Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoKR/107/2023 4119211769 19. 03. 2025 JUDr. Paulína Pacherová ECLI:SK:KSBA:2025:4119211769.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: STAVOKOV, spol. s r.o., so sídlom Brnianska 12/2934, 911 01 Trenčín, IČO: 34 108 777, právne zastúpeného: ADVOKAT-S, spol. s r.o., so sídlom Konventná 9, 811 03 Bratislava, IČO: 35 948 540, proti žalovanému 1/: Slovenská insolvenčná k.s., so sídlom Radlinského 106/5, 949 01 Nitra, IČO: 47 234 440, správca úpadcu: VODNÝ SVET, s.r.o., so sídlom Vašinova 61, 949 01 Nitra, IČO: 36 344 567, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ladislav Barát, s.r.o., so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, IČO: 36 868 639 a proti žalovanému 2/: Koospol property & advisory s.r.o., so sídlom Rybná 716/24, Staré Město, 110 00 Praha 1, IČ: 038 96 056, Česká republika, právne zastúpeného: Mgr. Pavol Baláž, advokát, so sídlom Pribinova 4, 811 09 Bratislava, o určenie popretej pohľadávky a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/4/2019 - 460 zo dňa 17.10.2022, pomerom hlasov 3 : 0, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cbi/4/2019 - 460 zo dňa 17.10.2022 potvrdzuje. II. Súd priznáva žalovaným 1/ a 2/ voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie, s poukazom na ustanovenia § 32 ods. 1, ods. 2, ods. 5, ods. 6, ods. 9, ods. 11, ods. 14 a § 95 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“), § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou podanou dňa 11.10.2019 domáhal určenia, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzného konania na majetok úpadcu, vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 32K/3/2019, prihláškou zo dňa 30.07.2019, zapísanou v zozname pohľadávok pod por. č. 12, sa v celkovej výške 11.176,46 eur považuje čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia za zistenú. Žalobca uviedol, že prihláškou si v základnej prihlasovacej lehote prihlásil do konkurzného konania pohľadávku v celkovej výške 11.176,46 eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 10.794,46 eur (zmenková suma 10.758,60 eur a zákonná zmenková odmena vo výške 1/3 percenta zmenkovej sumy, t. j. 35,86 eur) spolu s úrokmi vo výške 382,- eur (6 % ročne zo zmenkovej sumy od 16.11.2018 do 20.06.2019). Právnym dôvodom uplatnenia pohľadávky v konkurznom konaní je platobná zmenka vystavená úpadcom na rad žalobcu dňa 15.08.2018, splatná dňa 15.11.2018, znejúca na sumu 10.758,60 eur. K popretiu pohľadávky došlo zo strany žalovaného 1/ a aj zo strany žalovaného
2/. Žalovaný 1/ poprel pohľadávku žalobcu v celom rozsahu dôvodiac tým, že pohľadávka vznikla z absolútne neplatných úkonov podľa § 39 OZ, ďalej tým, že nedošlo k reálnemu zániku pohľadávky pôvodného veriteľa, avšak len k zmene kvality, právneho dôvodu existencie pohľadávky a podľa názoru žalovaného 1/ bolo účelom uvedených právnych úkonov obísť spôsob uspokojovania pohľadávky v zmysle ustanovenia § 95 ods. 3 ZoKR. Žalovaný 2/, v postavení veriteľa, poprel pohľadávku čo do poradia s ohľadom na skutočnosť, že podľa jeho názoru je pohľadávka spriaznenou pohľadávkou v zmysle ustanovenia § 95 ods. 3 ZoKR. Žalobca považoval popretie pohľadávky žalovaným 1/ za nesprávne, nakoľko právnym dôvodom vzniku, ako i právnym dôvodom uplatnenia pohľadávky, je vlastná platobná zmenka úpadcu. Pohľadávka nezdieľa právny osud pôvodnej pohľadávky zo Zmluvy o nájme hnuteľnej veci zo dňa 01.12.2016, ktorá v čase jej vzniku patrila osobe spriaznenej s osobou úpadcu. Pôvodný záväzok zanikol pristúpením k záväzku úpadcu zo strany žalobcu a následným splnením tohto záväzku vystavením vlastnej platobnej zmenky žalobcu, čím žalobcovi vznikol nový nárok. Žalobca mal za to, že úpadca neuskutočnil žiadny úkon, ktorým by obchádzal uspokojenie ostatných veriteľov v konkurznom konaní, ako to tvrdí žalovaný 1/. K popretiu pohľadávky žalovaným 2/ žalobca poukázal na § 95 ods. 3 ZoKR, podľa ktorého sa za spriaznenú pohľadávku považuje pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom. Žalobca uviedol, že od 15.08.2018 do súčasnosti, teda v čase vzniku popretej pohľadávky, ktorá vznikla z titulu vlastnej platobnej zmenky úpadcu zo dňa 15.08.2018, nie je v zmysle § 9 ods. 1 ZoKR osobou spriaznenou s úpadcom, keďže nemá majetkovú účasť v spoločnosti úpadcu, ani v spoločnosti HOLTI SLOVAKIA, s.r.o. (spoločník úpadcu), ani žiadny zo spoločníkov a ani konateľov žalobcu nemá majetkovú účasť v spoločnosti úpadcu, ani v spoločnosti HOLTI SLOVAKIA, s.r.o., nie je personálne prepojený so spoločnosťou úpadcu, ani spoločnosťou HOLTI SLOVAKIA, s.r.o. a nie je členom orgánov úpadcu, ani členom orgánov spoločnosti HOLTI SLOVAKIA, s.r.o.. 3. Žalovaný 1/ žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že pohľadávka, ktorú si žalobca v konkurze prihlásil, vznikla na základe neplatných právnych úkonov. Úpadca uzatvoril so žalobcom dňa 02.08.2018 dohodu o určení budúcich podielov na dlhu voči veriteľovi - spoločnosti Líniové stavby, a.s., IČO: 47 783 281, ktorej predmetom bola dohoda o určení budúcich podielov na dlhu vzniknutého z titulu faktúry č. 418012 na základe Zmluvy o nájme hnuteľnej veci zo dňa 01.12.2016. Spoločnosť Líniové stavby, a.s., bola spoločníkom úpadcu do 09.03.2018, teda v čase vzniku pohľadávky z titulu faktúry č. 418012 na základe Zmluvy o nájme hnuteľnej veci zo dňa 01.12.2016 bola spriaznenou osobou úpadcu. Spoločnosť Líniové stavby, a.s., ako veriteľ a žalobca ako pristupujúci dlžník uzatvorili dňa 03.08.2018 dohodu o pristúpení k dlhu, ktorej predmetom bolo pristúpenie žalobcu k dlhu úpadcu z titulu vystavenej faktúry č. 418012. Splnenie dlhu pristupujúcim dlžníkom, žalobcom voči veriteľovi Líniové stavby, a.s., malo nastať vystavením a predložením vlastnej platobnej zmenky úpadcom. Podľa názoru žalovaného 1/ týmito úkonmi žalobca, úpadca a spoločnosť Líniové stavby, a.s., mali v úmysle obísť § 95 ods. 3 ZoKR a navodiť tak dojem, že prihlásená pohľadávka nie je spriaznenou pohľadávkou. Žalovaný 1/ považuje prihlásenú pohľadávku za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 OZ, nakoľko právne úkony, ktoré jej predchádzali, obchádzajú zákon, resp. priečia sa dobrým mravom, keďže mali za cieľ ukrátenie pohľadávok iných konkurzných veriteľov tým, že vyššie popísaným spôsobom obídu poradie uspokojenia pohľadávky dané zákonom. Uvedenými úkonmi nedošlo k reálnemu zániku pohľadávky pôvodného veriteľa, nakoľko došlo len k zmene kvality/právneho dôvodu existencie pohľadávky. Reálne splnenie záväzku však nebolo zrealizované. 4. Žalovaný 2/ namietal nedostatky podmienok konania. Poukázal na § 32 ods. 11 ZoKR, podľa ktorého jednou z podmienok podania incidenčnej žaloby je riadne a včasné zloženie preddavku na trovy konania, inak súd konanie zastaví. Podľa informácie od správcu úpadcu žalobca nezložil preddavok na trovy konania. K samotnej žalobe uviedol, že pohľadávku žalobcu poprel čo do poradia z dôvodu, že sa jedná o spriaznenú pohľadávku v zmysle § 95 ods. 3 ZoKR. Pri posudzovaní popretej pohľadávky je nutné prihliadnuť na históriu vzniku pohľadávky, zmenu veriteľov, ktorým patrila a následne aj na spôsob, akým došlo údajne k úhrade tejto pôvodnej pohľadávky. Zo sledu právnych úkonov predchádzajúcich vystaveniu zmenky je evidentné, že účelom vykonania predmetných úkonov bolo obchádzanie zákona, konkrétne § 95 ods. 3 ZoKR. Pohľadávka od svojho vzniku patrila osobe spriaznenej s úpadcom, Líniové stavby, a. s., pričom žalobca s úpadcom pri vykonaní úkonov konali zjavne ekonomicky iracionálne, resp. s evidentným cieľom, aby predmetná pohľadávka zmenila majiteľa tak, že nebude patriť spriaznenej osobe. Dlh bol veriteľom popretej pohľadávky vyplatený veľmi neštandardne, a to vystavením zmenky, teda nie bežným spôsobom, bezhotovostným bankovým prevodom v súlade s účtovnými a daňovými štandardami. Na uzavretie Dohody o pristúpení k dlhu zo dňa 03.08.2018 nemal žalobca akýkoľvek
