Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/152/2023 6119408922 17. 06. 2025 JUDr. Ľubica Krišková ECLI:SK:KSBA:2025:6119408922.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a členiek senátu JUDr. Nory Vladovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Ing. Marta Prigancová, Zámočnícka 165/3, 068 01 Medzilaborce, správca konkurznej podstaty úpadcu: VIBO, a.s. v konkurze, 082 53 Petrovany 476, IČO: 36 474 029, zastúpený: JUDr. Gábor Száraz, advokát, Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 41 986 491, proti žalovanému: AGRI CS Slovakia s.r.o., Zlatomoravecká cesta 504, 949 01 Nitra, IČO: 31 421 105, zastúpený: advokátska kancelária agner & partners, s. r. o, Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758, v konaní o zaplatenie 81.535,72 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/11/2020 - 438 zo dňa 12.7.2023 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 23Cb/11/2020 - 438 zo dňa 12.7.2023 potvrdzuje. II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra rozsudkom č. k. 23Cb/11/2020 - 438 zo dňa 12.7.2023 žalobu žalobcu vo výroku I. zamietol a vo výroku II. žalovanému voči žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobca pôvodne podaný návrh na vydanie platobného rozkazu upomínaciemu súdu odôvodnil tým, že uzatvoril dňa 15.6.2015 so žalovaným Zmluvu o nájme nebytového priestoru s dohodnutým nájomným vo výške 2.500,- Eur bez DPH mesačne, t. j. 3.000,- Eur s DPH. Po podpise zmluvy žalovaný uhradil žalobcovi kauciu vo výške 9.000,- Eur na zabezpečenie povinnosti platiť nájomné alebo úhradu prípadných škôd. Nájomná zmluva trvala od 15.6.2015 do odstúpenia od zmluvy zo dňa 22.1.2018 zo strany žalovaného, žalobcovi doručeného dňa 8.2.2018. Žalobca eviduje voči žalovanému pohľadávku z titulu nájmu za obdobie od 15.6.2015 do 8.2.2018 spolu vo výške 95.035,72 Eur. Žalobca ako správca doplnil súpis majetku o súpisové zložky majetku č. 13 až 46, súpis bol zverejnený v Obchodnom vestníku dňa 12.7.2019. Úpadca eviduje úhradu nájomného len za mesiac august 2016 vo výške 3.000,- Eur. Žalobca zaúčtoval zloženú kauciu 9.000,- Eur na najskôr splatný nájom za mesiac júl 2015, august 2015 po 3.000,- Eur a za mesiac jún 2015 a september 2015 vo výške 1.500,- Eur. Úpadca účtuje po priradení kaucie a akceptácie zaplateného nájomného pohľadávky voči žalovanému vo výške 83.035,72 Eur. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobca odôvodnil vyhlásením konkurzu na majetok dlžníka uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 16.5.2018, sp. zn. 4K/24/2017 a ustanovením správkyne konkurznej podstaty Ing. Evy Orbánovej. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 22.05.2018, č. 97/2018. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 04.09.2018, sp. zn. 4K/24/2017 bola odvolaná správkyňa Ing. Eva Orbánová a do funkcie správcu ustanovená Ing. Marta Prigancová. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 10.09.2018, č. 174/2018. Žalobca listom zo dňa 17.07.2019 vyzval žalovaného na úhradu splátok, žalovaný sa k
predžalobnej upomienke vyjadril a uviedol, že faktúry vystavené žalobcom sú bezpochyby vystavené dodatočne, klientovi neboli nikdy doručené a nemá ich zaradené ani v účtovníctve. 2. Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica vydanému v upomínacom konaní dňa 15.11.2019, sp. zn. 29Up/1493/2019-174 poprel všetky skutkové tvrdenia žalobcu. Namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu s poukazom na § 78 ods. 6 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZoKR“), nakoľko správkyňa zverejnila v Obchodnom vestníku súpis majetku všeobecnej podstaty s poznámkou spornosti, preto žalobca nebol oprávnený podať žalobný návrh. Ďalej poprel skutkové tvrdenia žalobcu o neplatení nájomného, uviedol, že od mesiaca jún 2015 do mesiaca august 2016 riadne a včas uhrádzal nájomné v celkovej výške 43.500,- Eur, k čomu pripojil výpis z bankového účtu, ktorý je súčasťou incidenčného spisu na Okresnom súde Prešov, sp. zn. 2Cbi/29/2018. Ďalej namietal porušenie povinností prenajímateľa, ktorý v zmluve vyhlásil, že stavebné určenie predmetu nájmu je v súlade s účelom nájmu, vyhlásenie však nebolo pravdivé, pretože predmet nájmu nebol spôsobilý na užívanie na dohodnutý účel nájmu. Žalovaný písomne vyzval prenajímateľa na splnenie zmluvnej povinnosti, prenajímateľ si napriek výzve svoju povinnosť nesplnil. Žalovaný nemohol objektívne predmet nájmu užívať a bol nútený prenajaté priestory uviesť do užívania spôsobilého stavu a pristúpiť k jeho úprave na vlastné náklady, čím ho výrazne zhodnotil a o hodnotu týchto úprav sa úpadca preukázateľne obohatil. Po vyhlásení konkurzu si žalovaný v konkurze uplatnil pohľadávky vo výške nákladov vynaložených na úpravu predmetu nájmu, tieto mu boli v incidenčnom konaní vedenom Okresným súdom Prešov sp. zn. 2Cbi/29/2018 priznané. Žalovaný bol zároveň oprávnený uplatňovať si voči žalobcovi zákonné právo na odpustenie nájomného, toto právo si za mesiac august 2016 až február 2018 uplatnil vo výške 100% a jednostranne započítal pohľadávky na odpustenie nájomného voči pohľadávkam žalobcu na zaplatenie nájomného. Žalovaný namietal, že žalobca sa opakovane pokúšal dosiahnuť platbu na neexistujúce pohľadávky, ktoré nikdy neúčtoval v účtovníctve, prvýkrát prostredníctvom právneho zástupcu listom zo dňa 11.3.2019. Žalobca tesne pred začatím sporu doplnil