Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/64/2025 2224203098 22. 05. 2025 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2025:2224203098.3
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci navrhovateľky: J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. rad XX, XXX XX M., právne zastúpený: JUDr. Zuzana Flaková, advokátka so sídlom Mesačná 9, 821 02 Bratislava 2 proti žalovanému: JPK Integral, spol. s r.o., so sídlom Jablonové 497, 900 54 Jablonové, IČO: 35 702 109, právne zastúpený: JUDr. Štefan Haulík, PhD., advokát so sídlom Jesenského 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C/40/2024-37 zo dňa 07.10.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Dunajská Streda č.k. 8C/40/2024-37 zo dňa 07.10.2024 m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a a odporcovi voči navrhovateľke nárok na náhradu trov konania nepriznáva. II. Súd p r i z n á v a rozsahu 100 %.
odporcovi voči navrhovateľke nárok na náhradu trov odvolacieho konania v
odôvodnenie: 1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) uznesením č.k. 8C/40/2024-37 zo dňa 07.10.2024 (ďalej aj ako ,,napadnuté uznesenie“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v právnej veci navrhovateľa: J. K., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. rad XX, XXX XX M. (ďalej aj ako ,,navrhovateľka“) proti odporcovi: JPK Integral, spol. s r.o., so sídlom Jablonové 497, 900 54 Jablonové, IČO: 35 702 109 (ďalej aj ako ,,odporca“ alebo aj ako ,,obchodná spoločnosť“), v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia v plnom rozsahu vyhovel návrhu navrhovateľky a nariadil neodkladné opatrenie v znení: ,,I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie, ktorým žalovanému zakazuje nakladať s nehnuteľnosťami nachádzajúcimi sa v obci Jabloňové, okres Malacky, katastrálne územie Q., ktoré sú zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, vedeným Okresným úradom Malacky, odbor katastrálny ako: • pozemok - parcela CKN č. XXXXX/XX o výmere 318 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, • pozemok - parcela CKN č. XXXXX/XX o výmere 81 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, • pozemok - parcela CKN č. XXXXX/XX o výmere 66 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, • pozemok - parcela CKN č. XXXXX/XXX o výmere 154 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, • pozemok - parcela CKN č. XXXXX/XXX o výmere 69 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, • pozemok - parcela CKN č. XXXXX/XXX o výmere 2279 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, • pozemok - parcela CKN č. XXXXX/XXX o výmere 77 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, • pozemok - parcela CKN č. XXXXX/XXX o výmere 256 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, • stavba - sklad so súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXXX/XX, • stavba - ošipáreň, bez súpisného čísla, postavená na parc. č. XXXXX/XXX a XXXXX/XX, • stavba - ošipáreň 2, bez súpisného čísla, postavená na parc. č. XXXXX/XX a XXXXX/XXX,
• stavba - čerpacia stanica, bez súpisného čísla, postavená na parc. č. XXXXX/XX, • stavba - rampa, bez súpisného čísla, postavená na parc. č. XXXXX/XX, • stavba - kotol. s uhlím, RAM, bez súpisného čísla, postavená na parc. č. XXXXX/XX, • stavba - hala, bez súpisného čísla, postavená na parc. č. XXXXX/XX (ďalej aj ako predmetné nehnuteľnosti“), najmä nesmie nehnuteľnosti scudziť na inú osobu, nesmie ich vložiť ako vklad do obchodnej spoločnosti alebo družstva, nesmie ich zaťažiť, zriadiť k nim záložné právo alebo iné vecné právo bez písomného súhlasu J. K. rod. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom: X. rad č. XX, XXX XX M., a to až do právoplatného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov J. K. rod. P., nar. XX.XX.XXXX a J.. Q. K. rod. K., nar. XX.XX.XXXX dohodou alebo rozhodnutím súdu. II. Súd žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania 100 %.“ (ďalej aj ako ,,návrh na nariadenie neodkladného opatrenia“ alebo aj ako ,,návrh“). 2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 324, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 326 ods. 1, ods. 2, § 328, § 334, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj ako „CSP“ alebo aj ako ,,Civilný sporový poriadok“). 3. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 25.09.2024 domáhala proti odporcovi nariadenia neodkladného opatrenia špecifikovaného v bode 1. tohto rozhodnutia. Poukázala na konanie o rozvod jej manželstva s Ing. Q. K. a deľbu spoločného majetku bývalých manželov po rozvode, ktoré podľa jej názoru zakladá právny vzťah medzi stranami sporu v tom smere, že ona je menšinovým spoločníkom odporcu a Ing. Q. K. je väčšinovým spoločníkom a zároveň aj jediným konateľom odporcu. Uvedená situácia znamená, že v spoločnosti proti sebe stoja ako spoločníci odporcu aj ako rozvádzajúci sa manželia. Navrhovateľka mala za to, že dostatočne osvedčila priloženými dôkazmi konanie konateľa odporcu, ktorý preukázateľne vykonáva kroky k zníženiu, resp. úplnému predaju majetku odporcu. Toto jeho konanie považovala za účelové s cieľom