Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoKR/10/2021 4119211765 29. 01. 2025 JUDr. Boris Tóth ECLI:SK:KSBA:2025:4119211765.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Borisa Tótha, členov senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: 1.) T.. L. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. č. XXX, X.) Q. C., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. č. XXX, obaja zastúpení: JUDr. Vladimír Servátka, advokát so sídlom Pri Podlužianke 3, 934 01 Levice, proti žalovanému: P. K., narodená XX.XX.XXXX, bytom XXX XX V. č. XXX, zastúpenému: JUDr. Alexander Kuchárik, advokát so sídlom J. Hollého 11, 934 01 Levice, o zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 23Odi/3/2019-172 zo dňa 21.10.2020, pomerom hlasov 3 : 0, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Odi/3/2019-172 zo dňa 21.10.2020 rdzuje.
potv
II. Žalobcom sa ukladá solidárna povinnosť nahradiť žalovanému, k rukám jeho právneho zástupcu, plnú náhradu trov odvolacieho konania do troch dní od právoplatnosti uznesenia, ktorým súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka, po právoplatnosti tohto rozsudku, rozhodne o výške náhrady trov konania. Plnením jedného zo žalobcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalobcu. odôvodnenie: 1. Vo výroku identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie, opierajúc sa o § 166 ods. 1, §166e ods. 1, 2, § 166f ods. 1, § 166g ods. 1 až 4 zákona NR SR č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej tiež: „ZoKR“), I.) zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer a II.) žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal proti žalobcom plný nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 zákona NR SR č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej tiež: „CSP“) 1.1. Na odôvodnenie svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalovaný bol oddlžený uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 28Odk/189/2019-22 zo dňa 04.09.2019, právoplatným dňa 12.09.2019, ktorým bol vyhlásený konkurz na jeho majetok. 1.1.1. Prvoinštančný súd mal za to, že žalobcovia ako aktívne legitimované osoby na podanie žaloby túto podali v zákonnom predpokladanej šesťročnej lehote. 1.2. Žalobcovia sa domáhali zrušenia oddlženia žalovaného z dôvodov, že na základe ich dobrých vzťahov tomuto chceli pomôcť pri prekonaní finančných problémov, ale žalovaný túto ich dôveru zneužil, konal nezodpovedne a ľahkomyseľne. Mali za to, že žalovaný mal záujem ich poškodiť ako veriteľov tak, aby bolo ich uspokojenie zmarené. 1.2.1. Žalovaný bol výlučným vlastníkom hodnotnej nehnuteľnosti vedenej na LV č. XXXX v kat. úz. V., parcely registra C, parc. č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 637 m2, parc. č. 54/3, rodinný dom súp. č. XXX, o výmere 145 m2, parc. č. 54/4, zastavaná plocha a nádvorie/hospodárska budova súp. č. XXX, o výmere 49 m2, parc. č. XX/X, zastavaná plocha a nádvorie/letná kuchyňa súp. č. XXX., záhrada o výmere 851 m2 (ďalej len „Nehnuteľnosť“). Žalobcovia uvádzali, že žalovaný „fingovanou“
kúpnou zmluvou previedol dňa 22.01.2016 Nehnuteľnosť na M. A., r. U., bytom U. č. XXXX/XX, E., ktorá dňa 02.11.2016 previedla Nehnuteľnosť na M. Z., bytom J. č. XXXX/XXXX a ten dňa 05.10.2017 na A. C., bytom V. č. XXX. A. C. následne dňa 18.06.2019 previedol Nehnuteľnosť na dcéru žalovaného Z. K.. 1.2.2. Z priebehu zmien vlastníkov žalobcovia vyvodzovali, že šlo o spriaznené osoby vo vzťahu k žalovanému, ktorý tak cieľavedome dosiahol prepis Nehnuteľnosti na svoju dcéru bez toho, aby Nehnuteľnosť opustil a úmyselne tak znemožnil uspokojenie pohľadávky žalobcov z hodnotného majetku, ktorý mal vo výlučnom vlastníctve. Žalobcovia mali za to, že jeho konanie by sa dalo napadnúť aj odporovacou žalobou vzhľadom k tomu, že išlo o úmysel ukrátiť veriteľa. 