súpis všeobecnej podstaty o položky č. 13 až č. 46, doplnený súpis bol v Obchodnom vestníku zverejnený dňa 12.7.2019 a žalovaný okamžite požiadal žalobcu o vylúčenie pohľadávok zo súpisu všeobecnej podstaty úpadcu. Dňa 2.8.2019 bolo zverejnené v Obchodnom vestníku zapísanie poznámky o spornom zápise k súpisovým položkám majetku všeobecnej podstaty č. 13 až 46. Žalovaný sa opätovne vyjadril listom zo dňa 4.9.2019. Zmluva nestanovovala platenie nájomného na základe faktúry, ale aktuálne dohodnutého splátkového kalendára. Faktúry na platby nájomného predložené žalobcom neboli žalovanému zaslané, sú fiktívne, vystavené účelovo až v roku 2019 pred podaním žaloby, o čom svedčia nezrovnalosti v týchto faktúrach. Z dôvodu právnej istoty vzniesol žalovaný námietku premlčania v časti zaplatenia nájomného za mesiace jún 2015 až október 2015. Žalovaný tiež uviedol, že nárok na vrátenie kaucie vo výške 9.000,- Eur si prihlásil v konkurze, Okresný súd Prešov jeho pohľadávku uznal rozsudkom zo dňa 28.5.2019. 3. O podanej žalobe súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č. k. 23Cb/11/2020-315 zo dňa 12.8.2020, ktorým žalobu zamietol z dôvodu nedostatku vecnej aktívnej legitimácie žalobcu, nakoľko okamihom vyhlásenia konkurzu prešlo podľa § 44 ods. 1 ZoKR právo nakladať s majetkom úpadcu, ktorý podlieha konkurzu, na správcu konkurznej podstaty, ale žalobu podal po vyhlásení konkurzu úpadca, zastúpený správcom konkurznej podstaty. Uplatneným nárokom z hmotnoprávnej stránky sa nezaoberal. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 25.10.2022, sp. zn. 15Cob/16/2021-373 tento rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Mal za to, že návrh na vydanie platobného rozkazu zo dňa 31.10.2019 nepodal úpadca, ale oprávnený splnomocnený zástupca správcu. Podľa odvolacieho súdu zo spisu nevyplýva skutočnosť, že by obchodná spoločnosť VIBO a.s. v konkurze splnomocnila JUDr. Gábora Száraza na podanie žaloby, ale pri vydaní platobného rozkazu v upomínacom konaní došlo k pochybeniu, pokiaľ bol za žalobcu označený subjekt VIBO a.s. v konkurze. Súd prvej inštancie uviedol, že jeho pozornosti neušlo, že v záhlaví uznesenia označil Krajský súd v Nitre ako žalobcu VIBO, a.s. v konkurze, teda ako žalobcu neoznačil správkyňu konkurznej podstaty. Takto označený žalobca sa zhoduje s označením žalobcu v žalobe zo dňa 31.10.2019 ako aj v platobnom rozkaze vydanom Okresným súdom Banská Bystrica dňa 15.11.2019, avšak mu neprináleží polemizovať s rozhodnutím nadriadeného súdu, je viazaný právnym názorom prezentovaným v jeho rozhodnutí a preto vec opätovne prejednal a rozhodol s tým, že žalobu podal aktívne vecne legitimovaný žalobca Ing. Marta Prigancová, správca konkurznej podstaty úpadcu VIBO a.s. v konkurze. 4. Súd prvej inštancie na vec aplikoval ustanovenia § 14 ods. 5 písm. a), § 44 ods. 1, § 78 ods. 1, ods. 2, ods. 4, ods. 6 ZoKR v spojení s § 673, § 674 a § 675 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej aj „OZ“). Súd prvej inštancie neprihliadol na obranu žalovaného, že žaloba bola podaná v rozpore s § 78 ods. 6 ZoKR, nakoľko správkyňa speňažuje majetok zapísaný v súpise majetku úpadcu s poznámkou. Žalobu, ktorou sa správca domáha peňažného plnenia, vymáha pohľadávky úpadcu, nemožno považovať za speňažovanie majetku. Predmetom konania je zaplatenie peňažných prostriedkov do konkurznej podstaty úpadcu, nie speňažovanie majetku. Súd prvej inštancie ku skutkovému stavu uviedol, že dňa 12.7.2019 zverejnila správkyňa konkurznej podstaty úpadcu v Obchodnom vestníku č. 133/2019 doplnenie súpisu všeobecnej podstaty o nové súpisové položky č. 13 až 46, ktorými si uplatnila proti žalovanému zaplatenie faktúr vystavených na základe nájomnej zmluvy zo dňa 15.6.2015 za mesiace jún 2015 až február 2018 spolu vo výške 95.035,72 Eur. Výzvou zo dňa 24.7.2019 doručenou dňa 29.7.2019 žalovaný vyzval správkyňu na vylúčenie pohľadávok zo súpisu a uviedol konkrétne výhrady k zápisu jednotlivých pohľadávok do súpisu, nakoľko správkyňa zapísala do súpisu neexistujúce pohľadávky. Dňa 2.8.2019 zverejnila správkyňa v Obchodnom vestníku č. 148/2019 poznámku o spornom zápise. Pochybnosti sporného zápisu podľa zverejneného záznamu svedčia v prospech žalovaného z dôvodu námietok o neexistencii pohľadávok. Podľa zverejneného záznamu bola poznámka vyznačená dňa 29.7.2019. Listom zo dňa 8.8.2019 vyzvala správkyňa žalovaného, aby v lehote 30 dní od doručenia výzvy uviedol dôvody a predložil dôkazy, ktoré zapísanie majetku do súpisu vylučujú, na výzvu žalovaný reagoval dňa 30.8.2019. Súd prvej inštancie poukázal na to, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 28.5.2019 sp. zn. 2Cbi/29/2018-322 súd určil, že pohľadávky AGRI CS Slovakia s.r.o. prihlásené do konkurzu na majetok úpadcu VIBO a.s. č.1 až 7 v konkurznom konaní vedenom Okresným súdom Prešov, sp. zn. 4K/24/2018, sú nesporné čo do právneho dôvodu a vymáhateľnosti v celej výške. V konkurznom konaní si žalobca uplatnil nárok pozostávajúci z troch druhov pohľadávok: nárok na vrátenie kaucie vo výške 9.000,- Eur, pohľadávku na vrátenie nájomného vo výške 3.000,- Eur, náklady spojené s dodanými stavebnými prácami a materiálmi na rekonštrukciu objektov, ktorých vlastníkom je úpadca. Okresný súd Prešov v odôvodnení rozsudku o.i. uviedol, že správca nedôvodne poprel žalobcom prihlásené nároky, užívanie predmetu nájmu v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu nebolo reálne, pričom úpadca napriek opakovaným výzvam skutočný stav nezosúladil s dohodnutým účelom nájmu a žalovaný neuviedol vlastné relevantné a preukázané tvrdenia a ani nepripojil žiadne dôkazy a ani ich neoznačil. Krajský súd v Prešove rozsudkom zo dňa 14.5.2020, sp. zn. 4CoKR/7/2019-400 rozsudok Okresného súdu Prešov potvrdil, oba rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 12.6.2020. V konaní bolo ďalej preukázané, že na Okresnom súde Prešov prebieha excidančné konanie pod sp. zn. 2Cbi/15/2020 o vylúčenie veci zo súpisu majetku úpadcu v konkurze, ktorého predmetom sú pohľadávky uplatnené v tomto súdnom konaní. Súd prvej inštancie poukázal na § 673, § 674 a § 675 Občianskeho zákonníka a uviedol, že dôvodom, ktorý má za následok zánik povinnosti platiť nájomné, je vada veci, ktorú nájomca nespôsobil. Táto vada musí byť súčasne príčinou toho, že vec nemožno užívať spôsobom, ktorý bol dojednaný v nájomnej zmluve alebo spôsobom, ktorý zodpovedá povahe a účelovému určeniu veci. Právo na odpustenie nájomného závisí od bezodkladného ohlásenia vady zakladajúcej toto právo. Nájomca si musí toto právo uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu a toto právo trvá až do okamihu, kedy nastala možnosť užívať predmet nájmu bez obmedzenia. Skutočnosť, že predmet nájmu trpel faktickými vadami, ktoré žalovanému ako nájomcovi bránili vec užívať, bola preukázaná v konaní sp. zn. 2Cbi/29/2018 vedenom Okresným súdom Prešov, kde žalovaný preukázal, že u prenajímateľa (úpadcu) namietal nemožnosť prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom písomne, konkrétne listom zo dňa 8.2.2016 aj 24.7.2019 bez zbytočného odkladu. Žalobca v konaní netvrdil a ani nepreukazoval neexistenciu faktických vád na prenajatej veci, respektíve odstránenie vytknutých vád nájomcom, úpadcom. Žalovaný si v súlade s § 675 OZ uplatnil nárok na odpustenie nájomného písomne dňa 16.1.2017, 24.5.2017, 19.6.2017, 18.7.2017, 24.8.2017, 27.9.2017, 27.10.2017, 27.11.2017, 22.12.2017, 22.1.2018, 19.2.2018 a 20.2.2018. Uplatnenie nároku oznamoval žalovaný úpadcovi písomne na adresu sídla spoločnosti zapísanú v obchodnom registri, niektoré zásielky boli úpadcovi doručené, niektoré neprevzal v úložnej lehote a niektoré sa vrátili odosielateľovi s poznámkou „adresát neznámy“. Súd prvej inštancie ich posúdil ako riadne doručené úpadcovi na adresu sídla spoločnosti a dospel k záveru, že úpadcovi nevznikol nárok na zaplatenie nájomného v súlade s nájomnou zmluvou zo dňa 15.6.2015. Žalovaný ako nájomca oznámil úpadcovi bez zbytočného odkladu faktické vady predmetu nájmu, úpadca ako prenajímateľ vytknuté vady neodstránil a žalovaný si v súlade s § 675 OZ uplatnil nárok na odpustenie nájomného. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 z. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len “CSP”) a plne úspešnému žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP, namieta, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, nakoľko súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a § 365 ods. 1 písm. h) CSP, má za to, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca navrhuje, aby odvolací súd podľa § 390 písm. a) CSP sám rozhodol vo veci tak, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a žalobnému návrhu v celom rozsahu vyhovie (žalobca mal zrejme na mysli zmenu rozhodnutia, pozn. odvolacieho súdu) a zároveň prizná žalobcovi náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100%. 6. Žalobca nesúhlasí so súdom prvej inštancie, že úpadcovi nevznikol nárok na zaplatenie nájomného v súlade s písomne uzatvorenou nájomnou zmluvou zo dňa 15.06.2015, nakoľko žalovaný ako nájomca oznámil úpadcovi bez zbytočného odkladu faktické vady predmetu nájmu, úpadca ako prenajímateľ vytknuté vady neodstránil a preto si žalovaný v súlade s § 675 Občianskeho zákonníka uplatnil odpustenie nájomného. Žalobca uviedol, že žalovaný si uplatňoval právo na odpustenie nájomného za ten ktorý mesiac, avšak s danými uplatneniami žalobca nesúhlasil z dôvodu, že tieto považoval za účelné. Žalobca nesúhlasí ani so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný oznámil faktické vady, že žalobca tieto vady neodstránil, preto si žalovaný uplatnil odpustenie nájomného v zmysle Obchodného zákonníka. Podľa žalobcu sa súd prvej inštancie nevysporiadal so skutočnosťou uvedenou v článku II bod 2 Zmluvy o nájme, kde sa okrem iného uvádza, že nájomca si predmet nájmu ohliadol, bol s ním riadne oboznámený, je v stave zodpovedajúcim podmienkam stanoveným touto zmluvou, čím nájomca potvrdzuje, že prenajímateľ nemá žiadnu ďalšiu povinnosť vykonať akékoľvek práce za účelom pripravenia predmetu nájmu pre užívanie nájomcom pred začatím nájmu podľa tejto zmluvy. Podľa žalobcu nemožno akceptovať uplatnené právo na odpustenie nájomného, pretože žalovaný o vadách predmetu nájmu vedel v čase podpisu Zmluvy o nájme. Žalobca namieta, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdenia, že predmet nájmu mal faktické vady. To, že predmet nájmu nemal faktické vady preukazuje skutočnosť, že žalovaný uhrádzal nájomné za mesiace jún 2015 až august 2016. Súd prvej inštancie bez právneho posúdenia veci len stroho aplikoval skutočnosti uvádzané v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, sp. zn. 2Cbi/29/2018 a tieto si osvojil, čím zmaril právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. 