Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Cob/28/2023 6120325577 25. 03. 2025 JUDr. Nora Vladová ECLI:SK:KSBA:2025:6120325577.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nory Vladovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Viery Malinowskej v právnej veci žalobcu: Defo real fleet s.r.o., so sídlom Senný trh 3116/7, 945 01 Komárno, IČO: 46 987 509, zastúpený: JUDr. Miroslav Chromý, advokát so sídlom SNP 33, 990 01 Veľký Krtíš, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, v konaní o zaplatenie 1.195,54 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 37Cb/92/2020 zo dňa 21.10.2022 takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn.. 37Cb/92/2020 zo dňa 21.10.2022 p o t v r d z u j e . II. Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 37Cb/92/2008 zo dňa 21.10.2022 rozhodol vo výroku I. tak, že súd žalobu v celom rozsahu zamietol a vo výroku II. žalovanému súd nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal. 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.195,54 Eur, paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- Eur, ako aj náhrady trov konania. Tvrdil, že žalobca bol účastníkom dopravnej nehody, kde vystupoval ako poškodený. Žalovaný je poisťovňou, v ktorej mal škodca poistené motorové vozidlo v rámci povinného zmluvného poistenia a po dopravnej nehode účastníci riadne spísali protokol o škodovej udalosti, pričom obaja nahlásili riadne škodu do poisťovne. Žalovaný zaslal žalobcovi oznámenie o riešení poistnej udalosti s vyjadrením, že neposkytne náhradu škody. Žalobca si dal motorové vozidlo opraviť v autorizovanom servise, za čo zaplatil náhradu vo výške žalovanej sumy, čím mu vznikla škoda, ktorú je žalovaný povinný uhradiť. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 30.7.2020 platobný rozkaz sp. zn. 4Up/1238/2020, ktorým návrhu žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti tomuto platobnému rozkazu podal žalovaný v rámci procesnej obrany odpor, v ktorom uviedol, že žaloba je nejasná, neurčitá a opis skutočností, na základe ktorých si žalobca uplatňuje predmetný nárok je nedostatočne špecifikovaný. Žalobca neuviedol kedy došlo k dopravnej nehode, kto bol účastníkom tejto nehody, kto ju spôsobil a ani žiadne ďalšie okolnosti dopravnej nehody. Žalovaný sa domnieva, že náhradu škody žalobca požaduje z dôvodu odskočenia kameňa od kolesa pred ňou idúceho vozidla v tom čase povinne zmluvne poisteného u žalovaného. Namieta, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že škoda bola spôsobená prevádzkou konkrétneho motorového vozidla a preto nie je možné poskytnúť náhradu škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu. Žalobca vo vyjadrení k
odporu žalovaného nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného uvádzanými v odpore a označil ich za účelové s úmyslom vyhnúť sa plneniu. 3. Prvoinštančný súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa konalo v neprítomnosti sporových strán. Žalovaný ospravedlnil neúčasť na pojednávaní a zotrval na argumentoch uvedených v odpore proti platobnému rozkazu, poukázal na to, že žalobca tvrdenia nešpecifikoval, nepreukázal, nepredložil žiadne dôkazy na podporu svojich tvrdení. Chýba správa o nehode, alebo vyhlásenie škodcu, že si je vedomý skutočnosti, že škoda bola spôsobená prevádzkou jeho motorového vozidla. Žalobca rovnako ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, uviedol, že sa pridržiava doterajších tvrdení, pričom podľa jeho názoru sa žalovanému nepodarilo vyvrátiť skutočnosť, že je povinný uhradiť žalobcovi z povinného zmluvného poistenia náklady na opravu poškodeného čelného skla a je povinnosťou žalovaného predložiť dôkazy, ktorými by sa zbavil zákonom stanovenej povinnosti. Súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti. 4. Súd prvej inštancie poukázal na ustanovenia § 427, § 428, § 442 ods. 1 z. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v spojení s § 1 ods. 2, § 4 ods. 2 písm. b), § 4 ods. 4, § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení (ďalej len „zákona o PZP“), § 66 ods. 6 z. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke (ďalej „ZCP“) a § 132 ods. 2 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a konštatoval, že na základe uvedeného je medzi stranami sporu sporné, či je žalovaný povinný poskytnúť žalobcovi plnenie za vzniknutú škodu. 5. Ako prvé súd prvej inštancie uviedol, že strany sporu majú povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu a strana sporu, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane tej - ktorej strany sporu treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. 6. Súd prvej inštancie poukázal na znenie § 15 ods. 1 zákona o PZP, z ktorého jednoznačne vyplýva, že dôkazné bremeno v danom spore zaťažuje žalobcu a nie žalovaného, ako sa mylne žalobca domnieva. Zároveň Civilný sporový poriadok výslovne uvádza, že opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca tvrdil, že účastníci dopravnej nehody riadne spísali protokol škodovej udalosti a škodu žalovanému nahlásili. Ide však len o tvrdenie bez predloženia akýchkoľvek dôkazov, pričom chýba označenie účastníkov dopravnej nehody, chýba označenie motorových vozidiel, chýba označenie poisťovateľa škodcu a predovšetkým nebolo predložené ani len tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody. Súd prvej inštancie ďalej dodal, že ak žalobca tvrdil, že si účastníci dopravnej nehody splnili povinnosť podľa § 66 ods. 6 ZCP, mal toto tlačivo súdu prvej inštancie predložiť. Žalobca taktiež ani len neuviedol, kto má byť poisteným, a teda za koho má žalovaný poskytnúť poškodenému poistné plnenie. Z ničoho nemožno vyvodiť, že poistený u žalovaného za vzniknutú škodu zodpovedá. Faktúra autoservisu je podľa súdu prvej inštancie nepostačujúcim dôkazom, pokiaľ vyššie uvedené nie je naplnené a je právne irelevantné sa zaoberať výškou škody, pokiaľ žalobca nebol schopný preukázať základnú podmienku, že poistený u žalovanho zodpovedá za vzniknutú škodu. V predloženom oznámení o riešení škodovej udalosti sú síce motorové vozidla identifikované EČV, ale opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Okrem toho žalovaný v tejto listine uvádza, že zo strany žalobcu nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla EČV: R.. Žalobca ani len nešpecifikoval v návrhu na vydanie platobného rozkazu o aké motorové vozidlo
škodcu má ísť a žalovaný pritom opakovane namietal, že žalobca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností nepreukázal, že k vzniku škody došlo prevádzkou konkrétneho motorového vozidla, čo je základný predpoklad v zmysle § 4 ods. 4 zákona o PZP. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobu žalobcu pre neunesenie dôkazného bremena v celom rozsahu zamietol. 7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a uviedol, že žalovaný bol v celom rozsahu úspešný a preto by mal nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v celom rozsahu 100%. Keďže, ale žalovaný nebol zastúpený advokátom a z obsahu spisu súd zistil, že iné trovy žalovanému nevznikli, súd prvej inštancie v súlade s čl. 17 Základných princípov CSP zakotvujúcim procesnú ekonómiu rozhodol priamo a nárok na náhradu trov konania žalovaného proti žalobcovi nepriznal. 8. Proti vyššie uvedenému rozsudku, v celom jeho rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že sa nestotožňuje s napadnutým rozsudkom a je toho názoru, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu a posúdil skutkový stav výlučne v prospech žalovaného, nakoľko nebolo v možnostiach žalobcu doručiť súdu prvej inštancie oznámenie o vzniku poistnej udalosti, nakoľko toto sa podáva telefonicky resp. prostredníctvom príslušnej pobočky poisťovne škodcu. Takisto žalobca k hláseniu o poistnej udalosti priložil jediný relevantný doklad o tom, že k poistnej udalosti naozaj došlo a síce "Záznam o dopravnej nehode" a teda žalobca nie vlastnou vinou, ale postupom žalovaného prišiel o možnosť úspešne si uplatniť predmetnú škodu prostredníctvom súdneho konania. Žalobca ďalej uviedol, že na druhej strane takisto škodca (v tomto prípade poistenec žalovaného) riadne doručil žalovanému hlásenie o spôsobení škody, čím jasne preukázal, že si je vedomý spôsobenia škody a žalobca nevidí dôvod na to, aby toto svoje vyjadrenie bol povinný akýmkoľvek spôsobom ďalej dokazovať. Skutočnosť, že