Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoR/3/2024 4121211989 22. 01. 2025 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2025:4121211989.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ley Gubovej a členov senátu: Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Marty Šašinkovej v spore žalobcu 1/ XADO Slovakia, s.r.o., Masarykova 7261/27, Prešov, IČO: 46 785 191, žalobcu 2/ S. G., F.. X.X.XXXX, D. X, Q., spoločne práv. zast.: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., Krivá 3, Košice - mestská časť Juh, IČO: 51 941 244 proti žalovanému: E.. C. U., F.. XX.X.XXXX, H. J. XXXXX/XXB, T., práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Peter Bartoš, s. r. o., Martina Granca 3618/44, Bratislava - mestská časť Dúbravka, IČO: 52 262 821 o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B5-24Csr/1/2021-237 zo dňa 5.2.2024 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV č. k. B5-24Csr/1/2021-237 zo dňa 5.2.2024 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému priznáva proti žalobcovi 1/ a žalobcovi 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietol a žalovanému priznal voči žalobcom nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil najmä nasledovne: Žalobou sa žalobcovia domáhali, aby súd zrušil rozhodcovský rozsudok sp. zn. RD/17/2021 zo dňa 4.8.2021, vydaný Ing. Milošom Valachom, ad hoc rozhodcom rozhodcovského súdu, ktorým boli žalobca v prvom rade ako žalovaný v prvom rade a žalobca v druhom rade ako žalovaný v druhom rade zaviazaní zaplatiť žalovanému spoločne a nerozdielne sumu 54.000,-€, úrok z omeškania zo sumy 54.000,-€ vo výške 9% ročne od 21.9.2021 do zaplatenia, trovy právneho zastúpenia v sume 2.609,48€ a poplatok za rozhodcovské konanie v sume 3.240,-€. 3. Žalobcovia svoj nárok skutkovo odôvodnili tým, že dňa 19.8.2021 bol žalobcom prostredníctvom ich právneho zástupcu doručený predmetný rozhodcovský rozsudok. Žalobcovia zaslali žalovanému dňa 11.5.2021 svoje vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedli že sprostredkovateľská zmluve je absolútne neplatná, žiadny záväzok medzi žalobcom a žalovanými v prvom a druhom rade neexistuje. Ak neexistuje žiadny záväzok medzi žalobcom a žalovaným v prvom rade, nemôže byť platná ani dohoda o splatení uznaného záväzku medzi žalobcom a žalovaným v druhom rade zo dňa 29.8.2020, keďže táto dohoda má akcesorický charakter. Žalobcovia mali za to, že nie je pravdivé tvrdenie uvedené v napadnutom rozhodcovskom rozsudku, že žalobcovia nenamietali platnosť rozhodcovskej zmluvy pri prvom úkone vo veci samej. Rozhodcovská zmluva - doložka bola zakomponovaná v sprostredkovateľskej zmluve (nedatovaná), ktorej platnosť bola napadnutá žalobcom v prvom rade
pri prvom úkone vo veci samej. Rozhodcovská zmluva - doložka bola zakomponovaná v dohode o splatení uznaného záväzku zo dňa 29.8.2020, pričom jej platnosť bola napadnutá žalobcom v druhom rade pri prvom úkone vo veci samej. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe vzniesol hmotnoprávnu námietku podľa §152 CSP spočívajúcu v námietke zmeškania samotného podania žalobcov na príslušný súd v hmotnoprávnej lehote 60 dní od doručenia rozhodcovského rozsudku sp. zn. RD/17/2021. Rozhodcovský súd o svojej právomoci vydal samostatné rozhodcovské uznesenie sp. zn. RD/17/2021 zo dňa 28.5.2021, toto si žalobcovia prevzali dňa 3.6.2021, nepodali voči nemu námietku podľa §21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. v lehote 30 dní od prevzatia tohto rozhodcovského uznesenia, čím takáto námietka žalobcov sa stala v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku už irelevantná. 4. Žalobcovia poukázali na to, že žalobca v prvom rade nikdy neuzavrel zmluvu o sprostredkovaní a teda ani rozhodcovskú doložku, z ktorých vychádza napadnutý rozhodcovský rozsudok a ani nikdy nesplnomocnil žiadnu osobu (ani žalobcu v druhom rade) na to, aby v jeho mene a na jeho účet takúto sprostredkovateľskú zmluvu a rozhodcovskú doložku uzavrela Žalobcovia zdôraznili, že zmluva o sprostredkovaní je vzhľadom na nimi uvádzané skutočnosti neplatným právnym úkonom, v dôsledku čoho je dohoda o splatení uznaného záväzku ako akcesorický úkon taktiež neplatná. Predmetná dohoda o splatení uznaného záväzku odkazuje na záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 1.2.2019. 