Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 10Co/67/2025 3220201045 25. 07. 2025 JUDr. Zuzana Kučerová ECLI:SK:KSBA:2025:3220201045.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a sudcov JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobcu: Ľ. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z.. Y. XXX/XX, H. T. H., právne zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Kpt. Jaroša 29, Trenčín, IČO: 47 256 907, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpený: Advokátska kancelária Miroslav Maďar, s.r.o., so sídlom Horná 26, Banská Bystrica, IČO: 36 868 299, o splnenie povinnosti, na odvolanie žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV, č. k. B1-11C/57/2020-189 zo dňa 24.04.2025, takto rozhodol: Uznesenie súdu prvej inštancie č. k. B1-11C/57/2020-189 zo dňa 24.04.2025 sa v napadnutom výroku o trovách konania (vo výroku II.) p o t v r d z u j e . Žalovanému sa priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil (I. výrok), žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (II. výrok); Slovenskú poštu a.s. upravil na vrátenie súdneho poplatku 39,50 eur žalobcovi (III. výrok). 2. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava I (od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava IV) domáhal voči žalovanému uloženia povinnosti ukončiť vyšetrovanie poistnej udalosti vedenej pod č. 8013179907, ktorá vznikla dňa 06.04.2017 dopravnou nehodou, v zmysle uzatvorenej poistnej zmluvy č. 5900000078 zo dňa 07.10.2014, a to v lehote jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti rozsudku. Bližšie ozrejmil, že dňa 06.04.2017 došlo k poškodeniu motorového vozidla MERCEDES - BENZ S63 AMG 4 MATIC, EČ: H. dopravnou nehodou. Vlastníkom motorového vozidla MERCEDES - BENZ bola v čase škodovej udalosti spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. a držiteľom osvedčenia motorového vozidla bola spoločnosť eurobazar, s.r.o., neskôr po zmene obchodného mena eurotrucks, s.r.o., ktorá postúpila zmluvou o postúpení pohľadávku spočívajúcu v práve na plnenie z poistnej udalosti vo výške 23.478,09 EUR spolu s príslušenstvom na žalobcu. Právny predchodca žalobcu vyplatil spoločnosti ČSOB Leasing, a.s. dňa 05.06.2018 zvyšnú sumu leasingu, o čom spoločnosť ČSOB Leasing, a.s. informovala žalovaného a žiadala, aby poistené plnenie žalovaný uhradil právnemu predchodcovi žalobcu v plnej výške. Právny predchodca žalobcu si uplatnil škodu priamo u žalovaného. Listom zo dňa 19.04.2017 - oznámenie o parciálnej škode ku škodovej udalosti číslo 801319907, oznámil žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu, že škoda na vozidle bude poisťovňou posúdená ako parciálna škoda do výšky 26.392,73 eur. Listom zo dňa 25.04.2017 - oznámenie o parciálnej škode ku škodovej udalosti číslo 801319907, oznámil žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu, že škoda na vozidle bude poisťovňou posúdená ako parciálna škoda do výšky 46 864,68 eur, neskôr - listom zo dňa 16.05.2017 - oznámenie o totálnej škode ku škodovej udalosti číslo 801319907, oznámil žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu, že škoda na vozidle bude poisťovňou posúdená ako totálna škoda - neekonomická oprava. Listom zo dňa 23.05.2017
oznámil žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu, že pre výpočet poistného plnenia bola ku dňu vzniku škody na vozidle vypočítaná všeobecná hodnota vozidla v sume 89.386,19 eur. Žalovaný súčasne týmto listom oznámil právnemu predchodcovi žalobcu možnosť odpredaja zvyškov havarovaného vozidla za sumu 42.280,00 Eur, čo právny predchodca žalobcu využil. Listom zo dňa 07.06.2017 oznámil žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu, že škodová udalosť je v štádiu šetrenia orgánov činných v trestnom konaní, pričom po skončení tohto šetrenia bude žalovaný právneho predchodcu žalobcu informovať. Právny predchodca žalobcu prostredníctvom svojho advokáta žiadal žalovaného o relevantné informácie a to na základe jeho pasivity trvajúcej dlhšie ako 15 mesiacov. Listom zo dňa 14.08.2018 oznámil žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu, že dňa 13.08.