Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Co/91/2023 5117210712 11. 02. 2025 JUDr. Juraj Považan ECLI:SK:KSBA:2025:5117210712.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Jany Richterovej a JUDr. Renáty Janákovej, v spore žalobcu: EKO KALIBRA, s.r.o. so sídlom Kolárovice 194, IČO: 46 355 987, zast. Advokátska kancelária JUDr. Milan Chovanec s.r.o., so sídlom v Žiline, Vojtecha Tvrdého 17, proti žalovanému: Národný ústav detských chorôb, so sídlom v Bratislave, Limbová 1, Bratislava, IČO: 00 607 231, zast. Mgr. Tomášom Szabom, advokátom v Bratislave, Blumentálska 20, o zaplatenie 964,19 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 21. júla 2022 č.k. 16C/38/2018-213 takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 964,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 964,19 eur od 20.12.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi proti žalovanému priznáva nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1/Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa tento domáhal zaplatenia sumy 964,19 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne od 20.12.2016 do zaplatenia, súčasne priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 2/Žalobca v žalobe uviedol, že motorové vozidlo zn. V. C., M.: B. vo vlastníctve žalobcu (ďalej len „poškodené vozidlo“), bolo dňa 12.10.2016 (streda), pri jazde v Bratislave po Tomášikovej ulici, zasiahnuté kameňom. Žalobca ďalej tvrdil, že kameň vyletel spod kolies motorového vozidla s M.: B., ktoré bolo vozidlom zdravotnej služby, pri tom, ako sa toto vozidlo zaradilo z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu pred poškodené vozidlo žalobcu a kameňom zasiahnuté čelné sklo na vozidle žalobcu prasklo. Poškodené vozidlo žalobcu v tom čase riadil vodič F. L. - konateľ žalobcu a spolujazdcom bola jeho manželka T. L.. Žalobca ďalej uviedol, že po návrate do sídla spoločnosti cez Slovenskú kanceláriu poisťovateľov zistil, že prevádzkovateľom motorového vozidla s M.: B. je žalovaný (ďalej aj „vozidlo žalovaného“), preto si voči nemu uplatnil nárok na náhradu škody. Zároveň žalobca zistil, že uvedené vozidlo žalovaného je povinne zmluvne poistené v Komunálnej poisťovni, a.s. Vienna Insurance Group (ďalej aj „poisťovňa žalovaného“), ktorej žalobca uvedenú udalosť nahlásil dňa 12.10.2016 ako poistnú udalosť. Poisťovňa žalovaného poistnú udalosť zaevidovala pod č. 8012974626 k poistnej zmluve č. 6816269368, zabezpečila obhliadku poškodeného vozidla, žalobcovi poskytla príslušné tlačivá (s predvyplnenými údajmi o vozidle žalovaného ako škodcu) a odporučila žalobcovi, aby si dal čelné sklo opraviť, pričom komunikácia s poisťovňou prebiehala telefonicky a elektronicky. Na základe toho žalobca dal opraviť poškodené čelné sklo v autorizovanom servise GALIMEX s.r.o. so sídlom Sučianska 5470/49, F. - X., D.: XXXXXXXX, pričom náklady opravy podľa faktúry č. OF1620 z 18.10.2016 predstavovali žalovanú čiastku 964,19 eur. Poisťovňa žalovaného po predložení dokladov žalobcovi oznámila, že mu nemôže nahradiť škodovú udalosť, nakoľko prevádzkovateľ motorového
vozidla s EČV: BA159BP, nenahlásil poistnú udalosť, resp. zaslal poisťovni zamietavé stanovisko. V tejto súvislosti žalobca odkázal na email žalovaného zo dňa 28.10.2016, ktorým žalovaný poprel svoju zodpovednosť za škodu na vozidle žalobcu s odôvodnením, že vodiča vozidla žalovaného nikto na škodovú udalosť v čase jej vzniku neupozornil, nezastavil a nebol s týmto vodičom ani spísaný žiadny záznam o nehode. Žalobca poukázal na to, že vzhľadom k hustote a charakteru cestnej premávky v mieste škodovej udalosti (Tomášikova ul. v Bratislave), nebolo možné vozidlo žalovaného zastaviť a spísať záznam o nehode, nakoľko nie je možné od nikoho spravodlivo požadovať, aby prenasledoval a zastavoval vozidlo zdravotnej služby v premávke na ceste, pričom nie je zrejmé, ako by to mal vodič poškodeného vozidla vykonať, aby neohrozil ostatných účastníkov cestnej premávky a sám sa nedopustil dopravného priestupku. Vodič poškodeného vozidla žalobcu si zaznačil EČV vozidla žalovaného, ktoré mu spôsobilo škodu a následne sa snažil vyriešiť situáciu mimosúdne. Žalobca tiež uviedol, že so žalovaným komunikoval elektronicky a aj prostredníctvom právneho zástupcu žalobcu, ktorý žalovaného vyzval na náhradu vzniknutej škody pokusom o zmier zo dňa 13.12.2016 a urgenciou zo dňa 12.01.2017, ku ktorým žalovaný zaujal zamietavé stanovisko podaním zo dňa 27.01.2017. 