Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Cob/135/2023 6121491313 26. 03. 2025 Mgr. Marián Degma ECLI:SK:KSBA:2025:6121491313.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členiek senátu JUDr. Valérie Kleinovej ml. a JUDr. Miriamy Žákovej v právnej veci žalobcu: VOLKSWAGEN Finančné služby Slovensko s.r.o., sídlo Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438, právne zastúpeného: S. Legal, s.r.o., sídlo Budova ORBIS, Rajská ul. 7, Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 36 681 075, proti žalovanému: Ľ. G., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt H. XXXX/X, XXX XX B. H., o zaplatenie 4.901,34 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra pod č.k. 31Cb/5/2022-121 zo dňa 14.12.2022, takto rozhodol: . Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 31Cb/5/2022-121 zo dňa 14.12.2022 p otvrdzuje. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%. odôvodnenie: 1. Okresný súd Nitra ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom č.k. 31Cb/5/2022-121 zo dňa 14.02.2022, I. výrokom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 4.901,34 EUR spolu s úrokmi z omeškania vo výške 14 % ročne zo sumy 4.901,34 EUR od 01.05.2021 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a II. výrokom priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd prvej inštancie tak rozhodol s poukazom na ustanovenia § § 1 ods. 1, ods. 2, § 261 ods. 1, ods. 6 písm. d), § 269 ods. 2, § 369 ods. 1, § 369c ods. 1, § 497, § 502 ods. 1, § 503 ods. 2, § 504 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej aj „Obchodný zákonník“ alebo „ObZ“), § 2 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 21/2013 Z. z., § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“).
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvoril dňa 16.08.2017 zmluvu o autokredite, na základe ktorej žalovaný dňa 16.08.2017 prevzal predmet nájmu od žalobcu. Žalovaný sa v zmluve zaviazal svoj záväzok splácať v 60 mesačných splátkach. Žalovaný sa dostal do omeškania s plnením záväzku, v nadväznosti na čo mu žalobca predčasne zosplatnil úver oznámením z dňa 20.04.2020. Dňa 02.12.2020 žalobca vyhotovil vyrozumenie o vysporiadaní pohľadávky po predčasnej splatnosti úveru s tým, že žalovaný dlhuje žalobcovi ešte 4.901,34 EUR. Žalobca so žalovaným sa v prílohe zmluvy dohodli na úroku z omeškania vo výške 0,05
% denne, pričom žalobca si voči žalovanému uplatňuje v konaní úrok vo výške 14 % ročne. Žalobca si napokon uplatnil aj paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 EUR. 3. Žalovaný v odpore uviedol, že konanie žalobcu je v rozpore s dobrými mravmi a porušuje aj podmienky poskytovania úveru na motorové vozidlá stanovené Národnou bankou Slovenska. Žalovaný bol dlhodobým klientom žalobcu a nebol pre neho hrozbou, že by nedoplatil alebo nepostúpil vozidlo, ktoré musel odovzdať pre nedoplatok. Do danej situácie sa žalovaný nedostal svojim zavinením, ale tým, že v dôsledku pandémie COVID-19 vláda uzatvorila prevádzky a žalovaný nemal tržby. Z tohto dôvodu žalobcu požiadal aj o odklad, ktorej žiadosti žalobca nevyhovel. Namiesto toho dal vozidlo dražobnej spoločnosti, ktorá ho o niekoľko mesiacov predala pod trhovú cenu. 4. Žalobca v replike uviedol, že v čase uzatvorenia zmluvy o autokredite a zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva, dňa 16.08.2017, bol žalovaný fyzickou osobou - podnikateľom, konajúci v rámci predmetu svojho podnikania pod obchodným menom Ľ. G. - PAWN s identifikačným číslom XX XXX XXX. Na daný zmluvný vzťah preto nemožno aplikovať zákon o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách spotrebiteľov a nevzťahujú sa naň ani opatrenia Národnej banky Slovenska, ktorými sa ustanovujú podrobnosti posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Žalovaný mal od podania žiadosti o poskytnutie úveru a od podpisu zmluvy vedomosť o podmienkach úveru a podmienkach jeho čerpania, pričom počas celého obdobia trvania zmluvného vzťahu ani jednu z týchto podmienok nerozporoval. Žalobca uviedol, že žalovaný dňa 12.03.2020 požiadal o odklad splátok