hospodársky dôvod (absencia kauzy právneho úkonu). Nie je logicky zdôvodniteľné, prečo sa žalobca dobrovoľne, bez akéhokoľvek dôvodu, stal popri úpadcovi dlžníkom voči spoločnosti Líniové stavby, a.s.. Dohoda o určení budúcich podielov na dlhu zo dňa 02.08.2018 určuje, že úpadca má vyplatiť žalobcovi celú istinu dlhu ako regres v rámci vysporiadania solidárnych dlžníkov. Ak by takáto dohoda neexistovala, žalobca by mohol žiadať vyplatenie len polovice dlhu, ktorý uhradil ako solidárny spoludlžník. Predmetná spriaznená pohľadávka bola uhradená protizákonným spôsobom, keď zmenka nahrádzala hotové peniaze, takže platenie zmenkou sa rovná plateniu v hotovosti. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti, sa zakazuje platba v hotovosti, ktorej hodnota prevyšuje 5.000,- eur. Preto platenie predmetnými zmenkami je v rozpore so zákonom. Úkonmi v prílohe prihlášky popretej pohľadávky sa umelo vytvára dojem, že v čase svojho vzniku popretá pohľadávka nepatrila spriaznenej osobe. Žalovaný 2/ dôvodnosť popretia žalobcovej pohľadávky opieral aj o uznesenie Okresného súdu Nitra č. k. 32K/3/2019 - 443 zo dňa 18.09.2019, ktorým neboli priznané hlasovacie práva žalobcovi, hoci o to žalobca žiadal, opierajúc sa o rovnakú argumentáciu ako v tomto konaní. 5. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ďalej uviedol, že v danej veci vyhlásil rozsudok č. k. 23Cbi/4/2019 - 268 zo dňa 22.07.2020, ktorým žalobu zamietol a žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Predmetný rozsudok bol na základe odvolania žalobcu zrušený uznesením Krajského súdu v Nitre č. k. 26CoKR/1/2021 - 348 zo dňa 20.01.2022 a vec bola vrátené opätovne súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd sa nepriklonil k záveru súdu prvej inštancie o tom, že popretie správcu bolo dostatočné, zrozumiteľné a konzistentné, vychádzajúce z obsahu prihlášky a príloh k nej priložených. Nestotožnil sa ani s prijatým záverom, že účelom po sebe nasledujúcich právnych úkonoch úpadcu, veriteľa úpadcu a žalobcu, bolo obísť veriteľom úpadcu ustanovenie § 95 ods. 3 ZoKR, a teda ani so záverom, že predmetné právne úkony sú podľa § 39 OZ neplatné a neplatná je aj samotná zmenka. Súd prvej inštancie sa k takémuto záveru priklonil bez toho, aby mal k nemu relevantné skutkové zistenia potrebné a nevyhnutné pre posúdenie úmyslu konajúcich strán a nebolo navrhované ani vykonané dokazovanie, ktoré by smerovalo k preukazovaniu úmyslu strán, ktorý mal podľa tvrdenia správcu a súdu smerovať k obídeniu § 95 ods. 3 ZoKR. Uvedené platí zvlášť v prípade, keď právne úkony urobené v čase od 02.08.2018 do 15.08.2018 boli urobené cca 9 mesiacov predtým, ako bolo začaté konkurzné konanie na dlžníka. Súd prvej inštancie v rozhodnutí dostatočne nevysvetlil, z čoho vyvodil záver, že už v čase realizovania týchto úkonov mali ich účastníci vedomosť o tom, že na majetok dlžníka VODNÝ SVET, s.r.o., bude vyhlásený konkurz. Len v prípade takejto pozitívnej vedomosti možno ich konanie a úmysel hodnotiť vo vzťahu k prípadnej snahe obísť § 95 ods.3 ZoKR. Odvolací súd dal ďalej do pozornosti okresného súdu, že opomenul posudzovanie spriaznenosti osôb, obchodnej spoločnosti Líniové stavby, a.s. a spoločnosti úpadcu VODNÝ SVET, s.r.o., vyhodnotiť v zmysle § 9 ods. 1 písm. d) ZoKR komplexne, keď ustanovenie predpokladá pre posúdenie spriaznenosti právnickej osoby kvalifikovanú účasť, v tomto prípade by musel byť podiel spoločnosti Líniové stavby, a.s., spoločnosti VODNÝ SVET, s.r.o., minimálne 5 % na základnom imaní spoločnosti. Aj tento záver súdu prvej inštancie možno vyhodnotiť ako nepreukázaný a nepresvedčivý. 6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania opätovne vo veci rozhodol a dospel k záveru, že v konaní nebolo a ani nie je sporné, že pohľadávka pôvodného veriteľa Líniové stavby, a.s., voči úpadcovi z Nájomnej zmluvy zo dňa 01.12.2016 uplatnená faktúrou č. 418012 (vystavená dňa 02.03.2018 a splatná dňa 16.03.2018), bola pohľadávkou medzi spriaznenými osobami podľa § 9 ods. 1 písm. b), ods. 3 ZoKR. Obchodná spoločnosť Líniové stavby, a.s., bola spoločníkom úpadcu od 09.08.2016 do 09.03.2018 s podielom 67 % na základnom imaní. Pre posúdenie dôvodnosti popretia pohľadávky bolo potrebné brať do úvahy aj ďalšie súvislosti o vzájomnom prepojení obchodných spoločností Líniové stavby, a.s., úpadcu a žalobcu ako veriteľa. Z výpisov z Obchodného registra SR vyplýva, že JUDr. W. M. je členkou dozornej rady STAVOKOV spol. s r.o. od 14.01.2014 až do súčasnosti a spoločníčkou spoločnosti bola od 14.01.2014 do 22.11.2018. C.. P. F. je spoločníkom tejto spoločnosti od 21.05.2021, pričom v obchodnej spoločnosti Líniové stavby, a.s., bol členom predstavenstva od 16.05.2014. Spoločnosť Líniové stavby, a.s., bola väčšinovým spoločníkom úpadcu VODNÝ SVET, s.r.o., od 09.08.2016 do 09.03.2018. Listinnými dôkazmi bolo v konaní preukázané, že JUDr. W. M. zároveň na základe plnej moci zo dňa 07.11.2017 (č. l. 384) zastupovala spoločnosť Líniové stavby, a.s. (spoločníka úpadcu) na valnom zhromaždení úpadcu. Z jej e-mailu zo dňa 14.12.2017 vyplýva, že mala vedomosť o ekonomickej situácii spoločnosti VODNÝ SVET, s.r.o. a vystupovala v mene svojho klienta Líniové stavby, a.s., členom predstavenstva tejto spoločnosti bol C.. P. F.. Z jeho e-mailu zo dňa 31.03.2017 vyplýva, že L.. M. zastupuje LS, teda jeho. Listinnými dôkazmi (č. l. 374 a nasl.) bolo žalovaným 2/
preukázané, že už v januári 2017 boli proti úpadcovi začaté viaceré exekučné konania. Vo vzájomnej súvislosti týchto dôkazov možno dospieť k záveru, že obchodná spoločnosť VODNÝ SVET, s.r.o., bola v zmysle § 3 ods. 1 a ods. 2 ZoKR v úpadku už v roku 2017 a táto skutočnosť bola známa obchodným spoločnostiam STAVOKOV spol. s r.o. a Líniové stavby, a.s., prostredníctvom osôb L.. W. M. a C.. P. F., ktoré tieto spoločnosti nielen personálne prepájali s úpadcom. 7. Za nie menej podstatnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci považoval súd aj existenciu konania vedeného na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 31Cbi/6/2019, v ktorom vystupuje žalobca LS a.s. (právny nástupca Líniové stavby, a.s.) proti totožným žalovaným ako v tomto konaní. Predmetom konania bolo určenie popretej pohľadávky žalobcu a súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 23.09.2020 tak, že žalobu zamietol. V konaní neboli totožní len žalovaní, ale aj rovnaký modus operandi, ktorý použili zúčastnené osoby na prevedenie pohľadávky zo spriaznenej osoby úpadcu na tretiu osobu tak, aby pohľadávku nebolo možné považovať za spriaznenú, a teda podriadenú. 