Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/235/2024 4121209382 23. 10. 2025 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2025:4121209382.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: RESORT 104 s.r.o. so sídlom Novozámocká 104, 949 05 Nitra, IČO: 51 208 504, zastúpeného: JUDr. Máriou Jakubíkovou, advokátkou, so sídlom Fr. Mojtu 43, 949 01 Nitra proti žalovanému: V. S. -. zastúpeného: JUDr. Martinom Kanásom, advokátom, so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, o vypratanie nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 27Cb/70/2021-79 zo dňa 07.09.2022, o späťvzatí žaloby, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave späťvzatie žaloby pripúšťa, rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/70/2021-79 zo dňa 07.09.2022 zrušuje a konanie zastavuje. II. Žalobcovi voči žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. III. Žalovanému voči žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 27Cb/70/2021-79 zo dňa 07.09.2022 (ďalej aj ako „rozsudok“ alebo aj ako „rozsudok súdu prvej inštancie“ alebo aj ako „napadnutý rozsudok) rozhodol tak, že žalovaný je povinný do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku vypratať nebytové priestory bližšie špecifikované vo výroku I. rozsudku (ďalej aj ako „nehnuteľnosti“) a o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100 %. 2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa žalovaný odvolal a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu a návrh zamietol ako nedôvodný, nakoľko výpoveď z nájmu mu nebola doručená a ktorú si neprevzal zákonným a dohodnutým spôsobom. 3. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd o odvolaní žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. 26Cob/4/2023-117 zo dňa 09.02.2023 (ďalej aj ako „rozsudok odvolacieho súdu“ alebo aj ako „odvolací súd“) tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“) potvrdil a zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 4. Proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č. k. 26Cob/4/2023-117 zo dňa 09.02.2023 podal žalovaný (ďalej aj ako „dovolateľ“) v zákonnej lehote dovolanie, v ktorom navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „dovolací súd“ alebo ako „najvyšší súd“ alebo aj ako „NS SR“) rozsudok odvolacieho súdu ako aj súdu prvej inštancie, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
5. Najvyšší súd uznesením sp. zn. 1Obdo/41/2023 zo dňa 20.11.2024 (ďalej aj ako „zrušujúce uznesenie NS SR“), odvolací rozsudok, ktorý trpí v dôsledku jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov vadou zmätočnosti (§ 420 písm. f) CSP), ktorá zakladá porušenie práva žalovaného na spravodlivý súdny proces, v zmysle § 449 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Bratislave (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „odvolací súd“) v zmysle § 450 CSP na ďalšie konanie a ktorý je od 01.06.2023 z dôvodu zmeny funkčnej príslušnosti odvolacích súdov podľa § 34 ods. 2 písm. b) CSP v spojení s § 22 písm. d) CSP a § 3 ods. 4 písm. c) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov, funkčne príslušným krajským súdom na konanie o odvolaniach proti rozhodnutiam vydaných v obchodnoprávnych sporoch všetkými súdmi prvej inštancie vo vlastnom obvode. Najvyšší súd v predmetnom uznesení v bode 32. stanovil odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania. 6. Žalobca podaním zo dňa 08.09.2025 zaslal krajskému súdu v tejto veci späťvzatie žaloby, ktoré odôvodnil tým, že prvostupňové konanie bolo vedené na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 27Cb/70/2021, v ktorom súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. 27Cb/70/2021-79 zo dňa 07.09.2022, ktorým zaviazal žalovaného vypratať nebytové priestory do 15 dní od jeho právoplatnosti. Na základe odvolania žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie, Krajský súd Nitra rozhodol rozsudkom č. k. 26Cob/4/2023-117 zo dňa 09.02.2023 tak, že potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, voči ktorému žalovaný podal na najvyšší súd dovolanie, ktorý ako dovolací súd o tomto dovolaní rozhodol uznesením sp. zn. 1Obdo/43/2023 zo dňa 20.11.2024 tak, že zrušil odvolací rozsudok Krajského súdu Nitra č. k. 26Cob/4/2023-117 zo dňa 09.02.2023 vec a vrátil Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie. Žalobca v podaní zároveň uviedol, že žalovaný dobrovoľne vypratal nehnuteľnosti a to bezprostredne po právoplatnosti odvolacieho rozsudku. Ďalej žalobca uviedol, že predmetné nehnuteľnosti po právoplatnosti rozsudku v roku 2024 predal na základe kúpnej zmluvy, pričom vlastnícke právo na kupujúceho bolo povolené Okresným úradom - katastrálny odbor pod č. V 9002/2024. Žalobca dôvodil, že nakoľko žalovaný sa z predmetných nehnuteľností dobrovoľne vypratal a ktoré už ani nevlastní, nie je dôvod, aby vo veci konal a rozhodoval odvolací súd, keďže stranám sporu zanikla pasívna a aktívna vecná legitimácia. S poukazom na uvedené skutočnosti žalobca odvolaciemu súdu navrhol konanie zastaviť a priznať mu náhradu trov konania. 