z dôvodu uzavretia prevádzky na základe nariadenia vlády v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19. V čase podania tejto žiadosti bol žalovaný v omeškaní s úhradou dvoch splátok, za január a február 2020, čo predstavuje omeškanie spolu viac než 30 dní. Žalobca túto žiadosť posudzoval podľa § 30j ods. 4 písm. a) zákona č. 67/2020 Z. z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19, podľa ktorého nebol žalobca povinný žalovanému umožniť odklad splátok z dôvodu omeškania žalovaného so splátkami úveru dlhšie ako 30 dní v čase podania žiadosti. Výkon práva, ktorým je odmietnutie odkladu splátok v súlade s právnymi predpismi a ktorého cieľom nebolo spôsobenie ujmy žalovanému, ale ochrana vlastných záujmov žalobcu v čase pandémie, do ktorého podnikateľskej činnosti rovnako nepriaznivo zasiahla pandémia COVID- 19, nemožno považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi. Žalobca pritom žalovanému umožnil vyrovnať dlh za účelom povolenia dokladu splátok, čo však žalovaný neurobil. Žalobca uviedol, že k 02.06.2020 dal vypracovať expertízny posudok za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty daného vozidla, podľa ktorého záverov technický stav vozidla vykazoval zjavné nedostatky a poškodenia, na základe čoho bola všeobecná hodnota vozidla vrátane 20 % DPH stanovená na 7.026,- eur. Žalobca podľa zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva predal vozidlo za cenu reflektujúcu technický stav vozidla, miesto a čas predaja. Suma vo výške 6.500,- eur preto nebola stanovená pod trhovú cenu, keďže táto by v prípade navýšenia o DPH bola 7.800,00 EUR, čo je cena vyššia ako bola stanovená expertíznym posudkom. Žalobca postupoval po celý čas podľa uzavretých zmlúv. Žalobca pripojil k žalobnej replike listinné dôkazy. 5. Žalovaný procesné právo podať žalobnú dupliku k žalobnej replike nevyužil. 6. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania ustálil nasledujúci skutkový stav: Žalobca sa žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia žalovanej istiny a príslušenstva ako zostatku predčasne zosplatneného úveru. Žalobca so žalovaným dňa 16.08.2017 uzatvorili na žiadosť žalovaného zmluvu o autokredite, podľa ktorej za účelom financovania kúpy vozidla Volkswagen Passat žalovaným od predávajúceho - spoločnosti EMIKO s.r.o. poskytol žalobca žalovanému úver vo výške kúpnej ceny 18.000,00 EUR, ktorý sa žalovaný zaviazal splatiť v 60-mesačných splátkach. Súčasťou zmluvy boli všeobecné zmluvné podmienky a splátkový kalendár obsahujúci rozpis splátok s dátumom splatnosti, výškou a rozdelením na istinu, úrok. Dňa 16.08.2017 sporové strany súčasne uzatvorili zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva (žalovaný bol v nej označený rovnakým spôsobom ako v zmluve o autokredite) za účelom zabezpečenia pohľadávky žalobcu zo zmluvy o autokredite zo 16.08.2017. Na základe tejto zmluvy bolo vlastnícke právo k predmetu kúpy, za účelom financovania ktorého poskytol žalobca žalovanému zmluvou o autokredite úver, prevedené na žalobcu a predmet kúpy daný do užívania žalovanému až do okamihu uplatnenia zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva, pričom rozväzovacou podmienkou zmluvy bolo splnenie všetkých záväzkov zo zmluvy o autokredite žalovaným. Súd prvej inštancie uviedol, že sporové strany sa v čl. V. zmluvy dohodli, že ak akákoľvek pohľadávka žalobcu nebude riadne a včas uspokojená v súlade so zmluvou o autokredite, je veriteľ oprávnený predmet financovania predať za cenu obvyklú na trhu v príslušnom mieste a čase s tým, že