7. Žalobca ďalej namieta arbitrárnosť a nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia aj z dôvodu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s tvrdeniami, že žalovaný si v rozpore so Zmluvou o nájme a Občianskym zákonníkom uplatňoval zľavu z nájomného vo výške 100%, keď zmluva neumožňuje poskytnúť zľavu z nájomného v takejto výške. Ak si žalovaný hodlal uplatniť zľavu z nájomného v zmysle Občianskeho zákonníka, išlo by o primeranú zľavu, resp. pomernú zľavu, uplatnená zľava z nájomného vo výške 100% nemá žiadnu oporu v Zmluve o nájme ani v zákone. Žalobca má však za to, že žalovaný predmet nájmu užívať mohol, tento mu bol aj ponechaný na užívanie a nemal také vady, ktoré by žalovanému bránili predmet nájmu užívať, a teda si ani nemohol uplatniť 100% zľavu z nájomného. Žalobca poukazuje na to, že strany sporu sú obchodnými spoločnosťami, ktoré uzatvorili obchodnoprávny zmluvný vzťah, na ktorý by sa mali aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, avšak žalovaný pri uplatnení svojich práv aplikoval práve ustanovenia Občianskeho zákonníka aj nad rámec toho, čo pripúšťa Občiansky zákonník. 8. Za arbitrárne a ničím nepreukázané považuje žalobca posúdenie doručovania zásielok žalovaného žalobcovi súdom prvej inštancie. Poukazuje na § 45 ods. 1 OZ, podľa ktorého prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Žalobca má za to, že pri doručení písomnosti neprítomnej osobe platí tzv. teória dôjdenia, podľa ktorej sa písomnosť považuje za doručenú v okamihu, keď sa dostala do sféry dispozície jej adresáta. Zásielky, ktoré sa žalovanému vrátili ako „adresát neznámy“, nemožno považovať za doručené, pretože sa nedostali do sféry žalobcu. 9. K odvolaniu sa vyjadril žalovaný, so závermi súdu prvej inštancie sa plne stotožňuje a napadnuté rozhodnutie považuje za vecne správne, navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 387 CSP potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. K námietke žalobcu, že predmet nájmu údajne nemal vady, čo podľa neho preukazuje skutočnosť, že žalovaný uhrádzal nájomné za mesiace jún 2015 až august 2016 uvádza, že účel nájmu dohodnutý v zmluve bol „užívanie predmetu nájmu v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti nájomcu, a to predaj a servis (oprava a montáž) poľnohospodárskej techniky“. Prenajímateľ v nájomnej zmluve okrem iného vyhlásil, že stavebné určenie predmetu nájmu je v súlade s účelom nájmu. Napriek tomuto vyhláseniu však určenie
predmetu nájmu nebolo v súlade s dohodnutým účelom nájmu, preto predmet nájmu nebol spôsobilý na to, aby v ňom žalovaný mohol vykonávať zmluvne dohodnutý účel nájmu. Žalovaný uvádza, že písomne vyzval prenajímateľa listom na splnenie povinnosti uviesť predmet nájmu do užívania spôsobilého stavu, prenajímateľ aj začal proces zmeny účelu užívania predmetu nájmu, tento však nikdy nedokončil. Dôkazom, že prenajímateľ si bol vedomý nespôsobilosti predmetu nájmu, je tiež stanovisko Obce Petrovany z 15.2.2016, v ktorom obec uvádza že „nemá námietky k zmene v užívaní stavby (predmetu nájmu) z pôvodného účelu pozberná linka na nový účel a servis, pričom zároveň bolo uvedené, že toto stanovisko sa vydáva ako príloha k rozhodnutiu na zmenu užívania stavby.“ Žalovaný bol nútený pristúpiť k úprave prenajatých priestorov na vlastné náklady, ktorými predmet nájmu výrazne zhodnotil. O hodnotu týchto úprav sa prenajímateľ preukázateľne obohatil, preto po vyhlásení konkurzu pristúpil k tomu, že si uplatnil v konkurznom konaní pohľadávky zodpovedajúce výške nákladov vynaložených na úpravu predmetu nájmu, tieto pohľadávky mu boli v incidenčnom konaní priznané. 10. K námietkam žalobcu k vyhodnoteniu doručovania zásielok žalovaný uviedol, že zásielky doručoval na adresu sídla žalobcu, nemal informácie o zmene sídla spoločnosti alebo inej korešpondenčnej adresy, zároveň poukázal na čl. VII ods. 1 nájomnej zmluvy, z ktorého vyplýva, že ak sa v prípade doručovania prostredníctvom poštového podniku vráti doručovaná zásielka ako nedoručená alebo nedoručiteľná, považuje sa za doručenú dňom, v ktorom poštový podnik vykonal doručovanie, pre doručovanie sú rozhodné sídla zmluvných strán zapísané v obchodnom registri, preto súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, keď tieto zásielky považoval za doručené. 11. Žalovaný tiež nesúhlasí s námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie iba stroho a bez právneho posúdenia aplikoval skutočnosti zistené v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 2Cbi/29/2018, má za to, že súd prvej inštancie sa postačujúco zaoberal aj argumentami žalobcu. 12. Žalovaný napokon vo vyjadrení uviedol, že uhradil žalobcovi nájomné vo výške 43.500,- Eur za mesiace jún 2015 až august 2016, opodstatnene odstúpil od nájomnej zmluvy, pričom nájomný vzťah zanikol ku dňu 8.2.2018, v mesiacoch august 2016 až február 2018 opodstatnene uplatňoval právo na odpustenie nájomného/zľavu vo výške 100% a tieto nároky opodstatnene a zákonom predvídateľným spôsobom započítaval voči žalobcovi. Žalobca nepredložil súdu ani jeden relevantný dôkaz preukazujúci ním uplatnený nárok, s výnimkou dodatočne a účelovo vystavených faktúr, bolo preukázané aj listom Finančného riaditeľstva SR zo dňa 28.03.2023, v ktorom sa konštatuje, že označené faktúry nikdy neboli predmetom kontrolných výkazov. 13. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu sa vyjadril žalobca, nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že bol nútený pristúpiť k úprave predmetu nájmu na vlastné náklady a uvádza, že žalovaný predmet nájmu užíval viac ako rok bez toho, aby boli potrebné údajne nejaké úpravy predmetu nájmu. Ak by predmet nájmu nespĺňal vlastnosti a podmienky pre podnikateľskú činnosť žalovaného, mal toto vytknúť v zmluve, naopak, v čl. II bod 2 zmluvy žalovaný vyhlásil, že si predmet nájmu ohliadol, bol riadne oboznámený, že je v stave zodpovedajúcom podmienkam stanoveným zmluvou, čím potvrdil, že prenajímateľ nemá žiadnu ďalšiu povinnosť vykonávať akékoľvek práce za účelom pripravenia predmetu nájmu pre užívanie nájomcom pred začatím nájmu podľa zmluvy. Podľa žalobcu je nelogické, aby žalovaný napriek tomu, že predmet nájmu údajne trpí vadami, uhrádzal nájomné, a až následne po istom čase uplatňuje právo na odpustenie nájomného. Žalobca zotrval na námietkach k doručovaniu zásielok, ktoré sa žalovanému vrátili ako „adresát neznámy“, tieto nemožno považovať za doručené, pretože sa nedostali do sféry žalobcu s poukazom na § 45 ods. 1 OZ. Žalobca ďalej uvádza, že žalovaný sa nevyjadril k uplatnenej zľave z nájomného vo výške 100% v rozpore so zmluvou a Občianskym zákonníkom, ktoré takúto zľavu nepripúšťajú, ani k uplatneniu ustanovení Obchodného zákonníka. 14. K vyjadreniu žalobcu doručil vyjadrenie žalovaný, uviedol, že obsahom vyjadrenia odvolateľa sú úplne totožné tvrdenia, ktoré uviedol v odvolaní, preto poukazuje na svoje vyjadrenie k odvolaniu, v ktorom reaguje na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom sporu i na jednotlivé argumenty žalobcu uvedené v odvolaní. Žalovaný opätovne pripomína, že žalobca v návrhu uplatnil neexistujúce pohľadávky, čoho dôkazom sú predovšetkým dodatočne vystavené faktúry (viď. k tomu list Finančného riaditeľstva SR zo dňa 28.3.2023 č. 1514361/2023, ktorý je súčasťou súdneho spisu) a tiež nájomné za obdobie jún 2015 až august 2016, ktoré úpadca preukázateľne zaplatil v celkovej výške 43.500,- Eur.
15. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 16. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 17. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, dňa 10.06.2025. Odvolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) a súčasne podľa § 379 CSP viazaný rozsahom odvolania a podľa § 380 ods. 1 CSP dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že na prejednanie odvolania nie je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie, nakoľko nebolo potrebné zopakovať ani doplniť dokazovanie, ani si nariadenie pojednávania nevyžadoval dôležitý verejný záujem (§ 385 ods. 1 CSP). Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom predloženého spisu súdu prvej inštancie, napadnutým rozhodnutím, odvolaním žalobcu a vyjadreniami strán v odvolacom konaní dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté rozhodnutie je vecne správne. K jednotlivým žalobcom uplatneným dôvodom odvolania odvolací súd uvádza nasledovné: 18. Odvolací súd sa nestotožnil s námietkou namietanej nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie, že úpadcovi nevznikol nárok na zaplatenie nájomného, nakoľko si žalovaný v súlade s § 675 Občianskeho zákonníka uplatnil nárok na odpustenie nájomného z dôvodu neodstránenia vád predmetu nájmu úpadcom, ktoré mu oznámil bez zbytočného odkladu. Odvolací súd súčasne v tejto časti hodnotí odôvodnenie odvolania ako nezrozumiteľné. Odvolateľ uvádza, že „pokiaľ žalobca dôvodí, že si žalovaný si síce uplatňoval právo na odpustenie nájomného za ten ktorý mesiac, avšak s danými uplatneniami žalobca nesúhlasil z dôvodu, že tieto považoval za účelné.“ Takto formulované dôvody nesprávnosti rozhodnutia sú zmätočné, vyplýva z nich však skutkový záver, že žalovaný si uplatňoval právo na odpustenie nájomného za ten - ktorý mesiac a nesúhlas žalobcu s uplatnením nároku na odpustenie nájomného. Žalobca netvrdil a ani nepreukázal, že by s nárokom žalovaného na odpustenie nájomného nesúhlasil v rozhodnom čase úpadca. Žalobca ani v konaní pred súdom prvej inštancie ničím nepreukázal, že úpadca ako prenajímateľ v rozhodnom čase prejavil akýmkoľvek spôsobom nesúhlas s nárokom žalovaného na odpustenie nájomného alebo že by vyjadril nesúhlas s existenciou vád predmetu nájmu, čo bolo napokon dôvodom odstúpenia nájomcu od zmluvy, ktorého platnosť tak úpadca a ani žalobca nikdy nenamietali. Z listinných dôkazov predložených žalovaným vyplynula nemožnosť užívania predmetu nájmu žalovaným na dojednaný účel v rozpore s čl. II. ods. 3 Zmluvy o nájme nebytového priestoru, ktorým úpadca ako prenajímateľ výslovne vyhlásil, že účel nájmu, na ktorý sa predmet nájmu nájomcovi prenecháva na dočasné užívanie, je v súlade so stavebným určením stavieb a jednotlivých nebytových priestorov, ktoré sa v nich nachádzajú. Nesúlad dohodnutého účelu užívania predmetu nájmu (predaj a servis /oprava a údržba/ poľnohospodárskej techniky) a určenia účelu užívania predmetu nájmu rozhodnutím stavebného úradu (pozberná linka) vyplýva aj z ďalších listinných dôkazov predložených žalovaným, a to listu žalovaného zo dňa 8.2.2016 a stanoviska Obce Petrovany z 15.2.2016. Existencia faktických vád napokon vyplýva aj z prílohy č. 1, odovzdávacieho protokolu k zmluve. Žalobca sa k týmto skutkovým tvrdeniam žalovaného v konaní pred súdom prvej inštancie nevyjadril a nepreukázal opak, nepreukázal, že by vyhlásenie úpadcu v čl. II zmluvy bolo pravdivé alebo že úpadca vady, ktoré nemohol žalovaný užívať predmet nájmu na dohodnutý účel úpadca odstránil (napr. predložením rozhodnutia stavebného úradu o zmene účelu užívania predmetu nájmu). Žalobca ani nesporoval skutkové tvrdenie žalovaného, že prenajímateľ začal proces zmeny účelu užívania predmetu nájmu a tento proces nikdy nedokončil. Súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že žalovaný preukázal, že ako nájomca nemohol užívať predmet nájmu na zmluvne dohodnutý účel nájmu. 