7. Krajský súd žalovanému doručil dňa 18.09.2025 späťvzatie žaloby žalobcom zo dňa 08.09.2025 spolu s výzvou na vyjadrenie zo dňa 16.09.2025 s tým, aby súdu v lehote 15 dní odo dňa doručenia tejto výzvy oznámil, či súhlasí so späťvzatím žaloby a v prípade nesúhlasu, aby uviedol vážne dôvody, na základe ktorých so späťvzatím žaloby v celom rozsahu nesúhlasí, v opačnom prípade odvolací súd s poukazom na ustanovenie § 370 ods. 2 CSP zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 8. Žalovaný na výzvu odvolacieho súdu reagoval vo vyjadrení zo dňa 09.10.2025 a uviedol, že zastavenie konania necháva na zvážení súdu a má za to, že v dovolacom konaní v tejto veci bol úspešný, keďže najvyšší súd zrušil rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 26Cob/4/2023-117 zo dňa 09.02.2023, čo má vplyv na jeho nárok na trovy konania. 9. Podľa § 367 ods. 1 CSP, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. 10. Podľa § 370 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 11. Podľa § 370 ods. 2 CSP, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 12. Dispozičným právom žalobcu je okrem iného možnosť vziať žalobu späť, a to v zmysle citovaného zákonného ustanovenia aj po rozhodnutí súdu prvej inštancie až do nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia s tým, že súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí.
13. Žalobca zobral žalobu späť v celom rozsahu a to pred tým, ako odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.10.2025 uviedol, že zastavenie konania necháva na zvážení súdu a ktoré podanie krajský súd vyhodnotil ako jeho súhlas so zastavením konania. 14. Krajský súd vzhľadom na uvedené skutočnosti v zmysle § 370 ods. 1 a 2 CSP späťvzatie žaloby žalobcom pripustil, rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 27Cb/70/2021-79 zo dňa 07.09.2022 zrušil a konanie zastavil. 15. Podľa § 370 ods. 1, ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. 16. Podľa § 370 ods. 2, súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví. 17. Odvolací súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania skúmal procesné zavinenie sporových strán na zastavení konania (§ 256 CSP). 18. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 19. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 20. Odvolací súd mal z obsahu súdneho spisu preukázané, že žaloba, ktorou sa žalobca domáhal vypratať nehnuteľnosti, bola ním vzatá späť z dôvodu vypratania nehnuteľností žalovaným po podaní žaloby. Uvedené skutočnosti uviedol žalobca v späťvzatí žaloby zo dňa 08.09.2025 a žalovaný ich potvrdil vo vyjadrení zo dňa 09.10.2025 k späťvzatiu žaloby. 21. V danom prípade bolo rozhodné, že žalovaný vypratal nehnuteľnosti a tým vyvolal u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, a teda procesne zavinil zastavenie konania. Preto žalobcovi voči žalovanému prináleží náhrada trov konania. 22. V nadväznosti na vyššie uvedené odvolací súd uvádza, že späťvzatie žaloby je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis, ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania. V prípade, ak žalovaný svojím správaním, spočívajúcim v splnení žalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa na účely náhrady trov konania žalovaný za stranu, ktorá procesne zastavenie konania zavinila. Zastavené konanie nemôže dospieť do štádia meritórneho rozhodovania, preto na určenie, kto vznik nákladov súdneho konania spôsobil, nemožno použiť kritérium úspechu vo veci - týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho, kto zavinil, že súdne rozhodnutie neskončilo meritórnym rozhodnutím. V súvislosti s vyššie uvedeným, odvolací súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) z 15. augusta 2018 č. k. IV. ÚS 457/2018-10 - časť na strane 10. a 11. rozhodnutia dostupného na webovom sídle: S. Jedná sa o časti uznesenia ústavného súdu, ktoré ústavný súd prevzal z komentára k CSP (ŠTEVČEK, M. a kol. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 531) a zo svojho skoršieho rozhodnutia (III. ÚS 292/2010). Ich obsahom sú právne názory k posúdeniu kritéria procesného zavinenia pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania, ak žalobca vzal žalobu späť. Tieto majú všeobecnú povahu, keďže predstavujú určitý návod na právne posúdenie, ktorá strana sporu procesne zavinila zastavenie konania pri späťvzatí žaloby. Odvolací súd dodáva, že prijaté závery obsiahnuté v napadnutom uznesení sa zhodujú s ustálenou rozhodovacou praxou najvyššieho súdu (viď napr. uznesenie najvyššieho súdu z 29. mája 2014 sp. zn. 7MCdo/1/2014), z ktorého vyplýva, že ak súd zastavuje konanie v dôsledku späťvzatia, musí sa zaoberať pri rozhodovaní o náhrade trov konania otázkou, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného, ale
