Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/137/2023 2320200084 22. 01. 2025 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2025:2320200084.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu PONNTI Group, s.r.o., Átriová 5933/8, 917 01 Trnava, IČO: 52 102 386, právne zast. Advokátska kancelária TIMAR & partners, s.r.o., P. Pázmaňa 2367/17A, 927 01 Šaľa, IČO: 36 866 296, proti žalovanému FORTE CALZATURIFICIO - SANDALIFICIO, di Foresi & Felici S. n. c., Via Guazzetti 288 c.p. 99, 638 12 Montegranaro (Fm), Italy, IČO: Cod. Fiscale Part: IVA 00136210440, právne zast. Mgr. René Nguyen, advokát, Moyzesova 471/1, 958 01 Partizánske, o zaplatenie 13.220,70 EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k.10Cb/1/2020-188 zo dňa 31.3.2022 v znení opravného uznesenia č.k. 10Cb/1/2020-235 zo dňa 17.10.2022 jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Galanta č.k.10Cb/1/2020-188 zo dňa 31.3.2022 v znení opravného uznesenia č.k. 10Cb/1/2020-235 zo dňa 17.10.2022 p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie 13.220,70 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku titulom bezdôvodného obohatenia a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobou podanou na súd dňa 6. januára 2020 žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny 13 220,70 Eur a uplatnil si náhradu trov konania. Žalobca žalobu skutkovo vymedzil tak, že strany uzavreli ústne kúpnu zmluvu, v zmysle ktorej sa žalovaný zaviazal žalobcovi dodať topánkové vzorky a formy podľa objednávky č. 078/2019 z 3. júla 2019 do 30. septembra 2019 za dohodnutú kúpnu cenu vo výške 44 069 Eur. Na základe dohody žalobca žalovanému zaplatil zálohu vo výške 30 % z celkovej fakturovanej sumy, čo predstavuje 13 220,70 Eur. Na základe žiadosti žalobcu žalovaný žalobcovi oznámil 18. septembra 2019 odstúpenie od zmluvy a nedodanie tovaru. Žalobca sa snažil o mimosúdnu dohodu a požadoval od žalovaného vrátenie peňazí alebo aspoň zaslanie kúpeného materiálu. Podľa žalobcu je potrebné pre daný prípad aplikovať Viedenský dohovor o medzinárodnej kúpe tovaru /ďalej len CISG/, pričom zmluvnými stranami dohovoru sú Slovenská republika a Taliansko. Podľa článku 1 ods. 1 Dohovoru Tento Dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, ak tieto štáty sú zmluvnými štátmi Dohovoru. Podľa článku 3 ods. 1 Dohovoru zmluvy o dodávke tovaru, ktorý sa má vyrobiť alebo vyhotoviť, sa považujú za zmluvy o kúpe tovaru, ibaže strana, ktorá tovar objednáva, sa zaväzuje dodať podstatnú časť vecí potrebných na ich výrobu alebo zhotovenie.
3. Žalobca poukázal na NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, Osobitná právomoc, Článok 7 ods. 1 písm. b),podľa ktorého osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať. Nakoľko miestom zmluvného plnenia, na základe obchodných zvyklostí, ako aj dohody zmluvných strán je adresa sídla žalobcu, Vinohrady nad Váhom 368, 925 55 Slovenská republika, je na prejednanie žaloby vecne a miestne príslušný súd podľa ust. § 12 a ust. § 13 Civilného sporového poriadku (zák. č. 160/2015 Z.z.). Podľa NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), Článok 4, ods. 1 písm. a) Rozhodné právo pri absencii voľby, pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu. Keďže žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy, pričom žalobca odstúpenie od zmluvy nespochybnil a k zániku kúpnej zmluvy došlo dohodou zmluvných strán, žalobca žiadal vydanie bezdôvodného obohatenia na základe skutkovej vety, že zanikol právny titul na plnenie. V danom prípade ide o plnenie mimozmluvného nároku, na ktorého aplikáciu je potrebné použiť nariadenie Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 864/2007 z 11. júla 2007 o rozhodnom práve pre mimozmluvné záväzky (Rím II.) s poukazom na článok 10 ods.1, v zmysle ktorého ak sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia vrátane neoprávnene prijatej platby týka existujúceho vzťahu medzi stranami, akým je napr. zmluva alebo civilný delikt, ktorý má úzku väzbu z bezdôvodným obohatením, spravuje sa tým istým právnym poriadkom ako uvedený vzťah. 