Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 15CoCsp/7/2024 6121362585 31. 01. 2025 JUDr. Silvia Walterová ECLI:SK:KSBA:2025:6121362585.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členiek senátu JUDr. Evy Mészárosovej a Mgr. Zity Leimbergerovej, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Bratislava-mestská časť Staré Mesto, Mýtna č. 48, zastúpený: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Bratislava, Mýtna č. 48, proti žalovaným v I. rade: Q. R. K. P. Y. Á. S. , K. P. X.X.XXXX, I. O. O., Š.H. Č.. XX, v II. rade: W. R. K. P. Y. Á. S. , K. P. XX.XX.XXXX, I. O. K. G.Q., S. Č.. X, o zaplatenie sumy 9.347,84 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava V) zo dňa 17. apríla 2023, č.k. 70 Csp 168/2021-129, v spojení s opravným uznesením zo dňa 19. februára 2024, č.k. B5-70 Csp 168/2021-163, takto rozhodol: Rozsudok Mestského súdu Bratislava IV (vo veci Okresného súdu Bratislava V) zo dňa 17. apríla 2023, č.k. 70 Csp 168/2021-129, v spojení s opravným uznesením zo dňa 19. februára 2024, č.k. B5-70 Csp 168/2021-163, vo výroku II., ktorým vo zvyšku žalobu zamietol a výroku III., ktorým žalovaným v I., II. rade nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania z r u š u j e a vec mu v tomto rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1.1.Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 17.4.2023, č.k. 70 Csp 168/2021-129, v spojení s opravným uznesením zo dňa 19.2.2024, č.k. B5-70 Csp 168/2021-163 (opravený v záhlaví rozsudku dátum narodenia žalovanej v II. rade), I. konanie v časti o zaplatenie sumy 450,- € s prislúchajúcim úrokom z omeškania zastavil; II. vo zvyšku žalobu zamietol; III. žalovaným v I., II. rade nepriznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Vychádzal zo žaloby doručenej Okresnému súdu Banská Bystrica ako upomínaciemu súdu dňa 26.5.2021, ktorou sa pôvodný žalobca Poštová banka, a.s. (v súčasnosti 365.bank, a.s.), domáhal voči žalovaným v I., II. rade zaplatenia sumy 9.347,84 € s príslušenstvom a náhrady trov konania, titulom nesplateného spotrebiteľského úveru. Pôvodný žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 28.7.2016 v právnom postavení veriteľa a obaja žalovaní v právnom postavení dlžníka a spoludlžníka, uzatvorili zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou súčasťou boli aj Obchodné podmienky pre spotrebiteľské úvery. Žalovaní v I., II. rade svojimi podpismi na zmluve potvrdili, že sa s týmito dokumentmi oboznámili a súhlasili s ich obsahom. Na základe uvedenej zmluvy poskytol obom žalovaným peňažné prostriedky v sume 17.000,- €, ktoré sa žalovaní v I., II. rade zaviazali vrátiť spolu s úrokmi, poplatkami a inými peňažnými plneniami podľa zmluvných dokumentov. Žalovaní v I., II. rade neplnili úver riadne a včas, z dôvodu ktorého v zmysle Obchodných podmienok v spojení s § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka, bol oprávnený vyzvať na plnenie všetkých alebo ktoréhokoľvek zo spoludlžníkov, ktorí sú povinní plniť záväzky voči nemu spoločne a nerozdielne. V dôsledku omeškania oboch žalovaných s plnením úveru veriteľ v zmysle § 565 v spojení s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka upozornil žalovaných v I., II. rade na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru, na ktoré ani jeden zo žalovaných nereagoval, preto vyhlásil dňa 2.9.2019 úver za predčasne splatný. Po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru žalovaní v I., II. rade vykonali úhrady v dňoch 31.1.2020, 2.3.2020, 2.4.2020, 30.4.2020, 1.6.2020, 1.7.2020, 3.8.2020, 7.9.2020, 29.10.2020, 3.11.2020, 2.12.2020, 5.1.2021, vždy vo výške 250,- € a ďalej dňa 28.1.2021 vo výške 29,84 €, dňa
