Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8CoKR/31/2025 4124209110 02. 12. 2025 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2025:4124209110.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: Mgr. Ing. Miroslav Zdychavský, so sídlom Radlinského 5, 949 01 Nitra, IČO: 41 822 773, zn. správcu s 1229, správca úpadcu: CKN, s.r.o. v konkurze, so sídlom: Svätovavrinecká 13920/10, 831 01 Bratislava - mestská časť Nové Mesto, IČO: 44 172 346, proti žalovanému: Y. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, XXX XX W., právne zast.: kaduc & partneri s.r.o., so sídlom Trojičné námestie 4, 917 01 Trnava, IČO: 50 290 762, o zaplatenie sumy 12.500 eur, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 23NcKR/2/2024-119 zo dňa 19.02.2025, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 23NcKR/2/2024-119 zo dňa 19.02.2025 potvrdzuje. II. Súd priznáva 100 %.
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom výrokom I. zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 12.500,- eur do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 3 ods. 1, 2, 3, § 11 ods. 2, § 74, § 74a ods. 1, 2, 4, 5, § 206n ods. 7, zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. (ďalej len „ZKR“), § 162 ods. 3 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník. (ďalej len „ObZ“), § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2, zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej len „CSP“). 2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 28.08.2024, domáhal vyhlásenia rozsudku, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 12.500,- eur. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že uznesením Okresného súdu Nitra sp. zn. 23K/6/2023 zo dňa 14.08.2023 súd vyhlásil na majetok dlžníka CKN, s.r.o. konkurz a žalobcu ustanovil do funkcie správcu. Žalobca zistil z poslednej verejne dostupnej účtovnej závierky za rok 2021, že hodnota záväzkov dlžníka 145.600,00 eur presahuje hodnotu majetku 71.906,00 eur. Skutočnosť, že mal dlžník v čase úpadku viac ako jedného veriteľa, musela byť žalovanému známa. v lehote 30 dní po zostavení účtovnej závierky za rok 2021 vznikla žalovanému povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Porušením tejto povinnosti mu vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu vo výške 12.500,00 eur. Výzvou zo dňa 25.03.2024 vyzval správca žalovaného o súčinnosť, v ktorej ho okrem iného vyzval, aby najneskôr v lehote 7 dní od doručenia výzvy preukázal, že mu ako bývalému konateľovi dlžníka nevznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu v zmysle § 11 ods. 2 ZKR už skôr, ako tak urobil svojim návrhom zo dňa 20.07.2023 prokurista spoločnosti. Žalovaný na výzvu nereagoval. Žalovaný sa k nepodaniu
návrhu na vyhlásenie konkurzu nevyjadril. Pohľadávku voči žalovanému vo výške 12.500 eur zapísal správca do súpisu majetku všeobecnej podstaty dňa 16.07.2024, zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 19.07.2024, Obchodný vestník číslo 139/2024. 3. Žalovaný nárok poprel. Bol toho názoru, že povinnosť mu nevznikla. Vlastné imanie bolo v čase zostavenia účtovnej závierky z roku 2021 záporné, avšak žalobca sa nevysporiadal s tým, v akej finančnej situácii sa spoločnosť nachádzala v nasledovných účtovných obdobiach. v čase podania návrhu na konkurz už nebol štatutárom. Namietal, že žalobca nedodržal zákonný postup upravený v § 74a ZKR, keď vo výzve o súčinnosť mu neposkytol zákonnú lehotu 15 dní na preukázanie požadovaných skutočností. 