KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava24. 9. 2025plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/178/2024 z 24. 9. 2025

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. septembra 2025, sp. zn. 3Cob/178/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:4223201624.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 3Cob/178/2024 4223201624 24. 09. 2025 Mgr. Štefan Zelenák ECLI:SK:KSBA:2025:4223201624.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členov senátu JUDr. Marty Šašinkovej a Mgr. Radoslava Prutkaya, v právnej veci o odvolaní žalobcu Poľnohospodárske družstvo Tôň, Komárňanská 230, 946 15 Tôň, IČO: 30 997 658, právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Slávik a partneri, s.r.o., Námestie M. R. Štefánika 3, 955 01 Topoľčany, IČO: 36 861 375, proti žalovaným: 1) Obec Tôň, Bratislavská 132/8, 946 15 Tôň, IČO: 00 306 690, 2) B. E. - E., C. XXX/XX, XXX XX Q. O., B.: XX XXX XXX, právne zast.: JUDr. Ing. Ivan Katona, PhD., LL.M. - advokátska kancelária, s.r.o., skrátene IKAK, s.r.o., G. Czuczora 4, 940 01 Nové Zámky, IČO: 51 816 865, v konaní o určenie nájomného vzťahu a iné o vzájomnej žalobe žalovaného 1/ a o odvolaní žalovaného 1/ a žalovaného 2/ proti rozsudku Okresného súdu Nitra, č.k. 57Cb/89/2023 - 176 zo dňa 28.2.2024 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra, č.k. 57Cb/89/2023 - 176 zo dňa 28.2.2024 potvrdzuje . II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému 1/ a 2/ v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd určil, že medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným 1/ ako prenajímateľom, trvá nájomný vzťah založený zmluvou o nájme pozemkov č. 04/2013 zo dňa 23.05.2013, ďalej určil, že nájomný vzťah, založený medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom a žalovaným 2/ ako nájomcom na základe nájomnej zmluvy na poľnohospodársku pôdu zo dňa 10.12.2021 nevznikol, zamietol vzájomnú žalobu žalovaného a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca svoju žalobu zdôvodnil tým, že dňa 23.5.2013 uzatvoril so žalovaným 1/ Zmluvu o nájme pozemku č. 4/2013, ktorou si prenajal poľnohospodárske pozemky žalovaného 1/, nachádzajúce sa v k.ú. F. o celkovej výmere 545.759 m2. Zmluva o nájme bola uzavretá na dobu určitú 10 rokov, s účinnosťou od 1.1.2013. Dňa 16.6.2021 im bol doručený list žalovaného 1/ zo dňa 31.05.2021, ktorým im nájom vypovedal. Z ďalšej komunikácie je zrejmé, že žalovaný 1/ k tomuto kroku prikročil na základe uznesenia obecného zastupiteľstva č. XVI/2021-C zo dňa 23.05.2021. Žalovaný 1/ následne vypísal verejnú obchodnú súťaž na uzatvorenie nájomnej zmluvy na prenájom tejto istej poľnohospodárskej pôdy, ktorú v tej dobe mal žalobca stále v nájme. Tejto súťaže sa žalobca zúčastnil, ako úspešný záujemca však bola vyhodnotená žalovaná 2/, s ktorou žalovaný 1/ uzavrel dňa 10.12.2021 nájomnú zmluvu na poľnohospodársku pôdu. Predmetom tejto nájomnej zmluvy sú tie isté pozemky, ktoré boli aj predmetom Zmluvy o nájme č. 4/2013. Nájomná zmluva so žalovanou 2/ bola uzavretá na dobu určitú 10 rokov, od 1.1.2022 do 31.12.2031. Dňa

16.3.2022 bola žalobcovi doručená od žalovaného 1/, v ktorej ich žalovaný 1/ vyzval na odovzdanie prenajatých pozemkov v lehote do 28.3.2022 s tým, že ich následne odovzdá do užívania žalovanej 2/. Dňa 6.4.2022 mu bola doručená obdobná výzva č. 2 zo dňa 28.3.2022 od žalovaného 1/, v ktorej stanovoval na odovzdanie prenajatých nehnuteľností termín 19.4.2022. Dňa 11.7.2022 aj výzva od žalovanej 2/ zo dňa 8.7.2022, v ktorej ich žalovaná 2/ vyzývala na odovzdanie týchto pozemkov ako novému nájomcovi. Dňa 19.4.2022 zaslal žalobca prostredníctvom právneho zástupcu odpoveď žalovanému 1/ na jeho výzvy, na vedomie túto odpoveď poslali aj žalovanej 2/, ktorej okrem toho zaslali aj odpoveď na jej oznámenie zo dňa 8.7.2022. Nakoniec od žalovaného 1/ bolo ich právnemu zástupcovi doručené jeho stanovisko listom zo dňa 14.6.2022. Žalovaná 2/ podala na Okresný úrad Komárno, odbor pozemkový a lesný návrh na začatie konania a vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12a ods. 18 zákona č. 504/2003 Z.z. Toto konanie je vedené pod sp. zn. OU-KNPLO-2023/001312-011. Žalobca uviedol, že zmluva o nájme pozemku č. 4/2013 zo dňa 23.5.2013 je stále účinná a trvá teda medzi nimi a žalovaným 1/ nájomný vzťah k pozemkom, ktoré sú predmetom tejto zmluvy, keďže zmluva bola uzavretá na dobu určitú - na 10 rokov, s účinnosťou od 1.1.2013. Podľa ustanovenia čl. IV ods. 3/ zmluvy, ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím doby, na ktorú bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, predlžuje sa doba nájmu o ďalších 5 rokov. Žalovaný 1/ ako prenajímateľ tak musel najneskôr do 31.12.2021 žalobcu ako nájomcu vyzvať na vrátenie a prevzatie prenajatých pozemkov. Žalovaný 1/ tak urobil až v liste zo dňa 7.3.2022, nazvanom ako „Výzva“, preto podľa žalobcu došlo k predĺženiu doby nájmu o ďalších 5 rokov a nájomný vzťah medzi ním a žalovaným 1/ trvá. Žalovaný 1/ je preto touto zmluvou viazaný a nemôže požadovať vrátenie prenajatých pozemkov inak, než postupom, upraveným v čl. IV ods. 3/ tejto zmluvy. Nájomná zmluva na poľnohospodársku pôdu, uzavretá dňa 10.12.2021 medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom a žalovanou 2/ ako nájomcom bola uzavretá v dobe, keď u žalovaného 1/ stále trval zmluvný vzťah. Žalovaný 1/ nebol oprávnený takúto nájomnú zmluvu uzavrieť, kým k tým istým pozemkom trvá prechádzajúci nájomný vzťah, čo zakladá neplatnosť takejto druhej nájomnej zmluvy. 