4.2.2021 vo výške 250,- €, dňa 1.3.2021 vo výške 250,- € a dňa 4.5.2021 vo výške 50,- €. Jednotlivé splátky žalovaných v I., II. rade boli uvedené v aktuálnom stave úveru v časti „Zaplatené splátky“ vyhotovenom z bankového informačného systému pôvodného veriteľa, ktorý je vedený v súlade s § 40 ods. 8, ods. 9 zákona č. 486/2001 Z. z. o bankách v platnom znení. Pred podaním žaloby prostredníctvom právneho zástupcu opätovne vyzval oboch žalovaných na úhradu dlžnej sumy, ale do podania žaloby žiadnu ďalšiu splátku úveru neuhradili. Uplatnil si aj zákonné úroky z omeškania v súlade s § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. a v súlade so zmluvnými dokumentmi vznikla žalovaným v I., II. rade povinnosť zaplatiť za poskytnutý úver taktiež úroky s poukazom na uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16.6.2020, sp.zn. 5 Cdo 42/2020 a zo dňa 18.6.2020, sp.zn. 8 Cdo 125/2018. 1.2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 6.10.2021 platobný rozkaz, ktorý bol zo zákona zrušený z dôvodu jeho nedoručenia žalovaným v I., II. rade do vlastných rúk; žalobca na výzvu upomínacieho súdu navrhol pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. 1.3. Prvoinštančný súd uznesením zo dňa 2.2.2023, č.k. 70 Csp 168/2021-90, pripustil na návrh pôvodného žalobcu do konania vstup súčasného žalobcu namiesto pôvodného žalobcu. 2. Vo veci nariadil súd prvej inštancie pojednávanie, vec prejednal v neprítomnosti strán sporu, keď žalobca svoju neprítomnosť písomne ospravedlnil a žiadal, aby bola vec prejednaná a rozhodnutá v jeho neprítomnosti a žalovaní v I., II. rade svoju neprítomnosť neospravedlnili, nežiadali o odročenie pojednávania; vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a zistil nasledovný skutkový stav. Zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka zo dňa 28.7.2016, č. XXXXXXXXXX, zistil, že Poštová banka, a.s. ako veriteľ poskytla žalovanej v II. rade ako dlžníčke a žalovanému v I. rade ako spoludlžníkovi úver vo výške 17.000,- €, ktorý bol splatný v 96. mesačných splátkach splatných k 20. dňu v mesiaci so splatnosťou prvej splátky dňa 20.8.2016 a termínom konečnej splatnosti úveru dňa 20.7.2024. Výška mesačnej splátky bola dojednaná na sumu 256,60 €, výška poslednej splátky bola vo výške 255,43 €. Úroková sadzba bola dohodnutá ako fixná vo výške 9,9 % ročne, RPMN vo výške 10,4 %, priemerná ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) vo výške 10,53 % a odplata za poskytnutie úveru vo výške 9,9 % ročne pri najvyššej prípustnej výške odplaty 21,06 %. Celková čiastka, ktorú mal klient zaplatiť bola vo výške 24.632,43 €. Úver bol dojednaný bez poistenia a jeho predmetom bolo splatenie osobného úveru v inej bankovej inštitúcií s výškou zostatku 977,- €. Podľa aktuálneho stavu úveru ku dňu 30.4.2021 dlžníci čerpali dňa 28.7.2016 úver vo výške 17.000,- € a splatili sumu 4.380,16 €. Z výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 5.8.2019 vyplýva, že pôvodný veriteľ upozornil žalovaného v I. rade, že ku dňu 5.8.2019 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 932,81 € a bol vyzvaný na úhradu dlžnej sumy od (správne do, poznámka odvolacieho súdu) 15 dní od doručenia výzvy s tým, že v prípade ak nedôjde k úhrade, banka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný; podľa poštového podacieho hárku mu výzva bola odoslaná dňa 6.8.2019. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 2.9.2019 zistil, že pôvodný veriteľ oznámil žalovanému v I. rade, že úverová pohľadávka sa stala predčasne splatnou dňa 2.9.2019, dlžná suma k danému dňu predstavovala 13.270,92 € s tým, aby uvedenú sumu uhradil do 10 dní od doručenia výzvy; podľa poštového podacieho hárku mu výzva bola odoslaná dňa 3.9.2019. Podľa predžalobnej výzvy zo dňa 19.4.2021 pôvodný veriteľ vyzval žalovaného v I. rade na zaplatenie sumy 12.908,33 € do dňa 26.4.2021. Ďalej zistil z výzvy na splatenie dlžnej časti úveru zo dňa 5.8.2019, že pôvodný veriteľ upozornil žalovanú v II. rade, že ku dňu 5.8.2019 je pohľadávka banky vyplývajúca zo zmluvy o úvere viac ako tri mesiace po lehote