Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Cob/104/2023 6121452191 30. 01. 2025 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2025:6121452191.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Polomský, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 42 171 156, správca úpadcu Aeolus, s. r. o., so sídlom Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 31 449 069 proti žalovanému: A-Real Trans, s. r. o., so sídlom Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 45 647 887, právne zastúpený: AK Zuzana Gáliková, s.r.o., so sídlom Farská 1311/33, 949 01 Nitra, IČO: 55 534 619, o zaplatenie 5 800 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č.k. 30Cb/30/2021-95 zo dňa 18.02.2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 30Cb/30/2021-95 zo dňa 18.02.2022 p otvrdzuje. II. Žalobcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako ,,súd prvej inštancie“ alebo aj ako ,,súd“) rozsudkom č.k. 30Cb/30/2021-95 zo dňa 18.02.2022 (ďalej aj ako ,,napadnutý rozsudok“ alebo aj ako ,,napadnuté rozhodnutie“) v právnej veci žalobcu: JUDr. Ján Polomský, so sídlom Miletičova 21, 821 08 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 42 171 156, správca úpadcu Aeolus, s. r. o., so sídlom Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 31 449 069 (ďalej aj ako ,,žalobca“ alebo aj ako ,,správca úpadcu“) proti žalovanému: A-Real Trans, s. r. o., so sídlom Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 45 647 887 (pôvodné obchodné meno spoločnosti: Aeolus Real-Trans s.r.o. do 20.08.2019, ďalej aj ako ,,žalovaný“ alebo aj ako ,,dopravca“) uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 5 800 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 5 800 eur od 17.07.2017 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.). 2. Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na § 451 ods. 1 a ods. 2, § 456, § 458 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako ,,OZ“), § 369 ods. 1 a ods. 2, § 391 ods. 1, § 397 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len ako „ObZ“), § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 a ods. 2, § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“) a § 1, § 8 zákona č. 62/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony (ďalej len ako ,,zákon č. 62/2020 Z.z.“). 3. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že dňa 20.08.2021 bol Okresnému súdu Banská Bystrica v konaní pod sp.zn. 23Up/1391/2021 doručený návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu proti žalovanému na zaplatenie sumy 5 800 eur spolu s úrokom z omeškania z tejto sumy vo výške 9 % ročne od 17.07.2017 do zaplatenia. Žalobca návrh odôvodnil tým, že mu bolo
dňa 21.05.2021 doručené zo strany Daňového úradu Nitra oboznámenie sa so skutočnosťami zistenými v rámci výkonu daňovej kontroly dane z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie rok 2017 zo dňa 10.05.2021, z ktorého vyplývalo, že spoločnosť Aeolus, s.r.o. v konkurze, so sídlom Mostná 29, 949 01 Nitra, IČO: 31 449 069 (ďalej aj ako „úpadca“ alebo aj ako ,,objednávateľ“) ako daňový subjekt duplicitne zaúčtoval náklady na prepravu vo výške 2 800 eur a vo výške 3 000 eur na základe faktúry č. 1730272 a č. 1730358 od spoločnosti INCAR, s.r.o. so sídlom Vinárska 14, 951 41 Lužianky, IČO: 36 534 391 (ďalej len ako „spoločnosť INCAR, s.r.o.), pretože tieto boli úpadcovi vyúčtované taktiež faktúrou č. 1730371 vystavenou žalovaným. Žalobca ako správca úpadcu vyzval štatutárny orgán úpadcu P. J. (ktorý je zároveň štatutárnym orgánom žalovaného) na poskytnutie súčinnosti, a to vyjadrenia ku skutočnostiam zisteným daňovou kontrolu a na predloženie dokladov a dôkazov. Konateľ úpadcu v liste zo dňa 28.05.2021 oznámil, že úpadca objednal autobusovú dopravu u žalovaného ako dopravcu, pričom tú istú službu objednal duplicitne u ďalšieho dopravcu spoločnosti INCAR, s.r.o. bez toho, aby stornoval pôvodnú objednávku u žalovaného, pričom prepravné služby nakoniec úpadcovi poskytol dopravca spoločnosť INCAR, s.r.o.. Štatutárny orgán úpadcu zároveň uviedol, že zlyhaním ľudského faktora prišlo k neúmyselnej chybe, keď jednotliví zamestnanci účtovného oddelenia úpadcu nekomunikovali dostatočne medzi sebou na to, aby chybu našli a buď hneď alebo následne ju riešili napríklad vyžiadaním dobropisu na uvedenú sumu. V žiadnom prípade sa však podľa neho nejednalo o úmysel či už vyfakturovať alebo duplicitne zaúčtovať náklady za nedodanú službu, keďže v priloženom zaslanom mesačnom vyúčtovaní k faktúre bolo zreteľne v zozname prepráv uvedené, že tieto dve podľa pôvodného plánu objednané dopravy u dopravcu spoločnosti Aeolus Real-Trans s.r.o./žalovaného boli kapacitne zmenené a zrealizované subdodávateľom dopravcom spoločnosťou INCAR, s.r.o.. Napriek tomu, že žalovaný žiadne služby (dopravu) úpadcovi neposkytol, ich vyúčtoval, a to súhrnnou faktúrou č. 1730371 zo dňa 30.06.2017 v sume vo výške 97 850 eur, v ktorej boli zahrnuté aj náklady za nedodanú službu vo výške žalovanej istiny. Na základe vystavenej súhrnnej faktúry č. 1730371 úpadca uhradil žalovanému sumu vo výške 5 800 eur, a to formou zápočtu zo dňa 17.07.2017. Z vyššie uvedeného podľa žalobcu vyplývalo, že úpadca plnil duplicitne jednak subdodávateľovi dopravcovi spoločnosti INCAR, s.r.o., ktorý mu služby reálne poskytol a jednak žalovanému, ktorý mu neposkytol žiadne služby. Žalovaný si tak podľa žalobcu prijatú platbu od úpadcu bezdôvodne ponechal napriek tomu, že úpadcovi neposkytol žiadne služby a úpadcovi ju nevrátil. Na strane žalovaného tak došlo podľa žalobcu k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijal od úpadcu odplatu za služby, ktoré mu nikdy neposkytol. Žalovaný napriek opakovaným výzvam na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku dňu podania tohto návrhu dlžnú sumu nevrátil. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 24.09.2021 platobný rozkaz č. k. 23Up/1391/2021- 0, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 5 800 eur s príslušenstvom žalobcovi. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom uviedol, že vznáša námietku premlčania v zmysle § 107 ods. 1 a 2 OZ v spojení s § 397 ObZ, keďže pokiaľ sa mal bezdôvodne obohatiť (čo poprel) a k obohateniu malo dôjsť v deň zápočtu pohľadávok dňa 17.07.2017, tak je podľa neho nárok uplatnený v tomto konaní žalobcom v celom rozsahu premlčaný, nakoľko žaloba bola podaná dňa 20.08.2021, teda po uplynutí premlčacej doby. Ďalej žalovaný v odpore uviedol, že medzi úpadcom a žalovaným na základe záväznej objednávky úpadcu existoval zmluvný vzťah o poskytovaní prepráv na sezónu 2016-2017 týkajúci sa aj predmetných prepráv. Úpadca objednávku prepráv nikdy nestornoval a od zmluvy neodstúpil. Dôvodil, že bol pripravený svoje zmluvné záväzky plniť a za týmto účelom vytváral na obdobie plnenia aj príslušné materiálne a personálne rezervy. Nebolo teda podľa neho jeho chybou, že úpadca objednané služby u neho nevyužil a teda nedošlo k objednanému plneniu prepravy z dôvodu, že úpadca objednal prepravu u iného prepravcu (spoločnosti INCAR, s.r.o.). Z týchto dôvodov považoval fakturáciu za oprávnenú a žiadal žalobu zamietnuť. Žalobca vo vyjadrení k odporu reagoval na námietku premlčania vznesenú žalovaným tak, že sa s jeho argumentáciou nestotožnil s tým, že predmetná faktúra č. 1730371 bola vystavená dňa 30.06.2017 so splatnosťou dňa 14.07.2017 a na základe tejto faktúry úpadca uhradil žalovanému sumu vo výške 5 800 eur, a to formou zápočtu dňa 17.07.2017. Ak by sa štvorročná premlčacia doba uplatňovaná v obchodnoprávnych vzťahoch počítala od dátumu splatnosti faktúry č. 1730371 dňa 14.07.2017, táto by uplynula dňa 14.07.2021. Pokiaľ by sa štvorročná premlčacia doba počítala od dátumu vykonania zápočtu, t.j. od 17.07.2017, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného, táto by uplynula dňa 17.07.2021. Žalobca tiež poukázal na ustanovenia zákona č. 62/2020 Z.z., ktorý upravuje spočívanie/prerušenie plynutia hmotnoprávnych lehôt, uplynutím ktorých by došlo k premlčaniu alebo zániku práva, a ktorý sa uplatňuje aj na prejednávanú vec. V zmysle tohto zákona je tak potrebné k
štvorročnej premlčacej dobe pripočítať obdobie, kedy došlo k spočívaniu premlčacej doby v rozsahu 76 dní, počas ktorého táto neplynula. Po zohľadnení tejto doby premlčacia doba, ktorá by mala uplynúť 14.07.2021, resp. 17.07.2021 by uplynula až po uplynutí ďalších 76 dňoch (niekedy začiatkom októbra), t. j. až po podaní žaloby dňa 20.08.2021. Okrem toho žalobca považoval vznesenú námietku premlčania aj za účelovú, keďže za úpadcu a žalovaného konala tá istá osoba P. J.. Vo vzťahu k druhej časti procesnej obrany žalovaného žalobca uviedol, že celá transakcia ako aj jej zrušenie prebiehalo medzi tzv. spriaznenými osobami, kedy konateľ úpadcu a konateľ žalovaného bola jedna a tá istá osoba, teda sa odohrávala v mysli jedného človeka, a preto súčasné dôvody obrany sú nedôvodné a nepravdivé. Z predchádzajúcich vyjadrení P. J. nepochybne vyplýva, že vystavené faktúry žalovaným boli chybné a riešenie vystavením dobropisu bolo vôľou strán ich zrušiť, čo je v rozpore s následným tvrdením žalovaného o oprávnenosti fakturácie. Tvrdenia žalovaného v odpore, že úpadca predmetnú objednávku nikdy nestornoval sú nedôvodné, pretože žalovaný bol ten, kto objednávku zrušil z kapacitných dôvodov na jeho strane. Rovnako nepravdivé sú podľa žalobcu tvrdenia žalovaného, že bol pripravený svoje zmluvné záväzky plniť a za týmto účelom vytváral na obdobie plnenia aj príslušné materiálne a personálne rezervy, pretože žalovaný v rozhodnom čase nemal kapacity na poskytnutie objednaných služieb a tak došlo k zmene dodávateľa. K zásadnej zmene tvrdení konateľa žalovaného došlo podľa žalobcu až po tom, ako vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, t. j. na vrátenie 5 800 eur, kedy P. J. zmenil argumentáciu a začal tvrdiť nové skutočnosti o dôvodnosti jeho pohľadávok, ktoré počas daňovej kontroly vôbec neuvádzal ani nepreukazoval. Následne súd vyzval žalovaného na vyjadrenie, pričom tento vo svojom vyjadrení zo dňa 27.01.2022 uviedol, že naďalej trvá na vznesenej námietke premlčania, pričom podľa jeho interpretácie zákona č. 62/2020 Z.z. spočívanie premlčacej doby sa vzťahovalo iba na prípady, ak by k jej uplynutiu došlo v období účinnosti tohto zákona, t.j. od 27.03.2020 do 30.04.2020, respektíve od 19.01.2021 do 28.02.2021. Žalovaný tiež namietol, že žalobca v konaní nepreukázal úhradu faktúr spoločnosťou INCAR, s.r.o., keďže rozhodnutie Daňového úradu Nitra predložené žalobcom preukazuje iba chybné zaúčtovanie nákladov úpadcu. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 07.02.2022 uviedol, že interpretáciu zákona č. 62/2020 Z.z. žalovaným považuje za nesprávnu a poukázal na dôvodovú správu k tomuto zákonu, podľa ktorej počas účinnosti daného zákona premlčacia doba neplynula, a teda nárok nebol v čase podania žaloby premlčaný. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú absenciu dôkazu o úhrade faktúry zo strany spoločnosti INCAR, s.r.o., žalobca uviedol, že plnenie tomuto prepravcovi nie je predmetom tohto konania a vo vzťahu k nemu nemá žiadnu relevanciu. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 14.02.2022 uviedol, že medzi úpadcom a ním existoval zmluvný vzťah upravený rámcovou zmluvou o prevádzke dopravného prostriedku podľa § 638 až § 641 ObZ (ďalej aj ako ,,zmluva“ alebo aj ako ,,rámcová zmluva“), prílohou ktorej bol plán prepravy na rok 2017, ktorú si u neho objednal úpadca a v ktorom boli zahrnuté aj sporné prepravy (destinácia Fourka v dňoch 05.06.2017 - 07.06.2017 a destinácia Volos v dňoch 13.06.2017 - 15.06.2017). Podľa čl. VII. zmluvy mu mal v prípade storna prepravy v dobe kratšej ako 7 dní uhradiť objednávateľ 100 % kalkulovanej (dohodnutej) ceny jednotlivej prepravy. Úpadca podľa žalovaného prepravy nikdy nestornoval, pričom on bol pripravený plniť si svoje zmluvné záväzky. Skutočnosť, že prepravu žalovaný nevykonal, nemala podľa neho žiaden vplyv na jeho právo na fakturáciu ceny v zmysle uvedenej dohody. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 17.02.2022 reagoval na vyjadrenie žalovaného s tým, že ním predložená rámcová zmluva je uzatvorená podľa § 638 až § 641 ObZ, a teda sa vzťahuje výlučne na prepravu nákladu a nie na prepravu osôb. Tvrdenie žalovaného, podľa ktorého bol prílohou zmluvy z roku 2014 plán prepravy na rok 2017, ktorú si u žalovaného objednal úpadca a v ktorom pláne boli zahrnuté aj sporné prepravy (destinácia Fourka v dňoch 05.06.2017 - 07.06.2017 a destinácia Volos v dňoch 13.06.2017 - 15.06.2017) nie je podľa jeho názoru pravdivé a zo strany žalovaného ide o prispôsobovanie si skutkového stavu, keďže zoznam plánovaných termínov zájazdov („Plán otočov“) bol, resp. mal byť prílohou objednávky zo dňa 20.10.2016, čo vyplýva z jej obsahu. V objednávke nie je žiadna zmienka o realizovaní objednávky v zmysle zmluvy z roku 2014, ale sú v nej dojednané osobitné podmienky prepravy na letnú sezónu 2017. V bode 3. objednávky (podmienky prepravy) je uvedené, že objednávateľ má právo niektoré termíny zrušiť do 10 % plánovaného objemu „otočov“. O prípadnom sankčnom storno poplatku, nie je v objednávke žiadna zmienka, a teda takýto poplatok
nebol dojednaný. Žalovaný predložil ako dôkaz tabuľku „Aeolus plán na rok 2017“, súbor s názvom „Plan bus 2017 aktualizácia katalog 24.10.2016“, pričom obdobná tabuľka bola podľa žalobcu predložená úpadcom v rámci súčinnosti v priebehu daňovej kontroly. Predložená tabuľka sa v niektorých údajoch nezhoduje s tabuľkou predloženou úpadcom v rámci daňovej kontroly (napr. v niektorých dopravách ide o dátumový posun, resp. niečo chýba), a preto spochybnil jej pravosť s tým, že žalovaným uvádzanú prepravu do destinácie Volos v dňoch 13.06.2017 - 15.06.2017 v nej nenašiel. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 18.02.2020, na ktorom sa žalobca pridržal svojich doterajších písomných vyjadrení a navrhol žalobe v plnom rozsahu vyhovieť. Žalovaný rovnako poukázal na svoje písomné vyjadrenia a na rámcovú zmluvu, podľa ktorej mu mal vzniknúť nárok na storno poplatok vo výške žalovanej sumy, z čoho odvodzoval dôvodnosť fakturácie. Na základe vykonaných dôkazov súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V prvom rade sa súd zaoberal aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, pričom dospel k záveru, že žalobca ako správca úpadcu je vo veci aktívne legitimovaný. Súd mal z Obchodného vestníka č. 103/2020 zo dňa 01.06.2020 preukázané, že na majetok úpadcu bol vyhlásený konkurz a za správcu bol ustanovený žalobca. V zmysle § 44 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „ZoKR“), po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, prešlo na správcu úpadcu oprávnenie nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a teda konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku. Ďalej sa súd zaoberal námietkou premlčania žalovaného nároku vznesenou žalovaným a dospel k záveru, že nie je dôvodná. Súd mal za to, že medzi úpadcom a žalovaným existoval obchodno-záväzkový vzťah, na ktorý sa aplikujú ustanovenia ObZ vrátane ustanovenia § 397, a preto bolo v prejednávanej veci potrebné vychádzať zo štvorročnej premlčacej doby. Začiatok premlčacej doby súd ustálil od 17.07.2017, kedy došlo zo strany úpadcu k úhrade sumy 5 800 eur žalovanému formou zápočtu. Za obvyklých okolností by premlčacia doba uplynula dňa 17.07.2021. V priebehu plynutia premlčacej doby však z dôvodu pandémie COVID-19 nadobudol účinnosť zákon