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti, pričom na základe výpočtu zaslal žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu preddavok vo výške 50 %, t.j. 23.478,09 eur z celkovej sumy 46.956,19 eur. Žalovaný však i napriek urgencii právneho predchodcu žalobcu ku dňu podania žaloby nedoplatil zvyšnú časť dlžnej sumy vo výške 23.478,09 eur, a to i napriek tomu, že právny predchodca žalobcu oznámil žalovanému, že sa stal žalobca postupcom vzniknutej pohľadávky. Žalovaný svoju pasivitu odôvodňuje stále prebiehajúcim šetrením na zistenie rozsahu svojej povinnosti plniť, prípadne vyšetrovaním orgánov činných v trestnom konaní. Dňa 24.09.2020 žiadal o informácie Okresné riaditeľstvo policajného zboru, Odbor poriadkovej a dopravnej polície, Okresný dopravný inšpektorát, kde mu bolo oznámene, že škodová udalosť, č.p. ORPZ - BN - OPDP3-1-073/2017 bola ukončená na mieste škodovej udalosti bez akéhokoľvek pokračovania v podobe ujmy na zdraví, prípadne iných nárokov. Nakoľko k škodovej udalosti došlo dňa 06.04.2017, žalobca považuje trvanie vyšetrovania poistnej udalosti v dĺžke tri roky a päť mesiacov za neprimerané. Podaním doručeným Okresnému súdu Bratislava I dňa 01.08.2022 žalobca okrem iného uviedol, že dňa 31.03.2020 podal na Okresnom súde Bratislava I návrh na vydanie platobného rozkazu vo výške 23.478,09 EUR s príslušenstvom, konanie je vedené pod sp. zn. 14C/52/2020 (toho času pod sp. zn. B1-14C/52/2020), kde v podanom odpore žalovaný uviedol, že žaloba o zaplatenie bola podaná predčasne, nakoľko ešte neskončil šetrenie poistnej udalosti. 3. Súd prvej inštancie ďalej ozrejmil, že z pripojeného spisu Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. B1-14C/52/2020 zistil, že ide o spor medzi totožnými sporovými stranami, predmetom konania je uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 23.478,09 eur s prísl. titulom totožného nároku na náhradu škody, v súvislosti s ktorým je uplatňovaná žaloba v konaní sp. zn. B1-11C/57/2020 o uloženie povinnosti žalovanému ukončiť šetrenie uvedeného nároku na poistné plnenie. 4. Právne odkazujúc na § 159, § 161 ods. 1, 2 CSP súd prvej inštancie ozrejmil, že konanie o žalobe na uloženie povinnosti žalovanému ukončiť šetrenie poistnej udalosti - škodovej udalosti, v súvislosti s nárokom žalobcu na náhradu škody uplatňovaného aj v konaní sp. zn. B1-14C/52/2020, zastavil z dôvodu, že v oboch konaniach totožný žalobca voči totožnému žalovanému uplatňuje nárok z rovnakého skutkového základu, skutkového deja (obe konania sa týkajú totožného nároku na náhradu škody z totožnej škodovej udalosti - dopravnej nehody). Poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/280/2010 zo dňa 20.10.2011, podľa ktorého je totožnosť predmetu konania daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode), pričom nie je zanedbateľné, že právoplatným rozhodnutím o žalobe žalobcu v konaní sp. zn. B1-14C/52/2020 odpadne predmet konania sp. zn. B1-11C/57/2020 aj z dôvodu, že povinnosť ukončenia šetrenia škodovej udalosti môže byť riešená ako predbežná otázka v konaní sp. zn. B1-14C/52/2020. Keďže v konaní sp. zn. B1-14C/52/2020 zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté a prekážka už začatého konania na súde je neodstrániteľnou prekážkou konania o ďalšej žalobe v tej istej veci, konanie sp. zn. B1-11C/57/2020 zastavil. 5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 256 CSP tak, že z dôvodu procesného zavinenia za zastavenie konania zaviazal žalobcu na náhradu trov konania žalovanému. Bližšie rozviedol, že v prejednávanej veci muselo byť konanie zastavené, pretože žalobca uplatnil svoje nároky opakovane, a preto z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania. 6. O vrátení súdneho poplatku súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 11 ods. 3 a 4 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatok zaplatený vo výške 49,50 eur žalobcovi vrátil krátený o 10 eur, t.j. vo výške 39,50 eur. 7. Proti tomuto rozhodnutiu vo výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, a to z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku zmenil tak, že neprizná náhradu trov konania ani jednej zo sporových strán, alternatívne, aby uznesenie v napadnutej časti zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Argumentoval tým, že predmetnú žalobu podal z dôvodu právnej istoty, s prihliadnutím na tvrdenie žalovaného, ktorý v rámci procesnej obrany v konaní sp.
