Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/171/2024 6122367501 27. 11. 2025 Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková ECLI:SK:KSBA:2025:6122367501.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: KOGA Rent s.r.o., so sídlom Kopčianska 3756/10, Bratislava, IČO: 47 469 391, zastúpeného: A.K.F. Legal, s.r.o., so sídlom Svätoplukova 2B, Bratislava, IČO: 47 236 400, proti žalovanému: AMALCA DEVELOPMENT a.s., so sídlom Kopčianska 8A, Bratislava, IČO: 46 498 184, zastúpenému: Valko & Volný, s.r.o., so sídlom Porubského 2, Bratislava, IČO: 35 916 192, o zaplatenie 563,06 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-39Cb/74/2022 -119 zo dňa 20.06.2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-39Cb/74/2022 -119 zo dňa 20.06.2023 potvrdzuje. II. Žalovanému súd proti žalobcovi priznáva nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd I. inštancie prvým výrokom podanú žalobu v celom rozsahu zamietol a druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému priznal nárok na ich náhradu voči žalobcovi v rozsahu 100 %. 2. Podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia v záhlaví špecifikovanej istiny s príslušenstvom titulom náhrady škody, spôsobenej mu žalovaným porušením predzmluvných povinností (bezdôvodným prerušením kontraktačného procesu). 3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v podstatných častiach z hľadiska podaného odvolania odôvodnil nasledovne: „30. Po vykonanom dokazovaní a po posúdení vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach, dospel súd k nasledovným skutkovým a právnym záverom. 31. Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy vo výške 563,06 EUR s príslušenstvom, a to titulom nároku na náhradu škody, ku ktorej malo dôjsť v priamej príčinnej súvislosti s porušením predzmluvnej povinnosti žalovaného počínať si tak, aby nedochádzalo k škodám na majetku v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, resp. úmyselným konaním žalovaného proti dobrým mravom, a to v rozsahu nákladov vynaložených žalobcom na právne služby spojené s revíziou a pripomienkovaním návrhu zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. 32. Žalovaný v konaní v rámci svojej procesnej obrany namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore. Žalovaný ďalej sporoval, že z jeho strany nedošlo k žiadnemu porušeniu predzmluvnej povinnosti, ani k úmyselnému konaniu proti dobrým mravom. Žalovaný namietal vznik škody na strane žalobcu a účelovosť vystavenej faktúry za právne služby. Žalovaný tiež namietal, že žalobcom vynaložené náklady na právne služby sú nákladmi a výdavkami obvyklými a nemožno ich posúdiť ako škodu na strane žalobcu.
33. Medzi stranami nebolo v konaní sporné, pričom vyplynulo aj z predloženej emailovej komunikácie, že dňa 01.03.2022 bola zo strany žalovaného potvrdená pánovi N. (konateľ žalobcu, ako aj konateľ spoločnosti KOGA Bau) kúpna cena za rezidenčný apartmán č. A252 v sume 250.000,00 EUR, parkovacie stojisko v sume 15.000,00 EUR. Nebolo sporné, že dňa 16.03.2022 zaslal žalovaný pánovi N. návrh zmluvy o prevode vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam na odsúhlasenie. Dňa 21.03.2022 žalovaný zaslal pánovi N. odpovede na pripomienky k návrhu zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Nebolo sporné, že dňa 22.03.2022 pán N. informoval žalovaného, že ohľadom úprav zmluvy ho bude kontaktovať advokátska kancelária A.K.F. Legal, s.r.o.. Nebolo sporné, že v dňoch 24.03.2022 a 25.03.2022 prebehla medzi žalovaným a pánom N. emailová komunikácia ohľadom parkovacieho stojiska a termínu opätovnej obhliadky nehnuteľností, ktorý bol stanovený na deň 08.04.2022. Nebolo sporné, že dňa 20.04.2022, po dopyte pána N., mu bolo zo strany žalovaného oznámené, že ďalšie stretnutie nie je možné. V konaní ďalej nebolo sporné a vyplynulo aj z predloženej emailovej komunikácie, že dňa 05.05.2022 žalovaný zaslal pánovi N. novú ponuku na predaj apartmánu (aj) č. A252 za kúpnu cenu 391.400,00 EUR a parkovacieho stojiska v sume 30.900,00 EUR. Žalobca listami zo dňa 03.06.2022 a 24.06.2022 žalovaného vyzval na úhradu škody spočívajúcej v nákladoch na právne služby v sume 563,06 EUR s príslušenstvom, ktorú žalovaný žalobcovi neuhradil. 34. Súd sa primárne zaoberal spornou otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore. ....Žalovaný namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, a to s argumentáciou, že predzmluvné rokovania neprebiehali medzi žalovaným a žalobcom, ale medzi žalovaným a spoločnosťou KOGA Bau. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že už dňa 11.03.2022 boli žalovanému zaslané identifikačné údaje potenciálneho kupujúceho nehnuteľností, a to žalobcu - spoločnosti KOGA Rent s.r.o., čo aj žalovaný reflektoval a uviedol v Návrhu Zmluvy o odplatnom prevode vlastníctva nebytového priestoru - rezidenčného apartmánu č. S. a spoluvlastníckeho podielu na nebytovom priestore - garáži č. X. V zmysle uvedeného mal súd preukázané, že žalobca bol identifikovaný ako subjekt - kupujúci v návrhu predmetnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Z predloženej emailovej komunikácie mal súd síce preukázané, že predzmluvné rokovania so žalovaným viedol v zásade pán N., v emailovej komunikácii označený ako konateľ spoločnosti KOGA Bau, teda subjektu odlišného od žalobcu, uvedené by však malo podľa názoru súdu vplyv na posúdenie otázky vzniku tvrdenej škody na strane žalobcu v prípade, ak by bolo v konaní preukázané naplnenie ostatných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného. Pre posúdenie otázky aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore súd považoval za relevantné, že potenciálnym kupujúcim bol v danom prípade žalobca, teda spoločnosť KOGA Rent s.r.o., a teda potenciálnymi zmluvnými stranami zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam boli žalobca a žalovaný. Pokiaľ teda mohla v rámci predzmluvných rokovaní vzniknúť nejakému subjektu škoda, mohli to byť len potenciálne zmluvné strany zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, preto na uplatnenie nároku na náhradu škody, ktorá mala žalobcovi vzniknúť porušením predzmluvnej povinnosti žalovaného, bol v spore aktívne vecne legitimovaný žalobca ako potenciálny kupujúci. Vzhľadom na uvedené súd námietku nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. 