Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Co/159/2025 6118217040 09. 12. 2025 JUDr. Ondrej Krajčo ECLI:SK:KSBA:2025:6118217040.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobcu: L.. L. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. Z. X, N., štátny občan SR, zastúpeného advokátom: JUDr. Cyril Hric, so sídlom Trstínska 23A, Bratislava, proti žalovanému: L.. A. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXXX/X, N., štátny občan SR, o zaplatenie 20.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava III zo dňa 8. decembra 2021, č. k. 23C/32/2018-125, takto rozhodol: Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 20.000 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 20.000 eur od 01.01.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Proti tomuto uzneseniu podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. V odvolaní uviedol, že, cit: "Dňa 7.1.2022 bol žalovanému doručený rozsudok Okresného súdu Bratislava III č. k. 23C/32/2018-125 z dňa 8.12.2021. V súlade s nie celkom zrozumiteľným poučením v znení: Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, sa žalovaný proti tomuto rozsudku odvoláva v lehote 15 dní od jeho doručenia". Uznesením zo dňa 9.3.2022, č. k. 23C/32/2018-139 súd prvej inštancie žalovaného v súlade s ust. § 373 ods. 1 C.s.p. vyzval, aby odvolanie doplnil v lehote 10 dní a uviedol, v akom rozsahu rozhodnutie odvolaním napáda a čoho sa ako odvolateľ domáha. Na doplnenie odvolacích dôvodov žalovaný v súlade s ust. § 373 ods. 1 C.s.p. vyzvaný nebol. Na toto uznesenie žalovaný bezprostredne reagoval podaním doručeným dňa 13.6.2022, označeným ako sťažnosť proti uzneseniu zo dňa 9.3.2022, č. k. 23C/32/2018-139, ktoré súd prvej inštancie posúdil podľa obsahu ako žiadosť o predĺženie lehoty na doplnenie odvolania, pričom však nakoľko žalovaný bol v ďalšom konaní nečinný, dňa 2.8.2022 ho súd vyzval na oznámenie, či trvá na podanom odvolaní, nakoľko ani doposiaľ neodstránil vady odvolania. Dňa 22.8.2022 žalovaný oznámil súdu prvej inštancie, že na podanom odvolaní trvá, a preto mu súd doručil vyjadrenie žalobcu k jeho odvolaniu, v ktorom žalobca okrem iného namietal aj to, že odvolanie nemá náležitosti a preto je potrebné ho odmietnuť. Ani v nadväznosti na toto vyjadrenie žalobcu žalovaný v písomnom podaní doručenom prvoinštančnému súdu vady odvolania neodstránil, reagoval len na námietky žalobcu a žiadal odvolaniu vyhovieť. Až v písomnom podaní doručenom dňa 24.1.2023 žalovaný doplnil riadne odvolacie dôvody, v rámci ktorých namietal správnosť ustálenia skutkového stavu veci a právneho posúdenia sporu prvoinštančným súdom a tiež porušenie jeho práva
na spravodlivý proces. Nedostatok procesných podmienok v odvolaní nenamietol. Vo vzťahu k vadám odvolania argumentoval tým, že jeho odvolanie podané 24.1.2022 neobsahovalo žiadne odvolacie dôvody, a v takomto prípade v zmysle právnych záverov vyslovených v uznesení Najvyššieho súdu SR z 26.6.2019, sp. zn. 6 Cdo 119/2018, vzhľadom na jeho doplnenie odvolacích dôvodov z vlastnej iniciatívy, už odvolací súd nemôže jeho odvolanie z tohto dôvodu odmietnuť. 3. Žalobca žiadal odvolanie žalovaného odmietnuť vzhľadom na skutočnosť, že toto nespĺňa zákonom stanovené náležitosti, prípadne napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď odvolacie námietky žalovaného nie sú dôvodné a na viaceré tiež nie je možné prihliadať, nakoľko ide o neprípustné novoty v odvolacom konaní. 