Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/237/2024 4423201428 27. 03. 2025 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2025:4423201428.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: PMB Steel s. r. o., so sídlom Okružná 9996/3, 940 02 Nové Zámky, IČO: 53 184 971, právne zastúpený: JUDr. Martin Ganczner, advokát, so sídlom Tajovského 6, 940 02 Nové Zámky, proti žalovanému: H+H STEEL s.r.o., so sídlom Športová 7508/16, 940 02 Nové Zámky, IČO: 46 595 759, ktorého správcom je JUDr. Erik Solár, so sídlom kancelárie Levická 886, 952 01 Vráble, IČO: 37 858 289, o zaplatenie 32 953,15 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nitra č.k. 28Cb/67/2023 - 127 zo dňa 01.10.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Nitra č.k. 28Cb/67/2023 - 127 zo dňa 01.10.2024 v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e . II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) uznesením č.k. 28Cb/67/2023 - 127 zo dňa 01.10.2024 (ďalej aj ako „napadnuté uznesenie“) konanie zastavil (výrok I.) a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal (výrok II.). 2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 47 ods. 1 a ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ZoKR“), § 145 ods. 1, § 256 ods. 1 a ods. 2 a § 257 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“). 3. V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že v priebehu súdneho konania zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 28K/7/2023 - 51 zo dňa 26.09.2023, právoplatným dňa 04.10.2023, bol okrem iného na majetok dlžníka H+H STEEL s.r.o. vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Erik Solár. Konanie bolo v dôsledku vyhlásenia konkurzu prerušené v zmysle čl. 18 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/848 z 20. mája 2015 o insolvenčnom konaní (prepracované znenie) (ďalej aj ako „nariadenie o insolvenčnom konaní“) v spojení s § 47 ods. 1 ZoKR. Poukázal na to, že právny zástupca žalobcu po výzve súdu oznámil, že žalovanú pohľadávku si uplatnil v konkurznom konaní vedenom na majetok žalovaného. Uviedol, že výzvou zo dňa 12.08.2024 vyzval žalovaného, ako aj správcu žalovaného, na podanie návrhu v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR, ktorá im bola doručená dňa 12.08.2024. Návrh na pokračovanie v konaní v súdom stanovenej lehote 30 dní podaný nebol. Súd prvej inštancie skonštatoval, že keďže boli splnené podmienky ustanovenia § 47 ods. 4 ZoKR, a teda správca úpadcu nepodal návrh na pokračovanie v konaní, mala uvedená skutočnosť za následok, že nastali účinky späťvzatia žaloby. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade s § 145 ods. 1 CSP a konanie zastavil. Za účelom rozhodovania o nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie zisťoval procesné zavinenie niektorej zo strán sporu na zastavení konania a dospel k záveru, že
zavinenie konania nemožno pripísať ani jednej zo strán sporu. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 43Cob/10/2020 - 127 zo dňa 12.05.2020 a uviedol, že sa s jeho odôvodnením stotožňuje a mal za to, že zmena zákonnej úpravy, v dôsledku ktorej dôjde k zastaveniu konania je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd nemusí náhradu trov konania priznať žiadnej zo strán sporu. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že ho žiadnej zo strán sporu nepriznal. 4. Proti tomuto uzneseniu žalobca podal dňa 04.11.2024 včas odvolanie voči výroku II., ktorým súd prvej inštancie stranám sporu náhradu trov konania nepriznal a navrhoval, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil tak, že prizná žalobcovi náhradu trov konania spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia a zároveň rozhodne o vrátení súdneho poplatku. Žalobca odvolanie odôvodnil v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP, t. j. mal za to, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Žalobca v odvolaní namietal, že skutočne nezavinil, že konanie bolo zastavené. Poukázal na to, že správca konajúci za úpadcu nepodal návrh na pokračovanie v konaní, a teda žalovaný, za ktorého správca nevykonal úkon smerujúci k pokračovaniu konania, zapríčinil zastavenie konania a mal by byť zaviazaný na náhradu trov konania. Žalobca považoval za nespravodlivé, aby mu ako veriteľovi žalovaného, ktorý je jeho dlžníkom, nebola priznaná náhrada trov konania, ak nezavinil, že konanie sa zastavilo. Žalobca tiež namietol, že zaplatil súdny poplatok a napadnuté uznesenie neobsahuje výrok o tom, že súd mu vráti zaplatený súdny poplatok, pričom poukázal na ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „zákon o súdnych poplatkoch“). 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril. 6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) (ďalej aj ako „krajský súd“ alebo aj ako „odvolací súd“) po zistení, že odvolanie žalobcu bolo podané oprávnenou osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 359 a § 362 ods. 1 prvá veta CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 CSP a § 380 CSP), bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 9. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. 10. Súd prvej inštancie vo výroku II. napadnutého uznesenia stranám sporu náhradu trov konania nepriznal, a to s poukazom na ustanovenie § 257 CSP, nakoľko mal za to, že procesné zavinenie nie je možné pripísať ani jednej zo strán sporu a konštatoval, že zmena zákonnej úpravy, v dôsledku ktorej dôjde k zastaveniu konania, je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý súd nemusí náhradu trov konania priznať žiadnej zo strán sporu. 11. Odvolací súd sa zaoberal námietkou odvolateľa, ktorý namietal, že nezavinil zastavenie predmetného konania a mal za to, že zastavenie konania zavinil žalovaný, keď správca, ktorý za neho konal, nedal súhlas s pokračovaním v konaní. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil.
