Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/221/2024 6121482871 19. 02. 2025 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2025:6121482871.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej, ml. a JUDr. Viery Markovej, v spore žalobcu: AURUM Internetional OHG, so sídlom Tubinger Strasse 98, 727 62 Reutlingen, Nemecká spolková republika, IČO: DE314020463, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Rosina, s.r.o., so sídlom Kukučínova 20, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 246 731, proti žalovanému: DARENT BA s.r.o., Hrobákova 13, 851 02 Bratislava, IČO: 50 774 379, zastúpenému: Advokátska kancelária Mestická, Slovíková, s.r.o., so sídlom ul. Hviezdoslavova 6, 010 01 Žilina, IČO: 36 421 910, o zaplatenie 30.000,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava V č. k. 23Cb/133/2021-131 zo dňa 28.11.2022, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. 23Cb/133/2021 - 131 zo dňa 28.11.2022 v spojení s opravným uznesením Mestského súdu Bratislava III B5-23Cb/133/2021-218 zo dňa 20.08.2024 potvrdzuje. II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Okresný súd Bratislava V (poznámka odvolacieho súdu: od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava III, ďalej aj „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k. 23Cb/133/2021-131 zo dňa 28.11.2022 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 30.000,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 30.000,- Eur odo dňa 09.01.2021 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. 1.1. Súd prvej inštancie po právnej stránke posúdil vec podľa ustanovení § 37 ods. 2, § 544 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Občiansky zákonník“) a § 365 veta prvá, § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej aj „Obchodný zákonník“). 1.2. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, že žalovaný si objednal dodávku motorového vozidla Ferrari Tributo v roku 2019 u predajcov automobilov, pričom v rámci tejto objednávky uhradil zálohu pre výrobcu na vozidlo v sume 30.000,- Eur dňa 13.06.2019. Predpoklad dodávky vozidla bol podľa objednávky v treťom kvartáli 2020. Nakoľko po nástupe pandémie sa žalovanému nepodarilo zabezpečiť prefinancovanie tohto nákupu prostredníctvom leasingovej spoločnosti, ponúkol odstúpenie tejto zákazky žalobcovi, ktorý prejavil o kúpu vozidla záujem a uhradil žalovanému zálohu 30.000,Eur dňa 17.12.2019 na základe faktúry žalovaného č. 30190001 zo dňa 11.12.2019. Žalobca ako nový záujemca následne zmenil kompletne celú konfiguráciu vozidla, t.j. výbavu, materiály, interiér, farbu interiéru. Na jeseň 2020 bolo vozidlo pripravené na dodanie, na základe čoho žalovaný vystavil žalobcovi faktúru č. 20200061 na sumu 263.000,- Eur, ktorá bola splatná dňa 27.10.2020. Žalobca
však faktúru v lehote splatnosti nezaplatil, hoci žalovaný ho na úhradu niekoľkokrát vyzýval, a to formou mailových upomienok. Z dôvodu, že žalobca svoju platobnú povinnosť nesplnil, žalovaný ukončil predaj predmetného motorového vozidla zo strany predajcu tretej osobe a zaslanie dobropisu zo strany žalovaného žalobcovi, zo dňa 28.02.2022 pod č. dokladu 20210005 na sumu 263.000,- Eur. Žalovaný následne vyúčtoval zálohu v sume 30.000,- Eur dokladom zaslaným žalobcovi, a to 31.03.2021 faktúrou č. 20210009, kde požadoval túto sumu ako sankciu za nesplnenie zmluvy o kúpe vozidla. Takýto postup bol podľa žalovaného pri predaji áut bežný, čo dokladoval niekoľkými obchodnými podmienkami predajcov motorových vozidiel na Slovensku. Keďže žalobca bol povinný uhradiť žalovanému kúpnu cenu za vozidlo, čo nesplnil napriek niekoľkým výzvam zo strany žalovaného, uplatnil si žalovaný nárok na zmluvnú pokutu. 