ukrátiť a poškodiť ju na jej majetku, ktorý by jej mal po rozvode patriť titulom vlastníctva jej obchodného podielu v spoločnosti ako aj vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Tvrdila, že finančné prostriedky, za ktoré boli kúpené predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu, boli vnesené do spoločnosti zo spoločných peňazí manželov. Zmenšenie, resp. predaj všetkého hodnotného majetku (nehnuteľností) odporcu nemôže zo svojej pozície menšinového vlastníka obchodného podielu spoločnosti nijako ovplyvniť a ani tomu nijako zabrániť. Ing. Q. K. ako väčšinový vlastník a jediný konateľ odporcu môže sám rozhodnúť a vykonať predaj alebo iný scudzovací úkon ohľadom nehnuteľností odporcu, čím osvedčovala predpoklad reálnej hrozby vzniku jej ujmy. Na základe konania konateľa odporcu smerujúceho k predaju nehnuteľností obchodnej spoločnosti a zároveň neprimeraného nátlaku na ňu, aby podpísala ešte pred rozvodom dohodu, že sa v podstate zadarmo vzdáva svojho podielu v spoločnosti mala za to, že existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov a ochrany jej nároku, resp. práv. Tvrdila, že existuje dôvodná obava, že v prípade, ak bezplatne neprevedie alebo sa dobrovoľne nevzdá svojho obchodného podielu v obchodnej spoločnosti, konateľ odporcu urobí všetky kroky k tomu, aby odporca zostal v podstate bez hodnotného nehnuteľného majetku, ktorého trhovú hodnotu sám v súčasnosti ocenil na sumu skoro 800 000 eur. Navrhovateľka vyjadrila obavu, že by tak zostala majiteľkou 49 % - ného obchodného podielu, avšak už v podstate nemajetnej obchodnej spoločnosti, teda jej podiel by mal skoro nulovú trhovú hodnotu. Argumentovala, že v danom prípade bez rýchlej a účinnej súdnej ochrany v podobe nariadenia neodkladného opatrenia, nebude v budúcnosti možné dosiahnuť navrátenie scudzenia nehnuteľností odporcu buď vôbec alebo len s nepomerne veľkými ťažkosťami súdnou cestou. Nariadenie neodkladného opatrenia navrhla vydať len do času vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode, a to buď dohodou alebo rozhodnutím súdu. Dôvodila, že navrhované neodkladné opatrenie spočívajúce v zákaze nakladania s určitými vecami alebo právami nie je absolútne, nakoľko s majetkom môže byť nakladané s jej písomným súhlasom. Zároveň navrhované neodkladné opatrenie spĺňa aj princíp proporcionality, pretože odporcovi ním žiadna škoda nehrozí a obmedzenie nakladania s nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve nemá žiadny vplyv na jeho podnikanie a výkon bežného obchodného styku. Tvrdila, že jej reálne hrozí ujma na jej majetku (na obchodnom podiele v obchodnej spoločnosti), avšak uložením navrhovanej povinnosti odporcovi sa dosiahne stav, ktorý nebude v zásade v neprospech odporcu a nebude ho nad mieru nevyhnutnú obmedzovať. Navrhovateľka bola toho názoru, že účel ňou sledovaný nie je možné dosiahnuť zabezpečovacím opatrením, keďže si voči odporcovi primárne neuplatňuje zaplatenie
peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená. Uviedla, že navrhovaným neodkladným opatrením sleduje len dočasnú a nevyhnutnú úpravu pomerov. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že sú splnené podmienky na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia. Dôvodil, že konanie o rozvod manželstva navrhovateľky s konateľom odporcu a následné vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, zakladá právny vzťah medzi stranami sporu v tom smere, že navrhovateľka je menšinovým spoluvlastníkom odporcu a väčšinovým spoluvlastníkom a jediným konateľom odporcu je jej manžel, ktorý je oprávnený dispozíciou všetkých nehnuteľností vo vlastníctve odporcu. V danej veci mal súd za to, že bezodkladná úprava pomerov strán je dôvodná, nakoľko navrhovateľka osvedčila, že bez okamžitej úpravy pomerov strán by bolo jej vlastnícke právo ohrozené, nakoľko existuje možnosť vzniku ujmy na jej majetku. Súd mal za osvedčené, že odporca vyvíja právne kroky smerujúce k nakladaniu s predmetnými nehnuteľnosťami, o čom svedčia inzeráty zverejnené na webovej stránke www.bazos.sk, ktoré inzeruje konateľ odporcu. Súd prvej inštancie uviedol, že pokiaľ má byť ochrana pred nežiadúcou dispozíciou s nehnuteľnosťami poskytnutá formou predbežného opatrenia účinne, nemožno vyčkávať na stav, keď sa takáto dispozícia stane pre nezúčastnenú osobu zrejmá, pretože jej potom predbežným opatrením už nemožno zabrániť (viď rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 17Co/255/2016). Vo vzťahu k zákazu akéhokoľvek nakladania s predmetnými nehnuteľnosťami súd uviedol, že nie je potrebné, aby k inej dispozícií s predmetnými nehnuteľnosťami aj reálne prišlo, nakoľko vtedy by neodkladné opatrenie už nebolo možné ani nariadiť a takáto forma právnej ochrany strany sporu by bola neefektívna, oneskorená a iluzórna. Účelom inštitútu neodkladného opatrenia nie je poskytovať neefektívnu ochranu práv, ale naopak poskytnúť ochranu včasnú a efektívnu. Pre nariadenie neodkladného opatrenia po začatí súdneho sporu postačuje potreba zachovať skutkový a právny stav, aký existoval ku dňu začatia konania, aby sa spor vyriešil medzi totožnými stranami sporu ako v čase