výťažok z predaja použije žalobca na úhradu pohľadávok. Žalovaný dňa 12.03.2020 požiadal mailom žalobcu o odklad splátok alebo predĺženie leasingu o dva mesiace z dôvodu, že musel dňa 13.03.2020 uzatvoriť prevádzku podľa nariadenia vlády z dôvodu koronavírusu. Na to odpovedal dňa 17.03.2020 mailom žalobca, v ktorom uviedol, že podmienkou posúdenia žiadosti je doplatenie aktuálneho dlhu, ktorý na zmluve, z ktorej nárok žalobca uplatňuje žalobou v tomto konaní, bol 1.013,16 EUR. Následne žalovanému uviedol, že po doplatení dlhu je nutné podať novú žiadosť a podrobnejšie uviesť dôvod výpadku príjmov a počet zamestnancov. Na to odpovedal žalovaný mailom z 18.03.2020. Žalobca následne mailom z 19.03.2020 žalovanému uviedol, že odklad splátok nie je možné realizovať úpravou splátkového kalendára do minulosti, ale až od marca 2020, avšak len v prípade úhrady dlžných splátok a posúdení žiadosti. Žalovaný mailom zo 14.04.2020 opätovne žiadal o súhlas s odkladom splátok, na čo mu opätovne žalobca mailom z 15.04.2020 uviedol, že s poukazom na zákon č. 67/2020 Z. z. nie je povinný povoliť odklad splátok, s tým, že po úhrade minimálne 548,16 eura do 15.04.2020, je potrebné doručiť žiadosť na predpísanom tlačive. Súčasne žalobca v tomto maily odkázal na svoj mail z 01.04.2020, ktorý mal byť odpoveďou na mail žalovaného z 01.04.2020, v ktorom žalobca žalovanému uviedol, že po doplatení sumy 548,16 EUR do 05.04.2020, tak, aby na zmluve zostal dlh maximálne vo výške 1 splátky, splatnej 16.03.2020, je možné pristúpiť k odkladu splátok splatných 16.04.2020 a 16.05.2020. Žalovaný dňa 16.04.2020 zaslal mail žalobcovi, že keďže sa s ním nie je možné dohodnúť, má mu žalobca oznámiť, kde má odstaviť vozidlo. Žalobca dňa 20.04.2020 vystavil oznámenie o predčasnej splatnosti úveru. Už existujúci dlh žalovaného ku dňu vystavenia oznámenia bol 1.478,16 EUR, zosplatnený zostatok istiny bol 9.455,74 EUR a dlh na mesačnom poistnom bol 14,56 EUR. Žalobca žalovanému v oznámení uviedol, že ak neuhradí dlh, pristúpi k realizácii zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva. Žalovaný si oznámenie neprevzal a zásielka sa 08.06.2020 vrátila žalobcovi ako neprevzatá v odbernej lehote. Spoločnosť Expert Group, k. s. vypracovala dňa 23.07.2020 expertízny posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty vozidla na sumu 7.026,- eur vrátane 20 % DPH. Dňa 02.12.2020 žalobca žalovanému vystavil vyrozumenie o vysporiadaní pohľadávky veriteľa po predčasnej splatnosti úveru podľa zmluvy o autokredite, v ktorom uviedol, že žalobca po predčasnom zosplatnení úveru pristúpil k uplatneniu zabezpečovacieho prevodu vlastníckeho práva s tým, že výška pohľadávky žalobcu bola 11.401,34 EUR. Výnos z predaja predmetu financovania bez DPH bol 6.500,EUR. Výsledkom zápočtu vzájomných pohľadávok je pohľadávka žalobcu vo výške 4.901,34 eura, na ktorej zaplatenie žalobca vyzval žalovaného do 16.12.2020. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil. 7. Súd prvej inštancie v odvodnení rozsudku uviedol, že žalobca a žalovaný uzavreli z hľadiska predmetu zmluvou o úvere podľa § 497 ObZ. Tento právny vzťah je absolútnym obchodom podľa § 261 ods. 6 písm. d) ObZ. Žalobca bol pri uzatváraní tohto záväzkového vzťahu podnikateľom (§ 2 ods. 2 písm. a/ ObZ) a žalovaný bol ním taktiež, čo nevyplýva len z jeho označenia v žiadosti o poskytnutie úveru a v zmluve o autokredite (kde bol označený svojim obchodným menom a zápisom v živnostenskom registri), ale aj z mailovej komunikácie žalovaného so žalobcom z obdobia marca až apríla 2020, v ktorej poukazuje na nutnosť zatvorenia svojej prevádzky ako dôvodu žiadosti o odklad splátok zo zmluvy (§ 2 ods. 2 písm. b/ ObZ). Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že sporové strany uzavreli aj zmluvu o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva k vozidlu, ako zabezpečovací inštitút upravený v § 553 a nasl. OZ, ktorý vzhľadom na absenciu osobitnej právnej úpravy v Obchodnom zákonníku je podľa § 1 ods. 2 ObZ aplikovateľný aj na obchodné záväzkové vzťahy. Medzi stranami nebol podľa súdu prvej inštancie sporné, že žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok splatných v decembri 2019, marci 2020 a apríli 2020, pričom so splatením prvých dvoch z uvedených splátok bol teda žalovaný k 20.04.2020 v omeškaní o viac ako 10 dní. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca oprávnene využil svoje právo dojednané v čl. VII. ods. 3 v spojení s ods. 2 bod 1. všeobecných zmluvných podmienok k zmluve o autokredite, ako jej súčasti, predčasne zosplatniť celý úver, ktorého zostatok bol vo výške 9.455,74 EUR, pričom dlh žalovaného ku dňu uplatnenia predčasného zosplatnenia úveru už bol 1.478,16 EUR a žalovaný bol povinný zaplatiť žalobcovi aj mesačné poistné za daný mesiac vo výške 14,56 eura. Žalobca oznámenie o predčasnej splatnosti úveru zaslal žalovanému, ktorý ho neprebral v úložnej lehote a vrátilo sa žalobcovi dňa 08.06.2020. Súd prvej inštancie uviedol, že oznámenie sa dostalo do dispozičnej sféry žalovaného, čím nastali účinky podľa § 45 ods. 1 OZ. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s obranou žalovaného, že žalobca mal konať v rozpore s dobrými mravmi. Zákonodarca na vyhlásenú mimoriadnu situáciu v súvislosti s šírením choroby COVID - 19 reagoval širokým spektrom rôznych zákonov. Jedným z nich, prijatým medzi prvými, bol aj zákon č. 67/2020 Z. z. o mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID -19 (ďalej aj len „zákon č. 67/2020 Z. z.“). V štvrtej hlave zákona č. 67/2020 Z. z. s účinnosťou od 09.04.2020 upravil opatrenia v oblasti odkladu splácania úveru poskytnutého okrem iného podnikateľovi - fyzickej osobe, ktorým bol aj žalovaný. Inštitút odkladu splácania úveru upravil najmä v § 30j tohto zákona, v rámci ktorého
zákon upravil aj prípady, v ktorých veriteľ nie je povinný povoliť odklad splácania úveru. Jedným z nich, podľa § 30j ods. 4 písm. a) zákona č. 67/2020 Z. z. je, ak je dlžník v omeškaní so splátkou úveru, pri ktorom žiada odklad splácania úveru, dlhšie ako 30 dní pred podaním žiadosti o odklad splácania úveru. Samotný zákonodarca považoval za súladné a legitímne nevyhovenie takým žiadostiam o odklad splátok úveru, pri ktorom bol dlžník už v omeškaní viac ako 30 dní so splatením inej splátky. Táto úprava zodpovedala vyvažovaniu vzájomných vzťahov, aby v dôsledku pandémie COVID-19 neboli prenesené z nej plynúce negatívne následky výlučne na jednu stranu týchto právnych vzťahov. Práve z tohto dôvodu považoval súd prvej inštancie konanie žalobcu za plne legitímne a súladné s dobrými mravmi a nepovažoval ho za nekalé, rozporné so zásadami poctivého obchodného styku. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení uviedol, že sporové strany sa v zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva dohodli (v čl. V) aj na tom, že ak žalovaný akúkoľvek pohľadávku žalobcu riadne a včas neuspokojí podľa zmluvy o autokredite ani v dodatočnej lehote nie kratšej ako 15 dní, je žalobca oprávnený vozidlo, ktoré bolo predmetom financovania, predať za cenu obvyklú na trhu v príslušnom mieste a čase, pričom výťažok z predaja je žalobca oprávnený použiť na úhradu svojich pohľadávok zabezpečených zmluvou o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva (t. j. na úhradu pohľadávok zo zmluvy o autokredite) a na úhradu nákladov spojených s odobratím a predajom predmetu financovania. Žalobca využil právo dojednané v zmluve o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva (čl. V) a predal vozidlo, za účelom uspokojenia svojich pohľadávok zo zmluvy o autokredite z výťažku z jeho predaja. K procesnej obrane žalovaného, že žalobca predal predmetné vozidlo pod trhovú cenu, pričom žalovaný na pojednávaní tvrdil, že trhová cena vozidla bola v danom čase 14.000,00 EUR súd prvej inštancie uviedol, že žalobca si v tomto smere nesplnil dôkaznú povinnosť a následne neuniesol ani dôkazné bremeno, keď nenavrhol vykonať žiadny dôkaz a zo žiadneho vykonaného dôkazu nebolo preukázané dané skutkové tvrdenie žalovaného. Za účelom preukázania hodnoty vozidla bol vykonaný jediný dôkaz, predložený žalobcom, z ktorého vyplynulo, že k 02.06.2020 (čo je dátum medzi odoslaním oznámenia o predčasnej splatnosti úveru a jej vrátením po uplynutí úložnej doby žalobcovi, ako to vyplýva z listinného dôkazu - obálky na č. l. 14) bola všeobecná hodnota predmetného vozidla s 20% DPH 7.026,00 EUR, teda bez DPH táto bola 5.855,00 EUR. Obdobne žalovaný na pojednávaní tvrdil, že vady a poškodenia vozidla konštatované v expertíznom posudku vykazovalo vozidlo už pri zakúpení v autobazáre. Žalovaný jednak toto skutkové tvrdenie uviedol až na pojednávaní, pričom mu nebránilo nič v jeho skoršom uplatnení, čo samé o sebe zakladá dôvod na