Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 4Cob/120/2024 2520201415 19. 06. 2025 JUDr. Dana Šiffalovič ECLI:SK:KSBA:2025:2520201415.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu 1/: C. L.V., M.. XX.XX.XXXX, Q. V.. N.. P. XXXX/XX, XXX XX U., žalobcu 2/: I.. L. B.I., M.. XX.XX.XXXX, Q. L. Q. XXXX/XX, XXX XX U., obaja zastúpení: Advokátska kancelária JUDr. Peter Strapáč, PhD., s.r.o., Ul. 17. Novembra 3215, 022 01 Čadca, IČO: 50 473 522, proti žalovanému: Piešťanské stavebné bytové družstvo, Ružová 8, 921 01 Piešťany, IČO: 00 678 953, zastúpený: RS legal s. r. o., Frankovská 18, 831 01 Bratislava, IČO: 36 864 358, o určenie neplatnosti uznesení zhromaždenia delegátov družstva, o odvolaní žalobcu 1/ a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. PN-4Cb/34/2020-266 zo dňa 15. apríla 2024 v znení opravného uznesenia č.k. PN-4Cb/34/2020-340 zo dňa 20. septembra 2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. PN-4Cb/34/2020-266 zo dňa 15. apríla 2024 v znení opravného uznesenia č.k. PN-4Cb/34/2020-340 zo dňa 20. septembra 2024 v napadnutej časti II., III. a V. výroku p o t v r d z u j e . II. Žalobca 1/ a žalovaný nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. výrokom žalobu žalobcu 2/ zamietol. II. výrokom určil, že uznesenia zhromaždenia delegátov o voľbe štatutárneho orgánu družstva - Predstavenstva PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025 a o voľbe Kontrolnej komisie PSBD na volebné obdobie 2020 2025, sú neplatné. III. výrokom rozhodol, že v ostatnej časti sa žaloba žalobcu 1/ zamietol. IV. výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi 2 nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a V. výrokom rozhodol, že žalobca 1/ a žalovaný nemajú voči sebe nárok na náhradu trov konania. 2. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobou žalobcovia žiadali, aby súd určil, že uznesenia o voľbe štatutárneho orgánu družstva - Predstavenstva PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025, o voľbe Kontrolnej komisie PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025, o schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky a hospodárskeho výsledku PSBD za rok 2019, predstavujúc čistý zisk po zdanení 22.948,35 eura a o schválení návrhu na rozdelenie zisku za rok 2019, prijaté dňa 08.06.2020 zhromaždením delegátov žalovaného Piešťanské stavebné bytové družstvo, so sídlom Ružová 8, 921 01 Piešťany, IČO: 00 678 953, sú v celom rozsahu neplatné. Zároveň žiadali priznať nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. V žalobe uviedli, že dňa 13.05.2020 boli vydané oznámenia o vyhlásení korešpondenčného hlasovania delegátov Zhromaždenia delegátov Piešťanského stavebného bytového družstva (ďalej len „PSBD”) o schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky a hospodárskeho výsledku PSBD za rok 2019, ako aj rozdelenia zisku, pre voľbu
štatutárneho orgánu družstva - predstavenstva PSBD a kontrolnej komisie PSBD, ktoré sa uskutočnia procedúrou per rollam. Po odhlasovaní postupom na základe § 5 zákona č. 62/2020 Z. z., boli o výsledku vyhláseného korešpondenčného hlasovania delegátov ZD PSBD dňa 08.06.2020 vyhotovené nasledovné zápisnice: Zápisnica o výsledku vyhláseného korešpondenčného hlasovania delegátov ZD PSBD pre voľbu štatutárneho orgánu družstva - Predstavenstva PSBD, Zápisnica o výsledku vyhláseného korešpondenčného hlasovania delegátov ZD PSBD pre voľbu kontrolnej Komisie PSBD, Zápisnica o výsledku vyhláseného korešpondenčného hlasovania delegátov ZD PSBD o schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky a hospodárskeho výsledku PSBD za rok 2019, ako aj rozdelenia zisku. Žalobcovia uviedli, že v prvom rade neboli splnené zákonom stanovené náležitosti zápisníc z uznesení členskej schôdze zo dňa 08.06.2020 podľa § 241 ods. 1 písm. b) Obchodného zákonníka, keďže z nich jasne a zrozumiteľne nevplýva, aké uznesenia boli prijaté. Z dôvodu, že nebola splnená táto zákonom stanovená podmienka obsahu zápisnice, nemôže sa považovať žiadne rozhodnutie, ktoré by v nich mohlo byť eventuálne prijaté, za platné. Samotné zápisnice o výsledku vyhláseného korešpondenčného hlasovania obsahujú vady, keďže sa nedá s určitosťou stanoviť, aké rozhodnutia a závery boli prijaté, a ak by aj zápisnice obsahovali všetky nevyhnutné náležitosti, uznesenia by boli prijaté v rozpore s platnými stanovami, rokovacím a volebným poriadkom družstva, ako aj právnymi predpismi. Poukázali na dikciu článku 10 Rokovacieho poriadku PSBD. Rokovací poriadok výslovne požaduje splnenie tejto náležitosti, pričom v zápisniciach zo dňa 08.06.2020 táto absentuje, a tým pádom nie je možné bez akejkoľvek pochybnosti vyvodiť, aké závery boli urobené a prijaté. Žalobcovia samotný spôsob hlasovania nenamietali. Žalobca 1/ v čase konania korešpondenčného hlasovania nehlasoval, a to z dôvodu, že márne uplynulo funkčné obdobie, a teda by nemal byť oprávnený vykonávať mandát člena predstavenstva. Toto sa taktiež vzťahuje aj na ostatných členov predstavenstva s poukazom na článok 5 ods. 1 Volebného poriadku PSBD. Výsledky volieb do predstavenstva a kontrolnej komisie PSBD nie sú platné, a to z dôvodu, že už pri zostavovaní kandidačnej listiny došlo k vážnemu porušeniu pri nominovaní osôb, pretože nebol dodržaný správny postup a boli nominované osoby, ktoré získali omnoho menej hlasov. Žalobca zároveň odkázal na čl. 3 bod 3, druhá veta Volebného poriadku. Z toho jednoznačne vyplýva, že žalobca 1/ ako kandidát do predstavenstva mal väčší počet hlasov ako ostatní kandidáti, a aj napriek tomu nebol do predstavenstva navrhnutý na kandidačnú listinu. Ďalej žalobca uviedol, že volebná komisia pozostávala z členov predstavenstva, ktoré ich samo navrhlo a zvolilo, pritom na takúto voľbu je oprávnené iba združenie delegátov. Taktiež podstatným nedostatkom spôsobujúcim neplatnosť zápisníc ako i domnelých prijatých uznesení, je počet členov volebnej komisie predstavenstva PSBD. V zápisniciach sú uvedené iba 3 osoby, pričom ani nie je zrejmé, ktorá z nich bola zvolená za jej predsedu. Odkázal pritom na článok 4 ods. 1 Volebného poriadku PSBD. Vyhotovené rozhodnutia nemôžu byt' spôsobilé vyvolávať právne skutočnosti, pretože sú v rozpore s volebným poriadkom z dôvodu, že členov volebnej komisie a jej predsedu volí zhromaždenie delegátov a nie predstavenstvo PSBD, ako to bolo v tomto prípade, o čom svedčí zápisnica zo dňa 04.05.2020. Žalobca si svoju povinnosť oznámiť námietku predstavenstvu do jedného mesiaca, ktorá je predpokladom na podanie žaloby, splnil. Keďže táto hmotnoprávna podmienka bola splnená, je oprávnený domáhať sa svojich práv podaním žaloby. Podľa žalobcu v rámci vedenia PSBD dochádza k svojvôli, pričom sa porušujú schválené a platné postupy a ustanovenia vyplývajúce zo stanov, rokovacieho a volebného poriadku, ktoré by mali byť záväzné a dodržiavané. Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenia je dôvodná obava a podozrenie, či nedochádza k manipulácii zo strany vedenia PSBD a za týmto účelom je dôležité preskúmať celý priebeh prípravy volieb, počnúc členskými schôdzami, vyhotovovaním oznámení, zápisníc až po prijatie rozhodnutí, či boli splnené všetky vyžadované náležitosti a sú v súlade s právnymi predpismi, stanovami, rokovacím a volebným poriadkom PSBD. Takéto konanie sa prieči a nie je v súlade najmä s článkom 67 ods. 1 (prvá veta) Stanov PSBD. 3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že u žalovaného je vzhľadom na vysoký počet členov družstva najvyšším orgánom družstva Zhromaždenie delegátov, a to s poukazom na § 239 ods. 7 Obchodného zákonníka v spojení s článkom 63 Stanov žalobcu v platnom znení. Zhromaždenie delegátov ako najvyšší orgán družstva nemohol uskutočniť plánovanú voľbu do orgánov družstva do Predstavenstva a Kontrolnej komisie na volebné obdobie 2020 - 2025 v súlade s článkom 74 a nasl. Stanov a v súlade s Rokovacím a volebným poriadkom v platnom znení, pre prvú vlnu epidémie COVID-19. S poukazom na § 5 Zákona č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením COVID-19, rozhodlo Predstavenstvo žalovaného písomným hlasovaním, že plánovaná voľba do orgánov žalovaného sa uskutoční formou korešpondenčného hlasovania. Touto formou sa malo hlasovať aj o schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky a hospodárskeho
výsledku PSBD za rok 2019 a o schválení návrhu na rozdelenie zisku za rok 2019. Žalovaný považoval vyhlásenie korešpondenčného hlasovania o voľbe do orgánov družstva na volebné obdobie 2020 - 2025 uskutočnené v súlade so znením § 5 zákona č. 62/2020 Z. z., podľa ktorého sa pri korešpondenčnom hlasovaní použijú ustanovenia § 190a až 190d Obchodného zákonníka primerane. Korešpondenčné hlasovanie bolo vyhlásené a uskutočnilo sa v súlade s Obchodným zákonníkom a v primeranom rozsahu s platnými Stanovami a rokovacím a volebným poriadkom žalovaného. Uviedol, že žiadne Zhromaždenie delegátov sa dňa 08.06.2020 nekonalo a tak nemôže existovať ani žiadne uznesenie prijaté na Zhromaždení delegátov dňa 08.06.2020. Korešpondenčné hlasovanie bolo vyhlásené na základe prijatého uznesenia Predstavenstva žalovaného dňa 13.05.2020 a jeho koniec bol stanovený na deň 05.06.2020. Volebná komisia uskutočnila sčítanie hlasov na základe doručených hlasovacích lístkov dňa 08.06.2020. Následne boli výsledky korešpondenčného hlasovania oznámené delegátom zhromaždenia poštou. Ak mal žalobca 1/ ako člen družstva a delegát Zhromaždenia delegátov výhrady voči vyhlásenému korešpondenčnému hlasovaniu o voľbe do orgánov družstva a schválení účtovnej závierky a rozdeleniu zisku, mal námietky oznámiť predstavenstvu žalovaného (per analogiam) do 30 dní od ukončenia korešpondenčného hlasovania, t.j. do 05.07.2020. Žalobca 1/ však námietky proti vyhlásenému korešpondenčnému hlasovaniu oznámil Predstavenstvu žalovaného až dňa 15.07.2020. Žalobca 2/ námietky proti korešpondenčnému hlasovaniu ako člen družstva a delegát Zhromaždenia delegátov nepodal vôbec. K námietke žalobcov o vadách zápisnice žalovaný uviedol, že zápisnice len zachytávajú priebeh sčítania hlasov na základe doručených hlasovacích lístkov. Aké konkrétne vady žalobcovia týmto zápisniciam vytýkajú, a s ktorými zákonnými ustanoveniami sú v rozpore, v žalobe nie je uvedené. Zápisnice o korešpondenčnom hlasovaní boli pripojené k návrhu žalovaného na zápis zmien v orgánoch družstva v Obchodnom registri, ktorý zápis zmien registrový súd Okresného súdu Trnava aj bez odkladu na základe týchto zápisníc dňa 10.07.2020 vykonal. Vzhľadom na uvedené považoval žalobu za nedôvodnú v celom rozsahu a navrhol, aby ju súd zamietol. 4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 242 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), čl. 3 bod 3 druhá veta, čl. 4 bod 1 Volebného poriadku Piešťanského stavebného bytového družstva (ďalej len „PSBD“), § 72 bod 4 stanov PSBD. 5. Súd prvej inštancie žalobu žalobcu 2/ vo výroku I. rozsudku zamietol, nakoľko žalobcovi 2/ zaniklo právo podať žalobu z dôvodu zmeškania prekluzívnej lehoty na podanie námietok. Čo sa týka žalobcu 1/, súd prvej inštancie konštatoval, že na podanie žaloby splnil požadované podmienky ustanovené v § 242 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie následne pristúpil ku skúmaniu námietok žalobcu 1/, ktoré boli žalovanému doručené dňa 15.07.2020 a k preskúmaniu podanej žaloby. Poukázal na to, že žalobca v žalobe uvádza, že neboli splnené zákonom stanovené náležitosti zápisníc z uznesení členskej schôdze, keďže z nich jasne a zrozumiteľne nevyplýva, aké uznesenia boli prijaté. Na druhej strane však žalobca 1/ nezrozumiteľnosť uznesení nenapáda v námietkach adresovaných žalovanému. Súd prvej inštancie v tomto smere poukázal na § 242 Obchodného zákonníka a rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Obo 46/2002. V predmetnom rozhodnutí sa Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že je potrebný súlad námietok s podanou žalobou, nakoľko zákonom vyžadované uplatnenie námietok pred podaním žaloby by nemalo žiaden zmysel, ak by nemali byť obsahovo zhodné s následnou žalobou, preto už samé takéto zistenie by bolo dôvodom na zamietnutie žaloby. Súd prvej inštancie sa preto nezaoberal neplatnosťou uznesení zhromaždenia delegátov z dôvodu nesplnenia zákonných náležitostí, nakoľko v tejto časti žalobcom 1/ podané námietky a podaná žaloba spolu nekorešpondovali a neboli obsahovo zhodné. 