začatia konania a nepredlžoval sa súdny spor zbytočne v dôsledku zmeny strán sporu (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/47/2017 zo dňa 12.04.2017). Ďalej v odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že mal z obsahu priložených listinných dôkazov a na základe opisu rozhodujúcich skutočností za dostatočne osvedčenú potrebu bezodkladnej, predbežnej a dočasnej úpravy pomerov medzi navrhovateľkou a odporcom. Navrhovateľka v postačujúcej miere a hodnoverným spôsobom osvedčila tak dôvodnosť, ako aj trvanie svojho nároku, ktorému má byť nariadením neodkladného opatrenia poskytnutá ochrana. Nariadenie neodkladného opatrenia navrhovateľka navrhla vydať do času vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Odporcovi nariadením neodkladného opatrenia žiadna škoda nehrozí a obmedzenie nakladania s nehnuteľnosťami vo vlastníctve odporcu nemá žiadny vplyv na jeho podnikanie a výkon bežného obchodného styku. Taktiež nie je absolútnym obmedzením, nakoľko je možné prípadné úkony smerujúce k nakladaniu s nehnuteľnosťami platne vykonať s písomným súhlasom navrhovateľky. Navrhovateľka si voči odporcovi primárne neuplatňuje zaplatenie peňažnej čiastky, ktorej exekúcia by mala byť ohrozená, preto je použitie zabezpečovacieho opatrenia vylúčené. Z uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia v predmetnej veci splnené boli, preto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovel. 4. Proti napadnutému uzneseniu podal odporca dňa 17.10.2024 v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d/, f/, g/ a h/ CSP a namietal, že na nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia nie sú splnené základné procesné podmienky v zmysle § 325 ods. 1 CSP, nakoľko vôbec nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov a ani nie je obava, že exekúcia bude ohrozená. Odporca argumentoval, že je obchodnou spoločnosťou založenou v roku 1996, pričom bývalý manžel navrhovateľky Ing. Q. K. spoločnosť založil a svoj obchodný podiel v nej nadobudol 10 rokov pred uzatvorením manželstva s navrhovateľkou (manželstvo bolo uzatvorené v roku 2006). Obchodný podiel bývalého manžela navrhovateľky Ing. Q. K. teda nie je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože predmetom tohto spoluvlastníctva podľa zákona je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva. Tvrdil, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov je len obchodný podiel navrhovateľky, pretože táto svoj obchodný podiel v spoločnosti odporcu nadobudla kúpou dňa 09.01.2021, teda počas trvania manželstva a za finančné prostriedky, ktoré patrili do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Pokiaľ si navrhovateľka bude chcieť uvedený obchodný podiel ponechať vo svojom výlučnom vlastníctve, bude musieť uhradiť konateľovi odporcu a jej bývalému manželovi protihodnotu vo výške hodnoty tohto obchodného podielu. Odporca uviedol, že jeho konateľ a bývalý manžel navrhovateľky
nemá záujem na tom, aby znižoval hodnotu tohto obchodného podielu predajmi majetku, ale práve naopak, má záujem na tom, aby hodnota obchodného podielu bola zachovaná. Záver súdu, že je osvedčená reálna hrozba vzniku ujmy navrhovateľky je teda nesprávny. Odporca namietal, že nie je pravdou, že finančné prostriedky, za ktoré boli kúpené predmetné nehnuteľnosti vo vlastníctve odporcu, boli vnesené do spoločnosti zo spoločných peňazí manželov. Tvrdil, že všetky nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom obmedzenia vyplývajúceho z neodkladného opatrenia, boli nadobudnuté z prostriedkov obchodnej spoločnosti a ako vyplýva z výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Q. predtým ako navrhovateľka dňa 09.01.2021 nadobudla svoj obchodný podiel v spoločnosti. Odporca poukázal, že stavby - ošipáreň 1 a ošipáreň 2 na pozemkoch parc. č. XXXXX/XXX, XXXXX/XX, XXXXX/ XX a XXXXX/XXX boli spoločnosťou zakúpené v roku 2002, stavby kotol s uhlím, čerpacia stanica a rampa všetko bez súpisného čísla boli zakúpené v roku 2005. Ostatné stavby - sklad na parc. č. XXXXX/XX bol nadobudnutý v roku 2010 a hala na parc. č. XXXXX/XX bola nadobudnutá v roku 2010. Pozemky boli nadobudnuté v roku 2019 avšak nie z peňazí, ktoré boli vnesené do spoločnosti z bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ale z peňazí obchodnej spoločnosti. Obchodný podiel bývalého manžela navrhovateľky, ako aj nehnuteľnosti vo vlastníctve spoločnosti nebudú predmetom vysporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Zdôraznil, že predmetom vysporiadania bude len hodnota obchodného podielu navrhovateľky, pričom spoločnosť ani jej konateľ nemajú žiaden záujem na znižovaní hodnoty tohto obchodného podielu. Odporca poukázal, že súd prvej inštancie nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania vo veci samej, pričom už pri vydaní navrhovaného neodkladného opatrenia bolo zrejmé, že medzi navrhovateľkou a ním nikdy žiadne konanie nezačne. On ako obchodná spoločnosť vo vzťahu k navrhovateľke nemá žiadne právne povinnosti, pokiaľ ide o vysporiadanie jej bezpodielového spoluvlastníctva manželov. S navrhovateľkou nie sú v takom právnom vzťahu, aby bolo možné zhodnotiť, že