Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/62/2025 2219200006 24. 04. 2025 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2025:2219200006.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: Estate Trading s.r.o., so sídlom Hlavná 44/807, 931 01 Šamorín, IČO: 43 986 889, za účasti intervenienta na strane žalobcu: AB Cosmetics Slovakia, s.r.o., so sídlom Visolaje 148, 018 61 Visolaje, IČO: 36 349 798, proti žalovanému: Ing. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, XXX XX Q., o určenie, či tu právo je, o odvolaní intervenienta na strane žalobcu voči uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 19Cb/1/2019 - 606 zo dňa 24.07.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave odvolanie intervenienta na strane žalobcu proti napadnutým výrokom II. a III. uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 19Cb/1/2019 - 606 zo dňa 24.07.2023 o d m i e t a . II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo aj ako „súd“) uznesením č.k. 19Cb/1/2019 - 606 zo dňa 24.07.2023 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že pripustil zmenu účastníkov konania na strane žalovaného, a to tak, že namiesto pôvodného žalovaného U. Q. M., narodeného dňa XX.XX.XXXX, s bydliskom S. XX, XXXXXX L., D. N. vstupuje na jeho miesto nový žalovaný, ktorým je I.. P. P., narodený XX.XX.XXXX, s bydliskom U. XXX/X, XXX XX Q. (výrok I.), konanie v celom rozsahu zastavil (výrok II.), žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.), termín pojednávania dňa 12.09.2023 zrušil (výrok IV.) a žiadosť žalobcu o vrátenie súdneho poplatku za žalobu zamietol (výrok V.). 2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 144, 145 ods. 1, 146 ods. 1, 256 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“) a § 11 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o súdnych poplatkoch“). 3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou na súd dňa 30.12.2018 domáhal určenia, že tu právo nie je. Podaním doručeným súdu dňa 03.07.2023 žalobca navrhol zmenu subjektu na strane žalovaného v zmysle výroku č. I napadnutého uznesenia. Uviedol, že oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 02.02.2023 bol žalobca oboznámený s tým, že žalovaný ako postupca na strane jednej uzavrel s Ing. P. P., narodeným XX.XX.XXXX, bytom U. XXX/X, Q. ako postupníkom na strane druhej Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 02.02.2023, predmetom ktorej bol prevod pohľadávky vo výške istiny 340 000 eur spolu s príslušenstvom a všetkými právami s ňou spojenými voči dlžníkom a ručiteľovi, ktorým je žalobca. Poukázal na to, že predmetom tohto súdneho konania je práve určenie tej právnej skutočnosti, že žalovaný nemá voči žalobcovi ako ručiteľovi úverovú pohľadávku v celkovej hodnote 340 000 eur, a to z dôvodu jej zániku jednostranným započítaním oproti pohľadávkam žalobcu. Z uvedeného dôvodu navrhoval, aby do konania namiesto žalovaného
vstúpil ten, na koho práva boli prevedené, t. j. Ing. P. P., pričom tento vyjadril súhlas so vstupom do konania podaním pripojeným k návrhu na zmenu žalobcu. K návrhu bolo pripojené aj oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 02.02.2023. S poukazom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že tieto okolnosti odôvodňujú postup súdu podľa ustanovení § 80 ods. 1 a 2 CSP, na základe ktorých súd pripustil vstup nového žalovaného do konania na miesto pôvodného žalovaného tak, ako je uvedené vo výroku I. napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 03.07.2023 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že sa s pôvodným žalovaným, ako aj s Ing. P. P. vzájomne dohodli a žiadal, aby súd konanie zastavil. Žalovaný vyjadril súhlas so späťvzatím žaloby podaním zo dňa 03.07.2023. Na základe týchto