Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/82/2023 6122390426 29. 04. 2025 JUDr. Blanka Malichová ECLI:SK:KSBA:2025:6122390426.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: Vandoren Slovakia s. r. o., so sídlom: Novozámocká 4942/104B, Nitra, IČO: 45 620 491, zastúpený: JUDr. Pavol Gracik, advokát, so sídlom Farská 40, Nitra, IČO: 51 721 554, proti žalovanému: Mediderma invest, s.r.o., so sídlom Novozámocká 67C, Nitra, IČO: 36 795 135, zastúpený: KOTRUSZ - BENČÍK, s.r.o., so sídlom Štefánikova 57, Nitra, IČO: 47 237 252, o zaplatenie sumy 14.550,23 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného aj žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 20Cb/3/2022-171 zo dňa 21. apríla 2023, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra, č.k. 20Cb/3/2022-171 zo dňa 21. apríla 2023 v časti výroku I. o uloženie povinnosti žalovanému, zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 10.984,13 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 10.984,13 eur od 06.08.2021 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e. II. Vo výroku II, ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, m e n í rozsudok Okresného súdu Nitra tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.566,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 3.566,10 eur od 06.08.2021 do zaplatenia. III. Vo výroku III, ktorým súd priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %, m e n í rozsudok Okresného súdu Nitra tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. IV. Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 10.984,13 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 06.08.2021 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku žalobu zamietol a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 261 ods. 1, 9, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“), ust. § 720 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“), ust. § 3 ods. 1, § 10, § 13 zákona č. 116/1990 Zb. Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej aj „zák. č 116/1990 Zb.“), ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej
aj „CSP“), § 1 ods. 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ust. Obchodného zákonníka a čl. 1.1 písm. c/, čl. 5.1.2, čl. 5.11.1 a čl. 10.3 Nájomnej zmluvy. 2. V odôvodnení rozsudku odkázal na nespornosť Dohody o ukončení nájomnej zmluvy medzi stranami v máji 2021, zloženia zábezpeky vo výške 16.127,28 eur žalovanému, z ktorej časť vo výške 1.577,05 eur bola započítaná na pohľadávky žalovaného a nespornosť protokolárneho odovzdania prenajatých priestorov dňa 25.05.2021 s určitými poškodeniami, ktoré boli rukou dopísané na zadnej strane odovzdávacieho protokolu a ktoré mal súd okrem odovzdávacieho protokolu preukázané aj z predloženej fotodokumentácie a výpovede svedkyne, ktorá sa vyjadrila ku každej fotke vyhotovenej pri odovzdávaní prenajatých priestorov. 3. Spornou otázkou v konaní bolo, či poškodenia uvedené v odovzdávacom protokole zodpovedajú bežnému opotrebeniu, a teda či žalovanému vznikol nárok na náhradu škody. V prvom rade sa tak súd prvej inštancie zaoberal námietkou žalobcu o pripustení obrany žalovaného, ktorá podľa neho bola vzájomnou žalobou, na ktorú upomínací súd nemal s poukazom na ust. § 15 ods. 4 písm. b/ zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zák. o upomínacom konaní“ alebo „ZoUK“) prihliadnuť. Súd ju vyhodnotil ako kompenzačnú námietku, nakoľko žalovaný si v tomto konaní uplatnil nárok na náhradu škody len do výšky žalobcom uplatnenej pohľadávky. 4. Vzniknutú škodu žalovaný podľa tvrdenia súdu prvej inštancie preukázal, keďže preukázal, že zloženú zábezpeku použil na náhradu škody vzniknutej mu z dôvodu opráv vykonaných na predmete nájmu po jeho odovzdaní. Na priznanie nároku na náhradu škody bolo potrebné ustáliť porušenie povinnosti žalobcu vyplývajúcej mu zo zmluvy (alebo zákonnej povinnosti), a teda či prenajaté priestory odovzdal v stave zodpovedajúcom bežnému opotrebeniu alebo nie. Z Nájomnej zmluvy zo dňa 01.07.2015 uzatvorenej medzi stranami sporu vyplýva povinnosť nájomcu k poslednému dňu doby nájmu vypratať priestory, upratať a odovzdať ich prenajímateľovi v stave, v akom boli ku dňu odovzdania, s prihliadnutím na bežné opotrebenie v súlade s povoleným užívaním. Povoleným užívaním podľa zmluvy bolo využitie priestorov ako výrobnej prevádzky nájomcu v rámci prevádzkovania jeho podnikateľskej činnosti. Bežné opotrebenie je potrebné posudzovať vo vzťahu ku konkrétnej prenajatej veci, obvyklé opotrebenie je také poškodenie predmetu nájmu, ktoré je neodvrátiteľným a prirodzeným následkom jeho užívania a zahŕňa také poškodenie, ku ktorému dochádza za normálnych podmienok, napr. vyblednutie farby stien, vyšúchanie kobercov či keramickej dlažby. K takémuto poškodeniu nevyhnutne dôjde aj vtedy, ak sa nájomca o predmet nájmu rozumne stará a vykonáva bežnú údržbu (Zmluvy o prenechaní veci na užívanie, IV. Hlava, 2.časť Nájom a podnájom nebytových priestorov - komentár k zákonu č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (§ 1-17), § 13, M. Križan, C.H.BECK, 2012). 5. Vo vzťahu k faktúram za - stavebné vyspravenie stien v sume 320,41 eur, - vymaľovanie priestorov v sume 7.122,10 eur, - ostatné vyspravenie podláh a vonkajšej fasády v sume 3.566,10 eur, - výmena podlahovej krytiny v sume 2.637,80 eur, v časti 1.425,10 eur, v ktorej sa kryje s nárokom uplatneným žalobcom a - vyčistenie stropu v sume 2.116,52 eur, ktorými si žalovaný uplatnil voči žalobcovi náhradu škody vzniknutú mu ich uhradením dodávateľom za práce vykonané na prenajatých priestoroch, súd prvej inštancie poukázal na výpoveď svedkyne, ktorá k jednotlivým dieram v stenách uviedla, že vznikli z vecí, ktoré tam boli umiestnené, ako napr. kamera, hodiny, zvonček, tabule pre zamestnancov, vešiak, elektronický vrátnik. Opotrebenie v podobe dier na stenách súd v zmysle uvedeného nepovažoval za opotrebenie presahujúce rámec obvyklého užívania, keďže prenajatý priestor bol určený na prevádzkovanie podnikateľskej činnosti nájomcu. Podľa čl. 5.1.2 zmluvy bol nájomca oprávnený vybaviť priestory všetkým zariadením a inštaláciami za účelom používania priestorov na povolené užívanie v rámci prevádzkovania svojej podnikateľskej činnosti. Predmet nájmu nemôže byť podľa názoru súdu prvej inštancie vrátený v totožnom stave, v akom bol na začiatku nájomného vzťahu prenajímateľom odovzdaný, vždy je nutné prihliadnuť k obvyklému opotrebeniu veci, zapríčinenému jej riadnym užívaním, dohodnutým v zmluve. Diery po namontovaných tabuliach, hodinách a ostatných veciach, ktoré nájomca využíval pri svojej prevádzke, sú opodstatneným následkom bežného každodenného užívania priestorov určených na jeho podnikateľskú činnosť.. V danom prípade žalobca neporušil žiadnu svoju zákonnú ani zmluvnú povinnosť, a teda žalovanému nárok na náhradu škody za vyspravenie stien nevznikol. 6. K faktúre za vymaľovanie prenajatých priestorov, súd poukázal na odovzdávací protokol, z ktorého rozsah poškodenej maľovky nevyplýva. Nie je z neho jasné, či išlo o vyblednutie farby, znečistenie
