Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3CoKR/105/2023 4122208667 29. 01. 2025 JUDr. Paulína Pacherová ECLI:SK:KSBA:2025:4122208667.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Paulíny Pacherovej a členov senátu JUDr. Borisa Tótha a JUDr. Renáty Šiškovej, v právnej veci žalobcu: ADVO INSOLVENCY, k.s., so sídlom Hollého 10, 949 01 Nitra, IČO: 46 772 910, správca úpadcu: ELITECH, s.r.o. „v konkurze", so sídlom M. M. Hodžu 9, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 553 701, právne zast.: Mgr. Patrik Štefkeje, advokát, so sídlom Školská 3, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Mgr. Erik Štorek, so sídlom Bezručova 16, 940 02 Nové Zámky, správca úpadcu: EXTRABET s.r.o. v konkurze, so sídlom 935 29 Hronské Kľačany 2, IČO: 45 250 065, právne zast.: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., so sídlom Pribinova 9, 940 02 Nové Zámky, IČO: 36 813 401, o určenie popretých pohľadávok a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 23Cbi/5/2022-87 zo dňa 09.02.2023, pomerom hlasov 3 : 0, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 23Cbi/5/2022-87 zo dňa 09.02.2023 potvrdzuje. II. Súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov odvolacieho konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súd prvej inštancie v osobe vyššieho súdneho úradníka. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie s poukazom na ustanovenia § 9 ods. 1, ods. 3, § 32 ods. 1, ods. 2, ods. 5, ods. 6, ods. 9, ods. 14, ods. 15, § 44 ods. 1, § 47 ods. 5 a § 95 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej aj „ZoKR“) a ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“), výrokom I. zamietol žalobu a výrokom II. priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalobcovi. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 24.08.2022, doručenou súdu dňa 24.08.2022, domáhal vydania rozsudku, ktorým súd určí, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzného konania na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Nitra pod sp. zn. 31K/1/2022, súhrnnou prihláškou zo dňa 26.04.2022, zapísanou v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 5, sa v celej výške 27.208,42 Eur považuje čo do poradia za zistenú ako iná pohľadávka. Ďalej sa domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu prihlásená do konkurzného konania súhrnnou prihláškou zo dňa 26.04.2022, zapísanou v zozname pohľadávok pod poradovým číslom 6, sa v celej výške 140.378,22 Eur považuje čo do poradia za zistenú ako iná pohľadávka. Žalovaný v postavení správcu konkurznej podstaty poprel prihlásené pohľadávky čo do poradia s ohľadom na skutočnosť, že ide o pohľadávky, ktoré majú charakter spriaznenosti v súlade s § 95 ods. 3 ZoKR, dôvodiac najmä tou skutočnosťou, že štatutárnym orgánom úpadcu a štatutárnym orgánom veriteľa a zároveň fyzickou osobou, ktorá má v právnickej osobe kvalifikovanú účasť, je tá istá osoba O.. H. M..
X. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že s ohľadom na ustanovenie § 95 ods. 3 ZoKR, správcom popreté pohľadávky od svojho vzniku patria veriteľovi, spoločnosti ELITECH, s.r.o. „v konkurze“, ktorá je od vzniku pohľadávky spriaznenou osobou s úpadcom, t.j. so spoločnosťou EXTRABET s.r.o. v konkurze. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že sa stal veriteľom prihlásených pohľadávok v konkurze na základe rozhodnutí súdov v incidenčných konaniach. V konaniach vedených na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 63Cbi/3/2017 a sp. zn. 60Cbi/28/2016) pohľadávky v mene veriteľa v súlade s § 44 ods. 1 a § 47 ods. 5 ZoKR uplatňoval ustanovený správca v konkurznom konaní. Sporné pohľadávky v priebehu konkurzného konania nezmenili charakter, nedošlo k ich pretransformovaniu zo spriaznených pohľadávok na bežné pohľadávky, ktoré sa uspokojujú ako „iné pohľadávky“. