Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3Cob/24/2025 6122469701 25. 04. 2025 JUDr. Marta Šašinková ECLI:SK:KSBA:2025:6122469701.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marty Šašinkovej a členov senátu Mgr. Štefana Zelenáka a JUDr. Ley Gubovej, v právnej veci žalobcu H.. P. P., H.., Martinská dolina 21, 949 01 Nitra, IČO: 50 185 861, právne zast.: JUDr. Marek Ďuran, advokát, Štefánikova 34, 949 01 Nitra, IČO: 30 788 285, proti žalovanému Pôdohospodárska platobná agentúra, Hraničná 4826/12, 821 05 Bratislava, IČO: 30 794 323, o zaplatenie 35.000,- EUR s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-22Cb/212/2022-332 zo dňa 20.11.2024 a proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-22Cb/212/2022-360 zo dňa 11.12.2024 jednohlasne, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-22Cb/212/2022-332 zo dňa 20.11.2024 o d m i e t a . II. Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-22Cb/212/2022-360 zo dňa 11.12.2024 p o t v r d z u j e . III. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvým výrokom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 35.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 11 % ročne zo sumy 35.000,-Eur od 29.11.2022 do zaplatenia a paušálnou náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,-Eur, druhým výrokom konanie v časti 604,56 Eur zastavil a tretím výrokom žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením. 2. V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že návrhom zo dňa 16.11.2022 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na splnenie povinnosti-zaplatenie sumy 35.000,-Eur s prísl. (úroky z omeškania, náklady s uplatnením pohľadávky 604,56 eur a paušálna náhrada 40,-Eur) titulom bezdôvodného obohatenia týkajúcej sa žalobcom vrátenej sumy, t.j. pôvodne nenávratného finančného príspevku podľa zmluvy č. 061NR090312 z 10.8.2017. Žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci dňa 20.11.2024, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (predvolanie mu bolo doručené do elektronickej schránky dňa 29.04.2024) a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný nijak neospravedlnil svoju neprítomnosť na uvedenom pojednávaní. Na pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu, ktorý navrhol, aby súd rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie. 3. Vzhľadom na to, že boli splnené všetky zákonné predpoklady na rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalovaného na pojednávaní podľa § 274 C.s.p. a berúc do úvahy späťvzatie žaloby v časti príslušenstva pohľadávky (sumy 604,56 Eur), súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom pre zmeškanie tak, že zaviazal žalovaného na zaplatenie žalovanej sumy spolu s príslušenstvom, paušálnou náhradou vo výške 40,-Eur a konanie v časti 604,56 Eur zastavil z dôvodu späťvzatia. O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p., na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalobca, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. 4. Proti rozsudku podal žalovaný v zmysle ust. § 355 ods.1 v spojitosti s ust. § 356 písm. b/ C.s.p. odvolanie z dôvodov v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. a/ C.s.p.. V odvolaní uviedol, že žalovaný zmeškal pojednávanie vo veci nariadené na deň 20.11.2024 z ospravedlniteľných dôvodov, ktoré znemožnili žalovanému účasť na pojednávaní, nakoľko zamestnanec žalovaného, ktorý bol v predmetnej veci poverený na zastupovanie, náhle ochorel. Predmetný dôvod preukazujú samotné prílohy tohto podania, podľa ktorých je zjavné, že zdravotný stav povereného zamestnanca, ktorý bol poverený na zastupovanie žalovaného v predmetnom právnom spore pred súdom dňa 1.10.2024, sa náhle zhoršil a tak mu nebolo umožnené sa nielen pojednávania zúčastniť, ale aj vopred konajúci súd o tejto skutočnosti informovať. Zdravotný stav povereného zamestnanca p. E.. D. sa rapídne zhoršil dňa 15.11.2024, v dôsledku čoho musel celý nasledujúci pracovný týždeň byť v liečebnom režime v domácom prostredí. Ošetrujúci lekár uznal u povereného zamestnanca žalovaného dočasnú práceneschopnosť v dňoch od 18.11. do 24.11.2024 (vrátane). Žalovaný upriamil pozornosť aj na doručenú žiadosť žalovaného o odročenie termínu pojednávania zo dňa 25.4.2024, č. 133050/2024, v ktorej žalovaný poukázal na uskutočnenú zásadnú organizačnú zmenu žalovaného, dôsledkom ktorej došlo k poklesu počtu zamestnancov oprávnených zastupovať žalovaného v súdnych sporoch. Z dôvodu nedostatku zamestnancov na strane žalovaného, ktorí sú spôsobilí zastupovať žalovaného v konaní, nebolo v kapacitách a možnostiach žalovaného zabezpečiť účasť žalovaného na termíne pojednávania vytýčeného na deň 29.4.2024, nakoľko štátnozamestnanecký pomer zamestnanca, ktorý predmetný spor pôvodne zastupoval, skončil k dátumu 25.4.2024. Predmetnej žiadosti o odročenie termínu pojednávania konajúci súd vyhovel a vytýčené /predchádzajúce/ pojednávanie na deň 29.4.2024 odročil. Z uvedeného je zjavné, že súd sa stotožnil so žalovaným a podanie považoval za dôvodné. 