Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/130/2023 6120370146 19. 06. 2025 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2025:6120370146.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: SKC foundry s. r. o., so sídlom Továrenská 7, 943 03 Štúrovo, IČO: 46 123 474, právne zastúpený: Milan Červenka, advokát, s.r.o., so sídlom Konopná 16A, 821 05 Bratislava, IČO: 47 232 838 proti žalovanému: Priemyselný park Štúrovo, a. s., so sídlom Továrenská 1, 943 03 Štúrovo, IČO: 31 410 146, právne zastúpený: soukeník - štrpka s. r. o., so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 862 711, o zaplatenie 69 840 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15Cb/87/2020-110 zo dňa 03.05.2021, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nové Zámky č.k. 15Cb/87/2020-110 zo dňa 03.05.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k. 15Cb/87/2020-110 zo dňa 03.05.2021 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: SKC foundry s. r. o., so sídlom Továrenská 7, 943 03 Štúrovo, IČO: 46 123 474 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,odberateľ“) proti žalovanému: Priemyselný park Štúrovo, a. s., so sídlom Továrenská 1, 943 03 Štúrovo, IČO: 31 410 146 (ďalej aj ako ,,žalovaný“ alebo aj ako ,,poskytovateľ“), o zaplatenie 69 840 eur s príslušenstvom, rozhodol tak, že žalobu zamietol (výrok I.) a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 489, § 582 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ“), § 269 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako ,,ObZ“) a § 251, § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). 3. Súd prvej inštancie uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku, že žalobca sa voči žalovanému domáhal žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 27.08.2020, aby súd v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz, ktorým ho zaviaže zaplatiť mu sumu 69 840 eur s 8 % ročným úrokom z omeškania od 01.08.2020 do zaplatenia a to z dôvodu neuhradenia faktúry č. 1500000017, splatnej dňa 31.07.2020, ktorou vyúčtoval žalovanému Electricity compensation 7-12/2019 v zmysle Dohody o poskytnutí dodatočnej zľavy z celkovej ceny služieb uzatvorenej medzi žalovaným ako poskytovateľom a žalobcom ako odberateľom dňa 09.01.2017 (ďalej aj ako ,,dohoda o poskytnutí dodatočnej zľavy” alebo aj ako ,,dohoda“). Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 29.09.2020 platobný rozkaz sp. zn. 1Up/1691/2020, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 69 840 eur s príslušenstvom. Žalovaný proti platobnému rozkazu podal odpor, v ktorom namietal, že žalobca svoj nárok odvodzuje od platnej uzatvorenej zmluvy, ktorú žiadnym spôsobom nešpecifikoval, pričom k žalobe priložil dohodu
o poskytnutí dodatočnej zľavy. Namietal, že žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu nešpecifikoval vystavenú faktúru, s ktorou má byť v omeškaní. Dôvodil, že uplatnený nárok žalobca odvíja od faktúry č. 1500000017, ktorú v celom rozsahu odporuje a má zato, že tento nárok si žalobca uplatnil neoprávnene, v rozpore s uzatvorenou dohodou o poskytnutí dodatočnej zľavy a so všeobecnými právnymi predpismi. Tvrdil, že so žalobcom uzavreli dňa 09.01.2017 dohodu, predmetom ktorej bol jeho záväzok poskytnúť žalobcovi po splnení podmienok uvedených v dohode dodatočnú zľavu z odplaty, ktorú bol žalobca ako odberateľ povinný mu platiť za služby ním poskytované. Poukázal na články III. bod 3.3. a VI. bod 6.1. dohody. Tvrdil, že dohoda bola uzatvorená na dobu neurčitú a v zmysle § 582 ods. 1 OZ ju vypovedal v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka. Dôvodil, že výpoveď dohody zo dňa 27.03.2019 bola žalobcovi doručená dňa 29.03.2019, čím dohoda zanikla dňom 30.06.2019. Faktúru č. 1500000017 označil za žalobcom vystavenú neoprávnene a v rozpore s dohodou. Uviedol, že ak by aj dohoda bola platná a účinná aj po 30.06.2019, tak žiadne jej ustanovenie neumožňuje žalobcovi vystaviť akúkoľvek faktúru, týkajúcu sa poskytnutia dodatočnej zľavy, pretože nevyhnutným procesným predpokladom pre jej uplatnenie je v zmysle článku III. bod 3.5. a 3.6. vystavenie dobropisov ním ako poskytovateľom za obdobie júl až december 2019, pričom z jeho strany k vystaveniu takýchto dobropisov nedošlo. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca s tým, že existenciu dohody nepoprel. Uviedol, že žalovaný mu prestal plniť podľa dohody počnúc mesiacom júl 2019. Sporným bolo, či je výpoveď žalovaného zo dňa 27.03.2019 platná. Tvrdil, že žalovanému listom zo dňa 29.04.2019 oznámil, že § 582 ods. 1 OZ na dohodu aplikovať nemožno, a tak je výpoveď neplatná. Poukázal na článok III. odsek 3.3. posledná veta dohody. Ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav: Dňa 09.01.2017 uzavrel žalobca ako odberateľ so žalovaným ako poskytovateľom dohodu o poskytnutí dodatočnej zľavy z celkovej ceny služieb. Podľa článku II. bod 2.1. dohody, bol jej predmetom záväzok poskytovateľa poskytnúť odberateľovi po splnení podmienok uvedených v tejto dohode zľavu. Podľa článku III. bod 3.2. dohody, účastníci sa dohodli, že poskytovateľ poskytne pre kalendárny rok 2016 odberateľovi zľavu vo výške 11 640 eur bez DPH za každý kalendárny mesiac, v ktorom boli splnené podmienky na poskytnutie zľavy definovanej dohodou. Podľa článku III. bod 3.3. dohody, výška zľavy pre každý nasledovný kalendárny rok, počnúc kalendárnym rokom 2017, mala byť určená po vzájomnej dohode obidvoch účastníkov a mala zohľadňovať aktuálny trend vo vývoji cien kľúčových nákladových komponentov poskytovateľa a odberateľa. Účastníci sa zaviazali dohodnúť na výške zľavy podľa predchádzajúcej vety dodatkom k tejto dohode. Účastníci sa dohodli, že do doby vzájomnej dohody o novej výške zľavy podľa predchádzajúcej vety platí výška poslednej platnej zľavy za predchádzajúci kalendárny rok a to aj pre obdobie, v ktorom nedošlo k dohode účastníkov o výške zľavy. Podľa článku III. bod 3.5. dohody, poskytovateľ sa zaviazal po splnení podmienok na poskytnutie zľavy definovaných touto dohodou vyhotoviť účtovný doklad - dobropis na výšku poskytnutej zľavy dohodnutej touto dohodou, ktorý musel mať všetky náležitosti účtovného dokladu (dobropis). Podľa článku III. bod 3.6. dohody, účastníci sa dohodli, že dobropis je splatný dňom, v ktorom nadobúda splatnosť najdlhšie splatná faktúra poskytovateľa, vystavená na základe servisných zmlúv za príslušný kalendárny mesiac. Podľa článku IV. bod 4.1. dohody, účastníci sa dohodli, že odberateľovi vznikne nárok na poskytnutie zľavy zo strany poskytovateľa len v prípade, ak budú platné a účinné servisné zmluvy a na základe servisných zmlúv vystavené faktúry poskytovateľa za príslušný kalendárny mesiac, za ktorý sa má poskytnúť zľava. Podľa článku VI. bod 6.1. dohody, dohoda bola uzatvorená na dobu neurčitú.
Podľa článku VI. bod 6.2. dohody, účastníkmi bolo dohodnuté, že platnosť dohody zanikne písomnou dohodou účastníkov alebo dňom ukončenia platnosti servisnej zmluvy uvedenej v článku I. bod 1.1. písm. e/ dohody. Podľa článku VII. bod 7.9. dohody, účastníci vyhlásili, že si dohodu riadne prečítali a potvrdili, že dohoda je zrozumiteľná a určitá a vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu, nie je uzatvorená v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali. Listom zo dňa 27.03.2019, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 29.03.2019, žalovaný vypovedal dohodu o poskytnutí dodatočnej zľavy s odôvodnením, že medzi stranami prebiehali rokovania týkajúce sa podmienok vzájomnej spolupráce, avšak vzhľadom na skutočnosť, že medzi nimi nedošlo k vzájomnému konsenzu v zmysle § 582 ods. 1 OZ dohodu vypovedal v lehote troch mesiacov ku dňu kalendárneho štvrťroka s tým, že dohoda zanikne dňa 30.06.2019. Listom zo dňa 29.04.2019 žalobca oznámil žalovanému, že mu bola doručená výpoveď dohody, na ktorú § 582 ods. 1 OZ nie je možné aplikovať. Výpoveď nepovažoval za úkon, ktorý by bol spôsobilý viesť ku skončeniu zmluvného vzťahu, a preto dohodu považoval naďalej za platnú. Vyzval žalovaného, aby si v zmysle platnej dohody riadne plnil povinnosti. Zároveň mu oznámil, že k dátumu 29.04.2019 neeviduje doručenie dobropisov za obdobie január 2019 až marec 2019 v celkovej dohodnutej výške v sume 34 920 eur bez DPH a vyzval ho na ich doručenie. Faktúrou č. 1500000017 zo dňa 