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii okrem § 95 ods. 4 neustanovuje žiadne iné výnimky z právnej úpravy obsiahnutej v § 95 ods. 3 ZoKR a súd nemôže zákon dopĺňať alebo meniť. Výnimka upravená v § 95 ods. 4 ZoKR by sa na prejednávanú vec nevťahovala ani v prípade, ak by tvrdený veriteľ - žalobca skutočne nadobudol pohľadávku proti úpadcovi, pretože by ju nenadobudol v obchodnom styku bez vedomosti o spriaznenosti osôb, veriteľa a dlžníka. Avšak stále platí záver súdu, že súčasným veriteľom pohľadávok je žalobca, ktorý je spriaznenou osobou s úpadcom. Súd prvej inštancie preto dospel k záveru, že k čiastočnému popretiu prihlásených pohľadávok veriteľa správcom, a to v časti ich poradia, došlo dôvodne, pretože veriteľ prihlásenej pohľadávky je spriaznenou osobou s úpadcom v zmysle § 9 ods. 1 písm. e/ ZoKR. Z dôvodu spriaznenosti sú prihlásené pohľadávky veriteľa - žalobcu podriadenými pohľadávkami. Súd preto žalobu ako nedôvodnú zamietol. 4. Rozsudok v zákonnej lehote napadol odvolaním žalobca v celom rozsahu, a to z dôvodov podľa § 365 písm. b/ a h/ CSP. Podľa žalobcu súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, avšak v dôsledku nesprávnej interpretácie a následnej aplikácie príslušných zákonných ustanovení vec nesprávne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa zároveň žiadnym spôsobom nevysporiadal s podstatnou argumentáciou žalobcu, ktorá ho viedla k iniciovaniu samotného konania, v dôsledku čoho došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. Súd v napadnutom rozsudku len jednoducho s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia ZoKR prijal záver, že správcom popreté pohľadávky od svojho vzniku patria veriteľovi, spoločnosti ELITECH, s.r.o. „v konkurze“, ktorá je od vzniku pohľadávky spriaznenou osobou s úpadcom, pričom ustanovenia neaplikoval v súlade s ich účelom a zmyslom, ako aj nadväzujúcich a súvisiacich iných ustanovení ZoKR. Súd sa náležite nezaoberal podstatnými špecifikami tohto prípadu, na ktoré žalobca niekoľkokrát v konaní poukazoval, preto odôvodnenie rozsudku nemôže obstáť ako postačujúca odpoveď na zásadné argumenty žalobcu. Súd prvej inštancie síce riadne zistil skutkové okolnosti vzniku popretých pohľadávok, avšak tieto žiadnym spôsobom nezohľadnil v napadnutom rozsudku. Rovnako sa vôbec nevysporiadal s podstatnou argumentáciou žalobcu ohľadom účelu inštitútu odporovateľnosti, právnych následkov vyslovenia neúčinnosti právnych úkonov a ich vplyvu na toto konanie, neuviedol prečo argumentáciu žalobcu považuje za nesprávnu, nesúvisiacu či neaplikovateľnú na daný prípad. V dôsledku toho došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, ktoré zahŕňa aj právo na dostatočné, zrozumiteľné odôvodnenie rozhodnutia na zásadné žalobné argumenty žalobcu, ktoré má zodpovedať základným pravidlám logického a jasného vyjadrovania. Žalobca je toho názoru, že pre právne posúdenie veci, a koniec koncov aj spriaznenosti, má podstatný význam charakter vzniku popretých pohľadávok a rovnako aj skutočnosť, koho záujmy sa majú popretými pohľadávkami sledovať a výťažkom z ich speňaženia uspokojovať. Žalobca, ako aktívne vecne legitimovaný subjekt, v záujme ochrany práv veriteľov spoločnosti ELITECH, s.r.o. „v konkurze“ a v súlade s účelom ZoKR, ktorým je pomerné uspokojenie veriteľov, inicioval konania o neúčinnosti právnych úkonov. Žalobca, ako správca konkurznej podstaty spoločnosti ELITECH, s.r.o. „v konkurze“, sa v konaniach žalobou domáhal, aby súd určil, že úhrady spoločnosti ELITECH, s.r.o. „v konkurze“ v prospech úpadcu sú voči