medzi nimi začne nejaké konanie. Uvedené je zrejmé aj z toho, že súd prvej inštancie neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej v zmysle § 336 CSP. Zároveň poukázal, že súd prvej inštancie svojim postupom porušil § 337 ods. 1 CSP, pretože nariadil neodkladné opatrenie pred začatím konania a navrhovateľke povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuložil, pričom ho zároveň nepoučil ako stranu, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených, v dôsledku čoho konanie má inú vadu, ktorá môže mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Taktiež odporca namietal, že Ing. Q. K. nikdy nemal úmysel prevádzať vlastníctvo k nehnuteľnostiam uvedeným na liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie Q.. V skutočnosti to bola navrhovateľka, ktorá niekoľko mesiacov pred zverejnením inzerátu na webovej stránke bazos.sk nabádala svojho bývalého manžela a konateľa odporcu, aby previedol všetky nehnuteľnosti zo spoločnosti a aby si z inkasovaných peňazí kúpili nehnuteľnosť v Thajsku, kde by mohli žiť niekoľko mesiacov v roku. Konateľ odporcu nemal záujem nehnuteľnosti prevádzať a aj samotný inzerát bol podaný synovcom navrhovateľky O. P.. Ihneď po zverejnení navrhovateľka urobila fotokópiu inzerátu z webovej stránky bazos.sk z dôvodu, aby mala dôkaz v súdnom konaní na osvedčenie bezodkladnosti potreby nariadenia neodkladného opatrenia. Navrhovateľka svojim konaním dostala odporcu do situácie, z ktorej konateľ spoločnosti vychádza ako osoba, ktorá mala záujem nehnuteľnosti prevádzať, čo však nebola pravda. Odporca zdôraznil, že jeho konateľ a bývalý manžel navrhovateľky obchodnú spoločnosť zakladal a svoj súčasný obchodný podiel vlastní od založenia obchodnej spoločnosti a nemá žiadny záujem poškodiť spoločnosť alebo navrhovateľku. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnuté uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, resp. aby po zrušení napadnutého uznesenia konanie zastavil. 5. Navrhovateľka sa k odvolaniu odporcu vyjadrila podaním zo dňa 11.11.2024 s tým, že jej reálne hrozí vznik škody či inej ujmy a zhoršenie jej právnej pozície do takej miery, že bez nariadeného neodkladného opatrenia by sa jej viac neoplatilo uchádzať o konečnú súdnu ochranu, t.j. o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ohľadne spoločného majetku vneseného do spoločnosti odporcu, keby už v čase zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov tento majetok spoločnosť nemala. Navrhovateľka argumentovala, že obavu, že by k ohrozeniu mohlo reálne dôjsť osvedčila poukazom na nátlak konateľa odporcu, aby na neho previedla bezodplatne celý svoj obchodný podiel v
spoločnosti, na jej objektívnu nemožnosť reálne zasiahnuť proti scudzeniu majetku odporcu a na snahu konateľa odporcu o predaj nehnuteľností spoločnosti. Naproti tomu nariadené neodkladné opatrenie nijakým spôsobom neohrozuje odporcu a taktiež nijakým spôsobom zásadne nezasahuje do jeho práv. Dôvodila, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia nezískala výhodnejšie postavenie ako konateľ odporcu, ale sa skôr dorovná na jeho úroveň do času, kým sa medzi nimi nevyrieši spor dohodou alebo súdnym rozhodnutím. Ďalej navrhovateľka uviedla, že odporca v odvolaní tvrdil, ktorý majetok patrí a ktorý nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom zamieňal obchodnoprávny vzťah spoločníka k spoločnosti a občianskoprávny vzťah z vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov titulom vneseného spoločného majetku bývalých manželov do obchodnej spoločnosti. Navrhovateľka s tvrdeniami odporcu v odvolaní vyjadrila nesúhlas a uviedla, že dňa 27.05.2006 bolo uzavreté manželstvo medzi ňou a konateľom odporcu, od 19.01.2011 až do 30.07.2019 bola spoločníkom odporcu, v roku 2019 boli poskytnuté dva úvery spoločnosťou ČSOB vo výške 50 000 eur a 170 000 eur, pričom ako záloh bol pre banku použitý spoločný byt jej a konateľa odporcu. V roku 2020 bola realizovaná kúpa väčšiny hodnotných pozemkov a oprava hál odporcu. Od 09.01.2021 až doteraz je opäť spoločníkom odporcu. Ďalej navrhovateľka uviedla, že obligatórnu poučovaciu povinnosť podľa § 337 ods. 1 CSP má súd vtedy, ak nariadením neodkladného opatrenia je možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami. To znamená prípad, kedy rozhodnutie o neodkladnom opatrení konzumuje vec samu a je rozhodnutím vo veci samej. O uvedený prípad však v prejednávanej veci nejde, keďže už zo samotného petitu návrhu a následne aj výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie je jednoznačne zrejmá dočasnosť a provizórnosť neodkladného opatrenia tým, že má trvať len do času právoplatného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Súd prvej inštancie by jej ani nemohol uložiť povinnosť podať žalobu vo veci samej, pretože vec sama v danom prípade predstavuje vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode. Hmotnoprávny základ vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov vychádza z § 149 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, ktorý prezumuje v prvom rade vyporiadanie dohodou pred súdnym rozhodnutím. Uloženie povinnosti