1.3. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázanú objektívnu a trvalú nemožnosť plnenia žalovaným z dôvodu predaja motorového vozidla Ferrari F8 Tributo, VIN: F. tretej osobe. Poukázal na to, že žalovaný v konaní nepredložil žiaden relevantný dôkaz preukazujúci možnosť nevrátiť žalobcom poskytnuté plnenie 30.000,- Eur z neplatnej kúpnej zmluvy. Žalovaný osvedčoval nárok na zmluvnú pokutu obchodnými zvyklosťami niektorých predajcov áut pôsobiacich na slovenskom trhu predložením obchodných podmienok týchto obchodných spoločností. Súd prvej inštancie poznamenal, že zmluvná pokuta, ako inštitút slúžiaci k zabezpečeniu splnenia záväzkov musí byť zmluvnými stranami dojednaná písomnou formou, žalovaný dojednanie o zmluvnej pokute neosvedčil, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie žalobe vyhovel. 1.4. O úroku z omeškania rozhodol súd podľa § 369 Obchodného zákonníka a za prvý deň omeškania so splnením peňažného záväzku stanovil deň nasledujúci po vzniku nemožnosti plnenia. 1.5. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj „CSP“) a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. 2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Namietal, že napadnutý rozsudok bol súdom prvej inštancie vynesený na pojednávaní konanom dňa 28.11.2022, a to bez účasti žalovaného a aj jeho právneho zástupcu. Predvolanie na pojednávanie bolo právnemu zástupcovi žalovaného doručené dňa 28.09.2022. Dňa 25.11.2022, t.j. tri dni pred pojednávaním, zaslal právny zástupca žalovaného súdu prvej inštancie žiadosť o odročenie pojednávania s tým, že žalovaný, resp. jeho štatutárny zástupca sa musí zúčastniť neodkladnej pracovnej cesty do zahraničia. Mal za to, že žiadosť riadne odôvodnil spolu s priloženým dokladom, preukazujúcim jeho tvrdenie, a zároveň uviedol súdu, že žalovaný trvá na osobnej účasti na pojednávaní a z dôvodu hospodárnosti konania žiadal o odročenie pojednávania (nakoľko právny zástupca žalovaného má sídlo advokátskej kancelárie v Žiline). Dňa 28.11.2022, t. j. v deň konania pojednávania, súd oznámil právnemu zástupcovi žalovaného, že žiadosť o odročenie pojednávania neakceptuje. Čo sa týka samotného pojednávania, ktoré sa malo konať dňa 28.11.2022, žalovaný poukázal na to, že podľa jeho názoru sa na toto pojednávanie ospravedlnil riadne a včas tak, aby súd prvej inštancie mohol nariadiť nový termín pojednávania. 2.1. Namietal, že pokiaľ súd prvej inštancie jeho žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval a pojednávanie sa uskutočnilo, bolo mu znemožnené zo strany súdu prvej inštancie uskutočňovať jeho procesné práva, a to v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Žalovaný uviedol, že právo na spravodlivý proces zahŕňa okrem iného aj právo byť vypočutý, právo navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, kontradiktórnosť konania, rovnosť zbraní, právo na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami v konaní zo strany súdu, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Z napadnutého rozsudku je podľa žalovaného zrejmé, že jeho práva dodržané neboli. 1.1. Pokiaľ súd v zmysle oznámenia zo dňa 28.11.2022 ospravedlnenie žalovaného spolu so žiadosťou o odročenie pojednávania neakceptoval s tým, že predvolanie na pojednávanie bolo doručené 28.09.2022, t. j. dva mesiace pred termínom pojednávania, súd prvej inštancie sa podľa žalovaného jeho dôvodmi ani nezaoberal, lebo inak by zistil, že žalovaný sa musel zúčastniť neodkladnej a neplánovanej pracovnej cesty. Namietal, že pokiaľ by túto pracovnú cestu bol predpokladal a plánoval v termíne pojednávania, bol by túto skutočnosť súdu prvej inštancie oznámil bezodkladne po doručení predvolania, t. j. ešte v dostatočnom časovom predstihu na nariadenie nového termínu pojednávania. Žalovaný mal za to, že splnil zákonnú požiadavku na odročenie pojednávania, nakoľko dôvody svojej neúčasti oznámil