neprihliadanie naň v dôsledku sudcovskej koncentrácie konania (§ 153 ods. 1, 2 CSP v nadväznosti na § 149 CSP), v ktorej sa prejavuje procesná zodpovednosť strán za plnenie procesných povinností, ktoré majú v písomnej fáze konania (§ 167 CSP), avšak predovšetkým nenavrhol žiadny dôkaz za účelom jeho preukázania - teda ani vo vzťahu k nemu neuniesol dôkazné bremeno, ktoré bolo na žalovanom, keďže tento z neho vyvodzoval pre seba priaznivé následky. Na okraj súd pre úplnosť uvádza, že tvrdenie žalovaného, že ak pri predaji vozidla žalovaným bol vypracovaný expertízny posudok, mal byť tento vypracovaný aj pri kúpe vozidla, nemá žiadny právny základ. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca predal predmetné vozidlo v súlade s čl. V zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva za cenu obvyklú na trhu v príslušnom mieste a čase, keď ho predal za 6.500,00 EUR bez DPH, pričom jeho hodnota k 02.06.2020 (po jeho odovzdaní žalovaným žalobcovi) bola stanovená expertíznym posudkom na 5.855,00 EUR bez DPH. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca svoju zabezpečenú pohľadávku vyčíslil na 11.401,34 EUR (pozostávajúcu z dlhu na splátkach pri predčasnom zosplatnení úveru vo výške 1.478,16 EUR, zosplatneného zvyšku istiny vo výške 9.455,74 EUR, nákladov spojených so zaistením vozidla a realizáciou predaja a odhlásením vo výške 452,88 EUR, mesačného poistného vo výške 14,56 EUR), od ktorej odpočítal výťažok z predaja vozidla vo výške 6.500,00 EUR. Na základe uvedeného zostala neuhradená zabezpečená pohľadávka žalobcu vo výške žalovanej istiny, t. j. 4.901,34 EUR. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti uviedol, že samotnú výšku týchto jednotlivých peňažných nárokov žalovaný žiadnym spôsobom v konaní nespochybnil. 8. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení rozsudku uviedol, že za nerelevantnú považoval procesnú obranu žalovaného založenú na tom, že žalobca poskytol žalovanému úver s nulovou akontáciou bez toho, že by preveroval riziko nesplácania úveru žalovaným. Súd prvej inštancie uviedol, že zo smernica Európskeho parlamentu a Rady z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola transponovaná do zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, vyplýva povinnosť veriteľa poskytujúceho úver posúdiť pred jeho poskytnutím úverovú bonitu dlžníka, avšak táto sa týka len úverov poskytovaných spotrebiteľom ako osobitne chráneným právnym subjektom. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je v časti istiny dôvodná. 9. Súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úrok z omeškania z nezaplatenej sumy a to v dojednanej výške. Sporové strany si výšku úroku dojednali v VI. ods. 11. všeobecných zmluvných podmienok ako súčasti zmluvy o autokredite na 0,05 % denne (čo predstavuje ročný úrok z omeškania vo výške 18,25 %). Súd
prvej inštancie skonštatoval, že žalobca si však zo žalovanej istiny uplatnil nižší úrok z omeškania než na aký má nárok, a to 14 % ročne, a aj za kratšiu dobu omeškania, od 01.05.2021 do zaplatenia, preto súd viazaný žalobným návrhom, keď nemôže prisúdiť viac (§ 216 ods. 1 CSP), priznal žalobcovi podľa § 369 ods. 1 ObZ nárok na úroky z omeškania zo sumy 4.901,34 EUR od 01.05.2021 do zaplatenia vo výške 14 % ročne. Podľa súdu prvej inštancie uvedeným omeškaním žalovaného ako dlžníka vznikol žalobcovi ako veriteľovi podľa § 369c ods. 1 ObZ v spojení s § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z. z. aj nárok na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR. 10. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu. V odvolaní uviedol, že sudca rozhodol v danej veci bez toho, aby mu bola daná možnosť preukázať jeho tvrdenia a to tým že pojednávanie začal bez prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa ospravedlnil pred pojednávaním. Žalovaný v odvolaní poukázal, že nemohol dať právnemu zástupcovi otázky. Sudca prvej inštancie neprihliadol ani na dobré mravy a ani na skutočnosť, že bol dlhoročným klientom horeuvedenej spoločnosti a mal už za predmet úveru na motorové vozidlo zaplatené cca polovicu splátok. Žalovaný vyzdvihol, že splatil žalobcovi niekoľko motorových vozidiel a žalobca mu poskytoval úver s nulovou akontáciou. Už len táto skutočnosť preukazuje podľa žalobcu, že bol spoľahlivý a vozidlo by riadne doplatil. Žiadal len o odklad splátok na 5,6 mesiacov kvôli Covidu. Vozidlo bolo predané v dražbe pod trhovú cenu. To že vozidlo stálo niekoľko mesiacov niekde odstavené, kým išlo do predaja žalobcovi nevadilo ale jemu neposkytli odklad pár mesiacov. Má podozrenie, že takýmto konaním sa dopúšťajú podvodu pri predaji motorových vozidiel. Na vozidlá si žalobca dal spraviť znalecký posudok nejakej spoločnosti, ale jemu túto skutočnosť neoznámili, aby mohol reagovať a dal si spraviť kontra posudok nezávislému súdnemu znalcovi. Motorové vozidlo, ktoré bolo predmetom úveru sa v roku 2020 predávalo na trhu za približne 15.000,00 EUR a ak by boli dali vozidlo na predaj do bazáru za cenu 12000.00 EUR, vozidlo by sa rýchlo predalo, ale znalecká spoločnosť toto vozidlo nejakým spôsobom ocenila na približne 6000.00 EUR, čo bolo o 9000,00 EUR, menej ako bola trhová predajná cena. Okrem poškodeného predného pravého blatníka nemalo vozidlo žiadne závady a bolo vo vyššej výbave. Na pojednávaní uviedol, že vozidlo bolo predané účelovo pod trhovú cenu. Sudca sa ho nespýtal či vie svoje tvrdenie aj preukázať a v rozhodnutí uviedol, že neuniesol ohľadne trhovej ceny dôkazné bremeno. Priložil fotografie ktoré preukazujú že ešte aj v roku 2023 sa tieto vozidlá predávajú za cenu približne 13000.00 EUR. Vozidlo zakúpil za trhovú cenu bez toho, aby si táto spoločnosť dala vypracovať na vozidlo znalecký posudok. Je jednoznačne presvedčený, že ich konanie je účelové. Navrhol, aby súd nariadil právnemu zástupcovi žalobcu dostaviť sa na súdne pojednávanie, aby som mu mohol klásť otázky. Ďalej navrhol, aby právny zástupca žalobcu zabezpečil odovzdávajúci protokol, v ktorom je jasne napísané že vozidlo bolo odovzdané bez závad, iba s poškodením predného pravého blatníka. 11. K odvolaniu žalovaného sa podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.05.2022 vyjadril žalobca, ktorý uviedol, súd prvej inštancie postupoval správne, keď návrhu žalobcu v plnom rozsahu vyhovel. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu postupoval správne, dôsledne sa vysporiadal so všetkými námietkami žalovaného, náležite posúdil všetky predložené dôkazy, presne a úplne zistil skutkový stav veci a správne právne vec posúdil a zároveň presne a úplne popísal všetky zákonné ustanovenia, ktorými sa pri svojom rozhodnutí riadil a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil. Žalobca považoval odvolanie žalovaného za neopodstatnené a žiadal, aby odvolací súd odvolaniu žalovaného nevyhovel a zamietol ho v celom rozsahu a rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle ust. § 387 Civilného sporového poriadku potvrdil. 12. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací následne v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, keď súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku. 13. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 14. Podľa § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Podľa § 1 ods. 1 a ods. 2 ObZ (1) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. (2) Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 16. Podľa § 261 ods. 1 ObZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 17. Podľa § 261 ods. 6 písm. d) ObZ, touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: (d/) zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716). 18. Podľa § 269 ods. 2 ObZ, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá. 19. Podľa § 497 ObZ, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 20. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. 21. Podľa § 30j ods. 4 písm. a) zákona 67/2020 Z.z. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 Veriteľ nie je povinný povoliť odklad splácania úveru, ak je dlžník v omeškaní so splátkou úveru, pri ktorom žiada odklad splácania úveru, dlhšie ako 30 dní pred podaním žiadosti o odklad splácania úveru. 