8. Súd prvej inštancie zotrval na už skôr prijatých záveroch (v zrušenom rozhodnutí zo dňa 22.07.2020) s tým, že v prejednávanej veci šlo o úmyselné konanie, na základe ktorého sa pohľadávka z veriteľa Líniové stavby, a.s., osoby spriaznenej s úpadcom, právnymi úkonmi chronologicky nasledujúcimi za sebou, previedla na žalobcu s cieľom obísť § 95 ods. 3 ZoKR. Sporné právne úkony nebolo možné posudzovať prísne formálne bez vzájomných súvislostí a bez prihliadnutia na dosiahnutý cieľ. V tomto prípade bola história pohľadávky dôležitá pre celkové posúdenie nároku žalobcu. Dosiahnutý výsledok za sebou nasledujúcich právnych úkonov je v rozpore s § 95 ods. 3 ZoKR. Pôvodná pohľadávka by bola v konkurze uspokojená ako podriadená pohľadávka a naopak, pretransformovaná pohľadávka žalobcu, ak by nebola v konkurznom konaní popretá, by bola uspokojená inak ako podriadená, teda výhodnejšie. Naplánovaným a zrealizovaným postupom právnych úkonov by bolo možné pri každej spriaznenej pohľadávke vylúčiť použitie § 95 ods. 3 a ods. 4 ZoKR a toto zákonné ustanovenie by sa stalo obsolentným. Vykonané dokazovanie nedalo súdu odpoveď na otázku ohľadne ekonomického prínosu zvoleného konania pre žalobcu, ktorý ako podnikateľ by mal v zmysle zákona svoju činnosť vykonávať tak, aby smerovala k dosiahnutiu zisku. Právne úkony predchádzajúce vystaveniu zmenky vyhodnotil súd ako neplatné, pretože odporujú zákonu, a preto nemôže byť platná ani zmenka. Súd dospel k záveru, že žalovaný 1/ poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu v celom rozsahu dôvodne, dospel k správnemu právnemu názoru, že právne úkony predchádzajúce vystaveniu zmenky sú podľa § 39 OZ neplatné, a preto je neplatná aj zmenka ako právny titul prihlásenej pohľadávky. Pôvodná pohľadávka vznikla medzi spriaznenými osobami a vedome, teda úmyselným konaním viacerých osôb, sa mala pretransformovať na bežnú pohľadávku, ktorá by sa neuspokojovala ako podriadená. Z uvedeného tak bolo zrejmé, že aj čiastočné popretie pohľadávky v časti poradia žalovaným 2/ bolo dôvodné. Súd sa s podanou žalobou nestotožnil a ako nedôvodnú ju zamietol v celom rozsahu. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle zásady úspechu a tento priznal žalovaným 1/ a 2/ ako plne úspešným v konaní. 9. Súd prvej inštancie odkázal na závery zo zrušeného rozhodnutia, kde rovnako konštatoval dôvodnosť popretia pohľadávky správcom, keď mal za to, že účelom po sebe nasledujúcich právnych úkonov úpadcu, veriteľa úpadcu a žalobcu (dohoda zo dňa 02.08.2018 o určení budúcich podielov na dlhu, dohoda o pristúpení k dlhu zo dňa 03.08.2018, vlastná zmenka vystavená úpadcom dňa 15.08.2018 na sumu 10.758,60 eur v prospech žalobcu), bolo obísť veriteľom úpadcu ustanovenie § 95 ods. 3 ZoKR. Z ustanovenia § 95 ods.3 ZoKR vyplýva úmysel zákonodarcu zabrániť osobám spriazneným s úpadcom dosiahnuť uspokojenie svojich pohľadávok v rovnakom rozsahu, v prípade nedostatku majetku v konkurze, ako dosiahnu uspokojenie ostatní nezabezpečení veritelia. Iné dôvody uvádzané žalobcom (utuženie spolupráce, zisk 6 %) sa súdu javili minimálne ako nedôveryhodné. Súd prvej inštancie v zrušenom rozhodnutí poukázal na ustanovenie § 39 OZ, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/20/2007 a povinnosť súdu ex offo prihliadať na absolútne neplatný právny úkon. Zároveň poukázal aj na rozhodnutie Okresného súdu Nitra č. k. 32K/3/2019 - 443 o nepriznaní hlasovacích práv veriteľovi (žalobcovi), v ktorom súd uviedol, že konaním uvedených osôb došlo k obídeniu § 95 ods. 3 ZoKR, v zmysle ktorého je spriaznenou pohľadávkou pohľadávka, ktorá patrí alebo patrila veriteľovi, ktorý je alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky bol spriaznený s úpadcom. K popretiu veriteľom (čo do poradia) uviedol, že z dôvodu, že správca konkurznej podstaty poprel pohľadávku žalobcu v celom rozsahu dôvodne, teda aj jej poradie, bolo aj popretie žalovaným 2/ dôvodné. 10. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca v celom rozsahu, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žalobca poukázal na predchádzajúce rozhodnutie súdu prvej
inštancie, ktoré bolo zrušené z dôvodu arbitrárnosti, pričom žalobca má za to, že súd prvej inštancie konal v rámci nového rozhodovania v rozpore so záväzným rozhodnutím odvolacieho súdu a opätovne sa tak dopustil vydania nezákonného rozhodnutia v neprospech žalobcu. Žalobca nesúhlasí s názorom súdu, že jednotlivými úkonmi došlo k obchádzaniu zákona (§ 95 ods. 3 ZoKR). Z napadnutého rozsudku nie je možné identifikovať zámer žalobcu v čase uskutočnenia namietaných právnych úkonov obchádzať ustanovenie § 95 ods. 3 ZoKR a žalobcom sledovaný cieľ na dosiahnutie výhodnejšieho postavenia. Súd presadzuje absurdné domnienky o úmysle žalobcu, hoci mal skúmať okolnosti vzniku vzťahu a posudzovať ich v čase ich uskutočnenia. Súd sa síce zaoberal záujmom Líniových stavieb, a.s., ale mal sa zaujímať o zámer a záujem žalobcu, ktorý nie je totožný so záujmom Líniových stavieb, a.s.. Obchádzanie zákona vyžaduje priame konanie žalobcu, pričom vlastná platobná zmenka nie je úkonom žalobcu. Konanie v zhode medzi žalobcom, úpadcom a Líniovými stavbami, a.s., nebolo nijako preukázané, pričom žalobca nebol spriaznený s úpadcom. Žalobca sa v dobrej viere domnieval, že nie je dôvod pochybovať o vymožení pohľadávky. Rozhodnutie súdu trpí vadou nesprávneho právneho posúdenia, keďže súd neaplikoval § 39 OZ a preberal škandalizujúcu argumentáciu žalovaných 1/ a 2/, ktorých záujmom je dosiahnuť vylúčenie žalobcu z konkurzu. Poukaz súdu na vzťahy a činnosť osôb L.. W. M. a C.. P. F., nemožno vyhodnotiť ako vysporiadanie sa s úmyslom žalobcu. Pri vzniku prihlásenej pohľadávky (15.08.2018) žalobca, L.. W. M., C.. P. F. a ani Líniové stavby, a.s., neboli spriaznenou osobou k úpadcovi. Zároveň L.. M. z pozície advokátky bola povinná zachovávať mlčanlivosť, nemohla objektívne identifikovať skutočnosť, či úpadca je alebo nie je v úpadku, keďže by bolo potrebné vykonať test krytia finančným majetkom. Súd pracoval so skutočnosťou o úpadku vo forme platobnej neschopnosti, ale túto skutočnosť nepodrobil dôslednému dokazovaniu, pretože pre záver o úpadku je nevyhnutné vykonať test krytia finančným majetkom. Rozsudok súdu je tak naďalej arbitrárny a nepreskúmateľný. Žalobca poukázal tiež na právny názor súdov najvyššej inštancie, ktorý preferuje výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Súd tak pochybil, ak konštatoval absolútnu neplatnosť právnych úkonov podľa § 39 OZ pre obchádzanie zákona, žalovaní 1/ a 2/ nepredložili na ich fabulácie žiadne dôkazy napriek tomu, že súd im poskytol nadštandardný priestor na preukazovanie svojich tvrdení. Súd ich ešte aj po zrušení predchádzajúceho rozhodnutia vyzval na označenie dôkazov. Popierací prejav žalovaného 1/ a žalovaného 2/ z pohľadu dôvodnosti neobstojí a súd mal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Žalobca sa musel počas konania brániť absurdným argumentom žalovaných (konanie v rozpore s dobrými mravmi, údajné finančné nevysporiadanie regresného nároku, údajná neplatnosť zmenky pre zákaz hotovostných platieb, rozpor s daňovými a účtovnými štandardmi, či argument o nepriznaní hlasovacích práv). Žalobca bol postavený do situácie, kedy mal dokazovať, že neobchádzal zákon, t. j. negatívnu skutočnosť. 