skutočností súd prvej inštancie rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozhodnutia a konanie zastavil. V danom prípade žalobca vzal žalobu späť z dôvodu mimosúdnej dohody so žalovaným a navrhol, aby súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania, pričom žalovaný súhlasil s navrhnutým spôsobom rozhodnutia o náhrade trov konania a súčasne intervenient si nárok na náhradu trov konania neuplatnil, preto súd prvej inštancie v zmysle § 256 ods. 1 CSP právo na náhradu trov konania nepriznal ani jednej zo sporových strán (výrok III. uznesenia). Vzhľadom na zastavenie konania bolo potrebné zrušiť aj nariadený termín pojednávania (výrok IV. uznesenia). Súd prvej inštancie v otázke vrátenia súdneho poplatku za žalobu uviedol, že ustanovenie § 11 ods. 3 zákona o súdnych poplatkoch výslovne uvádza, že súdny poplatok za žalobu je možné vrátiť, len ak sa žaloba vzala späť pred prvým pojednávaním bez ohľadu na to, či bol vydaný platobný rozkaz, preto súd prvej inštancie mohol rozhodnúť len tak, ako je to uvedené vo výroku V. napadnutého znesenia, keďže na pojednávaní dňa 28.01.2022 súd otvoril pojednávanie vo veci samej a žalobca späťvzatie doručil až po tomto prvom pojednávaní, a to dňa 03.07.2023. 4. Proti tomuto uzneseniu intervenient na strane žalobcu (ďalej aj ako „intervenient“ alebo aj ako „spoločnosť AB Cosmetics Slovakia, s.r.o.“) podal dňa 25.08.2023 včas odvolanie voči výroku II., ktorým súd prvej inštancie konanie zastavil a voči výroku III., ktorým súd prvej inštancie žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g) a h) CSP a navrhoval, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby rozhodnutie „zmenil a vyhovel žalobe“. Intervenient v odvolaní uviedol, že trvá na žalobcom podanej žalobe v celom rozsahu a tiež na žalobcom navrhnutom dokazovaní vo veci. Poukazoval na to, že súčasťou mimosúdnej dohody medzi žalobcom, pôvodným a novým žalovaným mal byť aj intervenient, resp. výsledkom mimosúdneho urovnania mal byť aj zánik záložných práv na nehnuteľnostiach intervenienta. Spoločnosť AB Cosmetics Slovakia, s.r.o. totiž za účelom dosiahnutia zániku uvedených záložných práv na nehnuteľnostiach zabezpečila postúpenie pohľadávok voči U. Q. M. na žalobcu a voči jeho dcére R. U. na spoločnosť LENTA s.r.o. so spoločností spriaznených so spoločnosťou AB Cosmetics Slovakia, s.r.o.. Namietal, že o postúpení pohľadávky zabezpečenej záložným právom na nehnuteľnostiach intervenienta medzi pôvodným žalovaným a novým žalovaným, nebol vôbec informovaný. Poukazoval taktiež na to, že na základe uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/80/2021 - 738 zo dňa 20.10.2021 prebieha na Okresnom súde Dunajská Streda konanie žalobcu - AB Cosmetics Slovakia, s.r.o. proti žalovanému - U. Q. M. pod sp. zn. 22C/41/2021 o určenie neexistencie záložných práv na nehnuteľnostiach intervenienta pre zánik pohľadávky U. Q. M. započítaním. Uviedol, že žalobca pred intervenientom zatajil dosiahnutie mimosúdnej dohody so žalovaným. Poukázal na to, že v súčasnosti sú na jeho nehnuteľnostiach evidované záložné práva v prospech nového záložného veriteľa - žalovaného Ing. P. P., a to na liste vlastníctva č. XXXX. Intervenient namietal, že späťvzatie žaloby a zastavenie konania bez toho, aby žalovaný predložil žalobcovi kvitanciu, resp. vzdanie sa záložného práva, je v rozpore s právnym záujmom spoločnosti AB Cosmetics Slovakia, s.r.o.. Určenie, či došlo k platnému započítaniu pohľadávok, a teda k zániku záložného práva, na základe ktorého pôvodný žalovaný realizoval kroky k dobrovoľnej dražbe nehnuteľností intervenienta, je pre spoločnosť AB Cosmetics Slovakia, s.r.o. ako záložcu kľúčové. K napadnutému výroku III. intervenient uviedol, že si nárok na náhradu trov konania uplatňuje v celom rozsahu.