procesného práva, je nevyhnutné nárok na náhradu trov konania posudzovať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu v žalobe. Súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie. Súd pri posudzovaní procesného zavinenia strany sporu (ako predpokladu pre priznanie náhrady trov konania protistrane) neposudzuje dôvodnosť podanej žaloby. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky z 9. januára 2024 sp. zn. IV. ÚS 1/2024 vyplýva: „...že pri rozhodovaní o náhrade trov zastaveného konania musí súd vychádzať zo zásady zodpovednosti za zavinenie, ktorá je zakotvená v § 256 ods. 1 CSP. Jej podstata spočíva v sankcionovaní strany, ktorá svojím procesným konaním zavinila zastavenie konania tým, že je povinná nahradiť trovy konania protistrane. Zavinenie sa pritom posudzuje prísne zo stránky procesnoprávnej, nie hmotnoprávnej. Všeobecný súd teda neposudzuje dôvodnosť podanej žaloby, vecnú legitimáciu či iné okolnosti hmotnoprávnej povahy. Pre posúdenie zavinenia za zastavenie konania pri späťvzatí žaloby sú významné len okolnosti, za ktorých došlo k späťvzatiu. Z uvedeného vyplýva, že kritérium procesného zavinenia treba posudzovať z objektívneho hľadiska vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana žiadala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť.“ O uvedených záveroch svedčí aj konštatovanie obsiahnuté v odseku 24. Ústavného súdu Slovenskej republiky z 20. marca 2018 sp. zn. II. ÚS 569/2017 a v ktorom sa uvádza: „možno vo všeobecnosti uviesť, že odporca procesne zaviní potrebu späťvzatia návrhu a následného zastavenia konania spravidla vtedy, keď sa po podaní návrhu rozhodne navrhovateľov nárok uspokojiť.“ Pokiaľ teda v danom prípade musel žalobca zobrať späť žalobu pre správanie žalovaného, spočívajúcu vo vyprataní nehnuteľností, potom žalovaný procesne zavinil zastavenie konania a v dôsledku čoho znáša trovy konania. Taktiež z uznesenia NS SR 3Obdo/43/2023 vyplýva: „V prípade, ak žalovaný svojím správaním, spočívajúcim predovšetkým v splnení žalovanej povinnosti po začatí konania, vyvolá u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, považuje sa na účely náhrady trov konania žalovaný za stranu, ktorá procesne zastavenie konania zavinila. V rámci zastavenia konania nemôže toto dospieť do štádia meritórneho rozhodovania, preto k určeniu, kto vznik nákladov súdneho konania spôsobil, nemožno použiť kritérium úspechu vo veci - týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho (chápané čisto v procesnom zmysle slova), kto zavinil, že súdne rozhodnutie neskončilo meritórnym rozhodnutím. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr predmetnú žalobu vzala späť s tým, aby bolo konanie zastavené. Termín „zavinenie“ nemožno interpretovať (s poukazom na ustálenú judikatúru) v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu k príčinnej súvislosti, v ktorom je príčinou správanie sporovej strany, teda aj jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby (bližšie viď napr. uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 457/2018-10 zo dňa 15.08.2018). Okrem uvedeného odvolací súd poukázal výslovne aj na to, že príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby, je do značnej miery relevantná, a preto je vhodné, ak v späťvzatí žaloby uvedie dôvod, ktorý ho k tomu viedol, a to pokiaľ má v zmysle procesných predpisov význam (odsek 11. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Po všeobecnej argumentácii pristúpil odvolací súd k subsumovaniu konkrétnych okolností prípadu pod všeobecné právne závery vo vzťahu k použitiu § 256 ods. 1 CSP. Vychádzal pritom zo zaplatenia žalovanej sumy žalovaným po podaní žaloby, čo ako dôvod späťvzatia uviedla žalobkyňa vo svojom podaní. Išlo o rozhodnú skutočnosť. Tým žalovaný vyvolal u žalobkyni nevyhnutnosť späťvzatia žaloby, a teda procesne zavinil zastavenie konania. Preto súd prvej inštancie správne posúdil dôvodnosť späťvzatia žaloby procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k jej späťvzatiu nedošlo (odsek 13. odôvodnenia napadnutého uznesenia). Odvolací súd podal zrozumiteľný výklad právneho posúdenia veci v súvislosti s použitím § 256 ods. 1 CSP. Vysvetlil, ktorej strane sporu sa v danom prípade priznáva nárok na náhradu trov konania, tiež vysvetlil, podľa akých kritérií sa pri rozhodovaní riadil a uviedol, z akých dôvodov považoval žalovaného za stranu sporu, ktorá procesne zavinila zastavenie konania.