Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 14Co/37/2024 6121452265 19. 08. 2025 JUDr. Michaela Krajčová ECLI:SK:KSBA:2025:6121452265.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcu: SPP - distribúcia, a.s., so sídlom Plátennícka 19013/2, Bratislava, IČO: 35 910 739, zast. Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: P. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. XXXX/XX, X., o zaplatenie 567,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Malacky zo dňa 13. decembra 2023, č.k. 4C/121/2021-173, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Malacky zo dňa 13. decembra 2023, č.k. 4C/121/2021-173, p o t v r d z u j e. II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej rozsahu 100%.
v
odôvodnenie: 1. Okresný súd Malacky rozsudkom zo dňa 13. decembra 2023, č.k. 4C/121/2021-173 rozhodol tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 567,54 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 567,54 eur od 09.08.2021 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 2. Žalobca sa domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd žalovanej uloží povinnosť do 15 dní odo dňa jeho doručenia zaplatiť žalobcovi na účet sumu 567,54 eur s príslušenstvom. Svoj návrh odôvodnil tým, že si voči žalovanej uplatňuje nárok na náhradu škody, a to z dôvodu mimozmluvnej zodpovednosti žalovanej za spôsobenú škodu. Dňa 15.08.2019 vzniklo na odbernom mieste žalovanej na adrese T. XXXX/XX, X., podozrenie na porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom č. XXXXXXX-XBXXX-I zaznamenávajúcim spotrebu zemného plynu. Dňa 16.08.2019 bolo dané meradlo demontované so stavom počítadla XXXXX m3, pričom bolo zaslané na znalecké skúmanie znalcovi G.. F. D. znalec pre odbor Kriminalistika a odvetvie Mechanoskopia. Znaleckým posudkom č. XXX/PL-XXXX zo dňa 12.12.2019 bolo potvrdené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle na mieste spotreby žalovanej. Odber zemného plynu meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona o energetike považovaný za neoprávnený odber, ku ktorému dochádzalo v období od 19.10.2018 do 15.08.2019, a v dôsledku ktorého vznikla žalobcovi škoda, za ktorú zodpovedá žalovaná. Žalobca vystavil žalovanej vyúčtovanie č. XXXXXXXXXX na sumu 1153,28 eur, čo predstavovalo celkovú výšku spôsobenej škody. Žalovaná zaplatila časť škody vo výške 585,74 eur, k úhrade teda zostalo 567,54 eur. Vzhľadom k tomu, že k úhrade dlžnej sumy nedošlo, je žalobca nútený uplatňovať svoj nárok návrhom na vydanie platobného rozkazu.
3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 14. septembra 2021 platobný rozkaz sp. zn. 39Up/897/2021, ktorým zaviazal žalovanú do 15 dní odo dňa doručenia tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 567,54 eur s úrokmi z omeškania 5,00 % ročne zo sumy 567,54 eur od 09.08.2021 do zaplatenia alebo v rovnakej lehote podať odpor. 4. Žalovaná v podanom odpore uviedla, že dňa 16.08.2019 bola uskutočnená výmena plynomeru dvomi mužmi, ktorí nemali nijakým spôsobom označené na oblečení/aute, že by išlo o zamestnancov žalobcu. Uviedli, že oni pre žalobcu vykonávajú len demontáž plynomerov a nie sú jeho zamestnancami. Nakoľko mala žalovaná v daný deň v dome robotníkov a zároveň sa musela starať o chorého manžela, nemohla byť pri výmene plynomeru. Má však za to, že keď pri demontáži nadobudli podozrenie, že niečo nie je v poriadku, mali ju s tým oboznámiť a ukázať jej čo je poškodené. Dňa 23.12.2019 dostala od žalobcu oznámenie o vyúčtovaní škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu vo výške 1153,28 eur, pričom dňa 09.01.2020 dostala od žalobcu opravnú faktúru za dodávku plynu s tým, že výsledkom je preplatok a dňa 10.01.2020 obdržala žalovaná 585,74 eur, ktoré však dňa 15.01.2020 poslala poštovým poukazom naspäť s odpoveďou, že žiadnu faktúru nereklamovala. Trvala na tom, že žiadne zariadenie nepoškodila. Žiadala konajúci súd, aby platobný rozkaz sp. zn. 39Up/897/2021 zo dňa 14.09.2021 zrušil. 5. Žalobca vo svojom vyjadrení navrhol pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa CSP. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaná jeho nárok nijakým spôsobom nespochybnila, opis rozhodujúcich skutočností účinne nenamietala. Odpor žalovanej navyše len potvrdil, že žalobca neúčtoval odber meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, keďže platnosť overenia určeného meradla zaniká v súlade s § 15 ods. 6 písm. d) zákona č. 142/2000 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ak bola poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka. Vyúčtovacou faktúrou č. XXXXXXXXXX bol vyúčtovaný preplatok vo výške 160 eur, z toho na ďalšie zálohy bolo použitých 100 eur a žalovanej malo byť vrátených 60 eur. Následne bola vystavená opravná vyúčtovacia faktúra č. XXXXXXXXXX k vyúčtovacej faktúre č. XXXXXXXXXX a poštovým poukazom jej bolo vrátených 585,74 eur. V ďalšom poukazoval na ustálenú rozhodovaciu prax NS SR, z ktorej vyplýva najmä, že odberateľ plynu je zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu, ako aj to, či takýto zásah učinil samotný odberateľ. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu odberateľom. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli. Pokiaľ nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu. Vzhľadom na uvedené, žalobca žiada, aby tunajší súd rozhodol rozsudkom tak, že žalovaná je povinná do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 567,54 eur spolu s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 567,54 eur od 09.08.2021 do zaplatenia a uplatnil si aj nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. 6. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že na všetky listy žalobcu odpovedala, že nič nepoškodila aj spolu s opisom podmienok, za ktorých bola výmena plynomeru uskutočnená. Opätovne poukázala na to, že v prípade, ak pracovníci vykonávajúci demontáž plynomeru zistili, že niečo nie je v poriadku, mali ju k tomu hneď zavolať a ukázať čo je poškodené a čo bude prípadne ďalej nasledovať. Zavolali ju len podpísať montážny list a zalepenú škatuľu s meradlom. Na záver dodala, že za odber plynu riadne každý mesiac platila zálohu.
7. Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi obsiahnutými v spise súd prvej inštancie zistil, že dňa 16.08.2019 bolo na odbernom mieste žalovanej na adrese T. demontované meradlo č. XXXXXXXXBXXX so stavom počítadla XXXXX m3 a namiesto neho namontované meradlo č. XXXXXXXXBXXX. Na odbernom mieste mala žalovaná inštalovaný plynový sporák, prietokový ohrievač a 4 vykurovacie telesá - gamatky. Demontované meradlo bolo v zapečatenej krabici zaslané na expertízu, pričom zo znaleckého posudku č. XXX/PL-XXXX, vyhotoveného dňa 12.12.2019 znalcom G.. F. D. z odboru kriminalistika a odvetvia mechanoskopia, vyplýva, že znalcovi bol v nepoškodenom obale predložený plynomer s výrobným číslom XXXXXXX-XB X-XX- I s údajom na počítadle XXXXX,XXX. Znalec po vykonaní optického skúmania a porovnania sporných odtlačkov s kontrolnými odtlačkami plombovacích klieští uviedol, že s pravdepodobnosťou blížiacou sa k istote môže predpokladať, že pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou plombou. Žalobca zaslal žalovanej vyúčtovanie škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu v celkovej výške 1153,28 eur, ktorá suma pozostávala z hodnoty zemného plynu vo výške 935,69 eur a nákladov zisťovania vo výške 217,59 eur. Z priloženého výpočtu škody vypočítaného v súlade s vyhláškou Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012 Z.z. bolo zrejmé, že žalobca vychádzal z toho, že žalovaná mala na odbernom mieste nainštalovaný jeden spotrebič na varenie a štyri telesá plynového vykurovania, pričom celkové neoprávnené odobraté množstvo zemného plynu za obdobie od 19.10.2018 do 15.08.2019 bolo 5066,88 m3. Z vyúčtovacej faktúry za dodávku zemného plynu č. XXXXXXXXXX súd prvej inštancie zistil, že vo fakturačnom období od 19.10.2018 do 21.10.2019 mala žalovaná na odbernom mieste T. XXXX/XX, X., preplatok v sume 160,60 eur. Z opravnej faktúry za dodávku zemného plynu č. XXXXXXXXXX