1.2.3. Ostatne žalobcovia poukázali na to, že žalovaný neuviedol v zozname veriteľov osobu Q. O.. 1.3. Žalovaný nemal za zrejmé, čo žalobcovia považujú za fingovaný právny úkon pri kúpnej zmluve, ktorou žalovaný previedol Nehnuteľnosť na M. A., keďže z kúpnej zmluvy jednoznačne vyplýva, ktorí veritelia mali byť uspokojení z dohodnutej kúpnej ceny z dôvodu zrušenia záložného práva. 1.3.1. Žalobcovia nepreukázali spriaznenosť osôb prevádzajúcich Nehnuteľnosť. 1.3.2. Žalovaný uviedol, že od roku 2012 až do roku 2019 sa snažil o získanie finančných prostriedkov, na základe ktorých by bol schopný ťarchy zaťažujúce Nehnuteľnosť uvoľniť a následne splácať aj ostatné dlžoby. 1.3.3. Poukázal na to, že Z. K. odkúpila Nehnuteľnosť od predchádzajúceho vlastníka A. C. za finančné prostriedky poskytnuté stavebnou sporiteľňou Wüstenrot, a.s.. 1.3.4. Žalovaný mal za to, že ako dlžník vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich schopností a možností pri zohľadnení skutočnosti, že je čiastočným invalidným dôchodcom so 45 % poklesom zárobkových možností. 1.4. Prvoinštančný súd pri skutkovom hodnotení uviedol, že v konaní žalobcovia nepreukázali simuláciu právneho úkonu/zmluvy o predaji Nehnuteľnosti, ani spriaznenosť osôb predávajúceho/žalovaného a kupujúcej/M. A.. Žalobcovia netvrdili a ani nepreukázali, že kúpna cena dohodnutá v kúpnej zmluve medzi žalovaným a M. A. bola neprimerane nízka. V konaní rovnako nebolo sporným, že na majetok žalovaného sa viedlo viacero exekučných konaní. 1.4.1. V konaní nemal za sporné ani to, že žalovaný v zozname veriteľov, ktorý pripojil k návrhu na vyhlásenie konkurzu, neuviedol jedného svojho veriteľa/Q. O.. 1.4.2. Tiež nebolo sporným, že žalovaný je čiastočným invalidným dôchodcom a bol zamestnaný aj na obecnom úrade ako vedúci skupiny VPP. 1.5. Pri právnom posudzovaní veci prvoinštančný súd dospel k záveru, že v konaní nebol preukázaný ani jeden zákonom predpokladaný dôvod, na základe ktorého by mohol dospieť k záveru, že žalovaný nemal poctivý zámer pri podaní návrhu na oddlženie. 1.5.1. Konštatoval nepreukázanie podmienok nepoctivého zámeru žalovaného. Uzavrel, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný - neuviedol v zozname majetku majetok alebo jeho časť, - uviedol nepravdivú dôležitú informáciu, - neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, - sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, - v čase podania návrhu nebol platobne neschopný, - sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom, - mal snahu poškodiť veriteľa alebo zvýhodniť iného veriteľa. 1.5.2. To, že žalovaný v zozname veriteľov neuviedol veriteľa fyzickú osobu, ani na dopyt správcu, dôsledkom čoho si tento veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, žalobcovia v konaní podľa súdu nepreukázali. Konštatoval, že žalobcovia sa v konaní zamerali na preukazovanie účelovosti konania žalovaného, ktoré malo spočívať v konaní, na základe ktorého sa tento zbavil majetku/rodinného domu, čím mal veriteľov ukrátiť v uspokojení ich pohľadávok. Túto argumentáciu súd považoval za smerujúcu skôr k preukazovaniu odporovateľnosti tohto právneho úkonu/kúpnej zmluvy, čo však nebolo predmetom tohto konania. 1.5.3. Prvoinštančný súd pri posudzovaní osoby dlžníka konštatoval, že na žalovaného by bolo nutné nahliadať miernejšie, vzhľadom na jeho nepriaznivý zdravotný stav a tiež vzhľadom na to, že v minulosti nevlastnil významný majetok (súd nepovažoval vlastníctvo dvoch starších rodinných domov v obci V. za významnejší majetok), nemal skúsenosti s podnikaním, ani nepôsobil ako vedúci zamestnanec (vedúci skupiny VPP na obecnom úrade súd nepovažoval za vedúcu funkciu predpokladanú § 166g ods. 3 ZoKR). 1.5.4. Záverom prvoinštančný súd konštatoval, že žalobcovia mali v konaní dôkaznú povinnosť v zmysle § 166f ods. 1 ZoKR. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje tú stranu sporu, ktorá uplatňuje deklarované právo, v tomto prípade žalobcov a keďže títo dôkazné bremeno neuniesli, súd žalobu zamietol.
