom a konateľom spol. PSO GROUP, s.r.o., tento bol zároveň od 22.03.2024 do 08.11.2024 prokuristom spol. JV spol. s.r.o., od 28.10.2021 do 20.09.2022 konateľom spol. ELYSA s.r.o. a od 07.12.2022 predsedom žalovaného; p. F. O., ktorá je generálnym sekretárom žalovaného bola od 02/2016 do 12/2019 prokuristkou spol. PSO GROUP, s.r.o. a v čase od 28.10.2021 do 27.04.2022 prokuristkou ELYSA, s.r.o. je aktuálne konateľkou spol. ELYSA, s.r.o.) a ekonomickú situáciu možno uzavrieť, že žalovaný nebol dobromyseľným nadobúdateľom ako o sebe tvrdí. 11. K tvrdeniam žalovaného o zjavnom nepomere hodnoty nehnuteľností postihnutých vydaným neodkladným opatrením a výšky spornej pohľadávky žalobcu, na ktorej zabezpečenie môže slúžiť akýkoľvek iný majetok vo vlastníctve PSO GROUP, s.r.o. súd opakovanie poukazuje, že v prípade pohľadávky žalobcu sa nejedná o spornú pohľadávku, táto je pohľadávkou judikovanou právoplatným a vykonateľným súdnym rozhodnutím, pričom zo správy súdneho exekútora predloženej v konaní sp. zn. 23Cb/92/2024 vyplýva, že spol. PSO GROUP s.r.o. nemá žiaden majetok okrem dvoch motorových vozidiel, ktoré sú blokované v inom exekučnom konaní a o ktorých tretia osoba tvrdí, že sú v jej vlastníctve a nie vo vlastníctve spol. PSO GROUP s.r.o.. Jediným majetkom, z ktorého by mohla byť pohľadávka žalobcu uspokojená je práve majetok, ktorý je predmetom neodkladného opatrenia. Neobstojí tak tvrdenie žalovaného, že spoločnosť PSO GROUP, s.r.o. je fungujúcou obchodnou spoločnosťou vykazujúcou zisky a preto je možné dôvodne predpokladať aj uspokojenie pohľadávky žalobcu z iného majetku. 12. Žalovaný v návrhu ďalej namietol splnenie povinnosti žalobcu podať žalobcu o určenie neúčinnosti právnych úkonov, ktorými došlo k scudzeniu nehnuteľností do 60 dní od doručenia rozhodnutia. Súd v tomto smere uvádza, že neodkladné opatrenie bolo žalobcovi doručené dňa 08.03.2024 a žaloba o určenie neúčinnosti právnych úkonov voči žalovaným 1/ až 3/ bola súdu doručená dňa 25.04.2024, teda v súdom určenej lehote. 13. V závere žalovaný niekoľkokrát zdôraznil, že žalovaný nemá záujem previesť predmetné nehnuteľnosti na tretie osoby so zámerom ukrátiť žalobcu. Takéto tvrdenie však nepredstavuje dôvod pre zrušenie neodkladného opatrenia ani nespochybňuje existenciu ostatných dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Zároveň takéto tvrdenie nie je v súlade so skutočnosťami uvádzanými
v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ako aj skutočnosťami v odôvodnení tohto rozhodnutia, keď po jednotlivých prevodoch nadobudol kontrolu nad nehnuteľnosťami žalovaný, ktorého štatutárnym orgánom je X..R..W.. O. W. Y..W., ktorý bol osobou konajúcou za spol. PSO GROUP s.r.o. v čase procesu uzatvárania Zmluvy o budúcej zmluve so žalobcom a odstúpenia od tejto zmluvy. 14. Súd vzhľadom na uvedené dospel k záveru, že žalovaný neosvedčil takú zmenu skutkových okolností, že by odpadli dôvody pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a návrh na zrušenie neodkladného opatrenia, považujúc ho za nedôvodný, zamietol. ... 18. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a žalobcovi ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, uložil žalovanému povinnosť mu ich zaplatiť s tým, že o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.“ 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 334, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“). 4. Proti rozhodnutiu o zamietnutí návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia podal v zákonnej lehote v celom rozsahu odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne zmenil a nariadené neodkladné opatrenie zrušil. 