Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/27/2024 4120211326 17. 12. 2025 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2025:4120211326.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a JUDr. Valérie Kleinovej, ml., spore žalobcu: AXIS computers s.r.o., so sídlom Janka Kráľa 51/A, 953 01 Zlaté Moravce, IČO: 36 532 169, proti žalovanému: Peter Kocian INEX WOOD, s miestom podnikania Obyce, Partizánska ulica 369/21, IČO: 41 723 929, zastúpený: JÁNSKÝ & PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, IČO: 47 249 650, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Martin Jánský, o zaplatenie 1.600,- eur a vydanie veci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 29Cb/47/2020-224 zo dňa 14.decembra 2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 29Cb/47/2020-224 zo dňa 14. decembra 2022 potvrdzuje. II. Žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1.1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 29Cb/47/2020-224 zo dňa 14. decembra 2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zamietol žalobu žalobcu a žalovanému priznal voči zˇalobcovi na´rok na na´hradu trov konania v rozsahu 100%. 1.2. Súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil spor podľa ustanovení § 420 ods. 1, 3, § 536 ods. 1, 2, 3, § 537 ods. 1, 2, 3, § 546 ods. 1, 2, § 548 ods. 1, § 550, § 554 ods. 1, § 555 ods. 1, § 560 ods. 1, 4, § 562 ods. 1, 2 zákona č. 513/19991 Zb. Obchodného zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Obchodný zákonník“) a § 255, § 266 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). 1.3. Súd prvej inštancie vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že v roku 2017 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzatvoreniu Zmluvy o dielo v ústnej forme, predmetom ktorej bol záväzok žalovaného vyrobiť a namontovať pre žalobcu dvere a zárubne podľa odsúhlasenej cenovej ponuky. Ústna zmluva o dielo mala zahŕňať aj montáž. Na cene sa zmluvné strany dohodli vychádzajúc z cenovej ponuky CP2017068 zo dňa 18.09.2017, v ktorej bola vypočítaná cena za interiérové dvere, zárubne a montáž celkovo na sumu 3.192,- eur. Žalobca uhradil na základe predfaktúry č. 017/002 zo dňa 22.09.2017 preddavok vo výške 1.600,- eur. Následne žalovaný dvere a zárubne vyhotovil, a to koncom roka 2017, pričom k samotnej montáži prišlo až v máji 2020 na základe dohody medzi žalobcom a žalovaným. Montáž však nebola doposiaľ dokončená, keďže pri čiastočnej montáži žalobca vyslovil svoje výhrady voči dodávanému dielu žalovaným. Medzi zmluvnými stranami tak nastal spor týkajúci sa vlastností predmetu diela a samotnej montáže, pričom žalobca tvrdil, že dielo nie je vykonané tak, ako bolo dohodnuté v objednávke, a to na základe vopred odsúhlasenej vzorky, namietajúc pritom materiál, z ktorého bolo dielo zhotovené, jeho povrchovú úpravu a poukazoval aj na vady montáže. Uvedené skutočnosti (vady) žalobca mal žalovanému po vykonaní čiastočnej montáže vytknúť a požiadať o ich odstránenie, k čomu neprišlo a z uvedeného dôvodu žalobca odstúpil od zmluvy titulom podstatného
porušenia zmluvy. V dôsledku odstúpenia od zmluvy žalobca žiadal žalovaného, aby mu vrátil zaplatený preddavok s tým, že žalobca vráti žalovanému vyrobené dvere a zárubne. 1.4. Medzi stranami podľa súdu prvej inštancie nebolo sporné, že prišlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, ani to, že jej predmetom bola výroba a montáž interiérových dverí a zárubní. Sporná nemala byť ani cena dohodnutého diela a ani úhrada zálohy za výrobu interiérových dverí vo výške 1.600,- eur. Skutkové tvrdenia strán boli podľa súdu prvej inštancie nesporné aj pokiaľ ide o tvrdenie, že montáž žalovaný nevykonal v celom rozsahu, pričom táto sa realizovala na základe dohody zmluvných strán až v máji 2020, preto ohľadom týchto nesporných skutočností nebolo potrebné vykonávanie dokazovania. 1.5. Súd prvej inštancie uviedol, že spor nastal medzi zhotoviteľom (žalovaným) a objednávateľom diela (žalobcom) pokiaľ ide o materiál, z ktorého malo byť dielo vyrobené, a to v tom smere, či dielo malo byť vyrobené a dodané podľa vzorky, ktorá bola predložená žalovaným žalobcovi a táto vzorka mala slúžiť ako vzorka farby, resp. či išlo o vzorku farby, materiálu a povrchovej úpravy, teda či dielo malo byť vykonané z materiálu dub masív. Sporné medzi stranami malo byť aj to, či žalobca bránil žalovanému v pokračovaní montáže, tým, že nemal pustiť pracovníkov žalovaného dokončiť dielo, a teda, či bolo možné montáž dokončiť, odstrániť nedostatky čiastočnej montáže a dielo riadne odovzdať. Rovnako tak bolo podľa neho sporné, či má dielo vady namietané žalobcom. Žalovaný spochybňoval, že žalobca uplatnil nároky z vád včas, teda bez zbytočného odkladu, ako aj to, či žalobca vykonával kontrolu materiálu pripravovaných dverí priamo pri výrobe žalovaného. 1.6. Konštatoval, že bez dodania diela nemožno hovoriť o nárokoch z vadného plnenia, teda nemožno ani aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, konkrétne § 560 a nasledujúcich. V štádiu nedodania diela, možno vychádzať len z aplikácie ustanovenia § 550 Obchodného zákonníka, kedy môže v priebehu procesu dodávania diela objednávateľ diela vykonávať kontrolu a ak zistí nedostatky, na tieto upozorní zhotoviteľa diela. 1.7. Pokiaľ ide o záver znalca v konštatácii, že reklamácia je dôvodná, k tomuto súd prvej inštancie uviedol len toľko, že znalec nemôže hodnotiť dôvodnosť reklamácie, ktorá nebola podaná a v zásade ani byť podaná nemohla, keď neprišlo k dodaniu diela, čo podľa neho svedčilo o tom, že znalecký posudok je pre rozhodnutie vo veci prakticky nepoužiteľný. Súd prvej inštancie poukázal na to, že objednávateľ má ex lege oprávnenie na vykonávanie kontroly nad spôsobom zhotovovania diela. Objednávateľ je oprávnený vykonávať kontrolu osobne, ale aj prostredníctvom iných osôb, vrátane osoby, ktorá preňho na základe mandátnej zmluvy vykonáva tzv. technický dozor (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 23Cdo/5117/2009 zo dňa 29.06.2010). Ak objednávateľ zistí prostredníctvom kontroly, že zhotoviteľ vykonáva dielo v rozpore so svojimi povinnosťami (vyplývajúcimi tak z noriem súkromného práva, ako aj noriem verejného práva), je oprávnený požadovať odstránenie dôsledkov vadného plnenia a vykonávanie diela riadnym spôsobom, t. j. lege artis. Na odstránenie vád je zároveň povinný poskytnúť primeranú lehotu. Len v prípade, ak zhotoviteľ neodstráni vady plnenia v primeranej lehote a postup zhotoviteľa by nepochybne viedol k podstatnému porušeniu zmluvy, vzniká objednávateľovi zo zákona právo na odstúpenie. Predmetné ustanovenie je ohľadne podmienok na odstúpenie od zmluvy lex specialis k všeobecnej úprave odstúpenia. 1.8. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného, že žalobca videl dvere a obložky v procese výroby, a teda mal možnosť tieto vzhliadnuť a namietať prípadné vady materiálu a povrchovej úpravy, súd prvej inštancie uviedol, že aj v uvedenom sa tvrdenia strán sporu rozchádzali, avšak z vykonaného dokazovania vyplynulo, čo aj žalobca sám potvrdil, že dvere u žalobcu videl dvakrát, avšak vždy v stave polotovaru, nie hotového výrobku. Výpoveď žalovaného a svedka L. B. podľa súdu prvej inštancie potvrdzovali, že mal byť žalobcovi ozrejmený postup a spôsob výroby dverí, čo ale žalobca poprel. Pokiaľ ide o jeho návštevy u žalovaného v dielni, súd prvej inštancie prisvedčil žalobcovi, že tento ako laik nemusel vedieť posúdiť, z akého materiálu sú dvere vyrobené, a teda v uvedenom čase už mohol namietať povrchovú úpravu a materiál dverí a obložiek, z ktorého boli vykonané. Žalobca síce potvrdil, že dvere videl, avšak nie ako finálny výrobok, nebolo tak podľa súdu prvej inštancie preukázané, v akom stave žalobca dvere videl, keď tento tvrdil, že videl len kopu dosiek, teda či už tieto boli odyhované alebo nie. Podľa súdu prvej inštancie bolo zrejmé, že keď tieto boli zložené u žalobcu v čase predchádzajúcom montáži, odyhované už boli, len nemohli byť namontované, teda žalobca mal možnosť vyjadriť svoje námietky. Uvedené však nemalo podľa súdu prvej inštancie vplyv na včasnosť žalobcom uplatnených nárokov, keď tento mal počas zhotovovania diela podľa § 550 Obchodného zákonníka možnosť kontrolovať zhotovovanie diela s tým, že ak by zistil nedostatky, zhotoviteľa mohol na ne upozorniť a vyzvať ho, aby zistené vady odstránil, a ak by tak neučinil, mohol objednávateľ od zmluvy odstúpiť. A pokiaľ ide o žalovaným namietanú včasnosť uplatnenia si nárokov z vád, pričom mal za to, že vady žalobca nevytkol včas, teda bez zbytočného odkladu, potom ako mal možnosť ich zistiť, súd prvej inštancie uviedol, že v danej veci nejde o uplatnenie si nárokov z vadného plnenia, keďže k odovzdaniu diela neprišlo. Súd
prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalovaného, že dielo bolo dodané faktickým odovzdaním, teda dodaním dverí a obložiek u žalobcu. Vzhľadom k tomu, že zmluva o dielo zahŕňala aj montáž, bolo podľa súdu prvej inštancie potrebné za dodanie diela považovať až riadne vykonanie montáže. Z vykonaného dokazovania však vyplynulo, že montáž nebola vykonaná riadne, keďže nebola dokončená, a teda na vytknutie vád a výzvu na bezvadné plnenie do času odovzdania diela nie je uvedený časový úsek, kedy je potrebné vady vytknúť, preto aj za predpokladu, že žalobca dvere videl v procese výroby či následného uskladnenia, a tieto vady vytkol až po čiastočnej montáži, mal súd prvej inštancie za to, že z časového hľadiska tieto uplatnil včas. 1.9. Jedným z dôvodov odstúpenia od zmluvy bolo nedodanie diela v súlade s objednávkou žalobcu, teda, že povrchová úprava obložiek a dverí nezodpovedá dohodnutej vzorke. Táto skutočnosť nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná a súd prvej inštancie nemal za preukázané, že dvere a obložky boli dodané v rozpore s objednávkou žalobcu, a teda s ohľadom na závery vykonaného dokazovania nemohol tento dôvod viesť k odstúpeniu od zmluvy pre jej podstatné porušenie v zmysle § 345 Obchodného zákonníka. 1.10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že dvere a zárubne, ktoré mal žalovaný vyhotoviť, mali byť vyhotovené z materiálu - dub masív. Z výpovedí zmluvných strán podľa neho nevyplynulo, že pri uzatvorení zmluvy sa strany sporu dohodli na podmienke, že dvere a zárubne mali byť vyrobené z takéhoto druhu materiálu. Z výpovedí svedkov podľa neho vyplynulo, že žalobca sa zaujímal o výrobu dverí, pričom mu bolo vysvetlené, z čoho a ako sa dvere vyrábajú. Keďže absentovalo písomné vyhotovenie zmluvy a jediným písomným dokumentom bola cenová ponuka, pričom cena za dvere vyhotovené z materiálu masív podľa katalógu produktov predloženým žalovaným svedčilo o tom, že dvere z uvedeného materiálu sa pohybovali v rozmedzí približne od 700 do 1.000,- eur s DPH, pričom žalobca v konaní netvrdil, že by sa so žalovaným dohodli na zľave, či inej priateľskej cene vyrábaných dverí a zárubní. Dvere žalobcu (s výnimkou posuvných dverí) boli nacenené sumou 430,- eur za kus bez DPH. S poukazom na uvedené nemal súd prvej inštancie ani z uvedených listín jednoznačne za preukázané, že by cena diela zodpovedala tomu, že použitým materiálom mal byť dub masív. 1.11. Súd prvej ištancie poukázal na to, že žalobca v odstúpení od zmluvy ako dôvod odstúpenia uviedol, že povrchová úprava obložiek a dverí nezodpovedala dohodnutej vzorke, obložky boli namontované nakrivo a dvere boli krivé, pričom neprišlo ani k náprave ani k dokončeniu diela. Z výpovedí svedkov mal súd prvej inštancie za preukázané, že k dokončeniu diela neprišlo z dôvodu, že žalobca neumožnil žalovanému montáž dokončiť. Z toho istého dôvodu nemohlo dôjsť ani k nastaveniu dverí po uskutočnenej montáži, a teda k odstráneniu krivej montáže, čo svedčilo o tom, že neboli dané dôvody na odstúpenie od zmluvy pre podstatné porušenie zmluvy. V súvislosti s predloženým súkromným znaleckým posudkom žalobcu súd prvej inštancie uviedol, že tento nebol v konaní použiteľný, a to z dôvodu, že vychádzal z porovnávania vzorky, ktorá podľa predloženého potvrdenia firmy ADLER Slovensko s.r.o., bola vyrobená touto firmou, a to len za účelom odsúhlasenia farebného odtieňa. Z uvedeného dôvodu mal súd prvej inštancie za to, že závery znalca vychádzajú z nesprávneho zadania. 1.12. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca neplatne odstúpil od zmluvy o dielo uzavretej so žalovaným, v dôsledku čoho stranám nevznikla povinnosť vrátiť si plnenia navzájom poskytnuté, teda povinnosť žalobcu vrátiť interiérové dvere a zárubne a povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi uhradenú zálohu vo výške 1.600,- eur. Súd prvej inštancie tak mal za to, že žaloba žalobcu je nedôvodná a zamietol ju, pretože žalobca neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k rozhodujúcim skutočnostiam. 1.13. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že procesne úspešnému žalovanému priznal voči procesne neúspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % nezistiac žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali aplikáciu § 257 CSP. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca a žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobe vyhovieť a priznať mu nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Mal za to, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (365 ods. 1 písm. h/ CSP). 2.1. Žalobca bol toho názoru, že konajúci súd absolútne nevzal do úvahy predložené dôkazy, a to najmä listinné dôkazy ako cenovú ponuku CP2017068 (ďalej len „cenová ponuka“) a znalecký posudok č. 1/2020 vypracovaný znalcom Ing. Jurajom Solčanským (ďalej len „znalecký posudok“), tieto nesprávne právne posúdil a na základe týchto listín a vypočutých svedkov nesprávne a neúplne