4. Súd prvej inštancie vydal platobný rozkaz, voči ktorému podal žalovaný odpor. Žalovaný v odpore nepoprel, že uzavrel so žalobcom kúpnu zmluvu pričom sa dohodli na predmete kúpnej zmluvy, vymedzili si množstvo vyrobených vzoriek, ktoré mal žalovaný vyrobiť podľa jednotlivých modelov ako aj na cene, ktorú dohodli vo výške 133,- EUR alebo 121,- EUR za jeden pár v závislosti od modelu. Žalobca zaplatil zálohu vo výške 30 % ceny vo výške 13.220,70 EUR. Následne žalobca navrhol žalovanému zníženie ceny za jeden pár na sumu 95,- EUR. Ak by žalobca mal záujem o pokračovanie v projekte, mohol potvrdiť prijatie predtým dohodnutých cien a práca by bola dokončená podľa plánu. Žalovaný nemohol prijať nové podmienky, ktoré stanovili zníženie ceny o viac ako 35 %. Podľa žalovaného nemal žalobca záujem a ani zdroje na dokončenie projektu a napriek dohode o cene v priebehu výroby obuvi žiadal o dohodu ohľadne zníženia kúpnej ceny. Žalobca vyhlasoval, že nemá vlastné peniaze, ale využíva podporu investorov pôsobiacich v začínajúcich podnikoch. Podľa žalovaného kúpna zmluva je stále platná a odstúpenie žalovaného od zmluvy je neplatné. Uviedol ďalej , že na daný prípade je potrebné použiť Rím I. a poukázal na to, že k odstúpeniu zmluvy nedošlo s poukazom na mailovú komunikáciu, z ktorej vyplýva, že zo strany žalobcu došlo k zmene zmluvných podmienok a to spôsobom, že začatím plnenia zo strany žalovaného žalobca jednostranne určil novú cenu za predmet konania, pretože dohodnutú cenu nie je schopný uhradiť. Z tohto dôvodu v zmysle čl. 71 Viedenského dohovoru žalovaný pozastavil plnenie, pretože vzniklo podozrenie, že dôjde k porušeniu záväzku zo strany žalobcu. Žalovaný uviedol, že v zmysle Talianskeho práva má právo na ponechanie zálohy v prípade, že dôjde k porušeniu zmluvného záväzku zo strany žalobcu. Z tohto dôvodu žalovaný nesúhlasil so žalobou. Zo zaplatenej zálohy žalovaný kúpil materiál a spracoval ho do podoby výlučne pre účely žalobcu, to znamená, že tento tovar už obsahuje logá, bol zakúpený v špecifickej veľkosti, farbe a to len pre účely žalobcu. Žalovaný vyčíslil škodu vo výške 18.436,- EUR. 5. Súd prvej inštancie posúdil právny vzťah medzi sporovými stranami podľa Viedenského dohovoru / ďalej len CIGS/ čl. 1 ods. 1 písm. b/ CIGS, podľa ktorého tento dohovor upravuje zmluvy o kúpe tovaru medzi stranami, ktoré majú miesta podnikania v rôznych štátoch, ak podľa ustanovení medzinárodného práva súkromného sa má použiť právny poriadok niektorého zmluvného štátu. Ďalej súd poukázal na NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) č. 1215/2012 z 12. decembra 2012 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, Osobitná právomoc, Článok 7 ods. 1 písm. b), podľa ktorého osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v inom členskom štáte, ak sa účastníci zmluvy nedohodli inak, je miestom zmluvného plnenia, ktoré je predmetom žaloby pri predaji tovaru miesto v členskom štáte, kam sa podľa zmluvy tovar dodal alebo mal dodať. Nakoľko miestom zmluvného plnenia, na základe obchodných zvyklostí, ako aj dohody zmluvných strán je adresa sídla žalobcu, Vinohrady nad Váhom 368, 925 55 Slovenská republika, je podľa súdu prvej inštancie na prejednanie žaloby vecne a miestne príslušný súd podľa ust. § 12 a
ust. § 13 Civilného sporového poriadku Okresný súd Galanta. Podľa NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), Článok 4, ods. 1 písm. a) Rozhodné právo pri absencii voľby, pokiaľ nedošlo k voľbe rozhodného práva pre zmluvu v súlade s článkom 3 a bez toho, aby boli dotknuté články 5 až 8, právo, ktorým sa spravuje zmluva, sa určuje takto: zmluva o predaji tovaru sa spravuje právnym poriadkom krajiny obvyklého pobytu predajcu. Podľa čl. 4 CIGS tento dohovor upravuje iba uzavieranie zmluvy o kúpe a práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho vznikajúce z takej zmluvy. Pokiaľ niečo iné nie je výslovne ustanovené v tomto Dohovore, nedotýka sa najmä a/ platnosti zmluvy alebo ktoréhokoľvek jej ustanovenia alebo akejkoľvek zvyklosti b/ účinku, ktorý môže mať zmluva na vlastnícke právo k predávanému tovaru. Podľa čl. 29 ods. 1 CISG zmluva sa môže zmeniť alebo ukončiť prostou dohodou strán. Aplikácia CISG nebola medzi stranami sporná. 6. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že strany uzavreli ústne kúpnu zmluvu za účelom výroby čižiem a botasiek za kúpnu cenu vo výške 44.069,- EUR, pričom žalobca žalovanému zaplatil zálohu vo výške 30 % z kúpnej ceny vo výške 13.220,70 EUR. Predmetom konania je nárok vyplývajúci z medzinárodnej kúpnej zmluvy, ktorú žalobca subsumoval pod CSIG, ktorý je ako medzinárodná zmluva záväzná pre signatárov tejto zmluvy s tým, že táto zmluva má vždy prednosť pred národným právnym poriadkom. Signatármi tejto zmluvy je Slovenská republika a aj Taliansko, to znamená, že je záväzná pre obidve strany. Vecná a časová pôsobnosť CISG je daná ust. čl. 1 CISG, pričom je zrejmé, že na kúpne zmluvy uzavreté po dni 6.5.1991, ktorých premetom je dodanie tovaru s výnimkou čl. 2 CISG, a zmluvné strany kúpnej zmluvy majú sídlo v krajinách, ktoré sú signatármi CISG, sa spravujú právne vzťahy z takto uzavretej kúpnej zmluvy ust. CISG ako samostatným právnym predpisom, s tým, že podľa ust. čl. 1 ods. 1 písm. b) CISG sa neaplikuje sa národný právny poriadok účastníkov zmluvy. Samotná účinnosť CISG zostala zachovaná aj po prijatí Nariadenia EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (ES) č. 593/2008 zo 17. júna 2008 o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), ktorý výslovne v bode (13) uvádza, že toto nariadenie sa nedotýka medzinárodných zmlúv. Aplikácia Nariadenia Rím I je tak daná iba tam, kde právne vzťahy zmluvných strán nie sú upravené medzinárodnými zmluvami. Preto podľa čl. 4 CISG s poukazom na ust. čl. 4 ods. 1 písm. a) Nariadenia Rím I možno právny poriadok Talianska aplikovať výlučne len na posúdenie platnosti kúpnej zmluvy a prechodu vlastníckeho práva k tovaru, čo však nie je dané v danej sporovej veci, keď žalovaný platnosť kúpnej zmluvy nespochybnil a žalovaný objednaný tovar nedodal. 7. Podľa súdu prvej inštancie spornou otázkou zostala otázka, aký právny poriadok sa má použiť pri vrátení zálohy, pretože CSIG neupravuje inštitút závdavku ani zálohy. Žalovaný tvrdil, že je potrebné použiť pravidlá nariadenia RÍM I. na posudzovanie práv a nárokov vyplývajúcich z inštitútu závdavku ako zabezpečovacieho inštitútu súvisiaceho so zmluvou. V danom prípade by sa mal použiť taliansky právny poriadok. Podľa súdu prvej inštancie sa na daný prípad má aplikovať CSIG a Rím II. s poukazom na čl. 10 ods.1, v zmysle ktorého, ak sa mimozmluvný záväzok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia vrátane neoprávnene prijatej platby týka existujúceho vzťahu medzi stranami, akým je napríklad zmluva alebo civilný delikt, ktorý má úzku väzbu s bezdôvodným obohatením, spravuje sa tým istým právnym poriadkom, ako uvedený vzťah. Zároveň súd zdôraznil, že pre platnosť zmluvy sa nevyžaduje písomná forma podľa čl. 11 CSIG. Tiež nebolo sporné medzi stranami, že uzavreli kúpnu zmluvu na dodanie tovaru - topánok, ktorá skutočnosť vyplýva z ich mailovej komunikácie, zálohovej faktúry č. 078/2019 z 03. júla 2019. Nebolo sporné ani zaplatenie zálohy vo výške 13.220,70 EUR zo strany žalobcu. Ako sporné vyhodnotil konajúci súd otázku odstúpenia od zmluvy. Poukázal na čl. 26 CSIG , podľa ktorého je vyhlásenie o odstúpení od zmluvy účinné, len keď sa oznámi druhej strane s tým, že podľa čl. 29 sa zmluva môže zmeniť alebo ukončiť prostou dohodou strán. 8. Súd prvej inštancie poukázal na mailovú komunikáciu, z ktorej jednoznačne vyplýva, že žalovaný zrušil objednávku a všetko zastavil, ktorá skutočnosť je nesporná z komunikácie: „Prepáč, ale zober na vedomie, že objednávka je zrušená.“ Následne Z. U. /žalovaný/ dňa 18.09.2019 napísal „Pošlem ti oficiálny mail. Po 1 roku zvážim právne kroky...“ Následne z komunikácie je zrejmé, že žalobca zrušenie objednávky akceptoval, pričom v komunikácii zo dňa 24.9.2019 E.na E. /žalobca/ píše“ „Z. zrušil si objednávku..“, s tým, že žalovaný uvádza, „Nič som nezrušil. Neposlal som oficiálny mail..“. E. E. píše „Napísal si prosím ber na vedomie, že objednávka je zrušená“, s tým, že žalovaný následne napísal „Neobávaj sa. Poznám svoju prácu a pravidlá. Ten čo podpíše zmluvu a odsúhlasí cenu, nemôže pred súdom povedať nič.“ Skutočnosť, že zrušenie objednávky zo strany žalovaného nebolo sporným vyplýva aj z mailovej komunikácie medzi stranami sporu, pričom dňa 24.9.2019 E. E. napísala „Ahoj Z., ako