35. V ďalšom sa súd zaoberal samotným žalobcom uplatneným nárokom na náhradu škody. Žalobca nárok na náhradu škody odvodzoval od argumentácie, že žalovaný porušil svoju predzmluvnú povinnosť, a to ukončením kontraktačného procesu v pokročilom štádiu, čím žalobcovi vznikla škoda spočívajúca v nákladoch na právne služby, ktoré by inak žalobca nevynaložil, ak by žalovaný ponúkal nehnuteľnosť za zvýšenú cenu od počiatku. Predzmluvná zodpovednosť (culpa in contrahendo) je inštitút, ktorý možno voľne chápať ako zodpovednosť za porušenie povinností v právnom vzťahu medzi potenciálnymi účastníkmi budúcej zmluvy v procese kontraktácie. Predzmluvnú zodpovednosť možno odvodzovať od všeobecnej prevenčnej povinnosti podľa § 415 Občianskeho zákonníka v spojení so všeobecnou úpravou náhrady škody podľa § 420 Občianskeho zákonníka, prípadne v spojení s § 424 Občianskeho zákonníka, teda úmyselným konaním proti dobrým mravom. .... Zodpovednosť za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti možno uplatniť, ak sú kumulatívne splnené predpoklady zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti, vznik škody ako majetkovej ujmy, existencia príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a zavinenie toho, kto škodu svojím protiprávnym úkonom spôsobil. Zavinenie sa pri tejto forme zodpovednosti predpokladá, avšak za podmienok ustanovených § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa škodca môže od zodpovednosti oslobodiť. 36. Vo väzbe na predmetný spor tak súd považoval za potrebné skúmať, či bolo v konaní preukázané kumulatívne naplnenie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu na strane žalovaného, pričom dôkazné bremeno na preukázaní existencie predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu leží na žalobcovi s tým, že zavinenie sa prezumuje.
37. Žalobca porušenie povinností žalovaného videl v tom, že žalovaný ukončil kontraktačný proces v pokročilom štádiu, kedy už existovala dohoda na podstatných náležitostiach zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a žalobca bol v dobrej viere, že zmluva bude uzatvorená, pričom následne žalovaný kontaktoval žalobcu s opätovnou ponukou a kúpnou cenou nehnuteľností navýšenou o 157.300,00 EUR, čím konal v rozpore s § 415 Občianskeho zákonníka, ako aj v rozpore s § 424 Občianskeho zákonníka. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že porušenie povinností zo strany žalovaného nebolo žalobcom preukázané. Súd mal z predloženej emailovej komunikácie preukázané, že dňa 01.03.2022 žalovaný zaslal pánovi N. informáciu o výške kúpnej ceny za nehnuteľnosti a žiadal od pána N. uvedenie údajov o kupujúcom. Dňa 11.03.2022 zamestnankyňa spoločnosti KOGA Bau žalovanému zaslala údaje o kupujúcom - žalobcovi. Dňa 21.03.2022 zaslal žalovaný pánovi N. návrh zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s odpoveďami na komentáre a pripomienky žalobcu, resp. pána N.. Dňa 22.03.2022 pán N. oznámil žalovanému, že ohľadom úprav zmluvy ho bude kontaktovať advokátska kancelária A.K.F. Legal. V konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by žalobca, jeho konateľ, alebo advokátska kancelária žalobcu, zaslala akceptáciu alebo pripomienky k návrhu zmluvy zasielaného žalovaným dňa 21.03.2022. Súd poukazuje na to, že v rámci predzmluvných rokovaní potenciálnych zmluvných strán sa prevenčná povinnosť v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka viaže k povinnosti potenciálnej zmluvnej strany neprerušiť rokovanie o uzavretí zmluvy bez legitímneho dôvodu po tom, čo sa druhá strana môže odôvodnene spoľahnúť na to, že dôjde k uzatvoreniu zmluvy. K porušeniu uvedenej povinnosti dôjde vtedy, ak (i) rokovania dospeli do štádia, kedy jedna strana bola v dôsledku chovania druhej strany v dobrej viere, že zmluva bude uzatvorená a súčasne (ii) druhá strana prerušila rokovania o uzavretie zmluvy bez legitímneho dôvodu. S poukazom na uvádzaný skutkový stav a vykonané dokazovanie žalobcom predloženou emailovou komunikáciou dospel súd k záveru, že rokovania o uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam boli prerušené zo strany žalobcu, kedy tento vo vzťahu k žalovaným doručenému návrhu zmluvy na zaslaný návrh zmluvy nereagoval, tento neodmietol, nepripomienkoval, ani neprijal. V konaní rovnako nebolo preukázané, že by žalobca urobil vyhlásenie alebo inak konal spôsobom, z ktorého by bolo možné vyvodiť súhlas s návrhom žalovaného, alebo zaslal žalovanému nový návrh s jeho pripomienkami. Žalobca v konaní nepreukázal a ani netvrdil, že by prijal, odmietol alebo pripomienkoval žalovaným zaslaný návrh na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva kedykoľvek v období od 21.03.2022, kedy bol tento návrh odoslaný žalovaným a doručený žalobcovi, resp. pánovi N., až do 20.04.2022, kedy žalovaný oznámil pánovi N., že ďalšie stretnutie v tejto veci už nie je možné. Z vykonaného dokazovania súd zároveň nemal preukázané, že by advokátska kancelária žalobcu akýmkoľvek spôsobom po 21.03.2022 (ani pred týmto dátumom) kontaktovala žalovaného ohľadom žalovaným predloženého návrhu zmluvy a prípadne viedla predzmluvné rokovania so žalovaným v mene žalobcu. V zmysle uvedeného tak súd dospel k záveru, že to bol žalobca, resp. právny zástupca žalobcu, kto relevantným spôsobom nereagoval na žalovaným zaslaný a doručený návrh zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to aj reflektujúc ustanovenie § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, preto žalovaného nemožno považovať za subjekt, ktorý prerušil rokovania o uzavretie zmluvy bez legitímneho dôvodu. 38. Pokiaľ žalobca v konaní argumentoval tým, že po doručení návrhu zmluvy zo strany žalovaného, so žalovaným predzmluvne rokoval ohľadom dátumu doobhliadky nehnuteľností, resp. v otázke parkovacieho stojiska, súd mal za to, že uvedené konanie žalobcu preukazuje, že rokovania potenciálnych zmluvných strán ešte v danej fáze nedospeli do stavu, kedy sa dôvodne dalo očakávať uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nakoľko bolo zrejmé, že medzi potenciálnymi zmluvnými stranami ešte neboli vyriešené všetky otázky relevantné pre ukončenie kontraktačného procesu, a to aj s poukazom na preukázanú okolnosť, že zo strany žalobcu, resp. advokátskej kancelárie, nebola zaslaná a doručená reakcia na návrh zmluvy o prevode vlastníckeho práva. 