3/Žalovaný v spore poukázal na emailovú správu zo dňa 28.10.2016, ktorou žalobcovi oznámil, že vykonal interné šetrenie na Oddelení dopravných činností žalovaného, na základe ktorého zistil, že vodič motorového vozidla s M.: B., si nie je vedomý žiadneho poškodenia cudzieho motorového vozidla dňa 12.10.2016, nakoľko vodiča nikto neupozornil, nezastavil a ani nespísal žiadny záznam o nehode. Žalovaný s odkazom na ustanovenie § 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“) a ustanovenia § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka uviedol, že je povinnosťou poškodeného uplatnený nárok preukázať, vrátane časovej a vecnej súvislosti medzi osobitnou povahou prevádzky konkrétneho motorového vozidla ako príčinou a vznikom škody ako následkom a teda povinnosť preukázať príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla a vznikom škody. Žalovaný preto namietal, že žalobca tvrdené skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázal a namietal tiež to, že žalovaná istina predstavuje cenu za výmenu čelného skla poškodeného vozidla, avšak nie škodu skutočnú. Napokon žalovaný namietal vykonanie výsluchu vodiča poškodeného vozidla F. L. ako svedka, nakoľko sa jedná o konateľa žalobcu a aj spolujazdkyne T. L., ktorá je jeho manželkou, z dôvodu pochybnosti o ich nestrannosti a vierohodnosti ich výpovedí, vzhľadom na ich blízky (manželský) vzťah. 4/Súd prvej inštancie konštatoval, že spornými boli v konaní žalobcom opísané skutkové okolnosti a samotný priebeh nehody (škodovej udalosti) zo dňa 12.10.2016, pri ktorej malo dôjsť k poškodeniu čelného skla na vozidle žalobcu kamienkom, vymršteným spod kolesa iného motorového vozidla, ktoré ho predbiehalo sprava a zaradilo sa pred vozidlo žalobcu. Sporným bolo práve konkrétne vozidlo, prevádzkou ktorého mala byť spôsobená škoda, tzn. žalobcom označené vozidlo žalovaného s M.: B., ako aj skutočnosť, že išlo o sanitku, resp. vozidlo zdravotnej služby, a napokon bola sporná existencia príčinnej súvislosti medzi prevádzkou označeného motorového vozidla žalovaného a vznikom škody na predmetnom vozidle žalobcu. 5/Podľa súdu prvej inštancie preukázanie existencie škody (vrátane preukázania celej jej výšky), resp. existenciu škodovej udalosti a preukázanie príčinnej súvislosti, sú nevyhnutným základom vzniku zodpovednosti bez zreteľa na to, či sa povinnosť náhrady škody zakladá na princípe zavinenia (§ 420, § 420a OZ) alebo ide o niektorý z prípadov objektívnej zodpovednosti (§ 427 až § 437 OZ). Pre úspech v súdnom spore o náhradu škody musia byť tieto zodpovednostné znaky splnené (preukázané) súčasne. Vychádzajúc z uvedených princípov o dôkaznej povinnosti strán sporu posúdil zistený skutkový stav na základe dôkazne preukázaných skutkových okolností a podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich vznik záväzkových vzťahov (§ 488, § 489 a nasl. OZ), zodpovednosť za škodu (§ 420 a nasl. OZ) a podľa ustanovení zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Z hľadiska právneho posúdenia žalovaného nároku je zo skutkových okolností zrejmé, že v danom prípade sa jedná o osobitnú zodpovednosť za škodu podľa § 427 OZ, ktorá je založená len na osobitnej povahe prevádzky dopravných prostriedkov a nie je podmienená tým, že bola porušená nejaká právna povinnosť. Povinnosťou žalobcu bolo preto preukázať existenciu škodovej udalosti tak ako ju opísal v žalobe a príčinnú súvislosť medzi touto škodovou udalosťou a vznikom škody na motorovom vozidle žalobcu (tzv. kauzálny nexus). Nakoľko je vo svojom základe otázka príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody otázkou skutkovou, bol žalobca povinný dôkazne preukázať, že škoda a jej výška vznikla ako následok prevádzky konkrétneho motorového vozidla, tzn. je príčinou tejto ujmy. Rozhodujúcim pritom nie je časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku (R 21/1992). 