KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava25. 9. 2025plný textcitované 2×

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/189/2024 z 25. 9. 2025

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. septembra 2025, sp. zn. 6Cob/189/2024, ECLI:SK:KSBA:2025:6122437401.1

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Krajský súd Bratislava 6Cob/189/2024 6122437401 25. 09. 2025 JUDr. Marta Barková ECLI:SK:KSBA:2025:6122437401.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Barkovej a členiek senátu JUDr. Ivany Neviďanskej a Mgr. Jany Brídzikovej v spore žalobcu: IDOS SK s.r.o., so sídlom Osadná 2, 831 03 Bratislava, IČO: 36 762 202, právne zastúpený: JUDr. Mgr. Andrea Pállová, advokátka, so sídlom Podzámska 2959/18A, 949 01 Nitra, proti žalovanému: Bantom s. r. o., so sídlom Galvaniho 15/A, 821 04 Bratislava, IČO: 50 607 383, právne zastúpený: Mgr. Tomáš Mikelka, advokát, so sídlom Palárikova 15, 811 04 Bratislava, o zaplatenie 3 275 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Cb/171/2022 - 137 zo dňa 15.05.2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. 23Cb/171/2022 - 137 zo dňa 15.05.2024 p o t v r d z u j e . II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III (ďalej aj ako „súd“ alebo aj ako „súd prvej inštancie“) rozsudkom č.k. 23Cb/171/2022 - 137 zo dňa 15.05.2024 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok) v právnej veci žalobcu IDOS SK s.r.o., so sídlom Osadná 2, 831 03 Bratislava, IČO: 36 762 202 (ďalej aj ako „žalobca“), proti žalovanému Bantom s. r. o. (pôvodné obchodné meno CEDIS s.r.o.), so sídlom Galvaniho 15/A, 821 04 Bratislava, IČO: 50 607 383 (ďalej aj ako „žalovaný“), o zaplatenie 3 275 eur s príslušenstvom, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 3 725 eur s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 3 275 eur od 12.05.2022 do zaplatenia v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok I.), uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi jednorazovú paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí uznesením, ktoré vydá súdny úradník (výrok III.). 2. Súd prvej inštancie rozhodol podľa § 1 ods. 1 a ods. 2, § 2 ods. 2, § 261 ods. 1, § 272 ods. 1, § 324 ods. 1, § 340a ods. 1, § 365 ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 369 ods. 1 a ods. 2 a § 536 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Obchodný zákonník“), § 43a ods. 1, ods. 2 a ods. 3, § 43c zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Občiansky zákonník“) a § 149, § 151 ods. 1, § 216 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 160/2015 Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „CSP“). 3. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 06.10.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu istinu vo výške 3 275 eur s príslušenstvom s odôvodnením, že medzi ním ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom

bola na základe písomnej objednávky č. 02/11/21 zo dňa 30.11.2021 uzavretá ústna zmluva o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie stavebných zemných prác, preprava materiálov a práce so stavebnými mechanizmami na stavbe električkovej trate Bratislava - Petržalka, a to v rozsahu určenom v písomnej objednávke a potvrdenom súpise vykonaných prác. Riadne vykonané a prevzaté práce boli žalobcom vyúčtované faktúrou č. 10220017 zo dňa 11.04.2022 znejúcou na sumu 4 513,50 eura, splatnou dňa 11.05.2022. Cena za dielo nebola do dňa podania žaloby žalovaným ani čiastočne uhradená. V záujme predísť súdnemu konaniu žalobca zaslal dňa 06.06.2022 žalovanému predžalobnú výzvu na zaplatenie dlžnej sumy, pričom po doručení tejto výzvy prebehla písomná komunikácia medzi právnymi zástupcami sporových strán, v ktorej žalovaný namietol výšku svojho záväzku v časti sumy vo výške 1 238,50 eura, pričom zvyšnú časť svojho dlhu vo výške 3 275 eur uznal čo do právneho dôvodu a výšky. Žalobca takto zníženú sumu akceptoval, a preto dňa 26.08.2022 vystavil žalovanému opravnú faktúru (dobropis) na