Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/3/2025 2124209281 27. 02. 2025 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2025:2124209281.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Valérie Kleinovej, ml. a JUDr. Miriamy Žákovej, v právnej veci navrhovateľa: Raketa Betón s. r. o., so sídlom Kvetná 1506/6C, 900 41 Rovinka, IČO: 54 823 960, zastúpený advokátom: Mgr. Dávid Štefanka, so sídlom Povoznícka 18, 841 03 Bratislava, proti odporcovi: C. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. N. XXX/X, XXX XX S. J.Ň., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. 23Cb/159/2024-37 zo dňa 10.12.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave napadnuté uznesenie Okresného súdu Trnava č. k. 23Cb/159/2024-37 zo dňa 10.12.2024 potvrdzuje. II. Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Okresný súd Trnava (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 23Cb/159/2024-37 zo dňa 10.12.2024 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) zamietol návrh navrhovateľa na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa navrhovateľ domáhal, aby súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť, aby nenakladal s nasledovnými nehnuteľnosťami: s pozemkom parcela „C“, parc. č. XXX/XX, výmera 102 m2 a pozemkom parcela „C“, parc. č. XXX/XX, výmera 152 m2, nachádzajúcimi sa v okrese Dunajská Streda, obec Orechová Potôň, katastrálne územie S. J.Ô., evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda, katastrálny odbor, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. 1.1. Súd prvej inštancie poukázal na skutkový stav prezentovaný navrhovateľom, ktorý svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnil tým, že ako dodávateľ dodal spoločnosti BAUSERVICE s. r. o., so sídlom Podzáhradná ulica 612/2, 930 02 Orechová Potôň, IČO: 44 224 346, betónovú zmes a za dodanie vystavil odporcovi nasledovné faktúry: faktúru č. 20240094 splatnú dňa 18.08.2024 na sumu 11.271,30 eur, faktúru č. 20240102, splatnú dňa 07.09.2024 na sumu 18.874,80 eur, faktúru č. 20240104 splatnú dňa 14.09.2024 na sumu 12.399,- eur, faktúru č. 20240105 splatnú dňa 14.09.2024 na sumu 2.953,56 eur, faktúru č. 5620240110 splatnú dňa 20.9.2024 na sumu 17.391,72 eur, faktúru č. 20240111 splatnú dňa 21.09.2024 na sumu 3.993,60 eur, faktúru č. 20240117 splatnú dňa 27.09.2024 na sumu 4.294,50 eur, faktúru č. 20240119 splatnú dňa 29.09.2024 na sumu 1.610,88 eur, faktúru č. 20240120 splatnú dňa 29.09.2024 na sumu 10.494,36 eur, faktúru č. 20240123 splatnú dňa 03.10.2024 na sumu 24.247,08 eur, faktúru č. 20240124 splatnú dňa 04.10.2024 na sumu 8.321,40 eur, faktúru č. 20240125 splatnú dňa 06.10.2024 na sumu 2.098,56 eur, faktúru č. 20240127 splatnú dňa 10.10.2024 na sumu 766,80 eur, faktúru č. 20240128 splatnú dňa 10.10.2024 na sumu 1.067,64 eur, faktúru č. 20240131 splatnú dňa 11.10.2024 na sumu 7.671,- eur, faktúru č. 20240132 splatnú dňa 12.10.2024 na sumu 8.843,16 eur, faktúru č. 20240133 splatnú dňa 19.10.2024 na sumu 12.089,16 eur. Faktúry majú podľa navrhovateľa predstavovať jednotlivé plnenia, ktoré mal poskytnúť spoločnosti BAUSERVICE s. r. o. Odporca mal prevziať dlh spoločnosti BAUSERVICE s. r. o. a informovať navrhovateľa, že splní záväzky spoločnosti BAUSERVICE s. r. o. Navrhovateľ ako veriteľ súhlasil s tým, že odporca pristúpi
k záväzku spoločnosti BAUSERVICE s. r. o. a požadoval písomný záznam o uvedenej skutočnosti. Odporca poskytol navrhovateľovi uznanie dlhu datované dňom 19.09.2024 v zmysle prílohy k uznaniu dlhu na sumu 138.588,52 eur, pričom svoj dlh nesplnil, a to ani čiastočne. Navrhovateľ uviedol, že odporca je vlastníkom nasledovných nehnuteľností: pozemku parcela „C“, parc. č. XXX/XX o výmere 102 m2 a pozemku parcela „C“, parc. č. XXX/XX o výmere 152 m2, nachádzajúcich sa v okrese Dunajská Streda, obec Orechová Potôň, katastrálne územie S. J., evidovaných na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Dunajská