Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/244/2024 2220201867 22. 08. 2025 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2025:2220201867.3
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v spore žalobcu: žalobcu: HAKA Slovakia spol. s r.o., so sídlom Senecká cesta 2, Šamorín, IČO : 34 147 918, proti žalovanému : INGSTEEL, spol. s r.o., IČO: 17 320 429, so sídlom Tomášikova 17, 820 09 Bratislava, právne zastúpeného: RASLEGAL, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 01 Bratislava, IČO: 36855561, o vzájomnom návrhu, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5Cb/1/2020-115 zo dňa 29.12.2021 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5Cb/1/2020-229 zo dňa 14.10.2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5Cb/1/2020-115 zo dňa 29.12.2021 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5Cb/1/2020-229 zo dňa 14.10.2024 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1.1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 5Cb/1/2020-115 zo dňa 29.12.2021 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) zastavil konanie (I. výrok). Žalovanému priznal náhradu trov konania 100 % (II. výrok). V III. výroku uviedol, že o výške nároku na náhradu trov konania rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia. 1.2. Po právnej stránke posúdil súd prvej inštancie spor podľa § 147 ods. 1 až 4, § 161 ods. 1 až 3, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). 1.3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že v pôvodnom konaní žalobca, v tomto konaní žalovaný, sa svojou žalobou zo dňa 13.01.2010 domáha od žalovaného, v tomto konaní žalobca, zaplatenia istiny 41.363,23 eur. Žalovaný, v tomto konaní žalobca, dňa 27.02.2012 podal vzájomný návrh so započítacou námietkou vo výške 55.000,- eur, voči pohľadávke žalobcu, v tomto konaní žalovaného, ktorý nárok súd prvej inštancie vylúčil na samostatné konanie, keď ho posúdil ako vzájomnú žalobu. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe tvrdil, že žiadne nároky žalobcu neexistujú a ani nikdy neexistovali. Tvrdil, že tu neboli splnené ani len základné procesné predpoklady pre vedenie súdneho konania a rozhodnutie v merite veci. Žalobný návrh, na základe ktorého si žalobca voči nemu uplatňuje svoje nároky, bol podľa žalovaného zmätočný a neurčitý, dokonca úplne absentuje; pričom žalobca doposiaľ nesplnil svoju poplatkovú povinnosť, čo predstavovalo podľa neho neodstrániteľnú procesnú vadu. Žalovaný žiadal súd prvej inštancie, aby zrušil nariadené pojednávanie a konanie zastavil, eventuálne, aby žalobu zamietol a zaviazal žalobcu nahradiť mu trovy konania vo výške 100 %. Nárok žalobcu považoval len ako započítaciu námietku, o ktorej súd nerozhoduje samostatne rozhodnutím. 1.4. Súd prvej inštancie po vyhodnotení podania žalobcu, označenom ako vzájomný návrh, s poznámkou, že ide o započítaciu námietku voči pohľadávke v pôvodnom konaní žalobcu, spoločnosti Ingesteel dospel k záveru, že ide o kompenzačnú námietku, keď žalobca tvrdil, že má záujem len o započítanie svojej pohľadávky titulom úrokov z omeškania dojednaných v zmluve, proti pohľadávke žalobcu v pôvodnom konaní, s tým, že celý nárok, ktorý vyčíslil na sumu 137.406,60 eur si uplatní