6/V konaní mal súd prvej inštancie za dôkazne preukázané, že ku vzniku škody prišlo dňa 12.10.2016, obhliadka poškodeného vozidla sa konala dňa 13.10.2016 v autorizovanom servise, so záverom servisného technika vykonať opravu výmenou celého čelného akustického, vyhrievaného skla, vrátane
dažďových senzorov a VIN, za účtovanú cenu prác a materiálu v sume 964,19 eur. Spornou okolnosťou bol priebeh škodovej udalosti zo dňa 12.10.2016 opísaný žalobcom, ktorý tvrdil, že poškodenie čelného skla jeho motorového vozidla spôsobilo sprava predbiehajúce vozidlo žalovaného, ktoré sa zaradilo pred ním, zn. F. B. Q. M. : B., spod kolies ktorého mal odskočiť kamienok do čelného skla vozidla žalobcu. 7/V prejednávanej veci však žalobca nepreukázal svoje skutkové tvrdenia o tom, ako došlo k škodovej udalosti, a kauzálny nexus. Z predložených listín a dokazovania vyplývalo, že skutkové okolnosti do formulára na uplatnenie nároku na náhradu škody vpísala manželka konateľa a jediného spoločníka žalobcu, prítomná pri udalosti, kde síce uviedla značku, EČV a VIN motorového vozidla žalovaného, ktoré malo spôsobiť škodu, avšak vodič tohto vozidla (svedok V. J.) opísaný priebeh škodovej udalosti neosvedčil, naopak ho z časti vylúčil (predbiehanie z pravej strany) a žalobca ohľadom škodovej udalosti nezabezpečil žiadne ďalšie dôkazné prostriedky, ktoré by jeho tvrdenia v tomto smere podporili. Rovnako poisťovňa žalovaného, ktorá z titulu uzatvorenej poistnej zmluvy je povinná ako poisťovateľ uhradiť poškodenému škodu za poisteného, poprela, že ku škode došlo v súvislosti s prevádzkou u nej poisteného motorového vozidla zn. F., Q. M.: B. keď konštatovala, že počas jej šetrenia nebol preukázaný vecný a časový súvis medzi prevádzkou uvedeného vozidla a vznikom škody na čelnom skle vozidla žalobcu. Žalobca na dôkazné preukázanie žalovaného nároku, však okrem vyplneného tlačiva pre poisťovňu podpísaného len žalobcom, nevykonal žiaden záznam o priebehu škodovej udalosti v čase tejto škodovej udalosti, s presným označením konkrétneho miesta a priebehu (názov ulice, označenie križovatky a pod.), nezabezpečil označenie žiadneho z okoloidúcich vozidiel, príp. svedkov, nezabezpečil žiadnu fotodokumentáciu, prípadne nezavolal dopravnú políciu na zdokumentovanie škodovej udalosti, práve za účelom posilnenia svojej dôkazné situácie. Ani v rámci konania žalobca nenavrhol žiadne ďalšie dôkazy, napr. predloženie knihy jázd od žalovaného zo dňa 12.10.2016, príp. iné dôkazy podporujúce jeho tvrdenie, že práve označené vozidlo žalovaného spôsobilo v danom čase dňa 12.10.2016 o cca 12:00 - 13:00 hod., pri predbiehaní vozidla žalobcu škodu na jeho čelnom skle. Žalobca síce v tlačive, ktorým si u poisťovni žalovaného uplatnil nárok na náhradu škody presne označil vozidlo žalovaného, avšak je zrejmé, že všetky údaje o tomto vozidle si sám zabezpečil, naviac bolo datované dňa 17.10.2016 a podpísané iba žalobcom. Nakoľko žalovaný poprel tvrdenia žalobcu, že práve toto označené vozidlo, ktorého bol v danom čase prevádzateľom je to, ktoré spôsobilo škodu, bolo povinnosťou žalobcu, toto svoje tvrdenie nad všetky pochybnosti preukázať. Bez dôkazne preukázanej skutočnosti, že predbiehajúcim vozidlom ktorému mal spod kolies vyletieť kamienok a spôsobiť tak škodu na čelnom skle vozidla žalobcu mohlo byť len označené vozidlo žalovaného, nie je možné skonštatovať zodpovednosť žalovaného za spôsobenú škodu. 