Streda katastrálny odbor (ďalej aj „predmetné nehnuteľnosti“). Z aktuálneho výpisu LV č. XXXX vyplýva, že na príslušnom Okresnom úrade prebieha vkladové konanie č. V-7399/2023 (Kúpna zmluva). Navrhovateľ mal za to, že odporca sa zbavuje svojho majetku, nemá v záujme splniť dlh a scudzuje nehnuteľnosti za účelom, aby sa vyhol povinnosti v zmysle uznania dlhu, prípadne iných vlastných povinností. Uviedol, že jeho pohľadávka voči odporcovi sa tak stane nevymožiteľnou a že pripravuje žalobu o zaplatenie, avšak vzhľadom na zložitosť prípadu a naliehavú potrebu úpravy pomerov a zabezpečenia pohľadávok, uprednostnil podanie tohto návrhu o nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľ poukázal na množstvo exekúcií vedených voči odporcovi exekútorským úradom JUDr. Vladimíra Podešlu, so sídlom kancelárie Štefánikova 1408/5, 905 01 Senica, pod sp. zn.: 134EX 693/2023; 134EX 361/2023; 134EX 138/2024 a 134EX 78/2023.Uviedol, že existuje dôvodná obava, že exekúcia bude zmarená, nakoľko riziko, že dlh nebude vymožený, trvá. Mal za to, že sú splnené všetky zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia, ako aj zabezpečovacieho opatrenia, pričom zo žiadneho ustanovenia nevyplýva, že zabezpečovacie opatrenie a neodkladné opatrenie nemôžu byť nariadené popri sebe. Zabezpečovacím opatrením vznikne síce záložné právo na majetku, avšak právo odporcu nakladať s majetkom nebude nijakým spôsobom obmedzené. Poukázal na to, že právo odporcu nakladať s majetkom nemožno obmedziť inak ako nariadením neodkladného opatrenia. V závere poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) zo dňa 28.11.2012 sp. zn.: 6MCdo/5/2012, uznesenie najvyššieho súdu zo dňa 29.07.2010 sp. zn.: 2MCdo/3/2010, a rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43Cob/155/2017 zo dňa 22.11.2017. 1.2. Po právnej stránke súd prvej inštancie vychádzal z ustanovení § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. c), d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 2, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). 1.3. Konštatoval, že navrhovateľ v návrhu uviedol, že dodal spoločnosti BAUSERVICE s.r.o. betónovú zmes, za čo jej následne vystavil faktúry, pričom odporca mal prevziať dlh spoločnosti BAUSERVICE s.r.o. a informovať žalobcu, že splní záväzky uvedenej spoločnosti. Primárnym cieľom návrhu navrhovateľa je tak ochrana jeho nárokov vyplývajúcich zo zmlúv na zaplatenie ceny dodaného tvaru, ktorých uspokojenie (ich vymožiteľnosť) by bolo v prípade priznania mu peňažného nároku voči odporcovi v prípadnej exekúcii ohrozené. Súd prvej inštancie uviedol, že s poukazom na ustanovenie § 324 ods. 3 CSP v uvedenej situácii nemôže pristúpiť k nariadeniu neodkladného opatrenia, keď mal za to, že účel sledovaný navrhovaným neodkladným opatrením by bolo možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením v zmysle § 343 ods. 1 CSP, ktorého sa navrhovateľ domáha na súde prvej inštancie v konaní vedenom pod sp.zn. 36Cb/136/2024. Podľa názoru súdu prvej inštancie nehnuteľnosti označené v návrhu sú majetkom, ktorý je spôsobilý byť zálohom. Uviedol, že zabezpečovacie opatrenie je inštitútom umožňujúcim prostredníctvom zriadenia záložného práva na majetku dlžníka zabezpečiť uspokojenie pohľadávky veriteľa, a to aj v čase, kedy pohľadávka navrhovateľa nie je priznaná súdom, navrhovateľ jej existenciu (v konkrétnej výške) však musí dostatočne osvedčiť. Zásah do práv odporcu v prípade nariadenia neodkladného opatrenia v znení navrhovanom navrhovateľom je podľa súdu prvej inštancie nepomerne vyšší, ako pri nariadení opatrenia zabezpečovacieho, v prípade záložného práva na hnuteľnú alebo nehnuteľnú vec môže dlžník touto vecou ďalej disponovať a napr. ju ďalej používať na podnikanie, prípadne ju aj predať. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zabezpečovacie opatrenie nie je až takým výrazným zásahom do majetkových práv povinnej osoby, Civilný sporový poriadok v § 324 ods. 3 upravuje nemožnosť nariadenia neodkladného opatrenia v prípade, ak sledovaný účel možno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 1.4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil naliehavú potrebu okamžitej úpravy pomerov účastníkov konania, či bezprostredne hroziacu ujmu, a preto bez ďalšieho podľa neho návrh navrhovateľa nespĺňa predpoklad pre nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 1 CSP. 1.5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP s odôvodnením, že v konaní mal v plnom rozsahu úspech odporca, ktorý by tak mal i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ale keďže v konaní mu dosiaľ žiadne účelne vynaložené trovy nevznikli, keď mu nebol doručený ani návrh navrhovateľa, nárok na náhradu trov konania mu nepriznal.
2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ, nestotožňujúc sa so záverom súdu prvej inštancie, a žiadal ho zmeniť a uložiť odporcovi povinnosť, aby nenakladal s predmetnými nehnuteľnosťami, a to až do právoplatného skončenia konania vo veci samej. Napadnuté uznesenie podľa neho vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP), súd prvej inštancie neúplne zistil skutočný stav veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP) a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP. 2.1. Bol toho názoru, že riadne osvedčil potrebu ochrany svojich práv, a to z dôvodu reálnej obavy o znemožnenie vymoženia pohľadávky, nakoľko v dôsledku scudzovania majetku odporcom hrozí, že jeho pohľadávka nebude uspokojená. Súd prvej inštancie podľa neho nesprávne vyhodnotil fakt, že neodkladné opatrenie nie je konečným rozhodnutím o samotnej podstate veci, ale slúži len na dočasnú ochranu práv účastníkov, a teda jeho vydanie má nižší procesný prah. Tento inštitút je podľa navrhovateľa zámerne koncipovaný tak, aby rýchlo reagoval na naliehavé situácie, v ktorých je potrebné predísť hroziacej škode alebo zásahu do práv. Mal za to, že dostatočne doložil, že odporca sa aktívne zbavuje majetku (prebiehajúce vkladové konanie kúpnej zmluvy), čo zakladá reálnu obavu, že exekúcia nároku bude zmarená a že odporca zjavne koná v rozpore s princípom poctivého obchodného styku, čo podľa relevantnej judikatúry osvedčuje prijatie okamžitých opatrení na ochranu navrhovateľových práv. Uviedol, že odporca sa pokúša scudziť majetok (nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX), čo zakladá reálnu obavu o zmarenie exekúcie. Súd prvej inštancie podľa neho nesprávne posúdil tieto skutkové okolnosti a nevzal do úvahy naliehavosť situácie. 2.2. Zdôraznil, že odporca čelí viacerým exekučným konaniam, čo vyvoláva oprávnenú obavu o jeho platobnú schopnosť. Relevantná judikatúra podľa navrhovateľa konštatuje, že existencia viacerých exekúcií voči dlžníkovi zakladá reálnu obavu o nevymožiteľnosť pohľadávky a predstavuje zákonný dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd prvej inštancie mal tak podľa navrhovateľa prihliadať na skutočnosť, že odporca vedome znižuje svoju majetkovú podstatu, a mal zabezpečiť dočasnú ochranu práv navrhovateľa prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia. Ignorovaním týchto dôkazov súd prvej inštancie porušil zásadu náležitého zistenia skutkového stavu veci podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. 2.3. Navrhovateľ poukázal na to, že predložil relevantné skutočnosti, a to zápis plomby na LV č. XXXX potvrdzujúci prebiehajúce vkladové konanie (č. V-7399/2023), čo je dôkazom, že odporca sa zbavuje svojho majetku, a to, že odporca čelí viacerým exekučným konaniam (pod sp. zn.: 134EX 693/2023, 134EX 361/2023 a ďalšie), čo dokazuje jeho platobnú neschopnosť a existujúce riziko, že pohľadávka navrhovateľa nebude uspokojená. 3. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť, nakoľko podľa neho správne súd prvej inštancie dospel k záveru, že navrhovateľ neosvedčil naplnenie predpokladu na nariadenie žiadaného neodkladného opatrenia a návrh na jeho nariadenie správne vyhodnotil ako nedôvodný a zamietol ho. 4. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, prejednal vec bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. 5. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 7. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 8. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 10. Podľa § 329 ods. 1 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. 11. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. V zmysle platnej a účinnej právnej úpravy v ustanoveniach § 324 a nasl. CSP môže súd nariadiť neodkladne´ opatrenie v dvoch prípadoch, a to ak je potrebne´ bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. V každom prípade však navrhovateľ musí opísaním rozhodujúcich skutočností osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, t.j. potrebu bezodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a súčasne je jeho povinnosťou v zmysle § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa ma´ poskytnúť ochrana. V neposlednom rade je v zmysle § 326 ods. 2 CSP daná povinnosť navrhovateľa pripojiť k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia listiny, na ktoré sa odvoláva. Skutočnosť, že súd v zmysle § 329 ods. 1 CSP môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania, zakladá potrebu vysokej presvedčivosti samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 14. Inštitút neodkladného opatrenia plní zabezpečovaciu a preventívnu funkciu a predstavuje prostriedok na dočasné riešenie a úpravu situácie, ktorá nastala medzi stranami sporu, a to v prípade, ak existuje obava z ohrozenia exekúcie, alebo potreba bezodkladnej úpravy pomerov strán sporu, resp. ak by strane vznikla ujma, a to nenahraditeľná, prípadne už vzniknutá ujma by sa zväčšovala. Zmyslom neodkladného opatrenia je rýchlo a pružne riešiť situáciu, ktorá si vyžaduje zásah súdu, odôvodnený nevyhnutnou potrebou dočasnej úpravy pomerov strán sporu alebo obavou z ohrozenia exekúcie. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd musí skúmať naplnenie zákonných formálnych a vecných predpokladov pre jeho nariadenie. Úspech navrhovateľa neodkladného opatrenia si vyžaduje jednak osvedčenie danosti hmotnoprávneho nároku (práva) medzi stranami sporu a tiež to, aby neboli vážnejšie pochybnosti o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia. Podmienkou pre vyhovenie návrhu na jeho nariadenie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy pomerov, by bolo právo navrhovateľa reálne ohrozené. Je potrebné, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ako aj osvedčenie existencie hrozby nenahraditeľnej ujmy navrhovateľovi neodkladného opatrenia. Aj v prípade, ak sú splnené formálne a vecné predpoklady vyžadované zákonom pre nariadenie neodkladného opatrenia, súd musí zvažovať, či v prípade jeho nariadenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahov strán sporu (odporcovi) alebo tretích osôb, a teda posúdiť primeranosť zásahu, ktorý nariadenie neodkladného opatrenia predstavuje. Miera osvedčenia potreby nariadenia neodkladného opatrenia sa riadi práve naliehavosťou posudzovanej vzniknutej situácie. O potrebe neodkladnej úpravy teda nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za výsledok konania (dôkazné bremeno - osvedčenie nároku) v tomto smere je výlučne na navrhovateľovi neodkladného opatrenia. 15. Navrhovateľ odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia obavou, že exekúcia bude ohrozená, nakoľko z aktuálneho výpisu LV č. XXXX vyplýva, že na príslušnom okresnom úrade prebieha vkladové konanie č. V-7399/2023 (Kúpna zmluva). Navrhovateľ odôvodňoval potrebu nariadenia neodkladného opatrenia s poukazom na to, že odporca sa zbavuje svojho majetku, voči odporcovi sa vedie množstvo exekúcii, a tým je ohrozené uspokojenie jeho peňažnej pohľadávky. 16. Ako odporcu označil navrhovateľ fyzickú osobu C. M., ktorý je spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti BAUSERVICE s. r. o., ktorej dodal betónovú zmes a za dodanie vystavil odporcovi faktúry na zaplatenie kúpnej ceny. Z listinných dôkazov - faktúr vyplýva, že tieto nie sú navrhovateľom ako dodávateľom vystavené na odporcu, ale odberateľovi BAUSERVICE s. r. o., čo je odlišný právny subjekt ako odporca. Obchodnoprávny vzťah, na základe ktorého boli vystavené predmetné faktúry, vznikol medzi navrhovateľom a spoločnosťou BAUSERVICE s. r. o., čo potvrdil aj sám navrhovateľ, keď uviedol,