č. 62/2020 Z.z., z ktorého znenia vyplýva, že v presne stanovenom období došlo k spočívaniu premlčacích lehôt, ktoré v tomto období neplynuli, a preto sa premlčacia doba predĺžila. To platí aj pre pohľadávku uplatnenú žalobcom v tomto konaní, kedy sa štvorročnéročná premlčacia doba predĺžila o 76 dní, a teda premlčacia doba by uplynula až 01.10.2021. Vzhľadom na skutočnosť, že žaloba bola podaná na Okresný súd Banská Bystrica dňa 20.08.2021, súd dospel k záveru, že bola podaná v rámci premlčacej doby. Súd uviedol, že sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, podľa ktorej sa zákon č. 62/2020 Z.z. (a teda spočívanie premlčacej doby) vzťahovalo iba na prípady, kedy by premlčacia doba mala uplynúť v čase od 27.03.2020 do 30.04.2020, resp. od 19.01.2021 do 28.02.2021, pretože takýto výklad by sa priečil zmyslu prijatej právnej úpravy a diskriminoval by bezdôvodne niektorých účastníkov právnych vzťahov. V zmysle dôvodovej správy k tomuto zákonu bolo jeho cieľom prispieť k tomu, aby občania a podnikatelia nemuseli nevyhnutne vykonávať úkony potrebné pre uplatňovanie ich práv v súkromnoprávnych vzťahoch v čase pandémie bez obavy, že by prišli o svoje práva v dôsledku premlčania alebo preklúzie, a preto je potrebné ustanovenia zákona č. 62/2020 Z. z. vykladať tak, že v období vymedzenom týmto zákonom (od 27.03.2020 do 30.04.2020 a od 19.01.2021 do 28.02.2021), t. j. v počte 76 dní, premlčacie a prekluzívne lehoty neplynuli. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že medzi úpadcom a žalovaným bol obchodnozáväzkový vzťah, ktorého predmetom bolo okrem iného vykonávanie prepravy osôb žalovaným pre úpadcu, ktorý vykonával činnosť cestovnej kancelárie. Ďalej mal súd preukázané, že úpadca si u žalovaného objednal prepravu osôb na trase Nitra - Furka (Grécko) a späť v období od 05.06.2017 do 07.06.2017 a na trase Nitra - Volos (Grécko) a späť v období od 13.06.2017 do 15.06.2017, avšak túto prepravu žalovaný z kapacitných dôvodov nevykonal, ale vykonala ju spoločnosť INCAR, s.r.o., a ktorá túto prepravu aj vyúčtovala faktúrou č. 1730358 zo dňa 07.07.2017 vystavenou na sumu 3 000 eur a faktúrou č. 1730272 zo dňa 14.06.2017 vystavenou na sumu 2 800 eur, a ktoré jej boli úpadcom uhradené. Táto skutočnosť vyplynula z rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 101378340/2021 zo dňa 03.08.2021, ale aj z vyjadrenia P. J. v rámci poskytnutia súčinnosti správcovi úpadcu, v ktorom tento nepochybne potvrdil, že predmetná preprava bola vykonaná spoločnosťou INCAR, s.r.o. a nie žalovaným a bola chybne zahrnutá do súhrnnej faktúry č. 2017055 zo dňa 30.06.2017 na sumu 97 850
eur vystavenej žalovaným. Súd mal tiež preukázané, že úpadca túto súhrnnú faktúru žalovanému v celom rozsahu uhradil formou zápočtu a úhradu potvrdil aj konateľ žalovaného. Pokiaľ išlo o procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že žalovanému vznikol nárok na storno poplatok vo výške žalovanej sumy na tom základe, že úpadca objednávku prepravy nikdy nezrušil, toto tvrdenie súd vyhodnotil ako účelové. V rámci daňového konania a súvisiaceho poskytnutia súčinnosti konateľ úpadcu uviedol, že preprava nebola vykonaná z kapacitných dôvodov, z čoho logicky vyplýva, prečo ju vykonala spoločnosť INCAR, s.r.o.. Zároveň z uvedeného logicky vyplýva, že spoločnosťou žalovaného nebola preprava vykonaná z dôvodu storna objednávky zo strany úpadcu, keďže tento mal záujem na vykonaní prepravy, ktorá sa aj nakoniec uskutočnila. Pokiaľ išlo o procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v námietke, že žalobca v konaní nepreukázal, že by úpadca uhradil faktúry za spornú prepravu spoločnosti INCAR, s.r.o., súd uviedol, že táto skutočnosť (úhrada faktúr) nemá vo vzťahu k prejednávanej veci relevanciu. Čo sa týkalo argumentácie žalovaného odvolávajúcej sa na rámcovú zmluvu zo dňa 23.01.2014 a s ňou súvisiaci storno poplatok, ktorý mal byť podľa žalovaného právnym titulom na fakturáciu žalovanej sumy, súd na predloženú rámcovú zmluvu ani na túto časť procesnej obrany neprihliadol, a to s poukazom na § 153 ods. 1 a 2 CSP, keďže žalovaný bol uznesením č.k. 30Cb/30/2021-62 zo dňa 10.01.2022, doručenom mu dňa 13.01.2022 vyzvaný na označenie dôkazov na preukázanie jeho tvrdení a zároveň bol poučený o tom, že na oneskorene predložené prostriedky procesnej obrany nemusí súd prihliadnuť, avšak rámcovú zmluvu predložil súdu až s podaním doručeným súdu dňa 15.02.2022, t.j. tri dni pred nariadeným pojednávaním. Súd prvej inštancie uviedol, že ak by aj prihliadol na tento listinný dôkaz, vyhodnotil by ho ako účelový, ktorý by zároveň nesvedčil o nároku na zaplatenie storno poplatku žalovanému, keďže storno poplatok podľa čl. VII. druhá veta sa vzťahoval iba na prepravy, ktoré mali tvoriť aktuálnu prílohu tejto zmluvy, pričom sporné prepravy netvorili súčasť takejto prílohy a zároveň storno poplatok sa vzťahoval iba na prípad, ak by došlo k stornu prepravy zo strany objednávateľa (úpadcu), čo sa v konaní nepreukázalo; naopak, preukázalo sa, že žalovaný nebol schopný plniť. Pokiaľ konateľ žalovaného uvádzal, že žalovanému vznikol nárok na storno poplatok, tento nárok nebol zo strany žalovaného preukázaný. Súd posúdil nárok žalobcu ako bezdôvodné obohatenie, plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pričom právnym dôvodom, ktorý mal zakladať nárok žalovaného na zaplatenie sumy 5 800 eur bolo vykonanie prepravy pre úpadcu, ktorú však žalovaný neuskutočnil a zároveň mu nevznikol nárok na zaplatenie storno poplatku. 