5. Žalovaný tvrdil, že v konaní nebolo vykonané dokazovanie v takej miere, ktoré by odôvodňovalo prijatie záveru súdu prvej inštancie o údajnej insolventnosti spoločnosti PSO GROUP s.r.o., založeného výlučne na ničím nepodloženom tvrdení žalobcu. Takýmto postupom vo veci konajúceho súdu došlo k porušeniu základnej zásady civilného procesu - vykonaniu dokazovania v rozsahu potrebnom na riadne zistenie skutkového stavu. 6. Z verejne dostupných zdrojov (najmä z Registra účtovných závierok) je pritom zrejmé, že spoločnosť PSO GROUP s.r.o. disponuje relevantným majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Súd sa v odôvodnení svojho uznesenia vôbec nezaoberal verejne dostupnými údajmi a neuviedol žiaden konkrétny dôkaz, ktorý by vyvracal existenciu takéhoto majetku, hoci uvedené údaje sú verejne dostupné a teda ich overenie nepredstavuje pre súd žiadnu procesnú prekážku. 7. Žalovaný preto žiadal, aby po vrátení veci na ďalšie konanie súd vykonal riadne dokazovanie za účelom zistenia aktuálneho stavu majetku spoločnosti PSO GROUP s.r.o. a výsledky tohto dokazovania náležite zohľadnil pri opätovnom rozhodovaní o návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia. 8. Nesúhlasil s právnym posúdením súdu, že išlo o účelový prevod nehnuteľnosti s cieľom ukrátenia veriteľa, nakoľko žalovaný nadobudol predmetnú nehnuteľnosť dobromyseľne, v rámci štandardného obchodného styku a za primeranú trhovú cenu zodpovedajúcu reálnej hodnote nehnuteľností v danom mieste a čase. 9. Na tomto mieste zdôraznil, že proti dobromyseľnému nadobúdateľovi nemožno úspešne uplatňovať nároky založené na tvrdeniach o neúčinnosti alebo účelovosti právnych úkonov jeho právnych predchodcov, ak nadobúdateľ nadobudol vlastnícke právo riadne, za protiplnenie a v dobrej viere (§ 4 ods. 1 OZ). Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR sa dobromyseľnosť nadobúdateľa musí posudzovať objektívne, podľa všetkých okolností prípadu, pričom sa predpokladá dovtedy, kým nie je preukázaný opak. 10. Mal za to, že v konaní jasne preukázal nadobudnutie nehnuteľností kúpnou zmluvou od spoločnosti ELYSA, s.r.o., ktorá v čase uzatvorenia zmluvy nemala žiadne preukázateľné personálne ani majetkové prepojenie na žalovaného. Túto skutočnosť žalovaný podložil výpismi z obchodného registra a samotnou kúpnou zmluvou, pričom v konaní neboli produkované žiadne dôkazy, ktoré by spochybnili dobromyseľnosť či transparentnosť uvedeného prevodu. 11. V danom prípade je zrejmé, že súd svoj záver o účelovosti a nedobromyseľnosti prevodu založil výlučne na tvrdeniach žalobcu, bez toho, aby existoval dôkazný materiál potvrdzujúci existenciu účelového konania alebo úmyslu žalovaného ukrátiť žalobcu. Všetky okolnosti prípadu, vrátane reálne uhradenej a trhovej ceny za nehnuteľnosti, jasne nasvedčujú záveru, že išlo o štandardný obchodný vzťah, bez akýchkoľvek podozrivých alebo netransparentných prvkov. Navyše samotná skutočnosť, že v reťazci prevodov figurovali subjekty personálne alebo kapitálovo prepojené, ešte nepreukazuje existenciu zlého úmyslu alebo vedomosti o účelovosti konania predchádzajúcich vlastníkov (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo/126/2012). 12. Žalovaný ďalej s poukazom na zásadu proporcionality namietal, že súd v napadnutom rozhodnutí neprimerane a nesprávne zotrval na dôvodnosti a opodstatnenosti nariadeného neodkladného