si napísal v piatok, že musím považovať objednávku za zrušenú a potom, čo som ti napísala, prosím, počkaj a ty si sa neozval, poslala som túto správu do Parketlyod, že výroba sa zrušila a oni túto záležitosť vzali vážne a uzavreli ju...“. V nadväznosti na mailovú komunikáciu súd prvej inštancie ustálil, že žalovaný platne odstúpil od zmluvy podľa čl. 26 CSIG a nič na tom nemení, že žalovaný napísal, že pošle oficiálne mail, pretože podľa CSIG stačí na odstúpenie od zmluvy len oznámenie tejto skutočnosti druhej strane pokiaľ zmluva nebola písomne uzavretá. V danom prípade nešlo o pozastavenie plnenia svojich povinností podľa čl. 71 CSIG. SCIG nároky na zrušenie zmluvy nerieši, v tomto smere konajúci súd poukázal na čl. 9 ods. 1 CSIG, v zmysle ktorého sú strany viazané zvyklosťou, na ktorej sa dohodli a ktorú medzi sebou zaviedli. Zmluvy v medzinárodnom obchode sú postavené na vzájomných obchodných zvyklostiach z dôvodu, že pri aplikácii CSIG na právne vzťahy je výlučná pôsobnosť právneho poriadku v krajine pôvodu účastníkov zmluvného vzťahu v rozsahu čl. 4 CSIG, to znamená v časti spôsobu uzavretia zmluvy, práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy a to tak, aby zmluvná strana nemohla zneužívať nevedomosť druhej zmluvnej strany o právnom poriadku, na ktorý sa odvoláva. 9. Podľa súdu prvej inštancie žalovaný odstúpil od zmluvy vzhľadom na požadovanú zmenu ceny tovaru. Po odstúpení od zmluvy žalobca žiadal žalovaného mailom z 3. októbra 2019 predložiť vyúčtovanie za účelom mimosúdnej dohody, čo však žalovaný nepredložil. Žalovaný si uplatnil zaplatenie sumy 14.802,EUR z titulu straty času a straty zisku. Žalobca mal za to, že žalovaný tovar nevyrobil, nedodal a sám považoval zmluvu za zrušenú. S ďalšími argumentami sporových strán sa súd nevysporiadal z dôvodu ich nepodstatnosti. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p.. Žalovaný sa nemôže stotožniť s argumentáciou súdu a právnych záverov, ktoré vychádzajú z predložených dôkazov, ohľadne platného odstúpenia od ústne uzatvorenej zmluvy za účelom výroby čižiem a botasiek za kúpnu cenu vo výške 44.069,- EUR. Žalovaný poukázal najmä na skutočnosť, že z komunikácie so žalobcom zo dňa 18.9.2019 vôbec nevyplýva, že by sa jednalo o oznámenie o odstúpení od zmluvy druhej zmluvnej strane a už vôbec nie v kontexte obchodnej zvyklosti v zmysle článku 9. ods. CSIG. Žalovaný viedol cez aplikáciu whatsapp s konateľkou žalobcu z času na čas aj neformálnu konverzáciu, preto odvodzovať záväznosť ukončenia kontraktu od neformálnej komunikácie cez whatsapp, ktorá dokonca mnohokrát vykazovala rôzne gramatické aj významové nedorozumenia a nezmysly, považuje žalovaný za irelevantnú. Súd prvej inštancie postavil celú platnosť odstúpenia žalovaného od zmluvy len na dvoch vetných formuláciách a odkazom na obchodné zvyklosti v zmysle čl. 9 CSIG. Ani z gramatického hľadiska sa nemôže vetná konštrukcia,, Všetko zastavujem'' a ,, je mi ľúto, ale považuj túto objednávku za zrušenú'' považovať za oznámenie odstúpenia od zmluvy. Navyše keď sa súd prvej inštancie nijako v odôvodnení nevysporiadal s otázkou uplatnenia článku 71 ods.1 písm. b), ktoré výslovne upravuje právo predávajúceho (zhotoviteľa) na pozastavenie plnení, ak je zo správania druhej zmluvnej strany zrejmé že svoj synalagmatický záväzok nesplní. Slovné spojenie ,,považuj objednávku za zrušenú'' nemôže byť považované za platné oznámenie odstúpenia od zmluvy, nakoľko z celkového kontextu konverzácie nevyplýva, že by mal žalovaný záujem ukončiť zmluvný vzťah po viac ako roku spolupráce, investícií a času, ktorý do projektu investoval. Bol to práve žalobca, ktorý svojim nepoctivým jednaním ukončil jednania s tretími stranami a pokúsil sa narušiť zásadu pacta sunt servanda /záväzky sa majú dodržiavať/, čo u žalovaného vzhľadom na jeho kultúrne a národnostné pomery vyvolalo emočné pohoršenie a preto reagoval uvedeným spôsobom. Z jeho ďalšieho jednania však vyplýva, že svoje plnenie, teda výrobu topánok v súlade s článkom 71 CSIG len pozastavil do času, kedy žalobca bude opätovne ochotný splniť svoj záväzok v zmysle pôvodne dohodnutých podmienok a nebude porušovať záväznosť dohôd. Podľa žalovaného je absurdné, aby bolo možné za obchodnú zvyklosť považovať temperamentnejšie vyjadrenie prostredníctvom Whatsapp aplikácie, ktoré by malo obchodného partnera stáť viac ako rok budovania spolupráce, investícií do materiálov a zamestnancov. Žalovaný nevedel a nemohol vedieť, že existencia dodržania dohodnutých podmienok z predmetnej kúpnej zmluvy je závislá od rozhodnutia tretích osôb. Takáto podmienka nevyplýva ani zo súdu predložených komunikácií medzi žalobcom a žalovaným. 