splatnosti vo výške 932,81 €, ktorú sumu má uhradiť do 15 dní od doručenia výzvy s tým, že ak nedôjde k úhrade, banka je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný; podľa poštového podacieho hárku jej výzva bola odoslaná dňa 6.8.2019. Z výzvy na úhradu dlžnej sumy zo dňa 2.9.2019 vyplýva, že pôvodný veriteľ oznámil žalovanej v II. rade, že úverová pohľadávka sa stala predčasne splatnou dňa 2.9.2019, dlžná suma k danému dňu predstavovala 13.270,92 € s tým, aby túto sumu uhradila do 10 dní od doručenia výzvy; podľa poštového podacieho hárku jej výzva bola odoslaná dňa 3.9.2019. Podľa predžalobnej výzvy zo dňa 19.4.2021 pôvodný veriteľ vyzval žalovanú v II. rade na zaplatenie sumy 12.908,33 € do dňa 26.4.2021. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 3.10.2022, č. II/2022 s prílohou zistil, že postupca 365.bank, a.s. postúpil súbor pohľadávok na žalobcu ako postupníka; medzi postupovanými pohľadávkami bola aj pohľadávka označená menom dlžníka - žalovanej v II. rade v celkovej výške 15.377,40 €. Z potvrdenia o splnení záväzku zo dňa 4.11.2022 vyplýva, že 365.bank, a.s. potvrdila, že žalobca uhradil dňa 31.10.2022 odplatu vyplývajúcu zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2022, ktorú zmluvné strany uzavreli dňa 3.10.2022. Vzhľadom na vyššie uvedenú skutočnosť k nadobudnutiu účinnosti postúpenia pohľadávok došlo v zmysle čl. III. bod
2. zmluvy o postúpení pohľadávok dňa 4.11.2022. Z oznámení o postúpení pohľadávky zo dňa 9.11.2022 je zrejmé, že postupca 365.bank, a.s. oznámil žalovaným v I., II. rade, že pohľadávku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX postúpil na žalobcu ako postupníka. Z výstupu z informačného systému pôvodného veriteľa týkajúceho sa posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver zistil, že žalovaná v II. rade bola v čase posúdenia úverovo zaťažená (zostatok úverov spolu vo výške 6.928,- €), mesačne splácala sumu 187,- €, úvery jej boli poskytnuté dňa 22.4.2016 a dňa 15.3.2016; bola jej odmietnutá žiadosť o poskytnutie hypotekárneho úveru zo dňa 14.6.2016 a žiadosť zo dňa 1.6.2016 odvolala sama. Dňa 23.5.2016 bol žalovanej v II. rade poskytnutý kontokorentný úver, z ktorého využila 242,- €. Dňa 18.7.2016 žalovaná v II. rade podala žiadosť o poskytnutie úveru vo výške 9.510,- € . Dňa 14.6.2016 bola u žalovanej v II. rade evidovaná úverová delikvencia. Skóre žalovanej v II. rade bolo vyhodnotené ako D z dôvodu vysokého počtu otvorených zmlúv za posledné tri mesiace a pre príliš krátku históriu. Žalobca 1/ (správne žalovaný v I. rade, poznámka odvolacieho súdu) podal dňa 1.6.2016 žiadosť o poskytnutie hypotekárneho úveru, ktorá bola odvolaná, mal podanú žiadosť o osobný úver zo dňa 17.12.2015 vo výške 6.015,- €, ďalšiu žiadosť z rovnakého dňa, ktorá bola odvolaná a aj žiadosť o kreditnú kartu z toho istého dňa, jeho skóre nebolo možné určiť. 3.1. Po právnej stránke súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka, § 524 ods. 1, § 525 ods. 2, § 526 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 1 ods. 2, § 2 písm. a/, b/, d/, § 7 ods. 1,§ 11 ods. 2, § 17 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, § 140, § 144, § 145 ods. 1, § 146 ods. 1, § 180 Civilného sporového poriadku, dôvodiac tým, že z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby v časti o zaplatenie sumy 450,- € s prislúchajúcim úrokom z omeškania, ktorú mali obaja žalovaní uhradiť po podaní žaloby, žalobu v tejto časti zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Uviedol, že žalobca svoj nárok odvodzoval od svojho právneho nástupníctva (singulárnej sukcesie) po 365.bank, a.s., ktorá ako banka (§ 2 ods. 1 zákona o bankách) bola pôvodným veriteľom zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. 