súdu prvej inštancie bezodkladne po tom, čo nastali. Dodal, že neplánovaná pracovná cesta nemôže byť plánovaná v dostatočnom časovom predstihu a z podnikateľského života jednoducho vyplýva aj nepredvídateľnosť rôznych pracovných povinností. 1.2. Žalovaný zaslal ospravedlnenie svojej neúčasti a žiadosť o odročenie pojednávania súdu dňa 25.11.2022, a to prostredníctvom elektronického doručovacieho portálu, ako aj na e-mailovú adresu príslušného senátu. Súd prvej inštancie oznámil žalovanému, že jeho žiadosť neakceptuje, písomným oznámením zo dňa 28.11.2022, a to doručením tohto oznámenia do dátovej schránky právneho zástupcu žalovaného, t. j. v deň konania tohto pojednávania. Zo strany súdu prvej inštancie tak podľa žalovaného došlo k porušeniu ustanovenia § 183 ods. 4 Civilného sporového poriadku, keď o neakceptovaní ospravedlnenia informoval právneho zástupcu žalovaného až v deň konania samotného pojednávania, t.j. strana žalovaného už nemala časový priestor na vysporiadanie sa s týmto oznámením. Súd prvej inštancie svoje stanovisko neoznámil žalovanému, ani jeho právnemu zástupcovi spôsobom, ktorý vyžaduje zákon - telefonicky ani na elektronickú adresu, ktorú mal k dispozícii z predošlej komunikácie žalovaného, resp. jeho právneho zástupcu. Podľa názoru žalovaného tak došlo k porušeniu jeho základných procesných práv v takom rozsahu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd prvej inštancie sa so skutočnosťou, že žalovaný sa nezúčastnil pojednávania, v napadnutom rozsudku nijako nevysporiadal. Takýmto postupom súdu došlo taktiež k porušeniu práva žalovaného na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že pokiaľ žalovaný sám potvrdil, že vedomosť o nariadenom termíne pojednávania mal minimálne dva mesiace pred termínom jeho konania, je nepochybné, že mal dostatočný časový priestor na prípravu a zabezpečenie svojich pracovných aktivít spôsobom, ktorý mu umožní účasť na pojednávaní v prípade, ak svoje právo mienil využiť. Údajná „neočakávaná“ pracovná cesta nemôže za žiadnych okolností spôsobiť dôvodnosť odročenia pojednávania, najmä pokiaľ bol žalovaný zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne opísal priebeh konania a skutočnosť, že doslovne neoznačil priebeh pojednávania je v prejednávanej veci podľa žalovaného irelevantná. Žalovanému bolo umožnené počas celého konania vyjadrovať sa k tvrdeniam žalobcu prostredníctvom jeho podaní. 4. Žalovaný v replike uviedol, že má za to, že odvolacie dôvody uvedené v odvolaní sú riadne špecifikované tak, aby boli akceptované odvolacím súdom pre zrušenie napadnutého rozsudku. Odvolanie podľa neho obsahuje také dôvody, ktoré sú podstatné na preukázanie všetkých ním uvedených tvrdení, z ktorých je zrejmé, že v konaní došlo k porušeniu jeho základných procesných práv v takom rozsahu, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Namietal, že súd prvej inštancie sa so skutočnosťou, že žalovaný sa nezúčastnil pojednávania, v napadnutom rozsudku nijako nevysporiadal, a takýmto postupom súdu prvej inštancie došlo taktiež k porušeniu práva žalovaného na riadne odôvodnenie rozhodnutia. 5. Žalobca v duplike v plnom rozsahu odkázal na predchádzajúce podania, ktorých obsah podľa neho nebol ani náznakom vyvrátený argumentáciou (resp. absenciou argumentácie) žalovaného. 