19. Žalobca v súvislosti s vyhodnotením obrany žalovaného súdom prvej inštancie tiež namieta, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s čl. II. bod 2 Zmluvy o nájme, kde sa má okrem iného uvádzať, že nájomca si predmet nájmu ohliadol, bol s ním riadne oboznámený, je v stave zodpovedajúcim podmienkam stanoveným touto zmluvou, čím nájomca potvrdzuje, že prenajímateľ nemá žiadnu ďalšiu povinnosť vykonať akékoľvek práce za účelom pripravenia predmetu nájmu pre užívanie nájomcom pred začatím nájmu podľa tejto zmluvy. Podľa žalobcu teda nemožno akceptovať uplatnené právo na odpustenie nájomného, pretože žalovaný o vadách predmetu nájmu vedel v čase podpisu zmluvy a to, že predmet nájmu nemal faktické vady preukazuje skutočnosť, že žalovaný uhrádzal nájomné za
mesiace jún 2015 až august 2016. V tejto súvislosti žalobca namieta, že žalovaný predmet nájmu užívať mohol, nakoľko mu bol odovzdaný a nemal také vady, ktoré by mu bránili predmet nájmu užívať, a teda si ani nemohol uplatniť 100% zľavu z nájomného. 20. Odvolací súd sa s námietkou nesprávnosti záverov súdu prvej inštancie ani z uvedených dôvodov nestotožňuje. Z ustanovenia § 673 Občianskeho zákonníka vyplýva, že nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci. V prípade kumulatívneho splnenia zákonných podmienok § 673 OZ, a to, že vady (právne alebo faktické) nespôsobil nájomca a súčasne pre ich existenciu nájomca nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo obvyklým spôsobom, nie je potrebná akceptácia neplatenia prenajímateľom. Po splnení podmienok zaniká povinnosť nájomcu platiť nájomné priamo zo zákona. Musí však ísť o vady, ktoré celkom bránia realizácii užívacieho práva nájomcu v zmysle § 665 OZ (ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v § 673 iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného). Vada predmetu nájmu teda musí vylučovať nájomcu z užívania veci dohodnutým spôsobom, alebo, ak sa spôsob užívania nedohodol, primerane povahe a určeniu veci. Z čl. II. ods. 2 zmluvy vyplýva vyhlásenie prenajímateľa, že predmet nájmu odovzdáva nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, toto vyhlásenie nebolo v spojení s vyhlásením v čl. II ods. 3 zmluvy pravdivé vo vzťahu k právnej vade predmetu nájmu (ktorej existenciu žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie ani nesporoval) a vo vzťahu k faktickým vadám predmetu nájmu z čl. II. ods. 2 nevyplýva ich neexistencia, ale žalovaný ako nájomca uviedol, že prenajímateľ nemá žiadnu ďalšiu povinnosť vykonať akékoľvek práce za účelom pripravenia predmetu nájmu pre užívanie nájomcom pred začatím nájmu podľa tejto zmluvy, avšak ich existencia vyplýva z prílohy č. 1 k protokolu o odovzdaní a prevzatí nehnuteľností, v ktorej strany uviedli faktické vady predmetu nájmu, ktoré majú charakter vád brániacich jeho užívaniu na dohodnutý účel (nepripojenie energií, v dôsledku čoho nie je možné zistiť stav vykurovania a vodoinštalácie, plynová inštalácia, kanalizácia, elektroinštalácia). Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalovaný preukázal nemožnosť užívania predmetu nájmu na dohodnutý účel. Odovzdanie predmetu nájmu nájomcovi ani oboznámenie nájomcu s faktickým stavom predmetu nájmu v skutkových okolnostiach prejednávanej veci nepreukazuje objektívnu možnosť nájomcu užívať predmet nájmu na zmluvne dohodnutý účel, najmä za okolností existencie právnych aj faktických vád predmetu nájmu, ktoré žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie v rámci procesnej obrany preukázal. 21. Pokiaľ žalobca namieta, že súd prvej inštancie „bez právneho posúdenia veci len stroho aplikoval skutočnosti uvádzané v konaní vedenom na Okresnom súde Prešov, spis. zn. 2Cbi/29/2018 a tieto si osvojil, čím zmaril právo žalobcu na spravodlivý súdny proces“, ani s touto námietkou sa odvolací súd nestotožňuje. Odvolací súd uvádza, že žalobca zjavne nesprávne chápe ods. 30 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, kde súd prvej inštancie podporne poukazuje aj na výsledok konania vedeného Okresným súdom Prešov, a to rozsudok zo dňa 28.05.2019, č.k. 2Cbi/29/2018-322, potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 14.05.2020, č.k. 4CoKR/7/2019-400. V konaní sp. zn. 2Cbi/29/2018 vedenom Okresným súdom Prešov o určenie popretých pohľadávok sa žalovaný (v procesnom postavení žalobcu) domáhal voči správcovi určenia popretých pohľadávok voči úpadcovi, a to pohľadávky titulom vratnej kaucie vo výške 9.000,- Eur, pohľadávky titulom vrátenia nájomného za mesiac august 2016 vo výške 3.000,- Eur, pohľadávok titulom protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota predmetu nájmu z dôvodu stavebných úprav predmetu nájmu vo výške 41.269,04 Eur, 150,- Eur, 5.534,16 Eur, 1.685,94 Eur a 540,- Eur. V prípade prihlásených pohľadávok titulom nákladov na stavebné úpravy predmetu nájmu súd prvej inštancie v ods. 30 uvádza, že aj v tomto konaní bola preukázaná skutočnosť, že predmet nájmu trpel faktickými vadami, ktoré žalovanému ako nájomcovi bránili vec užívať na dohodnutý účel nájmu, užívanie predmetu nájmu v súvislosti s výkonom podnikateľskej činnosti žalobcu nebolo reálne, pričom úpadca napriek opakovaným žiadostiam a výzvam žalobcu skutočný stav nezosúladil s dohodnutým účelom nájmu. Žalovaný (SKP) na spochybnenie týchto nárokov žalobcu neuviedol vlastné relevantné a preukázané tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, nepripojil žiadne dôkazy a ani ich neoznačil. 