5. K odvolaniu intervenienta sa vyjadril žalobca podaním zo dňa 01.10.2023, v ktorom zdôraznil, že späťvzatie žaloby patrí medzi dispozičné práva žalobcu a v predmetnom konaní intervenient nie je oprávnený disponovať žalobným návrhom bez súhlasu žalobcu, nakoľko sa v danom prípade nejedná o prípad nerozlučného spoločenstva podľa § 77 CSP. Namietol, že okolnosti uzavretia mimosúdnej dohody medzi pôvodným žalovaným a novým žalovaným sú irelevantné. Intervenient nemôže trvať na žalobnom návrhu žalobcu, nakoľko intervenient so žalobcom netvoria nerozlučné spoločenstvo a na späťvzatie žaloby nebol potrebný súhlas intervenienta (§ 77 ods. 2 CSP). Zdôraznil, že intervenient nebol účastníkom zmluvy o postúpení pohľadávky a žalobca vzal žalobu späť, nakoľko sa dozvedel nové skutočnosti, ktoré mu v konečnom dôsledku potvrdili, že pohľadávka žalovaného existuje a nikdy nezanikla započítaním alebo iným spôsobom. Uviedol, že ak má intervenient pochybnosti o existencii záložného práva, existujú iné účinné právne prostriedky, ktoré môže využiť. Žalobca uviedol, že sa v predmetnom spore domáhal určenia, či tu právo je alebo nie je, pričom sa jednalo o posúdenie existencie práva vyplývajúceho z právnych vzťahov a právnych úkonov výlučne medzi žalobcom a pôvodným žalovaným. Intervenienta sa tak toto konanie dotýkalo len nepriamo, a to z dôvodu, že nehnuteľnosti, ktorých vlastnícke právo svedčí intervenientovi, sú zaťažené záložným právom, ktoré zabezpečuje pohľadávku, ktorej existenciu žalobca v tomto konaní sporoval. Je tak zrejmé, že sa medzi žalobcom a intervenientom nejedná o nerozlučné spoločenstvo a žalobca na späťvzatie žaloby nepotreboval súhlas intervenienta. Rozsudok vydaný v tomto konaní by sa nedotýkal a nijakým spôsobom nezaväzoval intervenienta, ani by mu nepriznával žiadne práva. Intervenient môže mať vzhľadom na okolnosti prípadu právny záujem na výsledku konania, avšak to automaticky nezakladá nerozlučné spoločenstvo medzi ním a žalobcom. Žalobca taktiež poukázal na § 85 a § 360 ods. 1 a ods. 2 CSP a zdôraznil, že nedal intervenientovi súhlas na podanie odvolania voči napadnutému uzneseniu, preto navrhoval, aby odvolací súd odvolanie intervenienta odmietol. 6. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa intervenient vyjadril v podaní zo dňa 05.11.2023, v ktorom nad rámec odvolacích námietok uviedol, že trvá na tom, že nový žalovaný bol povinný v zmysle dohody uzatvorenej v ústnej forme vystaviť kvitanciu, resp. vzdať sa záložného práva viaznuceho na jeho nehnuteľnostiach, ktoré zabezpečuje pohľadávku žalovaného. Poukazoval na dohodu uzatvorenú medzi L. L. na jednej strane a žalobcom, žalovaným, spoločnosťou LENTA, s.r.o. na druhej strane, ako aj na viacstranné mimosúdne rokovania, ktoré prebiehali v auguste 2019 v Moskve. Intervenient bol presvedčený, že nový žalovaný v spojení so žalobcom sa mimosúdne dohodli s pôvodným žalovaným na postúpení jeho pohľadávky na nového žalovaného, okrem iného za podmienky, že žalobca a spoločnosť LENTA s.r.o. nebudú ďalej pokračovať v súdnom vymáhaní pohľadávok voči U. Q. M. a R. U.. V tejto súvislosti poukazoval aj na to, že Krajský súd v Trnave uznesením č.k. 10Co/80/2021 - 738 zo dňa 20.10.2021 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil U. Q. M. ako žalovanému v 1. rade povinnosť zdržať sa výkonu záložných práv formou dobrovoľnej dražby vo vzťahu k nehnuteľnostiam intervenienta evidovaným na liste vlastníctva č. XXXX. Pôvodný žalovaný preto nemal možnosť pokračovať v realizácii záložného práva, pri súčasnom prerušení konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 22C/41/2021 o určenie neexistencie záložného práva do právoplatného skončenia predmetného konania, a to bez toho, aby bol úspešný v predmetnom konaní týkajúcom sa otázky existencie pohľadávky alebo v konaní týkajúcom sa existencie záložného práva zabezpečujúceho uvedenú pohľadávku (sp. zn. 22C/41/2021), a preto pohľadávku postúpil na nového žalovaného. Intervenient taktiež namietol, že žalobca nijako nešpecifikoval tvrdené nové skutočnosti, ktoré ho viedli k späťvzatiu žaloby v predmetnom spore. Taktiež uviedol, že konateľka žalobcu dohodu zo dňa 