sumu vo výške 1 238,50 eura a opakovane požiadal žalovaného o bezodkladnú úhradu zostávajúcej dlžnej sumy vo výške 3 275 eur. Súd vo veci vydal dňa 20.10.2022 platobný rozkaz sp. zn. 6Up/1361/2022, ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel a proti ktorému žalovaný podal odpor, v ktorom poprel tvrdenie žalobcu, že medzi nimi došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo na vykonanie prác na stavbe električkovej trate Bratislava - Petržalka. Uviedol, že zhotoviteľom električkovej trate v Petržalke, teda diela s názvom „Nosný systém MHD 2. časť Bosáková - Janíkov Dvor“ je skupina dodávateľov v zložení spoločností Aldesa Construcciones Polska, Aldesa Construcciones S.A., CEDIS s.r.o. (teraz pod obchodným menom Bantom s. r. o.) a HANT BA, a.s., ktorí na účely plnenia zmluvy o dielo pre Hlavné mesto SR Bratislava vytvorili združenie a podľa odseku 6. zmluvy o dielo č. MAGSP2100057 predložili zmluvu o združení objednávateľovi. Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplynulo, že zmluvnou stranou akejkoľvek objednávky alebo zmluvy o dielo na realizáciu prác na stavbe električkovej trate v Petržalke by boli všetci zhotovitelia ako členovia združenia a nie iba sám žalovaný. K žalobcom predloženej objednávke č. 02/11/21 zo dňa 30.11.2021 namietol, že sa nevzťahuje na práce na stavbe električkovej trate v Petržalke, za ktoré si žalobca uplatnil nárok v tomto konaní, ale podľa ods. 4 a 8 objednávky bola uzavretá medzi žalobcom a žalovaným na realizáciu prác na stavbe s názvom „Čistenie odpadových vôd v meste Senec - Intenzifikácia a modernizácia jestvujúcej ČOV mesta Senec“ (ďalej aj ako „stavba ČOV Senec“). Na stavbe ČOV Senec však neboli zo strany žalobcu vykonané práce, ktorých zaplatenie si uplatnil predloženou faktúrou č. 10220017, ktorej zaplatenie si žalobca uplatňuje aj v tomto konaní. Žalovaný mal za to, že žalobca tvrdenia, že „riadne vykonané a prevzaté práce boli žalobcom vyúčtované“ žiadnym spôsobom nepreukázal a nepriložil k žalobe žiadne potvrdenie o vykonaní a prevzatí prác. Namietal, že práce, ktoré boli prílohou faktúry č. 10220017 neboli žalobcom vykonané na stavbe ČOV Senec, na ktorú bola uzavretá objednávka. Žalobca poukazoval na to, že nemá vedomosť o skutočnosti, aké práce a v akom rozsahu boli vykonané na stavbe električkovej trate v Petržalke, keďže tieto práce preberal s najväčšou pravdepodobnosťou vedúci člen skupiny dodávateľov Aldesa Construcciones Polska, ktorý žalobcu nedostatočne informoval o postupe prác a skutočnostiach súvisiacich s výstavbou električkovej trate v Petržalke. Žalovaný popieral aj tvrdenie žalobcu, že uznal záväzok vo výške 3 275 eur čo do dôvodu a do výšky. Argumentoval, že z e-mailovej komunikácie, ktorú predložil žalobca na účely preukázania uznania dlhu vyplynulo, že strany sporu komunikovali výlučne na úrovni právnych zástupcov, pričom zástupca žalovaného neuznal záväzok uplatňovaný v tomto konaní a vyjadroval sa k prácam a mylne vychádzal z predpokladu, že práce sa týkajú stavby ČOV Senec, na ktorú bola uzavretá objednávka. Faktúra žalobcu k uplatňovanému nároku bola žalovanému doručená a zaradil ju do účtovníctva, keďže vo faktúre bolo uvedené iba „stavebné práce“, a teda mylne vychádzal zo skutočnosti, že sa týka prác na stavbe ČOV Senec. V ďalších častiach odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah repliky žalobcu a prednesov strán sporu na pojednávaniach súdu konaných dňa 23.10.2023 a 17.04.2024, obsah výsluchu žalobcu a obsah svedeckej výpovede svedka Ing. O. O. na pojednávaní dňa 17.04.2024 a ustálil, že sporným v konaní bolo, či žalobca a žalovaný uzavreli na základe písomnej objednávky č. 02/11/21 zo dňa 30.11.2021 ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie stavebných zemných prác, preprava materiálov a práce so stavebnými mechanizmami na stavbe električkovej trate Bratislava - Petržalka a v prípade ak áno, či žalobca tieto práce aj riadne vykonal a či ich žalovaný prevzal. K návrhu žalovaného na uplatnenie sudcovskej koncentrácie konania na čestné vyhlásenie spoločnosti BOSAR SK s.r.o. z dôvodu, že podľa jeho názoru nebolo žalobcom predložené včas, súd prvej