8/Výpoveď konateľa žalobcu, súd napriek nesprávnemu poučeniu pred výsluchom (ako svedka) mohol hodnotiť len ako výpoveď strany sporu, zainteresovanej na kladnom výsledku (úspechu) v spore. Čo sa týka svedeckej výpovede manželky konateľa, ktorá podľa vyjadrenia pred súdom zároveň pracuje pre žalobcu (spoločne sa zúčastnili školenia), súd jej výpoveď hodnotil rovnako ako výpoveď osoby blízkej k strane sporu, ktorá má vzhľadom na majetkové a personálne prepojenie so žalobcom (ako manželka konateľa a jediného spoločníka žalobcu - s.r.o.), rovnako osobný záujem na úspešnom výsledku sporu. Naviac, konateľ žalobcu vo výpovedi pred súdom, ako aj jeho manželka v tlačive pre poisťovňu uvádzali ako dôvod, pre ktorý objektívne nemohli zastaviť vozidlo (trúbením, blikaním, inak) ten fakt, že bola zhustená premávka a išlo o sanitku. Pritom zároveň obaja tvrdili, že všetky ostatné vozidlá boli vzdialené a preto je vylúčené, že by kamienok vymrštilo spod kolesa iné vozidlo, čo však vylučuje predchádzajúce tvrdenia o hustej premávke. Ich výpovede sa preto javili menej dôveryhodné, keď obaja uvádzali rovnaké rozporuplné tvrdenia. Je tiež možné, že podľa tvaru a farby vozidla mohli obaja usudzovať, že ide o sanitku, avšak išlo preukázateľne, vzhľadom na výpoveď svedka Remenára, o vozidlo bez majáku a symbolu záchrannej služby. Preto sa aj toto tvrdenie konateľa žalobcu a jeho manželky ako svedkyne, javí skôr ako účelový argument, prečo sa nesnažili vozidlo zastaviť a informovať jeho vodiča o situácii a spísať s ním záznam o nehode/škodovej udalosti (§ 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke). 9/Súd prvej inštancie potom za tejto dôkaznej situácie, pri popretí rozhodujúcich skutkových tvrdení žalobcu žalovaným nevylúčil, že tvrdenia žalobcu opisujú skutočný priebeh škodovej udalosti, avšak bez ďalších podporných dôkazov, je rovnako možné, že EČV vozidla žalovaného, o ktorom sa žalobca domnieval, že je sanitkou, žalobca iba využil za účelom uplatnenia si náhrady od poisťovne žalovaného z titulu uzatvoreného PZP, za škodu na čelnom skle vozidla (keďže nemal uzatvorené pre poškodené vozidlo havarijné poistenie), ktorú škodu mu však mohlo spôsobiť v ten deň aj iné vozidlo, na inom mieste a čase. Súd v tejto súvislosti dal do pozornosti ustanovenie § 66 ods. 6 zákona o cestnej premávke, v zmysle ktorého je každý účastník škodovej udalosti okrem iného povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa
osobitného predpisu. To znamená, že vodič poškodeného vozidla mal buď trúbením, blikaním alebo predbehnutím vozidla, ktoré mu malo spôsobiť škodu, upozorniť jeho vodiča na situáciu a vodič tohto vozidla, bol potom povinný na toto upozornenie reagovať a bezodkladne zastaviť vozidlo a poskytnúť pri škodovej udalosti potrebnú súčinnosť. V krajnom prípade by mal vodič poškodeného vozidla aspoň zabezpečiť fotodokumentáciu danej situácie (mobilom), príp. svedkov. Podľa popisu skutkového deja sa vodič poškodeného vozidla o to ani nepokúsil, argumentujúc hustotou premávky, zároveň tvrdiac, že ostatné vozidlá boli vzdialené. 10/Na základe uvedených dôvodov dospel súd prvej inštancie k záveru, že poškodený žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri uplatnenom nároku na náhradu škody, nakoľko dôkazne nepreukázal existenciu škodovej udalosti tak ako ju opísal, nepreukázal príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla žalovaného a škodou, ktorá mala vzniknúť na jeho motorovom vozidle, pričom žalovaný tieto tvrdenia účinne poprel. Žalobca dôkazne nepreukázal požadované zodpovednostné predpoklady, ani sporné skutočnosti, na ktorých boli tieto predpoklady založené a neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. 