bežným užívaním priestorov, alebo znečistenie nad mieru obvyklého opotrebenia. Nájomný vzťah medzi stranami trval 6 rokov a za toto obdobie môže dôjsť k zošúchaniu farby a znehodnoteniu maľovky oproti jej odovzdaniu. Vymaľovanie prenajatých priestorov nájomcom pri skončení nájmu v zmluve dohodnuté nebolo, preto sa žalobca konania, ktoré by zodpovedalo konaniu v rozpore so zmluvnou povinnosťou nedopustil a zo žiadneho zákona podrobnosti pri odovzdávaní nebytových priestorov nevyplývajú. 7. K výmene podlahovej krytiny v sume 1.425,10 eur, na základe poškodenia koberca v budove B súd poukázal na preberací protokol v ktorom je uvedené, že je potrebná výmena koberca, avšak dôvod výmeny z neho nevyplýva. Nie je zrejmé v akom rozsahu bol koberec poškodený, či bol len vyšúchaný alebo inak poškodený. Svedkyňa na pojednávaní uviedla, že koberec z kancelárie bol poškodený od používania stoličiek, čo žalovaný nijako nevyvrátil. Súd tak uzavrel, že vyšúchanie koberca pri bežnom používaní v priebehu šiestich rokov patrí k bežnému opotrebeniu. 8. Žalovaný si uplatnil nárok na náhradu škody za ručné vyčistenie stropu v budove B o výmere 819 m2, za čo mal uhradiť sumu 2.116,52 eur. V preberacom protokole však znečistenie stropu nebolo zaznačené v žiadnej časti prenajatých priestorov a súd tak nemal preukázané, že v čase odovzdania prenajatých priestorov bol strop v budove B znečistený, a že toto poškodenie spôsobil žalobca. 9. Súd prvej inštancie poznamenal, že v nájomnej zmluve je možné si dojednať, v akom stave bude predmet nájmu prenajímateľovi po skončení nájmu odovzdaný, napr. že priestor bude vymaľovaný, odovzdaný bez dier na stenách. Stupeň opotrebenia má zodpovedať riadnemu užívaniu porovnaním s východzím stavom. Žalovaný síce preukázal, že v súvislosti so stavebným vyspravením stien, maľovaním, výmenou podlahovej krytiny a vyčistením stropu mu vznikli náklady, ale v žiadnom prípade nebolo možné dospieť k záveru, že by žalobca v danom prípade porušil akúkoľvek zmluvnú, alebo zákonnú povinnosť (ako predpoklad vzniku nároku na náhradu škody), nakoľko tento stav podľa názoru súdu zodpovedal bežnému opotrebeniu. Súd pri náhrade škody za vyššie uvedené práce nemal preukázané, že by sa žalobca dopustil konania v rozpore so zmluvou alebo so zákonom, a teda nebol splnený predpoklad pre vznik nároku na náhradu škody. Žalovanému tak nárok na náhradu škody vo výške 10.984,13 eur nevznikol, a nárok na náhradu škody oproti zloženej zábezpeke si tak ani nemohol započítať. Z uvedeného dôvodu súd žalobcovi nárok na vrátenie zábezpeky vo výške 10.984,13 eur priznal. 10. Titulom omeškania žalovaného so splnením záväzku, súd žalobcovi s poukazom na ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. voči žalovanému priznal aj úroky z omeškania v uplatnenej výške a tiež paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur. 11. Žalobu v časti o vrátenie zábezpeky vo výške 3.566,10 eur súd prvej inštancie zamietol s poukazom na žalovaným uplatnený nárok na náhradu škody vo výške 3.566,10 eur za ostatné vyspravenie podláh a vonkajšej fasády, t.j. za ručné vyčistenie a vyplnenie silikónovým tmelom dilatácií v podlahách, v ktorých sa nachádzali zvyšky materiálu používaného žalobcom. Z výpovede svedkyne mal súd za preukázané, že v čase odovzdania prenajatých priestorov boli v dilatáciách zvyšky káblikov, ktoré vznikali pri výrobe. Podľa nájomnej zmluvy bolo povinnosťou žalobcu k poslednému dňu doby nájmu priestory nielen vypratať, ale aj upratať. V prípade, ak si žalobca túto svoju povinnosť nesplnil, a žalovanému pri čistení priestorov vznikli náklady, má nárok na náhradu týchto nákladov, pretože žalobca porušil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zmluvy. Za preukázané mal súd aj poškodenie fasády, ktorej oprava bola žalovanému fakturovaná. Poškodenie fasády vyplýva z preberacieho protokolu aj z výpovede svedkyne, že poškodenie na fasáde vzniklo v dôsledku silného vetra, ktorý odniesol reklamný pútač. Takéto poškodenie súd za bežné opotrebenie nepovažoval. Nakoľko žalobca nespochybnil výšku nákladov účtovaných za čistenie dilatácií a opravu vonkajšej fasády, teda výšku škody, súd považuje tento nárok žalovaného za preukázaný. 12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v zmysle ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Keďže žalobu v časti 3.566,10 eur zamietol a žalobcovi priznal nárok na vrátenie zábezpeky vo výške 10.984,13 eur, mal žalobca úspech v 75% a žalovaný v 25%. Rozdiel medzi úspechom žalobcu a neúspechom žalovaného je 50%, a v tomto rozsahu súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. 13. Proti rozsudku podali odvolanie obe sporové strany.
14. Žalovaný podal odvolanie proti prvému a tretiemu výroku rozsudku, žalobu žiadal v plnom rozsahu zamietnuť a žalobcu zaviazať na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej aj „CSP“). 15. K bodu 35 odôvodnenia rozsudku, že diery v stenách súd prvej inštancie nepovažoval za opotrebenie presahujúce rámec obvyklého užívania, poukázal na výsluch zamestnankyne žalobcu, ktorá potvrdila, že diery sa pred začatím nájmu v stenách nenachádzali, vytvoril ich žalobca. Diery v stenách v žiadnom prípade nespadajú pod definíciu bežného opotrebenia priestorov, predstavujú vedomé a úmyselné poškodenie steny, do ktorej si žalobca namontoval jemu potrebné zariadenia a prvky, ktoré na konci nájomného vzťahu odmontoval a stenu nechal poškodenú. Odstránenie tohto poškodenia, a navrátenie do stavu, v akom boli steny žalobcovi pri začatí nájomného vzťahu poskytnuté, si vyžaduje ich riadne vyspravenie a nie len kozmetickú úpravu. Fotografická dokumentácia predložená stranami v súdnom konaní dokazovala že počet dier v stenách bol veľký a nachádzali sa v niekoľkých miestnostiach. Žalobca vŕtanie dier do stien zakázané nemal, ale pred odovzdaním prenajímaných priestorov bolo jeho povinnosťou dať ich do užívateľného stavu. Túto povinnosť si nesplnil, žalovaný si musel vyspravenie stien zabezpečiť, v dôsledku čoho mu vznikol nárok na náhradu škody. 