Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/13/2025 2322200552 26. 11. 2025 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2025:2322200552.3
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., v spore žalobcu: INOVUM, s.r.o., IČO: 48 183 539, Tržničné námestie 480, 945 01 Komárno, zast.: Advokátska kancelária Marko, s.r.o., Gróbska 19, 900 27 Bernolákovo, IČO: 36 860 646, proti žalovanému: RWI Technology s.r.o., IČO: 47 908 564, Jarmočná 2265/3A, 927 01 Šaľa, zast.: JUDr. Boris Štanglovič, advokát so sídlom Jarmočná 2264/3, 927 01 Šaľa, IČO: 42 426 189 o zaplatenie 787,50 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 28Cb/2/2022-114 zo dňa 16.07.2024 a o odvolaní žalobcu proti dopĺňaciemu rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 28Cb/2/2022-121 zo dňa 19.09.2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. 28Cb/2/2022-114 zo dňa 16.07.2024 v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. 28Cb/2/2022-121 zo dňa 19.09.2024 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Galanta (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 28Cb/2/2022-114 zo dňa 16.07.2024 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 621,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 621,90 eur odo dňa 16.09.2018 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 57,94 %. 1.1. Uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu prvej inštancie dňa 11.02.2022 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 787,50 eur s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel vydaním rozsudku pre zmeškanie č. k. 28Cb/2/2022-60 zo dňa 04.04.2023, proti ktorému podal žalovaný odvolanie, z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, nakoľko žalovaný nebol v predvolaní na pojednávanie poučený o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. 1.2. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd, uznesením č. k. 7Cob/57/2023-97 zo dňa 06.12.2023 rozsudok súdu prvej inštancie č. k. 28Cb/2/2022-60 zo dňa 04.04.2023 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko boli dané dôvody na zrušenie, pretože nebolo preukázané splnenie všetkých troch podmienok uvedených v § 274 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“). Odvolací súd uložil súdu prvej inštancie vo veci ďalej konať a dbať na dodržiavanie ustanovení CSP. Zároveň uložil súd prvej inštancie rozhodnúť i o nároku na náhradu trov konania, vrátane odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 1.3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že mal na základe vykonaného dokazovania preukázané, že návrh bol podaný dôvodne len z časti. Medzi stranami sporu došlo dňa 30.08.2018 k uzatvoreniu zmluvy o dielo, na základe ktorej žalovaný vyfakturoval žalobcovi výkopové práce. Súd prvej inštancie nemal preukázané, že by žalovaný fakturované práce pre žalobcu vykonal na základe predmetnej zmluvy, nakoľko z predložených staziek zo dňa 30.08.2018, 31.08.2018, 27.09.2018 a 28.09.2018 nevyplývalo, že sa jednalo o práce na stavbe, ktorá bola dohodnutá v zmluve, že sa jednalo
o práce vykonané práve pre žalobcu na dohodnutej stavbe a počet vyfakturovaných hodín nezodpovedá počtu hodín uvedených v jednotlivých stazkách. Žalovaný predložil súdu stazky zo dňa 27.08.2018 a 28.8.2018, ktoré mali preukazovať vykonanie prác pre žalobcu na základe zmluvy o dielo zo dňa 30.8.2018. Súd prvej inštancie nepovažoval tieto stazky za preukazujúce vykonanie prác na základe zmluvy o dielo, keďže sa v zmluve neuvádza, že by sa mala vzťahovať aj na práce vykonané pred podpisom zmluvy, t.j. 27.08.2018 a 28.08.2018. 1.4. Konštatoval, že žalobca v konaní nerozporoval vykonanie prác 27.08.2018 a 28.08.2018, t.j. pred uzatvorením zmluvy, rozporoval faktúry vystavené na základe zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie mal tak za preukázané, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi sumu 621,90 eur. Vo zvyšnej časti ohľadne žalovanej istiny súd prvej inštancie žalobu z dôvodov uvádzaných vyššie, ako nedôvodnú, zamietol. 1.5. Po právnej stránke posúdil súd prvej inštancie spor podľa § 451 ods. 1, 2, § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“), § 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Obchodný zákonník“), § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a § 255 ods. 2, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). 1.6. Dospel k záveru, že žalovaný si svoje povinnosti vrátiť zaplatenú sumu riadne a včas nesplnil, dostal sa do omeškania, a preto má žalobca nárok na zákonné úroky z omeškania. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy odo dňa 16.09.2018 do zaplatenia. 1.7. O nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 2 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, t.j. podľa pomeru úspechu v spore. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 787,50 eur s príslušenstvom, úspešný bol v časti čo do zaplatenia sumy 621,90 eur s príslušenstvom, vo zvyšnej časti bol neúspešný. Potom podľa výsledku konania ako celku stanovil úspech žalobcu v rozsahu 78,97 % a úspech žalovaného v rozsahu 21,03 % (78,97 % 21,03 %), čistý úspech žalobcu tak predstavoval 57,94 %. 2. Súd prvej inštancie dopĺňacím rozsudkom č. k. 28Cb/2/2022-121 zo dňa 19.09.2024 žalobu vo zvyšnej časti zamietol. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 2.1. V odôvodnení uviedol, že napadnutým rozsudkom č. k. 28Cb/2/2022-114 zo dňa 16.07.2024 rozhodol tak, že zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 621,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 621,90 eur odo dňa 16.09.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia a žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 57,94 %. Zabudol však rozhodnúť o zvyšnej časti žalobcom uplatňovaného nároku, t.j. o sume 165,60 eur s príslušenstvom a o nároku na náhradu trov odvolacieho konania a tak postupoval v zmysle § 255 ods. 1 a 2 CSP a vydal tento dopĺňací rozsudok. 2.2. Uviedol, že žalobca si žalobou uplatnil zaplatenie sumy 787,50 eur s príslušenstvom, z ktorej čiastky zaviazal žalovaného na zaplateniu sumy 621,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne odo dňa 16.09.2018 do zaplatenia. Na základe vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že medzi stranami sporu došlo dňa 30.08.2018 k uzatvoreniu zmluvy o dielo, na základe ktorej žalovaný vyfakturoval žalobcovi výkopové práce. Súd prvej inštancie nemal za preukázané, že by žalovaný fakturované práce pre žalobcu vykonal na základe predmetnej zmluvy, nakoľko z predložených staziek zo dňa 30.08.2018, 31.08.2018, 27.09.2018 a 28.09.2018 nevyplýva, že sa jednalo o práce na stavbe, ktorá bola dohodnutá v zmluve, že sa jednalo o práce vykonané práve pre žalobcu na dohodnutej stavbe a počet vyfakturovaných hodín nezodpovedá počtu hodín uvedených v jednotlivých stazkách. Poukázal na to, že žalovaný predložil súdu prvej inštancie stazky zo dňa 27.08.2018 a 28.08.2018, ktoré mali preukazovať vykonanie prác pre žalobcu na základe zmluvy o dielo zo dňa 30.08.2018. Súd prvej inštancie nepovažoval tieto stazky za preukazujúce vykonanie prác na základe zmluvy o dielo, keďže sa v zmluve neuvádza, že by sa mala vzťahovať aj na práce vykonané pred podpisom zmluvy, t.j. 27.08.2018 a 28.08.2018. Žalobca v konaní nerozporoval vykonanie prác dňa 27.08.2018 a 28.08.2018, t.j. pred uzatvorením zmluvy, rozporoval faktúry vystavené na základe zmluvy o dielo. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi sumu 621,90 eur. Vo zvyšnej časti ohľadne žalovanej istiny (165,60 eur s prísl.) súd prvej inštancie žalobu z dôvodov uvádzaných vyššie, ako nedôvodnú, zamietol. 2.3. O náhrade trov odvolacieho konania súd rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1, § 396 ods. 1 a 3 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní pred odvolacím súdom úspešný, nakoľko na jeho odvolanie došlo k zrušeniu napadnutého rozsudku. Úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
3. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa I. a II. výroku podal žalovaný odvolanie a navrhol napadnutý rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu aj v tejto časti zamietnuť, alternatívne rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania. Mal za to, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). 3.1. Poukázal na to, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil predmetnú vec, keď nijakým spôsobom nezohľadnil uhradenie faktúr žalobcom, čím žalobca nesporne uznal správnosť žalovaným vystavených faktúr a nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie, a to najmä vo veci vykonania fakturovaných prác zo strany žalovaného. Z povahy veci a časovej následnosti udalostí je zrejmé, že žalovaný práce vykonal, žalobca tieto prevzal a riadne za ne žalovanému zaplatil, čo do vyostrenia osobného konfliktu spoločníkov žalobcu nikto nerozporoval. 3.2. Súd prvej inštancie podľa neho nesprávnymi, resp. celkom zmätočnými a vzájomne si protirečiacimi a logicky sa vylučujúcimi, skutkovými a právnymi zisteniami vniesol do rozhodovacej činnosti ústavne neakceptovateľnú arbitrárnosť a svojvôľu. Nevysporiadal sa s relevantnou argumentáciou žalovaného (najmä, nie však výlučne, otázkou preukázaného vykonania fakturovaných prác a ich uhradením zo strany žalobcu), čím sa stal napadnutý rozsudok zmätočný a nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. 