súdom prvej inštancie podať žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov by sa priečilo zákonným ustanoveniam o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože by vylučovalo možnosť dohody, čo naopak zákon preferuje. Argument odporcu o tom, že v predmetnom konaní a v prípadnom súdnom konaní o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nebudú nikdy totožné strany sporu, považovala navrhovateľka za účelový a právne nepodložený, pretože zákon nevylučuje nariadenie neodkladného opatrenia voči tretej osobe. Argumentovala, že v danom prípade je zreteľné, že aj keď de iure ide o dva subjekty - odporca ako právnická osoba a Ing. Q. K. ako fyzická osoba bývalý manžel navrhovateľky, de facto ide o ten istý subjekt, nakoľko odporca môže konať (t.j. aj scudzovať svoj majetok) výlučne len prostredníctvom fyzickej osoby Ing. Q. K. ako jeho konateľa. Tvrdila, že nemala inú možnosť len žalovať odporcu, pretože nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom zákazu dispozície, sú majetkom spoločnosti. Bez označenia odporcu ako pasívne legitimovaného v tomto konaní by nemohlo byť nariadené neodkladné opatrenie podkladom na zápis do katastra nehnuteľností, ako to predpokladá § 331 ods. 3 CSP, pretože fyzická osoba Ing. Q. K. tieto nehnuteľnosti nevlastní. Ďalej navrhovateľka uviedla, že návrh na rozvod podal Ing. Q. K. dňa 28.08.2024 po vzájomnej dohode, pričom v mesiaci august boli zverejnené aj inzeráty. Následne v mesiaci september 2024 jej predložil Ing. Q. K. návrhy dohôd, kde na ňu vyvíjal nátlak, aby mu previedla bezodplatne celý svoj obchodný podiel. Uviedla, že ak sú dvaja ľudia v rozvodovom konaní, tak určite spolu neplánujú kupovať nehnuteľnosť v Thajsku. Zároveň, ak by konateľ odporcu nemal už v septembri 2024 záujem na predaji nehnuteľností odporcu, mohol inzeráty zrušiť. Predmetné nehnuteľnosti sú opätovne inzerované na inom internetovom portáli, a to www.topreality.sk cez realitnú kanceláriu RE/MAX Slovakia a Xpert Reality s.r.o. a sú pravidelne aktualizované. Na základe uvedeného navrhovateľka navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania. 6. Podaním zo dňa 19.12.2024 sa k veci vyjadril odporca s tým, že zotrval na svojich doterajších argumentoch. Uviedol, že medzi navrhovateľkou a ním neprebieha žiadne súdne konanie a žiadne konanie ani prebiehať nebude, vzhľadom na to, že je obchodnou spoločnosťou, ktorá vo vzťahu k navrhovateľke nemá absolútne žiadne právne povinnosti, pokiaľ ide o vysporiadanie jej bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Preto nie sú splnené základné predpoklady na to, aby vo veci mohlo byť vydané neodkladné opatrenie, pretože vôbec nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov a ani nie je obava, že exekúcia bude ohrozená. Tvrdil, že jeho konateľ nemá záujem na tom, aby znižoval hodnotu jej obchodného podielu predajmi majetku spoločnosti, ale práve naopak, má záujem na tom, aby hodnota tohto obchodného podielu bola zachovaná, pretože čím je vyššia hodnota obchodného podielu, tým vyšší bude podiel bývalého manžela z vysporiadaného bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a preto záver súdu, že je osvedčená reálna hrozba vzniku jej ujmy, je postavený na nesprávnych predpokladoch. Ďalej odporca uviedol, že z § 336 ods. 1 CSP vyplýva, že ak neodkladným opatrením sa dosahuje trvalá úprava pomerov medzi stranami, súd vo výroku uznesenia neukladá povinnosť podať žalobu. Avšak v prípade, ak neodkladné opatrenie nedosahuje trvalú úpravu pomerov, súd môže, ale nemusí vo výroku uznesenia uložiť navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. K § 336 ods. 1 veta prvá CSP sa potom viaže § 337 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak sa neuloží povinnosť podať žalobu, teda v tých prípadoch, keď sa táto povinnosť môže, ale nemusí uložiť, t. j. v prípadoch, kedy sa nedosahuje trvalá úprava pomerov medzi stranami, súd musí poučiť strany, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. V danom prípade sa nejedná o neodkladné opatrenie, ktorým by sa dosahovala trvá úprava pomerov a teda súd bol povinný postupovať podľa § 337 ods. 1 CSP. Odporca mal za to, že právne úvahy navrhovateľky, že obligatórnu poučovaciu povinnosť podľa § 337 ods. 1 CSP má súd vtedy, ak nariadením neodkladného opatrenia je možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, sú nesprávne. Ďalej odporca uviedol, že pokiaľ ide o inzeráty prostredníctvom RE/MAX Slovakia jeho konateľ na túto skutočnosť zabudol, nemá záujem predávať nehnuteľnosti spoločnosti s tým, že dňa 10.12.2024 telefonoval do tejto realitnej kancelárie a požiadal ich, aby zrušili ponuku na predaj nehnuteľností spoločnosti odporcu. Pokiaľ ide o inzerát cez Xpert Reality s.r.o. odporca tvrdil, že jeho konateľ túto realitnú kanceláriu nepozná, vyhľadal ju na základe vyjadrení navrhovateľky a zavolal na príslušné číslo, ktoré majú uvedené na webovej stránke. Po rozhovore s majiteľom mu bolo oznámené, že ten, kto zverejnil nehnuteľnosti spoločnosti odporcu je Mgr. W. M., ktorý je priateľom navrhovateľky. Z pohľadu odporcu to bolo realizované navrhovateľkou účelovo, aby predaj nehnuteľnosti spoločnosti bol uverejnený na čo najviac inzertných stránkach, aby mala dôkaz, že konateľ spoločnosti chce nehnuteľnosti predať. 