6. Mestský súd Bratislava III opravným uznesením č. k. B5-23Cb/133/2021-218 zo dňa 20.08.2024 opravil písomné vyhotovenie rozsudku sp. zn. 23Cb/133/2021-131 zo dňa 28.11.2022 v záhlaví označenia právneho zástupcu žalobcu IČO-m, ako aj právneho zástupcu žalovaného. V ostatných častiach zostal rozsudok nedotknutý. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, ktorý nepovažoval za potrebné doplniť, ani znovu zopakovať a vo veci rozhodol postupom podľa § 378 ods. 1 v spojení s § 219 ods. 3 CSP verejným vyhlásením rozsudku, keď dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
9. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 10. V prejednávanom spore je predmetom žalobou uplatnený nárok na vrátenie plnenia poskytnutého žalovanému ako úhrady zálohovej faktúry č. 30190001 vo výške 30.000,- Eur spolu s príslušenstvom, ktoré predstavujú úroky z omeškania. 11. Odvolací súd výslovne viazaný odvolacími dôvodmi a posudzujúc vec výlučne v zmysle odvolacích dôvodov, po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalovaného, vyjadreniami oboch strán sporu, dospel odvolací súd k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné a napadnutý rozsudok je vecne správny. Odvolací súd nezistil pochybenia súdu prvej inštancie, ktoré by mohli mať za následok zrušenie alebo zmenu napadnutého rozsudku. 12. Obsahom odvolania je prevažne námietka žalovaného, že súd prvej inštancie nepristúpil k vyhoveniu jeho žiadosti o odročenie nariadeného termínu pojednávania na deň 28.11.2022, pričom ako dôvod uviedol odcestovanie na neplánovanú služobnú cestu do zahraničia a trval na svojej osobnej účasti na pojednávaní. 13. Dňa 25.11.2022 o 12:26 poslal právny zástupca žalovaného žiadosť o odročenie pojednávania nariadeného na deň 28.11.2022 o 12:30 hod. a ospravedlnenie neúčasti, pričom ako dôvod uviedol, že klient musel súrne odcestovať v tento deň na neplánovanú služobnú cestu do zahraničia z dôvodu plnenia pracovných povinností. Vzhľadom na to, že klient trvá na jeho osobnej účasti na pojednávaní, z dôvodu hospodárnosti konania ospravedlnil aj svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň požiadal súd prvej inštancie o nariadenie nového termínu pojednávania. Prílohu žiadosti tvorí rakúska dialničná známka s dátumom označenia zo dňa 25.11.2022, spolu s dokladom o jej zakúpení zo dňa 25.11.2022 o 11,30 hod. Nakoľko dňa 25.11.2022 bol piatok, súd prvej inštancie ihneď v pondelok 28.11.2022 informoval právneho zástupcu žalovaného o tom, že nie je zákonný dôvod na odročenie pojednávania určeného na deň 28.11.2022 o 12,30 hod., nakoľko predvolanie na termín pojednávania prevzali dňa 28.09.2022, t.j. pred dvoma mesiacmi a žalovaný neosvedčil dôležitý dôvod determinujúci odročenie pojednávania a naviac má žalovaný právneho zástupcu. Dňa 29.11.2022 doplnil právny zástupca žalovaného doklad k žiadosti o odročenie pojednávania a ospravedlnenia neúčasti o výpis z GPS motorového vozidla žalovaného, ktorý sa v termíne od 26.11.2022 zúčastnil neodkladnej a neplánovanej cesty v Nemecku. 14. Článok 17 Civilného sporového poriadku ustanovuje, že súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. V cit. článku Civilného sporového poriadku je vyjadrený jeden zo základných ústavnoprávnych princípov riadneho fungovania justície, ktorým je princíp hospodárnosti konania alebo tzv. procesnej ekonómie. Princíp hospodárnosti konania (princíp procesnej ekonómie) sa netýka len určitej fázy konania, ako napríklad princíp ústnosti, ale tento princíp má byť uplatňovaný v celom konaní od jeho začatia po právoplatné skončenie veci. Na to, aby súd mohol objektívne