11/O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s princípom úspechu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako plne úspešnej strane sporu, priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. 12/Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru bolo dostatočne preukázané, že uplatnená škoda vznikla škodovou udalosťou dňa 12.10.2016 na motorovom vozidle žalobcu. Pravdou je, že vodič poškodeného vozidla vozidlo škodcu neprenasledoval a nezastavil, nespísal s ním ani záznam o nehode, čo vzhľadom k hustote a charakteru cestnej premávky v mieste škodovej udalosti nebolo možné. Podľa odvolateľa nie je možné spravodlivo od nikoho požadovať, aby prenasledoval a akýmkoľvek spôsobom zastavoval vozidlo v hustej cestnej premávke, a už vôbec nie vozidlo zdravotnej služby. Výsluchom svedkov na pojednávaní bolo podľa odvolateľa preukázané, že skutočne vozidlo žalovaného bolo pôvodcom škodovej udalosti, základ nároku tak nebol preukázaný len výsluchom svedkov žalobcu, ale aj žalovanej strany. Skutočnosť, že svedkyňa T. L. je manželkou vodiča F. L. nečiní jej výpoveď nehodnovernou. Z jej výpovede je zrejmé, že hodnoverne opísala skutkový dej tak ako prebehol. Vodič vozidla žalovaného účasť na nehode dňa 12.10.2016 nevylúčil, potvrdil, že sporné vozidlo bolo označené skratkou názvu žalovaného, predtým bolo využívané ako sanitné vozidlo. Žalobca navyše považoval odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie za nedostatočné a nepreskúmateľné. Odvolateľ preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a žalobe v plnom rozsahu vyhovel. 13/Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu sa v plnej miere stotožnil s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie a s jeho odôvodnením. Podľa neho vodič vozidla žalobcu mal s ohľadom na § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z. upozorniť vodiča vozidla, ktoré mu spôsobilo škodu, toto vozidlo mal bezodkladne zastaviť, resp. minimálne zabezpečiť fotodokumentáciu danej situácie. Žalovaný sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno pri uplatnenom nároku na náhradu škody a dôkazne nepreukázal existenciu škodovej udalosti tak, ako ju opísal, nepreukázal ani príčinnú súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla žalovaného a škodou vzniknutou na motorovom vozidle žalobcu. Navrhol preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, z hľadiska jeho vecnej správnosti, potvrdil. 14/Žalobca v odvolacej replike a následne žalovaný v odvolacej duplike zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach. 15/Odvolací súd vec prejednal v rozsahu a z odvolacích dôvodov podľa § 380 Civilného sporového poriadku (CSP) na odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 CSP), a po doplnení dokazovania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 16/Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka (OZ) fyzické a právnické osoby zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. 17/Úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov podľa citovaného zákonného ustanovenia je založená na princípe objektívnej zodpovednosti, t. j. princípe zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie, pričom postavenie poškodeného pri uplatňovaní nárokov na náhradu škody spôsobenej prevádzkou dopravných prostriedkov je uľahčené tým, že nemusí preukazovať porušenie právnej povinnosti škodcu, ale len to, že škoda bola vyvolaná osobitnou povahou, ktorá je vlastná prevádzke dopravných prostriedkov, pričom musí byť zistené, kto je prevádzateľom dopravného prostriedku. Zodpovednosť za náhradu škody podľa citovaného zákonného ustanovenia neprichádza do úvahy pri každom spôsobení škody dopravným prostriedkom, ale len vtedy, keď je vyvolaná osobitnou