4. Odvolací súd preskúmal obsah odvolania žalovaného podľa § 380 ods. 1 C.s.p., a na základe jeho obsahu, s prihliadnutím na obsah spisu a priebeh konania dospel k záveru, že tu nie je iná možnosť, než odvolanie žalovaného odmietnuť, nakoľko nespĺňa zákonom stanovené náležitosti do tej miery, že v odvolacom konaní nie je možné pokračovať a o odvolaní meritórne rozhodnúť, keď na písomné podanie žalovaného zo dňa 24.1.2023 označené ako doplnenie odvolania už nemožno prihliadať, pretože bolo súdu doručené až po uplynutí odvolacej lehoty. Preto odvolací súd uznesením zo dňa 30. novembra 2023, č.k. 8Co/6/2023-225, odvolanie žalovaného odmietol. 5. Na základe dovolania žalovaného Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 16. septembra 2025, sp. zn. 4Cdo/132/2024, dovolaním napadnuté uznesenie odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. V zrušujúcom uznesení dovolací súd vyslovil, že odvolací súd nepostupoval správne, keď podané odvolanie bez ďalšieho odmietol bez preskúmania napadnutého rozsudku a konania ktoré mu predchádzalo z hľadiska, či boli splnené procesné podmienky, čím porušil právo žalovaného na spravodlivý proces. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. novembra 2023 so sp. zn. 1VCdo/2/2023, ktorý vyslovil právny názor v otázke posudzovania tzv. blanketového odvolania a zjednotil judikatúru samotného najvyššieho súdu, pričom vyslovil, že odvolacie dôvody v sporovom konaní je potrebné uviesť prípadne ich doplniť v lehote na podanie odvolania, avšak aj v prípade tzv. blanketového odvolania je odvolací súd povinný z úradnej moci rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať v rozsahu, či boli splnené procesné podmienky (§ 380 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Zároveň konštatoval, že aj s ohľadom na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 17. decembra 2019 sp. zn. III. ÚS 141/2019 by umožnenie dopĺňania odvolacích dôvodov po uplynutí tejto zákonnej lehoty bolo v rozpore s princípom hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania, no najmä v rozpore s koncepciou odvolacieho konania, ktorá vychádza z tzv. neúplného apelačného systému, pričom odvolateľovi na predídenie rizika odmietnutia blanketového odvolania doplneného po zákonnej lehote o odvolacie dôvody nebráni, aby využil inštitút upravený v C.s.p., a to návrh na odpustenie zmeškania lehoty v zmysle § 122 C.s.p., ktoré pamätá na situácie (okrem prípadov, kde to právna úprava výslovne vylučuje - § 347 ods. 3, § 351 ods. 3 a § 405 C.s.p.), v ktorých ak dodržaniu lehoty stranou sporu bráni ospravedlniteľný dôvod, C.s.p. umožňuje strane sporu predísť procesne čistým a zákonom predvídaným spôsobom uvedeným v § 122 C.s.p. tvrdosti následkov zmeškania procesnej lehoty, ak v konečnom dôsledku súd po posúdení ospravedlniteľnosti dôvodu zmeškania lehoty uznesením toto zmeškanie lehoty odpustí; čo však v prejednávanej veci žalovaný nevyužil, a preto ak by odvolací súd pristúpil na výklad zákonných ustanovení C.s.p. v zmysle prezentovaného zo strany žalovaného, uvedené by do budúcnosti vytvorilo priestor na bezdôvodné zneužívanie stranami sporu, čo by v prvom rade bolo v rozpore s princípmi C.s.p. mysliac tým zákonnú koncentráciu civilného konania a jeho hospodárnosť, ale aj rovnosť zbraní a práv strán sporu. Dovolací súd sa pritom nestotožnil s argumentáciou žalovaného opierajúcou sa o právny záver najvyššieho súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn. 6Cdo/119/2018. Staršia argumentácia z čias OSP, podľa ktorej pri doplnení dôvodov je len odstraňovaním vád odvolania, je v súčasnosti nepoužiteľná, pretože