22. Podľa § 180 CSP po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. 23. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku a s konaním, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s obsahom odvolania žalobcu odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku s tým, že súd prvej inštancie na základe dostatočne zisteného skutkového stavu vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku a svoje rozhodnutie spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP dostatočne presvedčivo odôvodnil. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadami civilného sporového konania a odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti procesného charakteru, ktoré by mal vplyv na správnosť napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre rozhodnutie správne vysporiadal a odvolací súd sa s týmto odôvodnením v podstatnej miere stotožnil. 24. Odvolaciu argumentáciu žalovaného, že súd prvej inštancie mu neumožnil preukázať jeho tvrdenia, keď pojednávanie vykonal bez prítomnosti právneho zástupcu žalobcu, ktorý sa ospravedlnil a žalovaný tak nemohol dať právnemu zástupcovi otázky, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Zvolenie a včasné využitie vhodných prostriedkov procesnej obrany a procesného útoku je v sporovom konaní upravenom Civilným sporovým poriadkom, až na výnimky, na ťarche jednotlivých strán sporu. Je teda výlučne na zodpovednosti strán konania uviesť v konaní tvrdenia a uniesť k nim dôkazné bremeno,
tak aby bola ochrana ich práv účinná a aby boli v konaní úspešní. Odvolací súd zároveň uvádza, že Civilný sporový poriadok nepozná ako dôkaz výsluch právneho zástupcu strany. Výsluchu môže byť v zmysle Civilného sporového poriadku podrobená strana konania, svedok alebo znalec. Samotná neprítomnosť jednej zo strán konania na nariadenom pojednávaní, neznamená porušenie práv druhej strany. Ak sa predvolané osoby na pojednávanie nedostavia, rozhodne súd či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, pričom zároveň platí, že odročenie pojednávania je v zmysle ustanovenia § 183 CSP možné len z dôležitých dôvodov. Súvisí to z naplnením zásady hospodárnosti konania. Pokiaľ sa strana z pojednávania ospravedlnila a súhlasila s konaním v jej neprítomnosti, nemožno postup súdu prvej inštancie, ktorý pojednávanie v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu vykonal, považovať za porušenie práva na spravodlivý proces u žalovaného. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že iniciatíva v navrhovaní prípadných dôkazných prostriedkov je na strane účastníka konania a všeobecný súd nemôže do tohto dôkazného procesu z dôvodu kontradiktórnosti konania zasahovať. „Ústavne súladnému postupu všeobecného súdu v zásade nezodpovedá situácia, ak z vlastnej iniciatívy vnáša do priebehu dokazovania vedeného v rámci sporového konania nové skutočnosti alebo dôkazy, pokiaľ sa javí, že môžu byť na prospe.ch jednej procesnej strany. (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej . republiky sp.zn.: IV ÚS z 18.01.2018). To, aké prostriedku procesného útoku alebo obrany strana zvolí v rámci súdneho konania, má následne vplyv na jej úspech v spore. 25. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s dobrými mravmi, odvolací súd uvádza, že s uvedenou procesnou obranou sa súd prvej inštancie dostatočne v rozsudku vysporiadal v ods. 38 až 45 odôvodnenia napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne poukázal, že zákonodarca na vyhlásenú mimoriadnu situáciu v súvislosti so šírením choroby COVID - 19 reagoval širokým spektrom rôznych opatrení a zákonov. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že konanie žalobcu, ktoré bolo komfortné s opatreniami zákonodarcu a ktorých účelom bolo vyvažovanie vzájomných povinností strán v dôsledku pandémie nemožno posúdiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ teda sám zákonodarca vylúčil v ustanovení § 30 písm. j zákona 67/2020 Zb. o niektorých mimoriadnych opatreniach vo finančnej oblasti v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 niektoré určité prípady z povinnosti veriteľov odložiť splácanie úveru, a veriteľ toto právo využil, nemožno jeho konanie bez ďalšieho posúdiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný nepreukázal, žeby konanie žalobcu bolo v rozpore so zákonnou úpravou alebo zmluvnými dojednaniami. Pokiaľ teda veriteľ využije dostupné prostriedky na zabezpečenie plnenia druhej strany a nepostupuje s konkrétnou predstavou dlžníka, ktorá však nemá žiadnu zákonnú alebo zmluvnú oporu, nemožno takého konanie veriteľa posúdiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, resp. s poctivým obchodným stykom. Súd prvej inštancie teda považoval správne za plne legitímne a súladné s dobrými mravmi také konanie žalobcu ako veriteľa zo zmluvy o úvere, ktorým nevyhovel žiadostiam žalovaného o odklad splátok z úveru v dôsledku omeškania žalovaného už v čase prvého požiadania o odklad splátok (12.03.2020) o viac ako 30 dní, keď žalovaný bol podľa rozpisu dlžných súm v oznámení o predčasnej splatnosti úveru v omeškaní so splátkou splatnou 16.12.2019. 26. Odvolací súd sa plne stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, ktorý správne dospel k záveru o neunesení dôkazného bremena zo strany žalovaného voči ním tvrdeným skutočnostiam. Tvrdenia o predaní vozidla žalobcom pod jeho skutočnú cenu, ktoré žalovaný uviedol v rámci procesnej obrany nepreukázal žiadnymi dôkazmi a ostali tak len v rovine tvrdenia. Odvolací súd opätovne poukazuje na povinnosť unesenia dôkazného bremena strán sporu a na nemožnosť zasahovania súdu do kontradiktórnosti konania. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ods. 24 odôvodnenia tohto rozsudku. Odvolacia námietka, že súd prvej inštancie nevyzval žalovaného na preukázanie jeho tvrdení je preto nedôvodná. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca predal predmetné vozidlo v súlade s čl. V zmluvy o zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva za cenu obvyklú na trhu v príslušnom mieste a čase, keď ho predal za 6.500,- EUR bez DPH, pričom jeho hodnota k 02.06.2020 (po jeho odovzdaní žalovaným žalobcovi) bola stanovená expertíznym posudkom na 5.855,- EUR bez DPH. Žalovaný uvedené dostatočne nezasporoval. 27. Odvolacia argumentácia žalovaného, že žalovaný bol dlhoročným klientom horeuvedenej spoločnosti žalobcu, splatil žalobcovi niekoľko motorových vozidiel, že mu žalobca poskytoval úver s nulovou akontáciou a mal už za predmet úveru na motorové vozidlo zaplatené cca polovicu splátok nemá žiadnu relevantnosť voči záverom súdu prvej inštancie. Podstatným bolo posúdenie uplatnených nárokov, žalobcu, na ktoré uvedené argumenty žalovaného nemali vplyv. Pre posúdenie jednotlivých nárokov sú relevantné len zákonné ustanovenia a zmluvné dojednania. Zmluvná voľnosť strán v
obchodných vzťahoch umožňuje stranám upravovať práva a povinnosti vyplývajúce so vzájomných vzťahoch, je preto na ich aby boli pri vstupovaní do záväzkových vzťahov obozretný a svoje nároky si dostatočne upravili a zabezpečili. Zo skutkových okolností, ktoré uvádzal žalovaný, žalobcovi nevyplývali žiadne konkrétne povinnosti. 28. Žalovaný v rámci odvolania navrhol, aby súd nariadil právnemu zástupcovi žalobcu dostaviť sa na súdne pojednávanie, aby mu mohol klásť otázky a aby právny zástupca žalobcu zabezpečil odovzdávajúci protokol. Odvolací súd konštatuje, že ide o prostriedky procesnej obrany, ktoré žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neuplatnil, napriek tomu, že tak v zmysle § 154 CSP mohol urobiť, a preto ide o tzv. neprípustné novoty v odvolacom konaní v zmysle § 366 CSP, ktorú nie je možné použiť, keďže nebola naplnená ani jedna z výnimiek, ktoré zákon v zmysle § 366 CSP pod písm. a) až d) pripúšťa. 29. Odvolací súd preto konštatuje, že odvolacie dôvody uvádzané žalovaným neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a preto podľa § 387 ods. 1,2 CSP odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. 30. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 31. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 32. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému vo výške 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).