povahou prevádzky, ktorú Občiansky zákonník nedefinuje a ak motorové vozidlo v čase vzniku škody riadil prevádzateľ dopravného prostriedku (spravidla jeho vlastník), vždy zodpovedá za škodu podľa citovaného zákonného ustanovenia. 18/V zmysle právnej vety judikátu R 135/2014 uverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 10/2014 „aj škoda spôsobená na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla je škodou, ktorá bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke; zodpovednosti za túto škodu sa podľa § 428 veta prvá Občianskeho zákonníka nemožno zbaviť“. (Stanovisko občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 3. júna 2014 Cpj 5/2014). 19/Právna úprava civilného sporového konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného) stavu, keď zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok je postavený na princípe skutkových tvrdení strany a popretia skutkových tvrdení protistrany, keď výslovne nepopreté skutkové tvrdenia strán sporu sa považujú za nesporné. 20/Pravdou podľa názoru odvolacieho súdu je, že vodič idúceho motorového vozidla si nemusí byť vedomý toho, že spod jeho kolies bol vymrštený kameň či iný predmet, pretože túto skutočnosť vzhľadom na pomer hmotnosti vozidla a kameňa resp. iného predmetu spravidla ani nezaregistruje. Rovnako tak nemusí zaregistrovať to, že odmrštený kameň či iný predmet trafil čelné sklo za ním idúceho motorového vozidla. Pokiaľ by za takýchto okolností vodič poškodeného vozidla vodiča vozidla škodcu upozornil, zastavil a vodiča vozidla škodcu o vzniknutí škody informoval, nič to nemení na vedomosti vodiča vozidla, ktoré malo škodu spôsobiť, o priebehu škodového deja, resp. tento môže, ale aj nemusí uznať, že práve spod jeho kolies bol vymrštený kameň či iný predmet, ktorý škodu spôsobil. Povinnosť účastníka škodovej udalosti v zmysle ust. § 66 ods. 6 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (okrem iného zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu) dopadá len na takého účastníka, ktorý má o škodovej udalosti priamu vedomosť. 21/Konštatovanie súdu prvej inštancie, že vodič poškodeného vozidla mal buď trúbením, blikaním alebo predbehnutím vozidla, ktoré mu malo spôsobiť škodu, upozorniť jeho vodiča na situáciu a vodič tohto vozidla bol potom povinný na toto upozornenie reagovať a bezodkladne zastaviť vozidlo a poskytnúť pri škodovej udalosti potrebnú súčinnosť, nepredstavuje riešenie obdobnej situácie, pretože vodič vozidla škodcu by s veľkou pravdepodobnosťou priebeh škodového deja nemohol jednoznačne potvrdiť. Rovnako tak nie je odvolaciemu súdu jasné, ako by k otázke priebehu škodového deja prispela následne poškodeným vyhotovená fotodokumentácia, resp. čo by poškodený mohol týmto spôsobom zdokumentovať. 22/V súdenej veci nebolo sporné, že škodový dej okrem vodiča poškodeného vozidla, vnímala aj vo vozidle cestujúca manželka vodiča. Súd prvej inštancie jej svedeckú výpoveď vyhodnotil ako výpoveď osoby blízkej k strane sporu, ktorá má vzhľadom na majetkové a personálne prepojenie so žalobcom (ako manželka konateľa a jediného spoločníka žalobcu - s.r.o.), rovnako osobný záujem na úspešnom výsledku sporu. 23/Spochybňovanie objektívnosti výpovedí svedkov a účastníkov konania iba na základe ich kolegiálneho alebo iného rodinného či spoločenského vzťahu bez toho, aby vierohodnosť výpovedí spochybňovali aj iné, objektívne zadokumentované skutočnosti a dôkazy, by v prípadoch, kedy jediným dostupným dôkazom je práve iba výpoveď účastníkov konania či svedkov majúcich medzi sebou takýto vzťah, viedlo k nemožnosti uniesť dôkazné bremeno navrhovateľom a zároveň by viedlo k vytvoreniu neakceptovateľnej „prezumpcie nepravdivosti“ svedeckých výpovedí či tvrdení účastníkov konania (z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 276/2014). 24/Konštatovanie súdu prvej inštancie, že vodič vozidla, ktoré malo škodu spôsobiť (svedok V. J.) opísaný priebeh škodovej udalosti neosvedčil, naopak ho z časti vylúčil (predbiehanie z pravej strany), taktiež správne nebolo, svedok na otázku, či „je vylúčené, alebo naopak pripúšťa, že by pri jazde na dvojprúdovej ceste predbiehal vozidlo po pravej strane“ odpovedal „áno“, teda uvedený spôsob predbiehania iného vozidla (v zmysle § 10 ods. 3 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v obci dovolený) ani nevylúčil, ale ani nepotvrdil. 