opatrenia. Dôvodil tým, že hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom zabezpečovacieho opatrenia, významne prevyšuje výšku pohľadávky žalobcu voči spoločnosti PSO GROUP s.r.o, pričom výrazný pomer medzi hodnotou zabezpečeného majetku a výškou zabezpečovanej pohľadávky nemôže byť ospravedlnený žiadnym legitímnym dôvodom. Najvyšší súd SR vo svojej rozhodovacej činnosti opakovane zdôraznil, že neodkladné opatrenia sú výnimočným procesným inštitútom, ktorý je možné použiť len za predpokladu prísneho dodržania zásady proporcionality. Neodkladné opatrenie nemôže byť nástrojom na zabezpečenie pohľadávok výrazne prevyšujúcim ich hodnotu, nakoľko by to predstavovalo nedôvodný a neprimeraný zásah do ústavne chránených vlastníckych práv. V predmetnom prípade súd túto podmienku zjavne nerešpektoval, keď bez náležitého zdôvodnenia zotrval na zabezpečení celej nehnuteľnosti, ktorej hodnota výrazne presahuje zabezpečovanú pohľadávku. 13. Žalovaný mal tak za to, že trvanie zabezpečovacieho opatrenia (poznámka odvolacieho súdu žalovaný opakovane pravdepodobne nedopatrením hovoril o zabezpečovacom opatrení namiesto neodkladného opatrenia) predstavuje neprimeraný zásah do jeho vlastníckych práv a je v rozpore so základnými princípmi spravodlivého procesu. Napadnuté rozhodnutie označil za vecne aj právne nesprávne, nakoľko súd prvej inštancie v konaní nepostupoval dôsledne podľa § 153 ods. 1 CSP, keď nedostatočne zistil skutkový stav veci, nesprávne interpretoval predložené dôkazy a svoje rozhodnutie založil na neoverených tvrdeniach žalobcu. Uvedeným postupom súdu došlo taktiež k porušeniu zásady proporcionality podľa § 325 ods. 2 CSP a vlastníckeho práva garantovaného článkom 20 Ústavy Slovenskej republiky. 14. Z vyššie menovaných dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd v zrušujúcom rozhodnutí konštatoval, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval vykonané dôkazy a v rozpore s platnou právnou úpravou, zásadou proporcionality a judikatúrou Najvyššieho súdu SR, dospel k nesprávnemu záveru o údajnej nedobromyseľnosti žalovaného pri nadobudnutí predmetných nehnuteľností. 15. K odvolaniu žalovaného sa žalobca vyjadril podaním zo dňa 27.05.2025, v ktorom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu reagoval nasledovne: 16. Na zrušenie neodkladného opatrenia nevidel žiadny dôvod, nakoľko už návrh žalovaného neobsahoval ani len tvrdenie, k odpadnutiu akých dôvodov jeho nariadenia malo vlastne dôjsť. Súd prvej inštancie tak správne rozhodol, keď návrh zamietol, nakoľko žalovaný v konaní neosvedčil takú zmenu skutkových okolností, ktoré by odôvodňovali zrušenie neodkladného opatrenia z dôvodu odpadnutia dôvodov, pre ktoré bolo nariadené. 17. Naviac, od vydania neodkladného opatrenia došlo k umocneniu potreby jeho existencie, nakoľko medzičasom bola pohľadávka žalobcu vo výške 346.000 eur voči spoločnosti PSO GROUP, s.r.o. priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím Okresného súdu Trnava sp. zn. 23Cb/97/2024 zo dňa 01.04.2025, ktorým súd žalobe vyhovel v celom rozsahu. 18. Nesúhlasil s námietkou žalovaného, že súd prvej inštancie nevykonal dôsledné dokazovanie za účelom preverenia nemajetnosti spoločnosti PSO GROUP, s.r.o. a za nepravdivé označil aj tvrdenie, že spoločnosť údajne disponuje majetkom, z ktorého by bolo možné uspokojiť pohľadávku žalobcu. Nemajetnosť uvedenej spoločnosti vyplýva zo správy súdneho exekútora predloženej v súdnom konaní vedenom pod sp. zn. 23Cb/92/2024, podľa ktorej spoločnosť nedisponuje žiadnym majetkom, s výnimkou dvoch motorových vozidiel, ktoré sú blokované v inom exekučnom konaní. 19. Tvrdenie žalovaného o dobromyseľnom nadobudnutí nehnuteľností v rámci štandardného obchodného styku za primeranú trhovú cenu podľa presvedčenia žalobcu nijako nesúvisí s predmetom tohto konania, pričom pravdivosť tohto tvrdenia žalovaný žiadnym spôsobom v konaní nepreukázal. Dodal, že žalovaný popri neprimeranosti dohodnutej ceny ani len netvrdil, že túto zaplatil. Už len táto skutočnosť podľa žalobcu predstavuje dostatočný dôkaz o nedobromyseľnosti jednotlivých prevodov. 