16. Z odovzdávacieho protokolu podľa bodu 36 napadnutého rozsudku, nevyplýva rozsah poškodenej maľovky. Súdu prvej inštancie boli predložené fotografie, z ktorých bolo poškodenie steny mechanickým spôsobom zrejmé, bola z nej zošúchaná maľovka a nachádzali sa na nej hlboké ryhy. Svedkyňa p. Tamara Martinkovič pri výpovedi potvrdila, že toto poškodenie vzniklo pri neopatrnom narábaní ich pracovníkov s veľkými objektami a dalo sa mu predísť, ak by zamestnanci žalobcu vykonávali prácu ďalej od steny a postupovali by s odbornou starostlivosťou. Steny bolo nutné vyspraviť tak, že sa zarovnali ryhy a následne sa spravila nová maľovka. Keď teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že žiadna takáto povinnosť nájomcovi zo zmluvy nevyplývala, vec nesprávne právne posúdil. V čl. 5 ods. 5.1.3 zmluvy o nájme nebytových priestorov uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným, je medzi povinnosťami nájomcu uvedená aj povinnosť: „Pravidelne kontrolovať, udržiavať a v prípade akejkoľvek poruchy alebo poškodenia opravovať Priestory vrátane všetkého zariadenia nachádzajúceho sa v Priestoroch, stavebných častí a všetkých súčastí Priestorov s výnimkou nosných konštrukčných častí SBP. Tým sa rozumejú pre účely Nájomnej zmluvy najmä (i) dvere a ich príslušenstvo, zárubne, sklené časti dvier a pod., (ii) okná (vnútorné aj vonkajšie časti) a akékoľvek iné časti, rámy a zariadenia poskytujúce osvetlenie Priestorov, (iii) steny a deliace priečky, (iv) omietky a povrchová úprava stien, stĺpov a akýchkoľvek oddeľujúcich častí (v) podlahy a stropy vrátane náterov, povrchových úprav, materiálov, dutín a izolácií, (vi) všetky elektrické, mechanické, inštalatérske, vykurovacie, vetracie a bezpečnostné systémy, (vii) vybavenie a zariadenia nachádzajúce sa v Priestoroch v čase ich prevzatia a patriace Prenajímateľovi ako aj nainštalované v Priestoroch Nájomcom ako súčasť Adaptačných prác, Úprav alebo iných súvisiacich prác Nájomcu v Priestoroch.“ V tomto článku sa žalobca zaviazal opraviť steny vrátane náterov poškodených v priebehu trvania nájmu a zaviazal sa dať priestory do stavu, v akom ich prevzal. S poukazom na uvedené, a na výpoveď svedkyne, si poškodenie stien a maľovky vyžadovalo ich vyspravenie a vymaľovanie. O bežné opotrebenie nejde a žalovaný má nárok na náhradu škody. Záver súdu prvej inštancie v tejto otázke predstavuje nesprávne právne posúdenie veci a zakladá odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. 17. V bode 37 odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie napriek dispozícii fotodokumentáciou celého priestoru a fotografiami poškodeného koberca dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, že dôvod potreby výmeny koberca z preberacieho protokolu nevyplýval. Potrebu výmeny koberca žiadna zo strán sporu nerozporovala, a túto skutočnosť zaznamenali do preberacieho protokolu bez potreby ďalšieho zdôvodnenia alebo uvedenia námietok zmluvných strán. Ak by vzhľadom na zdokumentovaný stav koberca jeho výmena potrebná nebola, do preberacieho protokolu by uviedli iba - mierne poškodenie koberca. Koberec sa nachádzal v administratívnej časti budovy, v ktorej boli umiestnené stoličky a stoly. Aj keď predmetný nájomný vzťah trval 6 rokov, poškodenie koberca zachytené na fotodokumentácií, sa nedá pripisovať stavu bežného opotrebovania, resp. bežného užívania. Poškodenie koberca bolo rozsiahle a neumožňovalo jeho ďalšie využívanie, čo v preberacom protokole uznali aj strany sporu a nedá sa pripisovať poškodeniu spôsobenému stoličkami, na ktorých sa bežne sedávalo. Ak by bola administratívna miestnosť užívaná podľa dohody na administratívne účely, s primeranou mierou opatrnosti a odbornej starostlivosti, by takéto rozsiahle poškodenie nevzniklo.
V predmete podnikania (a teda v účele nájmu podľa nájomnej zmluvy) má žalobca výrobnú nie administratívnu činnosť, a teda možno odôvodnene predpokladať, že jeho zamestnanci administratívnu časť nezaťažovali natoľko, aby sa koberec znehodnotil v takejto miere. V tejto otázke súd vyvodil nesprávne skutkové závery z vykonaného dokazovania, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP. 18. Znečistenie stropu objavil žalovaný až po prevzatí prenajatých priestorov a podpísaní protokolu a preto nebolo možné túto skutočnosť do odovzdávajúceho protokolu dopísať. Žalobca existenciu znečisteného stropu v priebehu celého súdneho konania nenamietal, preto žalovaný toto skutkové tvrdenie na rozdiel od tvrdenia súdu dôvodne, v súlade s ust. § 151 ods. 1 CSP považoval za nesporné. V predmetných priestoroch sa po ich vyprataní žalobcom nikto nenachádzal, žalovaný s nikým iným nájomný vzťah neuzavrel a teda nie je ani možné, aby toto poškodenie spôsobil niekto iný. V zmysle čl. 5 ods. 5.1.3 Nájomnej zmluvy bolo povinnosťou žalobcu udržiavať v prenajatom priestore čisté aj stropy. V tejto otázke súd z vykonaného dokazovania vyvodil nesprávne skutkové závery, čo zakladá odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP a odôvodnenia napadnutého rozsudku v tejto otázke predstavuje nesprávne právne posúdenie veci a zakladá odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h/ CSP. 19. Popísaný stav prenajatých priestorov ani výšku požadovaného nároku žalobca nerozporoval, jeho jediná obrana v súdnom konaní spočívala v spochybňovali existencie povinnosti ktorú mal porušiť, na základe čoho nemal žalovaný dôkaznú povinnosť preukazovať stav prenajatých priestorov v čase ich vrátenia, a dostatočne preukázal, že priestory bolo pre ich ďalšie užívanie nutné opraviť a vyspraviť. Žalobca pri podpise preberacieho protokolu ani v priebehu pojednávania poškodenia v prenajatých priestoroch nenamietal a žalovanému nepochybne nárok na náhradu škody vznikol. Súd prvej inštancie teda z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a pretože nezobral do úvahy povinnosti nájomcu vyplývajúce mu z nájomnej zmluvy, vec tiež nesprávne právne posúdil. 20. Žalobca v podanom odvolaní žiadal žalobu zmeniť, podanej žalobe v celom rozsahu vyhovieť a vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú zamietnuť. Odvolanie podal z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/ a h/ CSP proti rozsudku v celosti, okrem časti, ktorou súd prvej inštancie žalobe vyhovel. 21. Neodmietnutie odporu žalovaného Okresným súdom Banská Bystrica, s jedinou argumentáciou v ňom - vzájomnou žalobou, došlo počas prvoinštančného konania z pohľadu žalobcu k porušeniu riadneho procesného postupu. Napriek tomu, že všetky rozhodujúce skutočnosti žalobca uviedol už vo vyjadrení k odporu žalovaného, súd prvej inštancie v rozsudku konštatoval, že žalovaný sa bránil kompenzačnou námietkou (bod 31.), pretože si uplatnil nárok len do výšky žalobcom uplatnenej sumy, čo však zo žiadnej časti odporu nevyplýva. Žalovaný v rámci odporu žiadne takéto tvrdenie neuviedol a akákoľvek dodatočne uvádzaná argumentácia z jeho strany v ďalších vyjadreniach, nemôže byť braná do úvahy, pretože ako právny úkon sa posudzuje odpor (nie odpor + dodatočné vyjadrenia). Žalobca zdôraznil, že v tejto rovine vníma naplnenie viacerých odvolacích dôvodov - nesprávne právne aj skutkové posúdenie, tzv. inú vadu v konaní a tiež nesprávny procesný postup majúci za následok, že nedošlo k odmietnutiu odporu. V prípade jeho riadneho posúdenia už následne súdne konanie nemalo byť, keďže žalovaný v odpore vyslovene uvádza, že si od žalobcu uplatňuje nárok v celkovej výške 17.150,86 eur. Ide tak o nárok kvantitatívne vyšší ako si uplatnil žalobca (14.550,23 eur) a zároveň aj kvalitatívne, čo do právneho základu - žalovaný deklaruje údajný nárok na náhradu škody. Nejde teda o kompenzačnú námietku, ako nesprávne uviedol žalovaný a aj súd prvej inštancie, ale o vzájomnú žalobu (žalovaný pýta viac ako žalobca), a to s ohľadom na ust. § 147 ods. 2 CSP: „Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca; inak súd posudzuje taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.“ 22. Z uvedeného dôvodu žiadal aby súd prvej inštancie postupoval zákonne, v súlade s ust. § 15 ods. 4 písm. b/ zákona o upomínacom konaní a na hmotnoprávnu námietku v podobe vzájomnej žaloby žalovaného neprihliadol, k čomu však nedošlo.. Ak teda súd nemôže prihliadnuť na jedinú obranu žalovaného (vzájomnú žalobu), vo vzťahu k platobnému rozkazu to má tie účinky, že sa stáva právoplatný a vykonateľný, pretože žalovaný nepodal v tejto veci odpor tak, ako to predpokladá zákon o upomínacom konaní. Tomuto záveru zodpovedá aj znenie ust. § 12 ods. 1 písm. d/ Zákona o