5. Žalovaný poukázal na Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 04.02.2021, sp. zn.: III ÚS 89/2021 podľa ktorého: „Rozsudok pre zmeškanie prispieva k urýchleniu či ukončeniu konania v prípadoch, ak niektorá z procesných strán je v konaní nečinná, no zároveň má voči nečinnej procesnej strane sankčný charakter, keď v podstatnej miere obmedzuje jej možnosť uplatňovať v konaní jej práva. S ohľadom na túto skutočnosť súd, ktorý rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie, musí vždy s ohľadom na okolnosti prípadu uvážlivo posúdiť, či vydanie takéhoto rozhodnutia je na mieste, či jeho vydaním nedôjde k narušeniu procesnej rovnosti účastníkov konania. Z uvedených dôvodov by súd mal pristupovať k uplatneniu tohto inštitútu zdržanlivo a v nejednoznačných prípadoch by k vydaniu rozsudku pre zmeškanie pristúpiť nemal. Súd rozhodujúci rozsudkom pre zmeškanie musí vnímať, že materiálnou podmienkou jeho vydania je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. Z uvedeného dôvodu by mal súd rozlišovať, či v okolnostiach danej veci je neúčasť na pojednávaní dôsledkom nezáujmu strany o vývoj a priebeh konania alebo ide len o zmeškanie pojednávania. Súd by tak vždy mal prihliadnuť na predchádzajúcu procesnú aktivitu procesnej strany v konaní a voliť túto formu rozhodnutia v prípadoch, keď je zjavné s ohľadom na predchádzajúce správanie procesnej strany, že táto sa nechce na konaní aktívne podieľať, prípadne konanie len účelovo predlžuje. Ak teda v konaní inak aktívna procesná strana zmešká pojednávanie, nie je vydanie rozsudku pre zmeškanie dôvodné, najmä nie v situácii, ak sa procesná strana snažila riadne a včas z neúčasti na pojednávaní ospravedlniť vážnymi dôvodmi, i keď sa jej to z objektívnych príčin nepodarilo.“ 6. Žalovaný v nadväznosti na uvedenú aplikovateľnú súdnu prax konštatoval, že v predmetnej veci nie je dôvodné hovoriť o pasivite žalovaného a súd bol povinný zohľadniť aktívne konanie žalovaného v celom konaní a mal dôsledne posúdiť dôvodnosť vydania rozsudku pre zmeškanie, nakoľko konanie žalovaného rozhodne nemožno považovať za nezáujem o vývoj a priebeh konania. Žalovaný sa aktívne podieľal na celom konaní, kedy proti vydanému platobnému rozkazu v zákonom stanovenej lehote podal odpor zo dňa12.12.2022, následne dňa 19.1.2023 vyjadrením žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 22.12.2022 aktívne konal ďalej, a teda opätovne si splnil základnú povinnosť sporovej strany a predložil súdu ďalšie relevantné vyjadrenie do konania, takisto žalovaný reagoval na vyjadrenie žalobcu zo dňa 17.02.2023 vyjadrením zo dňa 31.08.2023. Nečinnosť žalovaného si konajúci súd nemohol zdôvodniť ani účasťou žalovaného na predbežnom prejednaní sporu dňa 11.09.2023, kedy sa žalovaný zúčastnil tohto úkonu prostredníctvom zamestnanca, ktorý v zmysle vyššie uvedeného ku dňu 25.04.2024 ukončil štátnozamestnanecký pomer so žalovaným. Žalovaný následne predložil ďalšie vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu zo dňa 22.02.2024 (v podaní nesprávne uvedený rok 2023), ktorým opakovane preukázal procesnú aktivitu v konaní. Na pojednávanie nariadeného na deň 28.02.2024 sa žalovaný taktiež riadne dostavil a do tohto momentu nebol ani inak nečinný.
7. Žalovaný ďalej poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu, podľa ktorého materiálnou podmienkou vydania rozsudku pre zmeškanie je neprítomnosť procesnej aktivity jednej z procesných strán. (III. ÚS 354/2021, III. US 89/2021 / alebo II. ÚS 288/2021/. Ak teda dôjde k zmeškaniu pojednávania neúmyselne (bez ohľadu na to, či zmeškanie spôsobili objektívne alebo subjektívne okolnosti), pričom žalovaný je inak v danom konaní procesné aktívny (napr. podal vyjadrenie k žalobe alebo ďalšie podania, zúčastnil sa na predchádzajúcich pojednávaniach), rozsudok pre zmeškanie by súd nemal vydať (napr. III US 89/2021). Poukázal aj na Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 04.06.2019, sp. zn. I. ÚS 233/2019: „...formalistický výklad ustanovenia § 274 C.s.p., a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie“, skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 C.s.p. posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ustanovenia § 274 C.s.p. by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).'' 8. Žalovaný je toho názoru, že výklad procesného pravidla súdu prvej inštancie v predmetnej veci viedol k evidentne nespravodlivému dôsledku z hľadiska predmetu sporu a v predmetnom konaní neboli splnené podmienky na vydanie napadnutého rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný sa na vytýčené pojednávanie nariadeného na deň 20.11.2024 nemohol dostaviť z dôvodu výskytu závažných okolností, ktoré žalovaný uviedol a súčasne preukázal dôkazmi označenými vyššie. Žalovaný na záver ešte raz zdôraznil skutočnosť, že v predmetnom súdnom konaní aktívne konal, v stanovených lehotách v zmysle výziev súdu predložil viacero vyjadrení, zúčastnil sa predbežného prejednania sporu a prvého pojednávania, pričom žiadnym spôsobom nemaril konanie. Takisto nemožno hovoriť ani o špekulatívnom konaní žalovaného, nakoľko konajúci súd prvej inštancie už vopred mal vedomosť o organizačných zmenách žalovaného a poklese počtu zamestnancoch žalovaného, tzn. žalovaný nevyužíva túto argumentáciu ako zámienku až v tomto podaní. Žalovaný vzhľadom na tvrdenia uvedené v odvolaní žiadal odvolací súd, aby v predmetnej veci zvážil všetky uskutočnené úkony žalovaného a posúdil nedôvodnosť a nesplnenie podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie. Navrhol , aby odvolací súd v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. napadnutý rozsudok Mestského súdu Bratislava III zo dňa 20.11.2024 ako rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil. 9. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného písomne vyjadril podaním zo dňa 29.1.2025, v ktorom uviedol, že súhlasí s postupom prvoinštančného súdu a vydaním rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný bol o tejto možnosti riadne a včas informovaný, ako aj poučený o následkoch nedostavenia sa na nariadené pojednávanie. Zároveň ako takisto správne uviedol súd prvej inštancie, tak to bol práve žalovaný, kvôli ktorému sa pojednávanie už odložilo a predlžoval tým tak celé konanie. Žalovaný pritom už použil tie isté argumenty o zmeškaní pojednávania aj na súde prvej inštancie pri návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (ktorému súd prvej inštancie nevyhovel), takže vo svojom odvolaní prakticky len opakuje ten istý text. Dôvodil a dôvodí údajným ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý sa nemohol dostaviť na nariadené pojednávanie, a to síce, že na pojednávaní sa mohol zúčastniť len jeden jediný zamestnanec a práve tento poverený zamestnanec bol v čase konania pojednávania práceneschopný. V prípade žalovaného je však potrebné poukázať na skutočnosť, že sa jedná o orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou a s viac ako 600 zamestnancami. Pri takto veľkom orgáne štátnej správy snáď potom nie je možné spoliehať sa na jednu poverenú osobu na jedno konkrétne konanie. Žalovaný tak len účelovo navádza odvolací súd na myšlienku, že okrem uvedeného zamestnanca sa nikto iný nemohol nariadeného pojednávania zúčastniť. Preto nie je možné tvrdiť, že žalovaného nemal kto zastupovať na konaní pred súdom. Obzvlášť, ak už raz bolo pojednávanie vo veci kvôli tomu odročené a žalovaný sa mohol na situáciu náležite pripraviť, keďže aprílové pojednávanie bolo odročené o viac ako 6 mesiacov. 10. Podľa žalobcu žalovanému nič nebránilo vtom, aby sa nechal zastúpiť advokátom ako kvalifikovaným právnym zástupcom tak, ako to robia aj iné orgány štátnej správy v početných právnych sporoch a konaniach. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že údajne jediný a ten správny zamestnanec mal zhoršený stav už od 15.11.2024 (podľa tvrdenia samotného žalovaného), t. j. 5 dní pred pojednávaním. Od 18.11.2024 (2 dni pred pojednávaním) už zamestnanec žalovaného ani neprišiel do práce, takže žalovaný musel najneskôr v tento deň vedieť, že poverený zamestnanec sa nebude môcť zúčastniť pojednávania a mohol tak dať včas vedieť žalobcovi ako aj konajúcemu súdu, čo však zjavne neurobil. Nie je preto pravdou, ako to tvrdí žalovaný vo svojom odvolaní, že
svoju neúčasť riadne odôvodnil a je treba ju považovať za ospravedlniteľný dôvod. Žalovaný totiž zaslal ospravedlnenie a práceneschopnosť povereného zamestnanca až po viac ako dvoch týždňoch od dotknutého pojednávania. Teda až následne, prakticky 2 týždne po pojednávaní a vyhlásení rozsudku žalovaný zistil, že zrejme bolo pojednávanie, a že asi musí vymyslieť dobrý príbeh, prečo sa na pojednávanie nedostavil a prečo sa na toto pojednávanie mohol a musel dostaviť práve ten jediný poverený zamestnanec. Žalobca nerozumie, prečo by mal byť za nečinnosť žalovaného, resp. pochybenia žalovaného (či už manažérske, právne alebo akékoľvek iné) postihnutý on. Práve zrušením rozsudku a vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie by mohol byť narušený princíp rovnosti strán, ako aj právo na spravodlivý proces na strane žalobcu, keďže v prípade, ak by sa nezúčastnil dotknutého pojednávania on, mohol byť rovnaký postup (t. j. vydanie rozsudku pre zmeškanie) využitý aj proti nemu (keďže o ňom bol riadne poučený). Žalobca navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 11. Uznesením č.k. B2-22Cb/212/2022-360 zo dňa 11.12.2024 súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-22Cb/212/2022-332 zo dňa 20.11.2024 zamietol. Uznesenie odôvodnil tým, že žalovaný súdu nepreukázal, že pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu. Žalovaný v návrhu tvrdil, že pojednávanie zmeškal z dôvodu náhlej choroby zamestnanca povereného na zastupovanie - E.. Q. D.P. (poverený na zastupovanie žalovaného od 1.10.2024). Súd vzhľadom na zdokladovanie práceneschopnosti uvedeného zamestnanca v čase od 18.11.2024 do 24.11.2024 nemal pochybnosti o tom, že uvedený zamestnanec sa nemohol dostaviť na predmetné pojednávanie dňa 20.11.2024, avšak práceneschopnosť tohto zamestnanca v dotknutom čase nepovažuje za ospravedlniteľný dôvod. V prvom rade žalovaný neoznámil súdu včas svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 20.11.2024 spolu s uvedením vážnych okolností, hoci zdravotný stav dotknutého zamestnanca sa mal rapídne zhoršiť už 15.11.2024, ale práceneschopný bol až od 18.11.2024. O zhoršenom stave svojho zamestnanca musel žalovaný vedieť minimálne od 