inštancie uviedol, že sudcovskú koncentráciu konania na predmetný dôkaz neuplatnil. Vzhľadom na časovú súslednosť súd považoval za zrejmé, že dané vyhlásenie mal žalobca v úmysle predložiť na pojednávaní, ktoré sa malo konať dňa 29.01.2024 a ktoré bolo odročené z dôvodu ospravedlnenia sa právneho zástupcu žalovaného s tým, že predloženie tohto dôkazu nevyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu vo veci, a preto v tomto prípade súd prvej inštancie zásadu sudcovskej koncentrácie konania podľa § 153 CSP neaplikoval. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom došlo k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, a to na základe objednávky žalovaného č. 02/11/21. Z predmetnej objednávky mal súd prvej inštancie jednoznačne preukázané, že išlo o návrh zmluvy v zmysle § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, nakoľko táto bola dostatočne určitá a vyplývala z nej vôľa žalovaného byť ňou v prípade prijatia žalobcom viazaný. Z objednávky bolo zrejmé, kto bol objednávateľom, kto zhotoviteľom a že miestom plnenia bolo zriadenie staveniska v Petržalke, pričom v nej bola uvedená maximálna cena za objednané služby. V súvislosti s tvrdeniami žalovaného, že v zmysle bodov 4. a 8. predmetnej objednávky sa táto mala týkať prác na stavbe ČOV Senec, súd prvej inštancie nemal túto skutočnosť preukázanú. Tieto tvrdenia vyvrátil aj vtedajší stavbyvedúci žalovaného Ing. O. O., ktorý ako svedok uviedol, že nemal vedomosť o tom, že by žalobca pre žalovaného realizoval iné dielo, než na stavbe v Petržalke, pričom ani sám žalovaný do konania nepredložil dôkaz preukazujúci jeho tvrdenie o spolupráci žalobcu a žalovaného na inej stavbe, ako na predmetnej stavbe v Petržalke. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný taktiež nepreukázal, že by svoj návrh na uzavretie predmetnej zmluvy odvolal v zmysle niektorého z ustanovení § 43a Občianskeho zákonníka. V zmysle znenia tejto objednávky preto súd prvej inštancie považoval za preukázané, čo bolo obsahom ústnej zmluvy o dielo a tiež spôsob určenia ceny, takže takto ústne uzavretá zmluva o dielo medzi žalobcom a žalovaným spĺňala všetky zákonné predpoklady v zmysle ustanovenia § 536 Obchodného zákonníka. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností súd prvej inštancie považoval v konaní za preukázané, že v zmysle objednávky č. 02/11/21 došlo medzi stranami sporu k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo, ktorej predmetom bolo vykonanie prác na stavbe v Petržalke. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že tvrdenie žalovaného, že zmluvnou stranou objednávok týkajúcich sa prác na stavbe električkovej trate v Petržalke boli všetci členovia združenia zhotoviteľov, teda spoločnosti HANT BA, a.s., ALDESA CONSTRUCCIONES S.A. a žalovaný, bolo neopodstatnené. Z predložených dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobca uzavrel záväzkový vzťah iba so žalovaným a v zmysle objednávky č. 02/11/21 zo dňa 30.11.2021 dodal práce výlučne žalovanému a nie združeniu zhotoviteľov električkovej trate. V prospech týchto tvrdení žalobcu svedčil aj dôkaz ním predložený do konania, a to vyjadrenie spoločnosti ALDESA zo dňa 08.07.2022. V tejto súvislosti súd prvej inštancie skonštatoval, že jediným pasívne legitimovaným subjektom v predmetnom konaní bol žalovaný. Súd prvej inštancie taktiež považoval za preukázané, že žalobca objednané práce pre žalovaného vykonal, čo dokazovali ním predložené záznamy o prevádzke strojov a vozidiel nákladnej dopravy podpísané stavbyvedúcim žalovaného Ing. O. O., ktorý bol osobou poverenou žalovaným na kontrolu plnenia diela, teda bol oprávnený odsúhlasovať a potvrdzovať aj práce dodané žalobcom. Žalovaný tieto tvrdenia žalobcu o takýchto oprávneniach Ing. O. O. nijakým spôsobom nepoprel. K námietke žalovaného, že z desiatich žalobcom predložených záznamov o prevádzke strojov a vozidiel nákladnej dopravy, osem potvrdzuje vykonanie prác spoločnosťou BOSAR SK s.r.o. súd prvej inštancie uviedol, že žalobca už vo svojom vyjadrení k odporu uviedol pre vylúčenie akýchkoľvek pochybností, že časť dodaných prác realizoval pre žalovaného prostredníctvom subdodávateľa - spoločnosti BOSAR SK s.r.o., čo neskôr preukázal aj písomným čestným vyhlásením tejto spoločnosti. Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní z predložených dôkazov ani vyjadrení strán sporu nijakým spôsobom nevyplývalo, že by žalobca na vykonanie prác pre žalovaného nemohol použiť subdodávateľa, preto mal preukázané, že žalobca vykonal objednané práce pre žalovaného riadne a včas, či už sám alebo prostredníctvom subdodávateľa. Na základe vyššie uvedeného súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca ako zhotoviteľ a žalovaný ako objednávateľ uzavreli na základe písomnej objednávky č. 02/11/21 zo dňa 30.11.2021 ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie stavebných zemných prác, preprava materiálov a práce so stavebnými mechanizmami na stavbe električkovej trate Bratislava - Petržalka, pričom žalobca vykonal tieto práce riadne a včas a žalovaný ich prevzal, avšak nezaplatil za ne dohodnutú cenu diela v žalovanej

výške, preto súd prvej inštancie zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobou uplatnenej sumy v celom rozsahu. Nakoľko strany sporu nemali úrok z omeškania zmluvne dohodnutý, omeškaním žalovaného s platením súdom priznanej peňažnej sumy vzniklo žalobcovi podľa § 369 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka právo na úroky z omeškania vo výške určenej podľa § 1 ods. 1 nariadenia č. 21/2013 Z. z.. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 01.01.2022 do 30.06.2022 vo výške 0,00 %, tzn. výška úrokov z omeškania ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania žalobcom, t. j. ku dňu 12.05.2022, bola vo výške 8 % ročne. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 CSP a trovy konania v plnej výške priznal žalobcovi ako úspešnému subjektu v konaní podľa § 255 ods. 1 CSP, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP. 4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný dňa 14.06.2024 včas odvolanie v celom rozsahu, z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a namietal, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalovaný navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Žalovaný v odvolaní namietal, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď neaplikoval zásadu sudcovskej koncentrácie na listinný dôkaz - čestné vyhlásenie spoločnosti BOSAR SK s.r.o. predložený žalobcom až na pojednávaní konanom dňa 17.04.2024. Poukazoval na to, že dodacie listy, ktorými žalobca v konaní preukazoval svoj nárok a ktoré potvrdzovali vykonanie prác spoločnosťou BOSAR SK s.r.o., predložil už vo vyjadrení k odporu zo dňa 18.11.2022, a teda už v tomto čase mal žalobca vedomosť o tom, že je povinný k prevažnej časti dodacích listov preukázať aj tvrdenie o vykonaní prác spoločnosťou BOSAR SK s.r.o. ako jeho subdodávateľom, preto už spolu s vyjadrením zo dňa 18.11.2022 mohol predložiť aj čestné vyhlásenie spoločnosti BOSAR SK s.r.o.. Uvedenú listinu však žalobca predložil až na pojednávaní dňa 17.04.2024, t. j. 15 mesiacov po tom, ako tak mohol urobiť. Mal za to, že žalobca nepostupoval bez zbytočného odkladu a prostriedok procesného útoku neuplatnil včas, preto súd prvej inštancie na čestné vyhlásenie predložené až na poslednom pojednávaní vo veci nemal prihliadnuť. Žalovaný taktiež namietal, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď na základe listinných dôkazov a výsluchu svedka Ing. O. O. mal preukázané uzavretie ústnej zmluvy o dielo medzi ním a žalobcom, a teda na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Mal za to, že žiadny listinný dôkaz nepreukázal uzavretie ústnej zmluvy o dielo a takéto skutkové zistenie nevyplynulo ani z objednávky č. 02/11/21, ktorá bola uzavretá na realizáciu prác na stavbe s označením „Čistenie odpadových vôd v meste Senec - Intenzifikácia a modernizácia jestvujúcej ČOV mesta Senec“ a nie na práce na stavbe električkovej trate Bratislava - Petržalka. S poukazom na uvedené mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie z vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým záverom, zdôraznil, že od začiatku popieral uzavretie ústnej zmluvy o dielo a namietal, že žalobca nepreukázal jej uzavretie, a teda, kto ju uzatváral, v akom rozsahu, čoho sa mala zmluva týkať, či bola dohodnutá odmena a v akej výške. 5. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 10.07.2024 a uviedol, že potreba doplnenia čestného vyhlásenia spoločnosti BOSAR SK s.r.o. vznikla až po prvom pojednávaní vo veci, a teda nemal objektívne možnosť predložiť tento dôkaz skôr, nakoľko skutočnosti, ktoré preukazoval, neboli dovtedy sporné. Poukazoval na to, že mal čestné vyhlásenie subdodávateľa pripravené pre účely reakcie na námietky žalovaného a keďže žalovaný takéto vyjadrenie nepodal, plánoval tento dôkaz predložiť na pojednávaní dňa 29.01.2024, ktoré však bolo odročené na žiadosť žalovaného. Taktiež mal za to, že predmetné čestné vyhlásenie spoločnosti BOSAR SK s.r.o. nemalo relevantný dopad na posúdenie jeho nároku a ak by ho do konanie nepredložil, žaloba by bola rovnako úspešná, preto tento dôkaz poslúžil iba na utvrdenie procesného postavenia žalobcu. Zdôraznil, že žalovaný naopak v konaní nepredložil žiadny dôkaz preukazujúci jeho argumentáciu v konaní. K spornej otázke uzavretia zmluvy o dielo žalobca uviedol, že objednávka č. 02/11/21 bola jednoznačne dojednaná s miestom plnenia na stavbe električkovej trate Bratislava - Petržalka, čo potvrdil aj svedok Ing. O. O. a vyplýva to aj z textácie samotnej objednávky. Zdôraznil, že riadne a včasné dodanie diela potvrdil aj žalovaný v predsúdnej

komunikácii. S poukazom na uvedené navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil a priznal mu nárok na náhradu trov konania. 6. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa žalovaný vyjadril v odvolacej replike zo dňa 12.08.2024 a uviedol, že čestné vyhlásenie spoločnosti BOSAR SK s.r.o. malo dopad na posúdenie žalobou uplatneného nároku, nakoľko až do jeho predloženia žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o tom, že časť prác, odmeny za vykonanie ktorých sa v konaní domáhal, vykonala spoločnosť BOSAR SK s.r.o. ako subdodávateľ žalobcu. Mal za to, že ak by súd prvej inštancie postupoval správne a na predmetné čestné vyhlásenie neprihliadol, žalobca by v konaní neuniesol dôkazné bremeno a bol by neúspešný. Taktiež namietal, že od počiatku popieral uzavretie ústnej zmluvy o dielo medzi ním a žalobcom a tento nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by jej uzavretie preukazoval. 7. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v odvolacom konaní neboli súdu doručené. 8. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo aj ako „krajský súd“) v zmysle § 34 CSP, po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. 9. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 10. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 11. Podľa § 272 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby sa zmluva uzavrela v písomnej forme. 12. Podľa § 536 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. 13. Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. 14. Podľa § 43a ods. 2 Občianskeho zákonníka, návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom. 15. Podľa § 43a ods. 3 Občianskeho zákonníka, dokiaľ nebola zmluva uzavretá, môže byť návrh odvolaný, ak odvolanie dôjde osobe, ktorej je určený, skôr, než táto osoba odoslala prijatie návrhu. 16. Podľa § 43c ods. 1 Občianskeho zákonníka, včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu. 17. Po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, napadnutým rozsudkom a s konaním pred súdom prvej inštancie, ktoré predchádzalo jeho vyhláseniu, ako aj s odvolaním žalovaného, vyjadrením žalobcu k odvolaniu a ďalšími vyjadreniami strán sporu v odvolacom konaní, odvolací súd konštatuje, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, preto v súlade s § 387 ods. 2 CSP konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav, spôsobom súladným s dikciou ustanovenia § 220 ods. 2 CSP rozhodnutie presvedčivo a náležitým spôsobom odôvodnil, keď sa v odôvodnení rozsudku vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej, pričom z odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom. Súd prvej inštancie vykonané dôkazy správne vyhodnotil a zistený skutkový stav správne právne