39. Súd konštatuje, že v zmysle uvedeného, z predloženej emailovej komunikácie mal súd preukázané, že žalovaný dňa 21.03.2022 zaslal žalobcovi (resp. pánovi N.) návrh zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (so zapracovanými odpoveďami k predchádzajúcim pripomienkam žalobcu). Na uvedený úkon zo strany žalovaného pán N. reagoval oznámením, že žalovaného bude ohľadom úprav zmluvy kontaktovať advokátska kancelária A.K.F. Legal. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca, jeho konateľ a ani advokátska kancelária žalobcu ohľadom návrhu zmluvy žalovaného nijako nekontaktovali, návrh žalovaného žalobca neprijal, nepripomienkoval ani neodmietol. Rovnako nebolo v konaní preukázané, že by advokátska kancelária žalovaného v rámci predzmluvných rokovaní, po dátume 21.03.2022, akýmkoľvek spôsobom kontaktovala. Pokiaľ žalobca tvrdil, že na návrh zmluvy zaslaný žalovaným nereagoval z dôvodu, že mal už približne týždeň pred dohodnutým
termínom doobhliadky (teda 01.04.2022) telefonickú informáciu od zamestnankyne žalovaného, že žalovaný sa rozhodol predmetné nehnuteľnosti nepredávať, súd konštatuje, že uvedené nebolo v konaní preukázané. Súd zároveň nad rámec uvedeného poukazuje na to, že žalobca, resp. advokátska kancelária, ani do začiatku apríla 2022, kedy mal mať žalobca uvedenú informáciu k dispozícii, na návrh zmluvy zaslaný žalovaným dňa 21.03.2022 nereagovali. Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané, že by k prerušeniu, resp. ukončeniu predzmluvných rokovaní ku dňu 20.04.2022 došlo z dôvodov na strane žalovaného, a teda, že by žalovaný porušil svoju povinnosť tým, že by prerušil rokovanie o uzatvorení zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam bez legitímneho dôvodu. 40. Žalobca ďalej v konaní v rámci procesného útoku namietal, že konanie žalovaného, ktorý stanovil výšku kúpnej ceny nehnuteľností, následne mal bez legitímneho dôvodu ukončiť predzmluvné rokovania a neskôr kontaktoval žalobcu s opätovnou ponukou na kúpu nehnuteľností s navýšenou kúpnou cenou, napĺňa znaky konania proti dobrým mravom podľa § 424 Občianskeho zákonníka a proti zásadám poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného zákonníka. ... 42. Ako súd konštatoval vyššie, v konaní nebolo preukázané, že by k ukončeniu predzmluvných rokovaní došlo z dôvodov na strane žalovaného, z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že rokovania boli ukončené práve z dôvodu nečinnosti na strane žalobcu, ktorý relevantným spôsobom nereagoval, a to sám ani prostredníctvom advokátskej kancelárie, na návrh zmluvy zaslaný žalovaným dňa 21.03.2022. Pokiaľ tak, po ukončení pôvodných predzmluvných rokovaní, žalovaný následne opätovne kontaktoval žalobcu, resp. pána N. dňa 05.05.2022 s novou ponukou na kúpu nehnuteľností (aj keď s kúpnou cenou nehnuteľností navýšenou o 157.300,00 EUR), uvedené nepredstavuje, práve s poukazom na predchádzajúcu nečinnosť žalobcu konanie, ktoré by bolo možné posúdiť ako úmyselné konanie žalovaného proti dobrým mravom zakladajúce vznik zodpovednosti za škodu. Súd poukazuje na to, že je vecou vlastníka nehnuteľnosti, za akú kúpnu cenu sa rozhodne svoju nehnuteľnosť predať, resp. na predaj ponúknuť a je na autonómnej vôli potenciálneho kupujúceho, či k takejto ponuke pristúpi a bude kúpnu cenu akceptovať. Pokiaľ boli predchádzajúce predzmluvné rokovania medzi žalobcom a žalovaným ukončené, čo mal súd preukázané z emailu zo dňa 20.04.2022, žalovaný nebol viazaný predchádzajúcou ponukou a mohol a vzhľadom na objektívne okolnosti aj pristúpil k prehodnoteniu výšky kúpnej ceny daných nehnuteľností. V konaní zároveň nebolo zo strany žalobcu nijako preukázané, že by žalovaný v rámci predzmluvných rokovaní účelovo a umelo predlžoval dĺžku kontraktačného procesu, nereagoval na pripomienky žalobcu k návrhu zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, a to bez skutočného záujmu zmluvu o prevode nehnuteľností uzavrieť a v úmysle poškodiť žalobcu a spôsobovať mu náklady, ktoré by bez takéhoto konania žalovaného nevznikli. V konaní tak nebolo preukázané také konanie žalovaného, ktoré by bolo možné posúdiť ako úmyselné konanie proti dobrým mravom, resp. konanie v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku s následkom vzniku škody na strane žalobcu. 43. Sumarizujúc uvedené súd dospel k záveru, že žalobca v konaní nepreukázal splnenie prvého predpokladu vzniku zodpovednosti za škodu, a to porušenie právnej povinnosti na strane žalovaného, a to ani povinnosti v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka, teda povinnosti potenciálnej zmluvnej strany - v danom prípade predávajúceho, neprerušiť rokovanie o uzavretí zmluvy bez legitímneho dôvodu po tom, čo sa druhá strana mohla odôvodnene spoľahnúť na to, že dôjde k uzatvoreniu zmluvy, ako ani povinnosti konať súladne s dobrými mravmi a poctivým obchodným stykom. Pokiaľ nebolo preukázaný a naplnený už prvý predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, pričom všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu musia byť naplnené kumulatívne, súd s poukazom na hospodárnosť konania meritórne neposudzoval existenciu ďalších predpokladov, teda vznik škody, jej výšku, resp. príčinnú súvislosť medzi porušením povinnosti a vznikom škody. S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že žalobca v spore neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal žalobou uplatnený nárok na náhradu škody voči žalovanému, preto súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. ... 47. Žalovaný bol v predmetnom konaní úspešný v celom rozsahu, keďže súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. S poukazom na uvedené a s odkazom na citované ustanovenia CSP dospel súd k záveru, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v zmysle § 262 ods. 2 CSP samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozhodnutia.“ 4. V merite veci súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 3 ods. 1, § 43a ods. 1, ods. 3, § 43c ods. 1, ods. 3, § 44 ods. 2, § 46 ods. 1, ods. 2, § 415, § 420 ods. 1, ods. 3, § 424 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ) a § 378 a § 379 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ObZ).
5. Proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-39Cb/74/2022 -119 zo dňa 20.06.2023 podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal vydaný rozsudok v celom rozsahu. Odvolateľ vymedzil odvolacie dôvody ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b) /nesprávny procesný postup súdu/, písm. f) /nesprávne skutkové zistenia/, písm. h) /nesprávne právne posúdenie/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP). 6. Porušenie práva na spravodlivý proces žalobca odôvodnil nasledovne: 7. Poukázal na to, že v konaní tvrdil, že kontraktačný proces ukončila telefonicky zamestnankyňa žalovaného dňa 01.04.2022, čo podľa napadnutého rozsudku v konaní nebolo preukázané. Žalovaný podľa žalobcu na pojednávaní dňa 23.05.2023 priznal, že to bol práve on, kto ukončil kontraktačný proces 07.04.2022 (zvukový záznam z pojednávania, čas od 13:40 do 14:12): „7. apríla 2022, kedy bolo zo strany osoby konajúcej za Žalovaného oznámené, že k predaju sa pristupovať nebude, tak vôbec nejakým spôsobom nebol kontakt v súvislosti so zmluvou, so znením zmluvy zo strany Žalobcu. To znamená, že tam zhruba 2 a pól týždňa akákoľvek reakcia nebola.“ 8. Žalobca ďalej uviedol, že zrušenie kontraktačného procesu zo strany žalovaného dňa 07.04.2022 priznal žalovaný aj v ďalších svojich vyjadreniach na pojednávaní dňa 23.05.2023: (a) (zvukový záznam, čas od 43:40 do 44:00): „...vychádzam z toho, že až tesne pred obhliadkou sa ten obchod zrušil...“; (b) (zvukový záznam, čas od 45:30 do 45:48): „...potom sa čudujete, že po 2 a pól týždni Vám dôjde stanovisko môjho klienta, ktorý povie, že rokovania sú ukončené a že nejakým spôsobom k predaju nedôjde...“ 9. Ukončenie kontraktačného procesu zo strany žalovaného vyplýva podľa žalobcu aj z emailu žalovaného zo dňa 20.04.2022, ktorým odmietal ďalšie stretnutia so žalobcom bez uvedenia dôvodu, pričom žalobca sa snažil osobne stretnúť s výkonným vedením žalovaného za účelom zistenia dôvodu, prečo sa žalovaný rozhodol kontraktačný proces ukončiť a predaj neuskutočniť. 10. Z dôkazov predložených žalobcom do konania (emaily p. N. zo dňa 24.03.2022, zo dňa 25.03.2022, email p. G.T. (zamestnanec žalovaného) zo dňa 25.03.2022) vyplýva, že žalobca komunikoval so žalovaným aj po 22.03.2022 ohľadom situovania parkovacieho stojiska a ohľadom dodatočnej obhliadky, ktorú si strany dohodli na 08.04.2022. 11. V tomto konaní teda podľa žalobcu nebolo sporné, že kontraktačný proces ukončil žalovaný bez legitímneho dôvodu tesne pred obhliadkou (naplánovanou na 08.04.2022), teda najneskôr dňa 07.04.2022. 12. Aj z dôvodu upresnenia polohy parkovacieho stojiska a za účelom tzv. doobhliadky žalobca neodoslal pripomienkovanú zmluvu žalovanému, nakoľko návrh zmluvy sa odvolával na dohodnutú obhliadku, čo vyplýva aj z predložených návrhov zmluvy do konania - (i) komentár p. N.R. k Prílohám zmluvy: „Navrhujem použiť fotky vyhotovene v čase spoločnej obhliadky“; (ii) komentár A.K.F. Legal, s. r. o. k Čl. II. ods. 3: „Prosíme doplniť na základe dodatočnej obhliadky.“; a (iii) čl. VI. bod 2. e) sa priamo odvoláva na vykonanie obhliadky celého „PREDMETU PREVODU“ (apartmán + parkovacie stojisko), ktorá sa predtým neuskutočnila (uskutočnila sa iba obhliadka apartmánu v čase, kedy sa v ňom nachádzali osobné veci nájomcov, preto si žalobca nemohol riadne overiť vybavenie apartmánu a jeho funkčnosť). 13. Odvolateľ tvrdil, že súd I. inštancie aj napriek tomu, že neexistoval medzi stranami spor o tom, kto kontraktačný proces ukončil, uviedol, že nie je preukázané porušenie povinnosti zo strany žalovaného. 14. Súd I. inštancie sa nevysporiadal ani s tým, že žalobca neposlal žalovanému pripomienkovanú zmluvu, nakoľko strany mali dohodnutú obhliadku predmetu prevodu dňa 08.04.2022 za účelom potvrdenia vybavenia apartmánu, čo žalobca tvrdil už napríklad vo svojom vyjadrení zo dňa 29.08.2022. 15. Tieto skutočnosti súd I. inštancie v napadnutom rozsudku nezohľadnil, pričom podľa žalobcu ide o skutočnosti ktoré sú relevantné pre vydanie rozhodnutia. Žalobca trval na tom, že žalovaný priznal, že porušil svoje predzmluvné povinnosti a teda zodpovedá za škodu vzniknutú žalobcovi. 16. K záveru súdu I. inštancie, že nie je preukázané, že kontraktačný proces bol ukončený dňa 01.04.2022 telefonicky zamestnankyňou žalovaného žalobca poukázal na to, že súd v napadnutom rozhodnutí nevysvetlil, prečo aj napriek tomu, že žalovaný ukončil kontraktačný proces (keď nemal za preukázaný dátum 01.04.2022, tak najneskôr 07.04.2022), považuje práve žalobcu za subjekt, ktorý bez legitímneho dôvodu ukončil kontraktačný proces. 17. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd I. inštancie podľa odvolateľa nedostatočne odôvodnil skutočnosti relevantné pre rozhodnutie, čo predstavuje porušenie práva žalobcu na spravodlivý súdny proces v podobe nepreskúmateľnosti rozhodnutia. 18. Žalobca trval na tom, neodoslal pripomienkovanú zmluvu žalovanému z dôvodu uskutočnenia obhliadky, pred ktorou žalovaný kontraktačný proces ukončil.
19. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP žalobca videl v tom, že z vykonaného dokazovania vyplýva, že: - žalovaný na pojednávaní dňa 23.05.2023 priznal, že to bol práve on, kto ukončil kontraktačný proces bez uvedenia dôvodu - žalovaný nikdy nekomunikoval dôvod ukončenia kontraktačného procesu - kontraktačný proces ukončil bez legitímneho dôvodu žalovaný - strany boli dohodnuté na obhliadke dňa 08.04.2022, na ktorú sa odvolával aj samotný návrh zmluvy - z dôvodu ukončenia kontraktačného procesu zo strany žalovaného, návrh zmluvy s pripomienkami nebol odoslaný druhej zmluvnej strane. 20. Súd I. inštancie však z vykonaného dokazovania k týmto skutkovým zisteniam nedospel, naopak napriek vykonanému dokazovaniu dospel k skutkovému záveru, že kontraktačný proces ukončil žalobca. 21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP žalobca odôvodnil tým, že podľa jeho názoru v konaní preukázal, že viedol so žalovaným rokovania o uzavretí zmluvy o prevode nehnuteľností, v rámci ktorých dospeli do štádia, kedy mohol žalobca očakávať, že k uzatvoreniu zmluvy dôjde. Strany boli dohodnuté na podstatných podmienkach zmluvy, pričom rokovali už len o otázkach technického či procesného charakteru (napr. poloha parkovacieho stojiska, potvrdenie vybavenie bytu obhliadkou). V tomto momente bol podľa žalobcu návrh zmluvy už „zrelý na podpis“, žalobca však kontaktoval žalovaného, aby si potvrdil presnú polohu parkovacieho stojiska, keďže žalovaný v danom objekte vlastnil viacero parkovacích stojísk. Žalobca mal záujem o parkovacie stojisko blízko pri výťahoch a toto kritérium ponúkané parkovacie stojisko spĺňalo, čo ešte viac umocnilo záujem žalobcu o kúpu predmetných nehnuteľností. Rovnako si strany chceli dohodnúť „doobhliadku“ priestorov, nakoľko pri prvej obhliadke boli prítomné v apartmáne osobné veci nájomcov a žalobca si nemohol riadne overiť vybavenie bytu a jeho funkčnosť. V tomto štádiu však bol už presvedčený, že k predaju dôjde a preto si chcel riadne overiť vybavenie apartmánu, keďže v apartmáne, ktorý by vlastnil, mali zotrvať nájomcovia ešte 3 mesiace. 22. Skutočnosť, že žalobca bol v dobrej viere, že k predaju nehnuteľností dôjde, vyplýva aj z toho, že poveril advokátsku kanceláriu revíziou návrhu zmluvy. K tomuto kroku pristúpil žalobca po tom, ako (i) prvýkrát videl apartmán, (ii) komunikoval so žalovaným (najmä s p. G.Á.,); a (iii) videl prvý návrh zmluvy zo strany žalovaného, ktorý pripomienkoval ako prvý samotný žalobca a až následne ho poslal advokátskej kancelárii na revíziu. 23. Žalobca trval na tom, že v konaní bolo riadne preukázané, že žalovaný v pokročilom štádiu rokovaní porušil povinnosť podľa § 415 OZ konať tak, aby nevznikla škoda, keďže bez legitímneho dôvodu ukončil rokovania v pokročilom štádiu. Z uvedeného dôvodu bol názoru, že preukázal naplnenie všetkých znakov zodpovednosti za škodu zo strany žalovaného. 24. Aj napriek týmto skutočnostiam, súd nesprávne aplikoval § 415 OZ a uzavrel, že žalovaný neporušil povinnosť podľa tohto ustanovenia. Zároveň, súd nesprávne právne posúdil štádium kontraktačného procesu, ktoré aj napriek jednoznačným dôkazom považuje za také, ktoré nespĺňa znaky pokročilého štádia rokovaní. 25. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. 26. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný podaním zo dňa 03.08.2023 nasledovne: 27. Žalovaný poukázal na to, že z napadnutého rozsudku vyplýva správne skutkové zistenie (ktoré nerozporuje v odvolaní ani samotný žalobca), že to bol žalovaný, kto dňa 21.03.2022 zaslal žalobcovi spripomienkovaný návrh zmluvy o prevode vlastníckeho práva. 28. Odkazujúc na odsek 39 napadnutého rozsudku bol žalovaný názoru, že kľúčové pre závery súdu sú nasledujúce skutkové okolnosti: - bol to žalovaný kto dňa 21.03.2022 zaslal druhej strane (žalobcovi) pripomienkovaný návrh zmluvy o prevode nehnuteľnosti; - bol to žalobca, kto na uvedený návrh nijakým spôsobom nereagoval (práveže trval na ďalšej obhliadke, ktoré sa mala uskutočniť dňa 08.04.2022); a - žalovaného nikdy nekontaktoval ani právny zástupca žalobcu (napriek tomu, že žalobca dňa 22.03.2022 informoval žalovaného, že ho jeho právny zástupca kontaktovať bude); 29. Uvedené z pohľadu žalovaného osvedčuje, že bol to konateľ žalobcu, kto si nechával otvorené zadné dvierka pre prípad, že by sa rozhodol zmluvu neuzavrieť. Uvedené vyplýva tak z nečinnosti žalobcu pri pripomienkovaní návrhu zmluvy, či z požadovania ďalšej obhliadky. 30. Žalovaný považoval napadnutý rozsudok za vecne správny a dôvodný. 31. Argumentáciu žalobcu prezentovanú v odvolaní označil žalovaný za účelovú, a prekrúcajúcu skutočný stav a skutkové okolnosti.