4. V ďalšej časti rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah následných vyjadrení strán a po vykonanom dokazovaní zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 14.08.2023, sp. zn. 23K/6/2023, bol vyhlásený konkurz na majetok obchodnej spoločnosti CKN, s.r.o., so sídlom Svätovavrinecká 13920/10, 831 01 Bratislava mestská časť Nové Mesto, IČO: 44 172 346, za správcu bol ustanovený Mgr. Ing. Miroslav Zdychavský, správca. Uznesenie bolo zverejnené dňa 18.08.2023 v Obchodnom vestníku č. 159/2023. Z účtovnej závierky spoločnosti zostavenej ku dňu 31.12.2021 schválenej dňa 31.03.2022 vyplýva, že hodnota majetku dlžníka bola ku dňu 31.12.2021 vo výške 71.906,- eur brutto a hodnota záväzkov vo výške 145.653,-eur. Sociálna poisťovňa ako veriteľ si v konkurze vedenom na majetok spoločnosti CKN, s.r.o. prihlásila súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok pohľadávky v celkovej výške 5.238,02,- eur. Sociálna poisťovňa vydala dňa 10.02.2020 rozhodnutie, ktoré nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 12.08.2020, ktorým predpísala spoločnosti CKN, s.r.o. neodvedené dlžné poistné za mesiace január 2020 až máj 2020 vo výške 2.862,23 eur. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky - Daňový úrad Bratislava ako veriteľ si v konkurze na majetok spoločnosti CKN, s.r.o. prihlásil súhrnnou prihláškou nezabezpečených pohľadávok celkovo 34 pohľadávok. Dňa 02.03.2022 vydalo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutie, právoplatné dňa 17.03.2022, vykonateľné dňa 02.04.2022, ktorým bola spoločnosti CKN, s.r.o. uložená pokuta vo výške 2.215,30 eur. Prihlásené pohľadávky uvedených veriteľov správca konkurznej podstaty nepoprel. Súd prvej inštancie uviedol, že správca vyzval výzvou zo dňa 25.03.2024 žalovaného o súčinnosť. Výzva bola žalovanému doručená dňa 28.03.2024. Žalovaný nereagoval. v priebehu súdneho konania správca žiadosťou o súčinnosť požiadal žalovaného na preukázanie skutočnosti, že mu ako bývalému konateľovi nevznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu. Žalovaný sa k nepodaniu návrhu nevyjadril. 5. Súd prvej inštancie mal preukázané, že správca postupoval pri podaní žaloby v súlade s § 74a ZKR. Pri rozhodovaní vychádzal zo skutkového stavu zisteného ku dňu vyhlásenia rozsudku, teda ku dňu 19.02.2025. Zákonnou podmienkou podania žaloby správcom podľa § 74a ods. 2 ZKR je výzva konateľovi spoločnosti (aj bývalému) na preukázanie splnenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas. V priebehu konania žalobca vypracoval a doručil žalovanému novú výzvu podľa § 74a ods. 2 ZKR, kde vyzval žalovaného na preukázanie skutočnosti, že mu ako bývalému konateľovi nevznikla povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu skôr ako to urobil prokurista spoločnosti. Žiadosť bola žalovanému doručená 05.11.2024. V čase rozhodovania bola teda splnená zákonná povinnosť správcu poskytnúť žalovanému lehotu najmenej 15 dní na vyvinenie sa z nesplnenia návrhovej povinnosti na konkurz. Z účtovnej závierky za rok 2021, ktorú správca predložil súdu ako dôkaz vyplýva, že spoločnosť CKN, s.r.o. bola už v roku 2021 v úpadku vo forme predĺženia, pretože hodnota záväzkov spoločnosti presahovala hodnotu jej majetku a spoločnosť mala viac ako jedného veriteľa. Spoločnosť nebola schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Spoločnosť CKN, s.r.o., bola v omeškaní viac ako 90 dní veriteľovi Sociálna poisťovňa a Finančné riaditeľstvo SR. Uvedené bolo správcom preukázané predložením súhrnných prihlášok nezabezpečených veriteľov a predložením právoplatných rozhodnutí veriteľov. Sociálna poisťovňa mala voči spoločnosti už v roku 2020 právoplatné a vykonateľné rozhodnutie. Finančné riaditeľstvo SR si v konkurze prihlásilo celkovo 34 pohľadávok. v zmysle § 11 ods. 2 ZKR účinného v čase vyhotovenia účtovnej závierky bol žalovaný povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel o predlžení obchodnej spoločnosti. Súd prvej inštancie konštatoval, že zánikom funkcie sa konateľ nezbavuje zodpovednosti. Súd prvej inštancie záverom uviedol, že základom rozsudku je žalobcom tvrdený skutkový stav, ktorý súd považuje za preukázaný vzhľadom na to, že žalovaný nepreukázal žiaden liberačný dôvod, ktorý by ho zbavoval zodpovednosti za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu. Žalovaný neuniesol