18.11.2024, kedy sa nedostavil do práce a odkedy bol práceneschopný (elektronické tlačivo o práceneschopnosti bolo vystavené už dňa 18.11.2024). V priebehu dvoch dní tak žalovaný mohol ospravedlniť neprítomnosť žalovaného na pojednávaní, v dôsledku ochorenia povereného zamestnanca, príp. žiadať o odročenie pojednávania, čo však neurobil. Okrem toho bolo v záujme žalovaného zabezpečiť za práceneschopného zamestnanca náhradu, či už výberom iného zamestnanca z právneho odboru žalovaného, príp. na pojednávanie sa mohol dostaviť sám riaditeľ sekcie právnych služieb D.. E. T., nakoľko v predmetnej veci podpisoval za žalovaného odpor a vyjadrenia k sporu. Súd nemal pochybnosti ani o existencii iných zamestnancov z právneho odboru žalovaného, ktorí mohli byť poverení na zastupovanie žalovaného na pojednávaní, napr. E.. F. U. (hlavný štátny radca z odboru všeobecnej právnej podpory), ktorá už v tomto konaní so súdom komunikovala, či iní zamestnanci z právneho odboru, a to bez ohľadu na to, či sa špecializujú na obchodné právo. Taktiež mal žalovaný možnosť dať sa v konaní zastúpiť advokátom, ak dlhodobo nemá k dispozícii dostatok kvalifikovaných ľudí z dôvodu organizačných zmien žalovaného. 12. Súd prvej inštancie v uznesení zdôraznil, že neprehliada procesnú aktivitu žalovaného, hoci tento niekoľkokrát žiadal o odročenie pojednávania - či už zo zdravotných dôvodov (žiadosť z 25.03.2024), alebo z dôvodu organizačných zmien (žiadosť z 25.04.2024), pričom súd im vyhovel. V danom prípade však jeho predchádzajúca procesná aktivita nemá podstatný vplyv na posúdenie existencie ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý žalovaný zmeškal pojednávanie, nakoľko sa žalovaný po dvoch odročených pojednávaniach (z dôvodov na jeho strane) nedostavil na pojednávanie dňa 20.11.2024, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (súčasne bol v predvolaní na pojednávanie poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie), pričom ani neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Na základe všetkých uvedených skutočností, predovšetkým toho, že žalovaný sa nedostavil na predmetné pojednávanie a súčasne neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami, súd dospel k záveru, že návrh žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie nemá oporu v zákone a preto ho zamietol. 13. Proti uzneseniu podal včas odvolanie žalovaný z dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p., keďže odvolanie voči uzneseniu je zákonom prípustné. Odvolanie žalovaný odôvodnil podľa ust. § 357 (správne malo byť § 365) písm. d/, e/, f/ a h/ C.s.p.. Žalovaný vytýka súdu prvej inštancie, že správu ošetrujúceho lekára zástupcu žalovaného, ktorý sa nedostavil na pojednávanie vyhodnotil príliš formalisticky, jednostranne a účelovo. Žalovaný opätovne poukázal na priebeh zhoršovania zdravotného stavu zástupcu žalovaného a zdôraznil, že tento mu znemožňoval včas sa ospravedlniť a tak požiadať súd o odročenie pojednávania. Žalovaný uviedol, že okrem neúčasti žalovaného na vytýčenom pojednávaní dňa 20.11.2024 nie je po pravde reálne možné žalovanému vytknúť žiadnu/akúkoľvek
procesnú nečinnosť v súdnom konaní. Žalovaný totiž riadne reagoval na výzvy súdu prvej inštancie, aby sa písomne vyjadril k veci a dostavil sa na predbežné prejednanie sporu/príslušné pojednávania. Žalovaný je názoru, že odvolaním napadnuté uznesenie súdu je arbitrárne a ide zároveň o neprípustný formalistický postup súdu prvej inštancie, ktorý je v zásade protiústavný. Účelom zákonnej úpravy v rámci najmä C.s.p. je zabezpečiť žalovanému súdnu ochranu aj v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu neustanoví na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Za ospravedlniteľný dôvod nie je možné považovať okolnosť, ktorá žalovanému bola známa resp. jeho právnemu zástupcovi. Ako bolo dokladované, nutnosť využiť lekársku pomoc nenastala v značnom čase/predstihu pred nariadeným pojednávaním z 20.11.2024, ktorá mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, pričom nie je možné konštatovať, že boli prítomné objektívne okolnosti nebrániace tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. 14. Žalovaný poukázal na to, že súd prvej inštancie nemusel vôbec rozhodnúť uznesením o zamietnutí návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, resp. skôr samotným rozsudkom pre zmeškanie, mohol postupovať a rozhodnúť podľa § 184 ods. 2 a 3 C.s.p.. Ďalej žalovaný zastáva právne stanovisko, že súd je povinný skúmať, či žalobcom tvrdený skutkový stav v žalobe je nesporný, nakoľko súd prvej inštancie neuviedol v rozsudku pre zmeškanie žiadne vecné skutočnosti týkajúce sa merita veci, ani neprihliadal na všetky skutočnosti, na ktoré súd zo zákona prihliadať má. Ak súd dospeje k názoru, že žalobcom tvrdený skutkový stav nie je nesporný (teda ak má pochybnosti o správnosti skutkových či právnych tvrdení žalobcu), nemal by v žiadnom prípade vydať kontumačný rozsudok a mal by pokračovať v konaní (aj keď by boli splnené formálne podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie). Podľa C.s.p. sa práceneschopnosť zvoleného zástupcu, zamestnanca môže považovať za vážny dôvod neúčasti na