v samostatnom konaní. Žalobca skutočne podľa súdu prvej inštancie tento svoj nárok uplatnil v samostatnom konaní, vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 25Cb/120/2016, keď v priebehu konania vzala správkyňa konkurznej podstaty žalobu späť v časti nároku 82.406,60 eur a neskôr bolo konanie zastavené pre prekážku už začatej veci na súde prvej inštancie o tom istom nároku. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pri gramatickom výklade podania žalobcu zo dňa 27.02.2012 jednoznačne uviedol, že ide o započítaciu námietku do výšky uplatnenej pohľadávky žalobcu. V rámci tohto započítacieho úkonu žalovaný nespochybnil uplatnenú pohľadávku, keď v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava sp. zn. 25Cbi/17/2014 bol schválený zmier, kde žalovaný (v tomto spore žalobca) uznal pohľadávky veriteľa aj čo do nákladov za vykonané stavebné práce na základe zmluvy o dielo č. 002/2008Zh zo dňa 16.01.2008, ako aj 1.207,98 eur a 7.971,66 eur, všetky nároky s odkazom na spor vedený na Okresného súdu Dunajská Streda, sp. zn. 5Cb/l55/2010. 1.5. Súd prvej inštancie konštatoval, že nešlo o vzájomnú žalobu, a započítanie je právne účinné iba proti reálne exitujúcej pohľadávke na plnenie rovnakého druhu, pričom za žiadnych okolností pri tejto procesnej obrane osobitne nerozhodoval o pohľadávke uplatnenej žalovaným na započítanie. Keďže nemal za dôvody na konanie a rozhodnutie o vzájomnej žalobe, súd prvej inštancie poukazom na § 161 CSP konanie vo veci zastavil pre nedostatok podmienky konania. 1.6. Pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP vychádzal súd prvej inštancie zo skutočnosti, že žalovaný mal vo veci 100 % úspech a žalovanému tak priznal náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP vo výške 100 %. 2. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal žalobca odvolanie a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že neboli splnené procesné podmienky (§ 365 ods. 1 písm. a/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 2.1. Poukázal na to, že vzájomná žaloba bola v zmysle právnej úpravy podaná účinne, a to návrhom zo dňa 07.02.2012, ktorý bol doručený súdu prvej inštancie dňa 27.02.2012. Napadnuté uznesenie považoval za zmätočné a nesprávne, nakoľko bez akéhokoľvek právneho a skutkového dôvodu je v ňom konštatované, že uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 55.000,- eur z titulu vyúčtovanej zmluvnej pokuty je len procesnou obranou a že „súd za žiadnych okolností pri tejto procesnej obrane osobitne nerozhoduje o pohľadávke uplatnenej žalovaným na započítanie. Keďže neboli dôvody na konanie a rozhodnutie o vzájomnej žalobe, súd s poukazom na ust. §161 konanie vo veci zastavil, pre nedostatok podmienky konania“. Uvedené konštatoval súd prvej inštancie napriek skutočnosti, že v uznesení zo dňa 20.05.2020 č. k. 5Cb/155/2010-390 konštatoval, že: „Súd k tomu uvádza, že protistrana akonáhle si uplatní procesnú obranu, úlohou súdu pri jej posudzovaní je, aby porovnal predmet a rozsah uplatneného úkonu, t.j. ak ide o peňažnú pohľadávku súd skúma, či uplatnená obrana presahuje rámec uplatnenej pohľadávky strany sporu, ktorá podala žalobu. Ak teda protistrana navrhuje aby bolo prisúdené viac (k čomu došlo aj v našom prípade), podanie protistrany treba považovať za vzájomnú žalobu, a nie posudzovať ako prostriedok procesnej obrany. Súd konštatuje, že k uvedenému záveru dospel aj právny zástupca žalobcu v podaní zo dňa 06.03.2020 na strane 2, kedy konštatoval, že protistranou žiadaná kompenzačná