11. K výroku o trovách konania žalovaný uviedol, že žalobcovi bola priznaná náhrada trov konania, v prípade že by nebolo žalobe vyhovené, bol by to práve žalobca, ktorý by mal byť zaviazaný k náhrade trov konania v prospech žalovaného. Preto žalovaný podal odvolanie aj voči výroku II. Rozsudku.
12. V odvolaní ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že poskytol žalobcovi časť plnenia a vyrobil niekoľko párov topánok, ktoré zaslal žalobcovi (žalovaný tieto páry topánok nazýva ako vzorky). V tejto súvislosti však žalobný petit nemôže byť správny, nakoľko žalobca žiada vydanie bezdôvodného obohatenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ale nepodmieňuje toto plnenie vrátením toho ,o čo sa on sám obohatil - teda vzorky topánok, ktoré mu na základe uvedeného zmluvného vzťahu zaslal žalovaný. Vo vyššie uvedenej súvislosti žalovaný uviedol, že žalobný petit navrhovaný žalobcom a v uvedenom znení vydaný rozhodnutím prvostupňového súdu nie je vykonateľný, pretože v prípade odstúpenia od zmluvy sa zmluva zrušuje od počiatku a strany sú povinné si navzájom vydať, čo si doteraz vzájomne plnili. Žalobca úplne v žalobnom návrhu opomenul skutočnosť, že žalovaný dňa 2.9.2019 zaslal žalobcovi niekoľko vzoriek vyrobených topánok, ktoré mali byť súčasťou predmetného kontraktu, teda súčasťou výroby 341 párov ženských topánok. Ak by sa zmluva zrušila od počiatku jedná sa o vzájomné podmienené plnenia, a preto žalobca mal žalobným petitom zaviazať aj samého seba k podmienenému plneniu a to vráteniu vzorových párov topánok, ktoré mu boli odoslané dňa 2.9.2019. Táto skutočnosť vyplýva aj z úradného prekladu konverzácií predloženého žalobcom, z ktorej vyplýva, že žalovaný zaslal žalovanému na základe zmluvného kontraktu, ktorý je predmetom žaloby tovar /čižmy, rôznych farieb, detské čižmy a tenisky/. Z uvedeného kontraktu si žalobca ponechal časť plnenia aj keď sa zmluva zrušila od počiatku a preto má žalovaný za to, že súd prvej inštancie sa nedostatočne vysporiadal s posúdením vzájomných plnení po platnom odstúpení od zmluvy. Napriek tomu má žalovaný za to, že k platnému odstúpeniu od zmluvy nedošlo. Navrhol, aby odvolací súd sám vo veci rozhodol tak, že žalobu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. Alebo alternatívne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zruší a vec mu vráti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 13. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý považuje odvolanie žalovaného za nedôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a súd prvej inštancie vec správne právne posúdil. Žalobca uviedol, že nie je sporným skutkový stav veci, a ktorý vyplýva zo vzájomnej komunikácie strán sporu (štatutárnych zástupcov), ako aj z listín, že predmetom kúpnej zmluvy bolo dodanie tovaru - topánok, ktorých špecifikácia je uvedená v zálohovej faktúre číslo 078/2019 zo dňa 3.7.2019 s povinnosťou žalobcu ako kupujúceho uhradiť zálohu v sume 13.220,70 EUR, ktorú žalobca uhradil dňa 4.9.2019 a s povinnosťou žalovaného tovar dodať do 30.09.2019. Úhrada zálohy v sume „13.220,- EUR“ vyplýva aj z písomnej komunikácie zo dňa 2.9.2019 medzi sporovými stranami s tým, že žalobca uviedol, že žalovaný môže začať s výrobou. Žalobca poukázal na čl. 11 CISG, podľa ktorého sa kúpna zmluva nemusí uzavrieť písomne a jej existenciu je možné preukazovať akýmikoľvek prostriedkami, vrátane výsluchu svedkov, pričom žiadna strana zmluvy v spore nenamietala, že k uzavretiu zmluvy prišlo, že táto nadobudla účinnosť, nenamietala jej predmet plnenia, úhradu zálohy, ani čas a spôsob dodania tovaru. V spore nie je ani sporné, že žalovaný tovar nevyrobil a tento vôbec žalobcovi nedodal (do 30.09.2019 ani do súčasnosti), a napriek opakovaným výzvam žalobcu nevykonal vyúčtovanie prijatej zálohy, pričom tak neurobil ani v rámci sporového konania, a prijaté peňažné plnenie nevrátil. 