11. Podľa odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil aj otázku spriaznenosti úpadcu a Líniových stavieb, a.s., keďže základné imanie ku dňu vzniku pôvodnej pohľadávky (02.03.2018) bolo 248.800,- eur s podielmi: spoločník F. P. 3.300,- eur (1,33%), spoločník HOLTI SLOVAKIA, s.r.o., 238.800,- eur (95,98%) a spoločník Líniové stavby, a.s., 6.700,- eur (2,69%). Líniové stavby, a.s., tak nemali kvalifikovanú účasť v úpadcovi minimálne 5 %. Súd preto dospel k nesprávnemu záveru o záujme Líniových stavieb, a.s., transformovať pohľadávku zo spriaznenej na nespriaznenú. Súd si zjednodušil situáciu, keď tvrdil, že spriaznenosť je nesporná, čo je v rozpore s vyjadrením žalobcu a v rozpore so skutočnosťami známymi z Obchodného registra SR. 12. Pokiaľ ide o poukaz súdu na rozhodnutie o hlasovacích právach (32K/3/2019-443), odvolateľ v podanom odvolaní uviedol, že ide o rozhodnutie predbežnej povahy a nejedná sa o konečné rozhodnutie. Súd v konaní o hlasovacích právach nebol oprávnený riešiť meritum veci a takýmto rozhodnutím nemôže byť súd viazaný. Súd tiež porušil princíp právnej istoty, keď založil svoje rozhodnutie na rozhodnutí, ktoré v zjavnom rozpore s § 32a ZoKR prejudikovalo neplatnosť právnych úkonov. Napokon aj poukaz na rozhodnutie v inej incidenčnej veci (31Cbi/6/2019) je v rozpore s princípom právnej istoty, keďže sa jedná o rozhodnutie, ktoré nenadobudlo právoplatnosť a súd porušil tiež princíp rovnosti zbraní. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok, žalobe vyhovel a žalobcovi priznal náhradu trov konania, ako aj odvolacieho konania. 13. Žalovaný 2/ sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol, že odvolanie žalobcu považuje v celom rozsahu za nedôvodné a navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny a priznal žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca v podanom odvolaní dezinterpretuje uznesenie krajského súdu, keď tento neuviedol, že pôvodné rozhodnutie súdu je en block arbitrárne, ale uviedol, že nie je dostatočne odôvodnené a z toho dôvodu vyznieva arbitrárne,
teda nie že by nebolo vôbec odôvodnené. Rovnako odvolací nevyslovil, že by súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, či vec nesprávne právne posúdil, keďže tento nevytýkal súdu nesprávnosť, ale nedostatočnosť preukázania a vysvetlenia záverov súdu prvej inštancie. Podľa žalovaného 2/ súd prvej inštancie nekonal v rozpore s rozhodnutím odvolacieho súdu. V podaní zo dňa 29.03.2022 bolo preukázané úmyselné konanie účastníkov úkonov, ktorí si boli plne vedomí úpadku úpadcu v dôsledku existujúcich exekúcii, pričom majiteľka žalobcu a konečná užívateľka výhod (L.. M.) o nich vedela a rokovala o ich urovnaní (dôkazy 8 až 12 k predmetnému vyjadreniu), rovnako ako aj majiteľ a konateľ Líniových stavieb, a.s. (C.. F.), ktorý o ich urovnaní rokoval (dôkazy 10 až 12 vyjadrenia). V konaní tak bolo preukázané úmyselné konanie účastníkov právnych úkonov v čase, kedy úpadca už bol v úpadku, ktorý je predpokladom vyhlásenia konkurzu. Špekulatívnosť postupu potvrdil aj sám žalobca na pojednávaní dňa 01.07.2020, kde uviedol, že sa jednalo o najbezpečnejší spôsob nadobudnutia pohľadávky. Dobromyseľnosť žalobcu spochybňuje aj to, že svoju „novú“ pohľadávku si u úpadcu neuplatňoval. K jej uplatneniu došlo až po vyhlásení konkurzu. Zámerom „bezpečného“ nadobudnutia pohľadávky tak bolo obísť § 95 ods. 3 ZoKR. Žalovaný 2/ ďalej uviedol, že C.. F. je dnes jediným konečným užívateľom výhod žalobcu a jeho spoločníkom s 51 % obchodným podielom. Je to osoba, ktorá dlho riadila, kontrolovala a ovládala Líniové stavby, a.s. a zároveň bol od roku 2014 priamo väčšinovým spoločníkom úpadcu. Obchádzaniu zákona nasvedčovali aj tieto skutočnosti: absencia kauzy pre uzatvorenie Dohody o pristúpení dlhu zo dňa 03.08.2018, protizákonný spôsob pri uhrádzaní zmenkou - zákaz platby v hotovosti nad 5.000,- eur, účel Dohody o určení budúcich podielov na dlhu zo dňa 02.08.2018 bol transformovať dlh spriaznenej pohľadávky na novú pohľadávku z regresu. Pohľadávka od počiatku patrila spriaznenej osobe. Na počiatku vzťahov bola Nájomná zmluva zo dňa 01.12.2016 (prihlásená pohľadávka bola pôvodne uplatnená faktúrou s ohľadom na danú nájomnú zmluvu). Preto pohľadávka uhradiť nájomné vznikla nie vystavením faktúry, ale priamo z nájomnej zmluvy. V tom čase mali Líniové stavby, a.s., kvalifikovanú účasť v spoločnosti úpadcu (67 %). V čase vzniku pohľadávky sa tak jednalo o spriaznenú pohľadávku. Uvedené napokon potvrdil počas konania aj žalobca, ktorý v žalobe uviedol, že nerozporuje skutočnosť, že pôvodná pohľadávka zo zmluvy o nájme patrila v čase jej vzniku osobe spriaznenej s úpadcom. Rovnako sa žalobca vyjadril aj na pojednávaní dňa 01.07.2020. Odôvodnenie rozsudku dáva ucelenú a vyčerpávajúcu odpoveď na podstatné otázky. Sama skutočnosť, že žalobca nesúhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie a jeho hodnotením dôkazov, nevedie k záveru o arbitrárnosti a neodôvodnenosti. Žiadna zo strán nemala námietky k vykonanému dokazovaniu, ani návrhy na doplnenie dokazovania. Vydaniu rozhodnutia predchádzalo riadne vedené konanie, kde žalobcovi bolo umožnené plne realizovať jeho procesné práva, a to v rovnakej miere, ako žalovaným, čo je v súlade so zásadou rovnosti strán. 14. Žalovaný 1/ sa vyjadril k odvolaniu žalobcu, s ktorým nesúhlasí a napadnutý rozsudok považuje v celom rozsahu za vecne správny. K tvrdeniam žalobcu o škandálnych fabuláciách, či vágnych argumentoch, sa žalovaný 1/ odmieta vyjadrovať. Správca nemá záujem bezdôvodne popierať pohľadávky. Súd sa riadne zaoberal dôkazmi a odstránil nedostatky vytýkané mu odvolacím súdom. Žalovaný 1/ sa stotožňuje s tým, že jediným cieľom úkonov bolo obchádzanie § 95 ods. 3 ZoKR. Ak by nebol vykonaný zložitý konštrukt jednotlivých úkonov, bola by pohľadávka spriaznenou pohľadávkou. Žalovaný 1/ nesúhlasí s tým, že súd sa zaoberal záujmom Líniových stavieb, a.s., nie však záujmom žalobcu. Žalobca v konaní uviedol, že zámerom bolo utuženie spolupráce a zisk 6 % (ten predstavuje 382,- eur). V podnikateľskej praxi argumentovať takýmto ziskom je podozrivé a nereálne. Je tu absencia zmysluplnej ekonomickej kauzy. Tvrdenia žalobcu, že konal v dobrej viere, sú zavádzajúce, keď bolo preukázané, že úpadca bol v úpadku skôr ako reálne došlo k vyhláseniu konkurzu, viedlo sa viacero exekúcií (už od februára 2017), o ktorých vedela L.. M., ktorá v tom čase bola väčšinový spoločník a konečný užívateľ výhod žalobcu. Na posúdenie solventnosti úpadcu nebolo potrebné vykonať žiadny test finančného krytia. Záver súdu o obchádzaní zákona a aplikácia § 39 OZ je preto správna. Námietka žalobcu v súvislosti s nesprávnym posúdením spriaznenosti je nedôvodná a k tejto sa žalobca uchýlil až v podanom odvolaní, čo považuje žalovaný 1/ za účelové. Deň vzniku pohľadávky na posúdenie spriaznenosti nie je deň vystavenia faktúry č. 418012 (02.03.2018), ale deň uzatvorenia nájomnej zmluvy, t. j. deň 01.12.2016. Pôvodná pohľadávka predstavuje nájomné za mesiac december 2017 a mesiace január a február 2018. Od 11.09.2014 do 18.12.2017 boli Líniové stavby, a.s., väčšinovým spoločníkom úpadcu s podielom 67 % na základnom imaní. Až od 19.12.2017 došlo k znene, k vstupu nového spoločníka HOLTI SLOVAKIA, s.r.o., s vkladom 238.800,- eur, čím sa táto spoločnosť stala väčšinovým spoločníkom. V čase uzatvorenia nájomnej zmluvy však väčšinovým spoločníkom boli Líniové stavby, a.s.. Súd prvej inštancie preto správne posúdil otázku spriaznenosti. Žalovaný 1/ navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny a uplatnil si tiež náhradu trov odvolacieho konania.