dôkazné bremeno, nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že povinnosť podať návrh na vyhlásenie konkurzu na majetok spoločnosti mu nevznikla. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobu na zaplatenie zmluvnej pokuty podal správca dôvodne, a preto jej vyhovel v celom rozsahu. K námietke žalovaného súd záverom poznamenal, že svoje tvrdenie o finančnej situácii spoločnosti v nasledovných rokoch po roku 2021 bližšie nekonkretizoval, ani nepreukázal žiadnym dôkazom, súdu preto nebolo zrejmé, čo týmto tvrdením sledoval a ako sa mal s touto skutočnosťou vysporiadať správca. Nárok na náhradu trov konania priznal súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP žalobcovi, ako procesne úspešnej strane. 6. V zákonom stanovenej lehote podal žalovaný voči rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 23NcKR/2/2024-119 zo dňa 19.02.2025 v celom rozsahu odvolanie, ktoré odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), f), a h), CSP. Žalovaný sa so závermi súdu, na základe ktorých bol napadnutý rozsudok vydaný, nestotožňuje a má za to, že napadnutý rozsudok je nesprávny, nakoľko sa súd nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal, v akej finančnej situácií sa dlžník nachádzal v roku 2022 a 2023. Žalovaný uviedol, že je pravdou, že vlastné imanie spoločnosti CKN, s.r.o. v konkurze bolo podľa poslednej účtovnej závierky zostavenej ku dňu 31.12.2021 záporné, avšak je otázne, či sa v čase od zostavenia poslednej účtovnej závierky dlžníka spoločnosti CKN, s.r.o. do podania návrhu na vyhlásenie konkurzu, o ktorom Okresný súd Nitra rozhodol tak, že na majetok dlžníka spoločnosti CKN, s.r.o. začal konkurzné konanie, finančná situácia dlžníka nezmenila, respektíve či dlžníkovo vlastné imanie sa nedostalo zo zápornej do kladnej hodnoty, čo by znamenalo, že síce spoločnosť v úpadku bola, no úpadok prekonala. Žalovaný uviedol, že samotné prekonanie úpadku dlžníka je jeden z dôvodov zakladajúcich zbavenia sa zodpovednosti konateľa, teda žalovaného za nepodanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Ako žalovaný uviedol a s čím sa žalobca a rovnako ani súd nevysporiadali, je otázka, aká bola situácia dlžníka v období od zostavenia poslednej účtovnej závierky po vyhlásenie konkurzu. Žalovaný uviedol, že nakoľko už nie je štatutárnym orgánom, nemá prostriedky a doklady na to, aby túto skutočnosť preveril a súdu preukázal, preto má za to, že dôkazné bremeno je na strane žalobcu, ktorý mal preukázať, že dlžník úpadok neprekonal, čo žalobca v konaní nepreukázal. Žalovaný sa nemôže stotožniť s konštatovaním súdu v napadnutom rozsudku, že žalovaný svoje tvrdenie o finančnej situácii spoločnosti v nasledovných rokoch po roku 2021 bližšie nekonkretizoval, ani nepreukázal žiadnym dôkazom súdu a preto nebolo zrejmé, čo týmto tvrdením sledoval a ako sa mal s touto skutočnosťou vysporiadať správca. Žalovaný, keďže už nie je štatutárnym orgánom a ani v čase vyhlásenia konkurzu nebol, nemá ako takéto skutočnosti a tvrdenia preukázať. Žalovaný zároveň namietal, že súd prvej inštancie nemal prihliadať na v priebehu konania vypracovanú a doručenú výzvu podľa § 74a ods. 2 ZKR a mal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú z dôvodu, že zákonnou podmienkou podania žaloby správcom podľa § 74a ods. 2 ZKR je výzva konateľovi a v čase podania žaloby táto podmienka splnená nebola. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalovaný navrhuje, aby odvolací súd vydal rozhodnutie, ktorým rozsudok Okresného súdu Nitra, zo dňa 19.02.2025, sp. zn.:23NcKR/2/2024 zmení tak, že zamietne podanú žalobu v celom rozsahu a prizná žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, prípadne rozsudok Okresného súdu Nitra, zo dňa 19.02.2025, sp. zn. 23NcKR/2/2024 zruší a vec vráti prvostupňovému súdu na nové rozhodnutie a prizná žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 16.04.2025 uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje z rozsudkom prvoinštančného súdu a jeho odôvodnením. Tvrdenia žalovaného uvedené v odvolaní žalobca považuje za irelevantné. k zisťovaniu úpadku za roky 2022-2023 poukazuje na zápis v obchodnom registri, kde bol žalovaný štatutárnym orgánom až do 08.06.2023, čiže kedy žalovaný mal vedomosť o ním tvrdenej možnosti, že úpadca nebol v úpadku v predmetnom období, mal tak preukázať. Žalovaný ďalej uvádza, že bezprostredne potom ako žalovaný skončil vo funkcii konateľa bol ním zvoleným likvidátorom podaný návrh na vyhlásenie konkurzu. v ostatnom žalobca zotrváva na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Kratšie určená lehota na vyjadrenie nie je podľa žalobcu vadou, aby žaloba nemohla byť podaná. 8. V odvolacej duplike zo dňa 30.05.2025 žalovaný zotrval na svojich predchádzajúcich tvrdeniach. Nakoľko už nie je štatutár nemal prostriedky a doklady na to, aby skutočnosti týkajúce sa finančnej situácie spoločnosti v rokoch 2022 a 2023 preveril a súdu preukázal.
9. Ďalšie vyjadrenia doručené neboli. 10. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 196a ZKR a § 34 CSP prejednal vec podľa § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave dňa 25.11.2025. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 02.12.2025. Po oboznámení sa s procesným postupom súdu prvej inštancie, s obsahom súdneho spisu, s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadreniami v odvolacom konaní a listinami založenými v súdnom spise, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správny, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody. Na doplnenie odvolací súd uvádza: 11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 12. Podľa § 387 ods. 2, CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 13. Podľa § 3 ods. 1 ZKR, dlžník je v úpadku, ak je platobne neschopný alebo predlžený. Ak dlžník podá návrh na vyhlásenie konkurzu, predpokladá sa, že je v úpadku. 14. Podľa § 3 ods. 2 ZKR, právnická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Za jednu pohľadávku pri posudzovaní platobnej schopnosti dlžníka sa považujú všetky pohľadávky, ktoré počas 90 dní pred podaním návrhu na vyhlásenie konkurzu pôvodne patrili len jednému veriteľovi. Predpokladá sa, že právnická osoba je platobne schopná, ak so zreteľom na všetky okolnosti možno odôvodnene predpokladať, že v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku je možné pokračovať a rozdiel medzi výškou jej splatných peňažných záväzkov a peňažného majetku (ďalej len „medzera krytia“) je menej ako desatina výšky jej splatných peňažných záväzkov, alebo v dobe nie dlhšej ako 60 dní medzera krytia pod takúto hranicu klesne. Fyzická osoba je platobne neschopná, ak nie je schopná plniť 180 dní po lehote splatnosti aspoň jeden peňažný záväzok. Ak peňažnú pohľadávku nemožno voči dlžníkovi vymôcť exekúciou alebo ak dlžník nesplnil povinnosť uloženú mu výzvou podľa § 19 ods. 1 písm. a), predpokladá sa, že je platobne neschopný. 