upomínacom konaní, podľa ktorého súd odmietne odpor bez vecného odôvodnenia, a v predmetnej veci je splnená práve táto podmienka na odmietnutie odporu. Žalobca akcentoval, že nie je v jeho záujme, aby súd po takom odpore pokračoval v konaní, vychádzajúc z toho, že ďalej sa v ňom má riešiť len vzájomná žaloba žalovaného voči nemu. 23. V prípade, ak ani odvolací súd nebude dôvodnosť argumentácie žalobcu akceptovať, poukázal na odôvodnenie súdu prvej inštancie v rámci zamietnutia jeho žaloby v časti 3.566,10 eur (bod 41 rozsudku), ktorým akceptoval nárok žalovaného, že mu je potrebné nahradiť škodu vzniknutú v dôsledku vyspravenia podláh a vonkajšej fasády a túto mu priznal v plnej výške. 24. Termín „vyspravenie podláh“ označil žalobca za nesprávny, nakoľko aj z dokazovania na ktoré súd prvej inštancie poukázal vyplynulo, že v skutočnosti ide o čistenie (povysávanie) a vyplnenie dilatačných škár, do ktorých boli napadané časti káblikov pri jeho činnosti, tmelom. Nejde o znečistenie prenajatého priestoru nad rámec bežného používania. Vysávanie a vytmelenie dilatačných škár (predtým vytmelené neboli, nakoľko sa dilatačné škáry nevytmeľujú) je činnosť predstavujúca bežné upratovanie po nájomcovi a žalovaný nijako nepreukázal, že by sa na začiatku nájomného vzťahu v týchto škárach tmel nachádzal, ak by tam bol, časti káblikov by tam nemohli napadať, čím je potreba tmelenia dilatačných škár iluzórna. O sume vyčíslenej žalovaným nemožno vôbec uvažovať, nakoľko prácu de facto robil sám, keďže subjekt túto činnosť vykonávajúci, je so žalovaným jednoznačne personálne prepojený. 25. Takéto konanie je bez akýchkoľvek pochybností uplatňovaním si práva v rozpore s dobrými mravmi a s poctivým obchodným stykom, pričom v prvom prípade ide o neplatný právny úkon a v druhom prípade o výkon práva, ktorý nepožíva právnu ochranu. V oboch prípadoch však ide o nárok, ktorý žalovanému súdom priznaný byť nemohol. Potreba opravy vonkajšej fasády vyplynula z okolností, ktoré nemohol žalobca nijako ovplyvniť, čo je zrejmé aj z dokazovania, na ktoré poukázal samotný súd: „Súd mal za preukázané aj poškodenie fasády... vzniklo v dôsledku silného vetra, ktorý odniesol reklamný pútač.“ (bod 41. rozsudku). Keďže poveternostné podmienky (silný vietor) nie sú okolnosti, ktoré by patrili do sféry žalobcovej vôle, je potrebné aplikovať liberačný dôvod v zmysle ust. § 373 a § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka („Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť. Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, a ďalej, že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala“). Žalovaný neuviedol žiadne tvrdenia meniace výpoveď svedkyne, ktorá odtrhnutie reklamného pútača silným vetrom vyslovene označila, a túto okolnosť aj súd prvej inštancie vnímal ako preukázanú a nespornú. Ak teda táto skutková okolnosť vznikla nezávisle od vôle žalobcu, je potrebné aplikovať citované zákonné ustanovenia a takýto nárok z dôvodu, že žalobca za takto spôsobenú škodu nezodpovedá, žalovanému nepriznať( existencia liberačného dôvodu). 26. K tvrdeniu, že kompenzačná námietka nebola v odpore uplatnená a z tohto dôvodu nemala byť súdom braná do úvahy, žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu konštatoval, že zákon mu ukladá povinnosť uviesť v odpore vecné odôvodnenie a nie všetky argumenty. Podľa komentára k Civilnému sporovému poriadku Andrášiová, A., Horváth, E.. Wolters Kluwer: „inštitút vecného odôvodnenia treba vykladať ako odôvodnenie riadne, teda vecne odôvodnený odpor znamená odpor podaný s odôvodnením vo veci samej, t.j. so splnením si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti.“ Podľa uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 3 Obo 403/1998: „odporca musí odpor náležite odôvodniť vo veci samej, t.j. musí namietať opodstatnenosť uloženej povinnosti (jej dôvod alebo výšku), v opačnom prípade ho súd uznesením odmietne. Uvedenie dôvodu nesplnenia povinnosti, resp. nesúhlas s platobným rozkazom, nemôže vyvolať následok zrušenia platobného rozkazu a preto ho nemožno považovať za odôvodnenie vo veci samej, ale len o odďaľovanie právoplatného ukončenia sporu.“ Okrem vecného odôvodnenia by žalovaný mal v odpore uviesť rozhodujúce skutočnosti, ktoré svedčia v prospech jeho obrany, označiť dôkazy, ktoré jeho tvrdenie dokazujú a prípadne pripojiť listiny, ktoré podporia jeho argumenty. V spomenutom komentári alebo uznesení nie je vyjadrená požiadavka použiť v odpore všetku argumentáciu, len vecné odôvodnenie odporu rozhodujúcimi skutočnosťami a dôkazmi. Tieto kritéria žalovaný v odpore splnil, preto dôvod na jeho odmietnutie nie je. Súd vec prejednal a v takomto štádiu už nie je prakticky možné, aby súd žalobcovej požiadavke o odmietnutí odporu vyhovel. Ak by upomínací súd zistil, že podmienky v odpore
splnené neboli, odmietol by ho a platobný rozkaz by nadobudol právoplatnosť. Odpor však upomínací súd posúdil ako zákonne podaný, spĺňajúci všetky náležitosti, a preto uplatnil následný procesný postup a vec postúpil súdu prvej inštancie na prejednanie. 27. Žalovaný oponoval aj odvolacej námietke žalobcu, že nepodal kompenzačnú námietku, ale vzájomnú žalobu. V odpore síce vyčíslil cenu opráv a vyspravení presahujúcu existujúci nárok žalobcu, avšak nárok si uplatnil len do výšky nároku požadovaného žalobcom t.j. 14.550,23 eur. 28. Nesúhlasil ani s tvrdením žalobcu v odvolaní o činnostiach spojených s dilatačnými špárami. Na vybratie odpadových káblikov z podlahy bolo nutné tmel z medzier v podlahe mechanicky odstrániť, pretože kábliky boli vtlačené a zaseknuté v mäkkých dilatáciách podlahy a bez poškodenia tmelu sa nedali vybrať a následne ju bolo treba nanovo vyplniť. V odvolaní žalobca použil novú argumentáciu, že žalovaný existenciu tmelu v podlahách na začiatku nájomného vzťahu nepreukázal. Existenciu tmelu však na pojednávaniach ani vo vyjadreniach ani raz nespochybnil. Tmel je automatická súčasť vyhotovenia podlahy a bez nej by stavba nebola kompletne dokončená a skolaudovaná. 