22. Odvolací súd konštatuje, že žalobca ani v prejednávanej veci okrem vlastných skutkových tvrdení neoznačil a ani nepredložil súdu prvej inštancie žiadne dôkazy, ktoré by boli spôsobilé vyvrátiť obranu žalovaného a ani z procesnej obrany správcu v konaní sp. zn. 2Cbi/29/2018 vedenom Okresným súdom Prešov nevyplynuli žiadne skutkové a právne okolnosti spôsobilé vyvodiť iné závery. Žalobca v žalobe uviedol výlučne skutkové tvrdenia o neplnení povinnosti žalovaného platiť dohodnuté nájomné za
obdobie 15.06.2015 do 08.02.2018, ktoré preukazoval označením a predložením listinných dôkazov, a to Zmluvou o nájme nebytového priestoru, písomným odstúpením žalovaného od zmluvy s doručenkou (z ktorého však vyplýva dôvod ukončenia zmluvného vzťahu tvrdený žalovaným), predžalobnou upomienkou zo dňa 17.07.2019 a vyjadrením žalovaného k predžalobnej upomienke, doplnením súpisu všeobecnej podstaty o novú súpisovú zložku (č. 13 až 46, ktorý listinný dôkaz je vo vzťahu k posúdeniu prejednávanej veci právne bez významu) a vystavenými faktúrami za mesiace september 2015 až február 2018, v konaní pred súdom prvej inštancie však bolo preukázané, že tieto faktúry úpadca nikdy nevyhotovoval a neuplatňoval nárok na zaplatenie nájomného za toto obdobie, ale vyhotovil ich dodatočne žalobca a neboli ani evidované v účtovníctve úpadcu. Ďalej žalobca predložil listiny, ktoré ale preukazujú procesnú obranu žalovaného (uplatnenie práva na odpustenie nájomného a započítacie prejavy žalovaného). Žalovaný poprel tvrdenia žalobcu a uviedol v rámci procesnej obrany vlastné skutkové tvrdenia (o úhrade nájomného za obdobie jún 2015 až august 2016 a uplatnení nároku na odpustenie nájomného za ďalšie obdobie z dôvodu neodstránenia vád predmetu nájmu úpadcom) a na preukázanie svojich skutkových tvrdení riadne a včas predložil dôkazy (už v podanom odpore proti platobnému rozkazu). Skutkové tvrdenia žalobcu tak bolo správne možné považovať za účinne popreté a stali sa predmetom dokazovania. Ako vyplýva z obsahu spisu, žalobca v ďalšom priebehu konania na procesnú obranu žalovaného nijako nereagoval, vo vyjadrení k odporu k nej neuviedol žiadne relevantné skutkové tvrdenia a nepredložil žiaden dôkaz preukazujúci opak, vyjadrenia žalobcu boli len repetíciou skutkových tvrdení v žalobe a v konaní sp. zn. 2Cbi/29/2018 (ako vyplýva z predložených rozhodnutí) a na obranu žalovaného reagoval len poukázaním na čl. II zmluvy o nájme nebytového priestoru. Tento prostriedok procesného útoku žalobcu však nebol spôsobilý vyvrátiť procesnú obranu žalovaného, ako odvolací súd odôvodňuje v ods. 20 tohto rozhodnutia. 23. Odvolací súd v tejto súvislosti rovnako ako zmätočné hodnotí odôvodnenie odvolania, že „nemožno súhlasiť ani so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný oznámil faktické vady, že žalobca tieto vady neodstránil a preto si žalovaný uplatnil odpustenie nájomného v zmysle Obchodného zákonníka.“, keď takéto právne posúdenie nevyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 673 až 675 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd sa tiež nestotožnil s uplatnenou námietkou nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, ktoré odôvodňuje tým, že strany sporu sú obchodnými spoločnosťami, ktoré uzatvorili obchodnoprávny zmluvný vzťah, na ktorý by sa mali aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka a žalovaný pri uplatnení svojich práv aplikoval práve ustanovenia Občianskeho zákonníka aj nad rámec toho, čo pripúšťa Občiansky zákonník. Úpadca a žalovaný uzatvorili zmluvu ako podnikatelia, avšak ustanovenie § 261 ods. 9 v spojení s § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (15.06.2015) uvádza, že zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, sa spravujú príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. V zmysle vety druhej ustanovenia § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa ustanovení Obchodného zákonníka, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Zmluva o nájme nebytového priestoru uzatvorená medzi podnikateľmi ako tzv. neobchodná zmluva je zmluvou s kombinovaným záväzkovým režimom, na ktorú sa vťahujú predpisy občianskeho práva upravujúce zmluvný typ a osobitná úprava záväzkových vzťahov v Obchodnom zákonníku. Osobitné nároky z vadného plnenia sú upravené v predpisoch občianskeho práva, t.j. nárok na odpustenie nájomného (§ 673 OZ) alebo nárok na zľavu z nájomného (§ 674 OZ). Odvolací súd naplnenie odvolacieho dôvodu vady nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie teda nevzhliadol. 