13.07.2020, splatnou dňa 31.07.2020, žalobca vyúčtoval žalovanému sumu vo výške 69 840 eur ako Electricity compensation za obdobie 7-12/2019, ktorú žalovaný žalobcovi neuhradil. Na pojednávaní konanom dňa 03.05.2021 žalobca označil vystavenie dobropisu zo strany žalovaného len za administratívny úkon, ktorý nemá vplyv na to, aby mu bola poskytnutá zľava. Žalovaný poukázal na to, že za celú dobu spolupráce poskytol žalobcovi zľavy vo výške viac ako 460 000 eur. Spolupráca so žalobcom, ale nenapĺňala jeho očakávania a v podstate ho viedla do vysokej ekonomickej straty. Práve z tohto dôvodu sa rozhodol ukončiť zmluvný vzťah so žalobcom v zmysle § 582 ods. 1 OZ, pričom dohoda takýto spôsob jej ukončenia nevylučuje. Žalovaný mal za to, že ho nemožno nútiť zotrvať v zmluvnom vzťahu, ktorý je pre neho nevýhodný a generuje mu stratu. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie dospel k záveru, že strany sporu uzavreli dohodu v zmysle § 269 ods. 2 ObZ, pričom predmet svojich záväzkov určili dostatočne v článku III. dohody, ktorý bol v dohode zrozumiteľným spôsobom vymedzený, ako aj výška zľavy, spôsob a podmienky jej poskytnutia. Dohoda bola uzavretá na dobu neurčitú a boli v nej presne špecifikované spôsoby jej zániku (článok VI.) tak, ako si ich zmluvné strany vymienili. Mal za to, že v konaní nebolo sporné, že uzavretím dohody zmluvné strany vyjadrili svoju skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu, neuzatvorili ju v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, že bola pre nich určitá a zrozumiteľná a na znak súhlasu ju vlastnoručne podpísali (článok VII. bod 7.9. dohody). Súd prvej inštancie sa primárne zaoberal otázkou, či výpoveď žalovaného zo dňa 27.03.2019 bola úkonom spôsobilým vyvolať následky zániku dohody a dospel k záveru, že týmto úkonom žalovaného nedošlo k zániku vzťahu medzi stranami sporu. Súd prvej inštancie zastával názor, že podľa § 582 ods. 1 OZ nemožno ukončiť dohodu, nakoľko spôsob jej zániku bol zmluvnými stranami dohodnutý v článku VI. bod 6.2. dohody. Použitie citovaného zákonného ustanovenia by bolo podľa názoru súdu prvej inštancie aplikovateľné v prípade, ak by zo zmluvy, resp. dohody nevyplýval spôsob jej zániku. Zastával názor, že v prípade, že pre zmluvné strany neboli dostačujúce v zmluve vymedzené dôvody spôsobu jej zániku, mali strany svoju vôľu pretaviť do dohody, a to najmä s poukazom na článok VII. bod 7.9. dohody. Poukazujúc na skutočnosti uvedené v bode 9.2 odôvodnenia napadnutého rozsudku sa súd prvej inštancie priklonil v ďalšom odôvodnení svojho rozhodnutia k tvrdeniam žalovaného, že nevyhnutným procesným predpokladom pre uplatnenie dodatočnej zľavy žalobcom je v súlade s článkom III. - bod 3.5. a 3.6. dohody vystavenie dobropisu žalovaným. V konaní nebolo sporné, že žalovaný za obdobie júl až december 2019 žalobcovi žiaden dobropis nevystavil.
Mal za to, že zmluvné strany si v dohode jasne vymienili podmienky a spôsob poskytnutia dodatočnej zľavy a preto neakceptoval tvrdenie žalobcu, že vystavenie dobropisu je len administratívny úkon, ktorý nemá vplyv na povinnosť žalovaného poskytnúť mu zľavu. Konštatoval, že ak by toto tvrdenie žalobcu bolo pravdivé, tak neexistuje logický dôvod, pre ktorý by bola táto skutočnosť uvedená v stranami uzatvorenej dohode. Ak by podmienkou fakturácie nebol práve dobropis, zrejme by to v dohode nebolo uvedené. Tvrdenie žalobcu, že v jednom prípade (zániku dohody) treba postupovať práve podľa dohody a v ďalšom prípade (pri podmienkach fakturácie dodatočnej zľavy) netreba podľa nej postupovať, tak neobstojí. Súd poukázal na článok VII. bod 7.9. dohody a uviedol, že ak zmluvné strany chceli využívať pri spolupráci aj iné, ako dohodnuté postupy, mali túto skutočnosť upraviť v dohode. Z dôvodu absencie dobropisov vystavených žalovaným súd dospel k záveru, že žalobca vystavil faktúru č. 1500000017 v rozpore s dohodou, v dôsledku ktorej skutočnosti nepovažoval žalobu za dôvodnú a v celom rozsahu ju zamietol. 4. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca dňa 28.06.2021 v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP (napadnutý rozsudok bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 16.06.2021, č.l. 113 s. sp., odvolanie žalobca podal na poštovú prepravu dňa 28.06.2021, č.l. 118 s. sp.). Žalobca namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že vec nesprávne právne posúdil. Namietal nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozsudku s tým, že vo vzťahu k posudzovaniu dobropisu je nepreskúmateľné a arbitrárne vo forme dogmatických tvrdení, ktoré nie sú logickým spôsobom zdôvodnené. Namietal, že súd vychádzal z mylného vnímania pojmu „dobropis“, ktorému prisúdil význam skutočnosti (právneho úkonu) spôsobujúcej vznik, resp. zánik záväzkového vzťahu. Pričom dobropis nie je úkonom, na základe ktorého by mal alebo mohol vzniknúť záväzok, v danom prípade záväzok žalovaného poskytnúť mu zľavu. Úkonom, na základe ktorého povinnosť žalovaného poskytnúť mu zľavu vznikla, je dohoda. Vystavenie alebo nevystavenie dobropisu, ktoré je plne v diskrécii žalovaného, nemá na vznik a existenciu tohto záväzku žiaden vplyv. Zdôraznil, že dobropis je len formou plnenia, nie podmienkou vzniku nároku. Poukázal, že podľa § 71 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z.z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako ,,zákon o dani z pridanej hodnoty“), sa za faktúru považuje aj každý doklad alebo oznámenie, ktoré mení pôvodnú faktúru a osobitne a jednoznačne sa na ňu vzťahuje. Dôvodil, že zákon nerozlišuje pojem dobropis, resp. storno faktúry. Dobropis je teda faktúra, ktorou dodávateľ znižuje alebo úplne nuluje už skôr vyúčtovanú pohľadávku voči odberateľovi. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že žalobe vyhovie a uloží žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 69 840 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 69 840 eur od 01.08.2020 do zaplatenia a priznal mu voči žalovanému náhradu trov konania alebo alternatívne, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 5. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním zo dňa 15.07.2021 s tým, že napadnutý rozsudok považuje za vecne správny. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie žalobcu bolo súdu doručené dňa 29.06.2021, požiadal súd o preskúmanie včasnosti podania odvolania. Žalovaný mal za to, že argumentácia žalobcu nie je dôvodná, nakoľko nevyhnutým procesným predpokladom pre uplatnenie dodatočnej zľavy zo strany žalobcu je v zmysle článku III. bodov 3.5. a 3.6. dohody ním vystavený dobropis. K vystaveniu dobropisov za obdobie júl až december 2019, za ktoré si žalobca uplatnil nárok na dodatočnú zľavu, však z jeho strany nedošlo. Žiadne z ustanovení dohody neumožňovalo žalobcovi vystaviť faktúru, ktorej predmetom by bola dodatočná zľava z odplaty, ktorú je žalobca povinný platiť za služby ním poskytované. Zároveň žalovaný poukázal, že popis na faktúre č. 1500000017 „Electricity compensation 7-12/2019“ nezodpovedá plneniu, na ktorom sa ako poskytovateľ so žalobcom ako odberateľom v dohode dohodli. Žalovaný dodatočnú zľavu z celkovej ceny služieb za obdobie júl až december 2019 odmietol žalobcovi poskytnúť z dôvodu, že v predmetnom období už bola dohoda o poskytnutí dodatočnej zľavy ukončená a jej platnosť zanikla. Žalovaný sa nestotožnil so záverom súdu, podľa ktorého na základe výpovede dohody z jeho strany zo dňa 27.03.2019, doručenej žalobcovi dňa 29.03.2019, nedošlo k zániku zmluvného vzťahu medzi ním a žalobcom a o nemožnosti aplikácie § 582 ods. 1 OZ na predmetný zmluvný vzťah. Dôvodil, že tento záver súdu nenamietal, nakoľko považuje napadnutý rozsudok vo výroku za vecne správny. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na skutočnosť, že súčasťou dohody boli určité parametre dodávaných a odoberaných plnení a služieb. Napriek skutočnosti, že žalobca nedodržal predrokované a očakávané parametre objemov dodávaných a odoberaných plnení a služieb, poskytoval mu dodatočnú zľavu z celkovej ceny služieb v období marec 2016 až jún 2019. Keďže dohoda o poskytnutí dodatočnej zľavy bola dojednaná na dobu neurčitú, ktorej predmetom bol jeho záväzok na opakovanú činnosť a zo zákona alebo zo samotnej