32. K argumentácii žalobcu o nereagovaní na návrh zmluvy z dôvodu dohodnutej doobhliadky žalovaný uviedol, že podľa neho táto argumentácia vylučuje tvrdenie o tom, že by mal byť už presvedčený a v dobrej viere, že k uzavretiu zmluvy príde. Ak by to tak bolo, nemal by predsa žiadny problém o konkrétnom znení zmluvy rokovať ďalej - aj za súčinnosti svojho právneho zástupcu. 33. Žalovaný považoval za účelový záver predkladaný zo strany žalobcu o tom, že tento bol presvedčený o tom, že sám chce zmluvu určite uzatvoriť, pokiaľ zároveň požadoval ďalšiu obhliadku a pokiaľ súčasne prerušil aj akékoľvek rokovania o znení samotnej zmluvy. 34. Žalovaný nesúhlasil ani s tým, že mal priznať porušenie predzmluvných rokovaní. Toto tvrdenie označil výslovne za nepravdivé a odporujúce vyjadreniu jeho právneho zástupcu na pojednávaní dňa 23.05.2023. 35. Žalovaný poukázal aj na vyjadrenie žalobcu na pojednávaní dňa 23.05.2023 (časové pásmo od 07:00) : „Dňa 21.03. žalovaný doručil žalobcovi návrh kúpnej zmluvy už aj s odpoveďami na komentáre pána N. teda žalobcu. V tomto momente návrh zmluvy už obsahoval dohodu o podstatných náležitostiach zmluvy. Žalobca teda nemal dôvod sa domnievať, že by k predaju nehnuteľnosti nedošlo. Žalobca bol teda v dobrej viere, že predaj nehnuteľnosti sa uskutoční a preto poslal ešte návrh zmluvy na finálnu revíziu advokátskej kancelárii A.K.F. Legal.“ Takáto prezentácia skutočného stavu je podľa žalovaného v rozpore so skutočnosťami vyplývajúcimi zo súdneho spisu - právne služby totiž právnou kanceláriou zastupujúcou žalobcu boli vykonané, berúc do úvahy prílohu k faktúre DRAFT00023 doloženú Žalobcom do súdneho spisu, v drvivej väčšine ešte pred dátumom 21.03.2022 (v rozsahu 7,0 hodiny z celkového počtu 8,5 hodiny). 36. Skutkový dej tak, ako sa naozaj stal podľa žalovaného vylučuje výklad účelovo predkladaný žalobcom o tom, ako bol v dobrej viere a že až na základe uvedeného dal zmluvu svojmu právnemu zástupcovi revidovať. Rovnako sú jeho dobrá viera či tvrdenie o pokročilom štádiu kontraktačného procesu nezmyselné v kontexte žalobcom požadovanej ďalšej obhliadky. 37. Je zároveň nekorektné obviňovať žalovaného z porušenia akejkoľvek generálnej prevenčnej povinnosti vyplývajúcej z § 415 Občianskeho zákonníka, pokiaľ to bol sám žalobca, kto kontraktačný proces v skutočnosti ukončil (keďže na zmluvu naposledy zaslanú žalovaným už nereagoval). 38. Žalovaný len pre úplnosť z dôvodu opatrnosti uviedol, že v priebehu konania pred súdom I. inštancie uplatňoval aj ďalšie dôvody, pre ktoré nebolo dôvodné žalobe vyhovieť - a to najmä, že: - v skutočnosti bolo medzi stranami v rámci kontraktačného procesu stále viacero nedoriešených otázok (viď ods. 8.4 vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.11.2022); - veľmi limitovaná predzmluvná zodpovednosť pri zmluvných typoch s obligatórnou písomnou formou (viď ods. 17. vyjadrenia žalovaného zo dňa 25.11.2022); - v zmysle § 379 ObZ sa môže uhrádzať len predvídateľná škoda (žalovaný sa nemal dôvod domnievať, že akékoľvek náklady na právneho zástupcu žalobcovi vznikli, pokiaľ ho právny zástupca žalobcu vôbec nekontaktoval); - o úhrade akýchkoľvek nákladov z titulu predzmluvnej zodpovednosti je podľa žalovaného možné uvažovať len v prípade, ak nejde o náklady obvyklé a ich vynaloženie je spojené so špecifickými požiadavkami zodpovedného subjektu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 29 Odo 1166/2004 zo dňa 11.10.2006). O také náklady však v prejednávanej veci nešlo. 39. Zo skôr uvedených dôvodov žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a aby mu voči žalobcovi priznal nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. 40. Na skoršie vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním zo dňa 04.09.2023, v ktorom uviedol, že popiera všetky skutkové tvrdenia žalovaného, uvedené v jeho poslednom vyjadrení. K tvrdeniu žalovaného o tom, že ho žalobca nekontaktoval s pripomienkovanou zmluvou žalobca zopakoval svoju odvolaciu argumentáciu o dohodnutej doobhliadke tvrdiac, že žalobca mal záujem návrh zmluvy upraviť až po spoločnej obhliadke. 41. K tvrdeniu žalovaného, že žalobca nemohol byť v dobrej viere a presvedčený, že k uzavretiu zmluvy dôjde, nakoľko zmluvné strany boli dohodnuté na ďalšej obhliadke priestorov, žalobca zopakoval že ďalšia obhliadka bola dohodnutá s cieľom potvrdenia si reálneho stavu predmetu prevodu so stavom uvedeným v zmluve, pričom samotný návrh zmluvy sa na túto doobhliadku odvolával. 42. Žalobca nesúhlasil s názorom žalovaného o tom, že by poslal svojmu právnemu zástupcovi zmluvu na finálnu revíziu po 21.03.2022 - bol názoru, že v konaní preukázal opak to najmä doloženými návrhmi zmlúv a emailovou komunikáciou. 43. Tvrdenia žalovaného o limitovanej predzmluvnej zodpovednosti pri zmluvách s obligatórnou písomnou formou sú podľa žalobcu pre toto konanie irelevantné. Obligatórna písomná forma žiadnym spôsobom s týmto konaním nesúvisí a navyše, všetky návrhy zmluvy boli vyhotovené v písomnej forme.