15. Žalobca sa vyjadril k vyjadreniam žalovaných 1/ a 2/ a uviedol, že žalovaný 1/ neuniesol dôkazné bremeno v konaní a dokonca ani v rámci doplňujúceho dokazovania nenavrhol žiadne dôkazy. Žalobca naďalej trvá na argumentoch uvedených v podanom odvolaní. V konaní nebol preukázaný úmysel žalobcu, zo závierky z roku 2017 nevyplýva, že by úpadca bol predĺžený, žalobca nemal prístup k účtovníctvu úpadcu a ani žiadna exekúcia nebola voči úpadcovi zastavená pre nemožnosť vymoženia pohľadávky. Žalobca nemohol vedieť, že úpadca podá návrh na vyhlásenie konkurzu. V tomto hľadisku je rozsudok arbitrárny a nepreskúmateľný. K otázke spriaznenosti žalobca uviedol, že samotná nájomná zmluva nie je skutočnosťou zakladajúcou vznik pôvodnej pohľadávky, ale touto je obdobie príslušného mesiaca. Líniové stavby, a.s., neboli 02.03.2018 väčšinovým spoločníkom úpadcu, teda nebola daná ich spriaznenosť s úpadcom. Žalovaný 2/ namietal výlučne poradie pohľadávky a jeho argumentácia nad rámec jeho popretia, je bizarná a vyvoláva pochybnosti o dobromyseľnosti, či dobrých mravoch. Argumentácia žalovaného 2/ sa mala týkať rozsahu ním realizovaného popretia. Žalobca tiež poukázal na netransparentnú aplikáciu § 39 OZ, neexistenciu spriaznenosti, prenesenie dôkazného bremena, či prejudikovanie sporu na základe neprávoplatného, resp. predbežného rozhodnutia súdu v iných veciach. Opodstatnenosť popretí nebola v konaní preukázaná. Naopak, žalobca preukázal právny dôvod vzniku a existenciu ním prihlásenej pohľadávky. Navyše, ak mal súd za to, že pohľadávka má charakter spriaznenej pohľadávky, mal žalobu zamietnuť len v časti určenia poradia. Žalobca trvá na oprávnenosti a právnom dôvode vzniku svojej pohľadávky tak, ako bola v konkurze prihlásená. 16. Žalovaný 1/ v ďalšom vyjadrení zotrval na svojom predchádzajúcom vyjadrení a námietky žalobcu označil za nedôvodné. Napadnutý rozsudok žiadal potvrdiť. 17. Žalovaný 2/ vo svojom ďalšom vyjadrení zotrval na tom, že napadnutý rozsudok je vecne správny a odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia. Repliku žalobcu považuje za nedôvodnú, keď žalobca len opakuje svoju predchádzajúcu argumentáciu. 18. Ďalšie vyjadrenia strán v konaní neboli podané. 19. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 196a ZoKR), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 20. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobca sa v konaní domáhal určenia, že je veriteľom pohľadávky pozostávajúcej z istiny vo výške 11.176,46 eur. Súd prvej inštancie vyhodnotil žalobu ako podanú nedôvodne, nakoľko mal za to, že popretie správcom a popretie veriteľom boli dôvodné. 21. Z obsahu spisu ďalej vyplýva, že žalobca prihlásil svoju pohľadávku u správcu prihláškou zo dňa 30.07.2019 (č. l. 8 spisu) na základe vlastnej platobnej zmenky (č. l. 15 spisu). Správca poprel prihlášku žalobcu v celom rozsahu (č. l. 16 spisu) z dôvodu jej vzniku na základe radu absolútne neplatných právnych úkonov podľa § 39 OZ, ktorými došlo k obchádzaniu zákona (§ 95 ods. 3 ZoKR). Zároveň podľa správcu týmito úkonmi nedošlo k zániku pohľadávky pôvodného veriteľa. Reálne finančné splnenie záväzku nikdy nebolo realizované a takto úpadca, veriteľ a žalobca umožnili vznik fiktívneho regresného nároku žalobcu voči úpadcovi, čo je podľa správcu zrejme aj zastieracím úkonom. Pohľadávku žalobcu poprel aj iný veriteľ (žalovaný 2/) čo do poradia, keď táto bola prihlásená ako iná pohľadávka, hoci podľa žalovaného 2/ mala byť prihlásená ako podriadená pohľadávka podľa § 95 ods. 3 ZoKR (č. l. 143 spisu). Dňa 03.09.2019 bol na účely incidenčného konania veriteľom zložený preddavok (č. l. 141 spisu). Pôvodná pohľadávka vznikla z titulu neuhradenia nájomného v zmysle Zmluvy o nájme hnuteľnej veci zo dňa 01.12.2016 (č. l. 110 spisu), na základe ktorej bola vystavená faktúra č. 418012 (č. l. 20 spisu). Úpadca bol na základe uvedenej faktúry povinný uhradiť veriteľovi Líniové stavby, a.s., sumu 11.116,01 eur. Dňa 03.08.2018 uzatvorili žalobca a Líniové stavby, a.s., dohodu o pristúpení k dlhu z faktúry č. 418012 v rozsahu nevysporiadanej istiny 10.758,60 eur (č.l. 26 spisu). Žalobca plnil tento dlh vystavením platobnej zmenky (č. l. 28 spisu). K jej odovzdaniu veriteľovi došlo dňa 07.08.2018 (č. l. 121 spisu) a k jej úhrade došlo dňa 27.09.2019 (č. l. 31 spisu). Následne vyzval žalobca úpadcu na úhradu regresného nároku za poskytnutie plnenia Líniovým stavbám, a.s., a to výzvou zo dňa 10.08.2018 (č. l. 440 spisu). Úpadca predmetnú výzvu prevzal dňa 14.08.2018. Žalobca vydal dňa 15.08.2018 potvrdenie o prevzatí
zmenky vystavenej dňa 15.08.2018 od úpadcu, čím mal dlžník v celom rozsahu splniť dlh z regresného nároku a regresný nárok mal týmto spôsobom zaniknúť (č. l. 124 spisu). 22. Konkurzné konanie na majetok dlžníka VODNÝ SVET, s.r.o., začalo uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 32K/3/2019 - 232 zo dňa 05.06.2019. K vyhláseniu konkurzu došlo následne uznesením Okresného súdu Nitra č. k. 32K/3/2019 - 237 zo dňa 14.06.2019, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 21.06.2019. 23. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 24. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/53/2020 zo dňa 24.02.2021 platí, že: Súd v incidenčnom konaní je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku len z tých dôvodov, ktoré správca uviedol v popieracom prejave, pričom prihlásenú pohľadávku možno poprieť iba v zákonom stanovenej lehote. Nedostatok popretia pohľadávky, pre ktoré popretie nie je účinné, nie je možné odstrániť po uplynutí zákonom stanovenej lehoty na popretie pohľadávky, z čoho je zrejmé, že po uplynutí tejto lehoty popretie pohľadávky nie je možné doplniť o nové dôvody popretia. 25. Z uznesenia Ústavného súdu SR č. k. IV. ÚS 145/2022 zo dňa 23.03.2022 je o. i. zrejmé, že: Z § 124 zákona o konkurze a reštrukturalizácii vyplýva, že správca môže poprieť pohľadávku len v rozsahu, v akom sa na pohľadávku uplatnenú prihláškou v reštrukturalizácii dlžníka prihliada - s tým koreluje oprávnenie veriteľa napadnúť incidenčnou žalobou popierací prejav v rozsahu popretia pohľadávky. Logickým vyústením tejto premisy je skutočnosť, že v konaní o určenie popretej pohľadávky sa nemožno domáhať určenia pohľadávky nad rámec toho, čo bolo popreté a na čo sa v konkurze neprihliada. Tomuto záveru nasvedčuje aj legislatívna textácia „žaloba na určenie popretej pohľadávky“, čo indikuje záver, že žaloba smeruje k určeniu pohľadávky v rozsahu jej popretia. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných dôvodov ako tých, ktoré správca uviedol v popieracom prejave obsiahnutom v zozname pohľadávok. 26. Odvolací súd uvádza, že jedným z dôvodov neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 OZ je prípad, keď právny úkon svojím obsahom alebo účelom obchádza zákon. O takýto právny úkon ide vtedy, ak právny úkon smeruje k dôsledkom, ktoré síce výslovne zakázané nie sú, ale ich neprípustnosť je možné vyvodiť zo zmyslu a účelu zákonnej úpravy. Taký právny úkon svojimi účinkami a najmä svojím účelom obchádza ciele a zmysel zákona. Takýmto úkonom sa v konečnom dôsledku sleduje, aby zákon nebol dodržaný (Fekete, I.: Občiansky zákonník 1. zväzok (Všeobecná časť). Veľký komentár, 3. aktualizované a rozšírené vydanie. Bratislava: Eurokódex 2017.). Obchádzanie zákona sa týka predovšetkým zmlúv. Zmluva, ktorá neodporuje výslovnému zákazu zákona, ale svojimi dôsledkami smeruje k výsledku odporujúcemu zákonu, je absolútne neplatná pre obchádzanie zákona (§ 39 OZ). Nie je pritom rozhodujúce, či účastníci zmluvy o dôvode jej neplatnosti vedeli. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo/1430/207 zo dňa 21.08.2008 konanie in fraudem legis predstavuje postup, kedy sa niekto chová podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou nepredvídateľný a nežiaduci. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20Cdo/505/2002 zo dňa 13.03.2003 o. i. vyplýva, že z hľadiska neplatnosti právneho úkonu z dôvodu obchádzania zákona nemá právny význam, či účastníci zmluvy o tomto dôvode neplatnosti (t. j. o obchádzaní zákona) vedeli alebo nie. 27. Odvolací súd ďalej uvádza, že účelom ustanovenia § 95 ods. 3 ZoKR je uspokojiť spriaznených veriteľov ako podriadených. Z dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu vyplýva, že sa upravila nová podriadená trieda veriteľov, ktorých uspokojenie sa podriaďuje uspokojeniu ostatných veriteľov. Do tejto triedy sa zaradili o. i. veritelia, ktorí sú spriaznení s dlžníkom. Títo veritelia negatívnym spôsobom ovplyvňujú priebeh konkurzného konania, a to na úkor ostatných veriteľov, ktorí nie sú spriaznení s dlžníkom. Záujmom týchto osôb však nie je dosiahnuť čo najvyššiu mieru uspokojenia veriteľov. Spriaznení veritelia mali možnosť ovplyvňovať podnikanie dlžníka pred vyhlásením konkurzu, prípadne z neho aj profitovať, pričom bežní veritelia takúto možnosť nemali. 28. Definícia zmenky nie je v žiadnom zákone vymedzená. Zmenka je zaradená do sústavy cenných papierov, s ktorými sú spojené práva podľa zákonov s ohľadom na konkrétne druhy cenných papierov. Zmenka je individuálne emitovaný, obchodovateľný a prevoditeľný cenný papier, ktorý plní úverovú, platobnú a zabezpečovaciu funkciu. Je to cenný papier v listinnej forme, z ktorého vyplýva na jednej
strane záväzok dlžníka zaplatiť sumu uvedenú na zmenke a na druhej strane právo majiteľa zmenky požadovať v stanovenom termíne túto úhradu. Zmenka je špecifická najmä tým, že ide o tzv. abstraktný právny úkon. To znamená, že v nej nie je uvedené, aké má jej vystavenie hospodárske pozadie a význam, teda prečo bola vystavená a prečo má niekto niekomu zaplatiť sumu uvedenú na zmenke. 29. Aktuálna právna prax rozoznáva dva základné druhy zmeniek, platobné a zaisťovacie. Platobné zmenky majú dve podoby, a to pro soluto (na platenie) a pro solvendo (prostredníctvom platenia). Platobná zmenka pro soluto predstavuje situáciu, keď sa účastníci kauzálneho vzťahu dohodnú, že kauzálna pohľadávka bude zaplatená emitovaním zmenky v prospech veriteľa. To znamená, že emisia zmenky (odovzdanie do rúk zmenkového veriteľa) spôsobuje splnenie kauzálneho záväzku, t. j. dochádza k zániku kauzálneho vzťahu splnením (solúciou) a zároveň k vzniku nového abstraktného záväzku zo zmenky. Zmenka plní funkciu peňazí ako platidla, t. j. namiesto peňazí sa na splnenie záväzku emituje zmenka. Funkcia zmenky v zásade nie je rozpoznateľná zo skriptúry, keďže zmenkové právo nevyžaduje uvádzať funkciu zmenky na skriptúre. Podľa rozhodnutia Vrchného súdu v Prahe sp. zn. 5Cmo/5/2008 platobná funkcia zmenky, pre menšiu pravdepodobnosť takéhoto použitia zmenky, musí byť preukázaná spoľahlivo. 30. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie neaplikoval správne § 39 OZ, keď súd podľa žalobcu dokazovaním neidentifikoval obchádzanie zákona. Uvedenú námietku žalobcu vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodnú. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti správne uviedol, že na absolútne neplatný právny úkon súd prihliada ex offo. Rovnako správne vychádzal z úmyslu zákonodarcu od 01.01.2012 ustanovením § 95 ods. 3 ZoKR zaradiť pohľadávky spriaznených veriteľov do triedy podriadených pohľadávok. Správny bol aj postup súdu, kedy na jednotlivé úkony prihliadal vo vzájomných súvislostiach a s prihliadnutím na dosiahnutý cieľ. 31. Na začiatku kauzálneho vzťahu bola Zmluva o nájme hnuteľnej veci zo dňa 01.12.2016 (č.l. 110 spisu) uzatvorená medzi spoločnosťou Líniové stavby, a.s. a úpadcom VODNÝ SVET, s.r.o.. Na jej základe bola vystavená faktúra č. 418012 (č. l. 20 spisu). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že nájom vzniká nájomnou zmluvou a predstavuje právny vzťah upravený zákonom, na základe ktorého jeden účastník (prenajímateľ) prenechá za odplatu druhému účastníkovi (nájomníkovi) vec. Nájomné potom predstavuje odplatu (poplatok) za nájom. V čase uzatvorenia uvedenej nájomnej zmluvy boli zmluvné strany spriaznenými osobami, čo jednoznačne vyplýva z Obchodného registra SR, ako aj z vyjadrenia samotného žalobcu v žalobe a tiež z jeho vyjadrení počas konania (s výnimkou podaného odvolania). V danom čase bola spoločnosť Líniové stavby, a.s., väčšinovým spoločníkom úpadcu s podielom 67 % na základnom imaní, čo správne konštatoval aj súd. Tvrdenie žalobcu, že Líniové stavby, a.s., neboli väčšinovým vlastníkom, je ku dňu uzavretia nájomnej zmluvy nesprávne. Nový spoločník HOLTI SLOVAKIA, s.r.o. (s novým väčšinovým vkladom), ktorý z Líniových stavieb, a.s., urobil menšinového spoločníka, vstúpil do spoločnosti úpadcu až dňa 19.12.2017, čo je zrejmé z Obchodného registra SR. 32. Úpadca dlžné nájomné v zmysle faktúry č. 418012 neuhradil. Následne dňa 03.08.2018 spoločnosť Líniové stavby, a.s. (veriteľ) a spoločnosť STAVOKOV, s.r.o. (žalobca), uzatvorili dohodu o pristúpení k predmetnému dlhu úpadcu. Charakter spriaznenej pohľadávky zostal naďalej zachovaný. Žalobca potom pristúpil k splneniu dlhu platobnou zmenkou, ktorú odovzdal veriteľovi Líniové stavby, a.s.. Nakoľko žalobca plnil za úpadcu, vyzval úpadcu na úhradu regresného nároku písomnou výzvou, t. j. vyzval ho na úhradu kauzálnej pohľadávky. Úpadca tento regresný nárok plnil rovnako platobnou zmenkou zo dňa 15.08.2018, ktorú odovzdal žalobcovi. Ak by uvedené úkony boli platné, došlo by emitovaním platobnej zmenky k strate charakteru spriaznenej pohľadávky. 