3. Žalobca ďalej uviedol, že výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 31.5.2021 je v rozpore so zákonom a je neplatná podľa § 39 Občianskeho zákonníka. K existencii naliehavého právneho záujmu žalobca uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ je sporné, či nájomný vzťah medzi nimi trvá. Od tohto rozporu sa potom odvíjajú ďalšie sporné nároky, a to či žalovaný 1/ právom požadoval vydanie pozemkov a či právom uzavrel novú nájomnú zmluvu so žalovanou 2/. Vyriešením tohto rozporu sa zmení ich neisté postavenie a rozsudok súdu poskytne základ pre ich riešenie. Zároveň takéto určenie vyrieši spor medzi žalobcom žalovaným 2/ vyriešenie sporu o tom, či má žalovaná 2/ právo požadovať náhradné užívanie podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z.z. a dá v tejto otázke odpoveď aj Okresnému úradu Komárno, odbor pozemkový a lesný, v konaní OU-KN-PLO-2023/001312-011. 4. Žalovaný 1/ žiadal žalobu žalobcu zamietnuť a uviedol, že uzatvoril so žalobcom zmluvu o nájme pozemku č. 4/2013 na dobu určitú - 10 rokov s účinnosťou od 1.1.2013 do 31.12.2022. Dňa 31.5.2021 bola žalobcovi odoslaná výpoveď Zmluvy o nájme pozemkov č. 4/2013. O tejto výpovedi rozhodlo obecné zastupiteľstvo uznesením č. XVI/2021-C zo dňa 29.4.2021.Proti výpovedi žalobca nepodal žiadne odvolanie, námietky alebo podanie. Obec tento postup žalobcu hodnotila ako súhlas s výpoveďou zmluvy. Obec preto vypísala verejnú obchodnú súťaž na uzatvorenie nájomnej zmluvy na predmetné pozemky, ktorej sa zúčastnil aj žalobca, avšak nebol úspešný. Následne žalobca odmietal komunikáciu s žalovaným 1/ a neodovzdal žalovanému 1/ ani žalovanej 2/ prenajaté pozemky ku koncu kalendárneho roka 2021. Dňa 7.3.2022 zaslal žalovaný 1/ žalobcovi výzvu na odovzdanie prenajatých pozemkov. Žalobca zaslal dňa 24.3.2022 žalovanému odpoveď, v ktorej uvádza, že nájomný vzťah trvá do 31.12.2022. Z tohto stanoviska žalobcu bolo zrejmé, že po uplynutí 11 mesiacov od výpovede zmenil názor a trvá na platnosti zmluvy o nájme do 31.12.2022. Následne dňa 10.8.2022 žalovaný 1/ opätovne vyzval žalobcu na odovzdanie prenajatých pozemkov, nakoľko žalobca na časti pozemkov ukončil poľnohospodárske práce. Na túto výzvu žalobca nereagoval. Následne dňa 16.9.2022 žalovaný 1/ zaslal žalobcovi urgenciu na zabezpečenie odovzdania prenajatých pozemkov. Žalobca nevyhovel ani tejto urgencii. Žalovaný v 1/ rade trval na tom, že Zmluva o nájme pozemkov č. 4/2013 bola uzatvorená na dobu určitú, t.j. na 10 rokov a výpoveď bola platná. Podľa výpovede mal žalobca odovzdať pozemky k 31.12.2021. Podľa Zmluvy o nájme pozemku č. 4/2013 mal žalobca odovzdať pozemky k 31.12.2022. Čl. IV ods. 2 nebol v ďalšej časti zmluvy konkretizovaný, tým sa stal bezpredmetným, čl. IV ods. 3 sa v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z. vzťahuje na nájomné vzťahy dohodnuté na „ neurčitý čas“, čo nie je tento konkrétny prípad, nakoľko Zmluva o nájme pozemku č. 4/2013 je uzatvorená na určitý čas. Žalovaný 1/

preto navrhol, aby súd určil, že nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným v 1/, založený Zmluvou o nájme pozemku č. 4/2013 netrvá a skončil 31.12.2022 a zároveň, že nájomný vzťah, založený medzi žalovaným v 1/ ako prenajímateľom a žalovanou v 2/ zo dňa 10.12.2021 vznikol a je platný. 5. Žalovaná 2/ v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že je nesporné, že žalobca a žalovaný 1/ uzavreli Zmluvu o nájme pozemku č. 4/2013, ktorej predmetom bol nájom poľnohospodárskych pozemkov, pričom predmetná zmluva bola uzavretá na dobu určitú, a to na 10 rokov s účinnosťou od 1.1.2013. Predmetnou zmluvou ďalej bolo dohodnuté, že „ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím doby, na ktorú bol nájom dohodnutý písomne nevyzve druhú zmluvnú strany na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu predlžuje sa doba nájmu v súlade s § 12 ods. 1 zákona č. 504/2003 Z.z. Žalovaný 1/ ako prenajímateľ listom zo dňa 31.5.2021 zaslal žalobcovi ako nájomcovi výpoveď nájomnej zmluvy č. 4/2013, pričom uvedená listina bola prevzatá žalobcom ako nájomcom dňa 16.6.2021. V nájomnej zmluve č. 4/2013 žiadnym spôsobom nebolo špecifikované, akú formu a akú podobu má mať listina, na základe ktorej jedna zmluvná strana dá vedieť druhej zmluvnej strane, že nemá záujem