Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Co/52/2025 2324202331 30. 05. 2025 JUDr. Renáta Janáková ECLI:SK:KSBA:2025:2324202331.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Renáta Janáková a členiek senátu JUDr. Otília Belavá a Mgr. Jana Janics Bajánková, v právnej veci žalobcu: ARIES TRUSTEE, k. s., so sídlom Skalná 9, 811 01 Bratislava, IČO: 54 732 727, správca konkurznej podstaty úpadcu COMETAR, s. r. o. v likvidácii, v konkurze, so sídlom Betliarska 12, 851 07 Bratislava, IČO: 46 716 645, právne zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s. r. o., so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 241 543, proti žalovanému: I.. I. A., M.. XX.XX.XXXX, A.J. Q. C. X, XXX XX Q., právne zastúpený: Advokátska kancelária Kucek & Partners, s. r. o., so sídlom Nám. Martina Benku 26, 811 07 Bratislava, IČO: 36 865 192, o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalovaného proti Uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č. k. 11C/101/2024-254, zo dňa 21.1.2025, takto rozhodol: Odvolací súd uznesenie Mestského súdu Bratislava IV, č. k. 11C/101/2024-254, zo dňa 21.1.2025 p otvrdzuje. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením nariadil zabezpečovacie opatrenie zriadením záložného práva: I. k pohľadávke žalovaného na vydanie peňažných prostriedkov vo výške 57.260 eur z dôvodu ich zaistenia na základe príkazu sudcu Špecializovaného trestného súdu zo dňa 01.06.2022, č. p.: XXNttXX/XXXX-XXX-F.-Š.-U. pri vykonaní domovej prehliadky u žalovaného dňa 09.06.2022, ktoré sú uložené na bankovom účte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý je vedený vo VÚB banke, a. s. so sídlom: Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155: P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to všetko v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky vo výške 1.798.000 eur voči žalovanému z titulu zmlúv o pôžičke, II. k pohľadávke žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov vo výške 1.200.000 eur na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 28.08.2019 uzavretej medzi I.. I. A., M..: XX.XX.XXXX, Q. D. XX, XXX XX Š. ako veriteľom a I.. L. B., M..: XX.XX.XXXX, Q. W. X, XXX XX D. (ako dlžníkom) a OLIVIA group s. r. o., so sídlom: Mostová 6, 811 02 Bratislava, IČO: 46 710 361 (ako ručiteľom), a to všetko v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky vo výške 1.798.000 eur voči žalovanému z titulu zmlúv o pôžičke. 2. Podľa odôvodnenia uznesenia súdu prvej inštancie sa žalobca podaním zo dňa 19.06.2024, doručeným pôvodne Okresnému súdu Galanta toho istého dňa, domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd na zabezpečenie pohľadávky zapísanej do súpisu majetku úpadcu a vymáhanú v upomínacom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 17Up/889/2024 voči žalovanému, zriadil záložné právo k: 1. pohľadávke žalovaného na vydanie peňažných prostriedkov vo výške 57.260 eur z dôvodu ich zaistenia na základe príkazu sudcu Špecializovaného trestného súdu zo dňa 01.06.2022, č. p.: XXNtt-XX/XXXX-XXX-F.-Š.-U. pri vykonaní domovej prehliadky u žalovaného dňa 09.06.2022, ktoré sú uložené na bankovom účte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý je vedený vo VÚB banke, a. s. so sídlom: Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155: P.
XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, a to všetko v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky vo výške 1.798.000 eur voči žalovanému z titulu zmlúv o pôžičke a 2. pohľadávke žalovaného na vrátenie finančných prostriedkov vo výške 1.200.000 eur na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 28.08.2019 uzavretej medzi I.. I. A., M..: XX.XX.XXXX, Q. D. XX, XXX XX Š. ako veriteľom a I.. L. B., M..: XX.XX.XXXX, Q. W. X, XXX XX D. (ako dlžníkom) a OLIVIA group s. r. o., so sídlom: Mostová 6, 811 02 Bratislava, IČO: 46 710 361 (ako ručiteľom), a to všetko v prospech žalobcu na zabezpečenie jeho pohľadávky vo výške 1.798.000 eur voči žalovanému z titulu zmlúv o pôžičke. 3. Okresný súd Galanta uznesením č. k. 28C/37/2024 - 40 zo dňa 11.07.2024 vyhovel návrhu žalobcu a nariadil zabezpečovacie opatrenie v zmysle podaného návrhu. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalovaný dňa 07.08.2024 odvolanie. Uznesením č. k. 24Co/96/2024 - 143 zo dňa 25.09.2024 Krajský súd v Trnave napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s odôvodnením, že v zmysle ust. § 13 a 14 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) bol všeobecným súdom žalovaného v čase začatia konania Mestský súd Bratislava IV a keďže žalovaný podal námietku miestnej nepríslušnosti pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patril, teda v danom prípade v odvolaní proti nariadenému zabezpečovaciemu opatreniu, za daných okolností vec prejednal a rozhodol sudca miestne nepríslušného súdu, čím bolo porušené základné právo na zákonného sudcu, a teda došlo k nesplneniu procesných podmienok. Nápravu takéhoto nedostatku procesnej podmienky je možné dosiahnuť iba zrušením rozhodnutia a vrátením veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pričom úlohou Okresného súdu Galanta bude v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 C.s.p. postúpiť vec na prejednanie a rozhodnutie príslušnému súdu. 4. Po právnej stránke svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 324 ods. 2, § 326 ods. 1 a 2, § 327, § 328 ods. 1 a 2, § 329 ods. 1, § 343 ods. 1, 2 a 3, a § 344 Civilného prvého poriadku (ďalej len C.s.p.), § 44 ods. 1 a 3 a § 46 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácií (ďalej ako ,,ZKR“) a konštatoval, že žalobca riadne osvedčil potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na majetok žalovaného, najmä s poukazom na konanie žalovaného, ktoré vedie k znižovaniu jeho majetku a k neplneniu povinností žalovaného zo záväzkových vzťahov, čo osvedčuje obavu, že exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená. Poukázal, že uznesením bývalého Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 31K/34/2022 zo dňa 24.01.2023 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka COMETAR, s. r. o. v likvidácii, so sídlom Betliarska 12, Bratislava, IČO: 46 716 645 a do funkcie správcu bol ustanovený žalobca. Predmetné uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. XX/XXXX zo dňa 30.01.2023 pod položkou B.. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca sa podaným návrhom na vydanie zabezpečovacieho opatrenia domáhal zabezpečenia splatných peňažných pohľadávok vyplývajúcich zo zmlúv o pôžičkách, ktoré uzatvoril právny predchodca úpadcu ako veriteľ so žalovaným ako dlžníkom dňa 05.09.2016, na základe ktorých právny predchodca úpadcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 776.300 eur dňa 05.09.2016 (so zmluvným úrokom vo výške 209.601 eur), pôžičku vo výške 746.700 eur dňa 25.01.2017 (so zmluvným úrokom vo výške 224.010 eur) a pôžičku vo výške 275.000 eur dňa 27.04.2017 (so zmluvným úrokom vo výške 74.250 eur), teda peňažných pohľadávok spolu vo výške 1.798.000 eur s príslušenstvom, nakoľko z konania žalovaného má za to, že môže dôjsť k znižovaniu majetku žalovaného, ktorý toho času všetok svoj bonitný majetok previedol na jemu najbližšie osoby (na svoju manželku L.. L. A. a svojho syna I. A.). Žalovaný nemá ku dnešnému dňu vo vlastníctve žiadnu nehnuteľnosť (do septembra 2022 bol spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Š.), ktorú by bolo možné postihnúť v prípade budúcej exekúcie, a to práve z dôvodov, že žalovaný (s cieľom zmariť uspokojenie žalobcu titulom vyššie uvedených zmlúv o pôžičke) sa zbavil všetkého svojho bonitného majetku. Žalovaný okrem iného previedol aj všetok nehnuteľný majetok na jemu spriaznené osoby, ktorá skutočnosť vyplýva z uznesenia Č.: U.-XX/NKA-P.-XXXX zo dňa 15.02.2024, kde je na str. 3 uvedené: „Obvinený sa po oboznámení s uznesením o vznesení obvinenia zbavoval majetku. Z pohybov na účtoch vyplýva, že obvinený sa dostal k prostriedkom, ktoré nespláca a objektívne ani nie je schopný a vzhľadom na zbavovanie sa majetku ani ochotný splatiť.“ Z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu sa vyššie uvedené pohľadávky vyplývajúce zo zmlúv o pôžičkách žalovaný žalobcovi ako správcovi neuhradil, teda nepostupoval v súlade s § 44 ods. 3 ZKR. Z tvrdení žalobcu a listinných dôkazov predložených žalobcom vyplýva, že majetkom žalovaného, ktorý by bolo možné použiť na uspokojenie pohľadávok žalobcu voči žalovanému sú len: 1. peňažné prostriedky žalovaného vo výške vo výške 57.260 eur, ktoré mu boli zaistené v trestnom konaní vedenom Prezídiom Policajného zboru NAKA odbor Stred, pod Č.: U.-XX/NKA-P.-XXXX, pre obzvlášť závažný zločin legalizácie príjmu z trestnej činnosti podľa § 233 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c), ods. 4 písm. a) TZ s poukazom na § 138 písm.
i) TZ (v ktorom trestnom konaní je žalovaný v procesnom postavení obvineného), a ktoré boli dňa 13.06.2022 vložené na účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktorý je vedený vo VÚB, banke a. s. SK: XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a 2. pohľadávka žalovaného (v pozícií veriteľa) vo výške 1.200.000 eur, ktorú má žalovaný voči I.. L. B., M..: XX.XX.XXXX, Q. W. X, XXX XX D. ako dlžníkovi a spoločnosti OLIVIA group s. r. o., so sídlom Mostová 6, 811 02 Bratislava, IČO: 46 710 361 ako ručiteľovi, titulom zmluvy o pôžičke zo dňa 28.08.2019, na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 1.200.000 eur. Žalovaný (v pozícii veriteľa) sa zaviazal odovzdať dlžníkovi sumu vo výške 1.200.000 eur, formou bezhotovostného prevodu na účet dlžníka vedený v Tatra Banke, a. s. I.: P. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, čo nesporne vyplýva z článku I bodu 2. zmluvy o pôžičke zo dňa 28.08.2019. Vzhľadom na konanie žalovaného, ktorým sa žalovaný zbavil všetkého svojho bonitného majetku a pohľadávky žalobcu neuhradil, existuje dôvodná obava, že môže dôjsť k zhoršovaniu vymožiteľnosti nároku uplatneného žalobcom v konaní vo veci samej, teda existuje riziko, že žalovaný finančné prostriedky, ktoré mu boli zaistené v trestnom konaní vo výške 57.260 eur v prípade ich vrátenia spotrebuje alebo prevedie na iné osoby a uspokojenie pohľadávky žalobcu, resp. exekúcia tak môže byť ohrozená. Uvedené rovnako platí aj pre pohľadávku žalovaného vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke zo dňa 28.08.2019, ktorú žalovaný uzatvoril ako veriteľ s I.. L. B., M..: XX.XX.XXXX, Q. W. X, D. (ako dlžníkom) a OLIVIA group s.r.o., so sídlom Mostová 6, Bratislava, IČO: 46 710 361 (ako ručiteľom), vo výške 1.200.000 eur, ktorá sa už stala splatnou v celom rozsahu. 5. Potrebu nariadenia žalobcom požadovaného zabezpečovacieho opatrenia mal súd prvej inštancie osvedčenú zo skutkových tvrdení žalobcu, ako aj z predložených listinných dôkazov, nakoľko ako vyplýva z LV č. XXXX pre k. ú. Š. ako aj z uznesenia Č.: U.-XX/NKA-P.-XXXX zo dňa 15.02.2024 žalovaný svoje dlhy neuhradil, práve naopak, zbavil sa svojho majetku a z toho dôvodu nie je ani schopný svoje dlhy splatiť. Akákoľvek dispozícia s majetkom žalovaného môže ohroziť exekúciu pohľadávok žalobcu. Predpokladom nariadenia zabezpečovacieho (ani neodkladného) opatrenia nie je preukazovanie úmyslu protistrany sťažiť, či znemožniť exekúciu pohľadávky prisúdenej protistrane, postačujúca je samotná skutočnosť, že k ohrozeniu exekúcie môže konaním protistrany dôjsť (ŠTEVČEK, M. et al. Civilný sporový poriadok, komentár. Bratislava: C. H. Beck, 2016, s. 1107). Súd zároveň dodáva, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tomto rozsahu poskytuje žalobcovi primeranú istotu, že jeho nároky budú uspokojené. Bez navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia je značné riziko, že dôjde k ohrozeniu výkonu rozhodnutia. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zriadil záložné právo na pohľadávky žalovaného tak, ako je uvedené vo výroku I. a II. uznesenia a účinky takto nariadeného zabezpečovacieho opatrenia neobmedzia žalovaného neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah. 6. Keďže vo veci prebieha v súčasnosti aj konanie vo veci samej (sp. zn. 31Csp/11/2024), súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania vrátane trov konania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 C.s.p. v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 7. Proti tomuto uzneseniu v celom rozsahu podal žalovaný odvolanie v zákonnej lehote a žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrh na nariadenie zabezpečovacie opatrenia zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1, písm. b), c), d), e), f) a písm. h) C.s.p., nakoľko sa domnieva, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a zároveň rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a to na základe právnych dôvodov uvedených v texte nižšie. Podľa žalovaného ide o arbitrárne rozhodnutie súdu, keďže žalobca riadne neosvedčil potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia na majetku žalovaného, nepreukázal konanie žalovaného, ktoré by viedlo k znižovaniu jeho majetku a k neplneniu povinností zo záväzkových vzťahov, čím neosvedčil obavu, že prípadná exekúcia pohľadávky žalobcu bude ohrozená. Súdom zriadené záložné právo na pohľadávku žalovaného považuje za bezúčelné, obsolétne a ničotné. Poukázal, že už v odvolaní zo dňa 07.08.2024 a vo vyjadrení zo dňa 26.11.2024 uviedol, že pohľadávka, ktorá je predmetom zabezpečovacieho opatrenia (výrok II.), nie je
spôsobilým predmetom záložného práva, keďže táto pohľadávka zanikla ešte v roku 2023 splnením dlhu, s čím sa súd prvej inštancie nezaoberal. 8. Poukázal, že sťažnosťou zo dňa 17.01.2025 (na ktorú mu nebola doručená žiadna odpoveď ) namietal nezákonný procesný postup, keďže mu nebolo doručené uznesenie súdu o spojení tohto konania (o nariadenie ZO) s konaním o zaplatenie 1.798.000 eur s prísl., vedenom pod sp.zn. 31Csp/11/2024 (ďalej aj ako „konanie o zaplatenie“) do jedného konania, hoci v elektronickom súdnom spise bolo v stave konania uvedené: „Reklamácia dôvodná, konanie 11C/101/2024 patrí do konania 31Csp/11/2024.“. Po podaní sťažnosti došlo dňa 20.01.2025 k obnove spisu, sp.zn. 11C/101/2024 a spis bol opätovne pridelený náhodným výberom sudkyni JUDr. Ľudmile Jančovičovej, následne došlo k zmene sudcu bez toho, že by bol vykonaný náhodný výber, pričom v potvrdení o zmene sudcu je uvedené len „reklamácia“ a teda nie je možné zistiť, či bola vec pridelená zákonnému sudcovi. 9. Žalovaný ďalej spochybnil pohľadávku žalobcu vo výške 1.798.000 eur titulom zmluvy o pôžičke, keďže žalobca pritom vo vzťahu k jeho údajnej pohľadávke vo výške 1. 798.000 eur s prísl., ktorú žalobca preukazoval zmluvami o pôžičke a výpisom z účtu zo obdobie od 4.3.2017 do 13.11.2019 vedený v Tatra banka, a.s. I.: P. XXXX XXXX XXXX XX XX XXXX obsahujúcim tri platby (dňa 27.4.2017 sumu 275.000 eur, dňa 4.5.2017 sumu 224.000 eur a dňa 9.6.2017 sumu 130.000 eur), ktorým však titul poskytnutia peňažných prostriedkov nie je preukázaný. Vo vzťahu k časti údajnej pohľadávky žalobcu vo výške 1. 169.000 eur žalobca nepredložil žiadne listinné dôkazy. Pri pôžičke musia byť peňažné prostriedky skutočne odovzdané dlžníkovi, žalobca v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný má za to, že ide o nejudikované pohľadávky, ktoré považuje za naturálne obligácie. Súčasne poukázal na svoju argumentáciu uvedenú v odpore, duplike zo dňa 21.10.2024 v konaní o zaplatenie 1.798.000 eur s príslušenstvom vedenom pôvodne v upomínacom konaní na OS Banská Bystrica, pod sp.zn. 17Up/889/2024, neskôr vedené na OS Galanta pod sp. zn. 35C/93/2024 a po postúpení vedenom na MS Bratislava IV pod sp. zn. 31Csp/11/2024, v ktorých spochybnil zmluvy o pôžičke na základe skutočností, ktoré sa dozvedel až z trestného konania a vzbudili v ňom pochybnosti o platnosti právnych úkonov obsiahnutých na listinách predložených žalobcom, ako aj o pravosti a správnosti týchto listín. T. U. (konateľ spoločnosti AAML s. r. o. v konkurze) počas výsluchu dňa 14.04.2023 v trestnej veci vedenej pod Č.: U.-XX/NKA-P.-XXXX uviedol, že o existencii zmluvy o pôžičke z 25.09. 2017 na sumu 397.200 eur medzi I. A. ako dlžníkom a AAML ako veriteľom sa dozvedel až zo spisu a nie je tam jeho podpis. I.. L. P. (konateľ spoločnosti BBL Investment, s.r.o.) pri výsluchu dňa 17.04.2023 v trestnej veci vedenej pod Č.: U.-XX/NKA-P.-XXXX uviedol, že sa so žalovaným osobne nikdy nestretol. Žalovaný namietal tiež obsahové náležitosti zmluvy o pôžičke a to, že právnická osoba označená ako veriteľ v záhlaví jednotlivých zmlúv o pôžičke BBL Investments s. r. o. je iná právnická osoba ako obchodná spoločnosť MSBA Investments s.r.o., ktorá je uvedená na str. 3 jednotlivých zmlúv o pôžičke, čo zakladá vážne pochybnosti žalovaného, že I.. L. P. nikdy nepodpísal Zmluvy o pôžičke ako štatutárny orgán spoločnosti BBL Investments s. r. o. Obchodná spoločnosť BBL Investments s. r. o. je v registri účtovných závierok zverejnená len za obdobie 03/2016 a 12/2016 v tomto období neúčtovala žiadnu poskytnutú pôžičku. Zároveň žalovaný v rámci konania o zaplatenie vzniesol námietku premlčania, keďže nedošlo k platnému uzavretiu písomnej zmluvy o pôžičke, a teda zmluva o pôžičke zo dňa 05.09.2016, zo dňa 25.01.2017 a zo dňa 27.04.2017 sú absolútne neplatné právne úkony a v prípade plnenia poskytnutého na účet žalovaného vo výške 275.000 eur dňa 27.4.2017, vo výške 224.000 eur dňa 4.5.2017 a vo výške 130.000 eur dňa 9.6.2017 ide o plnenie z neplatného právneho úkonu (neplatných právnych úkonov), ktoré je bezdôvodným obohatením žalovaného na úkor spoločnosti BBL Investments s. r. o. a vydanie bezdôvodného obohatenia nebolo uplatnené na súde v zákonnej lehote. Vo vzťahu k zvyšnej časti uplatneného nároku (t.j. 1.169.000 eur) žalovaný už vyššie namietal neunesenie dôkazného bremena zo strany žalobcu, keď nepreukázal reálne poskytnutie plnenia žalovanému. 10. Vzhľadom na vyššie uvedenú procesnú obranu žalovaný namieta, že žalobca v návrhu neosvedčil existenciu pohľadávky, ktorú by bolo potrebné zabezpečiť nariadením zabezpečovacieho opatrenia. To znamená, že nie je splnený minimálne jeden z predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia vychádzajúc z § 343 ods. 1 C.s.p., čo možno považovať aj za nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 11. Žalovaný ďalej uviedol, že pohľadávka, ktorá je predmetom zabezpečovacieho opatrenia (na vrátenie finančných prostriedkov vo výške 1.200.000 eur na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 28.08.2019 uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a I.. L. B., M..: XX.XX.XXXX, Q. W. X, XXX XX D. (ako