29. Poškodenie fasády v dôsledku poveternostných podmienok uviedla pri výsluchu výlučne svedkyňa Tamara Martinkovič, avšak zároveň neuviedla, že by sa žalobca niekedy vylúčenia tohto nároku z jeho zodpovednosti voči žalovanému domáhal. Uviedla, že k tomuto poškodeniu došlo počas nájomného vzťahu, oprava je odôvodnená, za zodpovedajú za ňu. Žalovaný s poukazom na ust. § 366 CSP akcentoval, že v odvolacom konaní nie je možné voči jeho nároku uplatňovať novú obranu v podobe vylúčenia zodpovednosti, pretože ide o prostriedok procesnej obrany, ktorý je potrebné uplatniť včas. 30. Nestotožnil sa ani s ďalším vyjadrením žalobcu a konštatoval, že diery ktoré vytvoril v stenách, slúžili výlučne účelu jeho podnikania. Umiestnenie ani počet dier s ním žalobca vopred nekonzultoval a on mu ich neodsúhlasil, a hoci vŕtanie do stien nemal žalobca výslovne zakázané, jeho základnou povinnosťou bolo vrátiť priestory v stave, v akom ich prevzal a na splnenie tejto povinnosti mal pred odovzdaním priestorov povinnosť vyspravenie stien zabezpečiť. Diery v stenách žalobca vyvŕtal pre svoje individuálne potreby a a znovu ich nemohol využiť ani žalovaný ani budúci nájomca, pretože žalobca si ich vytvoril podľa vlastných potrieb. V prípade dier v stenách ale ani pri zošúchaní koberca alebo ošúchanej maľovke nemožno hovoriť o bežnom opotrebení. 31. Za nepravdivé žalovaný označil aj tvrdenie žalobcu, že pri prevzatí priestorov nekonštatoval ich poškodenie v rozsahu nezodpovedajúcemu bežnému užívaniu. Od začiatku sporu poukazoval na odovzdávací protokol, v ktorom boli uvedené všetky nedostatky, ktoré je potrebné vyspraviť. Nedostatky v prenajímaných priestoroch boli oboma zmluvnými stranami podrobne spísané, o čom svedčia podpisy na protokole, v ktorom je konkrétne uvedené: „open office - vysprávky, koberec výmena, " vysprávky aj v ostatných miestnostiach. Sumu za vyspravenie a opravu priestorov si žalovaný započítal voči zaplatenej zábezpeke, ktorú si „len tak“ neponechal, ale započítal si ju voči pohľadávke žalobcu, vzniknutej z nedodržania nájomnej zmluvy. Ak by si bol žalobca svoje povinnosti vyplývajúce mu z nájomného vzťahu splnil, žalovanému by nevznikli náklady na vyspravenie a opravu priestorov a žalobcovi by zábezpeku vyplatil. 32. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v plnom rozsahu poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia a podania, v ktorých uplatnený nárok riadne odôvodnil a uviedol argumentáciu na zamietnutie nároku uplatneného žalovaným (tak z procesných, ako aj hmotnoprávnych dôvodov). Konštatoval, že žalovaný v odvolaní uviedol viaceré tvrdenia, ktorými prejavil nesúhlas s vyriešením jednej zo základných otázok tohto konania (ktorej dôvodnosť je daná hneď po tom, ako dôjde k vysporiadaniu sa s nesprávnym postupom súdu prvej inštancie v podobe neodmietnutia odporu podaného žalovaným), a to v akom stave mal prenajaté priestory vrátiť. Podľa názoru žalovaného, ich stav mal byť de facto totožný ako pri ich prenajatí, nijako nezohľadňujúc neexistenciu takejto podmienky, negujúcej základný účel nájmu, ktorým je užívanie, pri ktorom musí logicky dôjsť k opotrebeniu predmetu nájmu, pričom sa má zohľadniť účel, na ktorý prenajaté priestory mali v zmysle nájomnej zmluvy slúžiť. 33. Svoju doterajšiu argumentáciu doplnil žalovaný o poukazy na bod 5.1.3 Nájomnej zmluvy, ktorý vytrhol z celkového kontextu a zároveň opomenul ďalšie body, ktoré sa v predmetnej zmluve, ktorú sám koncipoval, nachádzajú. Žalovaný sa splnenia zmluvnej povinnosti v podobe opravy prenajatých priestorov nikdy nedomáhal, nikdy k tomu žalobcu nevyzval, preto je uplatňovanie si takéhoto nároku
neopodstatnené. Ak tvrdí, že si svoj nárok uplatňuje na tomto právnom základe, ide o ďalší dôvod, pre ktorý má byť jeho nárok zamietnutý. Jeho argumentácia je vytrhnutá aj z kontextu podmienok nájomnej zmluvy, keďže úplne opomína bod 5.11.1, v zmysle ktorého mal žalobca predmet nájmu vrátiť v stave primeranom obvyklému užívaniu, pretože práve toto ustanovenie upravuje práva a povinnosti zmluvných strán pri skončení nájomného vzťahu. Žalovaný však nesprávne vníma rozpory medzi bežným opotrebením a stavom, v akom boli priestory v čase ich vrátenia a jeho argumentácia je preto nekonzistentná. 34. Žalovaný tiež poukazoval na diery v stenách ako nespĺňajúce požiadavku bežného opotrebenia, pričom sám uviedol, že vznikli v spojitosti s činnosťou žalobcu, na namontovanie jemu potrebných zariadení a prvkov, no počet dier bol veľký. Výslovne poukázal na ošúchanú maľovku a prílišné zošúchanie kobercov. Všetky uvádzané poškodenia sú súladné s bežným užívaním a ani sám žalovaný pri prevzatí priestorov po skončení nájmu netvrdil, že by ich považoval za nezodpovedajúce bežnému opotrebeniu. Nároky si začal uplatňovať až po tom, čo si žalobca vypýtal späť zábezpeku zloženú v rámci nájomného vzťahu. Nevedno z čoho žalovaný odvodzuje, aká veľká diera /ošúchaná maľovka / zošúchané koberce sú pre bežné užívanie akceptovateľné. Sám potvrdil, že žalobca predmetné priestory, administratívnu i výrobnú časť, užíval spôsobom v zmluve dohodnutým. Poškodenia doplnil aj o strop prenajatých priestorov, hoci v preberacom protokole uvedený nebol, aj napriek tomu, že si doňho sám žalovaný (jeho zástupca) vpisoval čo chcel. 35. Za nepravdivé označil žalobca tvrdenie žalovaného, že počas konania nespochybnil jeho nárok, pretože ho od začiatku ako celok negoval a v jednotlivostiach poukazoval na vykonané dokazovanie, primárne výsluchom svedkyne, ktorá predmetnú vec skutkovo riadne ozrejmila. Súd prvej inštancie sa vo vytýkanej rovine s argumentmi žalovaného vysporiadal, v tomto rozsahu vec aj riadne posúdil a svoje rozhodnutie zdôvodnil. 36. Listom zo dňa 10.03.2025 odvolací súd vyzval strany sporu na vyjadrenie sa k možnému použitiu ust. § 682 a § 683 Občianskeho zákonníka, na ktorý odpoveďou reagoval len žalobca. Poukázal na uplatňovanie si nároku na zaplatenie náhrady za nadmerné opotrebenie prenajatej veci až v podobe kompenzačnej námietky v jeho odpore proti platobnému rozkazu vydanému v predmetnej veci, k čomu došlo až v auguste 2022, pričom k skončeniu nájmu (a vráteniu prenajatej veci) došlo v máji 2021, čo predstavuje časový rozdiel dlhší ako 6 mesiacov a teda došlo k uplynutiu prekluzívnej lehoty na uplatnenie takejto námietky. Na podporu tejto argumentácie poukázal na judikát R (ČR) 47/2002: Lhúta uvedená v ustanovení § 683 odst. 2 obč. zák. je lhútou prekluzivní, v níž je treba se náhrady škody na pronajaté veci domáhat u soudu. “ a výklad k ust. § 683 OZ: „Lehota na uplatnenie práva, ktoré pre prenajímateľa vyplýva z odseku 1 je zákonom ustanovená na šesť mesiacov. Ide o lehotu prekluzívnu, t. j. jej márnym uplynutím právo prenajímateľa na náhradu škody zaniká (§ 583). Z dikcie ustanovenia odseku 2 vyplýva, že práva na náhradu škody sa musí prenajímateľ domáhať, z čoho súdna prax vyvodila záver, že ho prenajímateľ musí uplatniť na súde. Uplatnenie práva na náhradu škody zákon nespája s predchádzajúcim upozornením prenajímateľa, t. j. prenajímateľ sa o uplatnenom nároku môže dozvedieť až z predvolania na pojednávanie či z platobného rozkazu (k tomu porovnaj napr. uplatnenie práva zo zodpovednosti za vady pri kúpnej zmluve podľa § 599 OZ). S prihliadnutím k uvedenému žalobca navrhol (rovnako ako v podanom odvolaní), aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že podanej žalobe v celom rozsahu vyhovie a vzájomnú žalobu žalovaného ako nedôvodnú zamietne. 37. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že obsahuje zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal obsah spisu súdu prvej inštancie a napadnutý rozsudok v medziach rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP), pričom postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je v časti výroku I vecne správny a v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ho v tejto časti potvrdil. V časti výroku II ho z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia podľa ust. § 388 zmenil a následne ho zmenil aj v časti výroku III (náhrada trov konania). 38. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
39. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. 40. Podľa § 720 Občianskeho zákonníka, nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon. 41. Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov (ďalej aj Zákon o nájme a podnájme nebytových priestorov), prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). 42. Podľa § 10 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak sa nájom uzavrie na neurčitý čas, sú prenajímateľ i nájomca oprávnení vypovedať zmluvu písomne bez udania dôvodu, ak nie je dohodnuté inak. 43. Podľa § 13 Zákona o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak nebolo dohodnuté inak, je v prípade skončenia nájmu nájomca povinný vrátiť nebytový priestor v stave, v akom ho prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. 44. Podľa čl. 5.11.1 Nájomnej zmluvy, nájomca sa zaväzuje k poslednému dňu Doby nájmu vypratať Priestory, upratať a odovzdať ich Prenajímateľovi v stave, v akom boli ku dňu Odovzdania priestorov s prihliadnutím na bežné opotrebenie v súlade s Povoleným užívaním. Ak Prenajímateľ neurčí v súlade s ods. 5.11.3 inak, je Nájomca povinný odstrániť akékoľvek ním vykonané Úpravy a iné technické vylepšenia. 45. Podľa čl. 1.1 písm. c/ Nájomnej zmluvy, povolené užívanie znamená účel nájmu, ktorým je využitie Priestorov ako výrobnej prevádzky Nájomcu v rámci prevádzkovania jeho podnikateľskej činnosti podľa aktuálneho stavu predmetu podnikania v zmysle evidencie Obchodného registra. 46. Podľa čl. 10.3 Nájomnej zmluvy, zábezpeka bude zabezpečovať všetky peňažné záväzky Nájomcu voči Prenajímateľovi vyplývajúce z Nájomnej zmluvy vrátane záväzkov, ktoré vzniknú v prípade zániku Nájomnej zmluvy (vrátane všetkých úrokov z omeškania, zmluvných pokút, náhrad škody, výdavkov a akýchkoľvek iných nákladov). Ak Nájomca riadne a včas nesplní ktorýkoľvek zo svojich záväzkov voči Prenajímateľovi, je Prenajímateľ oprávnený čerpať peňažné prostriedky zo Zábezpeky. Po skončení nájmu je Prenajímateľ povinný vrátiť Zábezpeku Nájomcovi do 30 dní. 47. Podľa čl. 5.1.2 Nájomnej zmluvy, nájomca sa zaväzuje vybaviť priestory všetkým zariadením a inštaláciami za účelom používania Priestorov na povolené užívanie, ktoré je v súlade s konceptom zariadenia priestorov schváleným prenajímateľom. 48. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 49. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. 50. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol žalobou uplatnený nárok žalobcu, vyplývajúci z Dohody o ukončení nájmu ku dňu 11.05.2021, založeného Nájomnou zmluvou zo dňa 01.07.2015, na zaplatenie sumy 14.550,23 eur s príslušenstvom, titulom vrátenia zloženej zábezpeky (čl. 10.03. zmluvy o nájme), spojenej s úhradami nájomného za užívanie predmetu nájmu - nebytových priestorov v „SODA Business park“ v Nitre, a nárok žalovaného na náhradu škody spôsobenej na predmete nájmu, uplatnený kompenzačnou námietkou v odpore zo dňa 30.08.2022, podanom proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní. 51. Predmetom odvolacieho prieskumu je s ohľadom na odvolacie dôvody strán sporu ustáliť, či súd prvej inštancie vo veci správne procesne postupoval, či dostatočne zistil skutkový stav a tento aj správne právne posúdil a či konanie netrpí inou vadou s následkom nesprávneho rozhodnutia vo veci. 52. Žalobca odvolacie dôvody zastrešil len odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. b/, d/, f/, h/, tie však nijako bližšie nerozviedol, a odvolacie námietky pod jednotlivé odvolacie dôvody nepodriadil. Odvolanie tak ako je vymedzené v ust. § 363 CSP vyžaduje bližšiu špecifikáciu pochybení súdu, konkretizáciu naplnenia jednotlivých odvolacích dôvodov a nielen odkaz na ne, pretože odvolací súd je viazaný odvolacími dôvodmi odvolateľa (§ 380 ods. 1 CSP) a jeho úlohou je poskytnúť odpovede práve na ne. 53. Základnou odvolacou námietkou žalobcu bolo neodmietnutie odporu žalovaného v zmysle ust. § 15 ods. 4 písm. b/ zákona o upomínacom konaní, nesprávne vyhodnotenie podľa jeho názoru
neodôvodneného odporu, resp. odporu, v ktorom jedinou argumentáciou žalovaného bola vzájomná žaloba. Túto námietku žalobca vznášal počas celého súdneho konania a súd prvej inštancie na ňu reagoval v bode 31 napadnutého rozsudku dôvodením, že žalovaný si v tomto konaní uplatnil nárok na náhradu škody len do výšky žalobcom uplatnenej pohľadávky, a teda obranu žalovaného vyhodnotil ako kompenzačnú námietku tak, ako ju v odpore označil aj sám žalovaný a na výzvu súdu na jej uplatnení zotrval len do výšky žalovanej sumy. 54. Odvolací súd k tejto podľa žalobcu ťažiskovej námietke odkazuje na ust. § 267 ods. 1 CSP, podľa ktorého odpor proti platobnému rozkazu musí byť vecne odôvodnený, (ust. § 129 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/20210701> sa nepoužije), s opisom rozhodujúcich skutočností, o ktoré žalovaný opiera svoju obranu proti uplatnenému nároku, pripojí listiny, na ktoré sa v odpore odvoláva, prípadne označí dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Odpor žalovaného teda musí (popri ostatných náležitostiach) obsahovať aj vecné dôvody, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok po skutkovej alebo právnej stránke, čo žalovaný v odpore uviedol a aj podložil dôkaznými prostriedkami, faktúrami, ktoré mu za opravy prenajatých priestorov, vystavili dodávatelia týchto prác. 55. Právny poriadok SR či výkladová literatúra legálnu definíciu vecnej odôvodnenosti odporu neobsahuje, tá je predmetom ďalšieho vývoja právnej úpravy, resp. jej dotvárania a interpretácie orgánmi aplikácie práva. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na najnovšiu rozhodovaciu prax (resp. prax za účinnosti CSP) k náležitostiam a riadnemu odôvodneniu odporu, napr. na Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41CoCsp/13/2020 <https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/i-detail/rozhodnutie/d89f6edc-9757-4215b2c4-466a40d451cb%3Af9efa090-52b3-4b48-9c54-780bd0c92b78> zo dňa 24.03.2020, podľa ktorého: „Žalovaný musí vo svojom odpore nevyhnutne uviesť skutočnosti odôvodňujúce spochybnenie žalobcom tvrdeného nároku, a to buď v rovine skutkových tvrdení, alebo v rovine právneho posúdenia, nepostačuje iba faktická poznámka, že s platobným rozkazom nesúhlasí a voči nemu podáva odpor. Rovnako nemožno za vecné považovať také odôvodnenie, v ktorom sú uvedené iba dôvody nesplnenia dlhu, alebo odôvodnenie, ktorým žalovaný iba namieta súdom učenú lehotu na splnenie peňažnej povinnosti a domáha sa lehoty dlhšej. Nedostatok zákonnej náležitosti vecného odôvodnenia odporu súčasne zákon neumožňuje zhojiť ani postupom podľa ust. § 129 CSP, t.j. súd žalovaného nevyzýva, aby takéto svoje neúplné podanie doplnil alebo opravil a nepoučí ho, ako treba podanie doplniť. V prípade ak bol odpor podaný včas a súčasne na to oprávnenou osobou, ak odpor neobsahuje vecné odôvodnenie, súd ho uznesením odmietne.