Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/137/2023 4121211366 17. 09. 2025 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2025:4121211366.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Evy Vallovej, v spore žalobcu: Generali Česká pojišťovna a. s., Spálená 75/16, 110 00 Praha 1, Česká republika, IČO: 45 272 956, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom organizačnej zložky: Generali poisťovňa, pobočka poisťovne z iného členského štátu, Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava - mestská časť Karlova Ves, IČO: 54 228 573, zastúpený: AK Balara, s. r. o., Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 858 528, proti žalovanému: F. Š., nar. XX.XX.XXXX, X. XXX, XXX XX Š., o zaplatenie 500,-- EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 30Cb/1/2021-157 zo dňa 12.10.2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 30Cb/1/2021-157 zo dňa 12.10.2022 potvrdzuje. II. Krajský súd v Bratislave žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra (ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 30Cb/1/2021-157 zo dňa 12.10.2022 rozhodol tak, že (i) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 500,-- EUR s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 06.10.2021 do zaplatenia, (ii) žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania 100%, (ďalej aj „napadnutý rozsudok“). 2. Žalobca sa žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia 500,-- EUR s príslušenstvom titulom nároku na vrátenie odmeny na základe čl. IVa bod 4.9. písm. a) Dodatku č. 1 k Zmluve o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu Generali poisťovňa, a. s., Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava a žalovaným dňa 16.04.2019. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 03.11.2021 uplatnený nárok nepovažoval za dôvodný. 3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu podľa ktorého právny predchodca žalobcu (Generali Poisťovňa, a. s.) uzavrel so žalovaným Zmluvu o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta č. 80023796 (ďalej aj „Zmluva o výkone činnosti VFA, resp. zmluva“) dňa 16.04.2019, predmetom ktorej bolo v zmysle čl. I. bod 1 zmluvy vykonávanie činnosti finančného sprostredkovania pre Generali viazaným finančným agentom VFA v rozsahu bodu 2 článku zmluvy. VFA je povinný vykonávať svoju činnosť v súlade so zákonom č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v platnom znení (ďalej len „zákon o finančnom sprostredkovaní“), ustanoveniami tejto zmluvy a predpismi Generali záväznými pre viazaného finančného agenta uvedenými v Prílohe č. 3, s ktorými bol preukázateľne oboznámený. V zmysle čl. I. bod 4 zmluvy za riadne vykonávanie činnosti
uvedenej v bode 2 článku I. Zmluvy sa Generali zaviazala vyplatiť viazanému finančnému agentovi odplatu za podmienok uvedeným v tejto zmluve a v Províznom poriadku pre vlastnú obchodnú sieť. V zmysle čl. IV bod 1. Zmluvy - Odplata sa Generali za finančné sprostredkovanie zaväzuje zaplatiť VFA odplatu vo forme provízii. Základom pre výpočet provízie sú sumy poistného bez akejkoľvek v danom prípade uplatniteľnej dane. Výška provízii, spôsob ich výpočtu, podmienky vzniku nároku, výplaty a storna provízii sú upravené v Províznom poriadku pre vlastnú obchodnú sieť, ktorý je záväzný pre VFA a tvorí súčasť tejto zmluvy. Právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 16.04.2019 uzavreli Dodatok č. 1 k Zmluve o vykonávaní činnosti VFA č. 80023796 - Štartovacia odmena, predmetom ktorého bolo stanovenie výšky a pravidiel vyplácania a zúčtovania štartovacej odmeny začínajúceho VFA na kariérnom stupni 0 (ďalej len „VFA 0“) počas doby adaptácie, ktorým sa dopĺňa čl. IVa - Štartovacia odmena počas doby adaptácie VFA 0. V zmysle článku IVa bodu 4.9 písm. a) - Štartovacia odmena je Generali oprávnená žiadať vrátenie štartovacej odmeny, a to vo výške 100 % celej vyplatenej štartovacej odmeny v prípade ak zmluva zanikne do 12 mesiacov od nadobudnutia jej účinnosti. Z detailu platby z účtu žalobcu z 18.06.2019 vyplýva vyplatenie štartovacej odmeny - provízie žalovanému vo výške 500,-- EUR. Zo žiadosti o skončenie spolupráce z 13.08.2019 vyplýva, že žalovaný požiadal o skončenie spolupráce na základe Zmluvy o vykonávaní činnosti VFA z 16.04.2019 dohodou v zmysle § 60 Zákonníka práce k 31. 