dlžníkom) a OLIVIA group s.r.o., so sídlom: Mostová 6, 811 02 Bratislava, IČO: 46 710 361 (ako ručiteľom), bola v septembri 2023 v plnom rozsahu veriteľovi uhradená a k zániku dlhu došlo splnením. Pohľadávka, ktorá je predmetom zabezpečovacieho opatrenia nemôže byť teda spôsobilým predmetom záložného práva. 12. Vo vzťahu k výroku II napadnutého uznesenia žalovaný poukázal, že zaistené finančné prostriedky vo výške 57.260 eur neboli jeho výlučnými prostriedkami, ale išlo aj o finančné prostriedky jeho manželky, čo vyplýva aj zo zápisnice o domovej prehliadke zo dňa 09.06.2022, nakoľko suma 12.310 eur bola nájdená v šatníku pri manželkiných veciach a manželia majú zrušené (uznesením OS Galanta, zo dňa 14.10.2020, sp.zn. 35C/35/2020) a vysporiadané BSM (dohodou o vyporiadaní BSM zo dňa 30.08.2022). 13. Žalobca podľa žalovaného zámerne v návrhu neuviedol, že za účelom zabezpečiť plnenie predmetnej pohľadávky, podal viacero návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia, pričom jednému bolo aj vyhovené Okresným súdom Galanta uznesením č.k.. 15C/11/2024 - 236 zo dňa 22.01.2025, ktorým bolo manželke žalovaného ako žalovanej 2/ zakázané nakladať s nehnuteľnosťami v hodnote 7.440.000 eur. Podľa názoru žalovaného súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, pretože pokiaľ by v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tieto zohľadnil, tak aj v kontexte iných konaní a už súdom nariadených opatrení na zabezpečenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu, je vysoko pravdepodobné, že by návrhu žalobcu nevyhovel. Uznesenie tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. 14. Žalobca vo vzťahu k hrozbe budúceho zmarenia exekúcie zavádza keď tvrdí, že manželka žalovaného L.. L. A. sa začala po podaní žalôb, vedených Okresným súdom Galanta, pod sp.zn.: 28C/26/2024 a 15C/11/2024 zbavovať svojho majetku, čo osvedčil LV č. XXXX, kde bola krátko po podaní žaloby vyznačená plomba na základe F.-XXX/XXXX (kúpna zmluva). Uvedená plomba sa však na predmetnom LV. č. XXXX nenachádza, keďže manželka žalovaného podaním zo dňa 13.06.2024 vzala návrh na vklad späť. V čase podania Návrhu (t.j. dňa 19.06. 2024) už plomba na LV. č. XXXX vyznačená nebola. 15. Súd prvej inštancie vychádzal aj z nezákonne získaných dôkazov, ktorými disponuje PZ žalobcu (bod 1 a 3 odôvodnenia Uznesenia), pochádzajúce z trestného spisu, do ktorého správca konkurznej podstaty a jeho PZ nemajú prístup s odkazom na ust. § 69 Trestného poriadku, a teda nemal na ne prihliadnuť. Žalovaný namietal aj nedostatok riadneho, dostatočného a presvedčivého odôvodnenia napadnutého uznesenia, čo predstavuje porušenie práva na spravodlivé konanie. Podľa žalovaného žalobca neosvedčil dostatočne právny záujem, účelnosť a potrebu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Mnohé skutočnosti, na ktoré sa žalobca odvoláva (zbavovanie sa všetkého bonitného majetku žalovaným, nespornosť pohľadávok žalobcu voči žalovanému, nedostatok majetku na strane žalovaného, prebiehajúce súdne konania týkajúce sa majetku žalovaného a konanie žalovaného v rozpore s občianskoprávnymi a trestnoprávnymi predpismi) sú účelové, v rozpore so skutočným stavom a ani neboli v konaní relevantne preukázané resp. osvedčené (zo strany žalobcu). Žalobca neosvedčil pred prvoinštančným súdom nielen splnenie predpokladov na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ale ani základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Naviac žalobca má pohľadávku zabezpečenú či prostredníctvom iných už nariadených opatrení alebo formou súdnych konaní, ktoré žalobca inicioval proti žalovanému a jeho rodinným príslušníkom. Ide o nasledovné konania: - o nariadenie ZO, vedené na MS BA IV, pod sp.zn. 20C/18/2024, v ktorom súd nariadil zabezpečovacie opatrenie a zriadil záložné právo na hnuteľné veci vo vlastníctve žalovaného; žalovaný síce podal dňa 03.01.2025 odvolanie, avšak predmetné Uznesenie je vykonateľné dňom 26.12.2024; - o nariadenie NO a o určenie vlastníckeho práva, vedené na OS Galanta, pod sp.zn. 15C/11/2024, v ktorom súd opätovne dňa 22.01.2025 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým zakázal žalovanej v 2.rade nakladať s nehnuteľnosťami v hodnote 7.440.000 eur a zároveň v konaní vo veci samej sa žalobca domáha, aby súd určil, že žalovaný v 1. rade (súčasne žalovaný v tomto konaní) a žalovaná v 2. rade (manželka žalovaného v tomto konaní) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných v žalobe a vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalovaný v 1. rade (súčasne žalovaný v tomto konaní) je výlučným vlastníkom nehnuteľností špecifikovaných v žalobe; - o neúčinnosť právneho úkonu, vedené na OS Galanta, pod sp.zn. 8C/52/2024, v ktorom sa žalobca domáha, aby súd určil, že darovacie zmluvy sú voči žalobcovi právne neúčinné. Predmetom prevodu
darovacích zmlúv boli pritom nehnuteľnosti, pri ktorých sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva v konaní pod sp.zn. 15C/11/2024 (odsek ii.). Predmetné konanie je v súčasnosti právoplatne prerušené do právoplatného skončenia Konania o zaplatenie; - o nariadenie NO a o určenie vlastníckeho práva, vedené na OS Galanta, pod sp.zn. 28C/26/2024, v ktorom súd síce zamietol návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, ale žalobca sa vo veci samej domáha, súd určil, že žalovaný v 1. rade (súčasne žalovaný v tomto konaní) a žalovaná v 2. rade (manželka žalovaného v tomto konaní) sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných v žalobe, ako aj ďalších aktív. Hodnota nehnuteľností je pritom vo výške 7.885.000 eur. Predmetné konanie je v súčasnosti právoplatne prerušené do právoplatného skončenia Konania o zaplatenie; - o neúčinnosť právneho úkonu, vedené na OS Galanta, pod sp.zn. 30C/95/2024, v ktorom sa žalobca domáha, aby súd určil, že dohoda o vysporiadaní BSM je voči žalobcovi právne neúčinná. Predmetom prevodu darovacích zmlúv boli pritom nehnuteľnosti, pri ktorých sa žalobca domáha určenia vlastníckeho práva v konaní pod sp.zn. 28C/26/2024 (odsek iv.). Predmetné konanie je v súčasnosti prerušené do právoplatného skončenia Konania o zaplatenie; V komplexe všetkých konaní získava žalobca tak nedôvodné zvýhodnenie. 16. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, ktorý na základe žalobcom osvedčených skutočností dospel k správnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých došiel k správnym právnym záverom o dôvodnosti návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. 17. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného, týkajúcej sa ním podaného odporu proti platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Up/889/2024 žalobca uviedol, že žalobca vo vyjadrení v upomínanom konaní (súhlas s pokračovaním v konaní) vyvrátil tvrdenia žalovaného o neexistencii troch zmlúv o pôžičke, na ktorých bol po viac ako 5 rokoch od ich uzavretia osvedčený podpis, a teda argumentácia žalovaného nie je pravdivá, čo osvedčuje aj samotná výpoveď žalovaného v trestnom konaní pod Č.: U.-XX/NKA- P.-XXXX, ktorý uviedol, že „Po uzavretí zmlúv mi boli poskytnuté finančné prostriedky štandardným spôsobom na bankový účet. Ja som peniaze dostal bezhotovostným stykom na môj účet úplne štandardným spôsobom.“ 18. V konaní o zaplatenie sumy 1.798.000 eur s prísl, vedenom Mestským súdom Bratislava IV pod sp. zn.: 31Csp/11/2024 predložil žalobca ďalšie výpisy z účtu žalovaného, z ktorých nesporne vyplýva, že žalovaný obdržal od právneho predchodcu úpadcu finančné prostriedky v celkovej výške 1.798.000 eur, ktoré finančné prostriedky žalovaný žalobcovi do dnešného dňa nevrátil a zrejme ani nemá v úmysle vrátiť, čo zakladá aj dôvodnosť návrhu žalobcu, ktorému návrhu bolo súdom oprávnene vyhovené. 19. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal, že by mali byť pohľadávky titulom Zmluvy o pôžičke uzavretej medzi žalovaným ako veriteľom a L. B. ako dlžníkom a ručiteľom OLIVIA group s.r.o. uhradené. Pokiaľ ide o žalovaným predložený dôkaz v rozsahu screenshotu, kde je uvedené 2x „prijatá platba 600. 000 eur“, tak na základe takého dôkazu, nie je možné žiadnym spôsobom určiť, že ide o záväzok v zmysle Zmluvy o pôžičke uzavretej s vyššie uvedenými subjektmi, nakoľko z tohto dôkazu nevyplýva v prospech akého účtu odišli peniaze a na aký účet peniaze prišli. Žalovaným predložený dôkaz je tak bez akejkoľvek dôkaznej sily. 20. Tvrdenie žalovaného, že v čase vykonania domovej prehliadky sa nachádzali zaistené finančné prostriedky v rozsahu 12.310 eur v šatníku manželky žalovaného, a že nepatrili žalovanému, je podľa žalobcu ničím nepodložené a nevierohodné tvrdenie, žalovaný to doposiaľ netvrdil ani v priebehu trestného konania. Ide o manželku žalovaného (s ktorou zdieľa žalovaný spoločnú domácnosť), a preto nie je nič nezvyčajné, aby boli finančné prostriedky žalovaného „skryté“ v šatníku jeho manželky. Navyše ani manželka žalovaného sa nedomáha ich vydania v predmetnom trestnom konaní. 21. Za nedôvodnú považuje aj argumentáciu žalovaného, že žalobca by mal konať v rozpore s účelom zákona, nakoľko podal viacero žalôb resp. využil viacero prostriedkov právnej ochrany, ktorými sa domáha ochrany svojich subjektívnych práv (vrátane zabezpečovacích inštitútov). Žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu koná len v intenciách odbornej starostlivosti. 22. Podľa žalobcu je tiež irelevantné, že na LV č. XXXX sa v čase podania návrhu žalobcu (t.j. dňa 19.06.2024) už nenachádzala katastrálna poznámka (preukazujúca začatie katastrálneho konania
z dôvodu kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalovaná prejavila vôľu previesť najbonitnejší majetok). Súd prvej inštancie, mal pochopiteľne za dostatočne osvedčenú dôvodnú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie, nakoľko v konaní žalovanej videl zjavnú účelovosť a tendenciu konať protiprávne. Už len samotný protiprávny a účelový krok žalovanej je jasne a určito prejavená vôľa zbaviť sa najbonitnejšieho majetku (v konaní vedenom Okresným súdom Galanta, pod sp.zn.: 15C/11/2024) potvrdzuje, že L.. L. A. si ako manželka žalovaného veľmi dobre uvedomuje existenciu manželových záväzkov titulom predmetných Zmlúv o pôžičke, ktoré záväzky nikdy nemal a ani nemá v úmysle plniť. Ak by sa skutočnosti (ohľadom protiprávneho konania žalovaného a existencii splatných pohľadávok) nezakladali na pravde a boli by len vykonštruované (ako sa to snaží účelovo prezentovať žalovaný), neexistoval by racionálny dôvod prevádzať najbonitnejšie majetky a takto sa účelovo vyhýbať zodpovednosti. Tendencia žalovaného zbavovať sa svojho majetku nesporne vyplývala aj z Uznesenia Č.:U.-XX/NKAP.-XXXX zo dňa 15.02.2024: „Obvinený sa po oboznámení s uznesením o vznesení obvinenia zbavoval majetku. Z pohybov na účtoch vyplýva, že obvinený sa dostal k prostriedkom, ktoré nespláca a objektívne ani nie je schopný a vzhľadom na zbavovanie sa majetku ani ochotný splatiť.“ Hrozbe zmarenia budúcej exekúcie nasvedčovala aj ďalšia skutočnosť (na ktorú upriamoval pozornosť žalobca v návrhu), a to, že žalovaný podal proti uzneseniu pod Č.: U.- XX/NKA-P.-XXXX, (ktorým vyšetrovateľ rozhodol podľa § 97 ods. 5 Trestného poriadku, tak, že veci ktoré boli žalovanému zaistené vrátene hotovosti vo výške 57.260 eur nevracia) návrh na postup podľa § 363 ods. 1 Trestného poriadku. Žalobca tak v predmetnom návrhu dôvodne tvrdil, že ak prokurátor rozhodujúci o sťažnosti žalovaného (ktorá bola podaná odkazujúc na § 363 Trestného poriadku) prisvedčí argumentácii žalovaného a vyhovie jeho sťažnosti a zruší predmetné uznesenie tak zaistené finančné prostriedky budú žalovanému vrátené a nepochybne budú žalovaným spotrebované, alebo inak nedohľadateľné. 23. Poukázal, že žalobcom predložené dôkazy (ktoré sú súčasťou súdneho spisu) nie sú nezákonné dôkazy, nakoľko žalobca je ako správca konkurznej podstaty úpadcu COMETAR, s.r.o, v likvidácií, v konkurze účastníkom vyššie spomenutého trestného konania v procesnom postavení poškodenej osoby, a teda žalobca má právo nahliadať do vyšetrovacieho spisu. Navyše je povinnosťou žalobcu ako správcu konkurznej podstaty konať s odbornou starostlivosťou, vymáhať nároky úpadcu (vrátane jeho právnych predchodcov) zabezpečovať tieto nároky prostredníctvom všetkých inštitútov, ktoré zákonodarca pripúšťa, a to nepochybne s cieľom uspokojiť všetkých veriteľov v konkurznom konaní úpadcu. S vyššie uvedenými žalobcom nielen tvrdenými ale aj osvedčenými skutočnosťami sa náležite vysporiadal aj súd prvej inštancie, na základe čoho dospel k správnym skutkovým zisteniam, a na základe takto správne zisteného skutkového stavu aj k správnym právnym záverom, ktorá právne závery aj dostatočne a vyčerpávajúco odôvodnil. Žalobca v podanom návrhu osvedčil všetky zákonodarcom predpokladané podmienky pre naplnenie hypotézy právnej normy vyjadrenej v ust. § 343 a nasl. Civilného sporového poriadku. 24. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu nevyjadril. 25. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keď pre nariadenie pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné doplniť respektíve zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné, a uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne a právne správne je potrebné potvrdiť (387 ods. 1, ods. 2 Civilného sporového poriadku). 26. Podľa § 343 ods. 1, ods. 2, ods. 3 C.s.p., zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. Výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 27. Podľa § 344 C.s.p., ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 28. Podľa § 325 ods. 1 C.s.p., neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