25/Napriek vyššie uvedenému aj odvolací súd mal z obsahu spisu resp. z výsledkov vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie preukázané rozporné tvrdenia vyplývajúce z výpovede žalobcu resp. svedkyne L., ktorí zhodne tvrdili, že v čase vzniku škodovej udalosti bola zhustená premávka (argument, pre ktorý vozidlo škodcu neprenasledovali), súčasne však obaja tvrdili, že všetky ostatné vozidlá boli vzdialené a preto je vylúčené, že by kamienok vymrštilo spod kolesa iné vozidlo ako vozidlo žalovaného. Odvolací súd tiež identifikoval rozpor ohľadom miesta škodovej udalosti (na Tomášikovej
ulici), keď poškodené vozidlo žalobcu z mesta Bratislava vychádzalo smerom do sídla žalobcu, na ktorý smer je Tomášikova ulica v Bratislave ulicou kolmou. 26/Žalobca prostredníctvom svojho konateľa vo výpovedi pred odvolacím súdom upresnil, že ku škodovej udalosti došlo v Bratislave pri jazde po Rožňavskej ceste, za križovatkou tejto cesty s Tomášikovou ulicou. Svedkyňa T. L. sa ohľadne miesta škodovej udalosti, pre neznalosť označenia ulíc v Bratislave, vyjadriť nevedela, obaja však potvrdili, že premávka (v bezprostrednej blízkosti) zhustená nebola, keď viacero áut sa nachádzalo ďalej od vozidla žalobcu vpredu. Svedok Vladimír Remenár, vodič vozidla žalovaného, pred odvolacím súdom nevylúčil, že s vozidlom žalovaného dňa 12.10.2016 jazdil v Bratislave po ulici Rožňavská v označenom úseku. 27/Na základe výsledkov dokazovania tak pred súdom prvej inštancie, ako aj po doplnení dokazovania, mal odvolací súd za dostatočne preukázané, že k predmetnej škodovej udalosti došlo tak, ako to tvrdil žalobca, ktorý je v obdobnom spore povinný preukázať iba to, že došlo k vzniku škody a existenciu príčinnej súvislosti medzi vznikom škody a prevádzkou motorového vozidla. Pokiaľ dôjde k vzniku škody tým, že pri jazde vozidlo vymrští kameň ležiaci na vozovke, je takúto škodu jednoznačne potrebné považovať za okolnosť, ktorá má pôvod v osobitnej povahe prevádzky motorového vozidla. Osobitná povaha spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku. Zdroje zvýšeného nebezpečenstva spočívajú často v skutočnostiach, na ktoré ani prevádzkovateľ, ani vodič nemôžu vplývať, preto je v záujme tretích osôb odôvodnená objektívna zodpovednosť za takto spôsobenú škodu. Ak sa preukáže, že škoda bola spôsobená okolnosťami majúcimi pôvod v prevádzke motorového vozidla, je naplnený predpoklad v ustanovení § 428 vety prvej OZ, nemôže sa prevádzateľ motorového vozidla zbaviť svojej povinnosti nahradiť vzniknutú škodu, keďže v takomto prípade je aplikácia druhej vety ustanovenia § 428 OZ vylúčená. Za podstatné odvolací súd považoval, že žalovaný nepredložil také dôkazy, ktoré by spochybnili či vyvrátili žalobcom tvrdené skutočnosti ohľadom priebehu škodovej udalosti, žalovaný relevantne nespochybňoval ani samotnú výšku a rozsah spôsobenej škody, ktorá predstavuje náklady na výmenu poškodeného čelného skla vo výške 964,19 eur. 28/Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd po doplnení dokazovania dospel k záveru, že vo veci boli splnené všetky podmienky pre záver o zodpovednosti žalovaného za vzniknutú škodu, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potom zmenil podľa § 388 CSP a žalobe žalobcu vyhovel. 29/Vzhľadom na spôsob rozhodnutia veci odvolacím súdom rozhodol tento o nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. Žalobca mal v konaní nakoniec úspech v rozsahu 100%, v ktorom rozsahu mu potom odvolací súd nárok na náhradu trov priznal (§ 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP). 30/Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).