zistil skutkový stav veci. Naproti tomu sa priklonil k nepodloženým tvrdeniam žalovaného, ktorý počas súdneho konania preukázateľne zavádzal konajúci súd ohľadom podstatných skutočností veci (napr. že mu žalobca nikdy pred doručením písomnej výzvy nevytkol vady diela), pričom nepravdivosť tvrdení žalovaného vyplynula z písomných vyjadrení žalovaného, aj z výpovedí ním navrhnutých svedkov. Súd prvej inštancie sa podľa neho v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal s nelogickosťou a argumentačnými rozpormi vo výpovediach samotného žalovaného a ním navrhnutých svedkov, čo bola podľa neho vážna vada napadnutého rozsudku vedúca k jeho arbitrárnosti, nepreskúmateľnosti a nepresvedčivosti. Žalovaný pritom podľa žalobcu nepodložil svoje tvrdenia žiadnymi relevantnými dôkazmi a dokonca si za viac ako dva roky trvania sporu nedal vypracovať ani znalecký posudok, v ktorom by ďalší znalec nezávisle posúdil dielo a jeho vady, hoci celý čas deklaroval, že tak mieni urobiť. Poukázal na to, že o vykonanie znaleckého posudku nepožiadal ani súd prvej inštancie, hoci súd prvej inštancie mu na vypracovanie znaleckého posudku ešte i do posledného pojednávania, ktoré sa konalo dňa 14.12.2022, opakovane poskytoval možnosť (čím značne priaznivo pristupoval k žalovanému, ktorý má v zmysle CSP povinnosť označiť a predložiť dôkazy na začiatku súdneho konania, resp. ihneď ako je to možné). Už len predmetné správanie žalovaného nasvedčovalo podľa neho jeho nepoctivosti, ktorú súd prvej inštancie v žiadnom ohľade nezohľadnil pri komplexnom právnom posúdení veci. Naproti tomu, súd prvej inštancie podľa žalobcu aplikoval úplne nelogický a protiprávny výklad cenovej ponuky vyhotovenej samotným žalovaným a nevzal do úvahy ani závery znaleckého posudku, v ktorom znalec jednoznačne skonštatoval viacero vád diela. Žalobca preto považoval napadnutý rozsudok za arbitrárny, založený na nesprávne a neúplne zistenom skutkovom stave veci a nesprávnom právnom posúdení veci. 2.2. Zˇalobca poukázal na obsah cenovej ponuky, ktora´ bola vystavena´ zˇalovany´m a ktora´ má byť v podstate jediny´m pi´somny´m dokumentom zachyta´vaju´cim dohodu stra´n o vlastnostiach diela. V cenovej ponuke je expressis verbis uvedene´ ,,interie´rove´ dvere materia´l dub“. Bol preto podľa žalobcu nelogicky´ a nespra´vny za´ver su´du prvej inštancie, zˇe materia´l diela nie je v cenovej ponuke uvedeny´. Obrana zˇalovane´ho, zˇe v cenovej ponuke pouzˇil slovo DUB len na oznacˇenie farebne ´ho vyhotovenia dveri´ bola podľa žalobcu u´cˇelova´ a nemo^zˇe bytˇ pravdiva´, pretozˇe zˇalovany´ za ´rovenˇ tvrdil, zˇe na sˇpecifika´ciu farebne´ho prevedenia dveri´ bola predsa vyhotovovana´ vzorka. 2.3. Mal za to, že súd prvej inštancie je pri právnom posúdení veci viazaný všeobecne záväznými právnymi predpismi, a teda ak mal súd prvej instancie za to, že výklad slovného spojenia ,,interiérové dvere materiál dub“ je sporný, bol povinný na vec aplikovať výkladové pravidlá ustanovené Obchodným zákonníkom, a to ust. § 264. 2.4. Žalobca mal za to, že dvere budú zhotovené z materiálu uvedeného v cenovej ponuke (DUB masív), pričom za týmto účelom bol predmetný údaj v cenovej ponuke aj uvedený. Žalovaný poprel v súdnom konaní fakt, že dvere mali byť vyhotovené z materiálu uvedeného v ním vyhotovenej cenovej ponuke, no zároveň tvrdil, že nemali byť vyhotovené ani z materiálu, ako je samotná vzorka a ani povrchová úprava dverí nemala byť zhodná so vzorkou. Týmto nejasnostiam nevenoval súd prvej inštancie vôbec pozornosť, keď od žalovaného nezistil, z akého materiálu mal dielo vyrobiť a podľa čoho vlastne toto dielo vyrobil, keď ani cenová ponuka, ani vzorka nie je pre dielo smerodajná. Žalovaný podľa žalobcu neuniesol dôkazné bremeno ohľadne tvrdenia, že vzorka mala byť záväzná len pre určenie farby dverí. Táto argumentácia bola úplne v rozpore so štandardnou obchodnou praxou a ustanoveniami Obchodného zákonníka. 2.5. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie ohľadom otázky, z akého materiálu malo byť dielo pre žalobcu zhotovené, vôbec nezistil skutkový stav veci. V celom napadnutom rozsudku podľa neho absentuje záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k otázke materiálneho vyhotovenia diela. Súd prvej inštancie len konštatoval, že nebolo preukázané, že dielo malo byť vyhotovené z materiálu DUB masív, hoci je táto skutočnosť uvedená priamo v cenovej ponuke, a súčasne konštatoval, že žalobca nepreukázal, že by dielo malo byť vyhotovené podľa predloženej vzorky aj čo sa týka materiálového zloženia a povrchovej úpravy. Vytýkal súdu prvej inštancie, že vôbec nezistil základnú skutkovú otázku prejedávaného sporu, od zodpovedania ktorej sa odvíja právne posúdenie výskytu vád diela. Poukázal na to, že súd prvej inštancie mal najskôr zistiť skutkový stav veci a zodpovedať si otázku, z akého materiálu malo byť dielo zhotovené a až následne mohol vysloviť názor, či je znalecký posudok použiteľný. 2.6. Rovnako tak poukázal na fakt, že svedok A. B. nebol pri objednávke, montáži, ani reklamácii diela (str. 9. zápisnice z pojednávania zo dňa 09.09.2022), a preto nemohol mať relevantné informácie o tom, z akého materiálu si strany dohodli výrobu dverí a na čo mala slúžiť vzorka. Súd prvej inštancie podľa žalobcu nesprávne zistil skutkový stav veci a nevyhodnotil výpoveď svedka A. B. správne, nakoľko sú v nej zjavné nezrovnalosti vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného a tiež svedka samotného a taktiež súd prvej
inštancie vôbec nevzal do úvahy, že ide o svedka „z počutia“, ktorý nebol pri objednávke a pri svojej práci sa riadil výlučne pokynmi žalovaného. 2.7. Žalobca dodal, že nikdy nemal výhrady k farebnému prevedeniu diela, ale k jeho vzhľadu, čo sa týka povrchovej úpravy dverí, ktorá bola iná ako predložená vzorka. Žalobca poukázal na to, že ho trápil najmä estetický efekt dverí. Súd prvej inštancie sa podľa neho vôbec nevysporiadal s rozpormi v skutkových tvrdeniach žalovaného, ktoré žalovaný počas súdneho konania menil.Uviedol, že žalovaný prvotne popieral, že by mu žalobca vytkol vady diela a že by o týchto mal (pred doručením písomných výziev) nejakú vedomosť, keď žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že po montáži diela dňa 27.05.2020 ,,vec považoval za uzavretú“. Žalovaný podľa žalobcu dokonca nečestne namietal včasnosť vytknutia vád a z tohto titulu žiadal žalobu zamietnuť. Z nepravdivosti tvrdení napokon podľa žalobcu usvedčili žalovaného aj jeho vlastní svedkovia, konkrétne svedok D. B., ktorý priamo vo svojej výpovedi potvrdil, že žalobca mu vady pri montáži vytkol, preto montáž diela nedokončil a dokonca vzal jedny dvere aj na opravu priamo po montáži dňa 27.05.2020. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu vôbec nevysporiadal s vážnymi argumentačnými trhlinami v tvrdeniach žalovaného, tieto žiadnym spôsobom nevyhodnotil a právne neposúdil vo vzťahu k predmetu sporu, čo je neprípustné, nakoľko už tieto skutočnosti nasvedčujú účelovosti obrany žalovaného a tomu, že žalovaný v tomto prípade neuviedol pravdivé skutočnosti o skutkovom stave veci. 2.8. Zároveň súd prvej inštancie podľa žalobcu vôbec nereflektoval na skutočnosť, že hoci žalovaný poprel výskyt vád diela, nedal si vyhotoviť znalecký posudok, pričom celé súdne konanie deklaroval, že má v záujme tak učiniť, a práve takéto správanie žalovaného tiež indikuje jeho nečestnosť pri obrane v tomto súdnom spore. Žalobca poukázal na nevierohodnosť svedeckej výpovede D. B.. Okrem skutočnosti, že svedok nebol pri objednávke diela, a teda nevie sa vyjadriť k dohodnutým parametrom diela, svedok podľa žalobcu neuvádzal pravdu ani vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré sa udiali pri montáži diela. Spoločnosť ADLER Slovensko s.r.o. nebola pri dohode žalobcu a žalovaného o vlastnostiach diela. Ak aj miešala farebný odtieň, tak len na základe objednávky žalovaného ako obchodného partnera spoločnosti ADLER Slovensko s.r.o.. Všetky informácie, na základe ktorých táto spoločnosť odtieň miešala, jej boli sprostredkované výlučne žalovaným. Spoločnosť v písomnom vyjadrení v podstate len potvrdila, že miešala farebný odtieň na dvere, čo nie je medzi stranami sporné, a preto vyjadrenie neprispelo k objasneniu skutkového stavu prejednávanej veci. Za dôležité žalobca považoval, že spoločnosť ADLER Slovensko s.r.o. uviedla, že vzorku vyrábala ona, a teda nemôže byť pravdivá výpoveď svedka A. B., ktorý vo svojej výpovedi opisoval ako pripravoval a vyrábal vzorku dverí, z ktorých mali byť vyrobené. 2.9. Žalobca dôrazne poprel záver súdu prvej inštancie, že žalovanému znemožnil vykonať montáž opraveného diela, a tým žalovanému neumožnil odstrániť vady diela, alebo že nemal záujem na odstránení vád diela (body 93. a 95. napadnutého rozsudku). Za nesprávny považoval žalobca aj záver súdu prvej inštancie vo vzťahu k otázke omeškania žalovaného, do ktorého sa tento rozhodne dostal, keď vady diela neodstránil. Žalobca v prvom rade uviedol, že žalobcovi nikdy nedal pokyn, aby nepokračoval v montáži opraveného diela a k takejto situácii nikdy nedošlo, pretože žalovaný vady diela nikdy neodstránil. Žalobca taktiež žalovanému, resp. D. B. nikdy v montáži diela nebránil. Žalobca len vytkol vady, na čo D. B. zareagoval tak, že montáž nedokončil. 2.10. Za najpodstatnejšiu vadu právneho posúdenia veci považoval žalobca skutočnosť, že súd prvej inštancie pri právnom posúdení veci nerozlišoval medzi reklamáciou vád diela (tzv. vytknutie vád diela pri montáži diela s vadami) a medzi montážou diela po odstránení vád (k čomu v tomto prípade nikdy nedošlo, lebo žalovaný vady neodstránil). Záver súdu prvej inštancie o znemožnení odstrániť vady diela bol podľa žalobcu nelogický aj s ohľadom na veľké úsilie žalobcu voči žalovanému, keď žalobca žalovanému poskytol priestor na odstránenie vád v období od montáže, t. j. odo dňa 27.05.2020 až do 11.08.2020. Žalovaný za tieto tri mesiace neučinil ani jediný krok k odstráneniu vád, na výzvy žalobcu nereagoval a ignoroval jeho požiadavky na odstránenie vád. Súd prvej inštancie sa v zásade opieral len o svedeckú výpoveď D. B., pričom túto výpoveď súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, nakoľko tento svedok nikdy nevykonával montáž opraveného diela. Súd prvej inštancie sa podľa žalobcu vôbec nezamyslel nad vykonanými dôkazmi aj vo vzájomných súvislostiach, pretože žalovaný jasne potvrdil, že žalobca ho žiadal o vyrobenie nových dverí, čo mal žalovaný odmietnuť, nakoľko by to bolo drahé a žalobca od neho žiadal vrátenie peňazí. 2.11. Žalobca považoval za nesprávny záver súdu prvej inštancie o neakceptovateľnosti znaleckého posudku z dôvodu, že podľa súdu prvej inštancie sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že dielo malo byť zhotovené podľa cenovej ponuky, ani podľa predloženej vzorky. 2.12. Namietal, že katalóg produktov žalovaného, na ktorý súd prvej inštancie poukázal, nebol žalobcovi ako dôkaz nikdy predložený/doručený a žalobca ním nedisponuje. Žalobca sa nemal možnosť k tomuto
dôkazu počas súdneho konania vyjadriť, čo bolo podľa neho porušením jeho procesných práv, čím súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva. K argumentácii súdu prvej inštancie tiež dodal, že podľa jeho názoru je akýkoľvek katalóg žalovaného neaplikovateľný na tento prípad, keďže v tomto prípade nebola cena diela stanovená podľa katalógu žalovaného a žalobca si z katalógu dvere ani nevyberal. Cena bola stanovená podľa individuálne vytváranej cenovej ponuky žalovaného. 3. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žalobcu zaviazať k plnej náhrade trov konania žalovaného, vrátane trov odvolacieho konania. Uviedol, že odvolanie žalobcu považuje za neurčité a zmätočné, nakoľko sa žalobca, aj keď namietal nesprávne právne posúdenie, vyjadroval prakticky len k skutkovým otázkam, skutkovým zisteniam súdu prvej inštancie, resp. vykonanému dokazovaniu bez toho, aby namietal, ako a prečo mal súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdiť. Namietal, že nie je pravdou, že by súd prvej inštancie nevzal do úvahy rozhodujúce dôkazy, z ktorých v kontexte s ďalšími vykonanými dôkazmi a zisteniami súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ani bremeno tvrdenia, že by dielo, resp. výrobky žalovaného (interiérové dvere) mali byť - naviac podľa dohody sporových strán, vyrobené z dubového masívu, t. j. nevzal, ako tvrdí žalobca, do úvahy cenovú ponuku, ak práve z cenovej ponuku nič také, čoho sa žalobca dovolával, teda že by dvere mali byť vyrobené z dubového masívu, nevyplýva, keď napokon sám pripustil, že sa mu dvere nepáčia najmä z estetického dôvodu, čím napr. potvrdil v tomto zmysle aj svedecké výpovede svedkov, resp. žalovaného. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo podľa žalovaného jednoznačne zistené, že k žiadnej takej dohode sporových strán o materiáli dverí - dub masív neprišlo, nič také ani nevypluýva z cenovej ponuky a vzhľadom na ostatné okolnosti bolo (muselo byť) podľa žalovaného žalobcovi zrejmé, ako sa dvere vyrábajú, z akého materiálu, v akom dekore a v akej povrchovej úprave a farbe. Žalovaný mal za to, že tieto skutočnosti dostatočne vysvetlil, doložil aj dôkazmi. 3.1. Podľa žalovaného neobstojí ani odkaz žalobcu na ustanovenie § 264 Obchodného zákonníka o obchodných zvyklostiach, ak práve naopak, v príslušnom obchodnom odvetví (stolárskej, nábytkárskej výrobe) sa dvere/nábytok obvykle vyrába skôr z iných materiálov (DTD a pod.), ktoré sú dyhované vybraným dekórom, než že by sa obvyklejšie vyrábalo z masívu, naviac v diametrálne odlišných cenových reláciách. 3.2. Bol toho názoru, že v konaní bolo preukázané, že žalovaným dodaná vzorka žalobcovi neslúžila ako vzorka materiálu, ale len ako vzorka farby. Materiálovou vzorkou nemohla byť preto, že nešlo o vzorku žalovaného a vzorkou povrchovej úpravy nemohla byť preto, že dvere už boli v čase miešania farby (najskôr žalovaným a neskôr firmou ADLER) už vyrobené, a to vrátane ich povrchovej úpravy (kartáčovaním/drásaním), čo bolo v konaní pred súdom preukázané, nakoľko to je aj logické, resp. to nebolo žalobcom (účinne) popreté. 3.3. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie zistil základnú skutkovú otázku, že nebolo preukázané, že dvere mali byť vyhotovené z dubu masív a podľa toho aj rozhodol. 