4. Proti napadnutému rozsudku podal žalovaný dňa 05.04.2022 v zákonom stanovenej lehote v celom rozsahu odvolanie podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, g/ a h/ CSP. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne aplikoval koncentráciu konania a na časť jeho procesnej obrany neprihliadol. Tvrdil, že na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany súd spravidla neprihliadne vtedy, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu, čo však v prejednávanom prípade nenastalo. Včasnosť použitia prostriedkov procesnej obrany je charakterizovaná tak, že tieto úkony nebolo možné uplatniť skôr, pričom dôvodil, že v danom prípade predložil dôkazy hneď, ako sa mu dostali do dispozície a včas reagoval na všetky vyjadrenia žalobcu. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie napriek tomu, že vyslovil názor, že na rámcovú zmluvu a s ňou súvisiaci storno poplatok nebude z vyššie uvedených dôvodov prihliadať, vo svojom odôvodnení sa zaoberá aj hodnotením tohoto dôkazu. Bez bližšieho zdôvodnenia ho však považuje za účelový a podľa názoru súdu neosvedčujúci nárok na zaplatenie mu storno poplatku. Mal za to, že uvedené závery súdu sú však nesprávne, nakoľko v konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom a ním existoval zmluvný vzťah týkajúci sa poskytovania prepráv v sezóne 2016 - 2017. Túto skutočnosť žalobca nepopieral. Tento zmluvný vzťah sa riadil rámcovou zmluvou zo dňa 23.01.2014. Prílohou vyššie uvedenej zmluvy bol plán prepravy na rok 2017, ktorú si u neho objednal úpadca a boli v nej zahrnuté aj sporné prepravy (destinácie Fourka v dňoch 05.06.2017 - 07.06.2017 a destinácia Volos v dňoch 13.06.2017 - 15.06.2017). V čl. VII. rámcovej zmluvy (storno podmienky) je uvedené: „Pri prípadnom stornovaní jednotlivých prepráv, ktoré tvoria aktuálnu prílohu tejto zmluvy zo strany objednávateľa v doleuvedenom čase, uhradí tento dopravcovi: menej ako 7 dní - 100 % z kalkulovanej /dohodnutej/ ceny jednotlivej prepravy.“. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že úpadca predmetné prepravy nikdy nestornoval. Nakoľko rámcová zmluva bola platná a účinná, a on bol pripravený plniť si svoje zmluvné záväzky, vznikol mu voči úpadcovi nárok na zaplatenie storno poplatkov. Žalovaný poukázal, že Daňový úrad Nitra vykonával v roku 2021 daňovú kontrolu dane z príjmov úpadcu a poukázal, že P. J. poskytol súčinnosť a všetky vyjadrenia ako konateľ úpadcu a nie ako konateľ žalovaného. Zároveň uviedol, že si príjem v príslušnom daňovom priznaní riadne priznal
a zdanil. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že žalobu zamieta a žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 26.04.2022 s tým, že zotrval na doterajších argumentoch. Zároveň zdôraznil, že konateľ úpadcu a žalovaného v jednej osobe sa v rámci daňovej kontroly úpadcu k vymáhanej pohľadávke vyjadril s tým, že zlyhaním ľudského faktora prišlo k neúmyselnej chybe, keď jednotliví zamestnanci účtovného oddelenia Aeolusu, s. r. o. nekomunikovali dostatočne medzi sebou na to, aby chybu našli a buď hneď alebo následne ju riešili, napríklad vyžiadaním dobropisu na uvedenú sumu. V žiadnom prípade sa však nejednalo o úmysel, či už vyfakturovať alebo duplicitne zaúčtovať náklady za nedodanú službu, nakoľko v priloženom zaslanom mesačnom vyúčtovaní k faktúre bolo zreteľne v zozname prepravy uvedené, že tieto dve podľa pôvodného plánu u dopravcu Aeolus Real - Trans s.r.o. objednané dopravy boli kapacitne zmenené a realizované subdodávateľom dopravcom spoločnosťou INCAR, s.r.o.. Tvrdil, že obrana žalovaného je účelová, pretože žalovaný bol ten, kto nebol schopný plniť objednávku, nemal kapacity, za čo nemôže sankcionovať úpadcu storno poplatkom. Úpadca si objednal konkrétnu prepravu, mal o túto prepravu záujem a táto mu aj bola poskytnutá, avšak treťou osobou namiesto žalovaného, čo skôr potvrdzuje prekážku na strane žalovaného, a tak logicky vyvracia akúkoľvek potrebu úpadcu len tak bezdôvodne rušiť objednávku, navyše voči personálne prepojenej osobe a prepravu za rovnakých podmienok si objednať u tretieho subjektu. Uvedené podľa jeho názoru potvrdzuje aj faktúra žalovaného č. 2017055 (1730371) zo dňa 30.06.2017, ktorý si v rozhodnom čase vyúčtoval prepravu a nie storno poplatok s tým, že argumentácia storno poplatkov sa objavila až po tom ako pristúpil k vymáhaniu žalovanej pohľadávky, čo potvrdzuje účelovosť obrany. Z citovaného vyjadrenia konateľa žalovaného a súčasne aj žalobcu v jednej osobe zároveň vyplýva, že vyúčtovaná preprava nebola dodaná, faktúra bola vystavená neúmyselným omylom, no napriek tomu bola úpadcom uhradená, a tak sa žalovaný bezdôvodne obohatil, ktorú skutočnosť súd správne právne posúdil. Žalovaným omylom vystavená faktúra za nedodanú službu mala byť v rozhodujúcom čase riešená, napríklad dobropisom, k