týkajúcej sa vyúčtovacej faktúry č. XXXXXXXXXX vyplývalo, že žalobca za obdobie od 19.10.2018 do 15.08.2019 nevyúčtoval žalovanej žiaden odber zemného plynu, v dôsledku čoho žalovanej vznikol ďalší preplatok vo výške 585,74 eur. Vyššie uvedený preplatok bol žalovanej vyplatený poštovým poukazom na výplatu dňa 10.01.2020. Z listu žalovanej zo dňa 16.03.2020 adresovaného žalobcovi vyplývalo, že žalovaná uvedenú sumu dňa 15.01.2020 poslala naspäť poštovým poukazom C. na ten istý účet, z ktorého jej boli zaslané. Zo spomínaného poštového poukazu bolo zrejmé, že sumu 585,74 eur žalovaná zaslala späť na účet žalobcu. Z listu žalovanej zo dňa 12.06.2020 súd prvej inštancie zistil, že dňa 09.06.2020 jej žalobca poslal späť sumu 585,74 eur ako preplatok za obdobie od 19.10.2018 do 15.08.2019. Keďže žalobca v liste zo dňa 13.05.2020 tvrdil, že v uvedenom období žalovanej nedodával plyn ale ho odoberala z distribučnej siete žalobcu, žalovaná preplatok 585,74 eur preposlala žalobcovi. Z poštového poukazu na výplatu bolo zrejmé, že tak urobila dňa 12.06.2020. 8. Takto ustálený skutkový stav veci posúdil súd prvej inštancie po právnej stránke podľa ust. § 3 písm. c) bod 5., § 3 písm. c) bod 6., § 3 písm. c) bod 10., § 82 ods. 1 písm. d), § 82 ods. 2, § 82 ods. 3 zákona č. 251/2012 Z.z. o energetike, § 11 ods. 1 písm. b), § 16 ods. 1, § 25 ods. 12 písm. d) zákona č. 157/2018 Z.z. o metrológii a § 563, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že podanej žalobe je potrebné vyhovieť. 9. V prejednávanej veci nepovažoval súd prvej inštancie za sporné, že žalobca je prevádzkovateľom distribučnej siete zemného plynu a že žalovaná je odberateľom zemného plynu v odbernom mieste na adrese T. XXXX/XX, X.. Žalovaná bez akýchkoľvek námietok podpísala montážny list, zápis a krabicu, v ktorej bol zabalený demontovaný plynomer. Žalobcovi zo zákona nevyplýva povinnosť informovať odberateľa zemného plynu, že má podozrenie, že došlo k porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na meradle. Vychádzajúc zo záverov znaleckého posudku mal súd prvej inštancie za preukázané, že na predmetnom meradle bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Tvrdenie žalovanej, že ona toto zabezpečenie neporušila, je irelevantné, nakoľko zodpovednosť odberateľa za neoprávnený odber plynu meraný meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je objektívna, t.j. vzniká bez ohľadu na zavinenie odberateľa. Súd prvej inštancie následne poukázal na právnu vetu judikátu R 45/2019, ktorá znie takto: „Pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, škoda vzniká samotným odberom plynu; údaje z takéhoto meradla nie sú objektívnym a spoľahlivým podkladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, preto treba pri jej vyčíslení použiť spôsob ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom.“ Je tomu tak preto, že pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej je plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého plynu. V zmysle § 16 ods. 1 zákona o metrológii je možné určené meradlo používať na daný účel len ak má platné overenie, ak sa toto vyžaduje - teda jednoznačný a záväzný údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s
platným overením. Platnosť overenia určeného meradla však zaniká, ak je na ňom porušená overovacia alebo zabezpečovacia značka, t.j. plomba. Objektívnym a spoľahlivým podkladom, na základe ktorého by bolo možné presne zistiť žalovanou spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia, nemôže byť ani údaj o spotrebe na tomto odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber aj v rozhodnom období. Žalobca preto správne postupoval podľa § 82 ods. 3 zákona o energetike, keď pri vyčíslení výšky skutočnej škody spočívajúcej v hodnote neoprávnene odobratého plynu vychádzal zo všeobecne záväzného právneho predpisu, konkrétne z vyhlášky Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky č. 449/2012 Z.z., ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Žalobca v súlade s touto vyhláškou vyúčtoval žalovanej dňa 