3.3. V prípade, ak odvolací súd bude mať za to, že niektoré zo žalobcom uvedených dôvodov, subsumovaných pod iné odvolacie dôvody (nevyporiadanie sa s relevantnými tvrdeniami žalobcu, zmätočnosť a arbitrárnosť v odôvodnení napadnutého rozsudku a pod...), možno považovať za tzv. inú vadu konania, žiadal, aby boli takto posudzované. Podľa neho ide o také závažné vady konania, ktorých bezprostredným a priamym následkom je nesprávne rozhodnutie vo veci. 4. K odvolaniu žalovaného žalobca vyjadrenie nepodal. 5. Proti doplňujúcemu rozsudku podal žalobca odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP). Navrhol, aby odvolací súd dopĺňací rozsudok zmenil a žalobe vyhovel aj vo zvyšnej časti. Uviedol, že právny názor súdu prvej inštancie k predmetnej právnej veci je uvedený výlučne v bode 5. odôvodnenia napadnutého dopĺňacieho rozsudku, podľa ktorého súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti zamietol z dôvodu, že žalobca údajne nerozporoval vykonanie prác dňa 27.08. a 28.08.2018. Toto tvrdenie súdu prvej inštancie podľa neho nebolo pravdivé, nakoľko žalobca rozporoval dodanie akýchkoľvek prác žalovaným, teda aj práce vykonané v súdom prvej inštancie uvádzaných dňoch. Nakoľko tieto práce boli zo strany žalovaného preukazované v konaní rovnakými dôkazmi ako práce, pri ktorých súd žalobe vyhovel, mal žalobca za to, že súd prvej inštancie jednak nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy a taktiež nesprávne právne vec posúdil, kedy vychádzal z toho, že žalobca akúkoľvek údajne dodanú časť prác žalovaným nerozporoval. 6. K odvolaniu žalobcu žalovaný vyjadrenie nepodal. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že odvolania žalobcu aj žalovaného sú dôvodné. 8. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 9. Aj napriek tomu, že odvolací súd už raz zrušil predchádzajúci rozsudok súdu prvej inštancie, nepostupuje podľa § 390 CSP, nakoľko išlo o zrušenie rozsudku z procesných dôvodov, pretože neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Odvolací súd tak opätovne zrušuje rozsudok súdu prvej inštancie, a to napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom, a to z dôvodu nepreskúmateľnosti. Poukazuje pritom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. IV. ÚS 215/2022 z 26. apríla 2022, ktorý uviedol, že pri úvahe o aplikácii § 390 Civilného sporového poriadku je
potrebné rozlišovať medzi meritórnym a nemeritórnym odvolacím prieskumom aj s ohľadom na právo na rovný prístup sporových strán k odvolaciemu konaniu. Povinnosť aplikovať § 390 Civilného sporového poriadku nastáva, ak v poradí prvé aj druhé preskúmavané rozhodnutia okresného súdu sú meritórnej povahy. V prvom odvolacom konaní krajský súd posudzoval výlučne splnenie procesných podmienok na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného so záverom, že tieto podmienky splnené neboli, a preto rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. V druhom odvolacom konaní krajský súd vykonal meritórny odvolací prieskum napadnutého rozsudku okresného súdu, ktorý zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Postup krajského súdu, ktorý nerešpektovanie zákonného príkazu nezrušiť nové rozhodnutie súdu prvej inštancie po zrušení skoršieho rozsudku odôvodnil odlišným rozsahom a povahou oboch odvolacích prieskumov, je v súlade s ústavnými požiadavkami základného práva na súdnu ochranu a obsahom práva na spravodlivý proces. 9.1. Nejde tak o zrušenie rozhodnutia súdu prvej inštancie druhýkrát v zmysle ust. § 390 CSP, nakoľko prvé zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie - rozsudok pre zmeškanie, bol zrušený bez uskutočnenia meritórneho prieskumu, odvolací súd v zrušujúcom uznesení č. k. 7Cob/57/2023-97 zo dňa 06.12.2023 tak nijako a ničím nezaviazal súd prvej inštancie. 10. Podľa § 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v ods. 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. 11. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 12. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 13. Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania žalobcu a žalovaného zistil, že v danom prípade došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, ktorý sa uplatní vtedy, ak je na strane súdu taký závažný nesprávny procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. 14. Jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na riadny proces a vylučujúcich ľubovôľu pri rozhodovaní je aj povinnosťou súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť. Súd musí starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane toho, čo uviedli strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. 15. Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí bytˇ v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistene´ vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Odôvodnenie ma´ bytˇ prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí bytˇ preskúmateľné.