veriteľom spoločnosti ELITECH, s.r.o. „v konkurze“, ktorí si riadne prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní sp. zn. 1R/6/2016, právne neúčinné a zároveň, aby súd zaviazal úpadcu zaplatiť peňažnú náhradu do všeobecnej podstaty spoločnosti ELITECH, s.r.o. „v konkurze“. Žalobca svojím postupom zabezpečil také uspokojenie pohľadávok veriteľov, aké by veritelia mali, keby odporovateľné právne úkony neboli vykonané. Žalobca, nepochybne ako subjekt a účastník súdneho konania, v ktorom sa domáha určenia popretých pohľadávok, nie je personálne ani inak prepojený s úpadcom (ani so spoločnosťou ELITECH, s.r.o. „v konkurze“). Žalobca opakovane argumentoval tým, že na daný prípad nie je možné aplikovať § 95 ods. 3 ZoKR v spojitosti s § 9 ods. 1 ZoKR, nakoľko to odporuje účelu inštitútu odporovateľnosti, ako aj samotnému účelu ZoKR. V predmetnom spore nejde o klasickú spriaznenosť medzi veriteľom a úpadcom, kedy by si veriteľ prihlásil do konkurzu
svoju pohľadávku za účelom uspokojenia vlastných potrieb, či záujmov. Naopak žalobca, ako správca konkurznej podstaty spoločnosti ELITECH, s.r.o. „v konkurze“, prihlásil do konkurzu vedeného na majetok úpadcu pohľadávky za účelom uspokojenia pohľadávok nespriaznených veriteľov, ktorí si riadne prihlásili svoje pohľadávky v konkurze spoločnosti ELITECH, s.r.o. „v konkurze“, a hlavne za účelom ochrany ich práv (ktoré im boli priznané odporovateľnosťou). Žalobca považuje za potrebné poukázať aj na účel § 95 ods. 3 ZoKR v spojení s § 9 ods. 1 ZoKR, ktorým je zamedziť, aby sa akékoľvek plnenie z výťažku z konkurznej podstaty, či možné ovplyvnenie konkurzu spriaznenými osobami, nedialo na úkor bežných nezabezpečených veriteľov. V danom prípade aplikácia tohto ustanovenia nemôže plniť svoj účel, nakoľko sa tak deje na úkor práv a právom chránených záujmov veriteľov (ktoré im boli priznané vyslovením neúčinnosti právnych úkonov) a nie spriaznenej osoby. Ak neúčinným právnym úkonom dlžník plnil svoj peňažný záväzok, nadobúdateľ, ktorý plnenie z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prijal, je povinný ho vrátiť do konkurznej podstaty. Uvedené má za dôsledok obnovenie pohľadávky veriteľa v pôvodnom rozsahu, teda ako keby pohľadávka nebola plnená vôbec. Žalobca je toho názoru, že ide o osobitný prípad, ktorý si vyžaduje individuálny prístup a právne posúdenie veci. Zároveň ide o problematiku, ktorá nebola doposiaľ v slovenskej rozhodovacej praxi riešená. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti má žalobca za to, že neskôr vyhlásené konkurzné konanie nemôže mať negatívny vplyv na skoršie vyhlásené konkurzné konanie dvoch spriaznených osôb, hlavne ak by takýmto postupom mali byť na svojich právach poškodení veritelia v rámci skôr vyhláseného konkurzného konania. Takýto právne nepostihnuteľný postupný a kaskádovitý presun majetku medzi jednotlivými spriaznenými subjektmi by mal dopad na uspokojenie ich veriteľov a úspešnú vymožiteľnosť práva pre konkurzných veriteľov. V danom prípade je potrebné ZoKR vykladať v súlade s teologickým výkladom zákona, čiže podľa účelu právnej normy, v svetle ktorého prijatý záver súdu prvej inštancie, podľa názoru žalobcu, nemôže obstáť. Rozsudok súdu prvej inštancie nedáva odpovede na podstatnú argumentáciu žalobcu, čím sa postupom súdu prvej inštancie odníma žalobcovi právo náležite argumentovať na neexistujúcu argumentáciu súdu k podstatnej argumentácií žalobcu, ktoré ho viedli k iniciovaniu konania a ktoré zostali nezodpovedané. Z tohto dôvodu žalobca považuje rozsudok súdu prvej inštancie za arbitrárny a nepreskúmateľný, preto odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu písomne vyjadril a uviedol sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že pre posúdenie spriaznenosti pohľadávok je nevyhnutné vychádzať aj z charakteru vzniku popretých pohľadávok. ZoKR vo svojom obsahu žiadnym spôsobom nestanovuje, že spriaznená pohľadávka má byť posudzovaná aj podľa charakteru jej vzniku, a preto možno vyvodiť, že zákonodarca mal pri koncipovaní ZoKR za to, že každá jedna spriaznená pohľadávka má byť v konečnom dôsledku sankcionovaná tým, že bude uspokojená v neskoršom poradí ako iné nezabezpečené, nespriaznené a nepodriadené pohľadávky ostatných prihlásených veriteľov. Jediná výnimka, ktorú ZoKR pripúšťa, je uvedená v § 95 ods. 4 ZoKR a tou je dobromyseľné nadobudnutie spriaznenej pohľadávky nespriazneným veriteľom, ktorý nemohol vedieť, že nadobúda spriaznenú pohľadávku. Avšak ani táto výnimka žiadnym spôsobom nereflektuje to, že by mal byť posudzovaný charakter vzniku pohľadávky ako takej, ale ustanovuje výnimku len pri dobromyseľnom nadobúdateľovi spriaznenej pohľadávky. Žalobca opakovane poukazuje na ochranu záujmov veriteľov v konkurze vedenom voči úpadcovi ELITECH, s.r.o. „v konkurze”, a to takým spôsobom, že v prípade uspokojenia ním prihlásených pohľadávok až v poradí „D” ako podriadené pohľadávky dôjde k poškodeniu veriteľov, respektíve k ukráteniu ich uspokojenia. Pokiaľ by takéto tvrdenie žalobcu malo byť právne relevantné, tak by bolo nevyhnutné zaoberať sa aj postavením nezabezpečených a nespriaznených veriteľov prihlásených do konkurzu voči úpadcovi EXTRABET s.r.o. v konkurze. V prípade, ak by došlo k vyhoveniu žalobe podanej žalobcom a pohľadávka spriazneného veriteľa ELITECH, s.r.o. „v konkurze” by sa uspokojovala rovnako ako iné bežné pohľadávky v poradí „E” iná pohľadávka, tak by došlo k ukráteniu prihlásených a zistených pohľadávok veriteľov v konkurze vedenom voči úpadcovi EXTRABET s.r.o. v konkurze. V tomto smere považuje žalovaný za správne a zákonné posudzovať všetky spriaznené pohľadávky rovnakým metrom a nepriznávať niektorej spriaznenej pohľadávke iné výhodnejšie postavenie a poškodiť tak veriteľov zistených, nezabezpečených a nespriaznených pohľadávok prihlásených do konkurzu voči úpadcovi EXTRABET s.r.o. v konkurze len z toho dôvodu, že spoločnosť ELITECH, s.r.o. „v konkurze” realizovala odporovateľné právne úkony, ktorým správca úspešne odporoval. Krátenie uspokojenia veriteľov v konkurze voči úpadcovi EXTRABET s.r.o. v konkurze v dôsledku priznania výhodnejšieho postavenia prihláseným spriazneným pohľadávkam, ktoré vznikli v dôsledku úspešného odporovania právnym úkonom urobených inou obchodnou spoločnosťou ako úpadcom (v tomto prípade spoločnosťou ELITECH, s.r.o. „v konkurze”) nemožno vyhodnotiť inak ako nezákonné a v rozpore s
účelom uspokojovania veriteľov v zmysle ZoKR. Súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku riadne a vyčerpávajúco vysporiadal aj s argumentáciou žalobcu ohľadom požadovaného iného posudzovania spriaznených pohľadávok, ktoré vznikli v dôsledku úspešného odporovania právnym úkonom úpadcu ELITECH, s.r.o. „v konkurze” oproti iným spriazneným pohľadávkam. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, prečo popretým spriazneným pohľadávkam nemožno prisúdiť výhodnejšie postavenie ako by mali iné spriaznené pohľadávky. Z odôvodnenia je zrejmé, prečo pohľadávky z uplatnenia neúčinnosti právnych úkonov nemožno posudzovať inak ako s poukazom na ustanovenie § 9 a § 95 ods. 3 ZoKR. Odôvodnenie neobsahuje žiadne vnútorné rozpory, je dostatočné a presvedčivé. Súd sa vysporiadal v odôvodnení rozsudku so všetkými relevantnými skutočnosťami a argumentmi strán sporu, svoje právne posúdenie sporu súd riadne vyargumentoval a poskytol odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, ktoré boli pre