29. Podľa § 326 ods. 1, ods. 2 C.s.p., v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 30. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá, ods. 2 C.s.p., súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 31. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť neskôr indikovaná, alebo už bola judikovaná s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Zabezpečovacie opatrenie môže súd nariadiť pred začatím konania (§ 344 v spojení s § 337 C.s.p.), v priebehu konania, ako aj po jeho skončení (§ 344 v spojení s § 338 C.s.p.). Požiadavky, ktoré sú z hľadiska ústavných aspektov kladené na rozhodnutia o nariadení zabezpečovacieho opatrenia možno sformulovať do týchto dvoch základných podmienok (I.) musia mať predovšetkým zákonný podklad (čl. 2 ods. 2 ústavy), (II.) musia byť vydané príslušným orgánom a nemôžu byť prejavom svojvôle (čl. 1 a čl. 2 ods. 2 a 3 ústavy ). Tento právny názor, z ktorého vychádzal odvolací súd vyslovil už vo svojom rozhodnutí sp. zn. IV.ÚS/234/08 aj Ústavný súd SR. Z ustanovenia § 343 ods. 1 C.s.p. vyplýva, že zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia tu musí byť jednak peňažná pohľadávka veriteľa a jednak obava, že exekúcia bude ohrozená. Obe dané podmienky musia byť osvedčené. 32. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že v rámci konania o zriadenie zabezpečovacieho opatrenia je rozsah „dokazovania“ (osvedčovanie) podstatne zúžený. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodovanie o návrhu zabezpečovacie opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia pravdepodobné. (Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 2Cdo/104/2010, 2Cdo/105/2010). 33. V danom prípade je možné konštatovať a stotožniť sa s tým, že je osvedčená existencia peňažnej pohľadávky. Takouto môže byť aj pohľadávka, o ktorej prebieha súdne konanie, nemusí ísť o už judikovanú pohľadávku. Otázka existencie pohľadávky sa rieši práve v prebiehajúcom súdnom konaní a súd v rámci konania o nariadení zabezpečovacieho opatrenia nie je oprávnený riešiť dôvodnosť uplatnenej pohľadávky ako predbežnú otázku. Na účely zabezpečovacieho opatrenia je postačujúce osvedčenie pohľadávky aj v rovine jej domáhania sa v súdnom konaní. 34. Zákon výslovne uvádza ako jedinú podmienku pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia obavu, že exekúcia bude ohrozená. Zmyslom zabezpečovacieho opatrenia je ochrana peňažného nároku veriteľa voči dlžníkovi pre prípad existencie obavy, že budúca exekúcia bude zmarená. Zabezpečovacie opatrenie má posilniť istotu veriteľa, že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť výkonom záložného práva. Žalobca musí osvedčiť jednak existenciu nároku, jednak existenciu obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Dokazovanie má v tomto konaní povahu osvedčovania. Uvedené znamená, že sa na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťujú relevantné skutočnosti, pričom sa nemusí dodržať formalizovaný postup procesného dokazovania. Osvedčenie znamená, že súd pomocou žalobcom predložených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, prostredníctvom ktorých sa mu daný nárok vzhľadom na všetky okolnosti prejednávanej veci javí ako nanajvýš pravdepodobný. 35. Zo strany žalobcu musí byť splnená aj ďalšia podmienka, a to existencia obavy z ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia. Je potrebné, aby žalobca osvedčil, že nebezpečenstvo ohrozenia exekúcie budúceho rozhodnutia je reálne a bezprostredne hrozí. Žalobca musí túto obavu osobitne špecifikovať, v čom konkrétne spočíva. Iba samotná existencia dlhu (bez ohľadu na to v akej výške) obavu z ohrozenia
budúcej exekúcie neosvedčuje. Osvedčenie musí byť založené na konkrétnom správaní odôvodňujúcom túto obavu. Súd musí rovnako skúmať aj princíp proporcionality, t.j. musí skúmať, či zabezpečovacie opatrenie neobmedzí povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah a aj v tomto smere rozhodnutie náležite odôvodniť. 36. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. 37. Obdobne s akcentom na aspekt kontradiktórnosti sa k predmetnej otázke vyjadril aj Ústavný súd SR, sp. zn. III.ÚS/294/2020 keď uviedol, že: „Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je eliminovať nepriaznivé následky, ktoré by mohli v priebehu konkrétneho civilného sporového konania nastať. Zabezpečovacím opatrením sa teda má poskytnúť rýchla ochrana porušených alebo ohrozených práv subjektu, ktorý podal návrh na jeho nariadenie. Vzhľadom na zmysel tohto procesného inštitútu sa v konaní a rozhodovaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia neuplatňuje princíp kontradiktórnosti a princíp rovnosti strán sporu tak striktne ako v konaní vo veci samej. Všeobecný súd tak nemusí pri zisťovaní rozhodujúcich skutočností dbať na všetky formality, ako to je pri riadnom procesnom dokazovaní vo veci samej, postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Uvedené platí tak na úrovni rozhodovania na súde prvej inštancie, ako aj pri rozhodovaní na súde odvolacom.“ 38. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, dôvodom pre zriadenie záložného práva k pohľadávkam špecifikovaným v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia v prospech žalobcu, je pohľadávka žalobcu z titulu nesplatenej pôžičky vo výške 1 798 000 eur na základe žalobcom uvádzaných zmlúv o pôžičke, ktoré so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril právny predchodca úpadcu ako veriteľ, na základe ktorých právny predchodca úpadcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 776.300 eur dňa 05.09.2016 (so zmluvným úrokom vo výške 209.601 eur), pôžičku vo výške 746.700 eur dňa 25.01.2017 (so zmluvným úrokom vo výške 224.010 eur) a pôžičku vo výške 275.000 eur dňa 27.04.2017 (so zmluvným úrokom vo výške 74.250 eur), teda peňažných pohľadávok spolu vo výške 1.798.000 eur s príslušenstvom. Z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, vyššie uvedené pohľadávky vyplývajúce zo zmlúv o pôžičkách, žalovaný žalobcovi ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu neuhradil. Žalovaný nepreukázal opak a všetok svoj bonitný majetok previedol na jemu najbližšie osoby (na svoju manželku L.. L. A. a svojho syna I. A.), ku dňu podania návrhu nemal vo vlastníctve žiadnu nehnuteľnosť (do septembra 2022 bol spoluvlastníkom nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. Š.), ktorú by bolo možné postihnúť v prípade budúcej exekúcie, a to práve z dôvodov, že žalovaný (s cieľom zmariť uspokojenie žalobcu titulom vyššie uvedených zmlúv o pôžičke) sa zbavil všetkého svojho bonitného majetku. Skutočnosť, že sa žalovaný zbavuje svojho majetku vyplýva aj z uznesenia Č.: U.-XX/NKA-P.-XXXX zo dňa 15.02.2024, kde je na str. 3 uvedené: „Obvinený sa po oboznámení s uznesením o vznesení obvinenia zbavoval majetku. Z pohybov na účtoch vyplýva, že obvinený sa dostal k prostriedkom, ktoré nespláca a objektívne ani nie je schopný a vzhľadom na zbavovanie sa majetku ani ochotný splatiť.“ 39. Ohrozenie exekúcie sa vzťahuje na vykonateľné súdne rozhodnutie alebo iný exekučný titul vo veci samej. Existencia takéhoto exekučného titulu v čase rozhodovania o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je zákonnou podmienkou úspešnosti návrhu. Súd môže zabezpečovacím opatrením poskytnúť navrhovateľovi ochranu z dôvodu obavy z ohrozenia exekúcie aj v prípade, ak je nárok, ktorého uspokojenie má byť predmetom ohrozenej exekúcie, ešte iba v štádiu prebiehajúceho konania vo veci samej. Obava z ohrozenia exekúcie je odôvodnená najmä v prípadoch, keď nositeľ hmotnoprávnej povinnosti realizuje faktické alebo právne úkony smerujúce k sťaženiu alebo úplnému zmareniu budúcej exekúcie. Rovnako postačuje dôvodná obava, resp. reálna hrozba takýchto úkonov. Vo všeobecnosti platí, že ohrozenie exekúcie môže spočívať nielen v hrozbe alebo realizácii úkonov s kvantitatívnym dopadom na exekvovateľný majetok dlžníka (zmenšenie majetku), ale podľa okolností prípadu aj s kvalitatívnym dopadom na takýto majetok (zmena zloženia, štruktúry, likvidity a pod. a s tým súvisiace výrazné zníženie speňažiteľnosti). 40. Odvolací súd neuznal za dôvodnú námietku žalovaného, že žalobca vo vzťahu k hrozbe budúceho zmarenia exekúcie zavádza keď tvrdí, že manželka žalovaného L.. L. A. sa začala po podaní žalôb, vedených Okresným súdom Y., pod sp.zn.: 28C/26/2024 a 15C/11/2024 zbavovať svojho majetku, čo
osvedčil LV č. XXXX, kde bola krátko po podaní žaloby vyznačená plomba na základe F.-XXX/XXXX (kúpna zmluva), no uvedená plomba sa na predmetnom LV č. XXXX už nenachádza, keďže manželka žalovaného podaním zo dňa 13.06.2024 vzala návrh na vklad späť a v čase podania návrhu (t.j. dňa 19.06. 2024) už plomba na LV č. XXXX vyznačená nebola. Odvolací súd zastáva názor v zhode so žalobcom, že v danej veci je irelevantné, že na LV č. XXXX sa v čase podania návrhu žalobcu (t.j. dňa 19.06.2024) už nenachádzala katastrálna poznámka preukazujúca začatie katastrálneho konania z dôvodu kúpnej zmluvy, z ktorej nesporne vyplýva vôľa vlastníka nehnuteľnosti, t.j. L. A., manželky žalovaného previesť nehnuteľnosť, ktorú nadobudla na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na inú osobu, a teda jej snaha zbaviť sa tohto majetku. Súd prvej inštancie preto správne vyhodnotil tento dôkaz, z ktorého mal dostatočne osvedčenú dôvodnú obavu z ohrozenia budúcej exekúcie. 41. Rovnako hrozbe zmarenia budúcej exekúcie nasvedčuje aj skutočnosť vyplývajúca z odôvodnenia uznesenia vyšetrovateľa PZ Č.: U.-XX/NKA-P.-XXXX zo dňa 15.02.2024, podľa ktorého: „Obvinený sa po oboznámení s uznesením o vznesení obvinenia zbavoval majetku. Z pohybov na účtoch vyplýva, že obvinený sa dostal k prostriedkom, ktoré nespláca a objektívne ani nie je schopný a vzhľadom na zbavovanie sa majetku ani ochotný splatiť.“ Uvedeným uznesením vyšetrovateľ rozhodol podľa § 97 ods. 5 Trestného poriadku, tak, že žalovanému nevracia veci, ktoré mu boli zaistené pri domovej prehliadke zákonným spôsobom, okrem iných vecí aj hotovosť vo výške 57.260 eur. Súd prvej inštancie tak potrebu nariadenia žalobcom požadovaného zabezpečovacieho opatrenia mal riadne a dostatočne osvedčenú zo žalobcom predložených listinných dôkazov, a to z LV č. XXXX pre k. ú. Š. a z uznesenia Č.: U.-XX/ NKA-P.-XXXX zo dňa 15.02.2024. 42. V danej veci tak súd prvej inštancie skúmal, či sú splnené zákonné podmienky na vydanie zabezpečovacieho opatrenia na návrh žalobcu, spôsobilý predmet záložného práva, ktorým môžu byť veci, práva a iné majetkové hodnoty, zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zabezpečuje peňažnú pohľadávku a existenciu obavy z budúceho zmarenia exekúcie a dospel k správnemu záveru, keď návrhu žalobcu vyhovel. Odvolací súd zastáva názor, že v súlade s testom proporcionality zriadením záložného práva nevznikne zjavný nepomer vo vzťahu pohľadávke žalobcu vo výške 1.798.000 eur, a teda nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaného. 43. Žalovaný súdu prvej inštancii vytýkal, že skutkový stav zistil nedostatočne, keď pri rozhodovaní nezohľadnil, že žalobca za účelom zabezpečiť plnenie predmetnej pohľadávky podal viacero návrhov na nariadenie neodkladného opatrenia a nezohľadnil teda aj uznesenie Okresného súdu Galanta č.k.. 15C/11/2024 - 236 zo dňa 22.01.2025, ktorým bolo manželke žalovaného ako žalovanej 2/ zakázané nakladať s nehnuteľnosťami v hodnote 7.440.000 eur, čo žalobca zámerne podľa žalovaného v návrhu neuviedol. K uvedenému odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie o návrhu žalobcu rozhodol uznesením č.k. 11C/101/2024-254 zo dňa 21.1.2025, a teda o uznesení Okresného súdu Galanta č.k.. 15C/11/2024-236 vydaného dňa 22.1.2025 nemohol mať vedomosť a pri svojom rozhodovaní ho ani nemohol zohľadniť. 