16. V zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ako aj ústavného súdu platí, že judikatúra síce nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia; ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Ústavný súd vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (napr. rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03-30). 17. Právo na spravodlivý súdny proces zahŕňa aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, na čo je poukázané vo viacerých rozhodnutiach Ústavného súdu (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 110/07). Podobne v náleze sp. zn. IV. ÚS 296/09 Ústavný súd Slovenskej republiky uviedol: „Otázka, či súd nevyhovel požiadavke odôvodnenia vyplývajúcej z čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže byť zodpovedaná iba s prihliadnutím na okolnosti prípadu. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojich rozhodnutiach stabilne uvádza: „Povinnosťou všeobecného súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (m. m. III. ÚS 328/05, III. ÚS 116/06)“ (napr. III. ÚS 107/07). Ústavný súd Slovenskej republiky tiež uvádza: „Riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia ako súčasť základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy vyžaduje, aby sa súd jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre jeho rozhodnutie vo veci podstatné a právne významné.“ (IV. ÚS 14/07). Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu“ (napr. IV. ÚS 115/03, III. ÚS 119/03, III. ÚS 209/04). 18. Právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva totiž aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Povinnosťou súdu je uviesť v rozhodnutí dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých svoje rozhodnutie založil. Dostatočnosť a relevantnosť týchto dôvodov sa musí týkať tak skutkovej, ako i právnej stránky rozhodnutia (III. ÚS 107/07). 19. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. Odvolací súd má za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu došlo. 20. Napadnutému rozsudku možno vytknúť, že súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovenia § 192 a § 193 CSP. 21. Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, čím bol naplnený aj odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
22. Dokazovanie je časť občianskeho súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebne ´ na rozhodnutie vo veci (§ 187 ods. 1, 2 CSP). Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc poúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebne´ a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (I. U´S 52/03). Súd v civilnom sporovom konaní nie je viazaný návrhmi strán sporu na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhovane ´ dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonane´, je vždy vecou súdu (§ 185 CSP), a nie strán sporu. 22.1. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Každý vykonaný dôkaz môže byť prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany spochybnený tým, že sa pripúšťa dôkaz opaku dokazovanej skutočnosti. Inak povedané, žiaden dôkaz nedisponuje predpísanou legálnou silou, ktorá by nepripúšťala dôkaz svojho opaku. 23. V rozpore s opísaným obsahom vykonaných listinných dôkazov (bod 5 odôvodnenia napadnutého rozsudku) súd prvej inštancie v bode 5. odôvodnenia napadnutého rozsudku ako aj dopĺňacieho rozsudku konštatoval svoje skutkové zistenie, keď uviedol, že žalobca nerozporoval vykonanie prác žalovaným dňa 27.08. a 28.08. v roku 2018. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca rozporoval dve faktúry, v ktorých boli zahrnuté aj dni 27. a 28.82018, nie je tak zrejmé, z čoho vyvodil súd prvej inštancie, že žalobca rozporoval len to, čo už mala zahŕňať zmluva podpísaná 30.8.2018. V tejto časti je tak dopĺňací rozsudok nepreskúmateľný. Rovnaké skutkové závery prijal súd prvej inštancie aj v napadnutom rozsudku, ktorý je v tejto časti rovnako nepreskúmateľný. 