dodržať princíp procesnej ekonómie a konať v súlade s ním, ustanovuje Civilný sporový poriadok množstvo inštitútov, v rámci ktorých môže súd efektívne smerovať konanie k rýchlemu a pritom spravodlivému rozhodnutiu vo veci samej. Porušenie princípu hospodárnosti konania zakladá zodpovednosť štátu za nedodržanie práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru. Nenahraditeľnou súčasťou práva na spravodlivý proces je totiž právo na rozhodnutie v tzv. primeranej lehote, teda bez zbytočných prieťahov v konaní (A. Löwy, Civilný sporový poriadok, 2. vydanie, 2022, C. H. Beck). 15. Podľa Civilného sporového poriadku sa pojednávanie môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. V civilnom procese platí zásada, že vec sa má rozhodnúť spravidla na jednom pojednávaní. Možnosť súdu odročiť pojednávanie je možná len výnimočne a zákon podmieňuje tento postup existenciou dôležitých dôvodov. V prípade žiadosti o odročenie termínu pojednávania musí súd vyhodnocovať aj to, či sa niektorá zo sporových strán týmto postupom nepokúša napríklad o procesnú obštrukciu, teda o tzv. dosiahnutie oddialenia súdneho rozhodnutia. V zmysle Civilného
sporového poriadku sa vyžaduje pre odročenie pojednávania na návrh strany kumulatívne (súčasné) splnenie dvoch podmienok: a) existencia dôležitého dôvodu brániaceho strane alebo jej zástupcovi v dostavení sa na pojednávanie a b) nemožnosť od osoby, na strane ktorej prekážka účasti na pojednávaní nastala, spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechala zastúpiť. 16. V jednom zo svojich ustanovení (§ 157 ods. 1) Civilný sporový poriadok ukladá súdu povinnosť, aby vec rozhodol rýchlo a hospodárne, spravidla na jednom pojednávaní. Preto aj všetky úkony, ktoré súd realizuje v rámci prípravy pojednávania, je povinný uskutočniť tak, aby bola vec rozhodnutá na prvom pojednávaní. Dôvody na odročenie pojednávania by mali byť také, ktoré súd nemohol predvídať pri príprave a nariadení termínu pojednávania. Naplnenie predmetného predpokladu však nie je vždy úplne možné. Skutočnosť, že odročenie pojednávania predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, že vec sa má rozhodnúť na prvom pojednávaní, potvrdzuje aj zákonná formulácia prípustnosti odročenia pojednávania, a to len z dôležitých dôvodov. 17. Pokiaľ súd prvej inštancie vec meritórne prejednal bez prítomnosti žalovaného a jeho právneho zástupcu, nešlo o nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by znemožnil, aby žalovaný uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Súd môže posudzovať žiadosť účastníka o odročenie pojednávania len z hľadiska dôležitých dôvodov, existenciu ktorých môže preveriť zo skutočností, ktoré sú mu známe v čase rozhodovania o tejto žiadosti účastníka. Dôvodnosť žiadosti o odročenie pojednávania posudzuje súd preto predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej strana vyvodzuje existenciu dôležitého dôvodu v zmysle § 183 ods. 1 CSP. Pokiaľ uvedená skutočnosť nie je v čase rozhodovania súdu o tejto žiadosti strany sporu hodnoverne preukázaná, zostáva jeho žiadosť iba v rovine nepodložených tvrdení. Žiadosť o odročenie pojednávania je podložená dôležitým dôvodom pre odročenie pojednávania vo všeobecnosti vtedy, ak strana sporu tvrdí také skutočnosti, ktoré sú vzhľadom k svojej povahe spôsobilé jeho neúčasť na pojednávaní ospravedlniť, t.j. také, ktoré mu neumožňujú sa na pojednávaní zúčastniť a súčasne sú vážne, dôležité a ospravedlniteľné z hľadiska objektívneho, tak aj subjektívneho (či mohla byť prekážka predvídaná, prípadne odvrátená). 