žalobca neuviedol o aké motorové vozidlo sa jedná, potvrdzuje tú skutočnosť, že medzi žalobcom a škodcom nie je žiadny vzťah resp. kontakt a preto je nelogické, že by ktokoľvek bol ochotný nahlásiť spôsobenie škody inému. Žalobca uviedol, že žalovaný nenamietal, že by neboli dodržané zákonné ustanovenia uplatnenia si škody, resp. že by spochybňoval, že k spôsobeniu škody došlo a vyjadril pochybnosť jedine nad tým, že nie je možné jednoznačne určiť, či došlo naozaj k poškodeniu čelného skla ich klientom. Žalobca zastáva názor, že zo strany žalobcu došlo k predloženiu všetkých relevantných dôkazov, ktorými disponoval. V ďalšej časti odvolania žalobca uviedol, že v prípade, že mal súd prvej inštancie pochybnosti, považuje žalobca za spravodlivé vytýčiť opätovne pojednávanie a upozorniť strany na nedostatok dôkazov už aj s prihliadnutím na skutočnosť, že predmetné konanie bolo v súdnom registri súdu prvej inštancie zaevidované ešte v roku 2020 a prvé pojednávanie bolo vytýčené na termín 2.9.2022. Podľa žalobcu je zarážajúce, že i napriek skutočnosti, že po viac ako dvoch rokoch sa konalo prvé pojednávanie a zároveň aj posledné, na ktorom sa však žalobca nezúčastnil z dôvodu poruchy na motorovom vozidle a v ospravedlnení síce uviedol, že súhlasí s tým, že môže súd prvej inštancie rozhodnúť aj v neprítomnosti, ale zároveň uviedol, že v prípade, že bude považovať za potrebné doplniť dokazovanie, požiadal o vytýčenie nového termínu. V prípade, že by krajský súd vyhovel odvolaniu, žalobca uviedol, že zabezpečuje všetky dôkazy, ktoré súd prvej inštancie označil ako potrebné na rozhodnutie, no z technických dôvodov a to najmä na strane žalovaného, nie je žalobca schopný všetky tieto dôkazy zaobstarať a doložiť do lehoty na podanie odvolania, tak aby sa aj odvolací súd presvedčil o dôvodnosti vyslovených pochybností o správnosti vydaného rozhodnutia. Na základe uvedeného preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na opätovné prejednanie a rozhodnutie. 9. K uvedenému odvolaniu sa vyjadril žalovaný, ktorý odvolanie žalobcu, rovnako ako jeho návrh na vydanie platobného rozkazu, naďalej považoval za nejasné, neurčité, nezrozumiteľné, nie je z neho zrejmé, z akých dôvodov napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie, ani čoho sa odvolaním domáha, chýbajú základné náležitosti, nie je zrejmé, ktorú časť rozsudku považuje žalobca za nesprávnu. Žalovaný je naopak presvedčený, že súd prvej inštancie na základe predložených dôkazov správne zistil skutkový stav a tento následne správne právne posúdil a preto navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal žalovanému náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný uviedol, že žalobca počas celého konania nijako nevyšpecifikoval, akej dopravnej nehody, kde a kedy sa mala táto dopravná nehoda stať, kto a ako túto dopravnú nehodu zavinil, kto boli účastníci nehody, aký bol mechanizmus vzniku škody, kto za škodu zodpovedá, nepreukázal existenciu príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody a poukázal v tejto súvislosti na § 427 OZ. Napriek tomu, že žalovaný vo svojich podaniach namietal tieto nedostatky podania a žalobca mal dostatok času na zabezpečenie dôkazov, tento súdu nepredložil žiadne dôkazy
preukazujúce svoje tvrdenia. Žalobca sa, podľa žalovaného, v podaní vyhovára na nemožnosť predložiť dôkazy vinou žalovaného avšak toto svoje tvrdenie nijako nepreukázal. Žalovaný ďalej uviedol, že rovnako žalobca nijako nepreukázal, že to bolo vozidlo povinne zmluvne poistené u žalovaného, ktoré mu malo spôsobiť škodu a dodal, že súd nie je povinný upovedomovať účastníkov konania o tom, že neuniesli dôkazné bremeno, resp. bezdôvodne opätovne vytyčovať pojednávanie najmä pokiaľ strany zhodne vyhlásili, že súhlasia s prejednaním veci aj bez ich prítomnosti. Žalobca súhlasil s prejednaním veci bez svojej prítomnosti a preto je výhovorka s pokazeným automobilom, podľa žalovaného, účelová a pre konanie irelevantná. Žalobca si nesplnil svoju povinnosť predložiť dôkazy, aj napriek tomu, že mal na to viac ako dostatok času, keď sám uvádza, že pojednávanie bolo vytýčené po dvoch rokoch od podania návrhu, a snaží sa preniesť dôkazné bremeno na plecia žalovaného resp. súdu prvej inštancie. Žalovaný vo svojich podaniach riadne odôvodnil prečo neuznáva nárok žalobcu, splnil si všetky svoje povinnosti. Na druhej strane žalobca bol počas celého konania pasívny, návrh na vydanie platobného rozkazu bol neurčitý, nejasný, nezrozumiteľný, po celý čas svoj nárok nijako nepodložil, nezdôvodnil, nešpecifikoval. Žalovaný má za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil, že žalobca absolútne neuniesol dôkazné bremeno a žalobu zamietol. 10. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca, ktorý bol naďalej presvedčený, že stav dôkaznej núdze žalobcu zapríčinil žalovaný a to tým, že nesprístupnil do konania dokumenty, ktorými disponuje jedine žalovaný a síce ktoré žalobca v dobrej viere splnenia si svojich zákonných povinností tieto v origináloch odovzdal priamo žalovanému. Žalobca aj naďalej trvá na svojich vyjadreniach, že žalobca preukázal všetky skutočnosti, ktoré mohol a mal k dispozícii. Opätovne poukázal aj na tú skutočnosť, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil a v prípade, že vo svojom odôvodnení uviedol, že nemal dostatok dôkazov, mohol by byť pri svojom rozhodovaní dôslednejší a v prípade dôkaznej núdze nariadiť pojednávanie, na ktoré by vyzval strany predložiť dôkazy z vyššie uvedeného dôvodu. Žalobca tiež uviedol, že na pojednávaní sa nemohol zúčastniť z objektívnych dôvodov, ktoré vopred ospravedlnil a súhlasil s vykonaním pojednávania pod podmienkou, že by súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca dostatočne preukázal svoj nárok a že súd prvej inštancie nepovažuje za nevyhnutné doplniť dokazovanie zo strany žalobcu. Žalobca je presvedčený, že prvostupňový súd postupoval pri svojom rozhodovaní neobjektívne a unáhlene a nemôže byť na ťarchu žalobcu, že súd dokázal vykonať v priebehu roka len jedno pojednávanie, čo ho vedie k záveru, že žalobca nie je presvedčený o tom, že by súd prvej inštancie mal záujem na spravodlivom vyriešení veci. Na záver svojho vyjadrenia žalobca uviedol, že žiada, aby sa vec vrátila súdu prvej inštancie späť, pričom je žalobca pripravený zabezpečiť na pojednávanie svedka zo strany škodcu, ktorý je schopný popísať konkrétne skutočnosti ako a za akých okolností došlo k poistnej udalosti, čo by podľa názoru žalobca bez akýchkoľvek pochybností mohlo mať za následok zmenu napadnutého rozsudku. 11. Žalovaný doručil vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu, poukázal na § 153 CSP a dodal, že za vyše dva roky nevyvinul žalobca snahu predložiť konajúcemu súdu dôkazy podporujúce jeho tvrdenia. Naopak, žalobca sa tento absolútny nedostatok svojej snahy či schopnosti pokúsil preniesť na hlavu žalovaného tvrdením, že žalovaný spôsobil stav dôkaznej núdze. Žalovaný v konaní vykonal všetky úkony smerujúce k uneseniu dôkazného bremena z jeho strany riadne a včas, v súlade so zásadou koncentrácie konania. Rovnako je právom strany sporu, aby sama rozhodla, aké dôkazy konajúcemu súdu predloží. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy a zodpovednosť za toto rozhodnutie nutne leží na jeho pleciach. Žalovaný uviedol, že Civilný sporový poriadok neurčuje počet pojednávaní, ktoré je potrebné vo veci vykonať a teda skutočnosť, na ktorú sa žalobca odvoláva, že sa vo veci konalo len jedno pojednávanie, je v danej veci irelevantná a nemá žiaden vplyv na správne posúdenie prejednávanej veci aj jej rozhodnutie. Žalobca počas celého konania pred súdom prvej inštancie a dokonca ani v podanom odvolaní nenavrhol vykonať dôkaz formou výsluchu svedka, ktorého navrhol v podaní zo dňa 29.1.2023. Žalovaný má za to, že tento dôkaz je jednak neprípustný a je to len účelová obrana žalobcu, ktorý, vlastnou vinou, nemá žiadny dôkaz, preukazujúci jeho tvrdenia. Žalovaný naďalej trvá na tom, že tvrdenia žalobcu sú, tak ako v konaní pred súdom prvej inštancie vágne, zmätočné, nesúvisiace s prejednávanou vecou, účelové a ničím nepodložené. 12. Podaním doručeným súdu prvej inštancie až dňa 7.2.2023 žalobca doplnil svoje odvolanie a to tak, že doručil dokumenty, ktoré preukazujú oprávnenosť žalobcovho nároku a ktoré z objektívnych dôvodov nemohol predložiť v konaní pred súdom prvej inštancie - Oznámenie o riešení škodovej udalosti číslo 9568222520; faktúru č. 52012 2028; technický preukaz osobného motorového vozidla EČV: R.; pokladničný doklad a Oznámenie o škodovej udalosti poisteným. Na tieto dokumenty reagoval žalovaný,