na ďalšom trvaní zmluvy. Žalovaný 1/ so svojím listom zo dňa 31.5.2021 adresovaným žalobcovi vyjadril svoju vôľu skončiť nájomnú zmluvu č. 4/2013, pričom na uvedené nemá žiadny vplyv to, či je list nazvaný ako výpoveď alebo ako výzva. Podľa žalovanej 2/ predmetný list treba vykladať podľa jeho obsahu a nie podľa jeho názvu. Ustanovenie čl. IV ods. 3 nájomnej zmluva č. 4/2013 je podľa žalovanej 2/ neplatné, nakoľko táto zmluva bola uzatvorená na dobu určitú. Nie je teda možné z neho vyvodiť záver, že došlo k predlženiu nájmu predmetných poľnohospodárskych pozemkov. Žalobca ako nájomca následne poslal žalovanej 1/ ako prenajímateľovi list č. PD/10/2022 zo dňa 23.03.2022, v zmysle ktorého nemal žiadne námietky k výpovedi, dokonca uviedol, že k vydaniu pozemkov môže pristúpiť v bližšom termíne k dátumu ukončenia zmluvy. Okrem uvedeného v predmetnej odpovedi žalobcu je uvedené, že v „zmysle uvedenej zmluvy nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ sa skončí dňom 31.12.2022.“ Nájom podľa nájomnej zmluvy č. 4/2013 zo dňa 23.05.2013 bol tak ukončený k 31.12.2022. Žalovaný na základe výsledkov tejto súťaže so žalovanou 2/ uzavrel Nájomnú zmluvu na poľnohospodársku pôdu zo dňa 10.12.2021 a následne aj Dodatok č. 1 k nájomnej zmluve na poľnohospodársku pôdu zo dňa 01.08.2022, v zmysle ktorých nájomná zmluva medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ sa uzatvára na dobu 10 rokov, začínajúc rokom 2023, tzn. 01.01.2023. Nakoľko nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ sa skončil dňa 31.12.2022 a nájomný vzťah medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ sa začal dňa 01.01.2023, nájomná zmluva medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/ je v plnej miere platná. 6. Podľa žalovanej 2/ je aj účasť žalobcu vo verejnej obchodnej súťaži dôkazom skutočnosti, že žalobca rešpektoval výpoveď nájomnej zmluvy č. 4/2013, ako aj podmienky súťaže. Žalovaná 2/ poslala žalobcovi oznámenie o nadobudnutí poľnohospodárskej pôdy do nájmu a zároveň aj vyzvala žalobcu, aby na predmetných pozemkoch po zbere úrody v roku 2022 už nevykonával žiadne prípravné práce týkajúce sa výsevu nových plodín alebo činnosť smerujúcu k založeniu novej úrody, či akúkoľvek inú hospodársku činnosť. Žalobca oznámenie a výzvu žalovanej 2/ vôbec nerešpektoval, preto žalovaná 2/ podala dňa 05.12.2022 na Okresný úrad Komárno, pozemkový a lesný odbor návrh na vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003 z.z. v kat. úz. F. v celkovej výmere 545.749 m2. Následne na Okresnom úrade Komárno, pozemkovom a lesnom odbore v uvedenej veci prebiehalo konanie pod č. OU-KN-PLO-2023/001312, na základe ktorého Okresný úrad Komárno, pozemkový a lesný odbor ako príslušný správny orgán rozhodol tak, že podľa ust. § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov vzniká podnájomný vzťah k rozhodnutím určenému pozemku. OÚ Komárno, pozemkový a lesný odbor podľa § 12a písm. d) zákona č. 504/2003 Z.z. určil aj povinnosť nájomcu vypratať pozemok ku ktorému vznikol podnájomný vzťah. 7. V ďalšom priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobca uviedol, že výpoveď vyhodnotil ako neplatný právny úkon. Žalovaný 1/ nebol oprávnený výpoveď dať, keďže nájomná zmluva bola uzavretá na dobu určitú. Aj keď prejav vôle treba vykladať podľa jeho obsahu, a nie podľa jeho názvu, v tomto prípade výpoveď je len výpoveďou, a nie výzvou vlastníka na vrátenie a prevzatie pozemku. Navyše žalovaný 1/ v dobe, keď túto výpoveď dával, ani nebol oprávnený vyzvať na vrátenie a prevzatie pozemku, pretože znenie § 12 ods. 3 zákona č. 504/2003 Z. z., ktorý v tej dobe bol účinný, to nedovoľoval (muselo ísť o pozemok užívaný bez nájomnej zmluvy). V dobe, keď bola uzavretá zmluva o nájme číslo 4/2013, podľa ustanovenia § 12 ods. 1) zákona č. 504/2003 Z. z. platilo, že ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím času, na ktorý bol nájom dohodnutý, písomne nevyzve druhú zmluvnú

stranu na vrátenie a prevzatie prenajatého pozemku po skončení nájmu, zmluva sa obnovuje na určitý čas podľa § 8; to neplatí, ak sú predmetom zmluvy o nájme pozemku pozemky, s ktorými Slovenský pozemkový fond nakladá podľa osobitného predpisu.“ Žalobca je preto toho názoru, že ustanovenia tejto zmluvy treba vykladať, pokiaľ odkazujú na znenie nejakého právneho predpisu, v súlade s tým znením tohto predpisu, ktoré bolo v dobe uzavretia zmluvy účinné. Podľa žalobcu je nájomná zmluva uzatvorená medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ neplatná a na tom nič nemení ani uzatvorený dodatok č.1 k tejto zmluve. Základná zmluva je neplatná, pretože nájomný vzťah mal podľa nej vzniknúť už v dobe, keď žalovaný 1/ ako vlastník s nehnuteľnosťami nemohol takto disponovať, pretože ho viazal jestvujúci nájomný vzťah so žalobcom. Žalobca taktiež uviedol, že žalovaná 2/ skutočne podala na Okresný úrad Komárno, odbor PLO, návrh na vydanie rozhodnutia o vzniku podnájomného vzťahu podľa § 12a zák.