18. Dôvody uvedené žalovaným na odročenie pojednávania nespĺňali náležitosti pre odročenie pojednávania. Vedomosť o nariadenom termíne mali strany sporu dlhodobo od 28.09.2022, resp. 29.09.2022. Odročenie pojednávania iba z dôvodu „neočakávanej pracovnej cesty“ nenapĺňa zákonnú náležitosť o možnosti odročenia pojednávania „len z dôležitých dôvodov“ v zmysle dikcie ustanovenia § 183 ods. 1 CSP. Rovnako je nevyhnutné skonštatovať, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie o žiadosti právneho zástupcu žalovaného o odročenie pojednávania neboli uvádzané dôvody žalovaným ani preukázané. Účasť na pojednávaní nie je navyše povinnosťou strany sporu, ale právom. Žalovaný bol v tom čase zastúpený právnym zástupcom, ktorý sa nariadeného pojednávania zúčastniť mohol, nakoľko v účasti mu nebránila žiadna prekážka. Ak žalovaný svoje právo z vlastného rozhodnutia nevyužil, nemožno túto okolnosť pričítať na ťarchu žalobcu ako druhej strany súdneho sporu, ktorý sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu pojednávania riadne zúčastnil. 19. K námietke žalovaného, že postupom súdu prvej išntancie bolo porušené jeho právo na súdnu ochranu, odvolací súd uvádza, že Ústavný súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach prezentoval svoj názor, že obsahom základného práva na súdnu ochranu je umožniť každému reálny prístup k súdu, pričom tomuto základnému právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť (napr. II. ÚS 88/01). Zároveň odvolací súd poukazuje aj na ustálenú rozhodovaciu prax pri odročovaní pojednávania na základe žiadostí účastníkov konania už za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. Účastník konania má nepochybne právo byť prítomný na pojednávaní a ak mu vážna prekážka bráni sa zúčastniť, má právo požiadať o jeho odročenie. Výkon týchto práv však nesmie brániť druhému účastníkovi v realizácii jeho práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je zabezpečiť taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť vychádzala z § 6 O.s.p., ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (nález Ústavného súdu SR z 3. mája 2011, sp. zn. III. ÚS 69/2011).
20. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať. 21. Podľa § 183 ods. 4 CSP ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania. 22. Žalovaný namietal, že došlo k porušeniu ustanovenia § 183 ods. 4 CSP, keď súd prvej inštancie o neakceptovaní ospravedlnenia informoval právneho zástupcu žalovaného až v deň samotného pojednávania, t. j. strana žalovaného už nemala časový priestor na vysporiadanie sa s týmto oznámením. Táto námietka nie je dôvodná, nakoľko súd prvej inštancie informoval právneho zástupcu žalovaného o neakceptovaní ospravedlnenia jeho žiadosti o odročenie pojednávania ihneď, ako sa dostal k tejto informácii zákonný sudca, keďže žiadosť na súd prvej inštancie bola zaslaná v piatok 25.11.2022 o 12:25 hod. (viď mail zo dňa 25.11.2022 zaslaný žalovaným na podateľňu súdu prvej inštancie), kým termín pojednávania bol vytýčený na pondelok dňa 28.11.2022. Žiadosť bola zaslaná iba jeden pracovný deň predchádzajúci dňu pojednávania, a to navyše už v poobedných hodinách. Odvolací súd poukazuje tiež na to, že samotný žalovaný neoznámil dôvod na odročenie pojednávania v zmysle § 183 ods. 3 CSP, nakoľko doklad o kúpe diaľničnej známky zo dňa 25.11.2022 je už o 11:30 hod, kedy už musel mať vedomosť nejaký čas o jeho pracovnej ceste, pričom súd prvej inštancie informoval až o 12:25 hod. Ak teda žalovaný namieta, že súd prvej inštancie mu neoznámil včas neakceptovanie jeho žiadosti, možno tu polemizovať o splnení povinnosti zo strany žalovaného a jeho bezodkladnom oznámení dôvodu na odročenie pojednávania. Súd prvej inštancie totižto oznámil žalovanému neakceptovanie dôvodu ihneď v najbližší pracovný deň po oboznámení sa a vyhodnotení obsahu jeho podania. 