zn. B1-14C/52/2020, v ktorej sa žalobca domáhal zaplatenia poistného plnenia, namietal predčasné podanie žaloby. Dodal, že v podanej žalobe po postúpení sporu o zaplatenie dlžnej sumy dňa 05.01.2021 požiadal konajúci súd, aby konanie vedené pod sp. zn. B1-14C/52/2020 prerušil podľa § 164 CSP do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp. zn. B1-11C/57/2020. O tomto návrhu však doposiaľ nebolo rozhodnuté. Žalobca má za to, že uvedený procesný postup nemožno pričítať na jeho ťarchu, nakoľko podanou žalobou o splnenie povinnosti sa snažil zabrániť strate sporu o zaplatenie dlžnej sumy len s poukazom na žalovaným tvrdenú predčasnosť podania. S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti sa stotožňuje s procesným postupom, kedy bude splnenie povinnosti žalovaného skončiť vyšetrovanie poistnej udalosti prejednané ako prejudiciálna otázka v konaní o zaplatenie dlžnej sumy, avšak má za to, že jeho povinnosť znášať trovy zastaveného konania je v rozpore s princípom právnej istoty. Žalobca si bol v čase podania žaloby o splnenie povinnosti vedomý skôr začatého konania, a z tohto dôvodu navrhol konanie o zaplatenie dlžnej sumy prerušiť. S poukazom na uvedené má za to, že sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ustanovenia § 257 CSP, nakoľko žalobu o splnenie povinnosti podal z procesnej opatrnosti a podnikol kroky na splnenie všetkých procesných podmienok na vedenie zastaveného konania. Dodal, že s prebiehajúcim konaním o zaplatenie dlžnej sumy oboznámil konajúci súd už v podanej žalobe o splnenie povinnosti. 8. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku ako vecne správne potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. Má za to, že žalobcovi bolo celkom správne a korektne súdom prvej inštancie pripísané zavinenie procesnej situácie (prekážky litispedencie), ktorá viedla k zastaveniu konania a následného rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania. Námietky žalobcu týkajúce sa právnej istoty a procesnej opatrnosti nemajú vplyv na posúdenie zavinenia v zmysle § 256 CSP. Právna istota či procesná opatrnosť nemôže byť dôvodom na vedenie duplicitných konaní a následné prenášanie nákladov na protistranu, či zbytočné zaťažovanie súdneho aparátu, a preto je žalovaný názoru, že nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP. 9. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP), preskúmal uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o trovách konania, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že nie je dôvodné. 10. Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca Ľ. I. sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným na Okresný súd Banská Bystrica dňa 04.05.2020 (č.k. 15Up/748/2020) domáha voči žalovanému Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group zaplatenia poistného plnenia z havarijného poistenia motorového vozidla MERCEDES BENZ S63 AMG 4 MATIC, EČ: H. vo výške 23.478,09 eur titulom poistnej udalosti evidovanej pod č. 8013179907, ku ktorej došlo 06.04.2017. V predmetnej veci Okresný súd Banská Bystrica vydal Platobný rozkaz sp. zn. 15Up/748/2020 zo dňa 27.04.2020, ktorým návrhu v plnom rozsahu vyhovel. Voči platobnému rozkazu podal žalovaný odpor, v ktorom namietal predčasné podanie návrhu z dôvodu neukončenia šetrenia potrebného na zistenie rozsahu jeho povinnosti plniť. Spisový materiál bol následne postúpený bývalému Okresnému súdu Bratislava I (aktuálne Mestský súd Bratislava IV) dňa 09.10.2010. Konanie je vedené pod sp. zn. B1-14C/52/2020 a doposiaľ nie je právoplatne skončené. V predmetnom spise sa tiež nachádza návrh žalobcu na fakultatívne prerušenie konania (doručený súdu prvej inštancie dňa 07.01.2021), o ktorom nebolo rozhodnuté. 11. Pokiaľ ide o konanie sp. zn. B1-11C/57/2020, ide o spor, v ktorom sa žalobca Ľ. I. domáha voči žalovanému KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group žalobou doručenou Okresnému súdu Bánovce nad Bebravou dňa 07.10.2020 uloženia povinnosti ukončiť vyšetrovanie poistnej udalosti vedenej pod č. 8013179907 v lehote do jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti rozsudku. Spisový materiál bol dňa 18.12.2020 postúpený na Okresný súd Bratislava I (aktuálne Mestský súd Bratislava IV), ktorý vydal napadnuté uznesenie. 12. Podľa § 161 ods. 1 CSP ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 13. Súd prvej inštancie zastavil predmetné konanie dôvodiac, že v oboch konaniach si totožný žalobca voči totožnému žalovanému uplatňuje nárok z rovnakého skutkového základu, skutkového deja (obe konania sa týkajú totožného nároku na náhradu škody z totožnej škodovej udalosti - dopravnej nehody), keď totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený žalobným petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený (t.j. ak je založený na