6. Súd prvej inštancie sa zaoberal platnosťou uznesení zhromaždenia delegátov o voľbe štatutárneho orgánu družstva - Predstavenstva PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025, o voľbe Kontrolnej komisie PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025. Žalobca 1/ v žalobe a aj v námietkach uviedol, že uznesenia sú neplatné z dôvodu porušenia ustanovení Volebného poriadku a Stanov (čl. 3 bod 3 druhá veta a čl. 4 bod 1 Volebného poriadku a čl. 67 ods. 1 Stanov PSBD). Žalobca 1/ tvrdil, že uznesenie bolo prijaté v rozpore so stanovami družstva s Rokovacím a Volebným poriadkom družstva, pričom súdu prvej inštancie z čl. 72 bod 4 stanov jednoznačne vyplýva, že pravidlá rokovania, rozhodovania, voľby a ustanovenia jednotlivých orgánov družstva sú uvedené v rokovacom a volebnom poriadku, ktorý schvaľuje zhromaždenie delegátov. Keďže žalobca uvádza rozpor so Stanovami a v druhom rade aj s Volebným poriadkom, tak aj posledná podmienka uvedená v § 242 Obchodného zákonníka bola splnená. Úlohou súdu ostalo preskúmať a rozhodnúť, či skutočne uznesenie prijaté zhromaždením delegátov bolo prijaté v rozpore so zákonom, eventuálne so stanovami družstva. Žalovaný tvrdenia žalobcu žiadnym
spôsobom nerozporoval, žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa malo jednať o uznesenia platné, a ani v tomto smere nenavrhol žiadne dokazovanie. Súd prvej inštancie teda nesporované tvrdenia žalobcu považoval za nesporné. Upriamil pozornosť na žalobcom citované články Volebného poriadku a Stanov žalovaného. Zo stanov žalovaného (čl. 72 bod. 4) vyplýva, že podrobnosti a postup pri voľbách a odvolaní, o rokovaní a rozhodovaní a overovaní zápisnice upravuje volebný poriadok a rokovací poriadok, ktoré schvaľuje zhromaždenie delegátov; z Volebného poriadku (čl. 4 bod. 1) vyplýva, že na organizačno-technické uskutočnenie volieb volených orgánov družstva zvolí ZD 5 člennú volebnú komisiu a jej predsedu. Zo žalobcom predložených listín vyplýva, že členov volebnej komisie zvolilo nie zhromaždenie delegátov, ale predstavenstvo (č.l. 93 - 95 spisu), čo je v rozpore s Volebným poriadkom a stanovami. Takto prijaté uznesenia potom trpia vadou rozporu so stanovami žalovaného a je potrebné ich považovať za neplatné. Žalovaný navyše tieto skutočnosti žiadnym spôsobom nerozporoval. 7. Ohľadom čl. 3 bod. 3 druhá veta Volebného poriadku súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobca 1/ v podaných námietkach aj žalobe uvádza, že mal byť ako kandidát navrhnutý na kandidačnú listinu, pričom v námietkach adresovaných žalovanému namietal nesprávny výpočet pri voľbe jednotlivých kandidátov do predstavenstva PSBD. S týmito námietkami sa žalovaný rovnako vo vyjadrení k žalobe nevysporiadal ani ich žiadnym spôsobom nenamietal. 8. Ohľadom uznesení o schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky a hospodárskeho výsledku PSBD za rok 2019, predstavujúc čistý zisk po zdanení 22.948,35 eura a o schválení návrhu na rozdelenie zisku za rok 2019 súd prvej inštancie uviedol, že týmito uzneseniami sa nezaoberal, nakoľko žalobca v podanej žalobe neuvádzal žiadne dôvody, pre ktoré by súd mal vysloviť ich neplatnosť. O týchto uzneseniach neuvádzal žiadne skutkové tvrdenia. Ak mal súd prvej inštancie platnosť uznesení posúdiť z hľadiska ich nezrozumiteľnosti, tak v tomto smere odkázal na bod č. 23 rozhodnutia, v ktorom vysvetlil, prečo sa nezaoberal platnosťou, resp. neplatnosťou uznesení zhromaždenia delegátov. 9. Na novo uvádzané skutkové tvrdenia žalovaného v záverečnej reči ohľadom mandátu člena predstavenstva súd prvej inštancie neprihliadal z dôvodu, že žalovaný tieto tvrdenia neuvádzal včas, ale až po možnosti podať dupliku (ktorú nepodal) a takisto priestor na vyjadrenie nevyužil ani v súdom určenej „koncentračnej“ lehote 10 dní v predvolaní na pojednávanie. 10. Konštatoval, že ak zhromaždenie delegátov nezvolilo členov volebnej komisie a jej predsedu tak, ako to ustanovuje čl. 4 bod. 1 Volebného poriadku, a tak teda zhromaždenie delegátov neprebehlo v súlade so stanovami, potom nemohli byť platne zvolení noví členovia predstavenstva a členovia kontrolnej komisie. Preto súd prvej inštancie určil, že uznesenia prijaté Zhromaždením delegátov PSBD, ktoré sa konalo dňa 13.05.2020 do 05.06.2020 o voľbe štatutárneho orgánu družstva - Predstavenstva PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025 a o voľbe Kontrolnej komisie PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025 sú neplatné. Žalobu žalobcu 2/ vo výroku I. rozsudku zamietol. V ostatnej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu voči žalobcovi 2/, preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi 2/ v celom rozsahu. Vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania žalobcu 1/ a žalovaného rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, kedy nepriznal žalobcovi 1/ a žalovanému nárok na náhradu trov konania, nakoľko obaja mali v konaní úspech pomerný, a to každý 50 %, keď súd vyhovel žalobe v časti neplatnosti dvoch prijatých uznesení (uznesenia zhromaždenia delegátov o voľbe štatutárneho orgánu družstva - Predstavenstva PSBD na volebné obdobie 2020 2025, o voľbe Kontrolnej komisie PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025) a zamietol žalobcu v časti dvoch prijatých uznesení (uznesenia zhromaždenia delegátov o schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky a hospodárskeho výsledku PSBD za rok 2019, predstavujúc čistý zisk po zdanení 22.948,35 eura a o schválení návrhu na rozdelenie zisku za rok 2019). 11. Opravným uznesením č.k. PN-4Cb/34/2020-340 súd prvej inštancie opravil záhlavie rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. PN-4Cb/34/2020-266 zo dňa 15.04.2024 v časti označenia sídla právneho zástupcu žalovaného tak, že správne znie: ,,Frankovská 18, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové mesto“ s tým, že vo zvyšnej časti zostáva rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. PN-4Cb/34/2020-266 zo dňa 15.04.2024 nezmenený. 12. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v časti II. a V. výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP.