“ 56. Z uznesenia tiež Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 14Co/6/2020 <https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/i-detail/rozhodnutie/7b2511f4-4371-4b6fad76-58a8e5a4afa6%3A7e4a1cc5-e754-4cc0-8073-efc2c5f9ddb5> zo dňa 18.02.2020 vyplýva: „Procesná norma vyžaduje pre konštatovanie účinnosti podaného odporu (§ 267 ods. 1 veta prvá CSP), aby žalovaný podal odpor proti vydanému platobnému rozkazu včas, v zákonnej 15 dňovej lehote a súčasne ho vecne odôvodnil relevantnými skutočnosťami vo veci samej. Požiadavka vecného odôvodnenia odporu vyžaduje také právne a skutkové dôvody, ktoré spochybňujú dôvodnosť a výšku uplatneného nároku voči žalovanému v zmysle platobného rozkazu, pričom postačujúca je i rovina tvrdenia, ktoré by bolo, v prípade preukázania jeho opodstatnenosti, spôsobilé zmariť či aspoň oslabiť uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému. Na odôvodnenie odporu podaného proti platobnému rozkazu môže žalovaný uviesť akékoľvek tvrdenia (vecné alebo právne), avšak spochybňujúce opodstatnenosť v platobnom rozkaze uloženej peňažnej povinnosti.“ 57. Krajský súd v Trenčíne v uznesení sp. zn. 8Co/17/2018 <https://obcan.justice.sk/infosud/-/infosud/i-detail/rozhodnutie/3c903e25fc1c-4291-95b1-6d0611a99528%3Af450f69b-fc70-42e6-b210-cd53d784dc16> zo dňa 20.03.2019 uviedol: „Nevyhnutnou náležitosťou odporu je jeho vecné odôvodnenie, ktoré treba vykladať ako odôvodnenie vo veci samej, vrátane splnenia si povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti. Žalovaný musí vo svojom odpore uviesť skutočnosti odôvodňujúce spochybňovanie žalobcom tvrdeného nároku a to buď v rovine skutkových tvrdení alebo v rovine právneho posúdenia, nestačí iba námietka, že s platobným rozkazom nesúhlasí a že voči nemu podáva odpor. Rovnako nemožno za vecné považovať odôvodnenie, v ktorom sú uvedené iba dôvody nesplnenia dlhu (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Obo/403/1998) alebo odôvodnenie, ktorým žalovaný iba namieta súdom určenú lehotu na splnenie
peňažnej povinnosti a domáha sa lehoty dlhšej. Nedostatok zákonnej náležitosti vecného odôvodnenia odporu zákon neumožňuje zhojiť postupom podľa § 129 CSP.“ 58. Ak teda upomínací súd nenašiel dôvod spočívajúci v absencii vecného odôvodnenia odporu (ust. § 12 ZoUK) a tým ani dôvod na jeho odmietnutie, zákon o upomínacom konaní (ani iný zákon) mu neukladá inú povinnosť a ani možnosť, ako pristúpiť k výzve podľa ust. § 14 ods. 1 ZoUK, adresovanej žalobcovi. Pre správnosť procesného postupu upomínacieho súdu sa vychádzajúc z premisy dostatočnej praxe a zručnosti upomínacieho súdu v posudzovaní odôvodnenia odporu nevyžaduje osobitná písomnosť o výslovných záveroch prijatých v rámci hodnotenia odôvodnenia odporu a na uvedenom závere nič nemení ani skutočnosť, že žalobca vo vyjadrení k odporu výslovne namietal jeho vecné neodôvodnenie, absenciu dôkazu, z ktorého by vyplývalo, že prenajaté priestory neodovzdal v stave primeranom obvyklému opotrebeniu, že žalovaný nároky uplatnené vo vzájomnej žalobe nepodložil dôkazmi atď., pretože postačujúca je rovina tvrdenia, ktoré by bolo, v prípade preukázania jeho opodstatnenosti, spôsobilé zmariť či aspoň oslabiť uplatnený nárok žalobcu voči žalovanému. Postup upomínacieho súdu nebol v rozpore so žiadnym kogentným ustanovením zákona, a súčasne z jeho postupu nemožno vyvodzovať, že odpor žalovaného nesprávne vyhodnotil, resp. naň podľa § 15 ods. 4 zák. o upomínacom konaní <aspi://module='ASPI'&link='307/2016%20Z.z. %252315'&ucin-k-dni='30.12.9999'> nemal prihliadať. Iný procesný postup nemal dôvod zvoliť ani súd prvej inštancie, nakoľko tvrdenie žalobcu o odôvodnení odporu len vzájomnou žalobou, nemá oporu v listinných dôkazoch tvoriacich obsah súdneho spisu. 59. Súd prvej inštancie sa v ďalšom venoval otázke náhrady škody, ktorú si v písomnosti „Odpoveď na predžalobnú výzvu“ zo dňa 27.08.2021 a v odpore zo dňa 30.08.2022 uplatnil žalovaný, a mala mu vzniknúť z dôvodu opráv a vysprávok na predmete nájmu, na pokrytie ktorej žalovaný podľa jeho vyjadrení použil žalobcom zloženú zábezpeku (čl. 10 Nájomnej zmluvy). Súd vychádzal z nároku uplatneného kompenzačnou námietkou a jednotlivých položiek v nej vyčíslených, ktorých podkladom boli faktúry, priložené žalovaným k odporu. 60. Podľa čl. 10.3 Nájomnej zmluvy, zábezpeka bude zabezpečovať všetky peňažné záväzky nájomcu voči prenajímateľovi vyplývajúce z nájomnej zmluvy vrátane záväzkov, ktoré vzniknú v prípade zániku nájomnej zmluvy (vrátane všetkých úrokov z omeškania, zmluvných pokút, náhrad škody, výdavkov a akýchkoľvek iných nákladov). Ak nájomca riadne a včas nesplní ktorýkoľvek zo svojich záväzkov voči prenajímateľovi, je prenajímateľ oprávnený čerpať peňažné prostriedky zo zábezpeky. Po skončení nájmu je prenajímateľ povinný vrátiť zábezpeku nájomcovi do 30 dní. 61. Z dohody o ukončení nájmu mal Odvolací súd mal preukázané, že nájomný pomer medzi stranami sporu ako účastníkmi nájomnej zmluvy bol ukončený v dvoch fázach, a to ku dňu 10.05.2021 (skladové priestory) a ku dňu 25.05.2021 (výrobno - skladové, kancelárske priestory a jedáleň), kedy bol spísaný aj odovzdávací protokol, ktorým boli priestory žalovaným fakticky prevzaté. Žalovaný bol teda zábezpeku povinný vrátiť žalobcovi najneskôr do 25.06.2021. 62. Odvolací súd vychádzajúc z odôvodnenia napadnutého rozsudku a uplatneného nároku na náhradu škody zo strany žalovaného do výšky zloženej zábezpeky, bol ex offo povinný prihliadnúť na ust. § 683 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ktoré súd prvej inštancie na prejednávanú vec neaplikoval, čím sa dopustil namietanej vady nesprávneho právneho posúdenia veci podľa písm. h/ ods. 1 ust. § 365 CSP, ktorý ako už bolo uvedené žalobca v odvolacích námietkach nijakým spôsobom vecne nepodložil. 63. Právnym posúdením veci je činnosť spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie k záveru o právach a povinnostiach strán sporu. Pri tejto činnosti rieši súd právne otázky (questio juris), ktorých riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok (qustio fakty), teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t.j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval alebo ju vôbec neaplikoval. Nesprávnosť právneho posúdenia veci preto nemožno vymedziť nesprávnym či nedostatočným zistením skutkového stavu, ale len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu alebo neaplikáciu na zistený skutkový stav. Tento právny rámec vymedzuje aj potrebné medze skutkového zistenia. Nesprávnosť aplikácie objektívneho práva je zapríčinená chybným výberom takej normy hmotného alebo procesného práva, ktorá nemá vo svojej hypotéze predpoklady, vyplývajúce zo zisteného skutkového stavu.