1657083954, zo dňa 28.7.2016. K žalobcom tvrdenej sukcesii do práv pôvodného veriteľa malo dôjsť na základe zmluvy o postúpení pohľadávok č. II/2022, zo dňa 3.10.2022, ktorou 365.bank, a.s. ako postupca postúpila žalovanú pohľadávku na žalobcu ako postupníka. Poukázal na to, že aktívna vecná legitimácia predstavuje hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva určitému subjektu - žalobcovi, ním uplatňované právo (nárok), respektíve z ktorého mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu) alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu, aj v prípade že ju žiadna zo strán sporu nenamieta (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.6.2010, sp.zn. 2 Cdo 205/2009). Konštatoval, že pre platné postúpenie pohľadávky Občiansky zákonník vyžaduje okrem samotnej existencie pohľadávky uzavretie zmluvy v písomnej forme. Zároveň nesmie ísť o pohľadávku, ktorej postúpenie je vylúčené vzhľadom na jej povahu podľa § 525 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ani o pohľadávku, ktorej postúpenie vylučuje zákon alebo dohoda medzi veriteľom a dlžníkom podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V posudzovanej veci nebola sporná existencia určitej pohľadávky, ani skutočnosť, že k jej postúpeniu malo dôjsť písomne uzavretou zmluvou. Mal za preukázané splnenie osobitných podmienok ustanovených v § 92 ods. 8 zákona o bankách, ktorými sú písomná výzva banky klientovi (na zaplatenie dlhu) a omeškanie klienta nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke, napriek písomnej výzve. Pôvodný veriteľ zaslal obom žalovaným pred postúpením pohľadávky na žalobcu tri písomné výzvy na zaplatenie dlhu, pričom obaja žalovaní boli v omeškaní viac než 90 kalendárnych dní (prvá výzva im bola odoslaná dňa 6.8.2019, k postúpeniu pohľadávky došlo zmluvou zo dňa 3.10.2022). Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci išlo o pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorej postúpenie je v zmysle § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch zákonom limitované, pre posúdenie platnosti jej postúpenia bolo potrebné ďalej skúmať, či boli splnené predpoklady stanovené uvedeným ustanovením, za splnenia ktorých sa uplatní výnimka, podľa ktorej pohľadávku zo spotrebiteľského úveru postúpiť možno. Predpoklady ustanovené § 17 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktoré musia byť splnené kumulatívne, sú: 1. postupuje sa pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými; 2. postupca i postupník sú oprávnení poskytovať spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských úveroch alebo osobitného predpisu; 3. postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. V konaní nebolo sporné, že postupovaná pohľadávka bola postúpená so všetkými právami veriteľa s ňou spojenými, ani to že postupca i postupník majú oprávnenie o spotrebiteľských úveroch, takže prvé dva uvedené predpoklady boli splnené. P. ale k záveru, že postupovaná pohľadávka nebola
v čase jej postúpenia splatná a tak nebol splnený tretí uvedený predpoklad. Nebolo sporné, že konečná splatnosť úveru v zmysle predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere mala nastať až dňa 20.7.2024, takže splatnosť úveru nenastala na základe právnej udalosti, ktorou je uplynutie času. Žalobca v žalobe tvrdil a výzvami na úhradu dlžnej sumy zo dňa 2.9.2019 preukazoval, že pôvodný veriteľ oznámil žalovaným v I., II. rade, že úverová pohľadávka sa stala predčasne splatnou dňa 2.9.2019. Mal za to, že na strane pôvodného veriteľa neboli splnené podmienky preto, aby mohol vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Pôvodný veriteľ síce dodržal postup podľa § 53 ods. 9 v spojení s § 565 Občianskeho zákonníka, avšak nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, preto nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Dal do pozornosti, že podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Pôvodný veriteľ síce formálne posudzoval schopnosť oboch žalovaných splácať spotrebiteľský úver, čo