pojednávaní, pričom žalovaný požiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti z vážnych dôvodov, ktorými bol zdravotný stav, ktorý znemožnil zástupcovi účasť na pojednávaní. Na doloženie dôvodu bol predložený dôkaz a to lekárske potvrdenie o práceneschopnosti. Súd mal takýto dôvod uznať, či napríklad mohol vecne pokračovať v konaní aj bez prítomnosti žalovaného. V praxi, ak súd nemá preukázaný skutočný nezáujem žalovaného o vedenie konania, mal by konanie v neprítomnosti žalovaného jednoznačne uprednostniť pred vydaním kontumačného rozsudku. Súd tak pri rešpekte k právam žalobcu dosiahne rovnaký cieľ (zabezpečenie konania bez prieťahov), ale bez neprimeraného zásahu do procesných práv žalovaného v dôsledku vydania kontumačného rozsudku. Nemožno tiež súhlasiť so záverom o nepotrebnosti zváženia procesnej aktivity žalovaného a ak má súd vo všeobecnosti pochybnosti o skutočnom nezáujme žalovaného o konanie (napríklad je mu známa procesná aktivita žalovaného v iných súvisiacich konaniach), rozsudok pre zmeškanie by v žiadnom prípade vydať nemal. Ani sa nejednalo o akékoľvek snahy o obštrukcie žalovaného. Žalovaný bol inak v predmetnom konaní procesne aktívny (podal odpor, vyjadrenia k žalobe ako aj ďalšie podania, zúčastnil sa na predchádzajúcich pojednávaniach, ktoré neboli odročené), rozsudok pre zmeškanie by súd nemal vydať - čo je primárne vecný názor Ústavného súdu SR odprezentovaný v uznesení sp. zn. III. ÚS 89/2021. Aj keď znenie § 274 C.s.p. teoreticky pripúšťa vydanie kontumačného rozsudku na ktoromkoľvek pojednávaní, judikatúra Ústavného súdu SR má za to, že v podstate vylučuje vydanie rozsudku pre zmeškanie na inom ako na prvom pojednávaní. Ak sa už žalovaný zúčastnil na predchádzajúcich pojednávaniach vo veci, nemožno usudzovať len na základe zmeškania jedného pojednávania, že nemá skutočný záujem o konanie. Žalovaný sa zúčastnil pojednávaní, na ktoré bol predvolaný a neboli odročené s výnimkou sporného z 20.11.2024, ale v konaní v žiadnom prípade nebol pasívny. 15. V odvolaní žalovaný poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu a NS SR najmä: nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 288/2021,uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 398/2020, nález Ústavného súdu SR sp. zn. III.ÚS121/2021, uznesenie ÚS sp. zn. I.ÚS 233/2019, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obdo/89/2021 a uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Obdo/6/2023. 16. Podľa žalovaného postup podľa § 274 C.s.p. môže byť opodstatnený a legitímny iba v tom prípade, ak žalovaný bol v konaní úplne pasívny, nevyjadril sa písomne či ani sa nezúčastnil na žiadnych pojednávaniach vo veci. Ak však už žalovaný v konaní podal svoje písomné vyjadrenia, zúčastnil sa na predchádzajúcom pojednávaní, vo svetle judikatúry Ústavného súdu SR a práva žalovaného na spravodlivý proces súd mal vziať tvrdenia žalovaného do úvahy a kontumačný rozsudok na návrh žalovaného zrušiť (ak nie rovno nevydať) pričom žalovaný účinne popieral tvrdenia žalobcu. Súd taktiež ani len nebol oprávnený žalobcu poučiť o možnosti navrhnúť kontumačný rozsudok, lebo by tým neprimerane znevýhodnil sporovú stranu žalovaného suplovaním aktivity druhej sporovej strany žalobcu, a porušil by tým princíp „rovnosti zbraní“. 17. Na zdôraznenie žalovaný uviedol, že v roku 2024 prebehla v rozpočtovej organizácii žalovaného organizačná zmena a uvedená sekcia právnych služieb už viac neexistuje tzn. predmetná osoba
D.. T. sa nemohla zúčastniť pojednávania vo veci z dôvodu, že jednak predmetný zamestnanec je už dnes generálny riaditeľ štátneho podniku v pôsobnosti Ministerstva dopravy SR a jednak vecná pôsobnosť zastupovania v súdnych konaniach podľa organizačného poriadku žalovaného (ktorý schvaľuje Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR) prešla na iný novo-vytvorený organizačný útvar s čím boli sprevádzané aj personálne výmeny na jednotlivých štátnozamestnaneckých miestach. Na tomto žalovaný dodáva, že v zmysle vyššie uvedeného sa javí postup súdu prvej inštancie ako taký, ktorý nemá oporu v rozhodnutiach najvyšších súdnych inštancií a je neprimerane prísny. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol súdu prvej inštancie, aby odvolaniu žalovaného v celom rozsahu vyhovel a uznesenie Mestského súdu Bratislava III o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 11.12.2024 zrušil. Eventuálne, aby predložil bezodkladne vec odvolaciemu súdu a súd druhého stupňa zmení uznesenie Mestského súdu Bratislava III o zamietnutí návrhu žalovaného na zrušenie rozsudku pre zmeškanie zo dňa 11.12.2024 tak, že zruší rozsudok pre zmeškanie zo dňa 20.11.2024 a začne sa vo veci opäť konať. 