13. Uviedol, že žiadna schôdza zhromaždenia delegátov ako najvyššieho orgánu družstva nebola predstavenstvom družstva zvolaná podľa článku 74 stanov PSBD na deň 08.06.2020, v tento deň sa teda žiadna schôdza delegátov PSBD nekonala, a preto ani nemohli byť prijaté týmto najvyšším orgánom družstva dňa 08.06.2020 žiadne uznesenia. Ak sa žalobcovia podanou žalobou domáhali určenia, že uznesenia prijaté dňa 08.06.2020 zhromaždením delegátov PSBD sú neplatné, tak sa domáhali určenia neplatnosti neexistujúcich uznesení zhromaždenia delegátov PSBD, ktoré sa dňa 08.06.2020 nekonalo. Ďalej uviedol, že predstavenstvo PSBD nemohlo zvolať schôdzu zhromaždenia delegátov PSBD, aj keď konanie tejto schôdze bolo už technicky pripravené, pretože tomu zabránila prebiehajúca epidémia infekčného ochorenia Covid-19, keď z dôvodu ochrany života a zdravia bolo zhromažďovanie väčšieho počtu ľudí zakázané všeobecne záväznými predpismi. Zákon č. 62/2020 Z. z. umožnil podľa ust. § 5, aby kolektívne orgány právnických osôb založených podľa občianskeho práva alebo obchodného práva mohli v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu používať korešpondenčné hlasovanie, alebo umožniť účasť ich členov na zasadnutí takéhoto orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov, aj keď to nevyplýva z ich vnútorných predpisov alebo stanov. Predstavenstvo PSBD ako kolektívny štatutárny orgán rozhodlo na základe podnetu predsedu predstavenstva PSBD, že voľba nových členov orgánov družstva, predstavenstva PSBD a kontrolnej komisie PSBD sa uskutočnia na základe § 5 citovaného zákona korešpondenčným hlasovaním, pretože zasadnutie zhromaždenia delegátov prostredníctvom elektronických prostriedkov nebolo v technických a finančných možnostiach družstva. O takejto voľbe nových orgánov družstva formou korešpondenčného hlasovania rozhodli členovia predstavenstva PSBD v korešpondenčnom hlasovaní. Podľa § 5 citovaného zákona bolo možné uskutočniť korešpondenčné hlasovanie aj vtedy, keď táto možnosť nevyplývala z vnútorných predpisov družstva alebo stanov. 14. Ďalšie zásadné pochybenie videl žalovaný v tom, že činnosť volebnej komisie zriadenej predstavenstvom PSBD na jediný účel, uskutočniť sčítanie hlasov z doručených hlasovacích lístkov v korešpondenčnom hlasovaní, posudzoval súd prvej inštancie podľa Stanov PSBD a Volebného poriadku PSBD, hoci z § 5 zákona č.62/2020 Z. z. explicitne vyplýva, že pri korešpondenčnom hlasovaní sa primerane postupuje len podľa príslušných ustanovení § 190a až § 190d Obchodného zákonníka a nie podľa vnútorných predpisov alebo stanov právnickej osoby. Súd prvej inštancie teda úplne obchádza skutočnosť, že voľby sa uskutočnili v čase mimoriadnej situácie spôsobenej epidémiou a že podľa zákona č. 62 /2020 Z. z. sa mohli voľby do orgánov družstva uskutočniť aj formou korešpondenčného hlasovania, pri ktorom zákon nevyžadoval dodržiavanie vnútorných predpisov alebo stanov. 15. Za neprijateľné považoval konštatovanie súdu, že tvrdenia žalobcov žalovaný žiadnym spôsobom nerozporoval a že žiadnym spôsobom nepreukázal, že by sa malo jednať o uznesenia platné. Žalovaný dal do pozornosti, že vo vyjadrení k žalobe žalobcov zo dňa 08.10.2020 spochybnil formálne nedostatky žalobného petitu a podrobne uviedol právne dôvody, pre ktoré považoval výsledky korešpondenčného hlasovania o voľbe nových orgánov družstva, Predstavenstva PSBD a Kontrolnej komisie PSBD, za platné. Súd prvej inštancie sa však s touto argumentáciou nezaoberal a nevysporiadal. Žalovaný zdôraznil, že vo vyjadrení k žalobe žalobcov, ako aj v záverečnom návrhu, poukázal na skutočnosť, že zápisnice o korešpondenčnom hlasovaní boli pripojené k návrhu žalovaného na zápis zmien orgánov družstva, ktorý zápis zmien registrový súd Okresný súd Trnava v obchodnom registri aj bez odkladu dňa 10.07.2020 vykonal. Ak registrový súd Okresný súd Trnava zapísal zmeny v obchodnom registri na podklade predložených zápisníc o výsledkoch korešpondenčného hlasovania o voľbe nových členov orgánov družstva, potom žalovaný nemohol mať a nemal žiadne pochybnosti o zákonnosti uskutočnenej voľby nových členov orgánov družstva formou korešpondenčného hlasovania. Rovnako za nesprávnu považoval argumentáciu súdu prvej inštancie, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou žalobcu 1/, že mal byť ako kandidát navrhnutý na kandidačnú listinu kandidátov do predstavenstva PSBD. Túto námietku žalobcu 1/ z hľadiska predmetu sporu nepovažoval za relevantnú. O kandidátke do predstavenstva PSBD rozhodovalo hlasovaním predstavenstvo PSBD ako kolektívny štatutárny orgán podľa kritérií uvedených vo Volebnom poriadku PSBD. Hlasovania sa zúčastnil aj žalobca 1/ ako člen predstavenstva a pri hlasovaní bol prehlasovaný väčšinou hlasov ostatných členov predstavenstva. Z Rokovacieho a Volebného poriadku PSBD, ani zo Stanov PSBD platných v rozhodnom čase nevyplýva, že by prípadná chyba pri zostavovaní kandidátky pre voľby do orgánov družstva mala za následok neplatnosť celých volieb. To isté platí o obsadení volebnej komisie. Podľa čl. č. 4 Volebného poriadku PSBD sa volebná komisia volí na zabezpečenie organizačno-technického uskutočnenia volieb volených orgánov družstva a má 5 členov. Z tohto článku však nevyplýva, že by nesprávne obsadená volebná
komisia mala za následok neplatnosť celých volieb. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnuté výroky zmenil, a to vo výroku II. tak, že žalobu žalobcu 1/ zamietne a výrok V. tak, že žalobcu 1/ zaviaže uhradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. 16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca 1/ podaním doručeným súdu dňa 29.05.2024. Stotožnil sa s tvrdeniam súdu prvej inštancie uvedenými v bode 28. rozsudku a považoval za nesporné, že zo strany žalovaného došlo k porušeniu právnych predpisov a štatutárny orgán, teda predstavenstvo, ako aj Kontrolná komisia, sú zvolané nezákonne a v rozpore s ustanoveniami Stanov, Volebného poriadku a v konečnom dôsledku aj v rozpore s § 241 Obchodného zákonníka. Podotkol, že zo strany žalovaného dochádza úmyselne k zneužívaniu situácie ohľadom COVID-19, pričom v tom čase bola pandémia na ústupe a bolo možné konať zhromaždenia v družstvách a spoločenstvách. Taktiež poukázal na to, že zo strany žalovaného nebolo rešpektované ani volebné obdobie predstavenstva Kontrolnej komisie, kedy funkčné obdobie členov predstavenstva je 5 rokov a po tom, čo už dávno uplynulo funkčné obdobie predstavenstva, došlo k zvolaniu hlasovania per rollam. Mal za to, že takýmto spôsobom dochádzalo k zneužitiu práva zo strany žalovaného a k zneužívaniu svojho postavenia členov štatutárneho orgánu a taktiež zneužívaniu nevedomosti ostatných členov družstva. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok čo do výroku II. v celom rozsahu potvrdil a čo do výroku V. zmenil tak, že prizná žalobcovi 1/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 17. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca 1/ v časti III. a V. výroku. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené podľa § 365 ods. 1 písm. g) CSP, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP. 18. Mal za to, že v rámci výroku o zamietnutí žaloby, keď súd skonštatoval, že v tomto smere žalobca 1/ neuviedol skutkové tvrdenia, súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s podanou žalobou a rovnako v súlade s Oznámením predstavenstvu PSBD o vznesení námietky, doručené dňa 16.07.2020 žalovanému. Na jednej strane súd prvej inštancie zhodnotil, že preskúmal podané námietky a na strane druhej skonštatoval, že v žalobe neboli uvedené skutkové tvrdenia. V tomto smere žalobca 1/ mal za to, že súd prvej inštancie nevykonal všetky dôkazy, ktoré sa nachádzali v súdnom spise, pretože ak by sa oboznámil s podanými námietkami, žalobe by vyhovel aj tomto rozsahu. Žalobca 1/ predsa v podanej žalobe odkázal na podané námietky. Avšak v žalobe bolo uvedené, že „V ďalšom smere zdôrazňujeme skutočnosť, že volebná komisia pozostáva z členov predstavenstva, ktoré ich samo navrhlo a zvolilo, pričom na takúto voľbu je oprávnené iba združenie delegátov. Taktiež podstatným nedostatkom spôsobujúcim neplatnosť zápisníc ako i domnelých prijatých uznesení, je počet členov volebnej komisie predstavenstva PSBD. V zápisniciach sú uvedené iba tri osoby, pričom ani nie je zrejmé, ktorá z nich bola zvolená za jej predsedu.“ V tomto smere mal za to, že súd prvej inštancie nesprávnym postupom postupoval, kedy neprihliadol na tieto žalobné body, pretože samotné zvolanie a vedenie valného zhromaždenia bolo v rozpore so zákonom a prijatými stanovami. Namietal, že výrokmi, ktorými súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnom rozsahu zamietol, súd neprihliadol na vykonané dokazovanie. Dôkazom, ktorý bol súčasťou žaloby a ktorým súd vykonal dokazovanie malo byť preukázanie toho, čo žalobca 1/ uvádzal v podaných námietkach. Žalobca zároveň namietal porušenie zásad civilného sporového konania zo strany súdu prvej inštancie, najmä zásady rovného postavenia sporových strán a zásady ochrany ohrozených, alebo porušených práv a právom chránených záujmov, ktorá musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, pretože súd neprihliadol na námietky žalobcu 1/, na ktoré v plnej miere odkazoval nielen vo svojej žalobe ale aj v písomných vyjadreniach. 19. Nestotožnil sa s tvrdením súdu prvej inštancie, že argumentácia ohľadom skončenia mandátu predstavenstva bola novou argumentáciou, ktorá bola použitá až v záverečnej reči, a teda nebola prezentovaná v žalobe. Poukázal na to, že v podanej žalobe argumentoval podanými námietkami a argumentoval aj tým, že došlo k porušeniu platnej legislatívy a to Obchodného zákonníka, v ktorom došlo aj k prekročeniu lehôt, teda aj skončeniu funkčného obdobia členov predstavenstva. V tomto smere je teda nesporné, že argumentácia, ktorú vniesol súd prvej inštancie v bode 27. je neadekvátna, a teda
súd sa mal touto skutočnosťou zaoberať, pričom mal vychádzať prioritne z podnetu zo dňa 16.07.2020 a z tvrdení, ktoré boli prezentované na pojednávaní. Je len procesnou taktikou strany sporu, kedy predmetnú skutočnosť uvedie. Poukázal aj na to, že zo strany žalovaného nedošlo žiadnym spôsobom k rozporovaniu tvrdenej neplatnosti v časti individuálnej účtovnej závierky a schválenia hospodárskeho výsledku, pričom aj z tohto dôvodu nedošlo k platnému popretiu nároku, a teda súd prvej inštancie mu mal v tejto časti bez ďalšieho vyhovieť. Podotkol, že funkčné obdobie členov orgánov žalovaného skončilo v mesiaci október 2019 a aj podľa platne prijatých stanov boli povinní pripraviť hlasovanie ešte pred skončením svojho funkčného obdobia a nie až 8 mesiacov po skončení ich mandátov. Už táto samotná skutočnosť zakladá neplatnosť prijatých všetkých uznesení členskej schôdze. 20. S tým spojený je aj pomer úspechu a neúspechu žalobcu 1/ a žalovaného. Žalobca 1/ mal za to, že žalovaný v konaní nemal žiaden úspech. V tomto prípade je potrebné prihliadnuť na samotnú obranu žalovaného, ktorá sa mala týkať tej časti žaloby, ktorá bola zo strany súdu prvej inštancie zamietnutá. Obrana žalovaného voči týmto výrokom bola nulitná a žalobca 1/ mal za to, že žalovaný sa v tomto smere nebránil. Je potrebné prihliadnuť na jeho podania, ktoré voči žalobou napadnutým rozhodnutiam ani nesmerovali, ale smerovali len k formálnym podmienkam zhromaždenia delegátov. Mal za to, že zo strany žalobcu bola produkovaná väčšia snaha o ochranu jeho porušených práv. V tomto smere mal súd prvej inštancie skúmať aj účelnosť jednotlivých úkonov žalovaného, pretože žalovaný mal podľa súdu 50 % úspech vo veci aj napriek tomu, že sa k napadnutým uzneseniam konkrétne nevyjadroval. S poukazom na uvedené žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodovanie a žalobcovi 1/ priznal náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, in eventum, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe vo zvyšnej časti vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov prvoinštančného ako aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 21. K odvolaniu žalobcu 1/ sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 04.06.2024. Uviedol, že zápisnica o výsledku korešpondenčného hlasovania členov predstavenstva PSBD o vyhlásení korešpondenčného hlasovania o voľbe nových orgánov družstva a schválení účtovnej závierky a rozdelení zisku zo dňa 04.05.2020 bola doručená všetkým členom predstavenstva PSBD a aj žalobcovi 1/. K opakovanej námietke žalobcu 1/, že v rozpore so Stanovami PSBD a Rokovacím poriadkom PSBD bol vyradený zo zoznamu kandidátov do nového Predstavenstva PSBD, žalovaný uviedol, že návrh kandidátky do predstavenstva aj