č.504/2003 Z.z. a že aj bolo rozhodnuté, žalovaná 2/ podala tento návrh, tiež to, že bolo rozhodnuté rozhodnutím OÚ Komárno, PLO, ktoré bolo doložené, ale je tiež pravdou to, že proti tomuto rozhodnutiu podali odvolanie a vec je teraz v odvolacom konaní, takže z vyššie uvedených skutočností v tejto chvíli nemožno vyvodzovať žiadne závery. 8. Žalovaná v 2/ v ďalšom priebehu konania uviedla, že má naďalej za to, že žalovaný 1/ so svojím listom zo dňa 31.5.2021 adresovaným žalobcovi vyjadril svoju vôľu skončiť nájomnú zmluvu č. 4/2013. Žalovaná 2/ trvala na tom, že predmetný list treba vykladať podľa jeho obsahu a nie podľa jeho názvu a z uvedeného dôvodu považuje predmetný list žalovaného 1/ za tzv. „výzvu vlastníka na vrátenie a prevzatie pozemku“. Opätovne poukázala na skutočnosť, že žalobca ako nájomca následne poslal žalovanému 1/ ako prenajímateľovi list č. PD/10/2022 zo dňa 23.03.2022, v ktorom uviedol, že k vydaniu pozemkov môžu pristúpiť v bližšom termíne k dátumu ukončenia zmluvy. Okrem uvedeného v predmetnej odpovedi žalobcu je uvedené, že v „zmysle uvedenej zmluvy nájomný vzťah medzi Obecným úradom Tôň a Poľnohospodárskym družstvom Tôň sa skončí dňom 31.12.2022.“ Žalobca toto ich tvrdenie popiera, avšak nevysvetlil, z akého dôvodu teda poslal tento list. Žalobca taktiež neuviedol prečo sa zúčastnil na predmetnej verejnej obchodnej súťaži ako uchádzač, ak poznal jej podmienky a nerešpektoval výpoveď nájomnej zmluvy č. 4/2013. 9. Ďalej súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že žalobca naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení preukázal tým, že medzi žalobcom a žalovaným 1/ je sporné, či nájomný vzťah medzi nimi trvá. Od tohto rozporu sa potom odvíjajú ďalšie sporné nároky, a to či žalovaný 1/ právom požadoval vydanie pozemkov a či právom uzavrel novú nájomnú zmluvu so žalovanou 2/. Vyriešením tohto rozporu sa zmení neisté postavenie žalobcu. Taktiež medzi žalobcom a žalovanou 2/ vyrieši spor o tom, či žalovanej 2/ vznikol nájomný vzťah, dá odpoveď na ďalšie sporné nároky medzi nimi, t.j., či má žalovaná 2/ právo požadovať náhradné užívanie podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z.z. a dá odpoveď aj Okresnému úradu Komárno, odbor pozemkový a lesný, v konaní OUKN-PLO-2023/001312-011. 10. Súd prvej inštancie ustálil, že v konaní nebolo sporné, že žalobca ako nájomca so žalovaným 1/ ako prenajímateľom uzatvorili Zmluvu o nájme pozemku č. 4/2013 dňa 23.5.2013. Podľa čl. IV. ods. 1 zmluvy, zmluva o nájme bola uzavretá na dobu určitú 10 rokov, s účinnosťou od 1.1.2013 do 31.12.2022. Dňa 10.12.2021 medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom a žalovanou 2/ ako nájomcom bola uzatvorená Nájomná zmluva na poľnohospodársku pôdu, ktorú mal v nájme žalobca. K nájomnej zmluve medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ bol vyhotovený Dodatok č.1, ktorým sa začiatok účinnosti zmluvy a koniec jej účinnosti posunuli o jeden rok, t.j. začínajúc rokom 2023 a končiac 31.12.2032. Podľa čl. IV. ods. 3. Zmluvy o nájme pozemku č.4/2013 mal žalovaný 1/ ako najneskôr do 31.12.2021 vyzvať žalobcu ako nájomcu na vrátenie a prevzatie prenajatých pozemkov. Žalovaný 1/ tak urobil až výzvou zo dňa 07.03.2022, preto nájomný vzťah žalobcu so žalovaným 1/, založený zmluvou o nájme pozemku č. 4/2013 zo dňa 23.05.2013, ďalej trvá. Nájomná zmluva na poľnohospodársku pôdu, uzavretá dňa 10.12.2021 medzi žalovaným 1/ ako prenajímateľom a žalovanou 2/ ako nájomcom ,bola uzavretá v dobe, keď u žalovaného 1/ stále trval zmluvný vzťah, založený Zmluvou o nájme pozemku č. 4/2013; pričom nájomnou zmluvou medzi žalovanými 1/ a 2/ mal vzniknúť nájomný vzťah už od 1.1.2022, t.j. v dobe, keď žalovaný 1/ bol stále viazaný nájomným vzťahom so žalobcom na základe Zmluvy o nájme č. 4/2013, žalovaný 1/ preto nebol oprávnený takúto nájomnú zmluvu uzavrieť, kým k tým istým pozemkom trval prechádzajúci nájomný vzťah. Táto skutočnosť zakladá neplatnosť predmetnej druhej nájomnej zmluvy, pretože prenajímateľ disponoval s takým svojím právom, s ktorým v tej dobe nebol oprávnený disponovať, pritom nezáleží na tom, či táto zmluva bola výsledkom verejnej obchodnej súťaže. K nájomnej zmluve medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ bol vyhotovený Dodatok č. 1 , ktorým sa