5. Žalovaný tvrdil, že osobne p. D. G. nepozná, nemal povinnosť ani nutnosť ho kontaktovať, nakoľko všetky obchodné aktivity vykonával žalobca v druhom rade - p. S. G.. Podľa vyhlásenia zo dňa 12.7.2021, obchodná spoločnosť ASSYX, spol. s r.o. vyhlásila, že obchodná spoločnosť XADO Slovakia, s.r.o. vykonávala pre ich spoločnosť stavebné práce na podklade zmlúv o dielo, ktoré dojednával, realizáciu prác zabezpečoval a vykonával všetky úkony s tým spojené v mene tejto spoločnosti pán InG.. S. G., Š. XXX, XXX XX Š., F.. X.X.XXXX. Uvedená spoločnosť pracovala pre ich spoločnosť len na základe odporúčania pána E.. C. U., ktorý sprostredkoval spoločnosti XADO Slovakia, s.r.o. uzatvorenie zmlúv o dielo s ich spoločnosťou. 6. Žalobca v druhom rade do zápisnice súdu uviedol, že má za to, že dané sprostredkovateľské zmluvy sú neplatné, žalovaného upozornil na to, že nemá vôľu ich podpisovať. Žalovaný mu dal papiere podpísať pod tlakom, on bol vo finančnej tiesni. Po podpise sprostredkovateľských zmlúv a dohody o uznaní záväzku neinformoval konateľa žalobcu v prvom rade, žalovaný mu povedal, že sú to len papiere, ktoré nič neznamenajú, konateľ spoločnosti XADO nevedel o zavretí a podpísaní týchto zmlúv. V súčasnom štádiu týmto zmluvám nerozumie, ich obsah je podľa neho zavádzajúci a nepresný. Tri zmluvy o dielo uzavreté medzi spoločnosťami XADO Slovakia, s.r.o. a ASSYX, spol. s r.o. mal právo podpisovať, vôľu mu dal konateľ XADO Slovakia, s.r.o., mohol vystupovať a konať v mene spoločnosti, na zmluvách sa nachádza jeho podpis. 7. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.12.2022, č.k. 24Csr/1/2021-180 žalobu zamietol a priznal žalovanému voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vzhľadom na žalovaným uplatnenú hmotnoprávnu námietku spočívajúcu v tom, že žalobcovia nepodali predmetnú žalobu včas a na príslušnom súde, tak ako to vyplýva z ust. §4a a §41 zákona o rozhodcovskom konaní, prvoinštančný súd konštatoval, že žaloba bola podaná oneskorene. V dôsledku podaného odvolania zo strany žalobcov vo veci rozhodoval Krajský súd v Bratislave, ktorý uznesením zo dňa 28.9.2023, č.k. 3CoR/2/2023-225 rozsudok č.k. 24Csr/1/2021-180 zo dňa 14.12.2022 zrušil a vec vrátil prvoinštančného súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd konštatoval, že hmotnoprávna lehota 60 dní na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola žalobcami dodržaná, žaloba bola podaná na súd v lehote (18.10.2021). 8. Advokát žalobcov mal za to, že právomoc rozhodcovského súdu nebola daná z dôvodu, že právne úkony, ktoré majú obsahovať rozhodcovskú doložku nie sú platnými právnymi úkonmi vo vzťahu k žalobcovi jedna a žalobcovi dva. Z tvrdení žalovaného nevyplýva, že by v zmluve o sprostredkovaní a uznaní záväzku bol žalobca v druhom rade oprávnený konať za spoločnosť XADO, žalobcu v prvom rade, sám žalovaný potvrdil, že zmluvy koncipoval on a žalobca v druhom rade v konaní uviedol, že nemal vôľu zmluvy uzatvárať. Pokiaľ ide o dohodu o splatení, ktorá má poukazovať na zmluvu o sprostredkovaní, dohoda o splatení je zmätočná, nie je zrejmé, akých záväzkov sa týka. Žaloba je dôvodná, advokát žalobcov žiadal žalobe vyhovieť a priznať žalobcom náhradu trov konania.
9. Advokát žalovaných do zápisnice súdu uviedol, že žalobca v druhom rade vystupoval v mene žalobcu v prvom rade a preto všetka úkony, ktoré vykonal, je potrebné považovať za platné. Žalobca v druhom rade konal ako poverený zástupca za žalobcu v prvom rade, uzatvoril so žalovaným planú sprostredkovateľskú zmluvu, platné uznanie záväzku a tým aj platnú rozhodcovskú doložku. Žalobca v druhom rade v konaniach s viacerými spoločnosťami vystupoval v mene žalobcu v prvom rade a podpisoval zmluvy, o čom žalovaný predložil listinné dôkazy. Obidve namietané zmluvy sú platné, sprostredkovateľská zmluva zaväzuje žalobcu v prvom rade a uznanie záväzku zaväzuje obidvoch žalobcov a tým aj rozhodcovská doložka v nich uvedená. Žalobu žiadal zamietnuť a priznať žalovanému náhradu trov konania. 10. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súd Prešov, Oddiel: Sro, vyplýva, že štatutárnym orgánom a konateľom spoločnosti XADO Slovakia, s.ro., so sídlom Masarykova 7261/27, 080 01 Prešov, IČO: 46 785 191, je D. G., Š. XXX XX, a to od 1.9.2012, ktorý koná v mene spoločnosti samostatne a to tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis. 11. Žalobcovia svoj nárok skutkovo opreli o tvrdenú neplatnosť dvoch právnych úkonov sprostredkovateľskej zmluvy a dohody o splatení uznaného záväzku zo dňa 29.8.2020, v ktorých bola zakomponovaná rozhodcovská doložka, spočívajúcu na tom skutkovom základe, že obe zmluvy uzavrel žalobca v druhom rade, ktorý nikdy nevystupoval ako konateľ obchodnej spoločnosti XADO Slovakia, s.r.o., žalobcu v prvom rade, ktorá skutočnosť vyplýva z výpisu z obchodného registra a nikdy nebol splnomocnený na konanie v mene tejto obchodnej spoločnosti, a teda sprostredkovateľská zmluva je absolútne neplatná a preto ani nemohol vzniknúť žiadny záväzok medzi žalovaným a žalobcami a preto nemôže byť platná ani dohoda o splatení uznaného záväzku, keďže má akcesorický charakter. Súd prvej inštancie neprijal uvedenú právnu argumentáciu žalobcov, nakoľko listinnými dôkazmi procesnej obrany mal za preukázané, že žalobca v druhom rade vystupoval ako poverený zástupca spoločnosti žalobcu v prvom rade, a to nielen vo vzťahu k žalovanému, ale aj vo vzťahu k viacerým iným subjektom, a to ASSYX, spol. s r.o., so sídlom Karadžičova 9, 811 09 Bratislava, IČO: 36 388 807; Crebiso Solutions s.r.o., so sídlom Pri lesostepi 17, 841 10 Bratislava, IČO: 50 590 821; PG develop-stav s.r.o., so sídlom Lužná 17, 851 04 Bratislava, IČO: 50 184 547; HORNBACH - Baumarkt SK spol. s r.o., so sídlom Galvaniho 9, 821 04 Bratislava, IČO: 35 838 949; RAIS Slovakia, s.r.o. so sídlom Petrovany Vysielač, 082 53 Petrovany, IČO: 44 635 591, ktorú skutočnosť preukazujú Zmluva o dielo č. 03/09/2018 zo dňa 3.9.2018, Zmluva o dielo č. 18/01/2018 zo dňa 17.1.2018, Zmluva o dielo č. 01/02/2019 zo dňa 31.1.2019, emailové komunikácie zo dňa 5.2.2019, zo dňa 7.5.2020, zo dňa 24.4.2020, zoznam vystavených faktúr spoločnosťou Crebiso Solutions s.r.o. a zoznam úhrad, faktúra č. 2019126, grafický návrh firemného dizajnu. 12. Z uvedeného jednoznačne, podľa súdu prvej inštancie, vyplýva, že žalobca 2/ mal oprávnenie vystupovať a konať v mene spoločnosti XADO a preto aj právne úkony uzavreté so žalovaným, a to sprostredkovateľská zmluva, v ktorej je uvedené, že spoločnosť žalobcu 1/ je zastúpená žalobcom 2/ rade a dohoda o splatení uznaného záväzku, podpísaná žalobcom 2/, ktorou podpísaný uznáva čo do dôvodu a do výšky záväzok dlžníka voči veriteľovi (žalovaný) podľa zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 1.2.2019 vo výške 54.000,- EUR, sú platnými právnymi úkonmi so všetkými dôsledkami a záväzkami z nich pre zmluvné strany plynúcimi. 13. Podľa článku VI, bod 6.7 sprostredkovateľskej zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory vzniknuté zo zmluvy, vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, vznik iného právneho stavu, vrátane situácie uplatnenia náhrady škody voči štatutárovi spoločnosti podľa Obchodného zákonníka budú rozhodované rozhodcovským súdom ad hoc rozhodcom Ing. Milošom Valachom alebo ad hoc rozhodcom Zuzanou Valachovou podľa dohody zmluvných strán. Rozhodcovskú doložku v uvedenom znení obsahuje aj dohoda o splatení uznaného záväzku, a to v článku IV a v bode III podpísaný S. G. vyhlásil, že peňažný záväzok vrátane súvisiacich nárok z uznania splní za dlžníka ak dlžník dlh nesplní, pričom súhlasí s nižšie uvedenom rozhodcovskou doložkou a akceptuje ju bez výhrad. Zmluvné strany sa preukázateľne dohodli na uplatnení rozhodcovskej doložky, ktorú uzavreli v súlade s podmienkami stanovenými zákonom o rozhodcovskom konaní, a teda v prípade vzniku sporu mal oprávnenie vo veci konať a rozhodovať rozhodcovský súd, ktorého rozhodcovský rozsudok je právne záväzný a vykonateľný.