námietka presahuje rámec žalobou uplatnenej pohľadávky. “ 2.2. Žalobca bol toho názoru, že jeho právny predchodca Euro LOGOS, s.r.o. „v konkurze“, ako postupca nároku uplatneného v konaní vedenom Okresným súdom Dunajská Streda pod sp. zn. 5Cb/155/2010, lege artis uplatnil svoj nárok na zaplatenie sumy vo výške 55.000,- eur z titulu vyúčtovanej zmluvnej pokuty voči žalobcovi a uvedený uplatnený nárok bol tak konajúcim súdom, ako aj ďalšími dvoma súdmi (Okresný súd Bratislava II a Krajský súd v Bratislave) vyhodnotený ako vzájomný návrh, ktorý spĺňa všetky atribúty „protižaloby“, vrátane prekážky litispendencie. Dodal, že pôvodne uplatnený nárok žalovaného vzájomnou žalobou žalovaný postúpil na súčasného žalobcu HAKA Slovakia spol. s r. o., to znamená, že uplatnený nárok začal „žiť samostatný život“, nakoľko HAKA Slovakia spol. s r. o. inštitút procesnej obrany tak, ako sa to snažil prezentovať žalovaný, objektívne nie je daná, pretože voči HAKA Slovakia spol. s r. o. nesmerovala a nesmeruje žiadna žaloba zo strany INGSTEEL, spol. s r.o. 2.3. Uviedol, že Euro LOGOS, s.r.o. „v konkurze“ vo svojom písomnom vzájomnom návrhu vyslovil aj započítaciu námietku, avšak faktom je aj to, že uplatnený nárok prevyšoval žalobcom uplatnený nárok vo výške sumy 13.636,77 eur (55.009,00 eur- 41.363,23 eur), t.j. pôvodný žalovaný žiadal zaplatiť viac. Následne však došlo k prerušeniu konania a vo veci sa meritórne nekonalo a nerozhodovalo. Ďalej došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá tvorila podstatu uplatneného vzájomného návrhu na HAKA Slovakia spol. s r. o. a došlo k zmene účastníkov konania a vylúčeniu uplatneného vzájomného návrhu na samostatné konanie a pre späťzvatie žaloby zo strany INGSTEEL, spol. s r.o. k zastaveniu konania o zaplatenie 41.363,23 eur s prísl. pod sp. zn. 5Cb/155/2010. V uvedenom prípade je vylúčené, aby sa uplatnený
vzájomný návrh posúdil len ako kompenzačná námietka, t.j. ako procesná obrana a ako taká by bola „skonzumovaná“ I. výrokom uznesenia Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 26.02.2020 o zastavení konania, už len z toho dôvodu, že ďalším výrokom predmetného cit. uznesenia bol tento nárok vylúčený na samostatné konanie. 2.4. Uviedol, že o vzájomnej žalobe na základe kompenzačnej námietky musí súd vždy rozhodnúť samostatným výrokom. Jeho meritórne rozhodnutie závisí od hmotnoprávneho posúdenia obidvoch nárokov, účinkov ich započítania a dôvodnosti nároku žalovaného v prevyšujúcej časti. Vždy však musí byť osobitne rozhodnuté o pôvodnej žalobe, ktorú súd v prípade zániku záväzkov započítaním zamietne, a o vzájomnej žalobe žalovaného. Ak je vzájomnou žalobou uplatnená pohľadávka žalovaného na započítanie proti pohľadávke žalobcu, platí sa súdny poplatok len zo sumy, ktorá prevyšuje žalobou pôvodne uplatnený nárok. Z prejavu žalovaného, ktorý súd v zmysle § 147 ods. 2 CSP posudzuje len ako prostriedok procesnej obrany, sa súdny poplatok neplatí. Vo vzťahu k vyššie uvedenému žalobca poznamenal, že zmenou subjektov konania pre postúpenie pohľadávky (ktorým bol nárok žalovaného uplatnený vzájomnou žalobou) a vylúčením vzájomného návrhu na samostatné konanie došlo k odpadnutiu možnosti kompenzácie, nakoľko meritórne sa v tejto veci ani nekonalo. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za správne a zákonné, nakoľko súd prvej inštancie sa v odôvodnení komplexne vysporiadal s podaním žalobcu a uviedol dôvody, pre ktoré podanie nemožno považovať za vzájomnú žalobu, ale za kompenzačnú námietku právneho predchodcu žalobcu. Navrhol tak napadnuté uznesenie potvrdiť ako vecne správne a zaviazať žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 3.1. Mal za to, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal s podaním právneho predchodcu žalobcu, keď toto posúdil ako procesnú obranu právneho predchodcu žalobcu v konaní vedenom pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. 5Cb/155/2010, a to ako kompenzačnú námietku. S uvedeným sa žalovaný stotožnil a trval na tom, že vzhľadom na okolnosti veci, procesný postup a správanie sa právneho predchodcu žalobcu nie je možné jeho podanie posúdiť ako vzájomný návrh. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, podľa neho nikdy vzájomný návrh nepodal a z jeho strany išlo len o obranu v konaní kompenzačnú námietku. 3.2. Podľa žalovaného v konaní neboli splnené ani len základné procesné podmienky pre vzájomnú žalobu, čo je dôvodom pre zastavenie súdneho konania. Absentovala už základná procesná podmienka, a to kvalifikovaný spôsob začatia konania, čiže žaloba. Podanie právneho predchodcu žalobcu v pôvodnom konaní totiž neobsahovalo žiadny zrozumiteľný a vykonateľný petit a nebolo tak z neho zrejmé, čoho sa vlastne mieni svojím podaním domáhať. Ide pritom o neodstrániteľnú vadu konania, pre ktorú bol súd prvej inštancie podľa žalovaného povinný konanie zastaviť. Mal za to, že už len z uvedeného dôvodu, čiže z dôvodu nezrozumiteľnosti, neurčitosti a v konečnom dôsledku aj nevykonateľnosti podania právneho predchodcu žalobcu, bolo nevyhnutné konanie zastaviť. V konaní podľa žalovaného nebola splnená ani poplatková povinnosť žalobcu, čo predstavuje ďalšiu neodstrániteľnú procesnú podmienku a dôvod pre zastavenie konania. 4. Žalobca v replike konštatoval, že sa v plnom rozsahu pridržiava všetkých dôvodov uvedených vo svojom odvolaní a žiadal napadnuté uznesenie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Argumentáciu žalovaného považoval za účelovú v snahe vyhnúť sa zodpovednostným nárokom a spravodlivého súdneho konania, čo vyplýva z porovnania vyjadrení žalovaného v sporovej veci žalobcu o zaplatenie 55.000,- eur s príslušenstvom, ktoré bolo toho času vedené na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 25Cb/120/2016. 4.1. Poukázal na to, že v konaní pred Okresným súdom Bratislava II a Krajským súdom v Bratislave žalovaný argumentoval prekážkou listispendencie a oba súdy sa s uvedenou argumentáciou stotožnili, a teda žalovaným (t.č. Euro LOGOS, s.r.o. „v konkurze") uplatnený nárok v konaní pred Okresnom súde v Dunajskej Strede vyhodnotil ako vzájomnú žalobu, ktorá je spôsobilá vyvolať účinky prekážky začatého konania. V spore vedenom na Okresnom súde Dunajská Streda pod sp. zn. 5Cb/1/2020, žalovaný podľa žalobcu účelovo a v rozpore s vyššie uvedeným, argumentoval s cieľom zastavenia konania, že žalovaný vzájomný návrh nepodal a z jeho strany išlo len o obranu v konaní, a to kompenzačnú námietku. Konštatoval, že Euro LOGOS, s.r.o. „v konkurze vo svojom písomnom vzájomnom návrhu vyslovil aj započítaciu námietku, avšak uplatnený nárok prevyšoval žalobcom uplatnený nárok vo výške sumy 13,636,77 eur (55.000,00 eur - 41.363,23 eur), t.j. pôvodný žalovaný žiadal zaplatiť viac a z uvedeného návrhu bolo celkom zrejmé, voči komu smeruje, v akej veci a čo žiada. Následne však došlo k prerušeniu konania a vo veci sa meritórne nekonalo a nerozhodovalo. Ďalej došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá tvorila podstatu uplatneného vzájomného návrhu na HAKA Slovakia spol. s r. o. a