17.12.2019 celkom škodu vo výške 1.153,28 eur, pozostávajúcu z hodnoty zemného plynu v sume 935,69 eur a nákladov zisťovania 217,59 eur (137,22 eur za zaistenie neoprávneného odberu vrátane dopravy, 50 eur za posudok na meradlo, 12,44 eur za overenie plynomeru L. a 17,93 eur za opravu plynomeru L pričom z takto vypočítanej výšky škody žalovaná už uhradila sumu 585,74 eur. Žalovaná takto vypočítanú výšku škody v konaní ani nenamietala. Súd prvej inštancie uvedenú sumu žalobcovi priznal ako dôvodne uplatnenú, pričom vzhľadom na to, že žalovaná bola s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobcovi vznikol nárok aj na úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy 567,54 eur od 09.08.2021 až do zaplatenia. 10. O nároku na náhradu trov konania žalobcu súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP, keďže žalobca mal v konaní plný úspech, súd prvej inštancie mu priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 11. Proti tomuto rozsudku podala žalovaná odvolanie, v ktorom zopakovala svoju predchádzajúcu argumentáciu a dodala, že má za to, že odberateľ nemá ako takúto škodu napáchať, keď príslušnými kliešťami iná osoba nedisponuje. Takéto kliešte majú a používajú asi len pracovníci, ktorí takúto prácu vykonávajú. Pri rozhodovaní navrhuje prihliadnuť na skutočnosť, že pri celej demontáži nebola prítomná, nebola upozornená na podozrenie z poškodenia a následné zaslanie na preskúmanie, že sám znalec uviedol, že nebol prítomný pri demontáži originálnej plomby, že za predložené sporné a kontrolné odtlačky nesie plnú zodpovednosť zadávateľ a že žalobca sa domáha zaplatenia škody, avšak žalovaná po celý čas dokazuje, že poškodenie meradla nezapríčinila, pretože dané kliešte nevlastní. 12. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý rozhodnutie súdu prvej inštancie považuje za správne a nestotožňuje sa s tvrdeniami uvedenými v odvolaní. Nie je z neho jasné, ktorý výrok rozsudku súdu prvej inštancie napáda a čoho sa podaným odvolaním domáha. Vo zvyšnej časti vyjadrenia zopakoval skutočnosti prednesené vo svojich predchádzajúcich podaniach. Primárne požadoval, aby odvolací súd odvolanie odmietol v zmysle § 386 písm. d) CSP, alebo aby odvolací súd rozhodnutie prvoinštančného súdu potvrdil a zároveň žiada žalobcovi priznať plnú náhradu trov konania. 13. Vo svojom ďalšom podaní zo dňa 19.03.2024 žalovaná uviedla, že napáda rozhodnutie súdu prvej inštancie zaplatiť žalobcovi sumu 567,54 eur spolu s úrokmi z omeškania a túto povinnosť žiada zrušiť, takisto ako žiada zrušiť povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov v plnom rozsahu. Nikto žalovanej nevysvetlil, ako vzniklo dňa 15.08.2019 podozrenie na porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom. Nakoľko znalec v znaleckom posudku skonštatoval mieru pravdepodobnosti a nie istotu a uvádza, že pri demontáži originálnej plomby nebol prítomný, ani žalovaná taktiež nebola prítomná, má za to, že porušenie zabezpečenia a iné odtlačky sa udiali až pri demontáži a preto na skutočnosť, že zabezpečenie bolo porušené nebola hneď upozornená a meradlo bolo bez jej prítomnosti zabalené a prelepené. Všetky skutočnosti vyplývajúce zo znaleckého posudku ukazujú, že takéto poškodenie nemôže urobiť bežný, obyčajný odberateľ plynu, bez istých odborných znalostí a vlastnenia plombovacích kliešťov. Z týchto dôvodov napáda rozsudok súdu prvej inštancie v 1. a 2. výroku a žiada rozhodnutie zrušiť v plnom rozsahu. 14. K tomuto podaniu sa žalobca vyjadril dňa 19.04.2024, pričom uviedol, že žalovaná vo svojom podaní zo dňa 19.03.2024 uvádza skutočnosti, ktorými mení a dopĺňa odvolacie dôvody podaného odvolania. Lehota na podanie odvolania jej však uplynula už 27.01.2024, a preto žalobca navrhuje, aby odvolací súd na skutočnosti uvedené v tomto podaní neprihliadol. Žalobca má takisto za to, že ani odvolanie zo dňa 18.12.2023 nie je možné vziať do úvahy, nakoľko bolo podané skôr, ako bol rozsudok súdu prvej inštancie žalovanej doručený. Pridržiava sa svojho skôr vyjadreného odvolacieho návrhu.