14. Súd nevidel žiaden dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorého sa žalobcovia podanou žalobou domáhali, rozhodcovský súd po vykonanom dokazovaní zistil skutkov stav, ktorý náležite vyhodnotil a zaviazal spoločnosť XADO Slovakia, s.r.o. a S. G. zaplatiť E.. C. U. sumu vo výške 54.000,EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne a trovami právneho zastúpenia a poplatkom za rozhodcovské konanie. Tvrdenie žalobcov, že žalobca 2/ nikdy nemohol uzavrieť platnú zmluvu v mene spoločnosti XADO Slovakia, s.r.o. súd vyhodnotil za účelovú, smerujúcu k vyhnutiu sa splniť povinnosť uloženú rozhodcovským rozsudkom. 15. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§262 ods. 2 CSP). 16. Proti rozsudku podali včas odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, ktoré odôvodnili podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP nasledovne: Ako vyplýva z napadnutého rozsudku, jeho vecné odôvodnenie sa nachádza v jedinom bode, a to v bode č. 28. Súd prvej inštancie odôvodnil výrok napadnutého rozsudku iba uvedením, že listinnými dôkazmi procesnej obrany mal za preukázané, že žalobca 2/ vystupoval ako poverený zástupca žalobcu 1/, a to nielen vo vzťahu ku žalovanému, ale aj vo vzťahu k viacerým iným subjektom, a to ASSYX, spol. s r.o., Crebiso Solutions s.r.o., PG developstav s.r.o., HORNBACH Baumarkt SK spol. s r.o., RAIS Slovakia, s.r.o., ktorú skutočnosť preukazujú Zmluva o dielo č. 03/09/2018 zo dňa 03.09.2018, Zmluva o dielo č. 18/01/2018 zo dňa 17.01.2018, Zmluva o dielo č. 01/02/2019 zo dňa 31.01.2019, e-mailové komunikácie z dní 05.02.2019, 07.05.2020 a 24.04.2020, zoznam faktúr vystavených spoločnosťou Crebiso Solutions s.r.o. a zoznam úhrad, faktúra č. 2019126 a grafický návrh firemného dizajnu, na základe čoho podľa súdu prvej inštancie ako predmetná sprostredkovateľská zmluva, tak aj dohoda o splatení uznaného záväzku sú platnými právnymi úkonmi so všetkými dôsledkami z toho plynúcimi. Následne už súd prvej inštancie iba bez ďalšieho odkazuje na rozhodcovské doložky obsiahnuté v predmetnej sprostredkovateľskej zmluve a v dohode o splatení uznaného záväzku, a v závere už len bez ďalšieho uvádza svoj hodnotiaci záver o správnosti napadnutého rozhodcovského rozsudku. Žalobcovia majú za to, že napadnutý rozsudok je nepreskúmateľný, arbitrárny, nesprávny a nezákonný. Súd prvej inštancie svoj záver o tom, že žalobca 2/ konal ako poverený zástupca žalobcu 1/ voči žalovanému a ďalším vyššie uvedeným spoločnostiam, odôvodnil iba bližšie neodôvodneným odkazom na vyššie uvedené listiny. Z napadnutého rozsudku tak nie je vôbec zrejmé, na základe akých konkrétnych skutočností, tvoriacich obsah poukázaných listín, má vyplývať, že žalobca 2/ je povereným zástupcom žalobcu 1/. Iba všeobecný a vágny poukaz na listinné dôkazy neobstojí. Napadnutý rozsudok je v tomto smere absolútne nepreskúmateľný. Z napadnutého rozsudku zároveň nie je zrejmé ani to, aké právne predpisy súd prvej inštancie aplikoval (t. j. ako právne posúdil) pri vyvodzovaní záveru, že žalobca 2./ je povereným zástupcom žalobcu 1/. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku uviedol zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval, a to v bodoch č. 18. - 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Jedná sa však výhradne o ustanovenia CSP a zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, ktoré sa absolútne netýkajú otázky posudzovania toho, či osobu možno považovať za povereného zástupcu spoločnosti. Odkaz na takéto právne predpisy v napadnutom rozsudku úplne absentuje. Aj v tomto smere je napadnutý rozsudok absolútne nepreskúmateľný. Rozsudok je v celom jeho rozsahu absolútne nepreskúmateľný, čím bolo stranám konania (a teda aj žalobcom) absolútnym a zjavným spôsobom upreté právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V dôsledku toho tak bola žalobcom v celom rozsahu odňatá možnosť voči napadnutému rozsudku vecne (skutkovo a právne) argumentovať, keďže v dôsledku absencie vecného odôvodnenia záverov súdu prvej inštancie žalobcovia nepoznajú a nemôžu poznať skutočné dôvody, pre ktoré súd prvej inštancie vlastne ich žalobu zamietol. Súd prvej inštancie uvedeným porušil právo žalobcov na spravodlivý proces. Žalobcovia majú ďalej za to, že súd prvej inštancie sa v napadnutom rozsudku vôbec nevysporiadal s ich podstatnými argumentmi prezentovanými nimi v tunajšom súdnom konaní, a to v jednotlivých písomných podaniach žalobcov - žaloba a replika, ako aj na pojednávaniach konaných dňa 26.10.2022, 14.12.2022 a 5.2.2024. Že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s tým, že žalobca 1/ výslovne poprel, aby splnomocnil, resp. poveril žalobcu 2/ na uzavretie predmetnej sprostredkovateľskej zmluvy a dohody o splatení uznaného záväzku. Rovnako sa vôbec nevysporiadal s výpoveďou žalobcu 2/, že tento predmetnú sprostredkovateľskú zmluvu a dohodu o splatení uznaného záväzku podpísal pod nátlakom a v tiesni, že bol ubezpečovaný zo strany žalovaného, že podpis týchto dokumentov nič neznamená, a že v dôsledku toho konateľa žalobcu 1/ o ich podpise ani neinformoval, t. j. konateľ žalobcu 1/ o ich podpise ani nevedel. Ďalej sa vôbec nevysporiadal ani s argumentáciou žalobcov týkajúcou