žalobca preukázal výstupom z informačného systému banky, avšak z obsahu daného výstupu vyplýva, že pokiaľ sa na základe zistených údajov veriteľ rozhodol obom žalovaným spotrebiteľský úver poskytnúť, nekonal s odbornou starostlivosťou. Podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.4.2023 pred poskytnutím úveru pôvodnému veriteľovi, žalovaná v II. rade bola tzv. hlavným dlžníkom, deklarovala, že bola zamestnaná a mala podľa žalobcu príjem najmenej vo výške 715,- € mesačne. Z výstupu z informačného systému banky vyplýva, že v čase posudzovania žiadosti o poskytnutie úveru bola žalovaná v II. rade už úverovo zaťažená (zostatok úverov spolu vo výške 6.928,- €), pričom mesačne splácala sumu 187,- €. Žalovaná v II. rade zjavne nesplácala len úver s výškou zostatku 977,€, ktorý mal byť na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, zo dňa 28.7.2016 splatený. Splátka úveru poskytnutého právnym predchodcom žalobcu pritom predstavovala sumu 256,60 € mesačne. Po poskytnutí úveru, ktorý je predmetom tohto konania, tak celkovo žalovaná v II. rade bola povinná splácať sumu 443,60 € mesačne. Ďalšie úvery, ktoré zaťažovali žalovanú v II. rade pritom boli poskytnuté v dňoch 22.4.2016 a 15.3.2016, teda krátko pred poskytnutím úveru právnym predchodcom žalobcu zmluvou zo dňa 28.7.2016. Okrem toho jej bola odmietnutá žiadosť o poskytnutie hypotekárneho úveru zo dňa 14.6.2016 a ďalšia žiadosť zo dňa 1.6.2016 bola žalovanou v II. rade odvolaná. Dňa 23.5.2016 jej bol navyše poskytnutý kontokorentný úver, z ktorého využila 242,- €. Krátko pred poskytnutím úveru dňa 18.7.2016 navyše podala žiadosť o poskytnutie úveru vo výške 9.510,- € a dňa 14.6.2016 bola u žalovanej v II. rade evidovaná úverová delikvencia. Žalovanej v II. rade tak bol v priebehu štyroch mesiacov poskytnutý už tretí úver, navyše ďalší (hypotekárny) jej bol zamietnutý a čerpala tiež kontokorentný úver. Mesačne by iba za úvery už poskytnuté spolu s úverom od právneho predchodcu žalobcu bola povinná splácať spolu sumu 443,60 € pri deklarovanom mesačnom príjme vo výške 715,- € a po odpočítaní splátok úverov vo výške 458,40 € by pri uvedenom príjme zostala žalovanej v II. rade na ostatné výdavky iba suma 271,40 €, čo je zjavne nedostatočné. Na vysoký počet otvorených zmlúv za posledné tri mesiace veriteľa upozornil aj jeho vlastný programový prostriedok, rovnako ako na jej úverovú delikvenciu zo dňa 14.6.2016, teda v mesiaci predchádzajúcom poskytnutiu predmetného úveru. Za týchto okolností postup pôvodného veriteľa pri posudzovaní schopnosti dlžníka splácať úver nebolo možné považovať za súladný s povinnosťou odbornej starostlivosti. Žalovaná v II. rade sa zjavne „bezhlavo“ zadlžovala a bolo povinnosťou pôvodného veriteľa jej ďalšie takéto konanie neumožniť. Ďalej dôvodil, že žalovaný v I. rade podľa vyjadrenia žalobcu zo dňa 13.4.2023, pred poskytnutím úveru deklaroval pôvodnému veriteľovi, že je nezamestnaný, ako to vyplýva aj z lustrácie žalovaného v I. rade v Sociálnej poisťovni. Napriek tomu, že bol bez príjmu, žalovaný v I. rade podal dňa 1.6.2016 žiadosť o poskytnutie hypotekárneho úveru, ktorá bola odvolaná, mal podanú žiadosť o osobný úver zo dňa 17.12.2015 vo výške 6.015,- €, ďalšiu žiadosť z rovnakého dňa, ktorá bola odvolaná a aj žiadosť o kreditnú kartu z toho istého dňa. Skóre žalovaného v I. rade nebolo možné určiť, z čoho je zrejmé, že žalovaný v I. rade ako osoba bez príjmu celkom zjavne nebol spôsobilý na to, aby mu bol poskytnutý akýkoľvek úver. Žalovaný v I. rade sa na splácaní úveru žalovanou v II. rade ani nemohol čiastočne podieľať a nemohlo tak dôjsť k rozloženiu úverového zaťaženia na dve osoby. Nakoľko pôvodný veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. Ako už uviedol, konečná splatnosť úveru mala podľa zmluvy nastať až dňa 20.7.2024, preto vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru pôvodným veriteľom dňa 2.9.2019 nebolo platné. Pokiaľ pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku z tohto spotrebiteľského úveru zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 3.10.2022, č. II/2022, postúpenie pohľadávky nebolo platné pre rozpor