došlo k zmene účastníkov konania a vylúčeniu uplatneného vzájomného návrhu na samostatné konanie a pre späťzvatie žaloby zo strany INGSTEEL, spol. s r.o. k zastaveniu konania o zaplatenie 41.363,23 eur s prísl. pod sp. zn. 5Cb/155/2010. 4.2. Podľa žalobcu sa uplatnený vzájomný návrh nemôže posúdiť ako kompenzačná námietka, t.j. ako procesná obrana a ako taká by bola „skonzumovaná“ I. výrokom uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 26.02.2020 o zastavení konania. Uvedené považoval za absurdné už len z toho dôvodu, že ďalším výrokom predmetného uznesenia súdu prvej inštancie zo dňa 26.02.2020 bol tento nárok vylúčený na samostatné konanie. 5. Súd prvej inštancie opravným uznesením č. k. 5Cb/1/2020-229 zo dňa 14.10.2024 podľa § 224 CSP opravil uznesenie súdu prvej inštancie č. k. 5Cb/1/2020-115 zo dňa 29.12.2021, a to v časti záhlavia týkajúcej sa označenia právneho zástupcu žalovaného. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 7. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 8. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 9. Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že v danom prípade došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, spočívajúcom v nedostatočnom odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku, v jeho nepreskúmateľnosti, ktorý sa uplatní vtedy, ak je na strane súdu taký závažný nesprávny procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10. Jedny´m z princi´pov predstavuju´cich su´cˇastˇ pra´va na riadny proces a vylucˇuju´cich lˇubovo^lˇu pri rozhodovani´ je aj povinnostˇou su´du presvedcˇivo a spra´vne vyhodnotitˇ do^kazy a svoje rozhodnutie na´lezˇite odo^vodnitˇ. Súd musí starostlivo prihliadatˇ na vsˇetko, cˇo vysˇlo pocˇas konania najavo, vra´tane toho, cˇo uviedli strany. Z odo^vodnenia su´dneho rozhodnutia musi´ vyply´vatˇ vztˇah medzi skutkovy´mi zisteniami a u´vahami pri hodnoteni´ do^kazov na jednej strane a pra´vnymi za´vermi na strane druhej. Su´d by mal vo svojej argumenta´cii, obsiahnutej v odo^vodneni´ svojho rozhodnutia dbatˇ na to, aby za´very, ku ktory´m na za´klade predlozˇeny´ch do^kazov dospel, boli raciona´lne a presvedcˇive´. 11. Rozhodnutie su´du musi´ obsahovatˇ odo^vodnenie v su´lade s citovany´mi za´konny´mi ustanoveniami, pretozˇe povinnostˇ su´du riadne odo^vodnitˇ rozhodnutie je odrazom pra´va strany sporu na dostatocˇne´ a presvedcˇive´ odo^vodnenie spo^sobu rozhodnutia su´du, ktory´ sa vysporiada i so sˇpecificky´mi na´mietkami strany sporu. V odo^vodneni´ sa su´d rozhoduju´ci o uplatnenom na ´roku musi´ vysporiadatˇ so vsˇetky´mi rozhoduju´cimi skutocˇnostˇami a jeho mysˇlienkovy´ postup musi´ bytˇ v odo^vodneni´ dostatocˇne vysvetleny´ nielen s poukazom na vsˇetky skutocˇnosti zistene ´ vykonany´m dokazovani´m, ale tiezˇ s poukazom na pra´vne za´very, ktore´ prijal. Odo^vodnenie ma´ bytˇ prostriedkom kontroly spra´vnosti rozhodnutia nielen pre su´d, ktory´ ho vydal, ale aj pre su´d, ktory ´ ho bude presku´mavatˇ v do^sledku opravne´ho prostriedku, t. j. musi´ bytˇ presku´matelˇne´. 12. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj ústavného súdu platí, že judikatúra síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola
daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03-30). 13. Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na čo je poukázané vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 110/07). Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol: „Otázka, či súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť zodpovedaná iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06)“ (napr. III. ÚS 107/07). Ústavný súd Slovenskej republiky tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). 14. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Povinnosťou súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07). 15. V záujme hospodárnosti konania umožňuje Civilný sporový poriadok, aby si žalovaný svoj prípadný nárok voči žalobcovi efektívne uplatnil vzájomnou žalobou. Napriek tomu, že žalobca sa po začatí sporového konania nachádza v pozícii pána sporu (dominus litis), dispozičný princíp oprávňuje žalovaného vzájomnou žalobou dosiahnuť to, že v pôvodnom konaní bude súčasne prejednaný aj jeho nárok a o obidvoch nárokoch bude rozhodnuté spoločne. Vzájomná žaloba môže byť podaná so súhlasom žalobcu a môže byť podaná aj proti jeho vôli. Vo svojej podstate je vzájomná žaloba štandardnou žalobou v zmysle § 131 CSP a nasl., s tým rozdielom, že bola podaná v už začatom spore. Pri vzájomnej žalobe musí ostať zachovaný pôvodný okruh sporových strán, ktorý bol vymedzený žalobou (možnosť realizácie úkonov podľa 80 CSP tým nie je dotknutá). Na vzájomnú žalobu je teda legitimovaný výlučne žalovaný a musí smerovať proti žalobcovi. 16. Právo žalobcu a vzájomnou žalobou uplatnené právo žalovaného nemusia byť rovnakého druhu. Pokiaľ však medzi stranami ide o vzájomné pohľadávky na plnenie rovnakého druhu (typicky peňažné plnenie), z povahy vzájomnej žaloby vyplýva, že žalovaný pôvodne žalobou uplatnenú pohľadávku žalobcu popiera. Inak by bol jeho procesný úkon z hľadiska obsahu de iure kompenzačnou námietkou, ktorou dochádza podľa hmotného práva k zániku záväzku a povahu vzájomnej žaloby má iba prevyšujúci nárok žalovaného, ak je jeho pohľadávka uplatnená vo väčšom rozsahu ako pohľadávka žalobcu. 17. Vzájomná žaloba má riadne procesnoprávne a hmotnoprávne účinky žaloby. Jej doručením súdu sa, okrem iného, zakladá procesná prekážka litispendencie (§ 159 CSP) a dochádza k spočívaniu plynutia premlčacej a prekluzívnej doby vo vzťahu k subjektívnemu právu, ktoré bolo vzájomnou žalobou uplatnené. Vzájomná žaloba sa líši od žaloby jedine procesnými okolnosťami, ktoré bezprostredne súvisia s jej uplatnením. Podáva ju strana v prebiehajúcom spore, v ktorom doteraz vystupovala ako žalovaná.
18. Vzájomný návrh zo dňa 27.02.2012 vo výške 55.000,- eur pôvodného žalovaného Euro LOGOS, s.r.o. v konkurze bol uznesením č. k. 5Cb/155/2010-364 zo dňa 26.02.2020 vylúčený na samostatné konanie z konania sp. zn. 5Cb/155/2010, v ktorom sa žalobca: INGSTEEL, spol. s r.o. voči pôvodnému žalovanému: Euro LOGOS, s.r.o. „v konkurze“ žalobou zo dňa 13.01.2010 domáhal zaplatenia sumy 41.363,23 eur s prísl. a týmto uznesením č. k. 5Cb/155/2010-364 zo dňa 26.02.2020 bolo konanie o zaplatenie sumy 41.363,23 eur zastavené a vzájomný návrh vylúčený s odôvodnením, že konanie vo veci samej bolo zastavené. Podanie označené ako Vzájomný návrh vo výške 55.000,- eur odôvodnila spoločnosť HAKA Slovakia, s.r.o., ako žalovaný, v konaní sp. zn. 5Cb/155/2010 tým, že „podáva návrh so započítacou námietkou do výšky uplatnenej pohľadávky žalobcom a že si uplatňuje zatiaľ len časť celej žaloby, t.j. vo výške uplatnenej pohľadávky žalobcom a ostatná časť bude uplatnená v osobitnom podaní“. 