08.2019. Z listu právneho predchodcu žalobcu z 20.08.2019 označeného ako Akceptovanie dohody o skončení Zmluvy o vykonávaní činnosti VFA vyplýva, že žalobca akceptoval žiadosť žalovaného o skončenie spolupráce dohodou k 31.08.2019. Z výzvy na zaplatenie z 13.09.2019 vyplýva, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na vrátenie vyplatenej štartovacej odmeny vo výške 500,-- EUR do 30 dní od doručenia výzvy. Z pripojenej fotokópie doručenky vyplýva, že žalovaný výzvu prevzal 26.09.2019. Zo Stanoviska k predmetnej výzve právneho zástupcu žalovaného z 04.03.2020 adresovaného EOS KSI Slovensko, s.r.o., vyplýva, že žalovaný namietol dôvodnosť nároku žalobcu, keď tento nárok nevyplýva z porušenia čl. IVa bod č. 4.8 Dodatku č. 1, pretože takéhoto porušenia sa žalovaný nedopustil. Z odpovedi na Stanovisko právneho predchodcu žalobcu vyplýva, že vo výzve na zaplatenie prišlo k chybnému uvedeniu odkazu na čl. IVa bod 4.8 Dodatku, pričom správne malo byť uvedené znenie čl. IVa bod 4.9 písm. a/ Dodatku. Zo žiadosti o odpustenie dlhu z 04.05.2020 žalovaného adresovaného právnemu predchodcovi žalobcu vyplýva, že žalovaný žiadal o odpustenie dlhu z dôvodu jeho nepriaznivej finančnej situácie. Z emailovej odpovedi na tuto žiadosť vyplýva, že právny predchodca žalobcu trvá na vyplatení štartovacej provízie v celom rozsahu, avšak ponúkol žalovanému možnosť splácať ju v mesačných splátkach vo výške 42,-EUR, pričom na uvedenú ponuku už žalovaný nereagoval. Z emailu právneho predchodcu žalobcu z 14.03.2019 vyplýva, že žalovaný bol oslovený zamestnancom spoločnosti Generali Posťovňa, a.s., s ponukou práce osobný poradca klienta senior s tým, že bol uvedený nástupný plat 1 200 - 1500 EUR a ďalšie výhody, ktoré by mohli záujemcu o prácu (žalovaného) osloviť, a to fixný príjem 1 000 eur, vysoké provízie z predaja (1,2 % z HYPO a pod.), bezplatné zaškolenie počas prvých 2 mesiacov, flexibilný pracovný čas a kvartálne odmeny. Náplňou práce je servis zvereného portfólia, riešenie požiadaviek klientov a príprava cenových ponúk. Z emailu žalovaného adresovaného zamestnancovi Generali Poisťovňa, a.s., predmetom ktorého je námietka na vrátenie odmeny vyplýva, že žalovaný nesúhlasil s tým, že má Generali Poisťovni, a. s. vrátiť vyplatenú štartovaciu odmenu vo výške 500,-- EUR s odôvodnením, že mal byť evidovaný ako zamestnanec, pričom za vykonanú prácu pre spoločnosť mu nebola zaplatená žiadna mzda. Z odpovede na uvedený email vyplýva neakceptovanie námietky žalovaného z dôvodu, že žalovaný vykonával činnosť VFA a pred podpisom zmluvy mal k dispozícii všetky potrebné dokumenty na preštudovanie. Zároveň sa vyjadrili k pečateniu viazania zmluvy, ktorú vykonáva centrála Generali Poisťovne, pričom po odovzdaní originálu žalovanému, tento voči ničomu nenamietal. Z výzvy k úhrade - urgencia spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., z 03.03.2020 vyplýva, že uvedená spoločnosť vymáhala nárok spoločnosti Generali Poisťovne, pričom nárok bol označený ako dlžné poistné z poistnej zmluvy č. 80023796 vo výške 500 EUR s príslušenstvom. Z výpisu z Registra finančných agentov a finančných poradcov vyplýva, že žalovaný vykonával činnosť finančného agenta prinajmenšom od mája 2018, pričom z 18.05.2018 (správne prinajmenšom od mája 2008, pričom z 12.05.2008) je evidovaný prvý záznam vzniku oprávnenia žalovaného na výkon činnosti finančného agenta v spoločnosti OVB Allianz Slovensko a.s., a teda žalovaný vykonáva uvedenú činnosť už viac ako desať rokov. 4. Súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil spor podľa ustanovení § 387 ods. 1, ods. 2, § 391 ods. 1, § 397, § 2 ods. 2 písm. c), § 261 ods. 1, § 269 ods. 2, § 324 ods. 1, § 369 ods. 1 a ods. 2 zák.
č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný zákonník“), § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve a § 1 ods. 2 nar. 21/2013 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. 5. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne. Žalovaný v konaní nerozporoval uzavretie Zmluvy o vykonávaní činnosti VFA dňa 16.04.2019 a rovnako tak ani Dodatku č. 1 - Štartovacia odmena podpísaný 16.04. 2019, ktoré na znak súhlasu s obsahom uvedených dokumentov vlastnoručne podpísal. Súd mal za nesporné, že žalovaný vykonával až do 31.08.2019 pre právneho predchodcu žalobcu činnosť viazaného finančného agenta, kedy ich spolupráca založená uvedenou zmluvou bola ukončená na základe žiadosti žalovaného dohodou. Za nesporné bolo aj vyplatenie štartovacej odmeny právnym predchodcom žalobcu žalovanému vo výške 500,-- EUR po splnení podmienok dojednaných v Dodatku č. 1 k Zmluve o výkone činnosti VFA. Za nesporné bolo aj to, že žalobca si nárokoval vrátenie vyplatenej štartovacej odmeny a žalovaný túto štartovaciu odmenu (províziu) ani na výzvu spoločnosti Generali Poisťovňa, a.s., nevrátil. 6. Súd prvej inštancie vychádzajúc z citovaných ustanovení dospel k nedôvodnosti námietky žalovaného, že by malo ísť medzi ním a právnym predchodcom žalobcu o zamestnanecký vzťah, preto konštatuje, že pri posudzovaní podanej žaloby je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže žalobca je obchodná spoločnosť konajúca v rámci predmetu svojej podnikateľskej, resp. inej obchodnej činnosti a žalovaný, hoci je fyzickou osobou, ide o vzťah založený Zmluvou o výkone činnosti viazaného finančného agenta, pričom ide o činnosť - finančné sprostredkovanie regulovanú zákonom č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve, pričom v zmysle § 2 ods. 5 tento zákon výslovne ustanovuje, že finančné sprostredkovanie vykonávané podľa zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní je podnikaním a podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka je podnikateľom aj osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Z uvedeného dôvodu považoval súd prvej inštancie za podnikateľa aj žalovaného. Vychádzajúc zo Zmluvy o výkone činnosti viazaného finančného agenta z 16.04.2019 v spojení s Dodatkom č. 1 k uvedenej zmluve z 16. 