s 17 ods. 1 písm. b/ zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože postúpiť je možné iba pohľadávku po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru alebo pohľadávku, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Z vyššie uvedených dôvodov, keďže zmluva o postúpení pohľadávok v časti týkajúcej sa žalovanej pohľadávky nebola platným právnym úkonom (§ 39 Občianskeho zákonníka), žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný v konaní. 3.2. O nároku na náhradu trov konania rozhodol právne podľa ustanovení § 255 ods. 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, ods. 2, čl. 4 ods. 2, čl. 17 C.s.p., dôvodiac tým, že žalobca zobral žalobu čiastočne späť z dôvodu čiastkového uspokojenia žalovaného nároku oboma žalovanými po začatí konania a tak procesnú zodpovednosť za zastavenie konania nenesie žalobca, ktorý vzal žalobu čiastočne späť. Zastavenie konania svojim správaním zavinili žalovaní v I., II. rade, nakoľko žalobca nemal inú možnosť ako reagovať na čiastočný zánik svojho uplatneného nároku jeho splnením. Vo zvyšnej časti, v ktorej bola žaloba zamietnutá, boli žalovaní v I., II. rade úspešní. V časti o zaplatenie sumy 450,- € s príslušenstvom zodpovedali obaja žalovaní za zastavenie konania a v časti o zaplatenie sumy 8.897,84 € s príslušenstvom boli v konaní úspešní, takže vzhľadom na prevažujúcu mieru svojho úspechu by im vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. Nakoľko podľa obsahu spisu žalovaným v I., II. rade žiadne trovy konania nevznikli, nemajú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania a tak nebude potrebné rozhodovať o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 4. Proti tomuto rozsudku vo výrokoch II. a III., podal včas odvolanie žalobca, dôvodiac ustanovením § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci). Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie uvedeným v odôvodnení napadnutého rozsudku o zamietnutí žaloby z dôvodu nedostatku jeho aktívnej vecnej legitimácie. Postupoval v súlade s ustanovením § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. a pred poskytnutím úveru preveril bonitu oboch žalovaných preverením ich príjmov z externého zdroja v Sociálnej poisťovni, výsledkom ktorého bolo zistenie výšky príjmu u žalovanej v II. rade na úrovni minimálne 715,- € mesačne. Taktiež preveril aj úverovú zaťaženosť žalovaných v I., II. rade dopytom do Spoločného registra bankových informácií, podľa ktorého žalovaný v I. rade v čase podania žiadosti nebol úverovým dlžníkom. Z predloženého výstupu bolo preukázané, že žalovaná v II. rade v čase podania žiadosti splácala jeden splátkový úver s výškou mesačnej splátky á 148,- €. Spotrebiteľský úver so zostatkom vo výške 977,- € a výškou mesačnej splátky á 39,- € bol predmetom refinancovania na základe úveru poskytnutého jeho predchodcom, ktorého zaplatenie je predmetom tohto sporu a tak súd prvej inštancie nesprávne započítal výšku tejto splátky do budúcich záväzkov žalovanej v II. rade. Žalovaný v I. rade v žiadosti o úver uviedol rodinný stav slobodný a žiadne vyživované deti a žalovaná v II. rade v žiadosti o úver uviedla rodinný stav slobodná a žiadne vyživované deti. Dal do pozornosti, že nie iba veriteľ má povinnosť v zmysle § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., ale z odseku 2 tohto ustanovenia vyplýva povinnosť aj spotrebiteľovi poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Pri zohľadnení výšky životného minima 198,09 € v čase poskytnutia úveru pre jednu plnoletú fyzickú osobu, bola finančná analýza vyhovujúca pre poskytnutie úveru vo výške 17.000,- € na osem rokov s