3.4. Podľa žalovaného súd prvej inštancie sa podrobne a správne vysporiadal so vzorkou firmy ADLER, a to aj na podklade jej zrejmého písomného vyjadrenia, keď v tomto smere vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, žalovaného a svedka B., ako aj listinnými dôkazmi, pričom z vykonaných dôkazov sa nepodarilo bez pochybností preukázať tvrdenie žalobcu, že by mala vzorka slúžiť ako vzorka materiálu a povrchovej úpravy. Súd prvej inštancie navyše vysvetlil, že opaku práve nasvedčuje výsluch žalovaného, ktorý ihneď na pojednávaní reagoval na vyjadrenie svedka B.. 3.5. Odmietol tvrdenie žalobcu, že by mal na pojednávaní dňa 22.10.2021 potvrdiť, že by žalobca žalovanému volal a žiadal nápravu vád, ak žalovaný na uvedenom pojednávaní predniesol, že mu žalobca v priebehu montáže (pri dokončovacích prácach) volal, že sa mu niečo nepáči, a keď sa mu to raz nepáči, už dvere nechce a žiadal ich výmenu, čo však nie je potvrdenie o vadách a ich uplatnení. Samozrejme to nepotvrdil ani svedok B.. 4. Žalobca v replike uviedol, že vyjadrenie žalovaného je absolútne bez argumentačnej hodnoty, nakoľko žalovaný sa vo vyjadrení k argumentom žalobcu podrobne uvedeným v odvolaní, vôbec špecificky a konkrétne nevyjadril. Len všeobecne a nekonkrétne konštatoval svoje závery a vyjadruje názory, avšak bez podloženia relevantnými dôkazmi. Na základe podaného vyjadrenia mal žalobca za to, že podané vyjadrenie žiadnym spôsobom nespochybňuje dôvodnosť ním podaného odvolania. Žalobca poukázal na to, že žalovanému transparentne a bez akýchkoľvek tajností vždy vytýkal, že dvere nemajú povrchovú úpravu takú, ako predložená vzorka, nebolo mu zrejmé, z akých dôkazov malo vyplynúť, že vzorka nemala byť vzorkou materiálu. Poukázal na svedeckú výpoveď svedka A. B., ktorý uviedol, že pripravoval
vzorky pre žalobcu priamo na materiál, ktorý mal byť použitý na výrobu jeho dverí, pričom povrchovým materiálom vzorky bol podľa vykonaného dokazovania práve dub masív. 4.1. Súd prvej inštancie podľa neho pochybil, keď nezistil skutkový stav veci vôbec, pretože ani po vykonanom dokazovaní nevedel, z akého materiálu malo byť dielo vlastne zhotovené. Mal za to, že nakoľko sa súd prvej inštancie otázkou materiálu, z ktorého malo byť dielo zhotovené, nezaoberal (nevyriešil ju), nezistil riadne skutkový stav veci a následne nemohol ani kvalifikovane vyhodnocovať prítomnosť vytýkaných vád na diele. Žalobca zotrval na tvrdení, že súd prvej inštancie nepostrehol rozpory vo svedeckých výpovediach svedkov žalovaného, na ktoré sa odvolával pri záveroch o zistenom skutkovom stave, v dôsledku čoho má súdne rozhodnutie rozpory a logické nejasnosti, a predstavuje vadu spočívajúcu v nedostatočnom zistení skutkového stavu veci a následnom nesprávnom právnom posúdení veci. 4.2. Vzhľadom na absolútnu nekonkrétnosť a nerelevantnosť argumentov, ktoré boli obsahom vyjadrenia žalovaného, mal žalobca za to, že žalovaný nevyvrátil dôvodnosť podaného odvolania, a preto žalobca navrhol, aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobe vyhovie a zaviaže žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.600,- eur s prísl. a prizná žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 5. Žalovaný v duplike uviedol, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie sú správne a vyplývajú zvykonaného dokazovania. Okrem tvrdenia žalobcu, zo žiadneho iného dôkazu, resp. zistených okolnosti a logiky veci samej, nevyplynulo, že by mali byť dvere vyhotovené z masívu a naopak, žalovaným bolo viacerými dôkazmi preukázané (výpoveďami svedkov, výpoveďou žalovaného, listinnými dôkazmi, vyjadrením firmy ADLER), že dvere nemali byť vyhotovené z dubového masívu, ale že malo ísť o dyhovaný výrobok. Poukázal na svoje predošlé vyjadrenia. 6. Žalobca v ďalšom vyjadrení popieral všetky názory prezentované žalovaným vo vyjadrení, konkrétne, že žalobca nebol neaktívny pri bránení svojich práv a stručne zopakoval svoju predošlú argumentáciu. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie, jeho výsledky správne vyhodnotil a na jeho základe dospel k správnemu právnemu posúdeniu a svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku, s odôvodnením ktorého sa stotožňuje a odkazuje naň (§ 387 ods. 2 CSP). Po preskúmaní obsahu spisu v rozsahu podaného odvolania odvolací súd konštatuje, že nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. Napadnutý rozsudok bol vydaný na podklade správneho postupu, správne zisteného skutkového stavu veci a na základe správneho právneho posúdenia zhromaždených dôkazov. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. 11. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie
navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 12. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) tým, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, odvolací súd uvádza, že tento nedostatok nemožno napadnutému rozsudku vyčítať. 13. Právo na spravodlivý súdny proces je jedným zo základných ľudských práv a do obsahu tohto práva patrí viacero samostatných subjektívnych práv a princípov. Podstatou tohto práva je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nezávislom a nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (pozri napríklad rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). 13.1. Odvolací súd pripomína, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/145/2011 zo dňa 16.11.2011). 13.2. Pokiaľ žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku, odvolací súd má za to, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Napadnutý rozsudok spĺňa všetky náležitosti podľa ustanovenia § 220 ods. 2 CSP. Z obsahu je zrejmé, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil. Súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako vec právne posúdil. 14. Odvolací súd po preskúmaní podaného odvolania žalobcu konštatuje, že v danom prípade nedošlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP, ktorý sa uplatní vtedy, ak je na strane súdu taký závažný nesprávny procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. 15. K žalobcom uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd uvádza, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov sporových strán, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP. 15.1. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Napadnutému rozsudku nemožno vytknúť, že by súd prvej inštancie vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov sporových strán nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo
že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení § 192 a § 193 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. 16. K námietke žalobcu, že napadnutý rozsudok spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci § 365 ods. 1 písm. h/ CSP treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom zo správnych skutkových zistení vyvodil súd prvej inštancie správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. 17. V predmetnej veci sa zˇalobca na za´klade zˇaloby doma´hal ulozˇenia povinnosti zˇalovane´mu, aby zaplatil zˇalobcovi sumu 1.600,- eur, ktoru´ uhradil zˇalobca zˇalovane´mu na za´klade za´lohovej faktu´ry za objednane´ dielo a za´rovenˇ sa doma´hal, aby su´d ulozˇil povinnostˇ zˇalobcovi odovzdatˇ zˇalovane ´mu 4 ks jednokri´dlovy´ch otocˇny´ch dveri´ s oblozˇkovou za´rubnˇou, 1 ks jednokri´dlovy´ch posuvny ´ch dveri´ s oblozˇkovou za´rubnˇou a 1 ks oblozˇkovej za´rubne bez dverove´ho kri´dla. Uvedene´ho na ´roku sa doma´hal z do^vodu odstu´penia od zmluvy o dielo uzavretej so zˇalovany´m pre podstatne´ porusˇenie zmluvy podlˇa § 345 Obchodne´ho za´konni´ka, v do^sledku cˇoho podľa neho zmluva medzi stranami sporu zanikla. 18. Podľa § 344 Obchodného zákonníka, od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon. 19. Podľa § 345 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka (§ 365) alebo veriteľa (§ 370) znamená podstatné porušenie jeho zmluvnej povinnosti, je druhá strana oprávnená od zmluvy odstúpiť, ak to oznámi strane v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o tomto porušení dozvedela. 20. Podľa § 345 ods. 2 Obchodného zákonníka, na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné. 21. Podľa § 345 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak strana oprávnená požadovať plnenie zmluvnej povinnosti druhej strany oznámi, že na splnení tejto povinnosti trvá, alebo ak nevyužije včas právo odstúpiť od zmluvy podľa odseku 1, je oprávnená odstúpiť od zmluvy len spôsobom ustanoveným pre nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti; ak pre dodatočné plnenie určí lehotu, vzniká jej právo odstúpiť od zmluvy po uplynutí tejto lehoty. 22. Podľa § 346 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak omeškanie dlžníka alebo veriteľa znamená nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, môže druhá strana odstúpiť od zmluvy v prípade, že strana, ktorá je v omeškaní, nesplní svoju povinnosť ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorá jej na to bola poskytnutá. 23. Podľa § 349 ods. 1 Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zmluva zaniká, keď v súlade s týmto zákonom prejav vôle oprávnenej strany odstúpiť od zmluvy je doručený druhej strane; po tejto dobe nemožno účinky odstúpenia od zmluvy odvolať alebo meniť bez súhlasu druhej strany. 24. Podľa § 351 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. 25. Podľa § 351 ods. 2 veta prvá Obchodného zákonníka, strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške
dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených. 26. Obchodný zákonník umožňuje odstúpiť od zmluvy ktorejkoľvek zmluvnej strane, ak druhá zmluvná strana je v omeškaní so splnením svojej povinnosti zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy je právom tej zmluvnej strany, ktorej práva sú v dôsledku omeškania druhej zmluvnej strany porušené, a preto je na jej rozhodnutí, či toto právo využije a od zmluvy odstúpi alebo bude trvať na riadnom plnení zmluvy. Postup pri odstúpení od zmluvy závisí od toho, či omeškanie znamená podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvy. Obchodný zákonník definuje, kedy možno omeškanie považovať za podstatné porušenie zmluvných povinností. Za podstatné porušenie zmluvy sa považuje také porušenie zmluvy, ak zmluvná strana vedela už v čase uzavretia zmluvy, že druhá zmluvná strana nebude mať pri omeškaní záujem na plnení zmluvy. Zákon vyžaduje pozitívnu vedomosť porušujúcej zmluvnej strany v čase uzavretie zmluvy o nezáujme druhej zmluvnej strany na plnení. Podstatné porušenie je však konštruované na objektívnom princípe, pretože za podstatné porušenie zákon považuje aj také porušenie zmluvných povinností, o ktorom v čase uzavretia zmluvy bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplýva z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že zmluvná strana, ktorej práva budú porušené, nebude mať záujem na plnení povinnosti pri omeškaní. V ostatných prípadoch omeškanie znamená nepodstatné porušenie zmluvy. Zákon ustanovuje, že v pochybnostiach sa porušenie povinností považuje za nepodstatné. 27. Pri omeškaní, ktoré znamená, či už podstatné alebo nepodstatné porušenie zmluvnej povinnosti, je druhá zmluvná strana oprávnená od zmluvy odstúpiť a rozdiel je len v postupe tej zmluvnej strany, ktorá chce od zmluvy odstúpiť. Pri podstatnom porušení povinností je druhá zmluvná strana oprávnená od zmluvy odstúpiť len, ak to oznámi strane, ktorá je v omeškaní bez zbytočného odkladu po tom, čo sa o porušení povinnosti dozvedela. Zmeškanie lehoty neznamená stratu práva na odstúpenie od zmluvy, ale len zmenu postupu oprávnenej zmluvnej strany. Oprávnená zmluvná strana môže potom odstúpiť od zmluvy za podmienok stanovených pri nepodstatnom porušení zmluvy. Oprávnená strana nemusí využiť svoje právo na odstúpenie od zmluvy a môže druhej zmluvnej strane oznámiť, že trvá na splnení záväzku. Záväzok naďalej trvá, aj keby toto oznámenie neurobila. Pokiaľ by druhá strana naďalej bola v omeškaní, odstúpenie od zmluvy je možné len postupom ako pri nepodstatnom porušení zmluvy. Ak oprávnená zmluvná strana neodstúpi od zmluvy môže určiť povinnej zmluvnej strane dodatočnú lehotu na plnenie. Po márnom uplynutí tejto lehoty môže oprávnená zmluvná strana bez ďalšieho od zmluvy odstúpiť. 28. Žalobca odôvodnil odstúpenie od zmluvy podstatnými vadami diela, ktoré podľa jeho tvrdení nie je možné odstrániť (čo má vyplývať aj z predloženého súkromného znaleckého posudku), pričom tieto mali spočívať v dodaní dverí z iného materiálu (mal byť objednaný dub masív), v nesprávnej povrchovej úprave masívnej dyhy a nesprávnej - krivej montáži dverí. Žalobca vyzval písomne žalovaného, aby v lehote 14 dní zistené podstatné vady odstránil tak, aby vyhotovili a namontovali zárubne z materiálu, ktorý bol vopred dohodnutý a objednaný, ako aj odstránili nesprávne - krivé namontovanie zárubní a vymenili dvere vzhľadom na ich krivosť. Zároveň žalovaného poučil, že ak vady v uvedenej lehote neodstráni, odstúpi od zmluvy. Keďže žalovaný neuznal vytknuté vady, žalobca od zmluvy odstúpil, pričom odstúpenie odôvodnil tým, že žalovaný dielo riadne neukončil a neodovzdal a doteraz vyrobená a namontovaná časť diela je v rozpore s objednávkou žalobcu - krivosť dverí, povrchová úprava obložiek a dverí nezodpovedá dohodnutej vzorke a obložky sú namontované nakrivo. Z uvedeného dôvodu žiadal vrátiť uhradenú zálohu v lehote 7 dní. Žalovaný na odstúpenie od zmluvy nereagoval, preto ho žalobca vyzval na poskytnutie súčinnosti - na prevzatie namontovaných dverí a obložiek. Pokiaľ ide o ďalšie vytknuté vady, spočívajúce v krivosti dverí - tieto žalovaný podľa tvrdení svedka D. B. vzal späť na výmenu, pretože boli prehnuté, čo nebolo medzi stranami sporné, a pokaľ ide o krivú montáž a znalcom zistené odchýlky v montáži, svedok D. B. uviedol, že mu bol priamo od žalobcu daný pokyn, aby v montáži nepokračoval, pretože sa mu dvere nepáčia, a teda mu podľa súdu prvej inštancie nepochybne zabránil v tom, aby v montáži pokračoval, v dôsledku čoho nemohli byť vymenené dvere osadené a dvere doštelované. V spore bolo preukázané, že žalovaný nemohol pokračovať v montáži z dôvodu pokynu objednávateľa diela. Z výpovede svedka D. B. vyplýva, že keď prišiel dokončiť montáž po tom, ako bola realizovaná jej prvá časť, zistil, že žalobca je nespokojný, nepáčili sa mu dvere a svedkovi oznámil, aby nepokračoval v montáži, v dôsledku čoho súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalovaný nepokračoval v montáži, pretože by tak konal proti vôli objednávateľa. Pokiaľ ide o výpoveď svedka Š., z tejto vyplýva, že zamestnanec žalovaného svedok D. B. mal prísť zdemontovať dvere