24. Odvolací súd tiež ako nedôvodné vyhodnotil námietky žalobcu k právnemu posúdeniu doručenia zásielok žalovaného úpadcovi, ktoré vidí v tom, že pri doručení písomnosti neprítomnej osobe platí § 45 ods. 1 OZ a tzv. teória dôjdenia a zásielky, ktoré sa žalovanému vrátili ako „adresát neznámy“, nemožno podľa žalobcu považovať za doručené, pretože sa nedostali do sféry žalobcu. Žalovaný si v súlade s § 675 OZ uplatnil u úpadcu nárok na odpustenie nájomného písomne dňa 16.1.2017, 24.5.2017, 19.6.2017, 18.7.2017, 24.8.2017, 27.9.2017, 27.10.2017, 27.11.2017, 22.12.2017, 22.1.2018, 19.2.2018 a 20.2.2018, na adresu sídla spoločnosti zapísanej v obchodnom registri, pričom niektoré zásielky boli úpadcovi doručené, niektoré si neprevzal v úložnej lehote a niektoré sa vrátili odosielateľovi s poznámkou „adresát neznámy“. Súd prvej inštancie ich posúdil ako riadne doručené úpadcovi na adresu sídla spoločnosti. Odvolací súd vychádzal pri posúdení dôvodnosti odvolania v tejto časti z režimu hmotnoprávneho doručovania, ktoré sa spravuje právnymi predpismi hmotného práva a aplikuje sa na
doručovanie písomností v hmotnoprávnych vzťahoch subjektov práv, teda v prejednávanej veci aj pre doručovanie písomností žalovaného o uplatnení nárokov z nájomnej zmluvy voči úpadcovi. V zmysle § 45 ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že je potrebné rozlišovať doručenie písomnosti voči prítomnej a voči neprítomnej osobe. Žalobca v odvolaní namieta len posúdenie doručenia zásielok úpadcovi ako neprítomnej osobe, doručovaných na adresu sídla obchodnej spoločnosti zapísaného v obchodnom registri, ktoré sa vrátili s poznámkou „adresát neznámy“. 25. Odvolací súd sa s právnym posúdením doručenia týchto zásielok úpadcovi súdom prvej inštancie stotožňuje. Pri posudzovaní otázky doručovania je potrebné vychádzať z materiálneho prístupu k doručovaniu, pri ktorom je podstatné, že sa adresát mohol s doručenou písomnosťou oboznámiť. Uvedený názor je v súlade aj s rozhodovacou praxou U´stavného súdu SR, s odkazom na Nález z 21.11.2023 sp. zn. IV. U´S 405/2023, podľa ktorého v rozpore s požiadavkou materiálnej ochrany práv zo strany súdnej moci môže byť aj príliš formalistický výklad práva, čo môže mať za následok porušenie ústavných princípov práva na spravodlivý proces (m. m. III. U´S 497/2011). Žalobca síce správne poukazuje na § 45 Občianskeho zákonníka a tzv. teóriu dôjdenia pri doručovaní písomností neprítomnej osobe, avšak úplne nesprávne ju na prejednávanú vec aplikuje. Za zásielku doručenú adresátovi, ktorým je právnická osoba, je potrebné aplikáciou tzv. teórie dôjdenia rozumieť nielen opomenutie adresáta spočívajúce v nevyzdvihnutí uloženej zásielky a jej vrátenie odosielateľovi ako nevyzdvihnutej v odbernej lehote, ale aj vrátenie zásielky doručovanej na adresu sídla právnickej osoby, teda na adresu, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom, s poznámkou „adresát neznámy“ z dôvodu opomenutia adresáta spočívajúceho v nevyznačení sídla alebo absencie poštovej schránky, P.O. Box-u, alebo iného zariadenia zriadeného adresátom na prijímanie zásielok, resp. písomností. Je súčasťou riadneho výkonu podnikateľskej činnosti úpadcu ako činnosti vykonávanej vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť, aby si na adrese sídla spoločnosti zabezpečil preberanie doručovaných písomností. Do sféry dispozície adresáta sa preto zásielka dostane vždy, ak má daný adresát objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky bez ohľadu na to, či tak i skutočne urobil. Ak úpadca zmaril doručenie písomnosti tým, že nepreberá poštu, nemá to vplyv na posúdenie doručenia písomnosti ako riadne doručenej, nakoľko mal objektívnu možnosť oboznámiť sa s obsahom zásielky. Ak tak na vlastnú zodpovednosť vlastným opomenutím neurobí, nie je možné vrátenie zásielky pripísať na ťarchu žalovaného ako odosielateľa, a to bez ohľadu či sa tak stalo neprevzatím zásielky v odbernej lehote alebo znemožnením jej doručenia na adresu sídla spoločnosti iným spôsobom. Odvolací súd zároveň zhodne so žalovaným poukazuje aj na čl. VII ods. 1 zmluvy, v ktorom si úpadca a žalovaný dohodli fikciu doručenia aj nedoručiteľnej zásielky tak, že ak sa v prípade doručovania prostredníctvom poštového podniku vráti doručovaná zásielka ako nedoručená alebo nedoručiteľná, považuje sa takáto zásielka za doručenú dňom, v ktorom poštový podnik vykonal doručovanie, pre doručovanie sú rozhodné sídla zmluvných strán zapísané v obchodnom registri. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie správne právne posúdil ako doručené aj zásielky úpadcu doručované poštovou prepravou na adresu sídla spoločnosti zapísanú v obchodnom registri, ktoré sa žalovanému vrátili s poznámkou neznámeho adresáta. 26. Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca v odvolaní v zásade uplatnil argumentáciu prezentovanú už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorou sa však súd prvej inštancie riadne vysporiadal, v odvolaní neuviedol žiadne také vecne a právne relevantné dôvody, ktoré by boli spôsobilé privodiť pre neho priaznivé rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a napokon aj vec správne posúdil po právnej stránke. Odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne. Napadnutý rozsudok preto podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 27. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 28. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 29. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd mu priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 31. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).