15. Žalovaná doručila súdu dňa 06.05.2024 ďalšie vyjadrenie v reakcii na podanie žalobcu a uviedla, že nie je znalá právnych postupov ani správnych formulácií, avšak v každom vyjadrení a odvolaní od začiatku tvrdí to isté. Čo sa týka odvolania zo dňa 18.12.2023, ktoré bolo podané skôr ako jej bol rozsudok doručený - postupovala v zmysle zápisnice, opomenula, že treba počkať na rozsudok. Po doručení rozsudku však poslala odvolanie aj s pripojeným vysvetlením. 16. Žalobca sa s tvrdeniami žalovanej v celom rozsahu naďalej nestotožňuje, opakovane uviedol, že poškodenie na meradle bolo jednoznačne konštatované a potvrdené. Pri určení výšky uplatňovanej škody žalobca postupoval v súlade so zákonom a správnosť jeho postupu potvrdzuje aj žalobcom pripojená rozhodovacia prax Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Záverom teda konštatuje, že na odbernom mieste žalovanej dochádzalo k neoprávnenému odberu zemného plynu; týmto neoprávneným odberom vznikla žalobcovi škoda; sú osvedčené predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu; za túto škodu zodpovedá žalovaná; žalobca použil pre vyčíslenie škody určený a účinný právny predpis; postup žalobcu a oprávnenosť jeho nárokov potvrdzuje ustálená rozhodovacia prax NS SR; žalovanej nič nebráni v tom, aby si prípadný regresný nárok uplatnila voči tretej osobe. 17. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 10.04.2025 zopakovala svoje doterajšie tvrdenia a neuvádza žiadne nové skutočnosti. 18. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario v spojení s § 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 19. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne a právne správny, je výsledkom vykonaného dokazovania, a ako taký ho odvolací súd potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2 CSP). Odvolateľka v podanom odvolaní neuvádzala podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Na tomto mieste odvolací súd zdôrazňuje, že ide o konanie, v ktorom je súd viazaný žalobou, a teda aj odvolací súd je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania. 20. V prejednávanej veci sa súd prvej inštancie náležite zaoberal posúdením dôvodnosti žaloby z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval dôvodnosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaná bránila proti žalobcom uplatňovanému nároku, správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán, z obsahu spisu vyplynuli počas konania najavo, následne tieto, v súlade so zásadou voľného hodnotenie dôkazov (čl. 15 CSP v spojení s § 191 CSP) správne vyhodnotil, a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery. 21. Predmetom tohto konania bol nárok žalobcu na náhradu škody titulom neoprávneného odberu zemného plynu, ktorý spočíval v tom, že odber bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Z vykonaného znaleckého dokazovania mal následne súd prvej inštancie za preukázané, že na predmetnom meradle bolo skutočne porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, pričom pri vyčíslení výšky skutočnej škody postupoval žalobca správne v zmysle všeobecne záväzného právneho predpisu, preto súd prvej inštancie žalobcovi uvedenú sumu ako dôvodne uplatnenú priznal. 22. Skutková podstata neoprávneného odberu podľa § 82 ods. 1 písm. d) zákona č. 251/2012 Z.z. v platnom znení je založená na objektívnom princípe a bez možnosti liberácie, nakoľko na vznik zodpovednosti odberateľa za škodu stačí, ak prevádzkovateľ prepravnej siete preukáže, že odber plynu bol meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. 23. S tvrdením žalovanej, že za poškodenie plynomeru nemôže byť zodpovedná, pretože ho sama nepoškodila, sa odvolací súd nestotožňuje, pretože ako aj z vyššie uvedeného vyplýva, pri neoprávnenom odbere plynu v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) sa zavinenie neskúma. Sankcionovanie neoprávneného odberu podľa uvedeného ustanovenia je možné za splnenia troch základných