posúdil. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného procesu a odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku. 18. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie ceny diela vo výške 3 275 eur s príslušenstvom, a to titulom tvrdenej ústnej zmluvy o dielo, ktorá mala byť uzavretá medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom na vykonanie prác na stavbe električkovej trate Bratislava - Petržalka. Žalovaný v rámci procesnej obrany argumentoval tým, že medzi stranami sporu nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo a namietal svoju pasívnu vecnú legitimáciu v spore. Súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel, pričom dospel k záveru, že v konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom došlo k uzavretiu zmluvy o dielo v ústnej forme, predmetom ktorej bolo vykonanie prác na stavbe električkovej trate Bratislava - Petržalka, a to na základe objednávky žalovaného č. 02/11/21 zo dňa 30.11.2021 s tým, že žalobca dielo vykonal riadne a včas sám a prostredníctvom jeho subdodávateľa - spoločnosti BOSAR SK s.r.o.. 19. Úlohou odvolacieho súdu bolo posúdiť, či odvolacie námietky žalovaného sú dôvodné. 20. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie postupoval nesprávne, keď vo vzťahu k žalobcom predloženému listinnému dôkazu - čestnému vyhláseniu spoločnosti BOSAR SK s.r.o. zo dňa 09.01.2024 (č.l. 132 s. spisu) neuplatnil sudcovskú koncentráciu konania v zmysle § 153 CSP s tým, že na uvedený listinný dôkaz nemal súd prihliadnuť, odvolací súd uvádza, že koncentrácia konania je efektívnym nástrojom racionálneho a odôvodneného zrýchlenia sporového konania. Ak strana nepredložila prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas, súd nemusí (fakultatívne) na ne prihliadnuť. Včasnosť predloženia prostriedkov procesného útoku a procesnej obrany súd vyhodnocuje v okolnostiach konkrétneho prípadu a je na jeho úvahe, či omeškanie procesného útoku ospravedlní alebo prijme procesnú sankciu spočívajúcu v neprihliadaní na daný procesný úkon. Je plne v diskrečnej právomoci súdu, či omeškaný procesný úkon ospravedlní alebo nie, pričom v odôvodnení rozhodnutia vysvetlí, či a z akých dôvodov na procesný úkon prihliadol, resp. neprihliadol (k tomu viď napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS/33/2021 zo dňa 26.01.2021, publikované v Zbierke nálezov a rozhodnutí pod č. 70/2021). Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca predmetný listinný dôkaz - čestné vyhlásenie spoločnosti BOSAR SK s.r.o. zo dňa 09.01.2024, doložil do súdneho spisu na pojednávaní konanom dňa 17.04.2024 na preukázanie jeho tvrdenia, že vykonal práce pre žalovaného na stavbe električkovej trate Bratislava - Petržalka, a to sám alebo práve prostredníctvom svojho subdodávateľa - spoločnosti BOSAR SK s.r.o.. Žalovaný na uvedenom pojednávaní navrhol, aby súd prvej inštancie vo vzťahu k predloženému čestnému vyhláseniu uplatnil sudcovskú koncentráciu konania. Súd prvej inštancie v bode 35. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že sudcovskú koncentráciu konania na namietaný listinný dôkaz žalobcu neuplatnil, a to s poukazom na časovú súslednosť, z ktorej považoval za zrejmé, že uvedený dôkaz mal žalobca úmysel predložiť už na pojednávaní dňa 29.01.2024, ktoré bolo odročené na žiadosť právneho zástupcu žalovaného a predloženie tohto dôkazu navyše nevyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov v konaní. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že súd prvej inštancie v danom prípade pri posúdení otázky uplatnenia sudcovskej koncentrácie konania realizoval svoju diskrečnú právomoc, v odôvodnení napadnutého rozsudku jasne a zrozumiteľne vysvetlil, akými úvahami sa pri posudzovaní tejto otázky riadil, pričom zohľadnil jednak časovú súslednosť procesných úkonov v konaní, ako aj princíp procesnej ekonómie a hospodárnosti konania, keď skonštatoval, že predloženie tohto dôkazu žalobcom až na poslednom pojednávaní nevyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania vo veci, resp. vykonanie ďalších úkonov, a teda nedošlo k zmareniu účelu už nariadeného pojednávania. Odvolací súd zdôrazňuje, že sudcovská koncentrácia konania nie je obligatórna, ale závisí od rozhodnutia súdu, ktorý ju môže uplatniť, ak to v danom prípade považuje za potrebné na zefektívnenie a urýchlenie súdneho konania. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku zvážil a riadne sa vysporiadal s predmetným listinným dôkazom aj vo vzťahu k možnej aplikácii ustanovenia § 153 CSP a dospel k záveru, že uplatnenie sudcovskej koncentrácie v konkrétnych okolnostiach predmetnej veci nie je dôvodné, pričom svoj záver zrozumiteľne vysvetlil v odôvodnení napadnutého rozsudku.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že postupom súdu prvej inštancie, ktorý vo vzťahu k žalobcom predloženému čestnému vyhláseniu spoločnosti BOSAR SK s.r.o. neuplatnil sudcovskú koncentráciu konania, pričom tento svoj postup a záver riadne odôvodnil v napadnutom rozsudku, a pri vykonaní dokazovania na predmetný listinný dôkaz prihliadal, nedošlo k porušeniu práva žalovaného na spravodlivý proces. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 21. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď mal preukázané uzavretie ústnej zmluvy o dielo medzi ním a žalobcom a riadne vykonanie prác zo strany zhotoviteľa, odvolací súd uvádza, že sa stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, že v konaní bolo preukázané, že žalobca v právnom postavení zhotoviteľa a žalovaný v právnom postavení objednávateľa uzavreli ústnu zmluvu o dielo, predmetom ktorej bolo vykonanie prác, práca so stavebnými mechanizmami a preprava materiálov na stavbe električkovej trate v Bratislave - Petržalke, pričom žalobca tieto práce vykonal riadne a včas a žalovaný ich prevzal, avšak nezaplatil dojednanú cenu diela. Súd prvej inštancie svoje úvahy, ktorými sa pri skutkovom a právnom posúdení veci riadil riadne, podrobne a zrozumiteľne odôvodnil v bodoch 36. až 39. odôvodnenia napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. Na doplnenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd dodáva, že podľa § 43 Občianskeho zákonníka vzniká zmluva okamihom, keď prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy dôjde k subjektu, ktorému je adresovaný, a tento subjekt svojim včasným vyhlásením, resp. iným včasným konaním návrh prijme. V prípade obchodnoprávnych vzťahov, ktoré vznikajú medzi podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti, ustanovenie § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka umožňuje vznik zmluvy okrem výslovnej akceptácie návrhu na uzavretie zmluvy, aj na základe faktického konania, a to v prípade ak je splnená niektorá z podmienok stanovených predmetným zákonným ustanovením (s prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú si strany medzi sebou zaviedli alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona). Dohoda o podstatných náležitostiach zmluvy nie je nevyhnutná pre vznik zmluvy, ale vyžaduje sa ako kvalifikačné kritérium zmluvného typu. Pre platné uzatvorenie zmluvy o dielo nie je zákonnou úpravou vyžadovaná jej písomná forma. S poukazom na uvedené, mal odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie preukázané, že k uzavretiu ústnej zmluvy o dielo medzi žalobcom v právnom postavení zhotoviteľa a žalovaným v právnom postavení objednávateľa došlo na základe objednávky