19. Súd prvej inštancie bez upresnenia žalovaným, či ide o vzájomný návrh, keď žalovaný si uplatňoval nárok 55.000,- eur voči žalobcovmu nároku 41.363,23 eur, teda prevyšujúci nárok žalobcu, avšak uviedol tiež, že podáva tento návrh so započítacou námietkou do výšky uplatnenej pohľadávky žalobcom, považoval toto podanie žalovaného ako vzájomný nárok a aj ho vylúčil na samostatné konanie, pričom v napadnutom uznesení, ktorým konanie o vzájomnom návrhu žalovaného zastavil, uviedol, že išlo len o započítaciu námietku žalovaného voči pohľadávke žalobcu v pôvodnom konaní. V odôvodnení napadnutého uznesenia o zastavení konania o vzájomnom návrhu súd prvej inštancie len uviedol, že po vyhodnotení podania žalobcu (v pôvodnom konaní žalovaného), označeného ako vzájomný návrh, dospel k záveru, že ide o kompenzačnú námietku a nie je zrejmé, čo ho viedlo k odlišnému posúdeniu podania označeného ako vzájomný návrh, keď tento pôvodne ako vzájomný návrh aj vyhodnotil a vylúčil ho z pôvodného konania aj na samostatné konanie. Aj z tohto rozporu vyplýva, že súd prvej inštancie nemal za dostatočne ozrejmený predmet konania sp. zn. 5Cb/1/2020, začatého o vzájomnom návrhu na základe uznesenia č. k. 5Cb/155/2010-364 zo dňa 26.02.2020, ktorým okrem zastavenia pôvodného konania sp. zn. 5Cb/155/2010 o nároku žalobcu v sume 41.363,23 eur, vzájomný nárok žalovaného v sume 55.000,- eur vylúčil na samostatné konanie. 20. Súd prvej inštancie sa dopustil procesného pochybenia, keď bez vyzvania žalovaného v pôvodnom konaní sp. zn. 5Cb/155/2010 o upresnenie jeho nároku, či ide len o započítaciu námietku (keď uviedol, že podáva tento návrh so započítacou námietkou do výšky uplatnenej pohľadávky žalobcom), ktorá by tak bola započítacou námietkou, obranou, pokiaľ by jeho nárok neprevyšoval sumu 41.363,23 eur, uplatňovanú voči nemu, alebo o vzájomný návrh (keď podanie označil ako vzájomný návrh a vo výške 55.000,- eur, teda prevyšujúci nárok žalobcu 41.363,23 eur, kedy by išlo o vzájomný návrh a nie započítaciu námietku), najprv uznesením č. k. 5Cb/155/2010-364 zo dňa 26.02.2020 vylúčil na samostatné konanie a potom bez ďalšieho napadnutým uznesením č. k. 5Cb/1/2020-115 zo dňa 29.12.2021 konanie o vzájomnom návrhu zastavil s odôvodnením, že išlo len o kompenzačnú námietku žalovaného, a nie o vzájomný návrh. Pokiaľ by však bolo išlo o vzájomný návrh, ako podanie žalovaného v pôvodnom konaní vyhodnotil súd prvej inštancie, s nárokom uplatneným žalovaným sa vôbec nezaoberal. Súd prvej inštancie sa s ním mal zaoberať, a nie konanie zastaviť. 