44. Irelevantný je aj podľa žalobcu aj argument o náhrade predvídateľnej škody. Ustanovenie § 379 ObZ sa vzťahuje na záväzkové vzťahy, preto s týmto konaním vôbec nesúvisí. Navyše, škodu uplatňovanú v tomto konaní možno jednoznačne považovať za predvídateľnú, nakoľko žalovaný bol preukázateľne informovaný, že zmluvu reviduje advokátska kancelária. 45. Žalobca ďalej odmietol tvrdenie žalovaného, že náklady uplatňované v tomto konaní, by neboli neobvyklé. Poprel aj akúkoľvek spornosť jeho aktívnej vecnej legitimácie. 46. Žalobca zotrval na podanom odvolaní. 47. Na skoršie vyjadrenie žalobcu reagoval žalovaný podaním zo dňa 04.10.2023, v ktorom doplnil, nasledovné: 48. Žalovaný bol názoru, že žalobcom tvrdená vôľa doplniť zmluvu po obhliadke je v rozpore s e-mailovou správou žalobcu zo dňa 22.03.2023, na ktorú poukázal v napadnutom rozsudku aj súd I. inštancie, a v ktorej žalobca uviedol (len) to, že žalovaného bude kontaktovať právny zástupca žalobcu - a to bez akýchkoľvek podmienok (t. j. vôbec nie až po nejakej obhliadke či akejkoľvek inej udalosti). 49. Ospravedlňovanie toho, že žalobca prestal byť činný v procese finalizácie zmluvy, budúcou obhliadkou, aj so súčasným tvrdením žalobcu, že nebolo pochybností, že žalobca chce zmluvu uzatvoriť, je podľa žalovaného absurdné aj z dôvodu, že pripomienkovanie zmluvy bolo vo fáze, kedy bolo potrebné objasniť ešte množstvo nevyjasnených otázok, ktoré od obhliadky vôbec nezáviseli a nesúviseli s ňou. Takými otázkami boli napríklad podmienky predkupného práva na dodatočné parkovacie stojisko, vykonané stavebné úpravy na predmete prevodu, či otázky súvisiace s nájomným vzťahom V žiadnom prípade teda neboli otáznymi už len ustanovenia, ktoré mali byť podľa žalobcu doplnené v závislosti od vykonanej obhliadky a rovnako už nešlo iba o otázky „technického či procesného charakteru“, ako tvrdil žalobca. 50. Žalovaný zdôraznil aj to, že žalobca mal od svojho právneho zástupcu k dispozícii spripomienkovaný návrh zmluvy dňa 22.03.2022 (ako vyplýva z dokumentu „Príloha k faktúre DRAFT00023“), a teda mohol ho preposlať žalovanému už v uvedený deň k ďalšiemu procesu. Žalobca však nič takého nespravil, a to napriek tomu, že v zmluve bolo ešte množstvo nevyjasnených otázok, o ktorých bolo potrebné rokovať. 51. Žalovaný dodal, že pokiaľ žalobca tvrdil, že dňa 21.03.2022 už bol v dobrej viere o tom, že zmluva bude uzatvorená, tak je potrebné opäť uviesť, že drvivú väčšinu nákladov, ktoré na svojho právneho zástupcu žalobca vynaložil, a ktoré si v rámci tohto konania voči žalovanému uplatnil, vynaložil za tie úkony právnej služby, ku ktorým došlo ešte pred dátumom 21.03.2022, t. j. v čase, kedy žalobca v dobrej viere aj podľa svojich vlastných tvrdení ešte nebol. 52. Žalovaný poukázal aj na nasledovný článok: „[...] Možno ostať v presvedčení, že právny poriadok chráni dôveru v plnenie zmluvy pred tým, ako dôjde k jej uzavretiu prostredníctvom zmluvy o budúcej zmluve. Právny poriadok tak zaujíma jasné stanovisko, že sa zmluvné strany majú možnosť spoľahnúť na plnenie zmluvy iba vtedy, ak bola zmluva uzavretá, alebo bola uzavretá aspoň zmluva o budúcej zmluve. Ak by sme chránili tento rozsah dôvery v plnenie zmluvy už aj pred uzavretím pactum de contrahendo, jednoznačne by sme inštitút zmluvy o budúcej zmluve pripravili o jeho výsostné postavenie. Zákonodarca ustanovuje prísne predpoklady pre platnosť pactum de contrahendo. Ak by sme vyhlásili, že rovnaký účinok má aj vyvolanie dôvery u druhej strany, že bude zmluva uzavretá, boli by tieto jasné zákonné príkazy obídené. Zodpovednosťou za c.i.c. sa tak nechráni dôvera v uzavretie zmluvy, ale dôvera v poctivosť kontraktačného procesu.“ (viď Csach, K.: Zodpovednosť za culpa in contrahendo podľa Najvyššieho súdu Českej republiky - nasledovania hodné riešenie?; Justičná revue, 61, 2009, č. 1, s. 56). 53. V súvislosti so skôr uvedeným žalovaný považoval za jednoznačné, že žiadne princípy, týkajúce sa poctivosti kontraktačného procesu vo veci neporušil. 54. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 55. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP)), a rozhodol o veci bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. 56. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu dospel odvolací súd k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je dôvodné. 57. Súd prvej inštancie vykonal riadne dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, keď vykonal najmä všetky ním predložené listinné dôkazy, ktorými preukazoval dôvodnosť žalovaného nároku, prihliadol na procesnú obranu žalovaného ako aj na skutkové tvrdenia uplatnené procesnými stranami a zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 191 ods. 1 CSP dospel k správnym skutkovým záverom, vyplývajúcim z v konaní produkovaných dôkazov a skutkových tvrdení. Následne súd prvej inštancie vec aj správne právne posúdil a svoje rozhodnutie náležite a v súlade
so zákonom odôvodnil. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje a s poukazom na § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery, v ňom uvedené, opakovať. 58. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dopĺňa nasledovné: 59. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 60. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 61. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 62. Podľa § 365 ods. 1 CSP /Odvolacie dôvody/odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 63. Podľa § 379 CSP, /Viazanosť rozsahom odvolania/odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu. 64. Podľa § 380 ods. 1 CSP, /Viazanosť odvolacími dôvodmi/ odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný. 65. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť bezdôvodným prerušením predzmluvných rokovaní o uzatvorení zmluvy o kúpe nehnuteľnosti zo strany žalovaného, pričom uplatnená škoda má predstavovať náklady na právne služby žalobcu, ktoré mu podľa jeho tvrdení vznikli pri rokovaní o uzatvorení zmluvy. 