vyriešenie a rozhodnutie tohto sporu podstatné. S tvrdením žalobcu vyplývajúcim z podaného odvolania, že súd mal postupovať podľa článku 4 CSP a aplikovať analógiu legis respektíve analógiu iuris, nakoľko má za to, že tento spor sa nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia ZoKR, sa nemožno stotožniť. S týmto tvrdením žalobcu nemožno súhlasiť, nakoľko ZoKR jednoznačne upravuje posudzovanie pohľadávok medzi osobami majetkovo a personálne prepojenými, ktoré sú tzv. spriaznenými pohľadávkami medzi spriaznenými osobami uvedenými v § 9 ZoKR a zároveň jednoznačne upravuje aj to, akým spôsobom treba naložiť s takýmito spriaznenými pohľadávkami v prípade ich uspokojovania v konkurze, a to s poukazom na ustanovenie § 95 ods. 3 ZoKR. V zmysle uvedeného tak aplikácia analógie legis a analógie iuris v tomto prípade do úvahy ani neprichádza, nakoľko sa vec dá prejednať a rozhodnúť na základe výslovných ustanovení ZoKR, ktoré boli v tomto spore súdom aplikované. S poukazom na všetky uvedené skutočnosti žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 6. Ďalšie vyjadrenia strán v konaní neboli podané. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 196a ZoKR <https://www.epi.sk/form/goto.ashx? t=27&p=4376276&f=3>), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania, po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP <https://www.epi.sk/form/goto.ashx?t=27&p=4375995&f=3> odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 9. Podľa § 32 ods. 9 ZoKR má veriteľ právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.
10. V prípade, že pohľadávka veriteľa bola popretá, ten má právo domáhať sa na súde tzv. incidenčnou žalobou v tzv. incidenčnom konaní určenia popretej pohľadávky. Uvedené incidenčné konanie je bežné sporové konanie vyvolané konkurzom, ktoré začína doručením incidenčnej žaloby na príslušný súd. Incidenčnú žalobu podáva popretý veriteľ, a to voči všetkým, ktorí popreli jeho pohľadávku. V tomto smere tieto osoby vytvárajú na strane žalovaného nerozlučné spoločenstvo účastníkov konania. V prípade, ak popretý veriteľ niekoho opomenie, jeho právo podať incidenčnú žalobu zanikne, t.j. stratí aktívnu legitimáciu na podanie takejto žaloby a súd jeho žalobu v celom rozsahu zamietne. 11. Lehota na podanie incidenčnej žaloby je 30 kalendárnych dní a začína plynúť odo dňa doručenia písomného upovedomenia správcu o popretí pohľadávky popretému veriteľovi. Táto lehota je hmotnoprávna (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2ObdoV/25/2012 zo dňa 30.01.2014, ZSP č. 54/2014). V tejto zákonnej lehote musí byť žaloba doručená na súd, inak právo veriteľa na podanie incidenčnej žaloby zanikne. Nie je pritom rozhodujúce, či bola žaloba v uvedenej lehote doručená na príslušný alebo nepríslušný súd, t.j. aj v prípade doručenia incidenčnej žaloby v lehote na nepríslušný súd zostáva lehota zachovaná. Ako už bolo uvedené, incidenčná žaloba musí byť v lehote doručená na
súd, nepostačuje žalobu v tejto lehote odoslať na poštovú prepravu (§ 203a ods. 3 ZoKR). Ak súd v spore o určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky v konkurze zistí, že žaloba bola podaná oneskorene, žalobu zamietne bez toho, aby vykonával dokazovanie o niečom inom než o skutočnostiach, z ktorých záver o oneskorenosti žaloby vyplýva (rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 29Cdo/2226/99 zo dňa 26.09.2001, Rc 44/2002). 12. Podmienka včasného a riadneho podania incidenčnej žaloby (t.j. včasného a riadneho uplatnenia nároku), je základnou a neopomenuteľnou podmienkou jej úspechu, pričom preklúziu (zmeškanie lehoty) je súd povinný skúmať vždy z úradnej povinnosti, a to v ktoromkoľvek štádiu konania. 