“. 23. Preto odvolací súd na daný prípad aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 CSP, ktoré je založené na zásade zodpovednosti za procesné zavinenie strany na zastavení konania a konkrétne okolnosti prípadu subsumoval pod všeobecné právne závery, pričom vychádzal zo skutočnosti a to, vypratania nehnuteľnosti žalovaným po podaní žaloby, čo ako dôvod späťvzatia žaloby uviedol žalobca vo svojom podaní a žalovaný ho vo vyjadrení k tomuto podaniu potvrdil. Súd preto skúmal, či správanie žalovaného viedlo k nevyhnutnosti späťvzatia žaloby a následnému zastaveniu konania. Odvolací súd zdôrazňuje, že dôležité sú okolnosti, za ktorých došlo k späťvzatiu žaloby žalobcom a to z objektívneho hľadiska vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana žiadala a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana vzala žalobu späť. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v danom prípade išlo o rozhodnú skutočnosť
(vypratanie nehnuteľností), nakoľko žalovaný týmto vyvolal u žalobcu nevyhnutnosť späťvzatia žaloby a teda, procesne zavinil zastavenie konania a spôsobil, že sa konanie nemohlo skončiť meritórnym rozhodnutím. Toto zavinenie sa posudzuje prísne procesnoprávne, nie hmotnoprávne. Kritériom pre určenie náhrady trov sa stáva zavinenie toho, kto spôsobil, že konanie nedospelo k meritórnemu rozhodnutiu, nie úspech vo veci. V tomto prípade sa žalobca voči žalovanému domohol svojho nároku (aj keď nepriamo - vyprataním nehnuteľností). Odvolací súd dospel k záveru, že správanie žalovaného (vypratanie nehnuteľností), bolo priamou príčinou nutnosti späťvzatia žaloby žalobcom a teda, žalovaný procesne zavinil zastavenie konania. Preto žalobcovi voči žalovanému prináleží náhrada trov konania. 24. Odvolací súd rozhodol o trovách prvostupňového konania, odvolacieho konania a dovolacieho konania v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/41/2023 zo dňa 20.11.2024, ktorý v bode 32. stanovil odvolaciemu súdu povinnosť rozhodnúť o trovách pôvodného konania a o trovách dovolacieho konania. 25. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky I. 453/2019 z 19.novembra 2019, v ktorom sa uvádza: „Základné ustanovenie o nároku na náhradu trov konania vyjadrené v § 255 CSP (zásada úspechu v konaní) nevylučuje rôzny pomer úspechu v jednotlivých fázach konania - prvoinštančného, odvolacieho i dovolacieho, ktorý by vyústil do rozhodnutia o nároku na náhradu trov jednotlivých konaní (§ 262 ods. 1 CSP) tromi samostatnými výrokmi. Takéto rozhodnutie potom tvorí základ pre rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom uvedeným v § 262 ods. 2 CSP. Možno preto uzavrieť, že dovolacie konanie predstavuje v tomto smere samostatnú, od ostatného konania nezávislú časť konania, čo zakladá súdu možnosť, nezávisle od celkového výsledku sporu rozhodnúť len o trovách dovolacieho konania, s prihliadnutím na úspech sporovej strany v dovolacom konaní, bez ohľadu na definitívny výsledok sporu (takýto stav by mal následne nájsť vyjadrenie vo výroku rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, pozn.). Aj v prípade rozhodnutia o trovách dovolacieho konania v rámci rozsudku krajského súdu z 20. februára 2019, ktorým sa konanie končilo, by sa teda musel zohľadniť úspech žalobkyne v dovolacom konaní; iný výsledok by sťažovateľke nepriniesol.“ 26. O náhrade trov prvostupňového konania a odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP z dôvodu podrobne uvedenom v bode 23. tohto rozhodnutia a to tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov prvostupňového konania a odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 27. O náhrade trov dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 453 ods. 1 a ods. 3 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP, keďže žalovaný bol voči žalobcovi v dovolacom konaní plne úspešný, odvolací súd mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov dovolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov dovolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 28. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).