ktorý svojim podaním zo dňa 13.2.2023 uviedol, že listinné dôkazy, ktoré žalobca vo svojom doplnení odvolania predložil sú neúplné, nemajú žiaden súvis s prejednávanou vecou, nepreukazujú tvrdenia žalobcu alebo boli predložené už v konaní pred súdom prvej inštancie a žalovaný má naďalej za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno. Predložené listiny nepreukazujú tvrdenia žalobcu, do veci neprinášajú žiadne nové skutočnosti, žalobca mal dostatočne dlhé časové obdobie na to, aby ich predložil pred súdom prvej inštancie a preto žalovaný navrhuje súdu, aby na ne neprihliadal. V tomto smere poukázal na novoty v konaní, pričom v zmysle ustálenej judikatúry súdov Slovenskej republiky, súdy pri svojom rozhodovaní neprihliadajú na novoty v konaní pokiaľ nespĺňajú podmienky vyžadované ustanovením § 366 CSP a žalovaný má za to, že listinné dôkazy, ktoré žalobca predložil odvolaciemu súdu nespĺňajú ani jednu, z požadovaných podmienok. K jednotlivým listinným dokladom žalovaný uviedol, že oznámenie o riešení škodovej udalosti číslo 9568222520 a Faktúra č. 52012 20208 od spoločnosti Autonovo tvorili prílohu návrhu na vydanie platobného rozkazu. V prípade technického preukazu osobného motorového vozidla EČV: R. žalovaný uviedol, že nie je zrejmé, z akého dôvodu ho žalobca predkladá, pretože technický preukaz motorového vozidla nie je dôkazom, ktorý by nejakým spôsobom preukazoval dôvodnosť podanej žaloby a pokladničný doklad zo dňa 29.4.2020 nemá podľa žalovaného žiaden súvis s prejednávanou vecou. V prípade oznámenia o škodovej udalosti poisteným žalovaný poukazuje na skutočnosť, že v kolónke č. 7 - svedkovia nehody, údajný škodca neuviedol žiadneho svedka poistnej udalosti, avšak žalobca v odvolaní tvrdí, že vie súdu predložiť meno svedka poistnej udalosti zo strany škodcu. 13. Ďalšie vyjadrenia neboli vo veci súdu doručené. 14. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v zmysle § 379 a § 380 ods. 1 CSP v medziach daných rozsahom a dôvodom odvolaním žalobcu bez nariadenia pojednávania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s § 219 ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli a na webovej stránke Krajského súdu v Bratislave v zákonnej lehote. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a odvolaním dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je v napadnutom rozsahu vecne správny. 15. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 17. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 18. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 19. Podľa § 153 ods. 3 CSP, ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 20. Podľa § 187 ods. 1 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. 21. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj celého obsahu spisového materiálu a odvolania žalobcu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v potrebnom rozsahu skutkový stav, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, svoje rozhodnutie náležite, podrobne, logicky odôvodnil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje
s napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie i s jeho odôvodnením a v podrobnostiach na neho poukazuje. 23. Žalobca sa ako poškodený z dopravnej nehody žalobou domáhal voči poisťovni ako žalovanému, v ktorej mal škodca poistené motorové vozidlo, nároku na náhradu škody spôsobenej dopravnou nehodou, vo výške sumy vynaloženej na opravu morového vozidla v autorizovanom servise. Žalobca, tak ako uviedol prvoinštančný súd, mal povinnosť v konaní pred súdom prvej inštancie v zmysle § 15 ods.1 PZP svoj nárok preukázať, čo znamená že bolo jeho povinnosťou špecifikovať dopravnú nehodu, kde a kedy sa mala táto dopravná nehoda stať, kto a ako túto dopravnú nehodu zavinil, kto boli účastníci nehody, aký bol mechanizmus vzniku škody, kto za škodu zodpovedá, existenciu príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a vznikom škody. Žalovaný v rámci procesnej obrany vo svojich podaniach namietal tieto nedostatky podania, pričom žalobca mal dostatok času na zabezpečenie dôkazov a napriek poučeniu zo strany súdu nepredložil žiadne dôkazy preukazujúce svoje tvrdenia. Žalobca ani v podanom odvolaní svoje tvrdenia nijako nepodložil hodnovernými dôkazmi, tieto predložil až v podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 7.2.2023. 