Kontrolnej komisie PSBD bol prejednaný a odhlasovaný na zasadnutí predstavenstva PSBD dňa 26.02.2020, na ktorom zasadnutí bol žalobca v 1/ prítomný. Žalobca 1/ bol vyradený z kandidátskej listiny kandidátov do Predstavenstva PSBD na základe hlasovania predstavenstva, keď tento návrh bol schválený väčšinou hlasov predstavenstva. Toto hlasovanie bolo platné, a preto nemôže žalobca 1/ spochybňovať platnosť celého korešpondenčného hlasovania o voľbe nových orgánov družstva z dôvodu, že on nesúhlasil s jeho vyradením zo zoznamu kandidátov pre voľbu do nového Predstavenstva PSBD. K opakovaným námietkam žalobcu 1/, že funkčné obdobie členov predchádzajúcich orgánov PSBD (predstavenstva a kontrolnej komisie) skončilo v októbri 2019, a voľby sa uskutočnili až osem mesiacov po skončení ich mandátu, ktorá skutočnosť samotná zakladá neplatnosť všetkých prijatých uznesení členskej schôdze, žalovaný uviedol, že ide o zavádzajúce tvrdenie žalobcu 1/. Obchodný zákonník, Stanovy PSBD ani Rokovací a Volebný poriadok PSBD nemajú žiadne ustanovenia o tom, že funkcia zvolených členov orgánov družstva zaniká uplynutím funkčného obdobia. K zániku funkcie voleného člena orgánu družstva môže dôjsť len odstúpením z funkcie alebo smrťou člena orgánu družstva. Funkcia voleného člena orgánu družstva trvá až do ďalších volieb členov orgánov družstva a v prípade, že ich družstvo neuskutoční do šiestich mesiacov odo dňa, keď sa skončilo funkčné obdobie orgánov družstva, súd môže rozhodnúť o zrušení družstva podľa § 257 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca 1/ opakovane namietal zánik funkcie členov volených orgánov PSBD po októbri 2019 ešte ako člen predstavenstva. Preto bola vypracovaná právnou zástupkyňou PSBD Právna analýza o legitímnosti fungovania orgánov PSBD po uplynutí funkčného obdobia, t.j. po 23.10.2019. Táto právna analýza bola predložená žalobcovi 1/ ako členovi predstavenstva. S poukazom na uvedené navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, a to vo výroku II. tak, že žalobu žalobcu 1/ zamietne a vo výroku V. tak, že žalobcu 1/ zaviaže uhradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. 22. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca 1/ podaním doručeným súdu dňa 06.06.2024. Zdôraznil, že predstavenstvo rozhodovalo o podstatných skutočnostiach týkajúcich sa družstva už v čase, kedy nemalo na takéto rozhodovanie mandát, keďže im uplynulo 5 ročné funkčné obdobie. Ak žalovaný
uvádza, že bola vypracovaná právna analýza právnou zástupkyňou žalovaného, žalobca 1/ uviedol, že táto právna analýza je absolútne neakceptovateľná, v rozpore s kogentnými ustanoveniami Obchodného zákonníka, pretože jednak podľa Stanov ako aj podľa Obchodného zákonníka, funkčné obdobie členov predstavenstva je 5 rokov, pričom právna analýza, ktorá obsahuje subjektívne názory žalovaného, neobstojí. Taktiež poukázal na to, že samotný priebeh a celý proces zo strany žalovaného bol absolútne nekorešpondujúci s Volebným poriadkom, Stanovami, zakladajúcimi listinami družstva ako aj s Obchodnými zákonníkom. V tomto smere dal do pozornosti, že v samotnej žalobe uvádzal, že volebná komisia pozostávala z členov predstavenstva, ktoré ich samo navrhlo a zvolilo, pričom na takúto voľbu je oprávnené iba združenie delegátov. Taktiež podstatným nedostatkom spôsobujúcim neplatnosť zápisníc, ako i domnelých prijatých uznesení, je počet členov volebnej komisie predstavenstva žalovaného. V zápisniciach sú uvedené iba 3 osoby, pričom ani nie je zrejmé, ktorá z nich bola zvolená za jej predsedu. 23. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo. 24. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), preskúmal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolania žalobcu 1/ a žalovaného odvolací súd dospel k záveru, že neboli naplnené odvolacie dôvody. 25. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 26. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 1 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia Okresného súdu Trnava č.k. PN-4Cb/34/2020-266 zo dňa 15. apríla 2024 v znení opravného uznesenia č.k. PN-4Cb/34/2020-340 zo dňa 20. septembra 2024, pretože vo výrokoch vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaniach žalobca 1/ ani žalovaný neargumentujú žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie alebo zmenu daného rozhodnutia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napádaného rozhodnutia uvádza odvolací súd nasledovné: 27. Žalobca 1/ a žalobca 2/ sa žalobou podanou proti žalovanému domáhali, aby súd určil, že uznesenia o voľbe štatutárneho orgánu družstva - Predstavenstva PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025, o voľbe Kontrolnej komisie PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025, o schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky a hospodárskeho výsledku PSBD za rok 2019, predstavujúc čistý zisk po zdanení 22.948,35 eura a o schválení návrhu na rozdelenie zisku za rok 2019, prijaté zhromaždením delegátov žalovaného Piešťanské stavebné bytové družstvo, so sídlom Ružová 8, 921 01 Piešťany, IČO: 00 678 953, sú v celom rozsahu neplatné. Súd prvej inštancie I. výrokom napadnutého rozsudku žalobu žalobcu 2/ zamietol z dôvodu zmeškania prekluzívnej lehoty na podanie námietok. Zo strany žalobcu 1/ bola uvedená lehota dodržaná a súd prvej inštancie dospel k záveru o čiastočnej dôvodnosti žaloby žalobcu 1/, preto II. výrokom napadnutého rozsudku určil, že uznesenia zhromaždenia delegátov o voľbe štatutárneho orgánu družstva - Predstavenstva PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025 a o voľbe Kontrolnej komisie PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025, sú neplatné. V ostatnej časti žalobu žalobcu 1/ III. výrokom napadnutého rozsudku ako nedôvodnú zamietol. IV. výrokom žalovanému priznal voči žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a V. výrokom rozhodol, že žalobca 1/ a žalovaný nemajú voči sebe nárok na náhradu trov konania. Voči tomuto rozsudku podali odvolanie žalobca 1/ i žalovaný. Žalovaný odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie v časti II. a V. výroku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP a žalobca 1/ v časti výrokov III. a V. z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f), g), h) CSP. 28. Žalovaný v odvolaní argumentoval, že dňa 08.06.2020 sa žiadna schôdza zhromaždenia delegátov PSBD nekonala, a preto ani nemohli byť prijaté týmto najvyšším orgánom družstva dňa 08.06.2020 žiadne uznesenia, žalobcovia sa tak žalobou domáhajú určenia neplatnosti neexistujúcich uznesení