Naproti tomu aplikácia ustanovenia § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Aplikácia daného ustanovenia musí zodpovedať osobitným okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať vždy výnimočný charakter. Citované ustanovenie dopadá na tú stranu, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania. Ustanovenie § 257 CSP neslúži k zmierňovaniu majetkových rozdielov medzi procesnými stranami, ale k riešeniu situácie, v ktorej je nespravodlivé, aby ten, kto dôvodne hájil svoje porušené alebo ohrozené práva alebo právom chránené záujmy, nedostal náhradu trov, ktoré pri tejto činnosti účelne vynaložil. Odvolací súd uvádza, že z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že uznesením Okresného súdu Nitra č.k. 28K/7/2023 - 51 zo dňa 26.09.2023, právoplatným dňa 04.10.2023, bol okrem iného na majetok dlžníka H+H STEEL s.r.o. vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený JUDr. Erik Solár. K zastaveniu predmetného konania došlo v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR v spojení s § 145 ods. 1 CSP po tom, ako správca a ani dlžník (žalovaný) nepodali návrh na pokračovanie v konaní. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR účinky späťvzatia žaloby, a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. Znamená to, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaci žalobcovi. Dôsledkom aplikácie § 47 ods. 4 ZoKR je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v ktorého dôsledku súdu vzniká povinnosť o tomto účinnom späťvzatí rozhodnúť a konanie zastaviť zákonom predpokladaným procesným postupom. Odvolací súd poukazuje na to, že v zmysle § 47 ods. 4 ZoKR bol dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradený účinkami tohto zákonného ustanovenia, nie je preto pri zastavení konania možné ustáliť, procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania v predmetnej veci. Účinky späťvzatia žaloby v danom prípade nastali zo zákona a súd nebol oprávnený skúmať dôvody, pre ktoré nastali v prejednávanej veci účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 ZoKR. Odvolací súd tak v zhode so súdom prvej inštancie za dôvody hodné osobitného zreteľa považoval skončenie predmetného konania jeho zastavením na základe naplnenia podmienok vyžadovaných ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR, teda z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného za situácie, keď ani správca konkurznej podstaty a ani žalovaný nenavrhli pokračovať v konaní. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne aplikoval ustanovenie § 257 CSP pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania a stranám sporu náhradu trov konania nepriznal, keď konštatoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa. Nakoľko k zastaveniu konania došlo v dôsledku naplnenia podmienok vyžadovaných a predpokladaných ustanovením § 47 ods. 4 ZoKR, čo možno v intenciách prejednávanej veci považovať za dôvody hodné osobitného zreteľa. Odvolací súd preto túto odvolaciu námietku žalobcu posúdil ako nedôvodnú. 12. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie opomenul rozhodnúť v napadnutom uznesení o vrátení ním zaplateného súdneho poplatku, odvolací súd uvádza, že zo žiadneho ustanovenia CSP, ako ani zákona o súdnych poplatkoch nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o vrátení súdneho poplatku strane sporu, pokiaľ bolo konanie zastavené, v tom istom rozhodnutí. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že z obsahu súdneho spisu vyplynulo, že súd prvej inštancie uznesením č.k. 28Cb/67/2023 - 134 zo dňa 07.11.2024 rozhodol o vrátení súdneho poplatku zaplateného dňa 04.07.2024 v sume 1 888 eur žalobcovi po právoplatnosti uznesenia cestou prevádzkovateľa systému - Slovenská pošta, a.s.. O vrátení súdneho poplatku žalobcovi tak súd prvej inštancie rozhodol samostatným uznesením zo dňa 07.11.2024. Odvolací súd preto túto odvolaciu námietku žalobcu posúdil ako nedôvodnú. 13. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. ako vecne správne v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko tento mal síce v odvolacom konaní plný úspech, avšak v priebehu odvolacieho konania si žiadne trovy konania neuplatnil, ani mu zo súdneho spisu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú.
15. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).