rovnakých skutkových okolnostiach a rovnakom právnom dôvode). Právoplatným rozhodnutím o žalobe v konaní sp. zn. B1-14C/52/2020 (žaloba na doplatenie poistného plnenia, poznámka odvolacieho súdu) odpadne predmet konania sp. zn. B1-11C/57/2020 z dôvodu, že povinnosť ukončenia šetrenia škodovej udalosti môže byť riešená ako predbežná otázka v konaní sp. zn. B1-14C/52/2020. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že obe konania smerujú k rovnakému výsledku a majú ten istý právny základ (dôvod), ktorým je nárok z havarijného poistenia motorového vozidla, č. C. XXXXXXXXXX, ku ktorej došlo dňa 06.04.2017. Keďže v konaní sp. zn. B1-14C/52/2020 zatiaľ nebolo právoplatne rozhodnuté, pričom prekážka už začatého konania je neodstrániteľnou prekážkou konania o ďalšej žalobe v tej istej veci, súd prvej inštancie prvým výrokom dotknutého rozhodnutia konanie zastavil. Tento výrok nebol napadnutý odvolaním a preto nadobudol právoplatnosť. 14. Žalobca v odvolaní argumentoval tým, že žalobu na splnenie povinnosti skončiť vyšetrovanie poistnej udalosti podal z dôvodu právnej istoty, s prihliadnutím na tvrdenie žalovaného, ktorý v rámci procesnej obrany v konaní sp. zn. B1-14C/52/2020 (žaloba na doplatenie poistného plnenia), namietal predčasné podanie žaloby. Má za to, že uvedený procesný postup nemožno pričítať na jeho ťarchu, nakoľko podanou žalobou o splnenie povinnosti sa snažil zabrániť strate sporu o zaplatenie dlžnej sumy len s poukazom na žalovaným tvrdenú predčasnosť podania. S prihliadnutím na zásadu hospodárnosti sa však stotožnil s procesným postupom, kedy bude splnenie povinnosti žalovaného skončiť vyšetrovanie poistnej udalosti prejednané ako prejudiciálna otázka v konaní o zaplatenie dlžnej sumy, avšak má za to, že jeho povinnosť znášať trovy zastaveného konania je v rozpore s princípom právnej istoty. Žalobca si bol v čase podania žaloby o splnenie povinnosti vedomý skôr začatého konania, z ktorého dôvodu navrhol konanie o zaplatenie dlžnej sumy prerušiť. S poukazom na uvedené je toho právneho názoru, že v súvislosti s rozhodnutím o trovách konania sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa v zmysle ust. § 257 CSP. 15. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci (§ 255 CSP), ktorá je doplnená zásadou zavinenia (§ 256 CSP). Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorá zo sporových strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. V prejednávanom prípade nesie procesnú zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je jeho správanie, konkrétne iniciovanie sporu, ktorý bol pre prekážku litispendencie ako neodstrániteľnej prekážky konania, zastavený. 16. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255 CSP) a od zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa. Znamená to, že súd nemusí zaviazať neúspešnú stranu sporu na náhradu trov konania, resp. nemusí zaviazať stranu, ktorá spôsobila vznik trov svojím zavinením, aby tieto trovy nahradila protistrane. Keďže použitie tohto ustanovenia negatívne dopadá na stranu sporu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, musí jeho aplikácia zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter (viď napr. R 34/1982). Zákon pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch podmienok: dôvody hodné osobitného zreteľa a výnimočné okolnosti. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax, dnes už ustálenú (viď rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 MCdo 17/2009, 5 Cdo 67/2010 či 3 MCdo 46/2012), podľa ktorej nemožno § 257 CSP považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii, kde sa tieto často vyskytujú, a tento dôvod je daný charakterom tohto konania alebo charakterom procesnej situácie. Aj tu však treba skúmať, či nejde o výnimku z výnimky, či teda na ponechanie účinkov právnej normy nie sú dané dôvody. Nejde o automatické pravidlo, ktoré by sa uplatňovalo vo vzťahu k určitému typu konania (viď nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. III. ÚS 292/07 a sp. zn. I. ÚS 303/12), ale ide o prvok individualizácie, nie ľubovôle zo strany súdu (pozri nález Ústavného súdu ČR, III. ÚS 727/2000). Ustanovenie § 257 CSP neslúži na zmierňovanie alebo odstraňovanie majetkových rozdielov medzi stranami (pozri nález Ústavného súdu ČR, I. ÚS 2862/07). Jeho použitie neodôvodňuje ani fakt, že strana nie je solventná, alebo, že zárobková a majetková situácia strany, ktorá v spore zvíťazila, je lepšia ako u jej protistrany.