7. Podaním zo dňa 20.02.2025 sa k veci vyjadrila navrhovateľka s tým, že zotrvala na svojich doterajších argumentoch. Dodala, že nie je pravdou, že konateľ odporcu nemá záujem o predaj nehnuteľností vo vlastníctve odporcu, pretože inak by sa nedomáhal zrušenia nariadeného neodkladného opatrenia, nakoľko toto neodkladné opatrenie ho nijako neobmedzuje v podnikaní. Tvrdila, že konateľ odporcu osobne pozná Mgr. W. M., realitného makléra spoločnosti Xpert Reality s.r.o., ktorý podľa jeho pokynov inzeroval predaj nehnuteľností odporcu. 8. Vyjadrenie navrhovateľky zo dňa 20.02.2025 bolo odporcovi doručené dňa 10.05.2025. Ďalšie vyjadrenia strán súdu doručené neboli. 9. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania odporcu (§ 379 a § 380 CSP). Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania ako aj s vyjadreniami strán, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu je dôvodné. 10. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. 11. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 12. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
13. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 14. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 15. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 16. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 17. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 18. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 19. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 20. Odvolací súd posúdil návrh navrhovateľky v kontexte predložených dôkazov a vyššie uvedených zákonných ustanovení CSP a dospel k záveru, že navrhovateľka neosvedčila dostatočným spôsobom rozhodujúce skutočnosti pre nariadenie neodkladného opatrenia a teda nesplnila podmienky pre jeho nariadenie. 21. Pred nariadením neodkladného opatrenia posudzuje súd, či a) je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami b) navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti) c) uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti) d) navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ má mať podľa okolností prípadu dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav e) právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality) f) sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (§ 324 ods. 3 CSP). 22. Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie iba vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán alebo existuje obava, že exekúcia rozhodnutia bude ohrozená. Jeho nariadenie je prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že existuje právny vzťah medzi stranami, tento vyžaduje bezodkladnú úpravu a osvedčí sa dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Neodkladným opatrením by nemalo dochádzať k zásahu do práv nad nevyhnutnú mieru. Bez osvedčenia, že je tu nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, ktoré musí byť preukázané nielen všeobecným tvrdením navrhovateľa o hrozbe, ale musí byť preukázané konkrétnymi skutkovými okolnosťami odôvodňujúcimi záver, že právo navrhovateľa je bezprostredne ohrozené, že je tu reálna obava zo zmarenia jeho práva a bez nariadenia neodkladného opatrenia bude toto právo navrhovateľa ohrozené, súd nemôže nariadiť neodkladné opatrenie. Pred nariadením neodkladného opatrenia nemusí byť nárok dokázaný, musí však byť aspoň osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní, ale postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Súd musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. Ani existencia právneho pomeru medzi
stranami sporu alebo existencia nároku, ako aj ich osvedčenie samo o sebe ešte nevytvára zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci samej nariadiť neodkladné opatrenie, pričom takéto ohrozenie musí byť konkrétne a oprávneným účastníkom aj osvedčené. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je nevyhnutné, aby boli teda aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. 23. Vzťah medzi navrhovateľkou a odporcom je absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom spoločníka a obchodnej spoločnosti v zmysle § 261 ods. 6 písm. a/ ObZ s tým, že navrhovateľka je majiteľkou 49 % - ného obchodného podielu v spoločnosti odporcu, ktorý predstavuje jej účasť v spoločnosti a z nej plynúce práva a povinnosti. Odporca obchodná spoločnosť JPK Integral, spol. s r.o. je výlučným vlastníkom predmetných nehnuteľností bližšie špecifikovaných v bode 1. tohto rozhodnutia. V predmetnom konaní sa navrhovateľka domáha návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia ochrany jej majetkového práva (hodnoty jej obchodného podielu), a to ochrany pred možným vznikom ujmy na jej majetku (obchodnom podiele) konaním konateľa odporcu s odôvodnením, že jej bývalý manžel ako väčšinový spoločník a zároveň konateľ odporcu vykonáva kroky k zníženiu, resp. úplnému predaju nehnuteľného majetku odporcu, čím ju ako spoločníčku odporcu môže poškodiť a ukrátiť na jej majetku (obchodnom podiele), ktorý by jej mal pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov patriť. 24. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody odporcu sú dôvodné a spôsobilé na zrušenie nariadeného neodkladného opatrenia. 25. K odvolacej námietke odporcu, že nie je potrebné bezodkladne upraviť pomery účastníkov a ani nie je obava, že exekúcia bude ohrozená, a že pokiaľ ide o vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemá obchodná spoločnosť vo vzťahu k navrhovateľke žiadne právne povinnosti odvolací súd uvádza, že v konaní nebola osvedčená spornosť vzájomného obchodnoprávneho vzťahu medzi navrhovateľkou - spoločníčkou odporcu a odporcom - obchodnou spoločnosťou, ani existencia a trvanie konkrétneho nároku navrhovateľky voči odporcovi, či už sporného alebo nesporného, ktorému sa má poskytnúť ochrana s tým, že navrhovateľka svoj nárok voči odporcovi nijako konkrétne nedefinovala, nešpecifikovala (napr. že ide o nárok na vyrovnací podiel, podiel na zisku, prípadne uvedením jeho výšky). Zároveň odvolací súd uvádza, že ani existencia právneho pomeru medzi stranami sporu alebo existencia nároku, ako aj ich osvedčenie samo o sebe ešte nevytvára zákonný dôvod na nariadenie neodkladného opatrenia. Až ich bezprostredné ohrozenie dovoľuje súdu pred rozhodnutím vo veci samej nariadiť neodkladné opatrenie, pričom takéto ohrozenie musí byť konkrétne a oprávneným účastníkom aj osvedčené. V predmetnom návrhu navrhovateľka neuviedla žiadne tvrdenia ani nepredložila relevantné dôkazy osvedčujúce dôvodnosť ňou tvrdenej obavy existujúcej v rozhodnom čase v nadväznosti na konkrétne konanie odporcu, ktoré by mohlo byť kvalifikované ako konanie smerujúce k úmyselnému zbavovaniu sa jeho majetku a dôvodnosť obavy, že bude ohrozená hodnota jej obchodného podielu v spoločnosti odporcu. Navrhovateľka nijakým spôsobom neopísala žiadne konanie odporcu, ktoré by priamo nasvedčovalo zbavovaniu sa jeho majetku, ani že by sa prevod vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam mal realizovať bezodplatne, resp. bez primeranej protihodnoty. Obava, že dôjde k zhoršeniu jej právneho postavenia, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne, čo v danom prípade s poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc z obsahu tvrdení navrhovateľky v predmetnom návrhu a k nemu pripojených listín, osvedčené nebolo. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva navrhovateľky nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka bezodkladnosť potreby úpravy pomerov odvodzovala od zámeru konateľa odporcu predať nehnuteľný majetok odporcu s poukazom na internete zverejnené inzeráty o predaji nehnuteľností. Uvedené je však nedostatočné na prijatie záveru o bezodkladnej potrebe úpravy pomerov strán, pretože samotný predaj nehnuteľností bez existencie ďalších konkrétnych krokov vedúcich k zmenšovaniu majetku, neodôvodňuje bezprostredné ohrozenie majetkového práva navrhovateľky. V súvislosti s namietaným odvolací súd uvádza, že predaj nehnuteľností sám osebe neodôvodňuje bezprostredné ohrozenie a potrebu bezodkladne upraviť pomery, a to bez osvedčenia, že k prevodu dochádza bez primeranej protihodnoty. Navrhovateľka nepredložila súdu relevantné dôkazy, ktoré by
jednoznačne osvedčili potrebu neodkladnej úpravy pomerov v dôsledku hrozby zhoršenia jej právneho postavenia v danom vzťahu a neosvedčila a ani netvrdila, že sa odporca zbavuje svojho majetku jeho predajom za nízku cenu, darovaním alebo zámenou za veci nižšej hodnoty. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázala na ocenenie predmetných nehnuteľností (viď č.l. 23 s. sp.), pričom z predloženého inzerátu o predaji predmetných nehnuteľností vyplýva, že boli ponúknuté na predaj aj za vyššiu cenu ako boli ohodnotené (viď č.l. 22 s. sp.). Len predpokladaná, uvažovaná obava zo strany navrhovateľky, ktorá nemala premietnutie v dostatočnom osvedčení, ktoré by malo vyvolať obavu z možnej budúcej nemajetnosti odporcu a zníženia hodnoty jej obchodného podielu, nie je naplnením zákonnej podmienky reálne existujúcej obavy, len ktorá môže odôvodňovať splnenie zákonného predpokladu pre nariadenie neodkladného opatrenia. Navrhovateľka k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepriložila také dôkazy, z ktorých by vyplývalo úmyselné a účelové znižovanie majetku odporcu na jej úkor ako spoločníčky odporcu. Navrhovateľka v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu bezodkladnej potreby úpravy pomerov strán, prípadne ohrozenia budúcej exekúcie neosvedčila objektívny stav ohrozenia vyvolaný právnymi alebo faktickými úkonmi odporcu, v dôsledku ktorých dochádza k zásadným kvantitatívnym alebo kvalitatívnym zmenám jeho majetku vyvolávajúcimi odôvodnenú obavu, ako aj že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila jej právna pozícia v danom právnom vzťahu alebo, že prípadná exekúcia bude ohrozená, sťažená alebo úplne znemožnená. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka v návrhu nijakým spôsobom neosvedčila, že by prípadným prevodom nehnuteľného majetku odporcu s poukazom na ňou predložené inzeráty s ponukou na ich predaj, došlo k zníženiu majetku odporcu a tým aj hodnoty jej obchodného podielu. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že pri prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam dochádza k transformácii majetku, avšak automaticky nemusí dôjsť k zmenšeniu majetku odporcu. Samotný predaj nehnuteľného majetku za ekvivalentnú cenu nie je zmenšením majetku, dochádza len k zmene štruktúry majetku, pretože odporca namiesto hmotného majetku získa majetok finančný. Navrhovateľka súdu nijakým spôsobom neosvedčila, že prípadným prevodom nehnuteľností vo vlastníctve odporcu by došlo k zníženiu majetku odporcu, resp. že by tento nebol uskutočnený za primeranú majetkovú protihodnotu. Naliehavosť pre nariadenie neodkladného opatrenia je osvedčená len v prípade danosti okolností, ktoré bezprostredne a priamo spôsobujú negatívny zásah do práva, ktorému navrhovateľka žiada priznať ochranu. Je pritom povinnosťou navrhovateľky, aby túto zákonom vyžadovanú podmienku v primeranej miere a intenzite naplnila, aby bolo možné návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia môžu byť len také osvedčené skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený, teda len také konanie odporcu, ktorého dôsledkom je zníženie majetku postihnuteľného výkonom rozhodnutia alebo také konanie, ktoré podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jej majetkové pomery. Je teda zrejmé, že nie akákoľvek dispozícia s majetkom je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia, ale len taká, ktorá vedie k negatívnym zmenám v majetku odporcu a tým k ohrozeniu hodnoty obchodného podielu navrhovateľky ako jeho spoločníčky. Ako už odvolací súd konštatoval, takéto konanie odporcu nebolo zo strany navrhovateľky osvedčené, preto navrhované neodkladné opatrenie na ochranu majetkového práva navrhovateľky by neprimeraným spôsobom zasahovalo do majetkovej sféry a majetkových práv odporcu a bolo by vzhľadom na vzájomné práva a povinnosti strán nevyvážené. Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku odporcu za dôvodnú. 26. K poukazu odporcu, že súd prvej inštancie neuložil navrhovateľke povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej v zmysle § 336 CSP, pričom ho nepoučil ako stranu, ktorej sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených v zmysle § 337 CSP odvolací súd uvádza, že v prípade splnenia zákonných podmienok podľa § 336 ods. 1 CSP môže súd pred začatím konania nariadiť neodkladné opatrenie bez toho, aby súčasne navrhovateľovi uložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Spravidla pôjde o prípady, keď samotné neodkladné opatrenie bude postačovať na poskytnutie plnohodnotnej súdnej ochrany a na zabezpečenie trvalej úpravy pomerov medzi stranami, čím rozhodnutie o nariadení neodkladného opatrenia konzumuje rozhodnutie vo veci samej. Aj pri neodkladnom opatrení bez prepojenia na konanie vo veci samej môže súd v zmysle § 330 ods. 1 CSP určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určitý
určený čas. Ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, najmä pri predpoklade trvalej úpravy pomerov medzi stranami alebo z iného vecného dôvodu, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených. V záujme rovnosti sporových strán a zabezpečenia adekvátnej ochrany práv a oprávnených záujmov osôb, proti ktorým takéto neodkladné opatrenie smeruje, je súd v zmysle § 307 ods. 1 CSP povinný poskytnúť im kvalifikované poučenie. 27. V súvislosti s odvolacími námietkami odporcu odvolací súd zároveň uvádza, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania, a preto zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 28. V zmysle ustanovení Civilného sporového poriadku navrhovateľ neodkladného opatrenia musí v návrhu na jeho nariadenie hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči odporcovi a taktiež potrebu bezodkladne upraviť pomery alebo existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená. Odvolací súd dospel k záveru, že navrhovateľka v návrhu neosvedčila predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia, nakoľko neosvedčila žiadnym relevantným dôkazom nevyhnutnosť neodkladnej potreby úpravy pomerov, keďže dostatočne neosvedčila bezprostredné a reálne ohrozenie práva, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Samotné tvrdenia navrhovateľky, ktorými odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia, neosvedčujú naliehavosť potreby požadovanej predbežnej úpravy a nepreukazujú skutočnosť, že by v danom prípade existovala obava, že exekúcia bude ohrozená. 29. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd vyhovel odvolaniu odporcu a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil podľa § 388 CSP tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Zároveň zmenil aj výrok o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania tak, že úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy prvoinštančného konania nevznikli, ani si ich neuplatnil (§ 255 ods. 1 CSP). 30. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP, a keďže odporca bol v odvolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 31. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).