dohody nevyplýval spôsob jej výpovede, v zmysle § 582 ods. 1 OZ dohodu vypovedal v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka. Vzhľadom na skutočnosť, že výpoveď dohody o poskytnutí dodatočnej zľavy zo dňa 27.03.2019 bola žalobcovi doručená dňa 29.03.2019, dohoda zanikla dňom 30.06 2019. Výška dodatočnej zľavy z celkovej ceny služieb bola dohodou dojednaná v hodnote 11 640 eur/mesačne, teda nebola nastavená ako podielová zľava z celkovej ceny fakturovaných plnení a služieb. V prípade, ak by žalobca minimalizoval alebo dokonca zastavil svoju prevádzku, v zmysle namietanej argumentácie súdu by aj tak bol oprávnený nárokovať si poskytnutie dodatočnej zľavy z ceny služieb v dohodnutej výške, teda poskytnutie zľavy v sume 139 680 eur ročne, pričom on by nemal možnosť takýto zmluvný vzťah žiadnym spôsobom ukončiť, keďže v zmysle namietanej argumentácie na predmetný zmluvný vzťah nie je možné aplikovať § 582 ods. 1 OZ. Poukázal, že v zmysle § 582 ods. 1 OZ nie je podstatné, či zo zmluvy vyplýva spôsob jej zániku, ale či zo zmluvy vyplýva alebo nevyplýva spôsob jej výpovede, teda konkrétnej formy zániku zmluvy. Z ustanovení dohody o poskytnutí dodatočnej zľavy však spôsob jej výpovede ako konkrétnej formy jej zániku nevyplýva. Argumentoval, že bez ohľadu na skutočnosť, že strany na toto ustanovenie OZ v dohode nepoukázali, nemožno im odňať právo na aplikáciu tohto zákonného ustanovenia na ich zmluvný vzťah, keďže toto právo im vyplýva zo všeobecne záväzného právneho predpisu, ktorého práva sa nevzdali, ani aplikáciu tohto ustanovenia v dohode žiadnym spôsobom nevylúčili. Napriek skutočnosti, že žalovaný nesúhlasí so záverom súdu uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku v bode 9.2, rozsudok považuje vo výroku za vecne správny. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 6. Žalobca sa k veci vyjadril podaním zo dňa 25.08.2021 s tým, že zotrval na doposiaľ v konaní uvedených argumentoch. Dodal, že podal odvolanie riadne a včas, pričom táto skutočnosť vyplýva z obsahu spisu. Tvrdil, že argumentácia žalovaného je v priamom rozpore s článkom IV. bod 4.1. dohody, ktorá nedefinuje splnenie „očakávaných“ objemov ako jednu z podmienok vzniku nároku na zľavu. 7. Žalovaný sa k veci vyjadril podaním zo dňa 17.09.2021 s tým, že zotrval na doposiaľ v konaní uvedených argumentoch. 8. Žalobcovi bolo doručené vyjadrenie žalovaného zo dňa 17.09.2021 prostredníctvom právneho zástupcu dňa 24.09.2021. Ďalšie vyjadrenia strán súdu doručené neboli. 9. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu, po preskúmaní procesného postupu, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozsudku a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a napadnutý rozsudok je potrebné zrušiť. 10. Podľa § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 11. Podľa § 582 ods. 1 OZ, ak je dojednaná zmluva na dobu neurčitú, ktorej predmetom je záväzok na nepretržitú alebo opakovanú činnosť, alebo záväzok zdržať sa určitej činnosti alebo strpieť určitú činnosť a ak zo zákona alebo zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede, možno zmluvu vypovedať v lehote troch mesiacov ku koncu kalendárneho štvrťroka. 12. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. 13. Podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
14. Podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom. 15. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 16. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že dňa 09.01.2017 uzavrel žalobca ako odberateľ so žalovaným ako poskytovateľom dohodu o poskytnutí dodatočnej zľavy z celkovej ceny služieb v zmysle § 269 ods. 2 ObZ (viď č.l. 10 s. sp.). Strany sa dohodli, že poskytovateľ poskytne pre kalendárny rok 2016 odberateľovi zľavu vo výške 11 640 eur bez DPH za každý kalendárny mesiac, v ktorom boli splnené podmienky na poskytnutie zľavy definovanej dohodou (článok III. bod 3.2. dohody). Výška zľavy pre každý nasledovný kalendárny rok, počnúc kalendárnym rokom 2017, mala byť určená po vzájomnej dohode obidvoch účastníkov a mala zohľadňovať aktuálny trend vo vývoji cien kľúčových nákladových komponentov poskytovateľa a odberateľa. Účastníci za zaviazali dohodnúť na výške zľavy podľa predchádzajúcej vety dodatkom k tejto