mesačnou splátkou vo výške 256,60 €, čo potvrdzuje aj pravidelné splácanie úveru po dobu takmer troch rokov. Vzhľadom na skutočnosť, že Opatrenie Národnej banky Slovenska zo dňa 14.11.2017, č. 10/2017, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o posúdení schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nadobudlo účinnosť dňa 1.1.2018 a štandardy obozretného poskytovania spotrebiteľských úverov bližšie špecifikované iným opatrením alebo usmernením Národnej banky Slovenska neboli stanovené, postup veriteľov pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver bol regulovaný len ustanovením § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. Zdôraznil, že jeho predchodcom bola banka, ktorá je štandardnou úverovou inštitúciou podľa osobitného predpisu a ktorá má povolenie na vykonávanie bankových činností v rozsahu a za podmienok uložených týmto povolením alebo ustanovených zákonom č. 483/2001 Z. z. o bankách v znení neskorších predpisov a osobitnými predpismi (bankové povolenie). Činnosť jeho predchodcu podlieha podľa § 6 a nasl. zákona o bankách sprísnenému dohľadu vykonávanému Národnou bankou Slovenska. Iný ako štandardný postup pri poskytovaní úveru z jeho strany preto neprichádza do úvahy. Jeho predchodca preukázateľne konal pred poskytnutím úveru s dostatočnou odbornou starostlivosťou, posúdil výšku príjmov, výšku výdavkov, účel a dobu, na ktorú sa úver poskytuje a tak je vylúčená sankcia v podobe zákazu predčasného zosplatnenia úveru v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Záverom uviedol, že k postúpeniu pohľadávky, ktorej zaplatenie je predmetom tohto sporu, došlo riadne a platne, čím je daná jeho aktívna legitimácia v tomto spore. Odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch zmeniť a jeho žalobe vyhovieť tak ako uviedol v petite odvolania; žiadal náhradu trov konania.
5. Žalovaní v I., II. rade sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili; odvolanie nepodali. 6. Odvolací súd preskúmal vec, súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379, § 380 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 7. Žalobca v odvolaní namietal, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.), k čomu odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 8. Prvoinštančný súd v danom spore dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil, avšak vyvodil nesprávny právny záver o tom, že pôvodný veriteľ nepostupoval s odbornou starostlivosťou v zmysle ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., takže nebol oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, preto považoval vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru za neplatné, následne aj postúpenie pohľadávky, z dôvodu ktorého žalobca nemá v konaní aktívnu vecnú legitimáciu. 9. V danom spore právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. ako banka, žalovaná v II. rade ako dlžník a žalovaný v I. rade ako spoludlžník, uzavreli dňa 28.7.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere lepšia splátka č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej banka poskytla účelový úver určený na refinancovanie vo výške 17.000,- €, s počtom mesačných splátok 96, termínom konečnej splatnosti dňa 20.7.2024, výškou mesačnej splátky 256,60 €, výškou poslednej splátky 255,43 €, fixnou úrokovou sadzbou vo výške 9,90 % ročne, RPMN vo výške 10,40 % ročne, priemernou RPMN vo výške 10,53 % ročne, odplatou za poskytnutý úver vo výške 9,90 % ročne, bez poistenia s tým, že spoludlžník je zaviazaný spoločne a nerozdielne s dlžníkom na plnenie záväzkov vyplývajúcich zo zmluvy (č. l. 11 spisu). 10.1. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. účinný v čase uzavretia predmetnej zmluvy, veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. 