zhromaždenia delegátov PSBD. Túto námietku odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie II. výrokom napadnutého rozsudku určil neplatnosť uznesení zhromaždenia delegátov o voľbe štatutárneho orgánu družstva - Predstavenstva PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025 a o voľbe Kontrolnej komisie PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025. Ako je zrejmé zo znenia uvedeného výroku, súd prvej inštancie neuvádza, že schôdza delegátov sa mala konať dňa 08.06.2020, resp. že by v tento deň mali byť prijaté dotknuté uznesenia. Skutočnosť, že žalobca v petite žaloby mylne uviedol, že ide o uznesenia prijaté dňa 08.06.2020 zhromaždením delegátov žalovaného, nespôsobuje nesprávnosť rozhodnutia ani nedôvodnosť žaloby, keďže z obsahu žaloby žalobcu, ako aj zo zápisníc o výsledku korešpondenčného hlasovania delegátov ZD PSBD, priložených k žalobe, je jednoznačne zrejmé, že korešpondenčné hlasovanie bolo vykonané v dňoch 13.05.2020 - 05.06.2020, pričom 08.06.2020 sú datované len dotknuté zápisnice. K viazanosti súdu žalobným návrhom odvolací súd podotýka, že táto viazanosť neznamená úplnú a bezpodmienečnú viazanosť formuláciou (doslovným znením, slovným vyjadrením) petitu. Zo žaloby a jej petitu musí byť jasné a zrejmé, čoho sa žalobca domáha (a týmto je súd viazaný), nie je nevyhnutne viazaný exaktným spôsobom, akým žalobca petit formuloval. Súd preto neprekročí žalobný návrh, ak enunciát rozsudku nebude doslovne zhodný s vyjadrením petitu. V súlade s princípom neformálnosti súd posudzuje podanie (a teda aj žalobu vrátane žalobného návrhu) podľa obsahu. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 866-869) 29. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie obchádza skutočnosť, že voľby sa uskutočnili v čase mimoriadnej situácie spôsobenej epidémiou, pričom poukazoval na to, že ustanovenie § 5 zákona č. 62/2020 Z. z. umožnilo, aby kolektívne orgány právnických osôb založených podľa občianskeho práva alebo obchodného práva mohli v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu používať korešpondenčné hlasovanie, alebo umožniť účasť ich členov na zasadnutí takéhoto orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov, aj keď to nevyplýva z ich vnútorných predpisov alebo stanov, pričom odkázal na použitie § 190a až § 190d Obchodného zákonníka primerane. Odvolaciemu súdu je zrejmé, že v čase prijatia uznesení, ktorých neplatnosti sa žalobca podanou žalobou domáha, bol účinný zákon č. 62/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý v § 5 ustanovoval, že kolektívne orgány právnických osôb založených podľa predpisov občianskeho práva alebo obchodného práva môžu v čase mimoriadnej situácie alebo núdzového stavu používať korešpondenčné hlasovanie alebo umožniť účasť ich členov na zasadnutí takéhoto orgánu prostredníctvom elektronických prostriedkov, aj keď to nevyplýva z ich vnútorných predpisov alebo stanov, s tým že ustanovenia § 190a až §190d Obchodného zákonníka sa použijú primerane. Z uvedeného ustanovenia je zrejmé, že zákon č. 62/2020 Z. z. za danej situácie umožňoval korešpondenčné hlasovanie, pričom ani žalobca v žalobe samotný spôsob hlasovania nenamietal. Uvedené zákonné ustanovenie však podľa názoru odvolacieho súdu nemožno vykladať spôsobom prezentovaným v odvolaní žalovaným, a síce, že vnútorné predpisy alebo stanovy právnickej osoby možno úplne opomenúť. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zo stanov žalovaného (čl. 72 bod. 4) vyplýva, že podrobnosti a postup pri voľbách a odvolaní, o rokovaní a rozhodovaní a overovaní zápisnice upravuje volebný poriadok a rokovací poriadok, ktoré schvaľuje zhromaždenie delegátov; z Volebného poriadku (čl. 4 bod. 1) vyplýva, že na organizačno-technické uskutočnenie volieb volených orgánov družstva, zvolí ZD 5 člennú volebnú komisiu a jej predsedu. Keďže zo žalobcom predložených listín vyplýva, že členov volebnej komisie zvolilo nie zhromaždenie delegátov, ale predstavenstvo (č.l. 93 - 95 spisu), čo je v rozpore s volebným poriadkom a stanovami, súd prvej inštancie dôvodne konštatoval, že takto prijaté uznesenia potom trpia vadou rozporu so stanovami žalovaného a je potrebné ich považovať za neplatné. Opak žalovaný v konaní nepreukázal. Ani argumentácia žalovaného v jeho vyjadrení doručenom súdu dňa 08.10.2020, na ktorú v odvolaní odkazoval, neobsahuje žiadne tvrdenia, ktoré by správnosť uvedeného záveru súdu prvej inštancie spochybnili. 30. Žalobca 1/ v podanom odvolaní poukazoval na to, že v rámci výroku o zamietnutí žaloby súd prvej inštancie konštatoval, že v tomto smere žalobca 1/ neuviedol skutkové tvrdenia. Namietal, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s podanou žalobou a rovnako v súlade s Oznámením predstavenstvu PSBD o vznesení námietky, doručeným dňa 16.07.2020 žalovanému. Na jednej strane súd prvej inštancie zhodnotil, že preskúmal podané námietky a na strane druhej skonštatoval, že v žalobe neboli uvedené skutkové tvrdenia. V tomto smere mal žalobca 1/ za to, že súd prvej inštancie nevykonal všetky dôkazy, ktoré sa nachádzali v súdnom spise, pretože ak by sa oboznámil s podanými námietkami,