04. 2019, ktorá je v predmetnom konaní právnym základom, dospel súd prvej inštancie k záveru, že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli nepomenovanú zmluvu v zmysle citovaného § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Z vykonaných dôkazov, ako aj zo samotných vyjadrení žalovaného na pojednávaní jednoznačne vyplýva, že tento si bol vedomý toho, že bude vykonávať prácu ako finančný agent, teda nie ako zamestnanec, avšak bolo mu povedané zo strany zamestnanca Generali Poisťovne, že sa nemusí ničoho báť, pretože všetko je nastavené tak, aby mal všetko ako zamestnanec. Je teda zrejmé, že žalovaný vedel, že nevstupuje do zamestnaneckého pomeru s Generali Poisťovňou, ktorý môže byť založený len na základe pracovnej zmluvy v zmysle Zákonníka práce. Uvedené vyjadrenia priamo vyvracajú argumentáciu žalovaného, že ide o pracovný pomer, pričom v tomto smere mal byť uvedený do omylu, keď sám uviedol, že vedel, že ide o výkon činnosti viazaného finančného agenta v zmysle Zmluvy o výkone činnosti VFA, avšak všetko malo byť nastavené tak, akoby išlo o zamestnanecký vzťah. Ak aj napriek uvedenému (teda, že mal záujem pracovať pre Generali Poisťovňu, a. s., len ako zamestnanec) žalovaný Zmluvu o výkone činnosti VFA podpísal, vyjadril svoj súhlas s jej obsahom, v ktorom je priamo v čl. I. bod 1 Zmluvy odkaz na zákon č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve a tým aj vôľu byť predmetnou zmluvou viazaný. Z výpisu z Registra finančných agentov a finančných poradcov, vyplýva, že žalovaný vykonával činnosť finančného agenta už viac ako desať rokov, preto sa jeho námietky vo vzťahu k uvedeniu do omylu vo vzťahu k forme právneho vzťahu, na základe ktorého sa vykonáva činnosť finančného agenta, javí ako účelová, keď mu za roky praxe musí byť zrejmé, že uvedená činnosť je činnosť regulovaná osobitným zákonom č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve a v zmysle § 2 ods. 5 tohto zákona je vždy finančné sprostredkovanie vykonávané podľa zákona o finančnom sprostredkovaní podnikaním a podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka je podnikateľom aj osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. Je teda nepravdepodobné, aby žalovaný s viac ako desaťročnou praxou, kedy ho už možno považovať za odborne spôsobilú osobu v uvedenom odbore, nemal vedomosť o tom, že uvedená činnosť je vždy považovaná za podnikanie, a preto je vykonávaná na základe osobitného typu zmluvy a nie je pracovným pomerom založeným na základe pracovnej zmluvy uzatváranej medzi zamestnávateľom a zamestnancom. Uzavretie Zmluvy o výkone činnosti VFA teda nebolo medzi stranami sporné. Skutočnosť, že žalovaný neporozumel tomu, čo podpisuje, resp. ako sám uviedol, zmluvu celú nečítal, však nemôže byť podľa súdu na ťarchu žalobcu, najmä ak ide o spor medzi dvoma podnikateľskými subjektmi a nie o spor s ochranou slabšej strany.
Žalovaný tiež netvrdil, že by sa so zmluvou a k nej prináležiacimi dokumentmi nemohol oboznámiť, resp. že by zmluvu uzavrel v tiesni, či pod nátlakom, keď sám uviedol, že túto zmluvu mal pred jej podpisom k dispozícii, avšak ju celú nečítal. To, že sa rozhodol podpísať zmluvný dokument bez toho, aby si prečítal jeho obsah, je potom na ťarchu samotného žalovaného, že je viazaný zmluvou, obsah ktorej nepoznal, avšak toto nemôže byť naopak kladené na ťarchu žalobcu. Z listinných dôkazov je navyše nepochybné, že štartovacia odmena bola žalovanému v plnej výške 500 EUR vyplatená, a teda splnil podmienky žalobcu dané k tomu, aby mu mohla byť vyplatená. Rovnako tak z Dodatku č. 1 boli preukázané aj podmienky jej vrátenia. Za preukázané mal súd prvej inštancie aj to, že na žiadosť žalovaného skončila spolupráca žalovaného a právneho predchodcu žalobcu dohodou, a teda zanikla pred uplynutím 12 mesiacov po jej účinnosti, čo zakladá dôvod na vrátenie štartovacej odmeny v zmysle čl. 4.9 Dodatku č. 1 k Zmluve o výkone činnosti VFA. Skutočnosť, že táto dohoda má v texte odkaz na § 60 Zákonníka práce podľa súdu ešte neznamená, že išlo o pracovný pomer, najmä keď uzavretie pracovnej zmluvy nebolo ani tvrdené. Uvedené však nemení nič na obsahu tejto listiny, ktorou sa žalovaný domáhal ukončenia uzavretej Zmluvy o výkone činnosti VFA, ktorá je v uvedenej listine aj označená číslom zmluvy a je datovaná a tento dátum súhlasí so Zmluvou predloženou žalobcom ako právnym titulom uplatneného nároku. Pokiaľ ide o vymáhanie tejto pohľadávky inkasnou spoločnosťou EOS KSI Slovensko, s.r.o., uvedené nie je predmetom tohto konania. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku vznikol žalobcovi aj nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania vo výške 9 % ročne odo dňa doručenia žaloby na súd, teda od 06.10.2021. Vychádzajúc z uvedeného a s poukazom na § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Zb. má žalobca nárok aj na zaplatenie úroku z omeškania vo výške o 9 percentuálnych bodov viac ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, ktorá bola vždy k prvému dňu omeškania 0 %, teda žalobca má nárok na úrok z omeškania vo výške 9 %. Súd priznal okrem dlžnej istiny vo výške 500,-- EUR titulom nevrátenej vyplatenej štartovacej provízie aj úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy zo sumy 500,-- EUR od 06. 10. 2021 do zaplatenia. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. 7. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný včas odvolanie z dôvodov, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností § 365 ods. 1 písm. e) C. s. p., súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam § 365 ods. 1 písm. f) C. s. p. a napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. Namietol, neplatnosť výzvy žalobcu na vrátenie štartovacej odmeny, namietol nevykonanie dôkazu, zmluvného ustanovenia, nesprávne posúdenie nároku žalobcu. Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 16.04.2019 Zmluvu o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta spolu s Dodatkom č. 1 zo dňa 16.04.2019 k Zmluve o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta a s Prílohou č. 4 zo dňa 16.04.2019, na základe ktorých, bol žalovaný povinný vykonávať činnosť finančného sprostredkovania pre žalobcu, pričom zmluva nadobudla účinnosť v súlade s ČI. IX, bodu 11 zmluvy, dňom zápisu žalovaného do registra finančných agentov a finančných poradcov vedeného Národnou bankou Slovenska, t. j. 07.05.2019. Dňa 31.08.2019 zanikla platnosť a účinnosť Zmluvy, a to na základe čl. VIII bod. 1. Zmluvy vzájomnou dohodou strán, na podnet zo strany žalovaného zo dňa 13.08.2019. Podaním zo dňa 20.08.2019, žalobca akceptoval dohodu o skončení zmluvy. Žalobca dňa 13.09.2019, po ukončení spolupráce so žalovaným, zaslal Výzvu na vrátenie na základe Čl. IVa bod 4.8. Dodatku, v ktorej žalobca vyzval žalovaného na vyplatenie štartovacej odmeny vo výške 500,-- EUR. Žalobca použil nesprávne zmluvné ustanovenie vo výzve na zaplatenie, a teda čl. IVa bod 4.8 Dodatok, na základe ktorého nevzniká nárok žalobcu na vyplatenie štartovacej odmeny, a teda je výzva na zaplatenie, ako právny úkon, neplatná. Žalobca nikdy nevyzval na vrátenie štartovacej odmeny vo výške 500,-- EUR, v súlade s čI. IVa bod 4.9 Dodatku, nemohlo dôjsť, zo strany žalovaného k omeškaniu a k dôvodnosti nároku žalobcu. Dňa 13.02.2020 bola žalovanému doručená Výzva k úhrade zo strany EOS KSI Slovensko, s.r.o., v ktorom bola suma navýšená o úroky z omeškania spolu s nákladmi spojenými s vymáhaním spoločnosti EOS KSI Slovensko, s.r.o., v celkovej sume 541,37 EUR. Právny zástupca žalovaného dňa 04.03.2020 reagoval na ňu a uviedol, že vymáhaný nárok je neoprávnený, žalovanému neboli vyplatené žiadne
provízie za PZ životné poistenie. Dňa 31.03.2020 sa vyjadril žalobca v odpovedi na stanovisko zo dňa 04.03.2022. Následne dňa 04.05.2020, právny zástupca žalovaného požiadal o odpustenie dlhu, z dôvodu zložitej životnej situácie, zapríčinenej pandémiou- COVID-19, pričom žalovaný dlh neuznal. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení nezaoberal otázkou, či zo strany žalobcu došlo skutočne k splneniu jeho povinností, teda či žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy v súlade s ustanovením článku čI. IVa bod 4.9 Dodatku, ani či sa žalovaný skutočne dostal, resp. mohol dostať do omeškania na základe výzvy, ktorá nebola výzvou v súlade s čI. IVa bod 4.9 Dodatku. Bolo povinnosťou súdu prvej inštancie sa v odôvodnení vysporiadať s tým a posúdiť, či výzva bola zo strany žalobcu splnená riadne a v súlade s Dodatkom, a až následne mal sud posudzovať nárok žalobcu ako dôvodný alebo nedôvodný. Avšak súd bez toho, aby právne posúdil vyššie uvedené skutočnosti, bez náležitého dokazovania a zisteného skutkového stavu, uznal nárok žalobcu. Žalovaný navrhol vypočuť svedka F. Q., bývalého riaditeľa regionálnej pobočky spoločnosti Generali Poisťovňa. Tvrdil, že bol uvedený do omylu, nielen, čo sa týka druhu pracovného pomeru, ale aj v prípade odplaty za vykonanú prácu. Dané skutočnosti môže potvrdiť aj navrhovaný svedok. Žalobca bol povinný, nielen na pohovore, ale aj pri podpise zmluvy, pravdivo uviesť, resp. informovať uchádzača o zamestnanie, o druhu pracovného pomeru, platových podmienkach, benefitoch ponúkaných zo strany spoločnosti. Súd prvej inštancie