66. Súd I. inštancie napadnuté rozhodnutie založil v podstate na tom, že žalobca nepreukázal bezdôvodné prerušenie predzmluvných rokovaní zo strany žalovaného vzhľadom na to, že žalobca žiadnym spôsobom nereagoval na návrh zmluvy o prevode nehnuteľnosti s vyjadrením k pripomienkam žalobcu, ktorý mu bol zo strany žalovaného zaslaný dňa 21.03.2022. 67. Ako správne uviedol žalovaný v priebehu odvolacieho konania, skutočnosť uvedená v predchádzajúcom odseku medzi procesnými stranami sporná v konaní pred súdom I. inštancie sporná nebola. 68. V podanom odvolaní žalobca argumentoval tým, že - žalovaný mal okrem iného na pojednávaní dňa 23.05.2023 priznať prerušenie kontraktačného procesu a teda je táto skutočnosť nesporná - prezentoval dôvody, pre ktoré na návrh zmluvy s pripomienkami zo strany žalovaného nereagoval (tieto dôvody uvádzal aj v konaní pred súdom I. inštancie). 69. Odvolací súd so skôr uvedenou argumentáciou žalobcu nestotožňuje. Z vyjadrení, na ktoré poukazoval žalobca ako na „priznanie“ prerušenia kontraktačného procesu zo strany žalovaného podľa odvolacieho súdu takéto závery nevyplývajú. Vyplýva z nich iba to, že 7. apríla bolo žalobcovi zo strany žalovaného oznámené, že k predaju sa pristupovať nebude, a to pre viac ako dva a pol týždňovú kontraktačnú nečinnosť zo strany žalobcu. 70. Zo skutkového stavu, ako ho zistil súd I. inštancie a ako ho sumarizoval najmä v odseku 11 a 33 napadnutého rozsudku vyplýva, že predzmluvné rokovania medzi procesnými stranami začali najneskôr 01.03.2022 a následne sa procesné strany intenzívne kontaktovali najmä mailovou formou a to až do 25.03.2022 (konkrétne v dňoch 10.03., 16.03., 21.03., 22.03., 24.03. a 25.03.). Ku dňu 25.03.2022 bol stav predzmluvných rokovaní taký, že posledným mailom si strany dohodli termín doobhliadky na 08.04.2022 a mailom zo dňa 22.03.2024 žalobca informoval žalovaného o tom, „že ohľadom úprav zmluvy ho bude kontaktovať advokátska kancelária A.K.F. Legal, s.r.o.“(ods. 33 napadnutého rozsudku).
71. V danom štádiu predzmluvných rokovaní žalobca neposkytol žalovanému informáciu o tom, že ho bude právny zástupca žalobcu kontaktovať až po doobhliadke, ani mu neposkytol iné dôvody, pre ktoré by bolo potrebné všetky medzi stranami nevyriešené zmluvné otázky odložiť po dátume doobhliadky. 72. Za takejto situácie, prihliadnúc najmä na časový aspekt kontaktov procesných strán v rámci kontraktačného procesu, je potrebné podľa odvolacieho súdu vyhodnotiť záver súdu I. inštancie o tom, že žalobca nepreukázal bezdôvodné prerušenie kontraktačného procesu žalovaným za správny. Vzhľadom na tento časový horizont a vyjadrenie žalobcu vo vzťahu k žalovanému o tom, že ho bude kontaktovať jeho právny zástupca bolo dôvodné očakávať, že tento kontakt bude uskutočnený bez zbytočného odkladu, čomu nekontaktovanie do dňa obhliadky nezodpovedá. 73. K námietke žalobcu, že súd I. inštancie sa nevysporiadal s tým, že žalobca neposlal žalovanému pripomienkovú zmluvu z dôvodu dohodnutej doobhliadky odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť by mohla mať na posúdenie kontraktačného správania žalovaného relevanciu iba v prípade, ak by mu bola v danom čase známa, čo však z vykonaného dokazovania nevyplýva. Teda z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalobca v čase predzmluvných rokovaní poskytol žalovanému informáciu o tom, že ďalšie rokovania o uzatvorení zmluvy sa uskutočnia až po doobliadke. Ak preto žalovaný po uplynutí viac ako dvoch týždňov nečinnosti zo strany žalobcu (nadväzujcej na každodenné kontakty, prípadne kontakty niekoľkokrát do týždňa) odmietol pokračovať v predzmluvných rokovaniach, nemožno jeho kontraktačné správanie vyhodnotiť ako bezdôvodné prerušenie kontraktačného procesu. 74. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu I. inštancie, že skutočnosť, že žalobca na návrh zmluvy s pripomienkami, ktorý mu zaslal žalovaný, nereagoval v primeranej lehote (posudzujúc primeranosť lehoty z pohľadu dovtedajšieho priebehu predzmluvných rokovaní) bez toho aby dôvod svojej nečinnosti oznámil v danom čase žalovanému je potrebné vyhodnotiť ako prerušenie kontraktačného procesu žalobcom. 75. K namietanému nesprávnemu právnemu posúdeniu veci pre nesprávne vyhodnotenie otázky, či kontraktračný proces bol vo fáze, kedy mohol žalobca dôvodne očakávať, že dôjde k uzatvoreniu zmluvy odvolací súd uvádza, že táto otázka by bola pre rozhodnutie významná iba v prípade, ak by žalobca v konaní preukázal, že žalovaný bezdôvodne prerušil kontraktačný proces, čo sa však z vyššie uvedených dôvodov nestalo. Z uvedeného dôvodu sa odvolací súd touto otázkou nezaoberal, pretože jej vyhodnotenie by nebolo spôsobilé privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie. Uvedenú otázku však podľa odvolacieho súdu nemožno vyhodnotiť iba podľa tvrdeného presvedčenia žalobcu, ale aj podľa objektívnych skutočností, čo v danom prípade znamená posúdenie otázky, či by primerane obozretná osoba danú zmluvu pravdepodobne uzatvorila aj v prípade, ak by neuzatvorené otázky zmluvy boli druhou stranou vyhodnotené v jej neprospech. 76. K námietke žalobcu, že súd I. inštancie nevysvetlil, prečo považuje práve žalobcu za subjekt, ktorý bez legitímneho dôvodu ukončil kontraktačný proces, odvolací súd uvádza, že pre relevantné vyhodnotenie dôvodnosti žaloby nie je podstatné, či kontraktačný proces prerušil žalobca, ale to, či žalobca preukázal, že týmto subjektom bol žalovaný. Uvedené sa podľa odvolacieho súdu nestalo. 77. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu ako nedôvodné a nespôsobilé spochybniť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdil. 78. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 79. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).