žalobe by vyhovel aj tomto rozsahu. Žalobca 1/ poukázal na to, že v podanej žalobe odkázal na podané námietky. Uvedenú odvolaciu námietku žalobcu 1/ vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie v bode 23. napadnutého rozhodnutia poukázal na to, že žalobca 1/ nezrozumiteľnosť uznesení nenapáda v námietkach adresovaných žalovanému, v dôsledku čoho sa súd nezaoberal neplatnosťou uznesení zhromaždenia delegátov z dôvodu nesplnenia zákonných náležitostí, nakoľko v tejto časti žalobcom 1/ podané námietky a podaná žaloba spolu nekorešpondovali a neboli obsahovo zhodné. V bode 26. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie vysvetlil, že uzneseniami o schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky a hospodárskeho výsledku PSBD za rok 2019, predstavujúc čistý zisk po zdanení 22.948,35 eura a o schválení návrhu na rozdelenie zisku za rok 2019, sa nezaoberal, nakoľko žalobca v podanej žalobe neuvádzal žiadne dôvody, pre ktoré by súd mal vysloviť ich neplatnosť, o týchto uzneseniach neuvádzal žiadne skutkové tvrdenia. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie uvedeným postupom nepochybil, pretože v zmysle ustanovenia § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe je prejavom tzv. povinnosti tvrdenia, teda povinnosť substancovať svoje skutkové tvrdenia tak, aby z nich súd mohol vyvodiť, o čom má rozhodovať. Žalobca musí v žalobe jasne, stručne a zrozumiteľne uviesť skutkový dej, od ktorého odvodzuje porušenie svojho subjektívneho práva v sporovom konaní. Opísanie rozhodujúcich skutočností má obsahovať samotná žaloba a nemožno ho nahrádzať odkazom na pripojenú listinu, ktorá má popisovať nárok po skutkovej stránke. Pokiaľ by súd prvej inštancie v rozpore s ustanovením § 132 ods. 2 CSP sám vyvodzoval z predložených dôkazov skutkové tvrdenia v prospech žalobcu 1/ a nahradil by jeho procesnú aktivitu v spore, nepochybne by tým porušil zásadu rovnosti účastníkov súdneho konania a právo na spravodlivý proces. Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Zásada rovnosti strán v civilnom procese sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok a rovnakého procesného postavenia subjektov, o právach a povinnostiach ktorých rozhoduje súd (PL. ÚS 43/95). 31. Žalobca 1/ v odvolaní ďalej namietal, že súd prvej inštancie neprihliadol na skutkové tvrdenia v záverečnej reči ohľadne mandátu člena predstavenstva z dôvodu, že neboli včas uplatnené, keď podľa tvrdenia žalobcu 1/ je len procesnou taktikou strany sporu, kedy strana predmetnú skutočnosť uvedie. Odvolací súd podotýka, že sporové konanie sa spravuje zásadou koncentrácie konania. Znamená to, že strany sporu nie sú oprávnené vykonať niektoré procesné úkony kedykoľvek v priebehu konania, ale iba v určitom štádiu konania. Ak procesný úkon strany, ktorý podlieha koncentrácii konania nie je vykonaný včas, nespôsobuje (za zákonom ustanovených podmienok) procesnoprávne účinky. Absencia procesnoprávnych účinkov sa prejaví v tom, že súd na procesný úkon neprihliada. Povinnosť riadneho vedenia sporu je všeobecne vyjadrená v článku 8 CSP tak, že strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Účelom sudcovskej koncentrácie konania je zabrániť tomu, aby strany zdržiavali spor neskoro vykonanými procesnými úkonmi. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné. Je teda pravdou tvrdenie žalobcu 1/, že je na strane sporu, kedy predmetnú skutočnosť uvedie, musí však počítať s tým, že súd má možnosť na omeškaný procesný úkon neprihliadnuť (nepriznať mu procesnoprávne účinky), ak dospeje k záveru, že strana sporu neuplatnila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Uvedenú námietku žalobcu 1/ preto odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 32. Čo sa týka V. výroku napadnutého rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca 1/ a žalovaný nemajú voči sebe nárok na náhradu trov konania, a ktorý odvolaním napadol tak žalobca 1/ ako i žalovaný, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný V. výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie napadol odvolaním, pretože je závislý na výroku vo veci samej, pričom v odvolaní výslovne uviedol, že v prípade
úspechu jeho odvolacieho návrhu (odvolanie podal voči II. výroku rozsudku) je potrebné zmeniť aj výrok V. napadnutého rozsudku tak, že neúspešný žalobca 1/ bude povinný uhradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %. Žalobca 1/ v odvolaní tvrdil, že žalovaný v konaní nemal žiadny úspech. Uviedol, že je potrebné prihliadnuť na samotnú obranu žalovaného, ktorá sa mala týkať tej časti žaloby, ktorá bola zo strany súdu zamietnutá a ktorá bola nulitná, keď žalovaný sa v tomto smere nebránil. Taktiež žaloba 1/ považoval za potrebné prihliadnuť na podania žalovaného, ktoré voči žalobou napadnutým rozhodnutiam ani nesmerovali, ale smerovali len k formálnym podmienkam zhromaždenia delegátov. Žalobca 1/ mal za to, že v tomto smere bola z jeho strany produkovaná väčšia snaha o ochranu jeho porušených práv. Podľa jeho názoru mal súd prvej inštancie skúmať aj účelnosť jednotlivých úkonov žalovaného. Odvolací súd dáva do pozornosti, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa o veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu, u žalovaného ide o plný úspech vtedy, ak bola žaloba v celom rozsahu zamietnutá. Ak žiadna strana nemá vo veci plný úspech, potom má každá zo strán úspech čiastočný. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcom 1/ tvrdené kritériá nie sú pre priznanie nároku na náhradu trov konania relevantné. Rozhodujúci je v takomto prípade úspech vo veci. Keďže obaja, t.j. žalobca 1/ i žalovaný, mali v konaní úspech pomerný, a to každý 50 %, žalobe bolo vyhovené v časti neplatnosti dvoch prijatých uznesení (uznesenia zhromaždenia delegátov o voľbe štatutárneho orgánu družstva - Predstavenstva PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025, o voľbe Kontrolnej komisie PSBD na volebné obdobie 2020 - 2025) a žaloba bola zamietnutá v časti dvoch prijatých uznesení (uznesenia zhromaždenia delegátov o schválení riadnej individuálnej účtovnej závierky a hospodárskeho výsledku PSBD za rok 2019, predstavujúc čistý zisk po zdanení 22.948,35 eura a o schválení návrhu na rozdelenie zisku za rok 2019), súd prvej inštancie rozhodol správne, keď V. výrokom napadnutého rozhodnutia vyslovil, že žalobca 1/ a žalovaný nemajú voči sebe nárok na náhradu trov konania. 33. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 34. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. PN-4Cb/34/2020-266 zo dňa 15. apríla 2024 v znení opravného uznesenia č.k. PN-4Cb/34/2020-340 zo dňa 20. septembra 2024 v napadnutej časti II., III. a V. výroku potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny. 35. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalobca 1/ a žalovaný nemajú nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže obaja boli v odvolacom konaní neúspešní v rovnakom pomere (žalovaný v časti odvolania proti výroku II. ktorým súd prvej inštancie určil neplatnosť dvoch prijatých uznesení a žalobca 1/ v časti odvolania proti výroku III. ktorým súd prvej inštancie zamietol žalobcu v časti dvoch prijatých uznesení). 36. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).