odmietol vypočuť svedka F. Q., a teda náležíte nezistil skutkový stav. Súd prvej inštancie svojím rozhodnutím, doposiaľ, rozhodol svojvoľne, subjektívne a bez náležitého zistenia skutočností, a teda spôsobil nerovnaké postavenie procesných strán v danom súdnom konaní, znemožnil žalovanému využiť svoje procesné práva. Súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov porušil základné princípy, keď v konaní vedenom pred súdom prvého stupňa nezabezpečil rovnaké právne postavenie strán sporu. Poukázal na počiatočnú e-mailovú komunikáciu medzi ním a žalobcom. Rovnako, svedok F. Q., môže potvrdiť, že suma 500,-- EUR zaplatená zo strany žalobcu, pod názvom „štartovacia odmena“, bola aj na pohovore prezentovaná ako čiastka, ktorú žalovaný dostane a nemusí vrátiť, a ktorá mala slúžiť na pokrytie nákladov žalovaného, v rámci uskutočňovaného vzdelávania a nebola spojená so žiadnou podmienkou. Bezplatné zaškolenie sa uvádza aj v e-mailovej komunikácii. Poukázal na Dodatok, v čI. IVa Štartovacia odmena počas doby adaptácie VFA 0, bod 4.2., je uvedené, že „Štartovacia odmena je VFA 0 za prvý mesiac adaptácie vyplatená na základe splnenia všetkých povinných e-learningových kurzov za prvý mesiac adaptácie, ktoré sú definované v prílohe č. 4 Zmluvy. V prípade ak VFA 0 splní v prvom mesiaci adaptácie iba vzdelávacie podmienky, má nárok na štartovaciu odmenu vo výške 500,- EUR. V prípade, ak VFA 0 splní v prvom mesiaci adaptácie vzdelávacie podmienky a zároveň splní produkčné ukazovatele podľa Tabuľky č. 1, má VFA 0 nárok na štartovaciu odmenu odvíjajúcu sa od výšky produkcie podľa Tabuľky č. 1.“ Žalobca nijakým spôsobom nespochybnil skutočnosť, že žalovaný splnil všetky kritériá pre vyplatenie štartovacej odmeny. Súd prvej inštancie neskúmal tento skutkový stav, túto podmienku, čo vidím ako veľké pochybenie. Z vyššieho uvedeného vyplýva, je teda nesporné, že vyplatenie štartovacej odmeny je narokovateľné za obdobie, kedy kritéria vzdelávania boli splnené, pričom v jeho prípade, boli splnené všetky kritériá vzdelávania. Žalovaný poukázal na porušovanie dobrých mravov § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník a na porušovanie samotného poctivého obchodného styku,§ 265 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie sa nezaoberal pri svojom rozhodovaní a nebral do úvahy, aj širšie súvislosti daného prípadu, a len stroho rozhodol o nároku žalobcu, ktorý je plný pochybností. Žalovaný splnil podmienky pre štartovaciu odmenu, bol aktívny a mal profesionálny prístup. Žalobca na druhej strane, žalovanému iba uškodil a to v každom smere. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, považujem napadnutý rozsudok spolu s jeho odôvodnením nepreskúmateľný, bez náležitého zistenia skutkového stavu, bez náležitého právneho posúdenia nároku žalobcu, ktorému predchádzala výzva, čo spôsobuje, že predmetný rozsudok je nezákonný. Navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie alebo zmeniť, tak, že žalobu zamietne a prizná nárok na náhradu trov konania. 8. K odvolaniu sa vyjadril žalobca a uviedol, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 16.04.2019 podpisom Zmluvy o vykonávaní činnosti viazaného finančného agenta nevznikol medzi žalobcom a žalovaným zamestnanecký vzťah, ako to neodôvodnene tvrdil žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu ako aj na pojednávaní. Správne
poukázal na § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve, kde finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je definované ako podnikanie a podľa §2 ods. 2 písm. c) Zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie vyhodnotil strany sporu ako podnikateľov podliehajúcich režimu Obchodného zákonníka. Z listinných dôkazov mal súd prvej inštancie za preukázané, že žalovaný si bol vedomý toho, že bude vykonávať prácu finančného agenta. S prihliadnutím na dobu, počas ktorej žalovaný už v minulosti vykonával prácu finančného agenta pre iné subjekty, muselo byť žalovanému zrejmé, že nevstupuje do zamestnaneckého pomeru so žalobcom. Podľa súdu prvej inštancie emailová pozvánka na pohovor zaslaná žalobcom žalovanému dňa 14.03.2019, nie je záväzný právny dokument, na základe ktorého by vznikla spolupráca medzi žalobcom a žalovaným, a ani žalovaným tvrdený pracovný pomer, ktorý podľa vyjadrenia súdu vzniká až na základe pracovnej zmluvy. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným určuje podpísaná Zmluva o výkone činnosti VFA, jej dodatky a prílohy. Pohľadávka žalobcu vyplýva z Dodatku č. 1 k Zmluve o výkone VFA, článok IVa, bod 4.9., písm. a), na základe ktorého žalobca požaduje vrátenie vyplatenej štartovacej odmeny vo výške 500,-EUR. Žiadosti o vrátenie štartovacej odmeny predchádzala dohoda o skončení Zmluvy o výkone VFA iniciovaná žalovaným. Keďže Zmluva o výkone VFA bola uzatvorená dňa 16.04.2019 a k dohode o jej ukončení došlo dňa 31.08.2019 (t. j. zmluva zanikla do 12 mesiacov od nadobudnutia jej účinnosti), žalobcovi bezpochyby vznikol nárok na vrátenie vyplatenej štartovacej odmeny. K námietke žalovaného uvedenej v odvolaní, že žalobca požadoval vrátenie štartovacej odmeny na základe chybného zmluvného ustanovenia (a tým pádom je jeho výzva na zaplatenie neplatná), žalobca uviedol, že prvú výzvu na vrátenie štartovacej odmeny zaslal žalobca žalovanému 13.09.2019. V tejto výzve bolo chybne uvedené, že žalobca opiera svoj nárok o článok IVa, bod 4.8 dodatku č. 1 k Zmluve o výkone VFA. Na námietku právnej zástupkyne žalovaného (JUDr. Hubocká) reagoval žalobca dňa 31.03.2020 podaním označeným ako Odpoveď na stanovisko k výzve zo dňa 04.03.2020, výzva na zaplatenie, kde priznal chybu v písaní prvej výzvy. Žalobca s poukazom na správne zmluvné ustanovenie (článok IVa, bod 4.9, písm. a), Dodatku č. 1) podrobne zdôvodnil svoj nárok a opätovne vyzval žalovaného k vráteniu 500,-- EUR. Dňa 04.05.2020 žalovaný prostredníctvom právnej zástupkyne požiadal žalobcu o odpustenie dlhu (t. j. žalovaný už nerozporoval právny nárok žalobcu). Dňa 20.07.2021 žalobca mailom oznámil právnej zástupkyni žalovaného, že trvá na svojom nároku a je ochotný prijať splátky po 42 EUR mesačne. Keďže žalovaný na túto ponuku nereagoval, podal žalobca dňa 30.09.2021 žalobu. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie žalovaného o neplatnosti výzvy žalobcu na zaplatenie nie je dôvodné. Žalovaný sa mohol vyhnúť podaniu žaloby, ak by bol štartovaciu odmenu vrátil do 30 dní odo dňa doručenia opravenej výzvy (adresovanej právnej zástupkyni žalovaného dňa 31.03.2020). K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie nevyhovel jeho návrhu na predvolanie a vypočutie svedka F. Q. žalobca uviedol, že posúdeniu návrhov na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je v zmysle § 185 ods. 1 C. s. p. vecou súdu. Žalobca zastáva názor, že súd prvej inštancie nepredvolaním a nevypočutím navrhovaného svedka nespôsobil nerovnaké postavenie procesných strán, ako to v odvolaní tvrdí žalovaný. Výpoveď svedka by žiadnym spôsobom nemohla ovplyvniť rozhodnutie súdu vo veci, pretože o predmete sporu bolo možné rozhodnúť na základe listinných dôkazov a po vypočutí účastníkov konania. Žalobca je presvedčený, že Zmluva o výkone VFA, jej prílohy, dodatok č. 1 a žalobcova akceptácia návrhu žalovaného na skončenie Zmluvy o výkone VFA sú dostatočné listinné dôkazy, posúdením ktorých súd mohol o veci zákonne a spravodlivo rozhodnúť. Žalovaný ako človek s dlhoročnou praxou finančného agenta si musel byť vedomý, že so žalobcom neuzatvára pracovnú zmluvu. Z tohto pohľadu možno postoj žalovaného prezentovaný pred súdom prvého stupňa ako aj podanie odvolania hodnotiť ako účelový, s cieľom vyhnúť sa splneniu zmluvnej povinnosti. S názorom žalovaného, že Zmluva o výkone VFA je „absolútne nerovnovážna” žalobca nesúhlasí a uviedol, že práva a povinnosti zmluvných strán sú podľa názoru žalobcu vyvážené. Žalovaný nepoprel, že neuzatvoril v prospech žalobcu žiadnu zmluvu. Napriek uvedenému žalobca žalovanému vyplatil štartovaciu odmenu 500,-- EUR. Následne žalovaný inicioval ukončenie zmluvy, ktoré žalobca akceptoval. Žalovaný na školeniach poskytnutých žalobcom získal vedomosti, ktoré môže využiť vo svojej ďalšej práci finančného agenta. V zásade platí, že strana ktorá druhej zmluvnej strane neposkytla žiadne plnenie, je povinná vrátiť prijaté plnenie. V prejednávanej veci nárok žalobcu na naplnenie tejto
všeobecnej právnej zásady jednoznačne vyplýva z dodatku č. 1 k Zmluve o výkone VFA, článku IVa, bod 4.9. písm. a). Žalovaný sa mohol vyhnúť súdnemu sporu, ak by bol akceptoval ponuku žalobcu na vrátenie uplatnenej pohľadávky v mimosúdnom konaní. Na základe vyššie uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a zaviazal žalovaného na úhradu trov odvolacieho konania žalobcu v rozsahu 100%. 9. Žalovaný v odvolacej replike zopakoval skutkové tvrdenia a odvolacie námietky. 10. Žalobca v odvolacej duplike zotrvával na svojich vyjadreniach. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C. s. p., viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania § 379, § 380 ods. 1 C. s. p. prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 378 ods.1) vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť ani znovu zopakovať, vo veci rozhodol postupom podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 219 odsek 3 C. s. p. verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 12. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 13. Podľa § 387 ods. 2 C. s. p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia obmedziť na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 14. Podľa § 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z.z. o finančnom sprostredkovaní a o finančnom poradenstve, finančné sprostredkovanie vykonávané podľa tohto zákona je podnikaním. 15. Podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa osobitných predpisov. 16. Podľa § 261 ods.1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 17. Podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 18. Na námietku žalovaného ohľadom nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho posúdenia súdom prvej inštancie z dôvodu, že žalobca nevyzval na vrátenie štartovacej odmeny podľa článku IVa bod 4.9 Dodatku č. 1 a preto je výzva ako právny úkon neplatný a z dôvodu neskúmania dôvodnosti žalovaného nároku, odvolací súd uvádza, že sa s touto námietkou žalovaného nestotožňuje. Zo zisteného skutkového stavu súdom prvej inštancie vyplýva, že z Výzvy na zaplatenie zo dňa 13.09.2019 je zrejmé, že právny predchodca žalobcu vyzval žalovaného na vrátenie vyplatenej štartovacej odmeny vo výške 500,-- EUR do 30 dní od doručenia výzvy, pričom žalovaný ju prevzal dňa 26.09.2019, čo vyplýva z pripojenej doručenky. Ďalej súd prvej inštancie zistil, z Odpovede právneho predchodcu žalobcu z 04.03.2020, že sám právny predchodca žalobcu mu v reakcií na list jeho právneho zástupcu uviedol, že vo výzve zo dňa 13.09.2019 prišlo k chybnému uvedeniu odkazu na článok IVa bod 4.8 Dodatku č. 1, pričom správne malo byť uvedené znenie článku IVa bod 4.9 písm. a/ Dodatku č. 1. Žalovaný doručenie tohto listu zo dňa 04.03.2020 nepoprel, práve naopak uviedol ho aj vo svojom odvolaní. Navyše v reakcií naň žalovaný ďalším listom zo dňa 04.05.2020 žiadal o odpustenie dlhu, teda ak dlh neuznával a potom nie je zrejmé, z akého dôvodu ho žiadal odpustiť. Naviac tieto skutkové tvrdenia o chybnom uvedení zmluvného ustanovenia vo výzve neboli sporné, keď ich žalobca priamo uviedol v žalobe, ktorou si uplatnil nárok na vrátenie štartovacej odmeny podľa článku IVa bod 4.9 písm. a) Dodatku č. 1. Súčasne v napadnutom rozsudku súd prvej inštancie správne priznal nárok na vrátenie štartovacej odmeny podľa čl. IVa bod 4.9 písm. a/ Dodatku č. 1, keď mal preukázané z výpisu účtu žalobcu zo dňa 18.06.2019, že štartovacia odmena bola žalovanému vyplatená, na žiadosť
žalovaného skončila spolupráca žalovaného a právneho predchodcu žalobcu dohodou pred uplynutím 12 mesiacov po jej účinnosti, čo napĺňa dôvod vrátenie odmeny podľa čl. IVa bod 4.9 písm. a) Dodatku č. 1. Námietky žalovaného, že sa súd prvej inštancie nezaoberal otázkou naplnenia článku IVa bod 4.9 písm. a) Dodatku č. 1 nie sú dôvodné, keď súd prvej inštancie nárok uplatnený žalobcom správne vyhodnotil a správne právne posúdil. Zároveň odvolací súd uvádza, že výzva na zaplatenie pohľadávky nie je právnym úkonom v zmysle § 37 a nasl. Občianskeho zákonníka a preto námietka žalovaného o jeho neplatnosti nie je dôvodná. Čo sa týka námietky omeškania s platením dlhu zo strany žalovaného, súd prvej inštancie deň omeškania neviazal na výzvu zo dňa 13.09.2019, resp. márne uplynutie 30 dňovej lehoty, ale na deň doručenia žaloby súdu (06.10.2021), teda tak ako si to uplatnil žalobca v žalobe, pričom žalovaný bol vtedy preukázateľne v omeškaní s vrátením peňažného dlhu. 19. K námietke žalovaného v súvislosti s nevykonaním dôkazu výsluchom svedka F. Q. o tom, že pri podpise zmluvy bol uvedený do omylu ohľadom druhu pracovného pomeru a odplaty za vykonanú prácu, odvolací súd uvádza, že aj keď má strana sporu procesné oprávnenie navrhovať dôkazy, súd prvej inštancie nemusí vykonať každý ňou navrhnutý dôkaz. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie dostatočne vysvetlil dôvody, pre ktoré navrhnuté dôkazy žalovaným nevykonal a poukazuje na odsek 28 napadnutého rozsudku. Odvolací súd na potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že zmluva, ktorú žalovaný uzavrel je označená ako Zmluva o vykonaní činnosti viazaného finančného agenta a nie je ako pracovná zmluva. Žalovaný súdu prvej inštancie uviedol, že zmluvu mal pred podpisom k dispozícii, teda mohol sa s ňou oboznámiť a v prípade, že s ňou nesúhlasil nemusel ju podpísať. Súčasne netvrdil súdu prvej inštancie akúkoľvek tieseň, či nátlak. Odvolací súd tiež poukazuje na zistený skutkový stav, keď z výpisu z registra finančných agentov a finančných poradcov bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný vykonával činnosť finančného agenta viac ako desať rokov, s čím súvisí jeho status podnikateľa (§ 2 ods. 5 zákona č. 186/2009 Z. z. o finančnom sprostredkovaní a finančnom poradenstve v spojení s § 2 ods. 2 písm. c/ Obchodného zákonníka). Teda ako podnikateľ v danom odbore je žalovaný odborne spôsobilou osobou. Preto námietka žalovaného, že bol uvedený do omylu o druhu pracovného pomeru a odplate za vykonanú prácu, ktorá mala byť preukázaná výsluchom vyššie uvedeného svedka nie je dôvodná, nakoľko rozhodujúce skutočnosti mal súd prvej inštancie preukázané aj z výpisu z registra finančných agentov a finančných poradcov o tom, že žalovaný mal predchádzajúcu odbornú skúsenosť a spôsobilosť na výkon