24. Odvolací súd sa zaoberal odvolacou námietkou žalobcu vo vzťahu k namietanému nesprávnemu posúdeniu skutkového stavu a dôkazov, ktorú však vyhodnotil ako neopodstatnenú. V prvom rade súd dáva do pozornosti, že dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 24. júna 2010, sp. zn. 5Obo/52/2010). 25. Keďže civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena, potom z predmetnej zásady následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého je každá strana povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Z uvedeného zároveň vyplýva, že strana domáhajúca sa určitých právnych následkov, ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet - neobjasneného skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti (bližšie viď nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 24/2019 zo dňa 09.06.2020). 26. Sudcovskú koncentráciu konania uplatňuje súd podľa vlastnej úvahy s posúdením, či prostriedok procesného útoku či obrany, strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Uvedené potvrdzuje aj Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 26.02.2019, sp. zn. 3 Obdo 43/2018, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza, že „účelom sudcovskej koncentrácie konania bolo zabezpečiť rýchlosť a hospodárnosť súdneho konania a zamedziť tak špekulatívnemu postupu strán (napr. v podobe oneskorene predkladaných vyjadrení obsahujúcich nové skutkové tvrdenia alebo nové návrhy na vykonanie dokazovania, ktoré bolo možné predložiť v skoršom štádiu konania) smerujúcemu k zbytočnému predlžovaniu konania (a k vzniku prieťahov v konaní), a zabezpečiť tak, aby poskytnutie súdnej ochrany bolo rýchle a účinné.“ Súd upozorňuje aj na uznesenie Krajského súdu Košice zo dňa 24.08.2020, sp. zn. 11 Co/276/2019, v zmysle ktorého „nie je želateľné, aby strana sporu predkladala skutkové tvrdenia alebo dôkazné návrhy až na pojednávaní, čo by mohlo znamenať zmarenie účelu už nariadeného pojednávania a požiadavku na vytýčenie ďalšieho pojednávania. Ak neexistujú osobitné dôvody, v zásade platí, že predloženie skutkových tvrdení alebo dôkazných návrhov až na pojednávaní nie je včasné“. 27. K predloženiu dôkazov zo strany žalobcu počas odvolacieho konania odvolací súd uvádza, že koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany, § 373 ods. 4 CSP) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť, boli súdom poučené o sudcovskej koncentrácii
konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutkových tvrdení a dôkazných návrhov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Tieto podmienky sú stanovené dvojakým spôsobom: 1. taxatívne vymedzenie účelu použitia týchto novôt [resp. taxatívne vymedzenie odvolacích dôvodov, ktorých sa nóva týkajú - § 366 písm. a) až c)], 2. neporušenie procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie (Civilný sporový poriadok, komentár, 2. vydanie, 2022, ŠTEVČEK, FICOVÁ, BARICOVÁ, MESIARKINOVÁ, BAJANKOVÁ, TOMAŠOVIČ A KOL., s. 1398 - 1400). V súvislosti s argumentáciou odvolateľa nad rámec procesného útoku v konaní pred súdom prvej inštancie odvolací súd poukazuje na znenie § 366 CSP, ktoré upravuje konkrétne prípady, kedy je odvolateľ oprávnený uplatniť prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie. V danom prípade podľa názoru odvolacieho súdu ani jedna z podmienok pre uplatnenie novôt v konaní v zmysle § 366 CSP nebola naplnená, odvolací súd preto na dodatočné prostriedky procesného útoku a dôkazy predložené až v odvolacom konaní pri rozhodovaní o podanom odvolaní nemohol prihliadať. 28. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP, ako vecne správne potvrdil. 29. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli. 33. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).