začiatok účinnosti a koniec jej účinnosti posunuli o jeden rok . Ak základná zmluva je neplatná, nezmení na tejto skutočnosti, ak sa k zmluve vyhotoví dodatok, ktorým sa začiatok účinnosti zmluvy posunie na dátum, ktorý je podľa zmluvných strán správny. 11. Výpoveď danú žalovaným 1/ žalobcovi listom zo dňa 31.05.2021 posúdil súd prvej inštancie ako neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka, keďže nájomná zmluva bola uzatvorená na dobu určitú. Z vyjadrení žalovaného 1/ v tomto spore nevyplýva, že výpoveď bola myslená inak ako výpoveď. 12. Na základe týchto skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že došlo k predĺženiu pôvodnej Zmluvy o nájme pozemkov č.4/2013 medzi žalobcom a žalovaným 1/ o ďalších 5 rokov, t.j do konca roku 2027, v zmysle ustanovenia čl. IV. bod. 3 Zmluvy č.4/2013. Za tejto situácie žalovaný 1/ v roku 2021 dal žalobcovi výpoveď z nájmu, čo súd vyhodnotil ako nedovolený právny úkon pri zmluve na dobu určitú. Následne žalovaný 1/ uskutočnil v dobe, kedy nájomný vzťah so žalobcom trval, verejnú obchodnú súťaž na tie pozemky, ktoré boli predmetom nájmu so žalobcom, čo by mohlo byť možné, keby sa nájomný vzťah, ktorý vznikol z verejnej obchodnej súťaže začal až po skončení nájmu so žalobcom. Tento nájomný vzťah sa však mal začať podľa nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ už rokom 2022 . Ani neskorší dodatok č.1 k zmluve uzatvorený medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ nemôže sanovať nedovolenosť Zmluvy o nájme uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/, keď bola nedovolená na samom začiatku a táto nedovolenosť, zakladá neplatnosť uvedenej nájomnej zmluvy. 13. Vzájomnú žalobu žalovaného 1/ súd prvej inštancie ako nedôvodnú zamietol, keď vyhovel žalobe žalobcu, potom nebol dôvod vyhovieť vzájomnej žalobe žalovaného 1/ ani vecne. Neboli splnené ani procesné podmienky na vyhovenie vzájomnej žalobe žalovaného v 1/, keď v zmysle §137 písm. c) C.s.p., žalobou možno požadovať, aby sa rozhodol najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, pričom vzájomná žaloba žalovaného 1/ procesne nespĺňala zákonom požadované náležitosti, keď chýbal naliehavý právny záujem na takom určení, akého sa žalovaný 1/ domáhal, nakoľko pri nevyhovení žalobe žalobcu by bolo konzumované už to, čoho sa domáhal žalovaný 1/. 14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., keď žalobca mal vo veci plný úspech, preto súd priznal žalobcovi proti žalovaným 1/a 2/ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 15. Proti rozsudku podal odvolanie v zákonnej lehote žalovaný 1/. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalovaný 1/ napadol všetky výroky rozsudku súdu prvej inštancie a žiadal, aby odvolací súd vyhovel jeho vzájomnej žalobe. Žalovaný 1/ v odvolaní zopakoval svoju argumentáciu z konania pred súdom prvej inštancie keď uviedol, že Zmluva o nájme pozemku č. 4/2013 bola so žalobcom uzatvorená na dobu určitú - 10 rokov. Dňa 31.5.2021 bola žalobcovi odoslaná výpoveď zo Zmluvy o nájme pozemkov č. 4/2013. O tejto výpovedi rozhodlo obecné zastupiteľstvo obce Tôň uznesením č. XVI/2021-C. Možnosť výpovede bola dohodnutá v čl. IV bod 2. Proti tejto výpovedi nepodal žalobca žiadne odvolanie, námietky alebo podanie. Žalovaný 1/ tento postup hodnotil ako súhlas s výpoveďou zo zmluvy o nájme a z tohto dôvodu považuje uplatnenie čl. IV bod 3 za nemožné. Zároveň poukázal aj na skutočnosť, že zákonodarca medzičasom vypustil zo znenia zákona č. 504/2003 Z.z. pôvodné znenie § 12 ods. 1. Žalovaný 1/ vypísal verejnú obchodnú súťaž na uzatvorenie nájomnej zmluvy na predmetné pozemky, ktorej sa zúčastnil aj žalobca, avšak nebol úspešný. Následne žalobca odmietal komunikáciu s obcou Tôň a neodovzdal obci ani novému nájomcovi prenajaté pozemky. Žalovaný 1/ je postupom žalobcu nútená trpieť stav, ktorý je protiprávny. Podľa platnej výpovede mal žalobca odovzdať pozemky k 31.12.2021. Podľa Zmluvy o nájme pozemku k 31.12.2022. Stanovisko žalobcu, podľa ktorého sa Zmluva o nájme predlžuje o ďalších päť rokov je pre žalovaného 1/ neprijateľné, keďže čl. IV ods. 2 nebol v ďalšej časti zmluvy konkretizovaný, tým sa stáva bezpredmetným, čl. IV ods. 3 sa v zmysle zákona č. 504/2003 Z.z. vzťahuje na nájomné zmluvy uzatvorené na neurčitý čas, čo nie je tento konkrétny prípad, nakoľko Zmluva o nájme pozemku bola uzatvorená na určitý čas. Totožné argumenty uviedol žalovaný 1/ aj v podaní zo dňa 16.4.2021. 16. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie aj žalovaná 2/ a navrhla odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná žalovanej právo na náhradu

trov prvoinštančného aj odvolacieho konania a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolanie odôvodnila v súlade s § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. a uviedla, že v nájomnej zmluve č. 4/2013 nebolo žiadnym spôsobom špecifikované akú formu a podobu má mať listina, na základe ktorej jedna zmluvná strana dá vedieť druhej zmluvnej strane, že nemá záujem na ďalšom trvaní zmluvy. Žalovaná 2/ má zo to, že žalovaný 1/ svojim listom zo dňa 31.05.2021 adresovaným žalobcovi vyjadril svoju vôľu skončiť nájomnú zmluvu č. 4/2013. Žalovaná 2/ naďalej trvá aj na tom, že predmetný list treba vykladať podľa jeho obsahu a nie podľa jeho názvu a predmetný list považuje za výzvu vlastníka na vrátenie a prevzatie pozemku. Žalovaná 2/ aj v odvolaní poukázala na list žalobcu č. PD/10/2022 zo dňa 23.3.2022, v ktorom žalobca požiadal žalovaného 1/ ako