64. V súvislosti s uvedeným odvolací súd konštatuje, že pri rozhodovaní o merite preskúmavanej veci, zistil v aplikačnom postupe súdu prvej inštancie pochybenie v otázke právneho posúdenia, odôvodňujúce potrebu zmeny napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku II, o zamietnutí žaloby v časti uplatneného nároku vo výške 3.566,10 eur, keďže neaplikoval takú normu hmotného práva, ktorá vo svojej hypotéze nesie predpoklady, vyplývajúce zo zisteného skutkového stavu. 65. Podľa § 682 Občianskeho zákonníka, ak sa nájom skončí, je nájomca povinný vrátiť prenajatú vec v stave zodpovedajúcom dojednanému spôsobu užívania veci; ak sa spôsob užívania výslovne nedohodol, v stave, v akom ju prevzal, s prihliadnutím na obvyklé opotrebenie. 66. Podľa § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak došlo k poškodeniu alebo nadmernému opotrebeniu prenajatej veci v dôsledku jej zneužitia, zodpovedá nájomca aj za škody spôsobené osobami, ktorým umožnil k prenajatej veci prístup, za náhodu však nezodpovedá. Podľa § 683 ods. 2 Občianskeho zákonníka, domáhať sa náhrady možno len do šiestich mesiacov od vrátenia prenajatej veci; inak nárok zanikne. 67. Aplikáciou nároku na náhradu škody v rámci v písomnosti „Odpoveď na predžalobnú výzvu“ zo dňa 27.08.2021 a kompenzačnou námietkou v odpore zo dňa 30.08.2022 si žalovaný ako prenajímateľ uplatnil voči žalobcom zloženej finančnej zábezpeke nárok na náhradu škody, ktorá mu mala vzniknúť odovzdaním prenajatých priestorov v stave nezodpovedajúcom bežnému opotrebeniu, ale vyžadujúcom si vykonanie upratovacích, stavebných a rekonštrukčných zásahov. Predpokladom na uplatnenie nároku voči peňažnej zábezpeke titulom náhrady škody, je preukázanie splnenia všetkých zákonných podmienok vzniku škody a jej náhrady vo vzťahu k nájomcovi (porušenie právnej povinnosti, vznik škody, príčinná súvislosť a zavinenie) a súčasné preukázateľné oboznámenie nájomcu so vznikom škody a uplatnením započítania pohľadávky vo vzťahu k peňažnej zábezpeke, vrátane odôvodnenia konania prenajímateľa. Pred samotným uplatnením započítania je prenajímateľ povinný nájomcu na náhradu vyčíslenej škody vyzvať. V rozsudku sp. zn. 7 MCdo 15/2011 zo dňa 27.09.2012 Najvyšší súd SR konštatoval, že pri nároku na náhradu škody nie je čas plnenia určený dohodou, ani právnym predpisom, ale jeho splatnosť treba posudzovať podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, a teda škodca je povinný nahradiť škodu prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie. Takýto postup prenajímateľa z výpovedí strán sporu a ani z výpovede svedkyne Tamary Martinkovič, nevyplýva a netvrdil ho ani sám žalovaný, ktorý len žalobcovi v písomnosti „Odpoveď na predžalobnú výzvu“ zo dňa 27.08.2021 započítanie svojho nároku do výšky žalovanej sumy oznámil. 68. Podľa § 683 ods. 1 Občianskeho zákonníka predstavuje zodpovednosť nájomcu za poškodenie alebo nadmerné opotrebenie prenajatej veci osobitný prípad zodpovednosti. V zmysle ust § 683 ods. 2 Občianskeho zákonníka, je prenajímateľ oprávnený domáhať sa tohto nároku iba v lehote šiestich mesiacov od vrátenia prenajatej veci, inak jeho nárok zanikne. Ide o lehotu prekluzívnu, v ktorej musí byť nárok uplatnený na súde. 69. Predmet nájmu, teda prenajaté priestory žalovaný fakticky prevzal odovzdávacím protokolom dňa 25.05.2021, šesťmesačná prekluzívna lehota uplynula dňa 25.11.2021 a žalovaný si nárok na náhradu škody uplatnil až v odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 30.08.2022, t.j. po uplynutí prekluzívnej lehoty, na ktorú musí súd prihliadnuť ex offo. 70. Nakoľko súd prvej inštancie žalobu v časti o zaplatenie 3.566,10 eur zamietol titulom dôvodne uplatneného nároku na náhradu škody v tejto výške žalovaným, dopustil a nesprávneho právneho posúdenia tejto časti žalobného návrhu a jeho rozhodnutie bolo v tejto zamietajúcej časti potrebné zmeniť. 71. Odvolacou argumentáciou žalovaného, ktorý rozsudok súdu prvej inštancie odvolaním napadol v jeho prvom a treťom výroku, sa odvolací súd z už uvedených dôvodov preklúzie jeho nároku na náhradu škody nezaoberal, keď naviac v podanom odvolaní neuviedol žiadne ďalšie relevantné skutočnosti, ktorými by preukázal nesprávnosť napadnutého rozhodnutia v časti, v ktorej jeho nároku nebolo vyhovené a správnosť rozhodnutia v zamietajúcej časti výroku, t.j. v časti ktorou súd prvej inštancie jeho nároku na náhradu škody vyhovel. Odvolací súd ostatné jeho tvrdenia uvádzané v odvolaní
nepovažoval za podstatné, t. j. také, ktoré by svojou relevanciou, aj v prípade preukázania, boli spôsobilé privodiť iné rozhodnutie. 72. Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia. 73. Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 74. Podľa § 369c odsek 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením. 75. Podľa §1 ods. 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania. 76. Podľa § 2 nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania. 77. Z citovaných ustanovení odvolací súd vychádzal aj pri priznaní úroku z omeškania, ktorý žalobcovi v zmenenej časti priznal tak, ako uviedol vo výroku II tohto rozsudku. 78. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 79. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 80. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 81. O trovách konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP, rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. zmenil tak, že úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v plnom rozsahu a v plnom rozsahu priznal žalobcovi aj trovy odvolacieho konania s tým, že o výške náhrady trov prvoinštančného i odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa ust. § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 82. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).