činnosti finančného agenta. Odvolací súd dodáva, že nevykonanie tohto dôkazu nie je porušením rovnosti strán sporu, práve naopak bolo by neúčelným a nehospodárnym predlžením súdneho sporu s poukazom na dostatočne zistený skutkový stav. 20. Žalovaný namietal, že vyplatenie štartovacej odmeny bolo na pohovore prezentované ako čiastka, ktorú nemusí vrátiť, ďalej bolo viazané na vzdelávanie, ktoré žalovaný splnil, čo žalobca nijakým spôsobom nespochybnil, no súd prvej inštancie neskúmal tento skutkový stav a tiež vyplatenie štartovacej odmeny je nárokovateľné za obdobie, kedy kritéria vzdelávania boli splnené a on splnil všetky kritéria vzdelávania, čím namietal neprávne právne posúdenie súdom prvej inštancie. Odvolací súd sa s touto námietkou žalovaného nestotožňuje a poukazuje na správny názor súdu prvej inštancie, pričom na potvrdenie správnosti napadnutého rozsudku uvádza, že predmetnom sporu nie je nárok na vyplatenie štartovacej odmeny, ale nárok na vrátenie tejto vyplatenej štartovacej odmeny. Právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 16.04.2019 uzavreli Zmluvu o vykonaní činnosti viazaného finančného agenta č. 80023796 a Dodatok č. 1 k Zmluve o vykonaní činnosti viazaného finančného agenta. Podľa článku IVa bod 4.9 Dodatku č. 1 sa dohodli, že štartovacia odmena - Generali je oprávnená žiadať vrátenie štartovacej odmeny a to vo výške 100% celej vyplatenej štartovacej odmeny v prípade ak zmluva zanikne do 12 mesiacov od nadobudnutia jej účinnosti. Nebolo sporné, že štartovacia odmena bola žalovanému vyplatená, nebolo tiež sporné, že zmluva zanikla k 31.8.2019 dohodou strán sporu (na návrh žalovaného) čiže pred uplynutím 12 mesiacov od účinnosti uzavretej zmluvy. Preto žalobcovi vznikol nárok na vrátenie štartovacej odmeny, pričom k takémuto záveru správne dospel súd prvej inštancie a nárok žalobcovi priznal. Poukazovanie žalovaného na to, čo bolo predmetom predzmluvných rokovaní (emailovej komunikácie, pohovoru) nemá žiaden vplyv na správnosť právneho posúdenia súdom prvej inštancie, nakoľko žalovaný si tieto tvrdené predzmluvné dojednávania nevymienil do konečnej písomnej formy Zmluvy o vykonaní činnosti viazaného finančného agenta č. 80023796 a Dodatku č. 1 k Zmluve o vykonaní činnosti viazaného finančného agenta. Rovnako žalovaný namietal, že v článku IVa bod 4.9 Dodatku č. 1 nie je špecifikované o ktorú zmluvnú stranu sa pri zániku zmluvy jedná a teda v prípade zániku zmluvy dohodou by sa nemalo vrátenie štartovacej odmeny uplatňovať. Odvolací súd poukazuje,
že táto námietka nie je dôvodná, nemá vplyv na správnosť právneho posúdenia súdom prvej inštancie, nakoľko žalovaný si takúto podmienku zmluvne nevymienil. 21. Žalovaný poukázal na porušenie dobrých mravov podľa § 39 Občianskeho zákonníka a porušenie pocitového (správne poctivého) obchodného styku podľa 265 Obchodného zákonníka, avšak už neuviedol žiadne skutkové tvrdenia, ktoré by napĺňali tieto zákonné ustanovenia vo vzťahu k nesprávnosti napadnutého rozsudku. Nie je porušením poctivého obchodného styku, ak žalobca (aj jeho právny predchodca) postupuje podľa zmluvy a zmluvných dojednaní, s ktorými žalovaný súhlasil a na základe, ktorých si uplatňuje vrátenie štartovacej odmeny, keďže zmluva zanikla dohodou do 12 mesiacov od jej účinnosti. Odvolací súd dodáva, že ak by žalovaný zotrval v zmluvnom vzťahu so žalobcom viac ako rok štartovaciu odmenu by nebol povinný vrátiť. 22. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie neskúmal, či nedošlo k platnému skončeniu Zmluvy o vykonaní viazaného finančného agenta podľa uzavretej zmluvy, odvolací súd poukazuje na to, že žalovaný túto námietku v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil včas. 23. Čo sa týka ďalších námietok žalobcu v odvolaní, že súd prvej inštancie sa nezaoberal širšími súvislosťami, ale iba stroho rozhodol o nároku žalobcu odvolací súd poukazuje na nasledovné. Podľa ustanovenia § 220 ods. 2 C. s. p. má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanej veci súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané žalovaným v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvoinštančného súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bola strana sporu pred všeobecným súdom úspešná, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jej požiadavkami a ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. 24. Nakoľko uplatnené odvolacie dôvody neboli dôvodné, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil. 25. Vo vzťahu k ďalším námietkam žalovaného odvolací súd poukazuje na to, že všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu, uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (III. ÚS 115/2003). 26. Odvolací súd o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100 %, keďže žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C. s. p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).