23.1. Dokonca samotný žalovaný na pojednávaní konanom dňa 29.11.2022 tvrdil, že fakturovaná práca bola v zmysle zmluvy o dielo riadne vykonaná. Nie je tak preukázané, na základe čoho mal fakturovať žalobcovi aj dni 27.8. a 28.8.2018, ktoré boli zahrnuté v týchto predmetných faktúrach, keď tieto práce mal fakturovať v zmysle zmluvy o dielo, ktorá bola však uzatvorená dňa 30.08.2018. 23.2. Na pojednávaní konanom dňa 16.07.2024 žalovaný poukázal na to, že medzi stranami bola uzatvorená zmluva o dielo, na základe ktorej boli vykonané práce, čo preukázal záznamami stroja. Táto zmluva o dielo je zo dňa 30.08.2018, nie je tak preukázané, ako teda na základe tejto zmluvy o dielo mohol vykonať výkopové práce a pod. v dňoch 27.8. a 28.8.2018, keď v zmluve o dielo nie je dohodnuté, že sa vzťahuje aj na práce už vykonané, toto tvrdenie spochybňuje hodnovernosť týchto dokumentov. 24. Pokiaľ súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi sumu za dni 27.08. a 28.08.2018, lebo ich vraj žalobca nerozporoval, odvolací súd uvádza, že toto tvrdenie nie je pravdivé, nakoľko v žalobe namieta celé faktúry. Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobca rozporoval faktúry vystavené na základe zmluvy o dielo, čo však zo spisu nevyplýva, nakoľko žalobca rozporoval faktúry nie vystavené na základe zmluvy o dielo bod III. č. l. 2, č. l. 56 - stazky nie sú súpisom vykonaných prác, na základe ktorých malo dôjsť k vystavovaniu predmetných faktúr. Uvedené záznamy spochybňujú ich dôveryhodnosť. Aj z tohto je zrejmé, že rozporuje faktúry celé, aj dni 27.8. a 28.8.2018, z ničoho nevyplýva, že sa odvoláva na zmluvu o dielo. č. l. 58 - aj tu hovorí o faktúrach a nie faktúrach na základe zmluvy o dielo, že by tým neboli rozporované dni 27. a 28.8.2018. Na č. l. 110 spisu je tvrdenie, že žalovaný nepreukázal dodanie prác, ani z tohto nevyplýva tvrdenie, že by sa odvolával na zmluvu o dielo, ani že by nerozporoval dni 27. a 28.8.2018. 25. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti poukazuje na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a neuviedol, ako k tomuto záveru zo zmluvy o dielo a preukázanými stazkami došiel. Súd prvej inštancie jednak nesprávne vyhodnotil vykonané dôkazy, keď vychádzal z toho, že žalobca akúkoľvek údajne dodanú časť prác žalovaným nerozporoval a napadnutý rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom je aj nedostatočne odôvodnený, čo spôsobuje jeho nepreskúmateľnosť v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/ CSP. 25.1. Súd prvej inštancie sa tiež nevysporiadal s relevantnou argumentáciou žalovaného, a to ním tvrdeného preukázaného vykonania fakturovaných prác a ich uhradením zo strany žalobcu. Napadnutý rozsudok je nedostatočne odôvodnený aj vzhľadom k preneseniu dôkazného bremena, a to že samotné faktúry nepreukazujú vykonanie prác. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pokiaľ dôkazy - stazky nepoužíva súd prvej inštancie ako hodnoverný dôkaz pre preukázanie vykonaných prác, nemôže na ich základe zároveň dospieť k tomu, že v dňoch 27. 08. a 28.08.2018 mohli byť práce vykonané, len žalobca túto skutočnosť nerozporuje.
26. Súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám, aby uskutočňovali im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu ich práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) a dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP). Z týchto uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím rozsudkom podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP), v ktorom ďalšom konaní sa bude riadiť vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, a to predovšetkým bude jeho úlohou opätovne posúdiť predložené stazky a faktúry vzhľadom na tvrdené skutočnosti uvedené v žalobe a namietané skutočnosti a svoje rozhodnutie aj náležite a presvedčivo v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP). 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).