13. Odvolací súd uvádza, že aj v prípade, ak by súd prvej inštancie otázku preklúzie neposudzoval, bol by priamo odvolací súd povinný ex offo túto okolnosť skúmať, a to aj keby ani v odvolacom konaní namietaná (spochybnená) nebola. Niet sporu v tom, že otázka zachovania hmotnoprávnej lehoty podania incidenčnej žaloby, so zmeškaním ktorej zákon spája preklúziu práva žalobcu, je vecou podmienok, danosť ktorých je súd povinný skúmať z úradnej moci. 14. S ohľadom na uvedené je zrejmé, že skúmanie preklúzie je povinnosťou súdu a súd prvej inštancie bol túto povinný riadne posúdiť. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku (ods. 32 odôvodnenia rozsudku) vyplýva, že súd prvej inštancie mal za splnenú podmienku včasnosti podania žaloby, keď podľa súdu prvej inštancie Oznámenie o popretí pohľadávok bolo správcom vyhotovené dňa 24.07.2022 a toto bolo žalobcovi doručené najskôr dňa 24.07.2022, teda doručenie žaloby súdu dňa 24.08.2022 bolo podľa súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podľa § 32 ods. 9 ZoKR. 15. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že Oznámenie o popretí pohľadávok žalobcu (čl. 37 spisu) bolo žalobcovi doručené dňa 24.07.2022, čo nepochybne vyplýva z vyjadrenia samotného žalobcu v podanej žalobe (ods. 12 žaloby). Z potvrdenia o elektronickom doručení žaloby s kvalifikovaným elektronickým podpisom (čl. 42 spisu) je ďalej zrejmé, že žaloba bola na súde prvej inštancie podaná dňa 24.08.2022. Ak k doručeniu Oznámenia o popretí pohľadávok došlo dňa 24.07.2022, tak 30-dňová lehota na podanie incidenčnej žaloby začala plynúť dňa 25.07.2022 (v pondelok) a uplynula dňa 23.08.2022 (v utorok). Doručenie žaloby súdu prvej inštancie dňa 24.08.2022 je preto potrebné kvalifikovať ako oneskorené podanie žaloby, t.j. po uplynutí prekluzívnej lehoty. Záver súdu prvej inštancie, že žaloba bola podaná v zákonom stanovenej lehote, je preto nesprávny a nebol daný dôvod na meritórne prejednanie podanej žaloby. 16. Oneskorené podanie žaloby o určenie popretej pohľadávky bráni úspechu žalobcu v spore a vyvoláva právny následok vedúci k nutnosti jej zamietnutia. Odvolací súd vzhľadom na uvedené pre úplnosť uvádza, že odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v právne záväznom výroku, ktorým súd žalobu zamietol, vecne správny. Súčasne pre úplnosť dopĺňa, že súd prvej inštancie mal žalobu zamietnuť bez toho, aby vykonával dokazovanie o niečom inom než o skutočnostiach, z ktorých záver o oneskorenosti žaloby vyplýva. Dokazovanie malo smerovať len k otázke splnenia podmienky včasnosti podania žaloby. Zároveň platí, že aj napriek tomu, že táto skutočnosť nebola spochybnená ani v základnom a ani v odvolacom konaní, ide o podmienku konania, danosť ktorej je súd, t.j. aj odvolací súd, povinný skúmať z úradnej moci. Posúdením uplynutia prekluzívnej lehoty preto odvolací súd žiadnym spôsobom nezasiahol do rovnosti sporových strán. Nakoľko popretý veriteľ v zákonnej lehote nepodal incidenčnú žalobu, jeho právo na podanie incidenčnej žaloby zaniklo. 17. Hoci súd prvej inštancie žalobu zamietol z iných dôvodov, odvolací súd dospel k záveru, že jeho rozhodnutie je vo výroku vecne správne a sú splnené podmienky na potvrdenie napadnutého rozsudku. 18. Tvrdenia žalobcu v odvolaní ani v konaní pred odvolacím súdom neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť výroku odvolaním napadnutého rozsudku. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a citované ustanovenia zákona preto odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. 19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalovanému priznal nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %.
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).