10.2. Podľa § 7 ods. 2 citovaného zákona je spotrebiteľ povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom. 11. Odvolací súd sa stotožnil s tvrdeniami žalobcu uvedenými v jeho odvolaní tom, že jeho právny predchodca konal s odbornou starostlivosťou pred poskytnutím úveru obom žalovaným, keďže preveril ich bonitu a mal za to, že súd prvej inštancie síce správne aplikoval vyššie uvedené ustanovenie § 7 ods. 1 v danom spore, ale posudzoval iba príjmy oboch žalovaných a či by boli schopní predmetný úver splácať. Odvolací súd poukazuje na to, že v uvedenom ustanovení zákona sú uvedené aj ďalšie podmienky, ktoré veriteľ má skúmať, a to dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, jeho výšku, prípadne účel, s čím sa prvoinštančný súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia vôbec nevysporiadal, rovnako tak ani ustanovením § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., v ktorom je uložená povinnosť spotrebiteľovi poskytnúť veriteľovi potrebné údaje na posúdenie jeho schopnosti úver splácať, ako aj správne konštatoval žalobca v odvolaní. Sama žalovaná v II. rade pritom právnemu predchodcovi žalobcu tvrdila, že je slobodná, že nemá žiadne vyživovacie povinnosti, s čím sa prvoinštančný súd taktiež v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nijako nezaoberal pri skúmaní jej bonity. Odvolací súd dáva do pozornosti, že v roku 2016 bola výška životného minima na jednu plnoletú osobu určená na sumu 198,09 €, ako aj správne konštatoval žalobca v odvolaní. Súd prvej inštancie v bode 49. odôvodnenia napadnutého rozsudku dôvodil, že žalovanej v II. rade po odpočítaní splátok úverov vo výške 443,60 € by pri mesačnom príjme vo výške 715,- €, zostala na ostatné výdavky iba suma 271,40 €, čo je zjavne nedostatočné, avšak vôbec nezobral do úvahy uvedenú výšku životného minima na rok
2016, ktorá prevyšovala sumu, ktorá mala zostať žalovanej v II. rade na ostatné výdavky. Na základe uvedených skutočností potom odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je predčasné, nakoľko sa dostatočne nezaoberal podmienkami uvedenými v ustanovení § 7 ods. 1, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., následkom čoho aj priskoro dospel k záveru o tom, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaný. 12. Odvolací súd preto z vyššie uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch II. a III. zrušil a vrátil mu vec v tomto rozsahu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. c/ C.s.p. v spojení s § 391 ods. 1 C.s.p. Povinnosťou súdu prvej inštancie bude opätovne posúdiť nárok žalobcu o zaplatenie žalovanej sumy s tým, že sa musí náležite zaoberať ustanovením § 7 ods. 1, ako aj odsekom 2 zákona č. 129/2010 Z. z. a znova posúdiť, či žalobca konal pri poskytnutí úveru obom žalovaným s odbornou starostlivosťou a následne či má žalobca v konaní aktívnu vecnú legitimáciu s prihliadnutím na to, že ide o spotrebiteľský spor, t. j. vo veci vykonať dokazovanie v zmysle ustanovenia § 185 a nasl. C.s.p., prípadne vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol podľa ustanovenia § 295 C.s.p., dôkazy vyhodnotiť v súlade s ustanovením § 191 ods. 1 C.s.p., rozhodnúť v zmysle ustanovenia § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodiť záver, ktorý je nutné správne a dostatočne odôvodniť podľa požiadaviek vyplývajúcich z ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p. Podľa § 391 ods. 2 C.s.p. je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. 13. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie vrátane trov konania vzniknutých stranám v konaní pred odvolacím súdom (§ 396 ods. 1, ods. 3, § 255 a nasl. C.s.p.). Odvolací súd dáva do pozornosti prvoinštančnému súdu, že v konaní na strane žalovaného vystupujú dvaja žalovaní a tak bude jeho povinnosťou pri rozhodovaní o náhrade trov konania posúdiť, či ide v ich prípade o samostatné alebo nerozlučné spoločenstvo (§ 76, § 77 ods. 1 C.s.p.). 14. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).