žalovaného č. 02/11/21 zo dňa 30.11.2021, z ktorej jednoznačne vyplynulo označenie zmluvných strán, predmet plnenia objednávky, termín plnenia predmetu objednávky, maximálna cena za objednané služby, ako aj miesto plnenia predmetu objednávky, a to zriadenie staveniska - Petržalka. Z hlavnej časti tejto objednávky bolo pritom zrejmé, že sa vzťahovala na manuálne činnosti, prevoz materiálu a prácu so stavebnými mechanizmami žalobcom na stavenisku v Petržalke s tým, že v nej bola uvedená aj hodinová sadzba za jednotlivé pracovné úkony a objednávka bola stranami sporu aj podpísaná. Z výsluchu svedka Ing. O. O. a záznamov o prevádzke stroja a vozidla nákladnej dopravy (č.l. 43 - 49 s. spisu), v spojení s čestným vyhlásením spoločnosti BOSAR SK s.r.o. zároveň vyplynulo, že žalobca ako zhotoviteľ vykonával a vykonal žalovaným objednané práce na stavenisku v Petržalke, a to priamo pre žalovaného sám alebo prostredníctvom svojho subdodávateľa. Pokiaľ žalovaný v odvolaní poukazoval na bod 4. „Ostatných podmienok“ objednávky č. 02/11/21 a namietal, že jeho objednávka sa mala vzťahovať na objednávku prác na stavbe s označením „Čistenie odpadových vôd v meste Senec - Intenzifikácia a modernizácia jestvujúcej ČOV mesta Senec“, a teda nie prác, ktorých zaplatenia sa žalobca domáhal v konaní, odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že toto tvrdenie žalovaného nevyplýva z hlavnej časti ním vyhotovenej objednávky, v ktorej je jasne určené miesto plnenia objednávky na stavenisku v Petržalke a uvedené nevyplynulo ani z výsluchu svedka Ing. O. O.. Odvolací súd taktiež v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v danom prípade sa jedná o objednávku priamo vypracovanú žalovaným, preto rozpor medzi jej hlavnou časťou a obsahom bodu 4. „Ostatných podmienok“ nemožno pričítať na ťarchu žalobcu ako adresáta tejto objednávky, ktorý na určenie jej obsahu nemal žiadny vplyv. Žalovaný taktiež sporoval vykonanie objednaných prác priamo žalobcom ako zhotoviteľom. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie poukazuje na čestné vyhlásenie spoločnosti BOSAR SK s.r.o.

a záznamy o prevádzke stroja a vozidla nákladnej dopravy, z ktorých je zrejmé, že práce na stavbe v Petržalke žalobca vykonal, a to sám alebo prostredníctvom svojho subdodávateľa. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov, pri ich posúdení jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach dospel k správnym skutkovým záverom, a teda vec správne skutkovo posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca v konaní preukázal uzavretie ústnej zmluvy o dielo medzi ním ako zhotoviteľom a žalovaným ako objednávateľom a riadne a včasné vykonanie objednaných prác žalobcom na dohodnutom mieste plnenia. Odvolací súd preto považoval túto odvolaciu námietku žalovaného za nedôvodnú. 22. Záverom odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len ako „ESĽP") vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 Dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie, vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 Dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higins c. Francúzsko z 19. februára 1998). 23. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP potvrdil, keďže neboli naplnené odvolacie dôvody uvádzané žalovaným. 24. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, keďže žalobca bol v odvolacom konaní úspešný v celom rozsahu, odvolací súd mu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 26. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2, veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP).

Citované v ďalších rozhodnutiach

Napadnuté rozhodnutia, o ktorých rozhodol vo výroku

Rozhodnutia, na ktoré sa odkazuje

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 6122437401)

  1. 15. 5. 2024Rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 23Cb/171/2022 z 15. 5. 2024potvrdené
  2. 25. 9. 2025Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6Cob/189/2024 z 25. 9. 2025 (toto rozhodnutie)