21. Odôvodnenie napadnutého uznesenia zhrnuté v bodoch 11. a 12. je zmätočné a nedostatočne odôvodnené, keď z neho nevyplýva, ako sa vysporiadal s nárokom žalobcu, a nie je zrejmá ani jeho argumentácia, „že v konaní vedenom na OS Trnava sp. zn. 25Cb/17/2024 bol schválený zmier, kde žalovaný (v tomto spore žalobca) uznal pohľadávky veriteľa aj čo do nákladov za vykonané stavebné práce na základe zmluvy o dielo č. 002/200/Zh zo dňa 16.01.2008, ako aj 1.207,98 eur a 7.971,66 eur, všetky nároky s odkazom a spor vedený pod sp. zn. 5Cb/155/2010“ a jej súvislosť s nárokom žalobcu uplatňujúceho si voči žalovanému zmluvnú pokutu, bez ďalšieho odôvodnenia. Súd prvej inštancie bez vlastného vyhodnocovania len prevzal tvrdenia žalovaného a nevysporiadal sa aj s argumentáciou žalobcu HAKA Slovakia, s.r.o, ktorý podaním zo dňa 19.06.2020 - č. l. 55 žiadal o pokračovanie v konaní sp. zn. 5Cb/1/2020 vo veci žalobcu: HAKA Slovakia, s.r.o. proti žalovanému: INGSTEEL, spol s r.o. a navrhol pripojiť spis Okresného súdu Trnava sp. zn. 25Cb/17/2014 a nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že predmet sporu v konaní sp. zn. 5CbP155/2010 bol v celom rozsahu vyčerpaný v konaní sp. zn. 25Cb/17/2014, v ktorom bol schválený zmier. Uviedol, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto sporu (v konaní sp. zn. 5Cb/1/2020) nebola predmetom incidenčného konania na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 25Cb/17/2014, kde konajúci súd mal uviesť, že s uvedeným nárokom sa nebude vysporiadavať, nakoľko je predmetom súdneho konania na Okresnom súde Dunajská Streda a v incidenčnom konaní ani
o ňom nemohlo byť rozhodnuté, keďže HAKA Slovakia, s.r.o., ako majiteľ pohľadávky, nebol a nemohol byť účastníkom predmetného konania. 22. Z konania vedenom pod sp. zn. 5Cb/155/2010 je zrejmé, že bolo vydané uznesenie vyšším súdnym úradníkom, ktorým bolo pripustené vystúpenie doterajšieho žalobcu O.. M. A. U. ako správca úpadcu: Euro LOGOS, s.r.o. v konkurze a vstup HAKA Slovakia, spol. s.r.o. Voči tomuto uzneseniu podal sťažnosť žalobca INGSTEEL, spol. s r.o. z dôvodu, že nemožno rozhodovať o zmene sporovej strany počas prerušeného konania a konkurz žalovaného Euro LOGOS sa neskončil. Uznesením zo dňa 16.12.2019 (č. l. 43) sudkyňa sťažnosť žalobcu vyhodnotila ako dôvodnú a zrušila uznesenie vydané vyšším súdnym úradníkom. V napadnutom uznesení, ktorým bol vzájomný návrh pôvodného žalovaného Euro LOGOS, s.r.o., v tomto spore žalobca uvedený ako žalobca HAKA Slovakia, spol. s r.o., bez odôvodnenia. V pripojenom spise sp. zn. 25Cb/120/2016 (č. l. 108), uznesenie zo dňa 24.10.2017 bolo pripustené vystúpenie doterajšieho žalobcu O.. M. A. U. ako správca úpadcu: Euro LOGOS, s.r.o. v konkurze a vstup HAKA Slovakia, spol. s.r.o. 22.1. Nakoľko v predmetnom spore je v záhlaví uvedený ako žalobca HAKA Slovakia, spol. s r.o., pričom nebol pripustený jeho vstup do konania v tomto spore, nie je zrejmé, na základe čoho súd prvej inštancie vyvodil jeho aktívnu vecnú legitimáciu byť stranou sporu, žalobcom. Na základe vyššie uvedeného bude úlohou súdu prvej inštancie vysporiadať sa s okruhom strán sporu a pripustením, resp. nepripustením tohto subjektu ako žalobcu namiesto pôvodného žalobcu do konania. 23. Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v spojení s opravným uznesením podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom ďalšom konaní sa bude riadiť vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, a to predovšetkým bude jeho úlohou vysporiadať sa s okruhom strán sporu a vyzvať žalobcu na odstránenie vád podania zo dňa 27.02.2012 v zmysle § 128 ods. 1 CSP a až následne podľa toho sa s týmto nárokom žalobcu (v pôvodnom konaní žalovaného) vysporiadať, ustáliť predmet konania a svoje rozhodnutie aj náležite a presvedčivo v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).