07.07.2020 podpísala a žalobca ju v tomto konaní sám predkladal ako dôkaz. Intervenient zároveň nesúhlasil s tým, že by sa v predmetnej veci nejednalo o prípad nerozlučného spoločenstva podľa § 77 CSP. Mal za to, že akýkoľvek úkon žalobcu týkajúci sa pohľadávky žalovaného zaväzuje aj intervenienta. Žaloba bola žalobcom podaná na tom skutkovom základe, že pohľadávka pôvodného žalovaného postúpená na nového žalovaného, zanikla jednostranným započítaním žalobcu. Žalobca ešte pred podaním žaloby realizoval právny úkon smerujúci k zániku uvedenej pohľadávky. Súčasne táto pohľadávka žalovaného je zabezpečená záložným právom na nehnuteľnostiach intervenienta, o existencii ktorého sa vedie súdny spor (sp. zn. 22C/41/2021) prerušený do právoplatného skončenia predmetnej veci. Taktiež mal za to, že z ústnej dohody prezentovanej na mimosúdnom rokovaní v Moskve a z dohody zo dňa 07.07.2020 vyplýva určitý spôsob vysporiadania žalobcu a intervenienta. 7. K podaniu intervenienta sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 16.11.2023 a opätovne zdôraznil, že v predmetnom spore sa medzi ním a intervenientom nejedná o prípad nerozlučného spoločenstva
podľa § 77 CSP. Mal za to, že samotná skutočnosť, že majetok intervenienta je založený záložným právom, nezakladá nerozlučné spoločenstvo. Poprel existenciu dohody o povinnosti žalovaného vystaviť kvitanciu, resp. sa vzdať záložného práva viaznuceho na nehnuteľnostiach intervenienta, ktoré zabezpečuje pohľadávku žalovaného. Poukázal na to, že ústne dohody o prípadnom vzdaní sa záložného práva by boli neplatné. Zdôraznil, že skutočnosť, že intervenient je záložcom majetku vo vzťahu k pohľadávke žalovaného, nezakladá nerozlučné spoločenstvo, nakoľko intervenient má k dispozícii iné účinné právne prostriedky, ako sa domôcť ochrany svojich práv a žalobca nie je povinný viesť spor na svoje trovy len preto, lebo intervenient na tom bez akéhokoľvek právneho dôvodu trvá. Dôvod tohto sporu pritom nič nemení na dispozičných oprávneniach žalobcu. Žalobca taktiež zdôraznil, že sporná dohoda zo dňa 07.07.2020 je vo vzťahu k posúdeniu dispozičných oprávnení žalobcu bez právneho významu. Tvrdenia intervenienta v odvolaní, ani v jeho vyjadrení neboli spôsobilé spochybniť dispozičné oprávnenia žalobcu. Žalobca opätovne zdôraznil, že intervenientovi nedal súhlas na podanie odvolania voči napadnutému uzneseniu. 8. V odvolacom konaní sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 04.12.2024 a uviedol, že sa stotožnil s vyjadreniami žalobcu k odvolaniu intervenienta s tým, že sa v danom prípade nejedná o nerozlučné spoločenstvo. Mal za to, že späťvzatie žaloby predstavuje dispozičné právo žalobcu, pričom nemusí byť nijako odôvodnené. Z opatrnosti uviedol, že so žalobcom realizovaným späťvzatím žaloby súhlasí. Nesúhlasil s argumentáciou intervenienta, že by rozhodnutie súdu v predmetnej veci nejakým spôsobom zaväzovalo aj jeho, nakoľko sa jedná o určenie existencie, či neexistencie právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným, bez akýchkoľvek priamych dopadov na tretie subjekty. Ak by aj súd v predmetnej veci meritórne rozhodol, intervenient by nebol adresátom takéhoto rozhodnutia a nebol by ním ani viazaný. Pokiaľ intervenient uvádzal, že rozhodnutie je pre neho významné s poukazom na možnú realizáciu výkonu záložného práva, ktoré sa týka jeho nehnuteľností, žalovaný poukazoval na to, že zo súdneho spisu vyplýva, že pred Okresným súdom Dunajská Streda je pod sp. zn. 22C/41/2021 vedené konanie žalobcu AB Cosmetics Slovakia, s.r.o. proti žalovanému U. Q. M. o určenie, že toto záložné právo neexistuje. Na strane intervenienta tak nie je ani určitá forma právneho záujmu na predmetnom spore. 9. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „odvolací súd“) mal z obsahu súdneho spisu zistené, že súd prvej inštancie uznesením vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 20.06.2023 schválil vstup spoločnosti AB Cosmetics Slovakia, s.r.o., so sídlom Visolaje 148, 018 61 Visolaje, IČO: 36 349 798 do konania, ako intervenienta. Výrokom II. napadnutého uznesenia súd prvej inštancie konanie v celom rozsahu zastavil a výrokom III. rozhodol, že žiadnej zo strán sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť o nároku na náhradu trov konania intervenienta. Z tohto dôvodu krajský súd listom zo dňa 30.01.2025 vrátil vec Okresnému súdu Dunajská Streda bez rozhodnutia o odvolaní intervenienta. S poukazom na uvedené bolo úlohou súdu prvej inštancie napraviť vyššie uvedené opomenutie postupom podľa § 225 CSP v spojení s § 234 ods. 2 CSP vydaním dopĺňacieho uznesenia a toto doručiť stranám sporu a intervenientovi a po odstránení uvedeného nedostatku súdny spis opätovne bezodkladne predložiť odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní intervenienta. 10. Súd prvej inštancie následne uznesením č.k. 19Cb/1/2019 - 707 zo dňa 04.03.2025 rozhodol tak, že doplnil uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 19Cb/1/2019 - 606 zo dňa 24.07.2023 o výrok VI., ktorý znie nasledovne: Intervenient na strane žalobcu nemá nárok na náhradu trov konania. Predmetné dopĺňacie uznesenie bolo intervenientovi doručené dňa 20.03.2025, odvolanie nebolo podané. Predmetné dopĺňacie uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 05.04.2025 a spis bol opätovne predložený odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní intervenienta proti napadnutému uzneseniu. 11. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd bez nariadenia pojednávania, pred vecným preskúmaním odvolania dospel k záveru, že odvolanie intervenienta na strane žalobcu voči výrokom II. a III. napadnutého uznesenia je potrebné podľa ustanovenia § 386 písm. b) CSP odmietnuť, nakoľko bolo podané neoprávnenou osobou. 12. Podľa § 77 ods. 1 CSP, nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný; procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných.
13. Podľa § 84 CSP, ak z osobitného predpisu vyplýva, že rozsudok je pre intervenienta záväzný, tvoria intervenient spolu so stranou, na ktorej vystupuje, nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. 14. Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. 15. Podľa § 360 ods. 1 CSP, odvolanie môže podať intervenient, ak tvorí so stranou podľa § 359 nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. 16. Podľa § 360 ods. 2 CSP, v ostatných prípadoch môže intervenient podať odvolanie so súhlasom strany podľa § 359. 17. Podľa § 386 písm. b) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. 18. Aby došlo k vecnému prejednaniu odvolania odvolacím súdom, odvolanie musí spĺňať všetky zákonom predpísané podmienky prípustnosti tohto riadneho opravného prostriedku. Jednou z objektívnych podmienok prípustnosti odvolania je aj, že bolo podané oprávnenou osobou. Odvolací súd sa preto v prvom rade pred vecným prejednaním odvolania zaoberal posúdením otázky, či bolo odvolanie podané oprávnenou osobou v zmysle § 360 CSP, teda či žalobca a intervenient na strane žalobcu tvoria nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP a ak nie, či mal intervenient na podanie odvolania súhlas strany, v neprospech ktorej bolo rozhodnutie vydané. 19. Odvolací súd mal z vyjadrenia žalobcu k odvolaniu intervenienta zo dňa 01.10.2023, ako aj z odvolacej dupliky žalobcu zo dňa 16.11.2023 preukázané, že žalobca intervenientovi neudelil súhlas na podanie odvolania proti napadnutému uzneseniu. 20. Z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že žalobca sa žalobou voči žalovanému domáhal určenia, že žalovaný nemá voči žalobcovi ako ručiteľovi pohľadávku na zaplatenie časti istiny vo výške 160 800 eur s príslušenstvom a určenia, že žalovaný nemá voči žalobcovi ako ručiteľovi pohľadávku na zaplatenie časti istiny vo výške 179 200 eur s príslušenstvom, nakoľko mal za to, že pohľadávky žalovaného zanikli započítaním. Na základe oznámenia doručeného súdu prvej inštancie dňa 16.06.2023 vstúpila spoločnosť AB Cosmestics Slovakia, s.r.o. do konania ako intervenient na strane žalobcu, pričom právny záujem na výsledku konania odôvodňoval tým, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, na ktorých sú evidované záložné práva v prospech záložného veriteľa - žalovaného za účelom zabezpečenia pohľadávok žalovaného voči žalobcovi, ktorých existenciu z dôvodu tvrdeného zániku započítaním v predmetnom konaní žalobca sporoval a domáhal sa určenia, že žalovaný voči žalobcovi tieto pohľadávky nemá. Intervenient na strane žalobcu dôvodil, že určenie, či došlo k platnému započítaniu pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným, a teda aj k zániku záložného práva viaznuceho na jeho nehnuteľnostiach, bolo pre neho ako záložcu kľúčové. 