14. Žalobca vo vzťahu k procesnej obrane žalovaného uvádza, že nie je dôvodná a je nepriliehavá na zistený skutkový stav, keď podľa čl. 7 a čl. 8 CISG je potrebné vykladať dohovor a konanie zmluvných strán podľa správania sa zmluvných strán, ich úmyslu, ak bol druhej strane známy (alebo jej nebol neznámy), ale najmä podľa významu, ktorý by im prikladala za tých istých okolností rozumná osoba vtom istom postavení ako druhá strana. Pri určovaní úmyslu strany alebo významu, ktorý by vyhláseniu alebo správaniu prikladala rozumná osoba, vezme sa náležitý zreteľ na všetky rozhodné okolnosti prípadu, včítane rokovania o zmluve, praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, zvyklostí a následného správania sa strán. Žalobca tiež poukázal na čl. 71 ods. 1 CISG, podľa ktorého strana môže pozastaviť plnenie svojich povinností, ak po uzavretí zmluvy sa stane zrejmým, že druhá strana nesplní podstatnú časť svojich povinností vzhľadom (a) na vážny nedostatok svojej spôsobilosti poskytnúť plnenie alebo svojej úveruschopnosti alebo (b) na svoje správanie pri príprave plnenia. Podľa čl. 71 ods. 3 CISG strana, ktorá pozastavila plnenie, či už pred odoslaním tovaru alebo po ňom, musí to okamžite oznámiť druhej strane a musí pokračovať v plnení, ak druhá strana jej poskytne primerané zabezpečenie splnenia svojich povinností. Žalovaný tvrdí, že po požiadavke žalobcu na zníženie kúpnej ceny (pozn. žalobcu: žalobca nežiadal od žalovaného kúpnu cenu znížiť, ale iba sa pýtal žalovaného či je to možné), podľa čl. 71 CISG pozastavil plnenie predmetu zmluvy, avšak podľa žalobcu takýto názor nie je priliehavý a už vôbec nie je podporený skutkovým stavom, a dokonca ani skutkovými tvrdeniami žalovaného v spore. Žalobca zdôraznil, že v konaní nebolo vôbec preukázané, že by žalobca nebol platobne schopný, teda že by nevedel kúpnu cenu uhradiť a súčasne žiadne konanie žalobcu (a ani jeho správu s otázkou
zo dňa 18.09.2019 o 12:15 hod. „Ahoj Z., prepáč v Londýne teraz robia prepočty, majú stretnutie s predajcami topánok, je nejaká možnosť znížiť cenu za pár pod 100,- Eur?„) nie je možné vykladať tak, že by nemal záujem zaplatiť za tovar a tento prevziať podľa kúpnej zmluvy. Žalobca poukázal na to, že žalovaný ho nikdy nevyzval na akékoľvek dodatočne poskytnutie primeraného zabezpečenia kúpnej ceny alebo na splnenie jeho povinnosti podľa kúpnej zmluvy. Podľa žalobcu za obdobie od 18.9.2019 do 9.10.2019 (posledná komunikácia strán sporu) neexistuje komunikácia a nebola ani žalovaným v spore tvrdená, že by si žalovaný splnil povinnosti voči žalobcovi podľa čl. 71 ods. 3 CISG. Tvrdenie žalovaného, že komunikáciu medzi stranami sporu nie je možné považovať za relevantnú, keď často obsahuje gramatické chyby, považuje žalobca za nepriliehavé, keď táto bola dostatočne relevantná pre žalovaného na to, aby kúpnu zmluvu uzavrel a prijal zálohu na kúpnu cenu, potom je relevantná aj na posúdenie konania a správania žalovaného. Nad rozsah uvedeného žalobca dodáva, že žalovaný mal dôkazné bremeno v spore, ak tvrdil, že kúpna zmluva je stále účinná a bol povinný svoje tvrdenia aj preukázať (ust. § 151 C.s.p.), čo však neurobil počas celého konania. 15. Pokiaľ ide o tvrdenie žalovaného, že výrok rozsudku nie je v súlade so synalagmatickým vzťahom vyplývajúcim z bezdôvodného obohatenia, žalobca uvádza, že takéto tvrdenie neboli produkované počas konania na súde prvej inštancie, a žalovaný ani nepoprel, že tovar podľa kúpnej zmluvy nevyrobil a nedodal (ust. § 151 ods. 2 CSP), pri čom odkaz žalovaného v odvolaní na správu zo dňa 3.10.2019 ohľadne vzoriek nie je priliehavý, keď vzorky boli žalobcom uhradené nad rámec žalovaného nároku ešte pred samotnou kúpnou zmluvou, a preto v danom spore nemohol súd zohľadňoval synalagmatický záväzok medzi stranami sporu. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil ako vecne správny. 16. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 13.1.