sa zjavne neštandardných časových súvislostí, teda že predmetná sprostredkovateľská zmluva bola podpísaná neskôr ako samotné zmluvy o dielo, ktoré údajne mali byť na základe nej pre žalobcu 1/ zo strany žalovaného sprostredkované, a tiež sa vôbec nevysporiadal ani s argumentáciou žalobcov týkajúcou sa obsahovej vágnosti a zmätočnosti predmetnej sprostredkovateľskej zmluvy a najmä dohody o splatení uznaného záväzku, ktoré žalobcovia podrobne rozobrali najmä vo svojej replike. Žalobcovia v súvislosti s uvedenými argumentáciami v priebehu konania poukazovali na dôsledky z nich vyplývajúce v podobe toho, že ani voči jednému zo žalobcov nebola daná právomoc rozhodcovského súdu. Napadnutý rozsudok považujú za absolútne nepreskúmateľný, a zároveň predčasný a nesprávny. Žalovaný v konaní nepreukázal, že žalobca 2/ je povereným zástupcom žalobcu 1/, oprávneným na uzatvorenie predmetnej sprostredkovateľskej zmluvy a dohody o splatení uznaného záväzku za žalobcu 1/. Ani z listinných dôkazov, na ktoré v bode č. 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku odkazuje súd prvej inštancie, tento záver nie je preukázaný. Takýto záver z obsahu týchto listinných dôkazov nevyplýva a nie je si ho možné z nich ani racionálne a logicky vyvodiť. Napokon, žalobca 2/ v tunajšom súdnom konaní výslovne uviedol, že mal oprávnenie za žalobcu 1/ uzatvárať iba zmluvy so spoločnosťou ASSYX, spol. s r.o., čo je potvrdené aj tým, že žalobca 1/ v tunajšom súdnom konaní poprel, aby splnomocnil, resp. poveril žalobcu 2/ na uzavretie predmetnej sprostredkovateľskej zmluvy, či dohody o splatení uznaného záväzku. Bolo preto na žalovanom, aby v konaní preukázal opak, čo však žalovaný nepreukázal. Je teda zrejmé, že záver súdu prvej inštancie o tom, že žalobca 2/ je povereným zástupcom žalobcu 1/, oprávneným na uzatvorenie predmetnej sprostredkovateľskej zmluvy a dohody o splatení uznaného záväzku za žalobcu 1/ je nesprávny, a to dokonca v takej intenzite, že ho možno považovať za záver zjavne nesprávny. To samo o sebe, a o to viac v spojení s argumentmi žalobcov, s ktorými sa súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal (viď časť III. tohto odvolania), znamená, že vecne správnym záverom je naopak ten, že žalobca 2./ nebol oprávnený za žalobcu 1/ uzavrieť ani predmetnú zmluvu o sprostredkovaní, ani predmetnú dohodu o splatení uznaného záväzku. Navrhujú odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcom proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobcovia si súčasne uplatňujú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 17. K odvolaniu žalobcov sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že sa plne stotožňuje s napadnutým rozsudkom. V zásade je názor súdu prvej inštancie na žalobu žalobcov výstižne vystihnutý v záverečnej časti odôvodnenia rozsudku v čl. 28. Žalobcovia iba „presadzujú“ svoje subjektívne názory na aplikačný výklad zákona č. 244/2002 Z. z. Celá žaloba žalobcov a rovnako aj ich odvolanie spočíva výlučne na hypotéze, že žalobca 2/ (jedná sa o syna jediného spoločníka a konateľa spoločnosti XADO Slovakia s.r.o.) nemal kompetenciu zastupovať spoločnosť žalobcu 1/ v rámci jej obchodných činností. Preto všetky dokumenty a obchodné zmluvy, ktoré podpísal v mene a za spoločnosť XADO Slovakia s.r.o. majú byť neplatné, a preto nemohli vyvolať žiadne právne následky. Pritom bolo preukázané, že takto podpísal desiatky právnych dokumentov, zmlúv, zúčastnil sa v mene žalobcu 1/ na desiatkach obchodných jednaní. Používal pečiatku a e-mailovú adresu žalobcu 1/ a žalobca 1/ potom na základe týchto právnych úkonov a zmlúv, ktoré uzatvoril v jej mene žalobca 2/ vystavila faktúry za stovky tisíc euro. Takto to ale skôr vyzerá, že žalobcovia už od samého začiatku svojej činnosti sa pripravovali na to, že niektoré svoje záväzky nebudú hradiť a už od samého začiatku vymysleli, že to budú zdôvodňovať tým, že zmluvy a iné právne dokumenty podpísané žalobcom 2/ v mene žalobcu 1/ označia za neplatné a neúčinné. V každom prípade námietky žalobcov spočívajú výlučne iba na meritórnych námietkach voči rozhodcovskému konaniu. Meritórne námietky ale nemôžu byť dôvodom na zrušenie nespotrebiteľského rozhodcovského rozsudku. Neexistovala právna alebo procesná prekážka na to, aby rozhodcovský súd nemohol posúdiť, či Sprostredkovateľská zmluva zo dňa 01.02.2019 a Dohoda o splatení uznaného záväzku zo dňa 29.08.2020, ktoré podpísal žalobca 2/ zaväzujú, alebo nezaväzujú aj žalobcu 1/. Rozhodcovský súd sa s uvedenou otázkou zaoberal podrobne a plne v súlade s existujúcimi dôkazmi. V konaní bolo nesporne preukázané, že žalobca 2/ konal ako zamestnanec a poverená osoba v mene žalobcu 1/. Preto všetky ním vykonané právne úkony nesporne zaväzovali aj žalobcu 1/. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhuje, aby odvolací Krajský súd v Bratislave potvrdil v celom rozsahu napadnutý rozsudok, a aby zaviazal žalobcov na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, termín verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 13.1.2025 s tým, že rozsudok verejne vyhlásil dňa 22.1.2025. Krajský súd po preskúmaní odvolania, obsahu súdneho spisu, najmä odvolania, vyjadrenia v odvolacom konaní
dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd má za to, že nie je daný zákonný dôvod na opakovanie alebo doplnenie dokazovania v súlade s § 384 C.s.p., a preto je viazaný skutkovým stavom veci, tak ako bol zistený súdom prvej inštancie v súlade s § 383 C.s.p. Odvolací súd po prejednaní veci dospel k záveru, že žalovaný v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne skutočnosti spôsobilé spochybniť závery súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu rozhodol na základe skutkového stavu jednoznačne preukázaného predloženými dôkazmi a zistený skutkový stav následne správne právne posúdil. S dôvodmi napadnutého rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje a na odôvodnenie rozsudku odkazuje. 19. Podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP: (1)Odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.(2)Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 20. Podľa § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní ( ďalej aj „ZRK“): (1) Tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1. nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2. nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3. rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4. rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b) súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 tohto zákona. (2) Súd v konaní o žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. b). (3) Ak podá účastník rozhodcovského konania žalobu na príslušnom súde, napadnutý rozhodcovský rozsudok zostáva právoplatný. Súd, ktorý rozhoduje o žalobe, môže na návrh účastníka konania vykonateľnosť rozhodcovského rozsudku odložiť. (4) Na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu. 21. Podľa § 41 ZRK : Žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 <https://www.slov-lex.sk/ezbierky-fe/pravne-predpisy/SK/ ZZ/2002/244/20240701>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku. 22. Výsledkom rozhodcovského konania ako alternatívneho riešenia súdnych sporov je v merite rozhodcovský rozsudok, ktorý má bez ďalšieho účinky právoplatného rozhodnutia súdu (§ 35 ZRK) a následne je spôsobilým podkladom vedenia exekúcie (§ 44 ZRK). Zákonodarca však dáva možnosť účastníkovi rozhodcovského konania podať žalobu o zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku - práve prostredníctvom tohto inštitútu je realizovaná kontrolná funkcia vo vzťahu k rozhodovacej činnosti rozhodcovského súdnictva. Odvolací súd v súlade s uvedeným zdôrazňuje, že rozsah kontroly rozhodovacej činnosti rozhodcovských súdov všeobecnými súdmi SR je však daný výlučne vo vzťahu
k rozhodcovskému rozsudku ako meritórnemu rozhodnutiu a je zároveň limitovaný jednak ustanovením postupu a jednak taxatívnym vymenovaním dôvodov na podanie žaloby (§ 40 ZRK). 23. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom odvolateľov, že rozhodcovský súd nemal právomoc spor rozhodovať, nakoľko rozhodcovská doložka nemala byť platne dojednaná s osobou oprávnenou konať v mene žalobcu 1/. 24. Z výpisu z obchodného registra je preukázané, že žalobca 2/ p. O.. S. G. nebol konateľom žalobcu 1/ XADO Slovakia, s. r. o., avšak z vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že bežne konal za žalobcu 1/ v takom rozsahu, že nemožno spravodlivo dospieť k záveru, že došlo k neplatnému uzatvoreniu sprostredkovateľskej zmluvy s rozhodcovskou doložkou a neplatnému uzatvoreniu dohody o splatení uznaného záväzku s rozhodcovskou doložkou - z dôvodu konania neoprávnenou osobou. 25. Žalobcovia nepreukázali, že konanie p. S. G. nezaväzovalo žalobcu 1/ ako právnickú osobu (pokiaľ ide o vyššie uvedené právne úkony) napriek tomu, že konateľom bol p. D. G. (Z.). 26. Podľa vyhlásenia zo dňa 12.12.2022 (č. l. 179) p. O.. E.. U. vyplynulo, že p. S. G. zastupoval žalobcu 1/ a riešil všetky technické, logistické a personálne záležitosti, uzatváral obchodný prípad v Trnave. Zastupoval žalobcu 1/ ako vlastnú spoločnosť, otca má len na predaj olejov. 27. Súd prvej inštancie poukázal na vyhlásenie ASSYX, spol. s r. o. z 12.7.2021, podľa ktorého žalobca 1/ vykonal pre nich stavebné práce na podklade zmlúv o dielo, pričom zmluvy dojednával a realizáciu zabezpečoval p. S. G. a pracoval pre ich spoločnosť výlučne na základe odporúčania p. U. (žalovaného), ktorý sprostredkoval uzatvorenie zmlúv o dielo s ich spoločnosťou. Celková suma faktúr voči ich spoločnosti za zrealizované práce bola 442.873,86 EUR. 28. Podľa § 15 OBZ: (1)Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. (2)Ak osoba svojím konaním prekročí rozsah poverenia podľa odseku 1, toto konanie podnikateľa zaväzuje len vtedy, ak tretia osoba o prekročení rozsahu poverenia nevedela a s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu ani nemohla vedieť. 29. Kto bol pri prevádzkovaní podniku poverený určitou činnosťou, je splnomocnený na všetky úkony, ku ktorým pri tejto činnosti obvykle dochádza. Predpokladom pre vznik oprávnenia zastupovať je poverenie; musí teda dôjsť k viac či menej formálnemu zvereniu určitej činnosti či pracovnej úlohy, ktoré so sebou môže priniesť i potrebu realizácie vopred nešpecifikovaných právnych úkonov. Toto poverenie ale nemá charakter splnomocnenia na uvedené úkony, nie je teda udelením plnomocenstva. Poverenie je potrebné chápať len ako pridelenie určitej pracovnej pozície, či stanovenie úlohy vykonať špecifikovanú činnosť. 30. Vzhľadom na uvedené je pri poverení bez právneho významu, že v konaní nebolo preukázané písomne splnomocnenie pre žalobcu 2/. 