21. Procesné postavenie intervenienta v spore môže byť dvojaké, a teda buď intervenient a strana, ktorú v spore podporuje, tvoria nerozlučné spoločenstvo vtedy, ak bude rozsudok v spore pre intervenienta záväzný, alebo intervenient a strana, ktorú v konaní podporuje, nerozlučné spoločenstvo netvoria, ak bude rozsudok v spore záväzný iba subjektívne medzi stranami sporu. Vo všeobecnosti platí, že rozsudok je záväzný iba subjektívne medzi stranami sporu, resp. ich právnymi nástupcami, okrem výnimky, kedy zákon ustanovuje, že rozsudok je podľa predmetu sporu záväzný aj pre ďalšie subjekty. 22. Odvolací súd dospel k záveru, že v predmetnej veci rozsudok, v ktorom sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný voči nemu nemá v petite špecifikované peňažné pohľadávky, je záväzný výlučne medzi žalobcom a žalovaným ako stranami sporu a nejedná sa o rozsudok, ktorý by bol záväzný aj pre ďalšie (tretie) subjekty. Pokiaľ intervenient poukazoval na to, že otázka existencie sporných pohľadávok medzi žalobcom a žalovaným je pre neho podstatná z dôvodu, že je vlastníkom nehnuteľností, na ktorých viazne záložné právo, ktoré zabezpečuje práve pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktorých neexistencie sa žalobca v konaní domáhal, odvolací súd uvádza, že uvedená skutočnosť nijako nezakladá záväznosť prípadného rozsudku v predmetnej veci aj voči nemu. Odvolací súd v zhode so žalovaným zároveň poukazuje na to, že intervenient sa v postavení žalobcu domáha voči žalovanému určenia neexistencie záložného práva v samostatnom súdom konaní, v ktorom sa otázka zániku zabezpečovanej pohľadávky bude riešiť ako otázka predbežná. Pokiaľ intervenient namietal, že so
žalobcom tvoria nerozlučné spoločenstvo z dôvodu existencie dohôd, z ktorých vyplýva určitý spôsob vysporiadania žalobcu a intervenienta, odvolací súd zdôrazňuje, že intervenient a strana, na podporu ktorej vystupuje, tvoria nerozlučné spoločenstvo vtedy, ak je aj pre neho záväzný výrok rozsudku v konaní, pričom rozšírená záväznosť rozsudku nastane v prípadoch výslovne ustanovených zákonom a nie na základe dohody strán sporu, intervenienta alebo iných subjektov. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že intervenient na strane žalobcu a žalobca netvoria nerozlučné spoločenstvo, nakoľko rozsudok v predmetnom spore by nebol pre intervenienta záväzný a nemal ani jeho súhlas na podanie odvolania v tejto veci, a teda nebol oprávnený podať odvolanie voči napadnutému uzneseniu bez súhlasu žalobcu, ako strany sporu, na podporu ktorej v konaní vystupoval a ktorý výslovne uviedol v podaniach zo dňa 01.10.2023 a zo dňa 16.11.2023, že intervenientovi na podanie odvolania voči napadnutému uzneseniu súhlas nedal. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na skutočnosť, že napadnutý výrok III., ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že žiadnej zo strán sporu nepriznáva nárok na náhradu trov konania, sa intervenienta ani nedotýka, nakoľko nejde o rozhodnutie o jeho nároku na náhradu trov konania, pričom voči dopĺňaciemu uzneseniu zo dňa 04.03.2023, ktorým súd prvej inštancie doplnil napadnuté uznesenie aj o výrok VI. o nároku trov konania intervenienta, intervenient odvolanie nepodal. 23. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd odvolanie intervenienta na strane žalobcu voči výrokom II. a III. napadnutého uznesenia ako odvolanie, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou, podľa § 386 písm. b) CSP odmietol. 24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tento mal síce v odvolacom konaní plný úspech, avšak v priebehu odvolacieho konania si žiadne trovy konania neuplatnil, ani mu zo súdneho spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú. 25. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).