podmienok, a to a) neoprávnený odber plynu - je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu; b) odberateľ v rozhodnom období odberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii - nie je pritom smerodajné, či k porušeniu zabezpečenia určeného meradla došlo úmyselným alebo nedbanlivostným konaním, resp. kto konkrétne porušil predmetné zabezpečenie; zodpovednosť nesie odberateľ plynu a c) príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným v zákone a vznikom škody. V prejednávanej veci je z obsahu spisu a vykonaného dokazovania zjavné, že vyššie uvedené podmienky boli naplnené, nakoľko na odbernom mieste žalovanej dochádzalo k odberu plynu meradlom, ktoré malo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a to v období od 19.10.2018 do 15.08.2019. 24. Treba však poukázať na to, že žiadne z ustanovení zákona o energetike, aj napriek objektívnemu charakteru zodpovednosti za škodu, nezbavuje žalobcu povinnosti preukázať, že mu vznikla škoda v dôsledku poškodenia plomby meradla; ust. § 82 ods. 2 zákona o energetike predpokladá, že pri neoprávnenom odbere plynu určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi právo na náhradu skutočne vzniknutej škody, ak vznikla. Skutočnou škodou sa pritom rozumie majetková ujma vyjadriteľná v peniazoch, ktorá znamená zmenšenie majetkového stavu žalobcu oproti majetkovému stavu pred škodnou udalosťou a ušlý zisk predstavuje ten zisk, ktorý by žalobca dosiahol, ak by nenastala škodová udalosť. 25. Pre prípad, že skutočnú škodu nie je možné určiť relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, a teda v takomto prípade sa zohľadňuje existencia konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. novembra 2018, sp. zn. 5Obdo/32/2018). Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca pri určení výšky škody postupoval práve v súlade s daným podzákonným predpisom, pričom tento postup a výšku uplatňovanej náhrady škody nenamietala ani žalovaná. 26. Odvolacia námietka žalovanej, že pri demontáži plynomeru nebola prítomná a pracovníci mali povinnosť ju na zistené poškodenie upozorniť, je irelevantná. O uskutočnenej kontrole bol spísaný zápis (zo dňa 16.08.2019), z ktorého vyplýva, že bola uskutočnená výmena meradla za prítomnosti odberateľa (žalovanej) a plynomer bude zaslaný na znalecké posúdenie. Žalovaná ako odberateľka sa k zisteným skutočnostiam nevyjadrila, aj keď možnosť na to pri výmene (kontrole) meradla, ako aj pri podpise spísaného zápisu mala. 27. Napokon neobstojí ani námietka, že bežný človek nie je schopný plynomer poškodiť, keďže nedisponuje plombovacími kliešťami. Z časti II. B. Posudková časť znaleckého posudku č. XXX/PLXXXX zo dňa 12. decembra 2019 vyhotoveného znalcom G.. Petrom Leškom vyplýva, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja; znaky nachádzajúce sa na sporných odtlačkoch boli pravdepodobne vytvorené nekvalitne vyhotovenými kópiami čeľustí plombovacích klieští. Z uvedeného je teda možné vyvodiť záver, že dané poškodenie plynomeru nebolo vykonané rovnakými plombovacími kliešťami, ako sú tie, ktoré používajú pracovníci pri montáži a demontáži plynomerov. 28. Berúc do úvahy dostatočné odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, by odvolací súd posudzovaním ďalších odvolacích námietok žalovanej, už len opakoval správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý po dôkladnej úvahe vydal svoje rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou. Žalovaná len zopakovala skutočnosti, na ktoré poukazovala pred súdom prvej inštancie, pričom na dôkladnom zvážení a správnom vyhodnotení aj týchto skutočností a tvrdení spočíva prvoinštančným súdom vydaný rozsudok. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
29. Na základe uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vydaný na základe riadne a dostatočne zisteného skutkového stavu veci, ktorý súd prvej inštancie správne posúdil aj po právnej stránke. Nakoľko odvolanie žalovanej nie je dôvodné, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne potvrdil. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 CSP). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 CSP nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 CSP). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 CSP možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).