18. K odvolaniu žalovaného proti uzneseniu sa podaním zo dňa 29.1.2025 vyjadril žalobca, ktorý súhlasí s postupom prvoinštančného súdu a vydaním rozsudku pre zmeškanie. Žalovaný bol o tejto možnosti riadne a včas informovaný, ako aj poučený o následkoch nedostavenia sa na nariadené pojednávanie. Zároveň ako takisto správne uviedol súd prvej inštancie, tak bol to práve žalovaný, kvôli ktorému sa pojednávanie už odložilo a predlžoval tým tak celé konanie. Žalovaný pritom už použil tie isté argumenty o zmeškaní pojednávania aj na súde prvej inštancie pri návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie (ktorému súd prvej inštancie nevyhovel), takže vo svojom odvolaní prakticky len opakuje ten istý text. Dôvodil a dôvodí údajným ospravedlniteľným dôvodom, pre ktorý sa nemohol dostaviť na nariadené pojednávanie, a to síce, že na pojednávaní sa mohol zúčastniť len jeden jediný zamestnanec a práve tento poverený zamestnanec bol v čase konania pojednávania práceneschopný. V prípade žalovaného je však potrebné poukázať na skutočnosť, že sa jedná o orgán štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou a s viac ako 600 zamestnancami. Pri takto veľkom orgáne štátnej správy snáď potom nie je možné spoliehať sa na jednu poverenú osobu na jedno konkrétne konanie. Žalovaný tak len účelovo navádza odvolací súd na myšlienku, že okrem uvedeného zamestnanca sa nikto iný nemohol nariadeného pojednávania zúčastniť. Preto nie je možné tvrdiť, že žalovaného nemal kto zastupovať na konaní pred súdom. Obzvlášť, ak už raz bolo pojednávanie vo veci kvôli tomu odročené a žalovaný sa mohol na situáciu náležite pripraviť, keďže aprílové pojednávanie bolo odročené o viac ako 6 mesiacov. 19. Podľa žalobcu žalovanému nič nebránilo v tom, aby sa nechal zastúpiť advokátom ako kvalifikovaným právnym zástupcom tak, ako to robia aj iné orgány štátnej správy v početných právnych sporoch a konaniach. Zároveň žalobca poukázal na skutočnosť, že údajne jediný a ten správny zamestnanec mal zhoršený stav už od 15.11.2024 (podľa tvrdenia samotného žalovaného), t. j. 5 dní pred pojednávaním. Od 18.11.2024 (2 dni pred pojednávaním) už zamestnanec žalovaného ani neprišiel do práce, takže žalovaný musel najneskôr v tento deň vedieť, že poverený zamestnanec sa nebude môcť zúčastniť pojednávania a mohol tak dať včas vedieť žalobcovi ako aj konajúcemu súdu, čo však zjavne neurobil .Nie je preto pravdou, ako to tvrdí žalovaný vo svojom odvolaní, že svoju neúčasť riadne odôvodnil a je treba ju považovať za ospravedlniteľný dôvod. Žalovaný totiž zaslal ospravedlnenie a práceneschopnosť povereného zamestnanca až po viac ako dvoch týždňoch od dotknutého pojednávania. Teda až následne, prakticky 2 týždne po pojednávaní a vyhlásení rozsudku žalovaný zistil, že zrejme bolo pojednávanie a že asi musí vymyslieť dobrý príbeh, prečo sa na pojednávanie nedostavil a prečo sa na toto pojednávanie mohol a musel dostaviť práve ten jediný poverený zamestnanec. Žalobca nerozumie, prečo by mal byť za nečinnosť žalovaného, resp. pochybenia žalovaného (či už manažérske, právne alebo akékoľvek iné) postihnutý on. Práve zrušením rozsudku a vrátením veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie by mohol byť narušený princíp rovnosti strán, ako aj právo na spravodlivý proces na strane žalobcu, keďže v prípade, ak by sa nezúčastnil dotknutého pojednávania on, mohol byť rovnaký postup (t. j. vydanie rozsudku pre zmeškanie) využitý aj proti nemu (keďže o ňom bol riadne poučený). Žalobca navrhol napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a žalobcovi priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 20. K vyjadreniam žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý sa pridržiava svojich tvrdení uvedených vo vyjadreniach žalovaného zo dňa 4.12.2024 a navrhol odvolaciemu súdu rozsudok pre zmeškanie zrušiť a nariadiť nové pojednávanie. 21. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania. Po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi
odvolania žalovaného, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie proti rozsudku je potrebné odmietnuť a odvolanie voči uzneseniu nie je dôvodné. 22. Predmetom odvolacieho konania je odvolanie žalovaného voči uzneseniu, Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-22Cb/212/2022-360 zo dňa 11.12.2024, ktorým súd prvej inštancie rozhodol tak, že návrh žalovaného zo dňa 4.12.2024 na zrušenie rozsudku pre zmeškanie Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-22Cb/212/2022 zo dňa 20.11.2024 zamietol. 23. Podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 24. Podľa článku 17 C.s.p., súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 25. Podľa ust. § 274 C.s.p., na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 26. Podľa § 277 ods.2 C.s.p., ak žalovaný z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalovaného tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. 27. Podľa § 277 ods.3 C.s.p. návrh podľa odsekov 1 a 2 môže žalovaný podať do 15 dní odkedy sa o rozsudku pre zmeškanie dozvedel; o tom žalovaného v rozsudku pre zmeškanie súd poučí. 28. Zrušenie rozsudku pre zmeškanie na návrh strany sporu prichádza do úvahy len z dôležitého ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý sa nemohla dostaviť na pojednávanie. Ide hlavne o nepredvídateľné a neočakávané prekážky napr. náhle zhoršenie zdravotného stavu právneho zástupcu alebo osoby blízkej, náhle zhoršená dopravná situácia a pod., pre ktoré by bolo nespravodlivé sankcionovať stranu sporu za porušenie povinnosti, keďže toto porušenie strana sporu sama od seba nezapríčinila. Odvolací súd z obsahu spisového materiálu zistil, že súd prvej inštancie vo veci nariadil pojednávanie na deň 20.11.2024 o 9.00 hod. Predvolanie zo dňa 29.4.2024 bol žalovanému doručené do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, a to zákona o e-Governmente dňa 29.4.2024. V predvolaní bol žalovaný poučený o možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 274 C.s.p.. Táto skutočnosť nebola medzi stranami sporná. Spornou v konaní zostala skutočnosť, či sa jedná o ospravedlniteľný dôvod neúčasti žalovaného na pojednávaní. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ospravedlniteľným dôvodom v zmysle § 227 ods. 2 C.s.p. sú len také okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane, boli príčinou, že sa nemohol na pojednávanie dostaviť, prípadne svoju neúčasť vopred riadne ospravedlniť a ktoré za danej situácie možno považovať za dôvod ospravedlňujúci zmeškanie konania. Za ospravedlniteľný dôvod nemožno považovať okolnosť, ktorá žalobcovi bola známa, ktorá mu objektívne znemožňovala účasť na pojednávaní, avšak žiadne objektívne okolnosti nebránili tomu, aby svoju neúčasť na pojednávaní včas ospravedlnil. 29. V prejednávanej veci boli podľa názoru odvolacieho súdu splnené všetky zákonné požiadavky pre možnosť súdu prvej inštancie rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie v zmysle ust. § 274 C.s.p. a zároveň neboli splnené podmienky podľa ust. § 277 ods. 2C.s.p. pre zrušenie rozsudku pre zmeškanie z ospravedlniteľného dôvodu. Odvolací súd súhlasne so súdom prvej inštancie uvádza, že žalovaný neoznámil súdu včas svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 20.11.2024 spolu s uvedením vážnych okolností, hoci zdravotný stav dotknutého zamestnanca E.. Q. D. sa mal rapídne zhoršiť už 15.11.2024, ale práceneschopný bol od 18.11.2024. O zhoršenom stave svojho zamestnanca musel žalovaný vedieť minimálne od 18.11.2024, kedy sa tento nedostavil do práce a odkedy bol práceneschopný (elektronické tlačivo o práceneschopnosti bolo vystavené už dňa 18.11.2024). V danom prípade sa nejedná o okolnosti, ktoré na strane žalovaného nastali neočakávane, nakoľko žalovaný mohol minimálne od vystavenia PN zamestnanca E.. Q. D. dňa 18.11.2024 /ktorá sa dostala do jeho dispozície/ vedieť, že poverený zamestnanec sa nemôže zúčastniť pojednávania. V priebehu dvoch
dní tak žalovaný mohol ospravedlniť neprítomnosť žalovaného na pojednávaní, v dôsledku ochorenia povereného zamestnanca, príp. žiadať o odročenie pojednávania, čo však neurobil. Súčasťou súdneho spisu nie je žiadne ospravedlnenie, ktorým by strana žalovaného ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní konanom dňa 20.11.2024. Žalovaný mohol poveriť iného zamestnanca na zastupovanie v konaní, príp. si zvoliť advokáta na zastupovanie v prejenávanej veci. Tu je potrebné tiež zdôrazniť, že žalovaný niekoľkokrát žiadal o odročenie pojednávania - či už zo zdravotných dôvodov (žiadosť z 25.03.2024), alebo z dôvodu organizačných zmien u žalovaného (žiadosť z 25.04.2024), pričom súd prvej inštancie obom žiadostiam vyhovel. Súd prvej inštancie správne zdôraznil, že v danom prípade predchádzajúca procesná aktivita žalovaného nemá podstatný vplyv na posúdenie existencie ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý žalovaný zmeškal pojednávanie, nakoľko sa žalovaný po dvoch odročených pojednávaniach (z dôvodov na jeho strane) nedostavil na pojednávanie dňa 20.11.2024, hoci bol naň riadne a včas predvolaný (súčasne bol v predvolaní na pojednávanie poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie), pričom ani neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že organizačné zmeny žalovaného-pokles zamestnancov /ktoré už boli dôvodom odročenia pojednávania zo dňa 29.4.2024 a súd ich akceptoval/ sú vo vzťahu k prejednávanej veci irelevantné, jedná sa o interné záležitosti v rámci štruktúry žalovaného, ktoré nie sú pre konajúci súd právne relevantné, najmä pokiaľ súd prvej inštancie kvôli ospravedlneniu žalovaného z dôvodu organizačných zmien u žalovaného toto ospravedlnenie akceptoval a pojednávanie, ktoré sa malo konať dňa 29.4.2024 odročil. 30. K odvolacej námietke žalovaného, že súd prvej inštancie z dôvodu predchádzajúcej procesnej aktivity žalovaného zle posúdil splnenie materiálnych podmienok vydania kontumačného rozsudku, odvolací súd uvádza, že účelom zákonnej úpravy je zabezpečiť žalovanému súdnu ochranu aj v prípade, ak sa z ospravedlniteľného dôvodu neustanoví na pojednávanie, na ktorom súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. Súd je oprávnený posúdiť len to, či okolnosti uvádzané a preukázané žalovaným ne/možno považovať za ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovaného na pojednávaní. Príčina zmeškania pojednávania žalovaným musí mať s ohľadom na povahu, nepredvídateľnosť, závažnosť, rozsah alebo z iných dôvodov aspekt ospravedlniteľnosti (toho, čo je možné v danej veci ospravedlniť). Ani dĺžka sporu, doterajšia aktivita žalovaného a rozsah vykonaného dokazovania nemôžu znamenať určujúce okolnosti pre ospravedlnenie postupu žalovaného riadne a včas ospravedlniť svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní. Žalovaný tak v návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie ale ani v odvolaní proti napadnutému uzneseniu neuviedol žiadne iné relevantné dôvody, ktoré by bolo možné vyhodnotiť ako dôvody spôsobilé založiť ospravedlniteľnosť zmeškania pojednávania vo veci. 31. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalovaného, ktorou poukazuje na judikatúru Ústavného súdu SR, odvolací súd považuje za nevyhnutné uviesť, že aj ústavným súdom proklamovaný nežiaduci stav formalistického výkladu ustanovení C.s.p. o rozsudkoch pre zmeškanie je potrebné vždy posudzovať v kontexte okolností konkrétneho prípadu, pričom v danom prípade odvolací súd nepovažuje za prílišný formalizmus vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného a následné zamietnutie jeho návrhu na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, keďže týmto postupom súd prvej inštancie aj s prihliadnutím na procesné práva druhej strany sporu (žalobcu, ktorého právny zástupca sa riadne dostavil na nariadené pojednávanie) naplnil dikciu zákona umožňujúceho vydanie rozsudku pre zmeškanie v ktoromkoľvek štádiu konania v prípade, keď sa strana žalovaného pojednávania nezúčastnila vôbec a svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnila a stranou žalovaného neskôr tvrdený dôvod zmeškania pojednávania ani len v náznakoch nie je dôvodom, ktorý by bolo možné vyhodnotiť ako ospravedlniteľný dôvod objektívneho charakteru. 32. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého uznesenia, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 C.s.p. napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods.1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil. 33. Predmetom odvolacieho konania je aj právne posúdenie splnenia podmienok súdom prvej inštancie na vydanie kontumačného rozsudku Mestského súdu Bratislava III, č.k. B2-22Cb/212/2022-332 zo dňa 20.11.2024, ktorým súd žalobe žalobcu vyhovel. 34. Podľa § 356 písm. b) C.s.p., odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
35. Podľa § 386 C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné. 36. Prípustnosť odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie je založená na princípe generálnej klauzuly, t.j. odvolanie je prípustné proti každému rozsudku súdu prvej inštancie bez ohľadu na to, čo je predmetom konania a akým spôsobom súd prvej inštancie meritórne rozhodol - či žalobe vyhovel celkom/ sčasti, alebo ju zamietol. Z nej zákon pripúšťa 3 výnimky, výpočet ktorých je taxatívny, teda nie je možné ho rozširovať. Jednou z uvedených výnimiek je aj rozsudok pre zmeškanie (kontumačný rozsudok). Napriek tomu, že voči tomuto rozsudku odvolanie nie je v zásade možné, zákon výnimočne odvolanie pripúšťa, avšak prípustnosť viaže len na jediný dôvod, ktorým je, že neboli splnené podmienky na vydanie takéhoto rozhodnutia. Existencia predmetného dôvodu je v prvom rade podmienkou prípustnosti odvolania. Ak odvolací súd dospeje k záveru, že zákonný dôvod nie je daný, musí v súlade s § 386 písm. c) C.s.p. odvolanie odmietnuť, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné. V prípade, ak sa odvolací dôvod preukáže, stáva sa súčasne aj dôvodom úspešnosti odvolania. 37. Podľa názoru odvolacieho súdu musí ospravedlnenie z neúčasti na pojednávaní strany spĺňať určité náležitosti na to aby bolo súdom akceptované. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť. Z uvedeného vyplýva, že ospravedlniteľný dôvod je taký, ktorý znemožňuje strane dostaviť sa na pojednávanie. Ide hlavne o nepredvídateľné a neočakávané prekážky napr. náhle zhoršenie zdravotného stavu právneho zástupcu alebo osoby blízkej, náhle zhoršená dopravná situácia a pod., pre ktoré by bolo nespravodlivé sankcionovať stranu sporu za porušenie povinnosti, keďže toto porušenie strana sporu sama od seba nezapríčinila. V prejednávanej veci sa žalovaný vôbec neospravedlnil z neúčasti na pojednávaní, hoci predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu, a to zákona o e-Governmente dňa 29.4.2024. V predvolaní bol žalovaný súdom prvej inštancie riadne poučený o možnosti rozhodnúť spor rozsudkom pre zmeškanie podľa ust. § 274 C.s.p.. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov uvedených v odvolaní žalovaného, nedospel k záveru, že by neboli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie podľa § 274 C.s.p. a zároveň v napadnutom rozsudku nezistil ani nijaký iný procesný nedostatok, ktorý by súdu prvej inštancie bránil daným spôsobom rozhodnúť. Tu je potrebné podotknúť, že odvolací súd nezistil ani ospravedlniteľný dôvod neprítomnosti žalovaného na pojednávaní, ako už bolo vyššie uvedené. 38. Odvolací súd preto s prihliadnutím na skutočnosť, že v odvolaní podanom žalovaným neboli vymedzené odvolacie dôvody v zmysle ust. § 356 písm. b) C.s.p., len za splnenia ktorých odvolacích dôvodov by bolo odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie prípustné, rozhodol v zmysle ust. § 386 písm. c) C.s.p. o odmietnutí odvolania žalovaného. 39. O nároku na náhradu trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods.1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 40. Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 veta druhá C.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).