44. Čo sa týka námietky žalovaného, že žalobca neosvedčil ani základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana, k tomu je potrebné dodať, že súd môže nariadiť neodkladné/zabezpečovacie opatrenie v dvoch prípadoch, a to, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 C.s.p.). Osvedčenie potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami v predmetnom prípade nie je potrebné preukazovať, nakoľko sa žalobca podaným návrhom domáhal zabezpečenia existujúcej pohľadávky žalobcu z dôvodu obavy, že prípadná exekúcia bude ohrozená. 45. Pokiaľ žalovaný popiera existenciu zmlúv o pôžičke a reálneho odovzdania peňazí veriteľom dlžníkovi, k tomu je potrebné uviesť, že v konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nevykonáva dokazovanie, v danom prípade je potrebné len osvedčiť tvrdené skutočnosti. Námietky, ktoré uvádza žalovaný vo vzťahu k popieraniu pohľadávky žalobcu, ako aj k pohľadávkam, ku ktorým bolo v prospech žalobcu zriadené záložné právo napadnutým uznesením, je potrebné uplatniť v konaní vo veci samej, ktoré prebieha na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. 31Csp/11/2024. Žalobca vo vyjadrení správne poukázal, že pri nariaďovaní predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení v dôsledku čoho sa nezisťujú všetky skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním konečného rozhodnutia. Skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje
dôvodnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o predbežnom opatrení mal súd vykonávať dokazovanie. Pre nariadenie predbežného opatrenia je postačujúce pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť návrhu aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou najmä naliehavosťou riešenia ( uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp.zn. 3Cdo/203/2011 ). 46. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že v konaní rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, odvolací súd uvádza, že v tomto prípade nemožno konštatovať naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. c) a d) C.s.p. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca svoj návrh na zabezpečovacie opatrenie pôvodne doručil Okresnému súdu Galanta, ktorý aj o žalobcovom návrhu rozhodol uznesením č. k. 28C/37/2024 - 40 zo dňa 11.07.2024 tak, že nariadil zabezpečovacie opatrenie v zmysle podaného návrhu. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalovaný dňa 07.08.2024 odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave uznesením č. k. 24Co/96/2024 - 143 zo dňa 25.09.2024 tak, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, keďže v zmysle ust. § 13 a 14 C.s.p. bol všeobecným súdom žalovaného v čase začatia konania Mestský súd Bratislava IV a keďže žalovaný podal námietku miestnej nepríslušnosti pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patril, teda v danom prípade v odvolaní proti nariadenému zabezpečovaciemu opatreniu, za daných okolností vec prejednal a rozhodol sudca miestne nepríslušného súdu, čím bolo porušené základné právo na zákonného sudcu, a teda došlo k nesplneniu procesných podmienok. Okresný súd Galanta v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1 C.s.p. vec postúpil na prejednanie a rozhodnutie miestne príslušnému súdu, teda Mestskému súdu Bratislava IV. Po postúpení veci Mestskému súdu Bratislava IV dňa 9.12.2024 bola vec zapísaná pod sp. zn. 11/101/2024 a vec bola pridelená sudkyni JUDr. Ľudmile Jančovičovej (čl. 171). Dňa 12.12.2024 vyšší súdny úradník podaním adresovaným reklamačnej komisii Mestského súdu Bratislava IV, označeným ako „Reklamácia“ namietal s poukazom na ust. § 152 ods. 10 vyhlášky MS SR č. 545/2005 Z.z. v spojení s bodom 19 a 22 písm. a) časť B/ Rozvrhu práce na rok 2024 pre Mestský súd Bratislava IV (1SpR/146/2023) nesprávnosť zápisu predmetnej veci do súdneho oddelenia sudkyne JUDr. Ľudmile Jančovičovej, nakoľko vec mala byť správne zapísaná do súdneho oddelenia 31C sudkyni JUDr. Michale Bašticovej pod spisovou značkou 31Csp/11/2024 z dôvodu, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podaný po začatí konania sa zapisuje do súdneho registra tomu sudcovi, ktorý koná vo veci samej (čl. 248). K uvedenej reklamácii reklamačná komisia Mestského súdu Bratislava IV dňa 13.12.2024 zaujala súhlasné stanovisko s reklamáciou, reklamáciu uznala za dôvodnú a uviedla, že s poukazom na bod 22 písm. a) Pravidiel určovania zákonného sudca Rozvrhu práce pre Mestský súd Bratislava IV na rok 2024, vec má byť správne zapísaná do súdneho oddelenia sudkyne JUDr. Michaly Bašticovej 31C, v ktorom pod spisovou značkou 31Csp/11/2024 prebieha konanie vo veci samej (čl. 249). Následne dňa 20.1.2025 bola vec (návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia) evidovaná pod spisovou značkou 11C/101/2024, pridelená sudkyni JUDr. Michale Bašticovej (čl. 252), keďže išlo o reklamáciu postúpeného celého spisu z iného súdu, nielen o nový návrh na nariadenie zabezpečovacích opatrenia (čl. 253). Z uvedeného vyplýva, že sa nejednalo o nezákonný procesný postup súdu, o návrhu na zabezpečovacie opatrenie rozhodol zákonný sudca v zmysle rozvrhu práce pre Mestský súd Bratislava IV na rok 2024, keďže návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pôvodne vedený pod sp. zn. 11C101/2024 po začatí konania vo veci samej bol pridelený sudkyni JUDr. Michale Bašticovej, ktorá koná vo veci samej pod. sp. zn, 31Csp/11/2024, a preto žalovaným požadované uznesenie o spojení vecí nebolo potrebné vydať. 47. Za tohto stavu s prihliadnutím na predloženú dokumentáciu žalobcu, ako aj argumentáciu žalovaného sa javí požiadavka žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia ako oprávnená, preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 387 C.s.p. ho potvrdil. 48. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia rozhodne súd prvej inštancie v konečnom rozhodnutí vo veci samej, keďže vo veci prebieha aj konanie vo veci samej (sp.zn. 31Csp/11/2024), (§ 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p.), a to s ohľadom na procesný úspech strany sporu v konaní. 49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).