31. Odvolací súd poukazuje na nižšie uvedenú súdnu prax, z ktorej vyplývajú práva poverenej osoby vykonávať za právnickú osobu jednotlivé úkony: 32. Podnikateľ môže konať priamo, vlastným nesprostredkovaným prejavom vôle, alebo môže konať nepriamo (v zastúpení), keď menom podnikateľa prejavuje vôľu a na jeho účet koná osoba odlišná od podnikateľa (NS ČR sp. zn. 32 Cdo 4133/2009). 33. Právnická osoba prejavuje svoju vôľu navonok predovšetkým robením právnych úkonov len prostredníctvom fyzických osôb (NS ČR sp. zn. 21Cdo 530/2001). 34. Dovolací súd konštatuje, že právny záver odvolacieho súdu, že národný obchodný riaditeľ nemohol z titulu svojej pracovnej pozície platne uzavrieť dohodu o podpore predaja bez osobitnej plnej moci, sa prieči obsahu tohto inštitútu a jeho cieľu efektívne riadiť chod spoločnosti. • 50. Dovolací súd zároveň konštatuje, že nepodmienenosť zákonného rozsahu oprávnenia osoby poverenej určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku vykonávať všetky právne úkony, ku ktorým pri tejto činnosti zvyčajne dochádza,
má aj druhú stránku. Je ňou ochrana dobromyseľnosti tretích osôb. Tie sa pri právnych úkonoch so zástupcom podnikateľa oprávnene spoliehajú na jeho poverenie určitou činnosťou, a tým aj na oprávnenie vykonávať obvyklé právne úkony. Právne úkony takéhoto zástupcu podnikateľa preto zaväzujú podnikateľa a ten sa nemôže ohradzovať ich neplatnosťou s odvolaním sa na ohraničenie ... (NS SR 5 Obdo 25/2022). 35. NS ČR sp. zn. 28 Cdo 4008/2010: Dovolací súd poverenie v zmysle § 15 OBZ okrem iného dovodil zo skutočnosti, že otec žalovaného bol jeho zodpovedným zástupcom, podnik žalovaného v skutočnosti viedol otec žalovaného, otec žalovaného dohadoval zákazky, prijímal plnenia, nakupoval a dovážal materiál, prideľoval brigádnikom prácu, vyplácal im odmenu za prácu. Pre bezhotovostný platobný styk otec žalovaného používal bankový účet vedený na meno žalovaného, ku ktorému mal dispozičné oprávnenie. Na strane zákazníkov a brigádnikov tak oprávnene mohlo vzniknúť presvedčenie, že majiteľom firmy bol otec žalovaného. 36. Vrchný súd Olomouc sp. zn. 4 Cmo 293/2002: Odvolací súd uzatvoril, že skutočnosť, že konajúca osoba nebola konateľom, ešte nevylučuje, že bola pri prevádzkovaní podniku poverená takou činnosťou - funkciou, pri ktorej je uznanie záväzku z faktúry obvyklé. Ostatne konajúca osoba k svojmu podpisu odtlačila pečiatku žalovaného, čo druhú stranu nepochybne viedlo k presvedčeniu, že ide o konanie žalovaného. 37. NS SR R 61/2020 sp. zn. 3 Obdo 57/2019: V ustanovení § 15 Obchodného zákonníka je upravené zákonné zastúpenie podnikateľa, keď osoba poverená podnikateľom pri prevádzkovaní podniku určitou činnosťou, sa považuje za zákonného zástupcu podnikateľa. Táto osoba môže konať za podnikateľa bez plnej moci, ak je poverená určitou činnosťou a zároveň, ak ide o činnosť týkajúcu sa prevádzkovania podniku. Ide o faktický stav poverenia, ktorý vychádza z organizačnej štruktúry podniku. Pod oprávnenie konať ako podnikový zmocnenec sa môžu subsumovať viaceré (všetky) úrovne riadenia podniku podnikateľa. Vo vzťahu k tretím osobám bude rozhodujúce označenie „poverenia“, podľa ktorého sa bude posudzovať aj obvyklosť konania zákonného zástupcu súvisiaca s činnosťou, na ktorú bol poverený. Tretia osoba bude odlišovať medzi oprávnením vyplývajúcim z poverenia „generálneho riaditeľa“ a „vedúceho logistiky“. Obvyklosť by sa mala posudzovať v kontexte s podnikateľskou praxou, zaužívaných postupov v praxi jednotlivých subjektov (Patakyová, M., In: Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 4. vydanie. C. H. Beck: Bratislava, 2013, s. 62). 38. NS ČR sp. zn. 23 Cdo 1572/2012: Poverenie v zmysle § 15 OBZ možno urobiť aj neformálne (napr. predstavením druhej zmluvnej strane ako osoby oprávnenej za podnikateľa konať v otázkach koordinácie a ďalších záležitostí smerujúcich k uzatvoreniu zmluvy). 39. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca 2/ vystupoval ako poverený zástupca žalobcu 1/, a to nielen vo vzťahu k žalovanému ale aj viacerým subjektom. Uviedol, že zmluvné strany sa preukázateľne dohodli na rozhodcovskej doložke a teda je daná právomoc rozhodcovského súdu, preto bolo potrebné žalobu zamietnuť, nakoľko nebol naplnený žiaden z dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom meritórne posudzovanie hmotnoprávneho nároku (o zaplatenie) sa v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku neposudzuje. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu na zistenie, či rozhodcovská doložka je platná. 40. Z vykonaného dokazovania nevyplýva ani nedobromyseľnosť žalovaného ani vytváranie akéhokoľvek nátlaku na žalobcu 2/ v súvislosti s podpisovaním zmluvy alebo uznaním záväzku a teda akceptáciou rozhodcovských doložiek. Časový sled udalostí nepreukazuje vytváranie nátlaku smerujúceho k podpisu, keďže spolupráca podľa skutkových tvrdení žalovaného začala už skôr, bez písomnej zmluvy o sprostredkovaní. 41. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca 1/ na základe sprostredkovania žalovaným uzatvoril s treťou osobou zmluvu o dielo (ASSYX, spol. s r. o.), v zmysle ktorej si svoje povinnosti zhotoviteľa plnil (č. l. 115), t. j. žalobca 1/ akceptoval konanie žalobcu 2/ za žalobcu 1/, stotožnil sa s úkonmi žalobcu 2/ a teda s nimi súhlasil. Žalobca pri uznávaní záväzku súhlasil s rozhodcovskou doložkou a v čl. I uviedol, že koná ako poverený zamestnanec.