2. Voči tomuto rozsudku podali odvolanie v zákonom stanovenej lehote žalobcovia, ktorí dôvodiac nesprávnymi skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie a jeho nesprávnym právnym posúdením predmetnej veci žiadali o zmenu rozsudku súdu prvej inštancie a zrušenie oddlženia žalovaného pre nepoctivý zámer. 2.1. V odvolaní uviedli, že z výpovedi žalovaného na pojednávaní dňa 19.02.2020 plynie, že: „Pani J. I. robila fiktívne zmluvy pre kataster. Rodinný dom je napísaný na moju dcéru, ale hypotéku si zobral môj švagor s tým, že my ju splácame. Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že pozná A. C., išlo asi o tretieho vlastníka v poradí, na koho by mohla previesť dom zo skupiny, ktorú zorganizovala J. I.. Pán C. bol slobodný, bez záväzkov a úverov, takže dom bolo možné prepísať na neho. Zobral to na seba s tým, že to bude iba na rok, pretože si tiež chcel riešiť svoju budúcnosť, a tak došlo k prepisu domu na dcéru žalovanej.“ Žalovaný ostatne priznal, že bol vypočutý v trestnom konaní ako poškodený v trestnej veci pani I., ktorá sedí vo väzbe, a ktorá ho obrala o dom aj peniaze z dôvodu fiktívnych prevodov Nehnuteľnosti. Uvedené považovali žalobcovia za nesporný dôkaz o fiktívnom prevode Nehnuteľnosti a mali za to, že súd prvej inštancie mal z tohto tvrdenia ako nesporného vychádzať. 2.1.1. Odvolatelia v tejto súvislosti poukázali na to, že splátky úveru, ktorý si vzal švagor žalovaného, zaplatené žalovaným za záväzok inej osoby (švagra), nie je možné považovať za poctivé správanie sa žalovaného, ak tomuto nič nebránilo namiesto takto zaplatených splátok zaplatiť aspoň časť pohľadávok žalobcov. 2.2. Odvolatelia uviedli, že súd mal žalovaným priznané fiktívne prevody Nehnuteľnosti bez ohľadu na nimi uvádzané dôvody nepoctivého zámeru podriadiť pod ustanovenie § 160g ods. 2 písm. e) ZoKR, nakoľko takéto „fiktívne prevody“ napĺňajú skutkovú podstatu správania sa žalovaného ako dlžníka pred podaním návrhu na oddlženie, boli úmyselné a priviedli ho do platobnej neschopnosti. 2.3. Ďalej mali odvolatelia za to, že snahu poškodiť veriteľa dokazuje aj tá skutočnosť, že aj keď žalovaný viackrát sľuboval dlh zaplatiť, návrh na oddlženie pred žalobcami zatajil a oznámil im to, až keď už uznesenie bolo právoplatné. 2.3.1. V tomto smere tiež poukázali na to, že žalovaný v kúpnej zmluve, ktorou prevádzal Nehnuteľnosti na M. A., zatajil, že má ako ďalších veriteľov žalobcov. V zmluve uprednostnil veriteľov, ktorí boli zapísaní na liste vlastníctva (VÚB, a.s., s pohľadávkou vo výške 26.956,98 Eur, Sofitel invest s pohľadávkou vo výške 12.000,- Eur, ale i veriteľa, ktorému záložné právo nesvedčilo Pohotovosť, s.r.o., s pohľadávkou vo výške 2.865,43 Eur, žalovaný vedome zatajil, že sa voči nemu vedie exekúcia, napr. EX 143/2004. 2.3.2. Starý dom žalovaného bol predaný v exekučnom konaní (1Er/328/2016), keďže žalovaný dobrovoľne svoju dlžobu voči žalobcom neuhradil. V exekučnom konaní bol uspokojený primárne veriteľ Prima banka, a.s., pričom žalobcom boli uhradené len náklady exekučného konania a trovy. 2.4. V odvolaní žalobcovia ako novotu uviedli, že kúpna cena predávanej Nehnuteľnosti (suma 41.882,Eur) bola neprimerane nízka, keďže A. C. získal pri zaťažení Nehnuteľnosti úver vo výške 60.000,- + 20.000,- Eur. 3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov vyjadril tak, že zo zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie vyvodil správny právny záver o nepreukázaní tvrdení žalobcov a navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov odvolacieho konania. 4. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 196a ZoKR), prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, obsahom odvolania a následným vyjadrením žalovaného dospel k záveru, že vyhlásený rozsudok je vecne správny a stotožňujúc sa s jeho odôvodnením, tento rozsudok potvrdil. 5. Podľa § 166f ods. 1, 4 ZoKR, veriteľ, ktorý bol dotknutý oddlžením, má právo domáhať sa zrušenia oddlženia návrhom na zrušenie oddlženia podaným voči dlžníkovi alebo jeho dedičom do šiestich rokov od vyhlásenia konkurzu alebo určenia splátkového kalendára na súde, ktorý rozhodol o oddlžení, ak preukáže, že dlžník nemal pri oddlžení poctivý zámer. Ak je takýchto návrhov viac, súd ich spojí na spoločné konanie. Vo veci samej rozhoduje súd rozsudkom. Zrušením oddlženia sa oddlženie stáva voči všetkým veriteľom neúčinné. Pohľadávkam sa v plnom rozsahu, v ktorom ešte neboli uspokojené, obnovuje pôvodná vymáhateľnosť aj splatnosť. Takéto pohľadávky sa nepremlčia skôr ako uplynie desať rokov od zrušenia oddlženia. Podľa § 166g ods. 1, 2 písm. a) až h), ods. 3, 4, 5 veta prvá ZoKR, dlžník má poctivý zámer, ak z jeho správania po podaní návrhu možno usudzovať, že vynaložil úprimnú snahu riešiť svoj dlh v medziach svojich možností a schopností, najmä ak poskytoval správcovi a veriteľom potrebnú súčinnosť,
vynaložil snahu získať zamestnanie, zamestnal sa alebo si zabezpečil iný zdroj príjmov, pokračoval vo výkone podnikateľskej činnosti alebo inej obdobnej činnosti alebo začal podnikať, v prípade nie nepatrného dedenia, daru alebo výhry zo stávky alebo hry ponúkol aspoň polovicu takéhoto zdroja dobrovoľne veriteľom na uspokojenie nevymáhateľného dlhu, prípadne vynaložil snahu o zaradenie sa do spoločnosti alebo sa do spoločnosti opätovne zaradil. Dlžník nemá poctivý zámer najmä, ak a) v zozname majetku ani na dopyt správcu neuviedol časť svojho majetku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na majetok nepatrnej hodnoty sa neprihliada; b) v zozname veriteľov ani na dopyt správcu neuviedol veriteľa fyzickú osobu, v čoho dôsledku veriteľ neprihlásil svoju pohľadávku, aj keď o ňom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; na drobných veriteľov sa neprihliada; c) v návrhu alebo v prílohe návrhu alebo na dopyt správcu uviedol nepravdivú dôležitú informáciu alebo neuviedol dôležitú informáciu, aj keď vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť, že ide o dôležitú informáciu; d) bez vážneho dôvodu neposkytol správcovi potrebnú súčinnosť, ktorú možno od neho spravodlivo vyžadovať; e) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že sa úmyselne priviedol do platobnej neschopnosti, aby bol oprávnený podať návrh, f) v čase podania návrhu dlžník nebol platobne neschopný, aj keď o tom vedel alebo s prihliadnutím na okolnosti musel vedieť; g) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že pri preberaní záväzkov sa spoliehal na to, že svoje dlhy bude riešiť konkurzom alebo splátkovým kalendárom; h) zo správania sa dlžníka pred podaním návrhu možno usudzovať, že mal snahu poškodiť veriteľa alebo zvýhodniť niektorého veriteľa. Súd prihliada prísnejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý v minulosti mal alebo stále má významnejší majetok, má skúsenosti s podnikaním, pôsobí alebo pôsobil ako vedúci zamestnanec alebo pôsobí alebo pôsobil v orgánoch právnickej osoby alebo má iné osobitné životné skúsenosti. Súd prihliada miernejšie na skutočnosti ovplyvňujúce poctivý zámer u dlžníka, ktorý dosiahol iba základné vzdelanie, je v dôchodkovom veku alebo blízko takéhoto veku, má vážne zdravotné problémy, na čas alebo trvalo stratil obydlie alebo ho v živote postihla iná udalosť, ktorá mu sťažila uplatnenie v spoločnosti. Poctivý