že „záväzok pochádza z obchodnej činnosti spoločnosti“ a nie z činnosti konateľa spoločnosti. Faktúry tak nemôžu preukazovať vznik a existenciu pohľadávky navrhovateľa voči odporcovi. Z listinného dôkazu - uznania dlhu zo dňa 19.09.2024 tiež vyplýva, že k uznaniu dlhu došlo zo strany spoločnosti, a nie jej konateľa- odporcu. Uznanie vykonal odporca výlučne ako konateľ, štatutárny zástupca spoločnosti BAUSERVICE s. r. o., a nie ako fyzická osoba C. M.. V uznaní sa výslovne uvádza: „Týmto, ako konateľ uvedenej spoločnosti BAUSERVICE s. r. o. uznávam dlh voči firme“. Nejde o poskytnutie uznania dlhu odporcom, ani o jeho pristúpenie k záväzku, či prevzatiu dlhu spoločnosti. V konaní okrem uznania dlhu nebol predložený žiaden iný dôkaz, kde by odporca akýmkoľvek spôsobom pristúpil k záväzku obchodnej spoločnosti BAUSERVICE s. r. o., a tým by mohla vzniknúť navrhovateľovi z tohto titulu voči odporcovi akákoľvek pohľadávka. Uznanie dlhu spoločnosti, v mene ktorej konal konateľ, nepredstavuje pristúpenie odporcu k záväzku spoločnosti BAUSSERVICE s. r. o. Navrhovateľ tak nesplnil už prvú základnú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to hodnoverné osvedčenie existencie pohľadávky voči odporcovi, ktorej sa má poskytnúť právna ochrana nariadením neodkladného opatrenia. 17. Druhou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia, je osvedčiť existenciu reálnej a preukázanej obavy, že prípadná exekúcia (domnelej) pohľadávky navrhovateľa bude konaním odporcu ohrozená. Z poznámky - plomba na LV č. XXXX, na ktorej sú vedené nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu síce vyplýva, že na príslušnom Okresnom úrade prebieha vkladové konanie pod č. V-7399/2023 (Kúpna zmluva), avšak zo samotnej poznámky nie je možné prijať záver, že odporca sa zbavuje svojho majetku v snahe ohroziť exekúciu domnelej pohľadávky a že odporca nemá záujem splniť prípadný domnelý dlh. Poznámka je z roku 2023, t. j. z obdobia pred uznaním dlhu zo dňa 19.09.2024, na ktorý navrhovateľ odkazuje ako na prevzatie dlhu odporcom, ako na moment vzniku jeho pohľadávky voči odporcovi, a tak neexistuje časová príčinná súvislosť medzi vznikom pohľadávky a zbavovaním sa majetku z dôvodu exekúcie pre túto pohľadávku. Odporca podľa poznámky prevádza majetok časovo skôr, ako mala navrhovateľovi vzniknúť pohľadávka, preto z takéhoto konania nevyplýva snaha odporcu previesť majetok v snahe ohroziť exekúciu pohľadávky, ktorá v čase prevodu ešte ani podľa samotného navrhovateľa neexistovala. Ak by aj došlo k prevodu nehnuteľnosti kúpnou zmluvou za ekvivalentnú cenu, tento prevod by nemohol byť hodnotený ako právny úkon, ktorým sa odporca zbavuje svojho majetku, znižuje jeho hodnotu, a tým znemožňuje uspokojenie navrhovateľa ako veriteľa. Rovnako tak existencia viacerých exekučných konaní voči odporcovi samé o sebe dôvodnú obavu z ohrozenia prípadne ďalšej exekúcie na vymoženie domnelej pohľadávky navrhovateľa neosvedčujú. Skutočnosť, že sa vedú exekúcie ešte neosvedčuje obavu z ohrozenia ďalšej exekúcie. Nebol predložený žiaden dôkaz o tom, že by prebiehajúce exekúcie úspešne nevymáhali dlhy od odporcu, že by boli zastavené pre nedostatok majetku, a pod. 18. Odvolací súd má za to, že navrhovateľ v intenzite potrebnej pre účely úspechu v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neosvedčil existenciu takého správania odporcu, ktoré by viedlo k presvedčeniu o potrebe nariadenia navrhovaného neodkladného opatrenia a tiež k tomu, že iba navrhované neodkladné opatrenie je jediným logickým právnym prostriedkom na predídenie ujmy navrhovateľa. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľ neosvedčil ani bezprostrednú hrozbu ujmy na jeho strane, ktorá by mu prípadným konaním odporcu mala vzniknúť. Zhodne s vysloveným právnym názorom súdu prvej inštancie vyhodnotil, že navrhovateľ dôkazné bremeno o potrebe nariadenia ním navrhovaného neodkladného opatrenia dostatočne neosvedčil. Navrhovateľ v odvolaní uviedol odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) h), avšak existenciu uvedených dôvodov nepreukázal. V odvolaní len zopakoval skutkové a právne tvrdenia, s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal. Odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle cit. ust. zákona je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Navrhovateľ v odvolaní nešpecifikoval a ani neuviedol, aké iné vady by mohli mať vplyv na výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie, pre ktoré podal odvolanie, podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP. 19. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd posúdil aj ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam javí rovnako ako nedôvodný. 20. Taktiež je nedôvodný aj odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pri tomto odvolacom dôvode ide o hmotnoprávnu vadu rozhodnutia, ktorá predstavuje mylné použitie právnej normy na zistený skutkový stav alebo použitie právnej normy, ktorú na skutkový stav nemožno použiť. Súd prvej inštancie pri
rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia použil a aj aplikoval správne právne normy, na základe ktorých súd následne vyvodil správne závery. 21. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že podľa súdnej judikatúry zmyslom neodkladného opatrenia je dočasná úprava pomerov medzi sporovými stranami (nie s konečnou platnosťou), pričom obrana musí byť poskytnutá tomu, kto o vydanie neodkladného opatrenia žiada, ako aj tomu, voči komu neodkladné opatrenie smeruje. Ochrana toho, proti komu má navrhované neodkladné opatrenie smerovať, však nemôže dosiahnuť takú intenzitu, aby v podstate znemožňovala ochranu oprávnených záujmov druhej strany. Ide pritom o dočasné opatrenie, ktorého trvanie je obmedzené a neodkladným opatrením nie je prejudikovaný konečný výsledok sporu, ale ide o prostriedok, ktorým sa zabezpečuje, aby konečné rozhodnutie malo vôbec reálny význam. Súd by mal preto rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. 22. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania navrhovateľa, nakoľko má za to, že neosvedčil dôvodnosť tvrdených skutočností na účely vydania uznesenia o neodkladnom opatrení. Pokiaľ ide o ďalšie konkrétne odvolacie námietky navrhovateľa neodkladného opatrenia, tieto vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné a niektoré za v podstate obsahovo totožné s argumentmi uvedenými v samotnom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd vyhodnotil všetky navrhovateľom skutkové i právne argumenty týkajúce sa okamžitej a naliehavej potreby súdnej ochrany jeho nárokov a potreby okamžitého zásahu súdu za účelom úpravy vzájomných faktických a právnych vzťahov navrhovateľa a odporcu navrhovaným spôsobom za dostatočne neosvedčené z dôvodu absencie tvrdenej hrozby vzniku možnej škody a ujmy navrhovateľovi. Navrhovateľ neosvedčil vznik, existenciu pohľadávky, ktorá by mala byť zabezpečená zriadením vecného bremena nenakladať s predmetnými nehnuteľnosťami a neosvedčil ani existenciu dôvodnej obavy z ohrozenia exekúcie vedenej na jej vymoženie, a preto súd prvej inštancie správne návrh navrhovateľa na nariadenie ním navrhovaného neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol. Odvolací súd tak napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP. 23. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).