čomu zo strany žalovaného nedošlo v dôsledku jeho nečinnosti, pričom ten nedôvodne chybne vystavenú faktúru zdanil, čo nemožno považovať za jej dôvodnosť. Namietal, že rámcová zmluva uzatvorená v režime § 638 až § 641 ObZ, ktoré upravujú výlučne prepravu nákladu a nie prepravu osôb je nepoužiteľná na tento prípad. Prílohu rámcovej zmluvy nebol plán prepravy na rok 2017, ktorú si u žalovaného objednal úpadca, pretože zoznam plánovaných termínov zájazdov, plán otočov bol, resp. mal byť prílohou objednávky zo dňa 20.10.2016, čo vyplýva zo samotnej objednávky. V objednávke nie je žiadna zmienka o jej realizovaní v zmysle rámcovej zmluvy z roku 2014 a v ktorej sú osobitné podmienky prepravy na letnú sezónu 2017 vrátane storno podmienok, kde však nie je žiadne dojednanie o 100 %-om storno poplatku. Uvedený storno poplatok by bol v danom prípade nedôvodný, pretože žalovaný nebol schopný plniť objednávku, a teda porušil zmluvnú povinnosť. Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 6. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené dňa 28.04.2022. Ďalšie vyjadrenia strán k predmetnej veci súdu doručené neboli. 7. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako ,,odvolací súd“) v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 9. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 10. Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 11. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
12. Podľa § 153 ods. 1 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. 13. Podľa § 153 ods. 2 CSP, na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. 14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 15. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného a vyjadrením žalobcu k odvolaniu žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie a súladnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP s tým, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci k ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. 16. Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že medzi úpadcom a žalovaným bol obchodnozáväzkový vzťah na základe písomnej objednávky úpadcu, ktorej predmetom bolo vykonávanie zájazdovej autobusovej prepravy osôb v sezóne 2017 žalovaným pre úpadcu, ktorý vykonával činnosť cestovnej kancelárie (viď vyjadrenie žalovaného v podanom odpore, č.l. 30 s. sp.). Úpadca si u žalovaného objednal prepravu osôb na trase Nitra - Furka (Grécko) a späť v období od 05.06.2017 do 07.06.2017 a na trase Nitra - Volos (Grécko) a späť v období od 13.06.2017 do 15.06.2017, avšak túto prepravu žalovaný z kapacitných dôvodov nevykonal, ale vykonala ju spoločnosť INCAR, s.r.o. ako subdodávateľ (viď vyjadrenie konateľa úpadcu P. J., ktorý je zároveň aj konateľom žalovaného, v rámci poskytnutia súčinnosti správcovi úpadcu a daňovému úradu, č.l. 10 s. sp.). Vykonanie prepravy spoločnosťou INCAR, s.r.o. vyplýva z rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 101378340/2021 zo dňa 03.08.2021 (č.l. 13), ale aj z vyjadrenia konateľa úpadcu P. J. v rámci poskytnutia súčinnosti žalobcovi/ správcovi úpadcu, v ktorom tento potvrdil, že predmetná preprava bola realizovaná spoločnosťou INCAR, s.r.o. (č.l. 10 s. sp.) a nie žalovaným. Spoločnosť INCAR, s.r.o. túto prepravu vyúčtovala úpadcovi faktúrou č. 1730358 zo dňa 07.07.2017 v sume 3 000 eur a faktúrou č. 1730272 zo dňa 14.06.2017 v sume 2 800 eur, pričom sumy za vykonanie uvedených prepráv jej boli úpadcom uhradené (č.l. 10, 13 s. sp.). Ďalej odvolací súd zistil, že uvedená preprava bola druhýkrát vyúčtovaná a uhradená žalovanému, nakoľko bola chybne zahrnutá do súhrnnej faktúry č. 2017055 (DF č. 1730371) zo dňa 30.06.2017 v sume 97 850 eur vystavenej žalovaným za autobusovú dopravu - otoče za obdobie 05-06/2017 (č.l. 10, 12, 13 s. sp.) v mesačnom vyúčtovaní všetkých objednaných dopráv za mesiac jún priloženom k faktúre č. 1730371. Súd mal zistené z vyjadrenia konateľa úpadcu a konateľa žalovaného, že úpadca túto súhrnnú faktúru žalovanému v celom rozsahu uhradil formou zápočtu (č.l. 12, 16, 30). Z vyjadrenia konateľa úpadcu P. J. (ktorý je zároveň aj konateľom žalovaného) bolo zistené, že došlo k neúmyselnej chybe zlyhaním ľudského faktora, nakoľko zamestnanci účtovného oddelenia úpadcu dostatočne nekomunikovali, nakoľko mali vzniknutú chybu nájsť a riešiť vyžiadaním dobropisu na sumu nezrealizovanej objednanej prepravy. Uviedol, že v priloženom zaslanom mesačnom vyúčtovaní k faktúre č. 1730371 zo dňa 30.06.2017 to bolo zreteľne v zozname prepráv uvedené, že tieto dve objednané dopravy podľa pôvodného plánu u žalovaného boli kapacitne zmenené a zrealizované subdodávateľom dopravcom spoločnosťou INCAR, s.r.o. (č.l. 10). Z rozhodnutia Daňového úradu Nitra č. 101378340/2021 zo dňa 03.08.2021 vyplýva, že prílohou faktúry žalovaného č. 1730371 zo dňa 30.06.2017 v sume 97 850 eur bol aj súpis vykonanej prepravy konkrétnymi vozidlami, resp. prepravcami v jednotlivých obdobiach a tiež lokalita. Na riadku 7. prílohy bol uvedený prepravca spoločnosť INCAR NR, obdobie 05.06.-07.06. - Fourka a na riadnu 15. bol uvedený tiež prepravca INCAR NR, obdobie 13.06.-15.06. - Volos (č.l. 13 s. sp.).