dohode ako aj, že do doby vzájomnej dohody o novej výške zľavy podľa predchádzajúcej vety platí výška poslednej platnej zľavy za predchádzajúci kalendárny rok a to aj pre obdobie, v ktorom nedošlo k dohode účastníkov o výške zľavy (článok III. bod 3.3. dohody). Strany sa dohodli, že odberateľovi vznikne nárok na poskytnutie zľavy poskytovateľom len v prípade, ak budú platné a účinné servisné zmluvy a na základe servisných zmlúv vystavené faktúry poskytovateľa za príslušný kalendárny mesiac, za ktorý sa má poskytnúť zľava (článok IV. bod 4.1. dohody). Poskytovateľ sa zaviazal po splnení podmienok na poskytnutie zľavy definovaných touto dohodou vyhotoviť účtovný doklad - dobropis na výšku poskytnutej zľavy dohodnutej dohodou, ktorý musel mať všetky náležitosti účtovného dokladu (dobropis) (článok III. bod 3.5. dohody). Dohoda bola uzatvorená na dobu neurčitú (článok VI. bod 6.1. dohody), ktorej predmetom bol záväzok na opakovanú činnosť, resp. opakované plnenie, a to poskytnutie zľavy žalobcovi/odberateľovi po splnení podmienok uvedených v tejto dohode, pričom zo zmluvy nevyplýva spôsob jej výpovede (článok II. bod 2.1. dohody). Zmluvné strany sa dohodli, že platnosť dohody zanikne písomnou dohodou účastníkov alebo dňom ukončenia platnosti servisnej zmluvy uvedenej v článku I. bod 1.1. písm. e/ dohody (článok VI. bod 6.2. dohody). 17. Predmetom sporu bol nárok žalobcu na poskytnutie dodatočnej zľavy z celkovej ceny služieb za obdobie 7-12/2019 na základe dohody o poskytnutí dodatočnej zľavy. Žalovaný namietal nedôvodnosť uplatneného nároku za uvedené obdobie z dôvodu zániku zmluvného vzťahu výpoveďou dohody z jeho strany ku dňu 30.06.2019 v zmysle § 582 ods. 1 OZ a z dôvodu absencie vystavených dobropisov. 18. V konaní bolo nesporné, že medzi žalobcom/odberateľom a žalovaným/poskytovateľom bol obchodno-záväzkový vzťah na základe uzatvorenej dohody o poskytnutí dodatočnej zľavy. 19. V konaní bolo sporné, či dohoda o poskytnutí dodatočnej zľavy zanikla výpoveďou zo strany poskytovateľa/žalovaného, či v zmysle dohody je predpokladom vzniku nároku na poskytnutie zľavy odberateľovi/žalobcovi vystavenie dobropisu poskytovateľom/žalovaným a či je žalobcom uplatnený nárok dôvodný. 20. Úlohou odvolacieho súdu bolo preskúmať, či odvolacie dôvody žalobcu sú dôvodné. 21. K odvolacej námietke žalobcu, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, že vec nesprávne právne posúdil a napadnuté rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a že najmä vo vzťahu k posudzovaniu dobropisu je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a arbitrárne, pričom súd vychádzal z mylného vnímania pojmu „dobropis“, ktorému prisúdil význam právneho úkonu, resp. skutočnosti spôsobujúcej vznik záväzku zaplatiť zľavu avšak dobropis je len formou plnenia, nie podmienkou vzniku nároku odvolací súd uvádza, že predmetom plnenia na základe uzatvorenej dohody medzi stranami sporu bolo poskytnutie dodatočnej zľavy odberateľovi/žalobcovi po splnení podmienok uvedených v tejto dohode (viď článok II. bod 2.1. dohody, č.l. 12 s. sp.). Sporným bolo, či nárok na poskytnutie dodatočnej zľavy odberateľovi/žalobcovi v zmysle dohody vzniká po vystavení dobropisu, nakoľko žalobca namietal, že dobropis je len formou plnenia, nie podmienkou vzniku nároku. V zmysle uzatvorenej dohody odberateľovi vznikne nárok na poskytnutie
zľavy poskytovateľom v prípade, ak budú platné a účinné servisné zmluvy a na základe servisných zmlúv vystavené faktúry poskytovateľa za príslušný kalendárny mesiac, za ktorý sa má poskytnúť zľava (článok IV. bod 4.1. dohody). Súd prvej inštancie dospel v napadnutom rozhodnutí k záveru, že nevyhnutným procesným predpokladom pre uplatnenie dodatočnej zľavy žalobcom je v súlade s článkom III. bodov 3.5. a 3.6. dohody vystavenie dobropisu žalovaným a ktorý konštatoval, že tento nebol vystavený, a preto pre absenciu dobropisu je žaloba v celom rozsahu nedôvodná. Odvolací súd sa nestotožňuje s uvedenou argumentáciou súdu prvej inštancie ohľadom vzniku nároku žalobcu na poskytnutie dodatočnej zľavy a uvádza, že z obsahu dohody vyplýva, že odberateľovi/ žalobcovi vznikne nárok na poskytnutie