prenajímateľa, že k vydaniu pozemkov môžu pristúpiť v bližšom termíne k dátumu ukončenia zmluvy. Žalovaná 2/ taktiež aj vo svojom odvolaní uviedla. na to, že napriek tomu, že žalobca tvrdí, že nájomný vzťah medzi ním a žalovaným naďalej trvá, zúčastnil sa na verejnej obchodnej súťaži vyhlásenej žalovaným 1/. Žalovaná 2/ ďalej opätovne poukázala aj na konanie vedené na Okresnom úrade Komárno, pozemkový a lesný odbor pod č. OU-KNPLO-2023/001312, na základe ktorého Okresný úrad Komárno, ako príslušný správny orgán rozhodol tak, že podľa § 12a ods. 8 zákona č. 504/2003 Z.z. vzniká podnájomný vzťah k určenému pozemku a určil aj povinnosť nájomcu (žalobcu) vypratať pozemok, ku ktorému vznikol podnájomný vzťah. Toto konanie bolo prerušené, avšak Okresný úrad Nitra, ako odvolací orgán uviedol, že „v spisovom materiáli sa nachádza výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 31.5.2021, ktorú obec Tôň preukázateľne zaslala PD Tôň (doručené PD Tôň dňa 16.6.2021). Tento dokument preukazuje, že prenajímateľ rok pred uplynutím doby, na ktorú bol nájom dohodnutý, písomne vyzval nájomcu na vrátenie a prevzatie prenajatých pozemkov po skončení nájmu. Ďalším dokladom preukazujúcim zaslanie výpovede z nájomnej zmluvy včas je odpoveď na výzvu č. PD/10/2022 zo dňa 23.3.2022. K vydaniu prenajatých pozemkov môžeme pristúpiť v bližšom termíne k dátumu ukončenia zmluvy. Odvolací správny orgán má za to, že v prípade, ak by výpoveď nájomnej zmluvy nebola zaslaná obcou včas, PD Tôň by ju neakceptovalo a nesúhlasilo by s vydaním prenajatých pozemkov, ako sa uvádza vo vyššie uvedenej odpovedi.“ Uvedené vyjadrenie podporuje stanovisko žalovanej 2/ o tom, že žalobca akceptoval výpoveď z nájomnej zmluvy a jednoznačne súhlasil s vydaním prenajatých pozemkov. Žalobca sa zároveň zúčastnil na verejnej obchodnej súťaži bez toho, aby proti súťaži podal akékoľvek námietky. 17. Žalobca sa k odvolaniam žalovaných 1/ a 2/ vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 4.10.2024, v ktorom uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za správny a žiada ho preto potvrdiť a zaviazať žalovaných na náhradu trov odvolacieho konania. Vo svojom vyjadrení uviedol, že argumentácia oboch žalovaných je v ich odvolaniach takmer totožná s tou, ktorú prednášali už v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalobca považoval za potrebné vyjadriť sa k tvrdeniam, podľa ktorých žalovaný 1/ vyzval žalobcu na odovzdanie pozemkov vlastníkov a žalobca s týmto súhlasil. Celý list žalovaného 1/ je koncipovaný tak, že bola daná výpoveď, tá bola oznámená žalobcovi a následne bola verejná obchodná súťaž, kde vyhral niekto iný. Na tom základe žalovaný 1/ vyzýval žalobcu na odovzdanie prenajatých pozemkov a to do 28.3.2022. 18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 C.s.p. prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219 ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 16.9.2025. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a dôvodmi odvolaní žalovaného 1/ a žalovaného 2/, odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniam proti rozsudku nie je možné vyhovieť. 19. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 20. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 21. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalovaného 1/ a 2/ dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd preto konštatuje vecnú

správnosť napadnutého rozsudku a stotožňuje sa s dôvodmi v ňom uvedenými a v celom rozsahu na ne poukazuje. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca ako nájomca uzatvoril so žalovaným 1/ ako prenajímateľom zmluvu označenú ako Zmluva o nájme pozemkov č. 4/2013, ktorej predmetom bol nájom poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich sa v kat. území F.. V čl. IV bod 3 zmluvy bol dohodnuté, že v prípade, ak prenajímateľ alebo nájomca rok pred uplynutím zmluvy nevyzve druhú zmluvnú stranu na vrátenie a prevzatie prenajatých pozemkov po skončení nájmu, predlžuje sa doba nájmu o 5 rokov. Žalobca mal za to, že boli splnené podmienky vymedzené v čl. IV ods. 3 Zmluvy o nájme pozemkov č. 4/2013 a teda, že došlo k predlženiu doby nájmu o ďalších 5 rokov. Práve posúdenie skutočnosti, či nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ trvá bolo podstatné pre rozhodnutie o dôvodnosti, či nedôvodnosti žalobcovej určovacej žaloby ako aj vzájomnej žaloby žalovaného. 22. Pri určovacej žalobe sa súd musí v prvom rade vysporiadať s otázkou, či je v danom prípade daný naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení podľa § 137 písm. c) C.s.p.. Podľa ustálenej judikatúry je existencia naliehavého právneho záujmu základnou procesnou podmienkou prípustnosti určovacej žaloby. Účelom určovacej žaloby je teda poskytnúť právnu ochranu tam, kde medzi účastníkmi existuje spor o právny vzťah alebo právo, ktorý vytvára stav právnej neistoty. Súd je preto povinný pred samotným skúmaním vecnej dôvodnosti žaloby zistiť, či je žalobca vôbec oprávnený požadovať súdne určenie. Ak by súd skúmal vecnú stránku bez predchádzajúceho zistenia existencie naliehavého právneho záujmu, porušil by zásadu hospodárnosti konania a rozhodol by v prípade, v ktorom absentuje podmienka konania. 23. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď skúmal existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobcom podanej určovacej žalobe a správne uzavrel, že predmetná určovacia žaloba je spôsobilá odstrániť medzi stranami existujúci stav právnej neistoty. Určovacia žaloba je spôsobilá dať odpoveď nielen na otázku, či je nájomcom predmetných poľnohospodárskych pozemkov žalobca alebo žalovaná 2/, ale aj odpoveď aj príslušným správnym orgánom na otázku, či je žalovaná 2/ oprávnená domáhať náhradného užívania pozemkov podľa § 12a zákona č. 504/2003 Z.z. 24. Súd prvej inštancie správne posúdil aj otázku platnosti, resp. neplatnosti výpovede žalovaného 1/ z nájomnej zmluvy. Zmluva o nájme pozemkov č. 4/2013 bola uzavretá na dobu určitú 10 rokov. Zmluva obsahuje aj ustanovenie o možnosti jej vypovedania, avšak len v prípadoch stanovených v zmluve alebo zákonom, pričom zmluva žiadne výpovedné dôvody bližšie nešpecifikuje. Zákon teda jednoznačne viaže možnosť predčasnej výpovede nájomnej zmluvy uzavretej na určitý čas na existenciu zákonného alebo zmluvného dôvodu. Samotné rozhodnutie obecného zastupiteľstva nie je takýmto dôvodom, pretože nepredstavuje „porušenie povinností nájomcu“ ani „iný dôvod uvedený v zmluve alebo zákone“. Rozhodnutie obecného zastupiteľstva nemôže samo osebe založiť dôvod na výpoveď zmluvy, ak takýto dôvod nevyplýva zo zákona alebo zo zmluvy. Keďže žalovaný 1/ vypovedal nájomnú zmluvu uzavretú na určitý čas bez existencie zákonného alebo zmluvného dôvodu, ide o neplatný právny úkon. Súd prvej inštancie preto správne uzavrel, že výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 31.5.2021 daná žalovaným 1/ pred uplynutím doby nájmu je absolútne neplatným právnym úkonom. 25. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu, obchádza zákon alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva ex lege, teda priamo zo zákona, a pôsobí od samého začiatku (ex tunc). Na túto neplatnosť je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti, a to aj v prípade, že žiadna zo strán ju výslovne nenamietala. Z hľadiska uvedených následkov je bezpredmetné kedy začal žalobca neplatnosť výpovede z nájmu namietať a akým spôsobom. Rovnako tak účasť žalobcu na verejnej obchodnej súťaži vyhlásenej žalovaným nespôsobuje ratihabíciu neplatnej výpovede. 26. Súd prvej inštancie správne posúdil aj obsah ustanovenia čl. IV. ods. 3 Zmluvy o nájme pozemku č. 4/2013. Uvedené ustanovenie zmluvy upravuje možnosť automatického predlžovania jej trvania. K predĺženiu doby nájmu o 5 rokov malo dôjsť vtedy, ak žalovaný 1/ ako prenajímateľ písomne žalobcu nevyzval na vrátenie prenajatých pozemkov po skončení doby nájmu. Medzi žalobcom a žalovanými bolo sporné, či žalovaný 1/ vyzval v určenej lehote žalobcu na vrátenie pozemkov. Žalovaná 2/ považoval túto povinnosť za splnenú dňa 16.6.2021, kedy žalovaný 1/ doručil žalobcovi výpoveď z nájmu. 27. Dňa 16.6.2021 žalovaný doručil žalobcovi písomnosť označenú ako „Výpoveď nájomnej zmluvy“, v ktorej uviedol, že nájomnú zmluvu vypovedá z zmysle uznesenia obecného zastupiteľstva. Žalovaná

2/ v konaní pred súdom prvej inštancie, ako aj v odvolacom konaní argumentovala, že predmetnú výpoveď treba vykladať podľa jej obsahu, nie podľa označenia, a že je potrebné ju posudzovať ako výzvu na vrátenie pozemkov podľa článku IV bod 3 zmluvy, ktorá mala zabrániť automatickému predĺženiu nájomného vzťahu o ďalších päť rokov. 28. Ako už bolo uvedené výpoveď nájomnej zmluvy zo dňa 31.5.2021 je absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Podľa § 35 ods. 2 Občianskeho zákonníka sa právne úkony posudzujú podľa obsahu, nie podľa ich označenia. Pri výklade právnych úkonov je potrebné prihliadať na všetky okolnosti, za ktorých bol právny úkon urobený, na jeho jazykové znenie, ako aj na vôľu účastníkov, avšak iba v rozsahu, v akom bola táto vôľa zrozumiteľne prejavená navonok. V právnej teórii a judikatúre sa rozlišujú tri základné výkladové metódy: jazykový výklad - skúma doslovný význam použitých výrazov; systematický a logický výklad - hodnotí úkon v kontexte jeho obsahu a súvislostí; teleologický (účelový) výklad - prihliada na zmysel a účel sledovaný účastníkmi. Stále však platí, že výklad právneho úkonu nemôže nahrádzať alebo meniť vôľu účastníka, ktorá v právnom úkone nebola prejavená. Výklad právneho úkonu je prípustný len v medziach zrozumiteľne prejavenej vôle účastníka, výkladom nie je zmeniť právnu povahu úkonu. Z týchto zásad vyplýva, že výklad právneho úkonu nemôže pretransformovať neplatný úkon na platný, ani mu prisúdiť iný právny obsah, než z neho vyplýva. 