23. Skutočnosť, že súd prvej inštancie informoval žalovaného o nevyhovení žiadosti o odročenie pojednávania doručením do elektronickej schránky jeho právneho zástupcu, nespôsobila porušenie práva žalovaného na spravodlivý proces. Aj keď zákon predpokladá, že súd upovedomí stranu o nevyhovení jej návrhu na odročenie pojednávania na telefónne číslo alebo elektronickú adresu, ktorú je strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, povinná uviesť za účelom upovedomenia o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania, zákon súdu neukladá povinnosť informovať stranu len týmto spôsobom. Vychádzajúc z toho, že v zmysle § 29 ods. 1 zákona č. 305/2013 Z. z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) možno doručovať písomnosti do elektronickej schránky, ktorá je aktivovaná. Súd prvej inštancie doručoval neakceptovanie žiadosti o odročenie pojednávania právnemu zástupcovi žalovaného do jeho elektronickej schránky, pričom jej prevzatie zo strany právneho zástupcu mal potvrdené. Žalovaný tak bol upovedomený o neodročení pojednávania, najneskôr dňa 28.11.2022 o 10:04 hod., rovnako tak vychádzajúc zo spisu č. l. 126, má odvolací súd za preukázané, že bol právny zástupca žalovaného informovaný telefonicky pred pojednávaním, čím súd prvej inštancie dodržal zákonný postup v zmysle § 183 ods. 4 CSP. Navyše odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že pokým strana nemá za preukázané odročenie nariadeného pojednávania, musí rátať s tým, že riadne nariadené pojednávanie zrušené/odročené nie je. 24. Námietka žalovaného, že súd prvej inštancie neopísal priebeh konania, dokonca sa nezmienil ani o tom, že by vo veci prebehlo pojednávanie, ktoré bolo nariadené na deň 28.11.2022, nevysporiadal sa so skutočnosťou, že žalovaný sa nezúčastnil pojednávania, a že nedodržal ustanovenia § 219 a nasl. CSP a obsah napadnutého rozsudku nie je súladný so zákonom, nie je dôvodná. Takýmto postupom súdu prvej inštancie nedošlo k porušeniu práva žalovaného na riadne odôvodnenie rozhodnutia. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie jasne a zrozumiteľne opísal priebeh konania (obsah žaloby, vyjadrenia strán sporu). Pre súd prvej inštancie nevyplýva povinnosť doslovne označiť priebeh pojednávania, súd prvej inštancie tak správne vychádzal výlučne z písomných podaní strán konania a neopísanie priebehu pojednávania nemalo pre posúdenie veci, resp. pre právne závery súdu prvej inštancie, žiadny význam. Ustanovenie § 220 CSP neukladá súdu povinnosť vysporiadať sa v odôvodnení rozhodnutia s neodročením nariadeného pojednávania, postačuje, že bol dodržaný zákonný postup pre odročenie pojednávania. Rovnako aj námietka o neprítomnosti zápisnice z pojednávania v elektronickom súdnom spise nie je dôvodná a nenapĺňa namietaný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, nie je ním porušené právo žalovaného na spravodlivý proces.
25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalovaného ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie spolu s opravným uznesením podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody. 26. O trova´ch odvolacieho konania odvolaci´ su´d rozhodol podlˇa § 255 ods. 1 v spojeni´ s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP, avsˇak v odvolacom konaní u´spesˇne´mu zˇalovanému nepriznal na´rok na na ´hradu trov odvolacieho konania, nakolˇko mu v ňom zˇiadne trovy nevznikli. 27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).