zámer dlžníka súd skúma iba v konaní o návrhu na zrušenie oddlženia pre nepoctivý zámer. Podľa § 9 ods. 1, 2 ZoKR, spriaznenou osobou právnickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie a) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, 2) prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby, b) fyzická osoba alebo iná právnická osoba, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, c) štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu, vedúci zamestnanec, prokurista alebo člen dozornej rady právnickej osoby uvedenej v písmene b), d) blízka osoba 3) fyzickej osoby uvedenej v písmenách a) až c), e) iná právnická osoba, v ktorej má právnická osoba alebo niektorá z osôb uvedených v písmenách a) až d) kvalifikovanú účasť. Spriaznenou osobou fyzickej osoby sa na účely tohto zákona rozumie blízka osoba fyzickej osoby, ako aj právnická osoba, v ktorej má fyzická osoba alebo blízka osoba fyzickej osoby kvalifikovanú účasť. Podľa § 116 zákona NZ ČSR č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej tiež „OZ“), blízkou osobou je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Podľa § 117 OZ, stupeň príbuzenstva dvoch osôb sa určuje podľa počtu zrodení, ktorými v priamom rade pochádza jedna od druhej a v pobočnom rade obidve od najbližšieho spoločného predka. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky presnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 6. Predmetom prieskumu odvolania žalobcov odvolacím súdom bolo posúdenie správnosti rozhodnutia, ktorým prvoinštančný súd nevyhovel podanej žalobe z dôvodu nepreukázania dôvodov nepoctivého zámeru na strane žalovaného. 6.1.Bez toho, aby žalobcovia subsumovali dôvod nepoctivého zámeru žalovaného pod niektoré z písmen § 166g ods. 2 ZoKR, namietali spriaznenosť osôb žalovaného ako pôvodného vlastníka Nehnuteľnosti a Z. K. ako konečnej nadobúdateľky Nehnuteľnosti (vzťah matky k dcére), tiež A. C. jedného z vlastníkov prevádzanej Nehnuteľnosti (spolupracovníka a priameho podriadeného žalovaného na Obecnom úrade v V.), fiktívnosť (simuláciu) právnych úkonov/kúpnych zmlúv týkajúcich sa Nehnuteľnosti, neuvedenie veriteľa fyzickej osoby Q. O. v zozname veriteľov, ako prílohy návrhu na vyhlásenie konkurzu, snahu žalovaného poškodiť žalobcov zvýhodnením iného jeho veriteľa. 6.1.1. Z takto formulovaného obsahu žaloby plynie, že žalobcovia opierali nepoctivý zámer žalovaného o dôvody predpokladané § 166g ods. 2 písm. b), g) a h) ZoKR, čo viedlo k tomu, že inými dôvodmi nepoctivosti zámeru dlžníka predpokladanými v ustanovení § 166g ods. 2 ZoKR sa odvolací súd nezaoberal. 6.1.1.1. V tomto smere odvolací súd neposudzoval ani rozšírenie argumentácie vzťahujúcej sa k dôvodu predpokladanom § 166g ods. 2 písm. h) ZoKR, že kúpna cena predávanej Nehnuteľnosti (suma 41.882,Eur) bola neprimerane nízka, keďže žalobcovia neuviedli žiaden zákonom predpokladaný dôvod, pre ktorý by mal odvolací súd na túto novotu v odvolacom konaní prihliadnuť (§ 366 CSP). 6.2. Odvolací súd sa v plnej miere stotožňuje s hodnotením podanej žaloby v intenciách odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku. V danej veci, na rozdiel od konkurzného konania, ide o konanie sporové, v ktorom strany sporu musia pre úspech vo veci svoje tvrdenia preukázať. Teda sú v tomto smere zaťažené tzv. dôkazným bremenom. Primárne táto povinnosť preukázania svojich tvrdení svedčí žalobcovi a následne pri proti argumentácii zaťažuje žalovaného. V tejto prejednávanej veci žalobcovia dostatočne svoje tvrdenia nepreukázali. 