29. Z jazykového hľadiska predmetná písomnosť jednoznačne predstavuje výpoveď nájomnej zmluvy, ktorej účelom bolo predčasné ukončenie nájmu, nie oznámenie o tom, že po uplynutí doby nájmu žalovaný 1/ žiada o vrátenie pozemkov. Ani z ďalších okolností nevyplýva, že by žalovaný 1/ sledoval iný cieľ, než ukončenie nájmu predčasne. Dokonca aj z argumentácie žalovaného 1/ v samotnom súdnom konaní vyplýva, že aj on sám považuje písomnosť z 31.5.2021 za výpoveď nájomnej zmluvy a aj za dôvod jej ukončenia. 30. Odvolací súd v tejto súvislosti považuje za potrebné uviesť, že výpoveď a výzva na vrátenie pozemkov podľa čl. IV bod 3 Zmluvy o nájme pozemku č. 4/2013 predstavujú dva odlišné právne úkony. Výpoveď smeruje k predčasnému ukončeniu nájomného vzťahu pred uplynutím dohodnutej doby, naproti tomu výzva je len oznámením prenajímateľa, že po uplynutí doby nájmu nemá záujem na jej predĺžení. Tieto úkony majú odlišný účel aj právne následky, preto nemožno výkladom nahradiť jeden druhým. Odvolací súd preto konštatuje, že nie je možné dospieť k záveru, že výpoveď žalovaného by mohla byť považovaná za výzvu na vrátenie pozemkov. Keďže žalovaný nepožiadal písomne o vrátenie pozemkov najneskôr jeden rok pred skončením doby nájmu, nesplnil podmienku, ktorá by zabránila automatickému predĺženiu nájomnej zmluvy podľa článku IV bod 3 Zmluvy o nájme pozemkov č. 4/2013. V dôsledku toho sa nájomná zmluva dňom 1.1.2023 automaticky predĺžila o ďalších päť rokov, teda do 31.12.2027, a nájomný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ naďalej trvá. 31. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru o predĺžení nájomného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným do 31.12.2027, a že žalovaný 1/ následne uzavrel novú nájomnú zmluvu so žalovanou 2/, ktorej predmetom boli tie isté pozemky, je potrebné vyvodiť aj právne dôsledky takejto skutočnosti. Keďže v čase uzavretia druhej nájomnej zmluvy boli pozemky tvoriace predmet tejto zmluvy viazané už existujúcim a platným nájomným vzťahom so žalobcom, žalovaný nebol oprávnený prenajať ich ďalšej osobe. Uzavretím novej zmluvy teda došlo k úkonu, ktorého plnenie je právne nemožné, pretože žalovaný 1/ nemohol odovzdať tretej osobe - žalovanej 2/ užívanie pozemkov, ktoré bol povinný ponechať v užívaní žalobcu. Takýto úkon je podľa § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, a to ex tunc, teda od samého začiatku. Neplatnosť pôsobí voči všetkým (erga omnes), preto tretia osoba nemohla nadobudnúť žiadne práva k predmetným pozemkom. Z neplatného právneho úkonu nevznikajú žiadne právne účinky, ktoré ním mali byť založené. Tretia osoba, s ktorou žalovaný uzavrel nájomnú zmluvu, nenadobudla postavenie nájomcu a nemá žiadne oprávnenia vyplývajúce z platného nájomného vzťahu. 32. Na neplatnosti nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalovaným 1/ a žalovanou 2/ nemohol nič zmeniť ani dodatok, ktorým sa účinnosť tejto zmluvy posunula na 1.1.2023. Ak je právny úkon neplatný, jeho neplatnosť nemožno odstrániť tým, že sa dodatočne zmení jeho obsah alebo že účastníci prejavia vôľu, aby úkon pôsobil inak. Právny úkon, ktorý je od počiatku neplatný, nemôže byť konvalidovaný novým prejavom vôle účastníkov, pretože neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege). Dodatok k neplatnej zmluve, je sám o sebe rovnako právne nulitný. Neexistujúca alebo absolútne neplatná zmluva nemôže

byť predmetom právnych úprav, dodatkov ani zmien, pretože nemožno meniť niečo, čo právne neexistuje (quod nullum est, nullum producit effectum). Posunutie účinnosti takejto neplatnej nájomnej zmluvy preto nemôže založiť jej platnosť, ani dodatočne odstrániť dôvod jej neplatnosti. Odvolací súd preto konštatuje, že dodatok k neplatnej nájomnej zmluve, ktorým sa mení alebo posúva jej účinnosť, nemá žiadne právne účinky a nemôže konvalidovať pôvodne neplatný právny úkon. 33. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutí a jeho závery nie sú arbitrárne. Súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k veci, výsledky vykonaného dokazovania, a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na zistený skutkový stav, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). 34. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody uplatňované žalovanými v ich odvolaniach neboli podložené takými relevantnými argumentmi, ktoré by boli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, na ktorých založil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému 1/ a 2/ celom rozsahu keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. S poukazom na ust. § 262 ods. 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1, C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 4223201624)

  1. 28. 2. 2024Rozsudok Okresného súdu Nitra sp. zn. 57Cb/89/2023 z 28. 2. 2024
  2. 24. 9. 2025Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/178/2024 z 24. 9. 2025 (toto rozhodnutie)