33. Súd prvej inštancie však správne skúmal popierací prejav správcu, ktorý mal o. i. za to, že týmto spôsobom došlo k obchádzaniu zákona (§ 95 ods. 3 ZoKR). Za tým účelom súd skúmal tiež úmysel strán pri jednotlivých právnych úkonoch. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozsudku, vzal v tomto smere do úvahy vzťahy medzi jednotlivými subjektmi (úpadca, žalobca, veriteľ) a prepojenia prostredníctvom osôb L.. W. M. a C.. P. F.. Z údajov Obchodného registra SR vyplýva, že L.. M. bola spoločníkom žalobcu v rozhodnom období (14.01.2014 - 22.11.2018) a členom dozornej rady. C.. F. bol od 21.05.2021 spoločníkom žalobcu a od 16.05.2014 predsedom predstavenstva veriteľa. Navyše L.. M. zastupovala veriteľa na valnom zhromaždení úpadcu, kde na základe plnej moci zo dňa 07.11.2017 (č. l. 384 spisu) bola oprávnená o. i. konať a hlasovať v mene veriteľa. Súd prvej inštancie ďalej vychádzal z dôkazov (mailových správ - č. l. 386-387 spisu) medzi L.. M. a U.. V. (zástupcom
úpadcu), z ktorej komunikácie jednoznačne vyplýva, že medzi sebou riešili súčasnú situáciu úpadcu s ohľadom na valné zhromaždenie úpadcu zo dňa 07.11.2017 za účelom prijatia akceptovateľného návrhu riešenia pre veriteľa. Komunikácia prebehla v dňoch 20.11.2017 - 14.12.2017 a je z nej tiež zrejmé, že bola daná ponuka na odpredaj obchodného podielu spoločníka úpadcu s poukazom na exekučné konania vedené voči úpadcovi. Z inej mailovej komunikácie medzi C.. F. a U. P. vyplýva, že Ing. F. označil L.. M. za zástupkyňu LS, teda jeho, pričom ide o správu z 31.03.2017 (č. l. 31 spisu). Vzhľadom na uvedené skutočnosti a dôkazy je preto potrebné súhlasiť so závermi súdu prvej inštancie, že úpadca bol v úpadku už v roku 2017, čo dokazujú aj doklady o prebiehajúcich exekúciách (č. l. 374-379 spisu) a táto skutočnosť bola známa tak žalobcovi, ako aj veriteľovi (Líniové stavby, a.s.) práve prostredníctvom osôb L.. M. a C.. F.. Napriek námietke žalobcu, že JUDr. M. bola povinná zachovávať mlčanlivosť ako zástupkyňa veriteľa, odvolací súd upozorňuje, že nie je možné opomenúť skutočnosť, že v danom čase bola menovaná zároveň spoločníkom žalobcu. Je tak nepochybné, že žalobca v osobe L.. M. mal vedomosť o finančných problémoch a úpadku úpadcu. Túto skutočnosť nemohlo vyvrátiť ani tvrdenie žalobcu, že z účtovnej závierky úpadcu za rok 2017 je zrejmé masa majetku postačujúca na uspokojenie pohľadávok úpadcu. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že úpadok je možný v dvoch formách, buď vo forme predĺženia alebo vo forme platobnej neschopnosti. Ak bolo vedených viacero exekúcií na majetok úpadcu, čo v konaní preukázané bolo (č. l. 374-379 spisu), potom je nepochybné, že úpadca bol v úpadku vo forme platobnej neschopnosti. Pre prijatie záveru o úpadku sa nevyžadovalo vykonanie testu krytia finančným majetkom ako tvrdil žalobca v podanom odvolaní. Na základe uvedených skutočností potom súd prvej inštancie správne posudzoval úmysel strán obísť zákon (§ 95 ods. 3 ZoKR), kedy sa z vedome spriaznenej pohľadávky snažili získať nespriaznenú pohľadávku (pristúpením k dlhu a jeho úhradou platobnou zmenkou s následným regresným nárokom uhradeným tiež platobnou zmenkou). Nie je pravdou ani tvrdenie žalobcu, že súd sa nezaoberal úmyslom žalobcu, ale iba úmyslom veriteľa. Ak súd posudzoval vedomosť o úpadku JUDr. M., ktorá bola v rozhodnom období spoločníkom žalobcu, potom je nepochybné, že týmto spôsobom súd odôvodňoval aj jej (žalobcov) úmysel obísť § 95 ods. 3 ZoKR pri postupe získania spornej pohľadávky. Ak žalobca tvrdí, že pre obchádzanie zákona treba priame konanie, potom je nevyhnutné uviesť, že napriek tomu, že sa zúčastnené osoby chovali podľa práva, svojím konaním zámerne chceli dosiahnuť nežiaduci stav, kedy sa mala zo spriaznenej pohľadávky stať nespriaznená, a tým sa malo zabezpečiť jej uhradenie ako inej pohľadávky a nie ako podriadenej. Odvolací súd však opätovne poukazuje aj na skutočnosť, že z hľadiska neplatnosti právneho úkonu z dôvodu obchádzania zákona nemá právny význam, či účastníci zmluvy o tomto dôvode neplatnosti (t. j. o obchádzaní zákona) vedeli alebo nie. 34. Aplikácia § 39 OZ zo strany súdu prvej inštancie tak bola správna, keď právne úkony boli realizované v súlade so zákonom (zákon pripúšťa uzatvoriť dohodu o pristúpení k dlhu, ako aj platenie formou platobných zmeniek), avšak v ich dôsledku sa obišiel cieľ a zmysel ustanovenia § 95 ods. 3 ZoKR (zaradiť spriaznené pohľadávky do triedy, kde budú uhradené ako podriadené). Ako súd správne uviedol, takýmto postupom by bolo možné z každej spriaznenej pohľadávky urobiť nespriaznenú, čím by sa ustanovenie § 95 ods. 3 ZoKR stalo obsolentným. Pre komplexnosť posúdenia úmyslu strán sa súd zaoberal aj otázkou ekonomického prínosu postupu žalobcu, avšak vykonané dokazovanie nedalo odpoveď na to, aký bol prínos týchto úkonov pre žalobcu. Odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa, že žalobca sa bránil tým, že k zvolenému postupu pristúpil za účelom utuženia spolupráce a zisku 6 %. Utuženie spolupráce v konaní preukázané nebolo a toto ani žalobca bližšie nekonkretizoval. Pokiaľ ide o zisk 6 % (zmenkový úrok), tento pri výške pohľadávky predstavoval sumu 382,- eur, čo pri výnosoch žalobcu (rádovo v miliónoch, resp. v desiatkach miliónov eur - podľa verejne dostupných informácií), nie je možné akceptovať ako bezpečné preukázanie účelu uzatvorenia dohody o pristúpení k dlhu úpadcu s následným uhradením platobnou zmenkou. V neposlednom rade bolo potrebné vziať do úvahy, že žalobca o uhradenie regresného nároku síce požiadal úpadcu výzvou zo dňa 10.08.2018, pričom tomuto poskytol lehotu tri dni na jeho úhradu, avšak následne sa tejto pohľadávky nedomáhal takmer rok, resp. až do jej prihlásenia do konkurzu vedeného na majetok úpadcu. Navyše v čase jej prihlásenia do konkurzu ešte ani žalobca neuhradil prvú zmenku, t. j. zmenku, ktorou plnil dlh za úpadcu, ale túto preplatil až dňa 27.09.2019 (č. l. 415 spisu). 35. Odvolací súd v súlade so závermi súdu prvej inštancie dospel k záveru, že jednotlivými na seba nadväzujúcimi úkonmi došlo k obchádzaniu zákona, konkrétne § 95 ods. 3 ZoKR, čo malo za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu (Dohody o pristúpení k dlhu úpadcu zo dňa 03.08.2018). Pohľadávka, ktorá mala byť uhradená zmenkou (veriteľovi Líniové stavby, a.s.) tak neexistovala a z toho dôvodu ani nemohol vzniknúť regresný nárok žalobcu voči úpadcovi, keďže tento nemal oporu