17. V konaní bolo nesporné, že medzi úpadcom/objednávateľom a žalovaným/dopravcom bol obchodnozáväzkový vzťah na základe objednávky prepravy osôb v sezóne 2017, vrátane prepráv na trase Nitra - Furka (Grécko) a späť v období od 05.06.2017 do 07.06.2017 a na trase Nitra - Volos (Grécko) a späť v období od 13.06.2017 do 15.06.2017, avšak túto prepravu žalovaný nevykonal, ale vykonala ju spoločnosť INCAR, s.r.o. (č.l. 13, 30 s. sp.). 18. Sporné bolo, či má úpadca/objednávateľ nárok na vrátenie plnenia poskytnutého žalovanému/ dopravcovi za objednanú nezrealizovanú prepravu osôb z titulu bezdôvodného obohatenia, alebo či má žalovaný voči úpadcovi nárok na storno poplatok vo výške 100 % za objednanú nezrealizovanú prepravu osôb. 19. Odvolací súd vec posudzoval v rozsahu odvolacích námietok uvedených v odvolaní podanom žalovaným voči napadnutému rozsudku a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je nedôvodné, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. 20. Odvolací súd po posúdení odvolacích námietok žalovaného uvádza, že v konaní bolo preukázané, že úpadca si u žalovaného objednal prepravu osôb na trase Nitra - Furka (Grécko) a späť v období od 05.06.2017 do 07.06.2017 a na trase Nitra - Volos (Grécko) a späť v období od 13.06.2017 do 15.06.2017. K vykonaniu objednaných prepráv však nedošlo z dôvodu na strane žalovaného, a to z kapacitných dôvodov, preto úpadca prepravy realizoval spoločnosťou INCAR, s.r.o.. Napriek tomu, že žalovaný z dôvodov na jeho strane objednanú prepravu nerealizoval, vyúčtoval si cenu za vykonanie týchto prepráv pre úpadcu a započítal oproti pohľadávkam úpadcu, ktoré mal tento voči nemu (č.l. 12, 13, 30 s. sp.). Uvedená preprava bola chybne zahrnutá do súhrnnej faktúry č. 2017055 (DF č. 1730371) zo dňa 30.06.2017 v sume 97 850 eur vystavenej žalovaným úpadcovi za autobusovú dopravu - otoče za obdobie 05-06/2017 (č.l. 10, 12, 13 s. sp.) v mesačnom vyúčtovaní všetkých objednaných dopráv za mesiac jún priloženom k faktúre č. 1730371 a úpadca túto súhrnnú faktúru žalovanému v celom rozsahu uhradil formou zápočtu dňa 17.07.2017 (č.l. 12, 16, 30). Pokiaľ ide o procesnú obranu žalovaného spočívajúcu v tvrdení, že mu vznikol nárok na storno poplatok vo výške žalovanej sumy na tom základe, že úpadca objednávku prepravy nikdy nezrušil, odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ide o účelovú procesnú obranu. Úpadca objednané prepravy u žalovaného nestornoval, nakoľko mal záujem na ich vykonaní, ktoré sa nakoniec v plánovanom termíne aj uskutočnili. Z vykonaného dokazovania bolo zistené, že preprava nebola realizovaná žalovaným z kapacitných dôvodov na jeho strane, z čoho logicky vyplýva, prečo ju vykonala pre úpadcu subdodávateľsky iná spoločnosť (INCAR, s.r.o.) a nie personálne prepojená prepravná spoločnosť žalovaného. Za nelogickú a účelovú tiež považoval odvolací súd argumentáciu konateľa žalovaného P. J., podľa ktorého žalovaný vytvoril na splnenie objednávky materiálne a personálne kapacity a bol pripravený ju plniť, keď tá istá osoba P. J. ako konateľ úpadcu pre správcu úpadcu v poskytnutí súčinnosti uviedla, že objednané prepravy boli z kapacitných dôvodov zmenené a zrealizované subdodávateľom spoločnosťou INCAR, s.r.o.. Odvolací súd mal za to, že z výpovede konateľa žalovaného nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré by ovplyvnili vyššie uvedený súdom zistený skutkový stav. Pokiaľ žalovaný uvádzal, že mu vznikol nárok na storno poplatok, dojednanie takéhoto nároku medzi stranami nebolo zo strany žalovaného v konaní preukázané. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie správne právne posúdil nárok žalobcu ako bezdôvodné obohatenie, a to plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pričom právnym dôvodom, ktorý mal zakladať nárok žalovaného na zaplatenie sumy 5 800 eur bolo vykonanie objednanej prepravy pre úpadcu, ktorú však žalovaný neuskutočnil a zároveň mu nevznikol nárok na zaplatenie storno poplatku. 21. K odvolacej námietke žalovaného ohľadom nesprávnej aplikácie sudcovskej koncentrácie konania súdom prvej inštancie, a ktorý tvrdil, že súdu predložil dôkazy hneď, ako sa mu dostali do dispozície odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie vyzval žalovaného uznesením č.k. 30Cb/30/2021-62 zo dňa 10.01.2022, doručeným mu dňa 13.01.2022, na vyjadrenie sa k vyjadreniu žalobcu zo dňa 22.11.2021, s tým, aby uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení a s poučením, že na neskôr predložené a označené skutočnosti a dôkazy súd nemusí prihliadnuť s poukazom na § 153 CSP, a to v lehote 15 dní, ktorá žalovanému uplynula dňom 28.01.2022 (viď č.l. 62 až 65 s. sp.). Žalovaný predložil súdu dňa 15.02.2022 listinné dôkazy (rámcovú zmluvu z roku 2014, plán prepráv na rok 2017, objednávku zájazdovej autobusovej prepravy v sezóne 2017), t.j. až tri dni pred nariadeným pojednávaním konaným dňa 18.02.2022 (viď č.l. 74 s. sp.) a navrhol vypočuť svedka M. R.. Odvolací súd na základe uvedeného dospel k záveru, že súd prvej inštancie správne uplatnil sudcovskú koncentráciu