20. K namietanému porušeniu zásady proporcionality žalobca podotkol, že hodnota zabezpečených nehnuteľností nie je v zjavnom nepomere k pohľadávke žalovaného spolu s príslušenstvom, pričom spoločnosť PSO GROUP, s.r.o. nemá žiaden iný majetok, ktorý by bol spôsobilý byť predmetom neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia. Zároveň, táto namietaná skutočnosť nepredstavuje podľa žalobcu žiadnu zmenu pomerov oproti stavu v čase nariadenia neodkladného opatrenia. 21. Na základe uvedených skutočností žalobca žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil. 22. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli. 23. Odvolací súd po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok /ďalej len „CSP“/) bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnuté uznesenie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
24. Súd prvej inštancie zistil skutkové okolnosti v rozsahu potrebnom pre jeho rozhodnutie, riadne ich vyhodnotil. Následne súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade so zákonom odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať. 25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné: 26. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 27. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 28. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 29. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 30. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 31. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 32. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. 33. Odvolací súd úvodom poukazuje na to, že súd I. inštancie založil napadnuté rozhodnutie na tom, že žalovaný neosvedčil takú zmenu skutkových okolností, z ktorých by bolo možné prijať záver, že odpadli dôvody pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Tento predpoklad na prípadné zrušenie vyplýva z vyššie citovaného ustanovenia § 334 CSP, ako aj z rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, napr. z uznesenia Ústavného súdu SR z 3. augusta 2017, sp. zn. II. ÚS 491/2017, ktorého relevantnou časťou argumentoval v napadnutom rozhodnutí aj súd I. inštancie. 34. Napriek tomu, že žalovaný v podanom odvolaní uviedol pomerne rozsiahlu argumentáciu, odvolací súd z nej nezistil také námietky, ktoré by umožňovali prijať záver o tom, že skôr označené závery súdu I. inštancie sú nesprávne, prípadne to, že v prejednávanej veci skutočne k zmene relevantných okolností od vydania dotknutého neodkladného opatrenia došlo. 35. Neodkladné opatrenie, ktorého zrušenia sa žalovaný svojim návrhom domáha, bolo nariadené dňa 07.03.2024 a nadobudlo právoplatnosť dňa 10.04.2024. Z uvedených skutočností sa javí, že žalovaný odvolanie voči nariadenému neodkladnému opatreniu (NO) nepodal, a to vzhľadom na krátkosť času, ktorý uplynul odo dňa nariadenia neodkladného opatrenia do dňa právoplatnosti. Prípadné podanie odvolania by však na toto rozhodnutie nemalo žiaden právne relevantný vplyv. Avšak odvolací súd poznamenáva, že ak žalovaný prípadne svoje právo podať odvolanie voči nariadenému neodkladnému opatreniu nepodal, nemôže túto nečinnosť zhojiť podaním návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, v ktorom bude namietať nedostatky označeného rozhodnutia, spočívajúce v skutočnostiach, existujúcich v čase jeho vydania. 36. Úspešný návrh na zrušenie nariadeného NO by v danom prípade predpokladal uvedenie okolností, ktoré nastali po nariadení NO, teda po dátume 07.03.2024 a majú za následok odpadnutie dôvodov, ktoré odôvodňovali jeho nariadenie.