v deň, kedy sa na stretnutí okrem žalobcu na požiadanie žalobcu nachádzal prítomný aj svedok Š.. Žalobca mu oznámil, že v uvedený deň má prísť k demontáži dverí a obložiek. Po príchode svedka D. B. mu mal žalobca oznámiť, že odstupuje od zmluvy a dávať mu na podpis dokumenty súvisiace s demontážou dverí. Zároveň uviedol, že toto stretnutie sa zrealizovalo približne týždeň - dva od čiastočnej montáže. Z uvedených výpovedí svedkov teda vyplýva rozpor v tom, čo malo byť predmetom daného stretnutia, či malo ísť o dokončovanie montáže, resp. či malo prísť k demontáži namontovaných dverí a odstúpeniu od zmluvy. Výpoveď svedka Š. však potvrdzuje pravdivosť tvrdení žalovaného, že žalobca nemal záujem v dokončení montáže, odstránení nedostatkov montáže a riadnom dodaní diela, keď toto stretnutie sa malo uskutočniť len týždeň - dva od prvej čiastočnej montáže, pričom predmetom malo byť nielen zdemontovanie už namontovaných dverí, ale zároveň aj odstúpenie od zmluvy. Sám žalobca pri tom na výsluchu na pojednávaní dňa 22.10.2021 uviedol: „ V deň montáži 27.05.2020 som D. B., ktorý je bratom žalovaného, už pri montáži upozornil na to, že je povrchová úprava iná, a že ju nechcem“, čo potom nasvedčuje aj pravdivosti tvrdení žalovaného, že žalobca uviedol, že chce dvere vrátiť a chce nové, čo rozhodne nemožno považovať za záujem pokračovať v montáži a odstránení jej nedostatkov. Predmetné tvrdenia svedka Š. nasvedčujú aj záveru súdu prvej inštancie, že písomné výzvy žalobcu na odstránenie vád dodaného diela a dodanie diela riadne boli formálne, keď sám žalobca v skutočnosti neumožnil žalovanému v začatej montáži pokračovať a odstrániť tak nedostatky montáže, ktoré im neskôr sám vytýkal a na odstránenie ktorých sám vyzýval. Uvedené stretnutie sa malo podľa svedka Š. udiať v krátkom čase po prvej čiastočnej montáži, ktorá sa realizovala v mesiaci máj 2020, pričom prvá výzva na upozornenie na zistené vady a výzva na ich odstránenie bola datovaná až v mesiaci júl 2020, pričom následne v auguste 2020 žalobca od zmluvy aj odstúpil. Z uvedených skutočností potom súd prvej inštancie správne vyvodil záver, že žalobca v skutočnosti nemal záujem na riadnom dodaní diela a odstránení vád montáže, keď sám už približne dva týždne po čiastočnom dodaní diela vyjadril svoju vôľu od zmluvy odstúpiť, čo potvrdil aj svedok Š.. 29. Súd prvej inštancie mal správne za preukázané, že žalovaný sa nedostal do omeškania s odstraňovaním vytknutých vád, na ktoré bol žalobcom vyzvaný, keď sám žalobca mu neumožnil v montáži pokračovať, a tak neboli dané ani dôvody odstúpenia od zmluvy, keď dôvodom boli vady, o ktorých bolo v konaní preukázané z vykonaného dokazovania, že tieto neexistovali (nebolo preukázané, že by vzorka slúžila ako vzorka na materiál a povrchovú úpravu, ale len ako vzorka na farbu). S poukazom na uvedené sa možno stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca neplatne odstúpil od zmluvy, keď z vykonaného dokazovania mal za to, že vady, ktoré sú odstrániteľné, nezakladajú podstatné porušenie zmluvy vedúce k využitiu uvedeného inštitútu, majúceho za následok zánik samotnej zmluvy. 30. Jedným z dôvodov odstúpenia od zmluvy bolo nedodanie diela v súlade s objednávkou žalobcu, že povrchová úprava obložiek a dverí nezodpovedá dohodnutej vzorke. Táto skutočnosť nebola bez akýchkoľvek pochybností preukázaná, nebolo preukázané, že dvere a obložky boli dodané v rozpore s objednávkou žalobcu, tento dôvod nemohol viesť k odstúpeniu od zmluvy pre jej podstatné porušenie v zmysle § 345 Obchodného zákonníka. 31. Žalobca bol toho názoru, že súd prvej inštancie nevzal do úvahy predložené dôkazy, a to najmä listinné dôkazy, cenovú ponuku a znalecký posudok, tieto nesprávne posúdil a na ich základe a vypočutých svedkov nesprávne a neúplne zistil skutkový stav veci, že sa priklonil k nepodloženým tvrdeniam žalovaného a nevysporiadal sa s rozpormi v tvrdeniach žalovaného a ním navrhnutých svedkov, čo podľa neho viedlo k arbitrárnosti, nepreskúmateľnosti a nepresvedčivosti. 31.1. Tieto námietky žalobcu sú nedôvodné, nakoľko súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal tak s listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďami svedkov a tiež aj so všetkými rozpornými tvrdeniami a odôvodnenie jeho rozhodnutia nemožno považovať za arbitrárne, nepreskúmateľné a nepresvedčivé. 32. Nie je dôvodná ani odvolacia argumentácia žalobcu, že žalovaný nepodložil svoje tvrdenia žiadnymi relevantnými dôkazmi a nedal vypracovať znalecký posudok, v ktorom by ďalší znalec nezávisle posúdil dielo a jeho vady a že to neurobil ani súd prvej inštancie. Žalovaný svoju argumentáciu podložil aj listinnými dôkazmi - prehľadom cien pri dverách z masívu, kde by cena bola vyššia, ako vyplýva z cenovej ponuky na základe ústnej objednávky žalobcu (č.l. 10) a jeho tvrdenia boli preukázané aj svedeckými výpoveďami. Vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku vzhľadom na vykonané dokazovanie by bolo nehospodárne, nadbytočné.
33. Za najpodstatnejšiu vadu rozhodnutia považoval žalobca závery súdu prvej inštancie uvedené v bodoch 74.,75., 92. a 107. odôvodnenia napadnutého rozsudku, týkajúce sa súdom prvej inštancie vysloveného právneho názoru na účel predloženej vzorky, na základe ktorej sa dvere pre žalobcu vyrábali a na výklad obsahu cenovej ponuky na zhotovenie diela. S týmito závermi súdu prvej inštancie sa možno stotožniť, zdôrazňujúc pritom, že pokiaľ išlo o ústne uzavretú objednávku, bolo treba vychádzať v prípade sporných tvrdení z cenovej ponuky, z ktorej jednoznačne nevyplýva, že by bolo malo ísť o dohodu, resp. o objednávku zo strany žalobcu na výrobu dverí z dubu masívu, čo by napokon nezodpovedalo ani v cenovej ponuke uvedeným cenám. 34. Nedôvodná je argumentácia žalobcu o rozpore v konštatovaní súdu prvej inštancie, že v bode 75. napadnutého rozsudku uvádza, že z cenovej ponuky, ktorá je potvrdením ústnej dohody a ktorá bola pri vypracovaní znaleckého posudku znalcovi predložená, nie je žiadne dojednanie o tom, že by mali byť interiérové dvere a obložky vyhotovené z dubu masívu nevyplýva, a že následne cituje, že cenová ponuka obsahuje označenie druh materiálu - DUB. Z konštatovania súdu prvej inštancie je jednoznačné, že cenová ponuka obsahuje označenie druh materiálu - DUB, z čoho však nie je možné jednoznačne bez pochybností ustáliť, že malo ísť o materiál dub masív a nie je dôvodná námietka žalobcu, že ide o nelogický a nesprávny záver súdu prvej inštancie, že materiál diela nie je v cenovej ponuke uvedený a nemožno sa stotožniť ani s tvrdením žalobcu, že s malo v danom prípade prihliadať aj v zmysle ust. § 264 Obchodného zákonníka na obchodné zvyklosti. 