15. Podľa § 3 ods. 3 ZKR, predlžený je ten, kto je povinný viesť účtovníctvo podľa osobitného predpisu, má viac ako jedného veriteľa a hodnota jeho záväzkov presahuje hodnotu jeho majetku. Pri stanovení hodnoty záväzkov a hodnoty majetku sa vychádza z účtovníctva alebo z hodnoty určenej znaleckým posudkom, ktorý má pred účtovníctvom prednosť a prihliadne sa aj na očakávateľné výsledky ďalšej správy majetku, prípadne očakávateľné výsledky ďalšieho prevádzkovania podniku, ak možno so zreteľom na všetky okolnosti odôvodnene predpokladať, že bude možné v správe majetku alebo v prevádzkovaní podniku pokračovať. Do sumy záväzkov sa nezapočítava suma záväzkov, ktoré sú spojené so záväzkom podriadenosti, ani suma záväzkov, ktoré by sa v konkurze uspokojovali v poradí ako podriadené pohľadávky. 16. Podľa § 11 ods. 2 ZKR, dlžník, ktorý je právnickou osobou, je povinný podať návrh na vyhlásenie konkurzu do 30 dní, od kedy sa dozvedel alebo sa pri zachovaní odbornej starostlivosti mohol dozvedieť o svojom úpadku. Túto povinnosť v mene dlžníka má rovnako štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu dlžníka, likvidátor dlžníka a zákonný zástupca dlžníka. Platí, že pre prípad porušenia povinnosti podať návrh na vyhlásenie konkurzu včas sa medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, dojednala zmluvná pokuta vo výške rovnakej ako je polovica najnižšej hodnoty základného imania pre akciovú spoločnosť. Vzniku tohto nároku nebráni, ak je dlžník právnym nástupcom spoločnosti, ktorá bola zrušená bez likvidácie. Dohoda medzi spoločnosťou s ručením obmedzeným, jednoduchou spoločnosťou na akcie alebo akciovou spoločnosťou a osobou povinnou podať návrh na vyhlásenie konkurzu v jej mene, ktorá vylučuje alebo obmedzuje vznik
nároku na zmluvnú pokutu, je zakázaná; spoločenská zmluva ani stanovy nemôžu obmedziť alebo vylúčiť vznik nároku na jej zaplatenie. Spoločnosť sa nemôže nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty vzdať alebo uzatvoriť ohľadom tohto nároku dohodu o urovnaní; nepripúšťa sa započítanie, ani iný spôsob vyrovnania. Vznik nároku na zmluvnú pokutu sa nedotýka oprávnenia požadovať náhradu škody presahujúcu zmluvnú pokutu. 17. Podľa § 74 ods. 1 ZKR, 1) úpadca je povinný poskytnúť správcovi ním požadovanú súčinnosť, najmä všetky správcom požadované vysvetlenia vo forme a lehote určenej správcom. Na tento účel je úpadca povinný sa aj opakovane dostaviť na požiadanie do kancelárie správcu. v žiadosti o poskytnutie súčinnosti správca vždy poučí úpadcu o trestnoprávnych následkoch nesplnenia jeho povinnosti. 2) Povinnosť poskytnúť súčinnosť podľa tohto zákona rovnako ako úpadca má aj štatutárny orgán alebo člen štatutárneho orgánu úpadcu, prokurista úpadcu, odborný zástupca zodpovedný za podnikanie úpadcu, likvidátor úpadcu, nútený správca úpadcu a zákonný zástupca úpadcu; ak je úpadcom právnická osoba bez štatutárneho orgánu, povinnosť poskytnúť súčinnosť správcovi rovnako ako úpadca má aj osoba, ktorá vykonávala funkciu štatutárneho orgánu alebo člena štatutárneho orgánu naposledy. 3) Ak úpadca alebo osoby uvedené v odseku 2 neposkytnú správcovi súčinnosť požadovanú podľa tohto zákona, súd ich na návrh správcu vyzve, aby správcovi požadovanú súčinnosť do siedmich dní od doručenia výzvy poskytli s poučením o možnosti ich predvedenia alebo uloženia pokuty. 4) Ak úpadca alebo osoby uvedené v odseku 2 ani na výzvu súdu súčinnosť správcovi neposkytnú, súd môže na návrh správcu nariadiť ich predvedenie na súd, aby podali vysvetlenie; na podaní vysvetlenia sa môže zúčastniť správca, člen veriteľského výboru alebo zabezpečený veriteľ zistenej zabezpečenej pohľadávky. 