konania v súlade s § 153 ods. 2 CSP, keď na prostriedky procesnej obrany žalovaného doručené súdu dňa 15.02.2022 neprihliadol. Tieto skutkové tvrdenia a dôkazy, neboli súčasťou podaného odporu zo dňa 22.10.2021, ani predložené v súdom stanovenej lehote do dňa 28.01.2022. Pod sudcovskou koncentráciou konania sa rozumie povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany (medzi ktoré patrí aj predkladanie návrhov na vykonanie dôkazov) včas. Prostriedky procesného útoku a obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom na to, že žalovaný bol zmluvnou stranou podpísanej rámcovej zmluvy zo dňa 23.01.2014 a podľa čl. VIII. zmluvy každá zmluvná strana obdržala jedno jej vyhotovenie, disponoval ňou v čase podania odporu dňa 22.10.2021, a nič mu nebránilo predložiť ju súdu prvej inštancie už spolu s ním, prípadne v lehote stanovenej súdom do 28.01.2022 a nie až tesne pred nariadeným pojednávaním dňa 18.02.2022. Žalovaný síce tvrdil, že predložil dôkazy hneď, ako sa mu dostali do dispozície, avšak neposkytol súdu nijaké bližšie skutkové tvrdenia, prečo ich nemohol bez svojho zavinenia predložiť už skôr, ani takéto tvrdenia nepreukázal, a to aj s poukazom na skutočnosť, že bol druhou stranou zmluvného vzťahu s úpadcom, teda rámcovou zmluvou by mal v zmysle jej ustanovení disponovať. K listinám, na ktoré žalovaný poukazuje v podanom odvolaní odvolací súd konštatuje, že išlo o prostriedky procesnej obrany, ktoré žalovaný neuplatnil v konaní pred súdom prvej inštancie včas, a na ktoré z vyššie uvedeného dôvodu súd prvej inštancie v súlade s § 153 ods. 2 CSP uplatnil sudcovskú koncentráciu konania, a preto na ne odvolací súd neprihliadal. Odvolací súd túto odvolaciu námietku žalovaného preto považuje za nedôvodnú. 22. K odvolacej námietke žalovaného, že P. J. poskytol súčinnosť správcovi a všetky vyjadrenia ako konateľ úpadcu a nie ako konateľ žalovaného odvolací súd uvádza, že P. J. sa pred začatím súdneho konania dňa 28.05.2021 na výzvu žalobcu/správcu úpadcu vyjadril k výzve Daňového úradu Nitra zo dňa 21.05.2021 ako konateľ úpadcu, a to k zisteniam, ktoré sa týkali dvoch duplicitne uhradených faktúr na začiatku letnej sezóny 2017. P. J. potvrdil, že došlo k neúmyselnej chybe zlyhaním ľudského faktora, nakoľko zamestnanci účtovného oddelenia úpadcu dostatočne nekomunikovali, nakoľko mali vzniknutú chybu nájsť a riešiť vyžiadaním dobropisu na sumu nezrealizovanej objednanej prepravy. Uviedol, že v žiadnom prípade sa nejednalo o úmysel či už vyfakturovať alebo duplicitne zaúčtovať náklady za nedodanú službu, nakoľko v priloženom zaslanom mesačnom vyúčtovaní k faktúre č. 1730371 to bolo zreteľne v zozname prepráv uvedené, že tieto dve objednané dopravy podľa pôvodného plánu u žalovaného boli kapacitne zmenené a zrealizované subdodávateľom dopravcom spoločnosťou INCAR, s.r.o.. Z vyjadrenia P. J. podaného ešte pred začatím súdneho konania je zrejmé, že sa k veci vyjadril ako osoba so znalosťou tak pomerov spoločnosti úpadcu ako aj personálne prepojenej spoločnosti Aeolus Real - Trans, s.r.o. (terajšieho žalovaného), ktorej v danom čase bol a aj v súčasnosti je tiež konateľom. Následne osoba P. J. ako konateľ žalovaného v súdnom konaní tvrdil iné skutočnosti, a to, že ,,obe spoločnosti mali právo na zaplatenie faktúr“ s tým, že žalovaný uviedol, že duplicitne zaplatené plnenie malo právny základ, nešlo o duplicitné zaplatenie za prepravu, teda prepravca spoločnosť INCAR, s.r.o. má nárok na zaplatenie ceny za vykonanú prepravu a žalovaný má nárok na storno poplatok, nakoľko bol pripravený plniť objednanú prepravu (č.l. 30, 75, 92, 93 s. sp.). Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetný obchodno-záväzkový vzťah bol medzi tzv. spriaznenými osobami, kedy konateľ úpadcu a konateľ žalovaného bola jedna a tá istá osoba, a preto jednotlivé tvrdenia osoby P. J., keď sa vyjadril ako konateľ úpadcu, a následne, keď sa vyjadril ako konateľ žalovaného, nemožno hodnotiť izolovane, nakoľko sa jedná o totožnú osobu. Odvolací súd uvádza, že zrejmý rozpor v tvrdeniach osoby P. J. ako konateľa úpadcu ešte pred začatím konania a osoby P. J. ako konateľa žalovaného v konaní navodzuje dojem o zjavnej účelovosti procesnej obrany žalovaného s cieľom vyhnúť sa vráteniu bezdôvodného obohatenia, v danom prípade vráteniu plnenia prijatého z dôvodu, ktorý odpadol, t.j. vráteniu ceny zaplatenej úpadcom žalovanému za objednané prepravy, ktoré žalovaný z dôvodov na jeho strane v konečnom dôsledku nerealizoval. Preto odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil jeho tvrdenia ako účelové, a to vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu v danej veci. Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 23. K odvolacej námietke žalovaného, že príjem za objednané a ním nevykonané prepravy v príslušnom daňovom priznaní riadne priznal a zdanil odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k predmetu tohto konania
je uvedené irelevantné. Odvolací súd preto považuje uvedenú odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 24. Odvolací súd konštatuje, že žalovaný nepreukázal skutočnosti, ktoré by spôsobovali neexistenciu alebo zánik jeho právnej povinnosti vrátiť prijaté plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Procesnej povinnosti strany sporu uviesť skutkové tvrdenia zodpovedá procesná povinnosť protistrany poprieť tvrdené skutočnosti. Ak sú skutkové tvrdenia strán sporné, súd ich vyhodnotí na základe vykonaných dôkazov. Odvolací súd má za to, že žalovaný v predmetnom právnom spore neuniesol bremeno tvrdenia, ani dôkazné bremeno, čo malo za následok jeho neúspech v konaní. Odvolací súd sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobou uplatnený nárok žalobcu bol preukázaný, teda dôvodný s tým, že obranu žalovaného vyhodnotil ako účelovú a nepreukázanú. 25. V súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd konštatuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. 26. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd, ktorý je viazaný odvolacími dôvodmi, dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je vecne správne. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a s § 262 ods. 1 CSP tak, že úspešnému žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli. 28. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných v § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/ a e/ CSP).