37. Odvolací súd z návrhu žalovaného na zrušenie NO ani z podaného odvolania žiaden takýto dôvod nezistil, rovnako ako nezistil žiaden dôvod, ktorý by spochybnil záver súdu I. inštancie o tom, že v návrhu na zrušenie NO žalovaný neosvedčil takú zmenu skutkových okolností, z ktorých by bolo možné prijať záver, že odpadli dôvody pre ktoré bolo NO nariadené. 38. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 39. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 40. Podľa § 339 CSP, o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia. 41. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 42. Odvolací súd dáva do pozornosti, že súd pri posudzovaní návrhu na nariadenie NO vychádza najmä zo skutočností uvádzaných v návrhu na jeho nariadenie. Návrh na nariadenie NO musí obsahovať náležitosti podľa § 325 a § 326 CSP. Navrhovateľ NO musí teda najmä tvrdiť a zároveň aj dostatočne osvedčiť existenciu nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a odôvodniť a osvedčiť potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania resp. odôvodniť a osvedčiť obavu ohrozenia exekúcie 43. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na NO aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie NO. Povinnosťou súdu je dôsledne vyhodnotiť, či je návrh z objektívneho hľadiska presvedčivý, či obsahuje tvrdenie ako aj osvedčenie všetkých zákonom predpokladaných skutočností. Zákon ukladá navrhovateľovi NO povinnosť hodnoverne osvedčiť nielen potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie, ale aj dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, čo môže navrhovateľ neodkladného/zabezpečovacieho opatrenia dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami, listinnými dôkazmi a kvalifikovanou právnou argumentáciou. 44. Nárok, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana, pritom nemusí byť nepochybne preukázaný, ale musí byť aspoň osvedčený. Miera osvedčenia sa riadi situáciou, najmä naliehavosťou riešenia. Osvedčovanie znamená zisťovanie najvýznamnejších skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie NO prostredníctvom označených dôkazov. Osvedčenie skutočností, ktoré by odôvodňovali nariadenie NO, sa posudzuje spravidla len podľa návrhu a k nemu priložených listín. Uvedený postup predpokladá platná právna úprava (§ 329 ods. 1 CSP) sledujúca tým dosiahnutie účelu inštitútu neodkladného opatrenia, ktorým je flexibilné a rýchle riešenie situácie vyžadujúcej si v prípade potreby okamžitý zásah súdu. 45. Zo skôr uvedeného vyplýva, že o návrhu na nariadenie NO súd môže rozhodnúť, a spravidla aj rozhoduje bez nariadenia pojednávania a teda aj bez vykonania dokazovania na pojednávaní. Vychádza pritom zo skutočností, ktoré považuje za osvedčené resp. z toho, že tvrdené skutočnosti za osvedčené nepovažuje. Rovnaké kritériá je potrebné vztiahnuť aj na zrušenie NO. Teda osoba, ktorá navrhuje nariadené NO zrušiť by už vo svojom návrhu mala tvrdiť a osvedčiť všetky relevantné skutočnosti, ktoré zákon na takýto druh rozhodnutia vyžaduje. Ak v návrhu na zrušenie NO nie sú obsiahnuté potrebné skutkové tvrdenia, ktoré zároveň nie sú osvedčené príslušnými listinnými (prípadne aj inými) dôkazmi, nemôže mať takýto návrh procesný úspech. 46. Ak by aj napadnuté rozhodnutie bolo založené na niektorom z nesprávnych skutkových záverov, ktorý žalovaný vo svojom odvolaní namietal, uvedená skutočnosť by mala vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia iba v prípade, ak by sa jednalo o taký skutkový záver, ktorý by popieral skutkové predpoklady, že žalovaný osvedčil kvalifikovanú zmenu okolností od nariadenia dotknutého NO. Iné skutkové okolnosti, ak by aj boli súdom I. inštancie nesprávne zistené nemajú vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Takúto nesprávne zistenú okolnosť, ktorá by mala vplyv na posúdenie zmeny okolností od nariadenia NO, však žalovaný v podanom odvolaní netvrdil ani neosvedčil. 47. Zo skôr uvedených dôvodov musí odvolací súd súhlasiť so závermi súdu I. inštancie, že žalovaný ani pred súdom I. inštancie ani v odvolacom konaní neosvedčil takú zmenu skutkových okolností, z ktorých by bolo možné prijať záver, že odpadli dôvody pre ktoré bolo NO nariadené.
48. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 49. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 50. Toto rozhodnutie senát prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).