34.1. Obchodné zvyklosti sa používajú pri určovaní práv a povinností v zmluvných vzťahoch, ak nie sú v rozpore so zákonom alebo zmluvou, a slúžia ako podporný prostriedok pri výklade zmluvných podmienok, najmä ak chýbajú explicitné ustanovenia v zákone alebo zmluve. Sú to ustálené praktiky, ktoré sa uplatňujú namiesto kogentných (donucujúcich) ustanovení zákona, ak sa na ne zmluvné strany odvolajú, a pomáhajú pri riešení nejasností v obchodných vzťahoch, o čo v danom prípade nejde a navyše uvedené označenie zodpovedalo aj záverom vykonaného dokazovania. 35. Žalobca poukazuje na to, že žalovaný predmetnú informáciu o materiálovom zložení dverí uviedol aj vo vyúčtovacej faktúre, ani z tejto by nevyplývalo, že malo ísť o materiál masív, a to aj z dôvodu, že cena by v takom prípade bola vyššia a strany sporu zľavu z ceny si dohodnúť nemali. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca bol oboznámený, ako budú dvere vyrobené pred a počas výroby, na pojednávaní dňa 22.10.2022 sám uviedol, že dvere videl aj vo výrobe, v dielni bol jedenkrát pri odsúhlasení vzorky a jedenkrát mu žalovaný ukazoval kopu dosiek s tým, že sú to jeho dvere, takže mohol vidieť, z akého materiálu sa dvere vyrábajú a aj v odvolaní uviedol, že žalovaný mu konkrétnu vzorku odovzdal a toto nepopiera a nerozporuje, a pokiaľ by ako laik nevedel posúdiť, o aký materiál ide, nepreukazuje jeho tvrdenie, že išlo o dohodu na materiále masív dub a vtedy ani voči nemu nenamietal. Nie je namieste ani poukaz žalobcu na ustanovenie § 420 ods. 3 Obchodného zákonníka, že ak sa má tovar dodať podľa vzorky alebo predlohy, je predávajúci povinný dodať tovar s vlastnosťami vzorky alebo predlohy. 36. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie nezistil skutkový stav veci, a to ohľadom otázky, z akého materiálu malo byť dielo pre žalobcu vlastne zhotovené, treba uviesť, že skúmanie konkrétneho materiálu dverí nebolo predmetom konania, aj keď to zamestnanec žalovaného v konaní uvádzali v súvislosti s tým, že s ním oboznamovali žalobcu, pretože podstatné bolo dokazovanie ohľadom tvrdenia žalobcu, či sa mal so žalovaným dohodnúť na objednávke dverí z masívu dub, ako tvrdil žalobca pre posúdenie jednej z podmienok jeho odstúpenia od zmluvy o dielo. 37. Nedôvodná je námietka žalobcu, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s rozporom medzi tvrdením žalovaného, že vzorku dverí nevyrábal žalovaný, ale že bola vyrobená firmou ADLER, s.r.o. a výpoveďou svedka A. B., ktorý opisoval, ako sám vyrábal vzorku dverí. S týmto sa súd prvej inštancie vysporiadal v bode 74. odôvodnenia napadnutého rozsudku, kde uviedol, že pokiaľ ide o vyjadrenie svedka B., že vzorka dodaná firmou ADLER bola na podklade materiálu dodaná žalovaným, na toto reagoval žalovaný, pričom uviedol, že lakovník nemohol vedieť, na akej vzorke sa nachádza schválený odtieň žalobcom, pretože bežne robia 3 - 4 vzorky, ktoré sa ale žalobcovi nepáčili, a keď zaslali do firmy ADLER požiadavku, títo poslali nejaké podkladové dosky a doposlali navyše aj ich vzorky, ktoré by sa mohli hodiť, ale toto už nemohol lakovník vedieť. Nemohol vedieť, či ide o vzorku na podklade žalovaného alebo ADLERU. Pravdivosti jeho tvrdenia podľa súdu prvej inštancie nasvedčovalo aj vyjadrenie firmy ADLER, z ktorého vyplýva, že žalovaný mu zadal požiadavku len na farebný odtieň s tým, že má byť nanesený na kartáčovaný dub a dodal vzorku podlahovej krytiny p. B. na porovnanie farebného odtieňu.
To, že by žalovaný dodal aj nejaké konkrétne vzorky materiálu, na ktoré má byť vzorka farebného odtieňu nanesená, z vyjadrenia nevyplýva. 38. Žalobca v odvolaní konštatoval, že svedok A. B. na otázku, či pripravené vzorky striekal farbu na materiál, ktorý mal byť použitý na výrobu dverí žalobcu, odpovedal: „ Áno, robí sa to z toho istého materiálu, pretože materiál dyhy nie je rovnaký, preto sa snažíme, aby to bolo rovnaké „ a na otázku, čo je účelom vzoriek, odpovedal: „Aby zákazník videl, ako to bude vyzerať vo finálnej podobe“ a že tým svedok priamo potvrdzuje, že farba sa preto strieka na materiál, z ktorého malo byť dielo vyrobené, aby bol zákazníkovi zjavný finálny výrobok a že z účelu vzorky tak logicky vyplýva, že žalobca mal právo očakávať, že dvere budú vyzerať tak, ako predložená vzorka, aj čo sa týka povrchovej úpravy a nielen farby. Poukázal na to, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že povrchová úprava vyrobenej vzorky je z materiálu DUB, a teda ak mal súd za pravdivú svedeckú výpoveď A. B., musel z nej vyvodiť, že aj samotné dvere mali byť vyrobené z tohto materiálu, nakoľko svedok uvádza, že farba sa vždy strieka na ten istý materiál, z ktorého majú byť vyhotovené aj dvere. 38.1. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca mal za to, že dvere mali byť iné, nemal ich dávať namontovať, navyše on sám s nimi pri montáži pomáhal. 39. Pokiaľ žalobca poukazuje na nejaké rozpory vo vyjadreniach žalovaného, tieto boli aj vo vyjadreniach žalobcu, pričom súd prvej inštancie sa s nimi vysporiadal. 40. Žalobca namietal záver súdu prvej inštancie o znemožnení žalovanému odstrániť vady diela, hoci predložil listinné dôkazy o tom, že vady diela vytkol, žalovaného žiadal o ich odstránenie, že poskytol opakovane lehotu na odstránenie vád a napriek týmto zjavným dôkazom mal súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdiť. Vytýkal súdu prvej inštancie, že sa opieral len o svedeckú výpoveď D. B., ktorý nevykonával montáž opraveného diela. Ani prípadné vyjadrenie sa objednávateľa, ktorým zhotoviteľa žiadal, aby nepokračoval vo vykonávaní vadného diela, nebolo podľa žalobcu možné vykladať ako znemožnenie dokončenia diela alebo bránenie vo vykonávaní montáže diela, pretože ak má dielo vady, ide o realizáciu právomoci objednávateľa podľa § 550 Obchodného zákonníka. Odvolací súd poukazuje na to, že v konaní bolo preukázané, že žalovaný nemohol pokračovať v montáži z dôvodu pokynu žalobcu ako objednávateľa a pokiaľ išlo o vadu v krivosti dverí, ktoré mal D. B., vykonávajúc montáž vziať na výmenu, nemal možnosť tieto namontovať pre pokyn žalobcu v montáži nepokračovať. Z tohto dôvodu nebolo možné odstrániť ani ďalšie prípadné vady týkajúce sa doštelovania dverí. Pritom v deň, kedy malo prísť podľa svedka D. B. a žalovaného k dokončeniu montáže (29.05.2020), podľa svedka Š. - otca žalobcu, malo prísť k demontáži, ako mu mal povedať žalobca. 41. K cene diela uvedenej v cenovej ponuke žalobca v odvolaní namietal, že mu nebol predložený dôkaz - katalóg produktov vyhotovených z materiálu masív, na ktorý súd prvej inštancie poukázal v bode 107 napadnutého rozsudku, v dôsledku čoho bolo porušené jeho procesné právo. S týmto dôkazom však boli strany sporu oboznámené spolu s ďalšími listinnými dôkazmi na pojednávaní dňa 02.11.2022 (č. l. 190). Navyše žalobcovi bolo doručené podanie žalovaného zo dňa 05.08.2021, ktoré obsahovalo aj doklad o cenovej úrovni dverí vyhotovených z materiálu masív, a to dňa 23.09.2021 o 13:57 hod. (č. l. 132 spisu). 42. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody. 43. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%, keďže bol žalovaný v odvolacom konaní plne úspešný. 44. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).