6.2.1. K námietke spriaznenosti žalovaného, pôvodného vlastníka Nehnuteľnosti a Z. K. konečnej nadobúdateľke Nehnuteľnosti a A. C. jedného z vlastníkov prevádzanej Nehnuteľnosti. Je mimo akúkoľvek pochybnosť, že žalovaný a Z. K. sú blízkymi osobami, u spolupracovníka a priameho podriadeného žalovaného na Obecnom úrade v V. A. C., sa tento záver jednoznačne prijať nedá (v spise sa identifikácia ich pozícií nenachádza). Zásadné pri posúdení tejto námietky je ale to, že právny úkon medzi blízkymi osobami, bez ďalšieho, nie je dôvodom preukazujúcim nepoctivosť zámeru dlžníka. Je kategóriou vylučujúcou dobromyseľnosť, ktorá je rozhodná pri odporovacích žalobách. Odporovateľnosť nebola predmetom tejto žaloby. 6.2.1.1. Navyše prvý predaj Nehnuteľnosti (M. A.) nebol právnym úkonom medzi blízkymi osobami (v tomto konaní ani nebol žalobcami preukazovaný). 6.2.2. K námietke fiktívnosti (simulácie) právnych úkonov/kúpnych zmlúv týkajúcich sa Nehnuteľnosti je nutné doplniť, že žalobcovia nepreukázali, že by predmetné zmluvy nemali charakter kúpnych zmlúv. Za predaj bola dojednaná odplata a táto bola uhradená (napr. záložným veriteľom, ďalším veriteľom dlžníka, z prostriedkov získaných úverom). 6.2.3. K námietke neuvedenia veriteľa/fyzickej osoby Q. O. v zozname veriteľov, ako prílohy návrhu na vyhlásenie konkurzu, je nutné uviesť, že takéto neuvedenie veriteľa samo o sebe nie je dôvodom majúcim za následok vyhodnotenie nepoctivosti zámeru dlžníka. V konaní, ani v spise 28OdK/189/2019, nebol preukázaný dopyt správcu JUDr. Mariána Dobiša adresovaný dlžníkovi, ktorý by žalovaný nerešpektoval, čoho následkom by bolo hodnotenie nepoctivosti zámeru dlžníka. Na druhej strane jednoduché opomenutie uvedenia fyzickej osoby veriteľa dlžníkom v zozname veriteľov je sankcionované tým, že voči takémuto veriteľovi je oddlženie neúčinné (§ 166c ods. 1 písm. a/ ZoKR). 6.2.4. Ostatne k námietke snahy žalovaného poškodiť žalobcov zvýhodnením iného jeho veriteľa deklarované tým, že v kúpnej zmluve Nehnuteľnosti neboli žalobcovia uvedení ako veritelia, a že zo získanej kúpnej ceny boli uspokojení záložní veritelia (VÚB, a.s., vo výške 26.956,98 Eur a Sofitel invest vo výške 12.000,- Eur) a veriteľ Pohotovosť s.r.o., vo výške 2.865,43 Eur, je potrebné doplniť, že v prípade záložných veriteľov ide o veriteľov prednostných, ktorých prednosť je premietnutá i v konkurznom konaní pred inými nezabezpečenými veriteľmi. Vyplatenie veriteľa Pohotovosť, s.r.o., je splnenie dlhu predchádzajúceho pohľadávke žalobcov. Faktickým vyplatením týchto veriteľov došlo
ku skonzumovaniu získanej kúpnej ceny. Vzhľadom na uvedené nie je možné považovať postup žalovaného za postup uprednostňujúci iného veriteľa na úkor žalobcov. 6.3. Zamlčanie podania návrhu na konkurz žalovaným pred žalobcami bez ďalšieho so sebou nenesie účinky, s ktorými by bolo možné spájať nepoctivý zámer. 7. So zreteľom na uvedené, keďže prvoinštančný súd správne vyhodnotil predmet konania a tento svoj výrok i primerane odôvodnil, odvolací súd konštatujúc správnosť prijatých záverov napadnutý rozsudok potvrdil. 8. Nakoľko predmetom odvolania nebolo rozhodnutie prvoinštančného súdu o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd rozhodoval len o nároku na náhradu trov odvolacieho konania. 8.1. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, kedy úspešnému žalovanému, ktorý si náhradu trov odvolacieho konania riadne uplatnil, odvolací súd priznal plný nárok na ich náhradu. 8.2. O solidárnej zodpovednosti žalobcov bolo rozhodnuté vzhľadom na charakter ich procesného spoločenstva, keďže požičané finančné prostriedky tvorili predmet ich bezpodielového spoluvlastníctva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).