42. Z vykonaného dokazovania nevyplynuli žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali, že žalobca 2/ nekonal slobodne, vážne, bez nátlaku a bez vedomia si právnych účinkov uskutočnených právnych úkonov. 43. Odvolací súd sa s názorom súdu prvej inštancie v odseku 28. odôvodnenia stotožnil a doplňuje, že žalovaný sa dôvodne spoliehal na oprávnenie žalobcu konať za žalobcu 1/, nemal dôvod o jeho poverení pochybovať, osobitne ak sa jedná o prevádzku, v ktorej vyvíjajú činnosť otec a syn, resp. príbuzní so spoločným priezviskom. Dokonca zo spávania žalobcu 1/ nebol včas urobený úkon, ktorý by poverenie žalobcu 2/ spochybňoval alebo vyvolal u žalovaného dôvodné pochybnosti o jeho oprávnení konať za žalobcu 1/. 44. Žalobcovia zvolili formalistický prístup k oprávneniu konať za právnickú osobu, ten však nebol právne správny ani súladný s § 265 OBZ. Podľa § 265 OBZ výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu. Ak by súd prvej inštancie dospel k záveru o neplatnosti rozhodcovských doložiek, pripustil by porušenie zásady podľa § 265 OBZ. 45. Na doplnenie je potrebné uviesť, že ak by aj bola rozhodcovská doložka vo vzťahu k žalobcovi 1/ neplatná (avšak nie je), neznamená to, že by bola neplatná automaticky voči žalobcovi 2/ ako fyzickej osobe (nespotrebiteľovi). 46. Záverom je potrebné zdôrazniť, že podľa §21 ods. 4 ZRK : Ak rozhodcovský súd rozhodne, že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo, ak sa účastníci nedohodli inak v rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o zamietnutí námietky nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok. Z uvedeného teda vyplýva, že zmeškaním 30 dňovej lehoty zaniká právo domáhať sa neskôr zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ZRK z dôvodu nedostatku právomoci. Ak teda namietajúci účastník proti rozhodcovskému uzneseniu potvrdzujúcemu právomoc nepodá návrh na súd, nemôže sa nedostatku rozhodcovskej právomoci domáhať v neskoršej žalobe podľa § 40 ZoRK. Zmeškanie podania žaloby podľa § 21 ods. 4 ZoRK má teda podobné prekluzívne účinky ako nenamietanie právomoci v lehote podľa § 21 ods. 2 ZoRK (Gyárfáš, Števček a kol., Komentár k zákonu o rozhodcovskom konaní, 2016). 47. Poverenie môže mať aj faktický charakter a teda je v tomto spore zrejmé, že žalobca 2/ konal za žalobcu 1/ na základe poverenia, tak sa aj v dohode písomne označil. Vzhľadom na uvedené je potrebné konštatovať, že rozhodcovské doložky sú platné a súd prvej inštancie správne rozhodol, keď včasnú žalobu zamietol, nakoľko nebol preukázaný dôvod pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. 48. Čo sa týka odôvodnenia rozsudku súdom prvej inštancie napadnuté rozhodnutie je riadne a dôsledne odôvodnené, je zrozumiteľné a dáva odpoveď na všetky podstatné otázky. Podľa konštantnej judikatúry, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (ÚS SR sp. zn. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09.). Ústavný súd SR v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne ani právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako ani to, aby bola sporová strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Vzhľadom na uvedené odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie v súvislosti s odôvodnením napadnutého rozsudku, ktoré by mohli zakladať dôvod zrušenie rozhodnutia. Odvolací
súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, z ktorých vyvodil svoje právne závery. 49. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcov ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie, preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľmi. 50. Súd prvej inštancie správne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania podľa zásady úspechu v konaní, odvolací súd preto rozsudok vo výroku o nároku na náhradu trov konania potvrdil ako správny. 51. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 369 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému priznal proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník. 52. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.-Exekučný poriadok).