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadrením žalobcu, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 17. Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 18. Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 19. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. 20. Odvolací súd k odôvodneniu vecne správneho napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom odvolateľa dodáva: 21. V preskúmavanej veci sa súd prvej inštancie zaoberal nárokom žalobcu, ktorý si uplatňoval titulom bezdôvodného obohatenia v zmysle uzavretej kúpnej zmluvy ústnou formou, na základe ktorej žalobca žalovanému zaplatil zálohu vo výške 13.220,70 EUR. V priebehu výroby tovaru žalovaný oznámil žalobcovi, že ruší objednávku a všetko zastavuje z dôvodu, že žalobca chcel zmeniť dohodnutú kúpnu cenu. Odvolací súd totožne so súdom prvej inštancie zastáva názor, že na prejednávanú vec je potrebné aplikovať Viedenský dohovor o medzinárodnej kúpe tovaru /CSIG/ a súd prvej inštancie správne poukázal na čl. 29 dohovoru, podľa ktorého sa zmluva môže meniť alebo ukončiť prostou dohodou strán. V konaní súd prvej inštancie ustálil, že kúpna zmluva zanikla na základe dohody oboch strán, pričom prejav vôle konateľa žalovaného bol konajúcim súdom vyhodnotený ako vôľa ukončiť zmluvu, s čím sa stotožňuje aj odvolací súd. Správne súd prvej inštancie vyhodnotil whatsappovú
komunikáciu strán sporu v časti, v ktorej žalovaný odstúpil od zmluvy /prejavil vôľu zmluvu ukončiť/ a žalobca toto akceptoval. Odvolací súd v názorovej zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na čl. 26 CSIG, podľa ktorého je vyhlásenie o odstúpení od zmluvy účinné, len keď sa oznámi druhej strane s tým, že podľa čl. 29 CSIG sa zmluva môže zmeniť alebo ukončiť prostou dohodou strán. Tiež je podstatné poukázať na čl. 9 ods. 1 CSIG, podľa ktorého sú strany viazané akoukoľvek zvyklosťou, na ktorej sa dohodli a praxou, ktorú medzi sebou zaviedli. Aplikácia vyššie uvedených čl. CSIG súdom prvej inštancie bola správne použitá v prejednávanej veci. Použitie CSIG v konaní nebolo medzi stranami sporné. 22. K odvolacej námietke žalovaného, ktorý považuje za irelevantné odvodzovať záväznosť ukončenia zmluvy od neformálnej komunikácie cez whatsapp, ktorá mnohokrát vykazovala rôzne gramatické aj významové nedorozumenia a nezmysly, odvolací súd uvádza, že takáto komunikácia bola podľa predložených výpisov správ cez whatsapp zaužívaná medzi sporovými stranami, pričom strany takto komunikovali bežne, o čom svedčia listinné doklady založené v spise vo forme výpisov. Odvolaciemu súdu nie je jasné, ako chce žalovaný posudzovať vetnú konštrukciu konateľa žalovaného „všetko zastavujem a je mi ľúto, ale považuj túto objednávku za zrušenú“ aj z gramatického hľadiska inak ako oznámenie o ukončení zmluvy. Odvolací súd tu dáva do pozornosti výkladové pravidlá v zmysle čl. 7 a čl. 8 CISG, podľa ktorých je potrebné vykladať dohovor a konanie zmluvných strán podľa správania sa zmluvných strán, ich úmyslu, ak bol druhej strane známy (alebo jej nebol neznámy), ale najmä podľa významu, ktorý by im prikladala za tých istých okolností rozumná osoba vtom istom postavení ako druhá strana. Pri určovaní úmyslu strany alebo významu, ktorý by vyhláseniu alebo správaniu prikladala rozumná osoba, vezme sa náležitý zreteľ na všetky rozhodné okolnosti prípadu, včítane rokovania o zmluve, praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, zvyklostí a následného správania sa strán.Je potrebné tiež zdôrazniť, že v zmysle whatsappovej komunikácie medzi sporovými stranami, žalobca správne vychádzal z vyjadrenia žalovaného o zrušení objednávky a ukončení zmluvy, keď sám konateľ žalovaného uviedol:,, Všetko zastavujem'' a ,,je mi ľúto, ale považuj túto objednávku za zrušenú''. Práve zo správania sa žalovaného a jeho komunikáciu so žalobcom cez aplikáciu whatsapp bezpochyby vyplýva vôľa žalovaného ukončiť zmluvu. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie správne ustálil ukončenie zmluvy zo strany žalovaného a akceptáciu zo strany žalobcu práve na základe predloženej whatsappovej komunikácie. Pokiaľ žalovaný písomne oznámil žalobcovi zrušenie zmluvy a nevykonal žiadny úkon vo vzťahu k žalobcovi, aby tento vyhlásenie žalovaného o zrušení zmluvy nepovažoval za platný prejav jeho vôle, žalobca považoval kúpnu zmluvu uzatvorenú medzi sporovými stranami za zrušenú. Nie je možné akceptovať vyjadrenie žalovaného v odvolaní, že porušenie zmluvy zo strany žalobcu vyvolalo u žalovaného vzhľadom na jeho kultúrne a národnostné pomery emočné pohoršenie a preto reagoval uvedeným temperamentným spôsobom. 23. K odvolacej námietke žalovaného, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal v odôvodnení s uplatnením čl. 71 ods.1 písm. b/ CISG, ktoré upravuje právo predávajúceho na pozastavenie plnení, ak po uzavretí zmluvy sa stane zrejmým, že druhá strana nesplní podstatnú časť svojich povinností vzhľadom na vážny nedostatok svojej spôsobilosti poskytnúť plnenie a zo správania druhej strany je zrejmé, že svoj synalagmatický záväzok nesplní, k uvedenému odvolací súd uvádza, že je pravdou, že sa súd prvej inštancie bližšie s čl. 71 nevysporiadal, keď v rozhodnutí uviedol, že v danom prípade nešlo o pozastavenie plnenia svojich povinností podľa cit. článku. Uvedené však nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a nezakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia. Odvolací súd je toho názoru, že žalovanému neprináležalo pozastavenie plnení v zmysle čl. 71 CISG ako uviedol do času, kedy žalobca bude ochotný splniť svoj záväzok v zmysle pôvodne dohodnutých podmienok. Na tomto mieste považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že v zmysle komunikácie mal žalobca za to, že žalovaný zmluvu ukončil. Z prejavu žalovaného v rámci komunikácie vyplynulo, že všetko zastavuje a žalobca mal považovať objednávku za zrušenú. Podľa prejavu vôle žalovaného nešlo o pozastavenie plnenia, ale o ukončenie zmluvného vzťahu. Je irelevantné tvrdenie žalovaného, že neposlal oficiálny mail o ukončení spolupráce /zrušení objednávky/, keď tak urobil na základe komunikácie cez Whatsapp. Naviac v zmysle CISG stačí na odstúpenie od zmluvy len oznámenie tejto skutočnosti druhej strane pokiaľ zmluva nebola písomne uzavretá. Taktiež nebolo v konaní preukázané, že by bol žalobca platobne neschopný, teda že by nevedel splniť svoj záväzok zo zmluvy tovar prevziať a zaplatiť zaň. 24. Žalovaný v odvolaní tiež namietal, že žalobný petit nie je správny, nakoľko žalobca žiada vydanie bezdôvodného obohatenia z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ale nepodmieňuje toto plnenie vrátením toho, o čo sa on sám obohatil - teda vzorky topánok, ktoré mu na základe uvedeného zmluvného vzťahu zaslal žalovaný. Pokiaľ by sa zmluva zrušila od počiatku - jedná sa o vzájomné podmienené plnenia a
preto žalobca mal žalobným petitom zaviazať aj samého seba k podmienenému plneniu a to vráteniu vzorových párov topánok, ktoré mu boli odoslané dňa 2.9.2019. K tejto odvolacej námietke odvolací súd uvádza, že nesprávnosť žalobného petitu žalovaný nijako nenamietal počas celého konania na súde prvej inštancie, ale túto skutočnosť uviedol až v samotnom odvolaní. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že z komunikácie medzi sporovými stranami vyplýva, že žalobca vzorky topánok zaslané žalovaným žalovanému riadne uhradil, čo vyplýva aj z prepisu mailovej komunikácie zo dňa 3.10.2019 na č. l. 168-169, v ktorej žalobca o.i. uviedol, že produkty, ktoré boli žalovaným poslané a ktoré žalovaný v bode 18. odvolania uviedol, tieto boli žalobcom v plnom rozsahu uhradené. Žalovaný skutkové tvrdenia uvedené v mailovej komunikácii nijako nesporoval, preto má odvolací súd za to, že sa považujú za nesporné /§151 ods. 1 C.s.p./. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že petit žalobného návrhu ako aj výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie je správny a vykonateľný a nebolo potrebné zohľadniť synalagmatický záväzok medzi sporovými stranami. 25. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 26. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že žalovaným uplatňované odvolacie dôvody neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p., potvrdil. 27. O nároku na náhradu trov konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).