Toto ustanovenie má slúžiť na odstránenie neprimeranej tvrdosti, teda, inými slovami, na dosiahnutie spravodlivosti pre strany sporu, pokiaľ ide o vedenie konania a jeho výsledok. 17. Zohľadniac vyššie uvedené zásady pri aplikácii ust. § 257 CSP a odvolaciu argumentáciu žalobcu, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim z procesného práva, z čoho vyplýva, že otázku, či išlo o dôvodne podanú žalobu, je nevyhnutné posudzovať z procesného hľadiska. Keďže je potrebné vychádzať z toho, že duplicitu súdneho konania a s tým súvisiace zastavenie konania zavinil žalobca (vzhľadom na právoplatný výrok, ktorým bolo konanie zastavené), musí znášať sankciu v podobe náhrady trov konania vzniknutých protistrane (§ 256 CSP). Prekážku litispedencie nemôže zhojiť ani absencia rozhodnutia o jeho návrhu na prípadné prerušenie konania sp. zn. B1- 14C 52/2020. Na zjavne účelovú procesnú obranu žalovaného predsa žalobca mohol reagovať ďalším tvrdením, a to že disponuje dokladom - listom zo dňa 14.08.2018, v ktorom mu žalovaný oznamuje, že ukončil šetrenie poistnej udalosti, a v ktorom zároveň pripája výpočet výšky poistného plnenia (46.956,19 eur) a preddavku (23.478,09 eur), ako aj oznámením ORPZ Bánovce nad Bebravou ohľadom dopravnej nehody. Bolo by potom úlohou súdu, aby si v konaní sp. zn. B1 - 14C 52/2020 z pripojeného poistného spisu ustálil moment, kedy poisťovňa skutočne ukončila šetrenie, resp. či mohla pri vynaložení odbornej starostlivosti šetrenie ukončiť, pretože táto okolnosť je dôležitá aj na stanovenie okamihu omeškania poistiteľa plniť. Konanie o zaplatenie sumy 23.478,09 eur je spotrebiteľským sporom (§ 290 a nasl. CSP), a preto súd môže vykonať aj také dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnuté pre rozhodnutie vo veci a aj bez návrhu takýto dôkaz obstarať alebo zabezpečiť (§ 295 CSP). Iniciovanie duplicitného, neúčelného sporu, v ktorom by sa len parciálne riešilo to, čo v konaní o plnenie, bolo z procesného hľadiska neefektívne. Argument žalobcu, že sa tak udialo z dôvodu procesnej opatrnosti a obavy o stratu sporu na plnenie, nemôže ako dôvod na aplikáciu ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o trovách konania obstáť. A to ani pre prípadný zjavne nekorektný prístup poisťovne v konaní sp. zn. B1-14C/52/2020, za ktorým je potrebné vidieť snahu oddialiť plnenie, na ktoré sa v poistnej zmluve zaviazala, čo však na druhej strane môže byť sankcionované prehrou sporu, vrátane náhrady úrokov z omeškania a trov konania protistrane. Odvolací súd tak nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa ani výnimočné okolnosti pokiaľ sa týka druhu konania alebo takej procesnej situácie, ktoré by aplikáciu ust. § 257 CSP odôvodňovali. 18. Sumarizujúc uvedené odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutom výroku o trovách konania vecne správne, a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a plne procesne úspešnému žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 20. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 21. Výrok uznesenia súdu prvej inštancie, ktorým bolo konanie zastavené (I. výrok) a výrok o vrátení súdneho poplatku (III. výrok) neboli napadnuté odvolaním a preto nadobudli právoplatnosť. 22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, c) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, d) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo e) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ (§ 422 ods. 1 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii (§ 427 ods. 1 prvá veta CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne / dovolacie dôvody/ a čoho sa dovolateľ domáha /dovolací návrh/ (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).