5) Ak osoba uvedená v odseku 2 ani na výzvu súdu neposkytne správcovi súčinnosť požadovanú podľa tohto zákona, súd jej môže uznesením uložiť na návrh správcu pokutu do 165.000 eur. Uznesenie o uložení pokuty súd doručí správcovi a tomu, komu bola pokuta uložená; uznesenie súd nezverejňuje v Obchodnom vestníku. Proti uzneseniu o uložení pokuty je oprávnený podať odvolanie do 30 dní od doručenia ten, komu bola pokuta uložená. Výnos pokuty je príjmom všeobecnej podstaty; nárok na zaplatenie pokuty uplatní správca. Právoplatné uznesenie o uložení pokuty je exekučným titulom. Ak ide o pokutu uloženú mimo konkurzu, výnos pokuty je príjmom štátneho rozpočtu. 6) Právoplatné rozhodnutie súdu o uložení pokuty osobe uvedenej v odseku 2 je rozhodnutím o vylúčení. 18. Podľa § 74a ods. 1 ZKR, správca vyzve osoby, pri ktorých má za to, že im vznikla povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu podľa § 11 ods. 2, vrátane osôb určených veriteľským výborom, aby túto povinnosť v prospech všeobecnej podstaty splnili, alebo preukázali, že im nevznikla, alebo osvedčili, že sa jej zbavili. 19. Podľa § 74a ods. 2 ZKR, ak vyzvaná osoba v určenej lehote, nie kratšej ako 15 dní, povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v prospech všeobecnej podstaty nesplní alebo nepreukáže, že jej táto povinnosť nevznikla alebo neosvedčí, že sa jej zbavila, správca uplatní nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty žalobou na súde, ktorý vyhlásil konkurz. Vo veci koná a rozhoduje samosudca, ktorý koná a rozhoduje v konkurznej veci úpadcu; vo veci samej rozhodne rozsudkom. 20. Podľa § 74a ods. 4 ZKR, súd uloží povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu, ak žalovaný nepreukáže, že mu táto povinnosť nevznikla. Túto zmluvnú pokutu nemožno znížiť. 21. Podľa § 74a ods. 5 ZKR, povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu sa zbaví ten, kto osvedčí, že a) konal s odbornou starostlivosťou, najmä ak pre nedostatok súčinnosti tých, s ktorými koná spoločne, nemohol túto povinnosť splniť, pričom bez zbytočného odkladu, ako sa dozvedel alebo mohol dozvedieť o predlžení, uložil do zbierky listín oznámenie, že dlžník je v predlžení, b) ako člen štatutárneho orgánu bol ustanovený počas úpadku za účelom jeho prekonania a návrh na vyhlásenie konkurzu podal bez zbytočného odkladu po tom, ako pri konaní s odbornou starostlivosťou zistil, že prijaté opatrenia nebudú viesť k jeho prekonaniu, c) v lehote podľa § 11 ods. 2 poveril správcu vypracovaním reštrukturalizačného posudku a podal návrh na povolenie reštrukturalizácie, na základe ktorého súd povolil reštrukturalizáciu. 22. Predmetom konania bol žalobcom voči žalovanému uplatnený nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty podľa § 11 ods. 2 ZKR za porušenie povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyhovel žalobe správcu konkurznej podstaty úpadcu v plnom rozsahu a žalovanému ako bývalému štatutárnemu orgánu úpadcu uložil povinnosť zaplatiť do konkurznej podstaty
úpadcu sumu 12.500,- eur, titulom zmluvnej pokuty za porušenie povinnosti včasného podania návrhu na konkurz podľa § 11 ods. 2 ZKR. 23. Žalovaný v podanom odvolaní namietal závery súdu prvej inštancie, nakoľko sa súd prvej inštancie podľa neho nevysporiadal so skutkovými tvrdeniami žalovaného, že žalobca v konaní nepreukázal, v akej finančnej situácií sa dlžník nachádzal v roku 2022 a 2023. Uvedená odvolacia námietka je nedôvodná. Súd prvej inštancie sa dostatočne s predmetným tvrdením žalovaného vysporiadal v odseku 27, 32 a 33 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalovaný v napadnutom odvolaní nijako nesporoval závery súdu prvej inštancie o naplnení predpokladov vzniku zodpovednosti žalovaného podať návrh na vyhlásenie konkurzu podľa stavu poslednej účtovnej závierky ku dňu 31.12.2021 z dôvodu predlženia predmetnej spoločnosti a existencie viac ako jedného veriteľa. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že z účtovnej závierky za rok 2021, vyplýva, že spoločnosť CKN, s.r.o. bola už v roku 2021 v úpadku vo forme predĺženia, pretože hodnota záväzkov spoločnosti presahovala hodnotu jej majetku a spoločnosť mala viac ako jedného veriteľa. Spoločnosť nebola schopná plniť 90 dní po lehote splatnosti aspoň dva peňažné záväzky viac ako jednému veriteľovi. Spoločnosť CKN s.r.o., bola v omeškaní viac ako 90 dní veriteľovi Sociálna poisťovňa a Finančné riaditeľstvo SR. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že zánikom funkcie sa konateľ nezbavuje povinnosti podať včas návrh na vyhlásenie konkurzu (§ 11 ods. 2 ZKR). Zákon o konkurze v ustanovení § 74a pripúšťa liberačné dôvody z povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu. Dôkazné bremeno je v plnom rozsahu na strane osoby, voči ktorej sa zodpovednosť uplatňuje. Odvolací súd konštatuje, že obrana žalovaného neobsahovala žiadne konkrétne liberačné dôvody pre zbavenie sa predmetnej zodpovednosti. Jeho obrana smerovala len v uvedení neurčitých dohadov, k otázke možnej zmeny finančnej situácie predmetnej spoločnosti v nasledovných účtovných obdobiach. Súd prvej inštancie správne skonštatoval, že žalovaný svoje tvrdenia o finančnej situácii spoločnosti v nasledujúcich rokoch bližšie nekonkretizoval a nepreukázal žiadnym spôsobom. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že žalovaný neuviedol konkrétne tvrdenia, ktoré by zakladali liberáciu z predmetnej povinnosti a nepredložil ani nenavrhoval zabezpečiť žiaden dôkaz na podporu jeho tvrdení. Neuniesol tak dôkazné bremeno, ktoré bolo v tomto prípade na jeho strane. 24. Rovnako ako nedôvodnú odvolací súd posúdil odvolaciu námietku, že súd prvej inštancie nemal prihliadať na v priebehu konania vypracovanú a doručenú výzvu podľa § 74a ods. 2 ZKR a mal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú z dôvodu, že zákonnou podmienkou podania žaloby správcom podľa § 74a ods. 2 ZKR je výzva konateľovi a v čase podania žaloby táto podmienka splnená nebola. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie bola povinnosť správcu vyplývajúca mu v ustanovenia § 74a ZKR splnená. Odvolací súd uvádza, že rozhodným pre rozhodnutie súdu je stav v čase vyhlásenia rozsudku. Medzi stranami nebolo sporné, že počas konania bola žalovanému opakovane doručovaná výzva na vyjadrenie už s 15-dňovou lehotou pre žalovaného. Skutočnosť, že výzva doručovaná správcom pred podaním žaloby neobsahovala možnosť vyjadriť sa v 15-dňovej lehote ale len 7-dňovej nemá pre rozhodnutie vzhľadom na zaslanie novej výzvy počas súdneho konania žiadnu relevanciu. 25. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokov napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vecne správny potvrdil, nakoľko neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom. 26. Odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok aj vo výroku o trovách konania, nakoľko súd prvej inštancie správne v súlade s § 255 a § 262 CSP rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade so zásadou úspechu v konaní, keďže žalobca mal v konaní plný úspech. 27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. Zákonné predpoklady pre rozhodnutie podľa § 257 CSP neboli splnené. 28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).