odvolateľovi, ktorý vo svojom odvolaní v lehote na jeho podanie neuplatnil žiaden odvolací dôvod, by dnes dávala potencionálne väčší priestor na zhojenie nedostatkov, ako tomu, kto sa riadne odvolal a chce do svojho odvolania len niečo doplniť. Vychádzajúc z celkovej novej koncepcie sporového procesu, ktorá zvýrazňuje požiadavky na procesnú diligenciu sporových strán a zvyšuje procesnú zodpovednosť sporovej strany za nedostatok jej aktivity (respektíve jej pasivitu) je správny prísnejší postoj s tým, že už judikát R 20/2014 je považovaný v dôsledku rekodifikácie civilného procesného práva za prekonaný. Žalovaný svoje blanketové odvolanie doplnil až 24. januára 2023, a preto odvolací súd nemohol na takéto oneskorené doplnenie odvolania prihliadnuť vzhľadom na § 365 ods. 3 C.s.p. v spojení s § 373 ods. 1 C.s.p. V tejto časti dovolacia argumentácia žalovaného podľa dovolacieho súdu nie je dôvodná.
Odvolacie dôvody v sporovom konaní je potrebné uviesť, prípadne ich doplniť v lehote na podanie odvolania a vzhľadom na právnu úpravu uvedenú v § 380 C.s.p., odvolací súd môže v zásade prihliadať iba na dôvody vymedzené v podanom odvolaní, ktoré boli vymedzené v odvolacej lehote. 6. Odvolací súd po zrušení uznesenia o odmietnutí odvolania žalovaného dovolacím súdom a vrátení veci na ďalšie konanie opätovne prejednal vec podľa § 380 ods. 1 C.s.p., viazaný odvolacími dôvodmi obsiahnutými v odvolaní žalovaného uplatnenými do uplynutia odvolacej lehoty, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nevyhnutné ako vo výroku vecne správny potvrdiť. 7. Ako už bolo uvedené vyššie, žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol do uplynutia odvolacej lehoty žiadne odvolacie dôvody, a preto bolo možné zo strany odvolacieho súdu, so zreteľom na záväzné právne závery vyslovené dovolacím súdom v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 16. septembra 2025, sp. zn. 4Cdo/132/2024, preskúmať napadnutý prvoinštančný rozsudok a konanie, ktoré mu predchádzalo z iba z hľadiska, či konanie netrpí vadou nedostatku podmienok konania. 8. Na základe obsahu spisu v preskúmavanej veci a doterajšieho priebehu konania pritom odvolací súd žiadnu vadu ani nedostatok podmienok konania nezistil. Je totiž nepochybné, že bola daná právomoc aj príslušnosť súdu prvej inštancie na prejednanie a rozhodnutie danej veci, v ktorej bola žaloba riadne súdu prvej inštancie doručená. Taktiež je nesporné, že obe strany sporu disponujú procesnou subjektivitou aj spôsobilosťou samostatne konať pred súdom, žalobca je v spore riadne zastúpený a prejednaniu a rozhodnutiu sporu nebráni prekážka začatého konania ani prekážka rozhodnutej veci. Z uvedených dôvodov odvolací súd nezistil žiadny dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku pre nedostatok podmienok konania. 9. Odvolací súd preto v súlade so záväzným právnym záverom vysloveným dovolacím súdom v jeho zrušujúcom uznesení, podľa ktorého ak odvolací súd v zmysle prieskumu podľa § 380 ods. 2 C.s.p. nezistí vadu v procesných podmienkach, rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vo výroku vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 C.s.p.). 10. O nároku na náhradu trov odvolacieho a dovolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 C.s.p., a v konaní úspešnému žalobcovi priznal v celom rozsahu nárok na náhradu trov odvolacieho, avšak i dovolacieho konania, keď aj rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania závisí od konečného výsledku celého konania. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).