dodatočnej zľavy po splnení podmienok uvedených v tejto dohode a to, ak budú platné a účinné servisné zmluvy a na základe servisných zmlúv vystavené faktúry poskytovateľa za príslušný kalendárny mesiac, za ktorý sa má poskytnúť zľava (článok II. bod 2.1., článok IV. bod 4.1. dohody). Z uzatvorenej dohody nevyplýva, že by podmienkou vzniku nároku na zľavu bolo vystavenie dobropisu. V zmysle článku III. bod 3.5. dohody sa poskytovateľ zaviazal po splnení podmienok na poskytnutie zľavy definovaných touto dohodou a vzniku nároku na zľavu, vyhotoviť účtovný doklad - dobropis na výšku poskytnutej zľavy dohodnutej dohodou, ktorý musí mať všetky náležitosti účtovného dokladu. Po vzniku nároku na zľavu odberateľovi, tak poskytovateľovi vzniká povinnosť vystaviť odberateľovi účtovný doklad. Vystavenie dobropisu v zmysle dohody nie je podmienkou vzniku nároku na zľavu, ale len následnou povinnosťou poskytovateľa voči odberateľovi po vzniku nároku odberateľa na zľavu z dôvodu splnenia zmluvných podmienok. Vzhľadom k uvedenému súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom vzniku nároku žalobcu na poskytnutie zľavy žalovaným, čím bol naplnený odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. Odvolací súd uvádza, že z napadnutého rozhodnutia nevyplýva a nie je zrejmé, na základe akých ustanovení dohody súd prvej inštancie dospel k záveru, že nevyhnutným procesným predpokladom pre uplatnenie dodatočnej zľavy žalobcom je vystavenie dobropisu žalovaným, z ktorého dôvodu je v tejto časti napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Len odkaz na článok III. - body 3.5. a 3.6. dohody nemožno považovať za riadne preskúmateľné odôvodnenie rozhodnutia súdu ohľadom vzniku nároku žalobcu na poskytnutie zľavy v zmysle uzatvorenej dohody a náležité odôvodnenie rozhodnutia súdu ohľadom dôvodnosti, resp. nedôvodnosti uplatneného nároku. Odvolací súd dospel k záveru, že z dohody vyplýva, že poskytovateľ sa zaviazal po splnení podmienok na poskytnutie zľavy definovaných dohodou vyhotoviť odberateľovi účtovný doklad - dobropis na výšku poskytnutej zľavy dohodnutej dohodou, ktorý mal mať všetky náležitosti účtovného dokladu (článok III. bod 3.5. dohody). Strany sporu si v článku III. bod 3.6. dohody dohodli mechanizmus, ktorý umožňuje vykonať zápočet fakturovanej pohľadávky poskytovateľa, predstavujúcej cenu poskytnutých služieb za príslušný kalendárny mesiac, vzniknutej na základe servisných zmlúv proti pohľadávke odberateľa z dobropisu, predstavujúcej poskytnutú zľavu poskytovateľom. Odvolací súd zastáva názor, že dobropis je účtovný platobný doklad, ktorému nemožno pripisovať účinky úkonu, na základe ktorého by mal vzniknúť záväzok, t.j. v danom prípade záväzok žalovaného ako poskytovateľa poskytnúť zľavu žalobcovi ako odberateľovi, a preto vystavenie dobropisu ako daňového dokladu nemá na vznik a existenciu tohto záväzku žiaden vplyv, pretože nie je podmienkou vzniku nároku na dodatočnú zľavu. Jeho vystavenie bolo v zmysle dohody povinnosťou poskytovateľa voči odberateľovi po vzniku nároku odberateľa na zľavu, teda po splnení podmienok v zmysle dohody na vznik nároku na poskytnutie zľavy. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil otázku vzniku nároku žalobcu na poskytnutie zľavy žalovaným, a tak naplnil odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. Pri vyhodnotení dôvodnosti žalobou uplatneného nároku súd prvej inštancie v konaní nevyriešil otázku, či žalobca splnil podmienky vzniku nároku na zľavu v zmysle dohody v nadväznosti na svoj záver, že výpoveďou žalovaného nedošlo k zániku tejto dohody a teda, či z dokazovania vyplýva, že boli platné a účinné servisné zmluvy, na základe ktorých boli vystavené faktúry poskytovateľa za príslušný kalendárny mesiac, za ktorý sa má poskytnúť zľava. Zároveň odvolací súd konštatuje, že aj v dôsledku uvedeného nesprávneho právneho posúdenia sa súd prvej inštancie nijakým spôsobom nevysporiadal v napadnutom rozhodnutí s otázkou splnenia zmluvných podmienok pre poskytnutie dodatočnej zľavy stanovených v článku IV. bod 4.1. dohody, z ktorého dôvodu je v tejto časti napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné.
Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalobcu preto považuje za dôvodnú. 22. S poukazom na tieto nedostatky v procesnom postupe súdu, ktoré nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi uplatňovať procesné právo na riadne odôvodnenie rozsudku, keď mu uprel právo dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom a tým aj možnosť v odvolacom konaní náležite skutkovo a právne argumentovať proti jeho záverom z hľadiska dôvodov, pre ktoré návrhu nevyhovel. Nezahrnutie otázky, na ktorú bolo potrebné odpovedať, ako aj nedostatočná odpoveď, predstavujú odklon od ideálneho odôvodnenia a znižujú presvedčivosť súdneho rozhodnutia ako takého. V napadnutom rozhodnutí absentuje odôvodnenie skutočností, na ktorých súd založil svoje rozhodnutie, čo predstavuje porušenie práva žalobcu na spravodlivý proces v podobe nepreskúmateľnosti rozhodnutia. 23. V nadväznosti na vyššie uvedené, odvolací súd zdôrazňuje, že rozhodnutie vo veci samej odvolacím súdom by však za tohto stavu veci v celom rozsahu nahrádzalo prvoinštančné rozhodnutie, čím by bolo stranám sporu odoprené právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov na inštančne vyššom súde a tým aj možnosť preskúmania správnosti záverov odvolacieho súdu, ku ktorým by dospel právnym posúdením skutkových zistení z hľadiska tých rozhodujúcich skutočností, ktoré považoval za významné na rozdiel od súdu prvej inštancie, ktorý sa nimi buď dostatočne náležite nezaoberal alebo opomenul vôbec zaoberať. Posúdenie podstaty veci v rámci dvojinštančného súdneho konania je rovnako súčasťou práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti konania je možné učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. 24. Podľa ustálenej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky je súčasťou obsahu základného práva na súdnu ochranu a na spravodlivý súdny proces podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne, výstižne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nároku a obranou proti takémuto uplatňovanému nároku. Rozhodnutie súdu, ako orgánu verejnej moci, nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami strán sporu, avšak vo všetkých svojich častiach musí zodpovedať zákonným požiadavkám, ktoré vymedzujú obligatórne náležitosti odôvodnenia rozsudku, významné z hľadiska kontroly správnosti rozhodnutia a postupu súdu pri jeho vydávaní, resp. z hľadiska preskúmateľnosti zákonnosti, opodstatnenosti a spravodlivosti jeho výroku. 25. Povinnosť súdov svoje rozhodnutia odôvodňovať z hľadiska zákonom stanovených obligatórnych náležitostí je tak súčasťou práva na riadny a spravodlivý proces vylučujúci ľubovôľu súdu pri rozhodovaní a zakladajúci dôveru a presvedčenie strán sporu, že súd sa ich vecou dostatočne náležite zaoberal z hľadiska všetkých nimi tvrdených rozhodujúcich skutočností. Dodržanie zákonných náležitostí pri formulovaní odôvodnenia rozhodnutia predpokladá, že z neho bude vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej a že sa v ňom súd adekvátne, čo do myšlienkových postupov racionálne logickým spôsobom vysporiada so všetkými dôkazmi ako aj skutočnosťami, ktoré inak v konaní vyšli najavo a tiež aj s argumentačnými tvrdeniami strán sporu, na ktorých spočívajú ich námietky a je založená ich obrana, pokiaľ majú vzťah k prejednávanej veci. Porušenie práva strany sporu na riadne odôvodnenie rozsudku znamená upretie jej práva dozvedieť sa o príčinách rozhodnutia práve zvoleným spôsobom, a súčasne sa jej odníma možnosť náležite skutkovo a právne argumentovať proti nemu v rámci riadnych a mimoriadnych opravných prostriedkov. Pokiaľ z odôvodnenia rozhodnutia dostatočne jeho výrok nevyplýva, teda nedostatok dôvodov nedáva spoľahlivý podklad pre tento výrok, odvolací súd bez ďalšieho takéto rozhodnutie zruší, hoci by sa aj výrok ukázal správny pri náležitom odôvodnení, neprináleží totiž odvolaciemu súdu svojím rozhodnutím odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie nahrádzať. 26. Odvolací súd tak dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal so skutočnosťami relevantnými pre posúdenie nároku žalobcu na poskytnutie dodatočnej zľavy žalovaným a vec nesprávne právne posúdil, a preto odvolaním napadnuté rozhodnutie v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. S ostatnými odvolacími námietkami žalobcu sa odvolací súd nezaoberal vzhľadom na to, že procesným
postupom súdu prvej inštancie došlo k naplneniu zrušovacieho dôvodu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP ako aj s poukazom na zachovanie dvojinštančnosti konania. 27. Úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní bude opätovne vec prejednať a v novom rozhodnutí sa vysporiadať s otázkou trvania, resp. zániku záväzkového vzťahu medzi stranami sporu vzniknutého na základe dohody o poskytnutí dodatočnej zľavy uzatvorenej na dobu neurčitú, a to s poukazom na výpoveď žalovaného zo dňa 27.03.2019 v zmysle § 582 OZ a v tejto súvislosti sa vysporiada s dôvodnosťou uplatneného nároku, a to v nadväznosti na splnenie dohodnutých podmienok pre vznik tohto nároku v zmysle uzatvorenej dohody, t.j. či boli v danom čase platné a účinné servisné zmluvy, na ktorých základe boli vystavené faktúry poskytovateľa za príslušný kalendárny mesiac, za ktorý sa mala poskytnúť zľava. Súd prvej inštancie nové rozhodnutie vo veci následne odôvodní spôsobom zodpovedajúcim dikcii ustanovenia § 220 ods. 2 CSP a v odôvodnení sa vysporiada nielen so všetkými podstatnými skutočnosťami tvrdenými stranami sporu a s rozpormi v ich tvrdeniach v nadväznosti na vykonané dôkazy, ale aj so všetkými skutočnosťami majúcimi podstatný význam pre konanie a procesný postup súdu, pričom z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil konkrétne tvrdenia a dôkazy predložené stranami sporu a aké z nich vyvodil právne závery. 28. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí o veci. 29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).