v platných právnych úkonoch. Následné vystavenie zmenky úpadcom na splnenie regresného nároku preto nekrylo žiaden existujúci vzťah. Ako už bolo uvedené, platobná zmenka pro soluto je zmenkou, ktorá sa emituje na účely platby kauzálnej pohľadávky. Platenie zmenkou predstavuje situáciu, kedy určitá povinnosť, najčastejšie povinnosť platobná, je splnená podľa dohody účastníkov tak, že namiesto pôvodne stanoveného finančného plnenia sa stane veriteľ majiteľom a oprávneným zo zmenky, ktorá bude v okamihu splatnosti preplatená, a tak vlastne zamenená za peniaze. Zmenka teda nahrádza hotové peniaze a umožňuje majiteľovi zmenky ju zameniť za peniaze. Existencia kauzálnej pohľadávky, ktorá sa mala zmenkou plniť na základe dohody o pristúpení k dlhu a ani existencia kauzálnej pohľadávky, ktorá sa mala plniť zmenkou ako regresný nárok, však neboli v konaní preukázané. Tvrdenie správcu v popieracom prejave o vzniku fiktívneho regresného nároku je potom v súlade so zisteným skutkovým stavom a správca jednotlivé úkony správne označil za neplatné. Vzhľadom k uvedenému preto ani nedošlo k zmene charakteru pohľadávky, ktorá je tak naďalej spriaznenou pohľadávkou. 36. Ako nedôvodnú vyhodnotil odvolací súd námietku žalobcu, ktorý namieta poukaz súdu prvej inštancie na závery rozhodnutí sp. zn. 32K/3/2019 (nepriznanie hlasovacích práv) a sp. zn. 31Cbi/6/2019 (určenie popretých pohľadávok). Je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie neprevzal závery uvedených rozhodnutí, na tieto len podporne poukázal. Ak žalobca tvrdí, že konkurzný súd prejudikoval obchádzanie zákona (§ 95 ods. 3 ZoKR) v rozhodnutí o nepriznaní hlasovacích práv, táto jeho námietka je v prejednávanej veci bezpredmetná, nakoľko nie je úlohou incidenčného súdu posudzovať správnosť rozhodnutia konkurzného súdu. Odvolací súd však považuje za dôležité uviesť, že v konaní sp. zn. 31Cbi/6/2019 sa jedná o zachovanie charakteru pohľadávky ako spriaznenej v prípade jej opakovaného postúpenia, čo je situácia odlišná ako v prejednávanej veci. To však nemení nič na skutočnosti, že súd prvej inštancie predmetným rozhodnutím len poukázal na modus operandi zúčastnených osôb, ktoré sa opakovane snažia spriaznené pohľadávky previesť na tretie osoby tak, aby tieto pohľadávky nebolo ďalej možné považovať za spriaznené, a teda podriadené. 37. Odvolací súd sa nestotožnil ani s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie konal v rozpore s predchádzajúcim rozhodnutím odvolacieho súdu, od ktorého záverov sa podľa žalobcu súd prvej inštancie odklonil. Z rozhodnutia odvolacieho súdu (vtedy Krajského súdu v Nitre) č. k. 26CoKR/1/2021 - 348 zo dňa 20.01.2022 vyplýva, že súd prvej inštancie vo svojom pôvodnom rozhodnutí (vydanom dňa 22.07.2020 a zrušenom predmetným rozhodnutím odvolacieho súdu) dostatočne nevysvetlil, z čoho vyvodil záver, že účastníci právnych úkonov už v čase ich realizácie mali vedomosť o tom, že na majetok dlžníka bude vyhlásený konkurz, nakoľko iba v prípade pozitívnej vedomosti bolo možné ich konanie a úmysel hodnotiť vo vzťahu k prípadnej snahe obísť § 95 ods. 3 ZoKR. Vzhľadom na skutočnosť, že v novom rozhodnutí súd svoje závery dostatočne presvedčivo odôvodnil, pričom tieto vyplývali z riadne vykonaného dokazovania, nie je možné dospieť k záveru, že by súd prvej inštancie nerešpektoval predchádzajúce rozhodnutie odvolacieho súdu. Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že nebolo potrebné, aby zúčastnené strany vedeli vyslovene o tom, či úpadca pôjde do konkurzu, ale pre úmysel obísť § 95 ods. 3 ZoKR podľa odvolacieho súdu postačuje vedomosť o úpadku dlžníka (úpadcu), ktorý je základným predpokladom pre vyhlásenie konkurzu. V danom prípade zúčastnené strany vedeli o úpadku dlžníka a rovnako tak vedeli, že sa jedná o pohľadávku spriaznených osôb, čo bolo zrejmé z Obchodného registra SR. Za danej situácie bolo možné vyhodnotiť konanie zúčastnených strán ako obchádzanie zákona, čo súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí aj vysvetlil a odôvodnil s poukazom na jednotlivé dôkazy. 38. Rovnako nedôvodnou je podľa odvolacieho súdu námietka žalobcu o nepreukázaní dôkazného bremena žalovanými, napriek podľa žalobcu nadštandardne poskytnutému priestoru na preukazovanie tvrdení. Žalovaní v konaní preukázali nimi tvrdené skutočnosti a hoci žalovaný 2/ poprel iba poradie pohľadávky žalobcu, je možné prihliadať na ním označené a predkladané dôkazy vo vzťahu k samotnej existencii pohľadávky, nakoľko popreté poradie úzko súvisí s charakterom spriaznenosti pohľadávky, ktorú je možné kvalifikovane určiť len v prípade znalosti ostatných skutočností, teda aj okolností jej vzniku. Iba tak bolo možné posúdiť, či zostal zachovaný charakter spriaznenosti a či je popretie žalovaného 2/ vo vzťahu k poradiu dôvodné. Ak žalovaný 1/ vo svojich vyjadreniach rovnaké dôkazy nepredkladal, ale poukazoval na dôkazy predložené žalovaným 2/, takýto postup nie je v rozpore s procesnými predpismi, nakoľko CSP neukladá stranám sporu povinnosť predkladať dôkazy, ktoré už boli inou stranou sporu v konaní predložené. V neposlednom rade odvolací nesúhlasí ani s tvrdením žalobcu, že na neho bolo prenesené negatívne dôkazné bremeno. Boli to žalovaní, ktorí preukazovali obchádzanie zákona a absolútnu neplatnosť právnych úkonov a žalobca mohol ich tvrdenia a nimi
predkladané dôkazy kvalifikovane spochybniť a vyvrátiť. Takýto postup nie je prenesením negatívneho dôkazného bremena, ale štandardným presúvaním dôkaznej povinnosti jednotlivých strán sporu. 39. S ohľadom na všetky uvedené skutočnosti súd prvej inštancie správne vychádzal z rozsahu prieskumu popieracieho prejavu konkurzného správcu a popierajúceho veriteľa a na základe vykonaného dokazovania potom aj správne konštatoval dôvodnosť popretia pohľadávky správcom (žalovaným 1/) a tiež veriteľom (žalovaný 2/), ktorý poprel len poradie prihlásenej pohľadávky. 40. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokov napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešným žalovaným 1/ a 2/ priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).