Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Cob/60/2025 6123250489 28. 10. 2025 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2025:6123250489.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci žalobcu: Dolfin SK 1 s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 52 711 846, zast.: Erben & Erben, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 724 111, proti žalovanému: daily beans s.r.o., so sídlom Majerníkova 3042/44, 841 05 Bratislava mestská časť Karlova Ves, IČO 52 112 896, zast.: JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát, so sídlom Piaristická 2, 949 01 Nitra, IČO. 42 119 316, o zaplatenie 5.400 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B4-10Cb/13/2023-99 zo dňa 19.02.2025 v spojení s opravným uznesením č.k. B4-10Cb/13/2023-174 zo dňa 26.06.2025, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B4-10Cb/13/2023-99 zo dňa 19.02.2025 v znení opravného uznesenia Mestského súdu Bratislava III č.k. B4-10Cb/13/2023-174 zo dňa 26.06.2025 potvrdzuje. II. Súd priznáva 100 %.
žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu
odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %, a to s poukazom na ustanovenia § 40 ods. 1, 3, § 451 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“), § 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov a § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 24.02.2023 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.400 eur s príslušenstvom. V žalobe uviedol, že strany sporu obojstranne deklarovali záujem o uzatvorenie zmluvy o nájme nebytových priestorov. Medzi zmluvnými stranami došlo k dohode o jej podstatných náležitostiach, čím boli splnené podmienky § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. V zmysle nájomnej zmluvy žalobca prenechal žalovanému do užívania nebytové priestory v objekte domu na Laurinskej č. 19 v Bratislave, o celkovej výmere 216,53 m2, pozostávajúce z dvoch častí: časť na prízemí, ktorej výmera je 114,28 m2 a časť v mezonetovej časti predmetného domu, ktorej výmera je 102,25 m2. Žalovaný bol povinný platiť dohodnuté nájomné vo výške 1.500 eur bez DPH mesačne. Žalovaný užíval nebytové priestory od 01.07.2022 do 30.09.2022 bez zaplatenia. Poukázal na dôležitú skutočnosť, a to že žalovaný zaslal žalobcovi žiadosť o uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 09.06.2022, ktorá predstavuje v zmysle § 43a ods. 1 OZ návrh na uzavretie zmluvy. V nej explicitne záväzne potvrdil svoj záujem o dlhodobý prenájom nebytových priestorov na Laurinskej ulici č.
19. Súčasťou boli dohodnuté podstatné a ďalšie náležitosti nájomnej zmluvy (výška nájomného, začiatok nájmu, doba nájmu, oboznámenie sa s plánovanou rekonštrukciou, dokonca aj zľava na nájomnom), ktoré mali byť súčasťou nájomnej zmluvy a neskôr aj do nej boli zakomponované. Tento prejav vôle smerujúci k uzavretiu nájomnej zmluvy nebol nikdy odvolaný. Žalobca ho prijal, na základe čoho bolo vypracované a viackrát upravované znenie nájomnej zmluvy. V nadväznosti na túto skutočnosť upriamil žalobca pozornosť na § 46 ods. 2 OZ. V upomienke zo dňa 17.10.2022 išlo o obojstranne deklarovaný záujem o uzatvorenie nájomnej zmluvy. Pre úplnosť ozrejmil, že žalovaný v ďalšom dokumente s názvom „Záujem o obchodné priestory“ vyhlásil, že dňa 19.05.2022 vo štvrtok absolvoval stretnutie s pánom T. (splnomocnený zástupca žalobcu na komunikáciu s nájomcami), kedy mu bol predstavený obchodný priestor bývalej prevádzky Kompot na Laurinskej ulici v Bratislave a že na základe dôkladnej obhliadky a oboznámení sa s aktuálnym stavom obchodného priestoru by mal vážny záujem o dlhodobý prenájom. Tiež uviedol, že si je vedomý, že obchodný priestor vyžaduje rozsiahle úpravy. Ako kompenzáciu za tieto investície žalovaný žiadal zľavu na nájomnom najprv iba na 3 mesiace a neskôr až na 6 mesiacov, čo zo strany žalobcu bolo akceptované. Dňa 01.07.2022 došlo k odovzdaniu nebytových priestorov a kľúča žalovanému, o čom bol spísaný aj odovzdávací protokol. Žalovaný užíval nebytové priestory od 01.07.2022 do 30.09.2022 v zmysle uvedených podmienok v nájomnej zmluve, avšak bez zaplatenia plnenia za ich užívanie. Uviedol, že nájomná zmluva nebola podpísaná, avšak konštantne bola od 15.06.2022 až do 26.09.2022 upravovaná v zmysle pripomienok žalovaného. Žalovaný však nakoniec po 3 mesiacoch opustil nebytové priestory bez náležitého dôvodu a rovnako aj bez zaplatenia plnenia za užívanie nebytových priestorov v zmysle nájomnej zmluvy. Vyššie uvedeným konaním žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu zo strany žalovaného. 3. Súd prvej inštancie ďalej v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalovaný v podanom odpore namietal všetky skutkové tvrdenia žalobcu a tvrdil, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá ani zmluva o nájme nebytových priestorov, ani žiadna iná zmluva, ani nedošlo k vzniku žiadneho záväzku žalovaného, ktorý by zakladal jeho povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.400 eur alebo akúkoľvek inú sumu. Žalovaný síce prejavil záujem o uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov, takáto zmluva však medzi žalobcom a žalovaným nebola nikdy uzavretá. Platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy je zmluva uzavretá a nadobúda účinnosť. Dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny, ktoré sú obsiahnuté v odpovedi na návrh na uzavretie zmluvy, sa považujú za nový návrh adresáta pôvodného návrhu a súčasne platí, že takýto prejav vôle je aj odmietnutím návrhu (oferty). Zmluva preto nemôže vzniknúť inak, než na základe konsenzu zmluvných strán o celom jej obsahu. Žalovaný ďalej tvrdil, že žalobca žalovanému neodovzdal priestor, pričom iba samotné odovzdanie kľúča bez vykonania spoločnej fyzickej obhliadky, spísania a vzájomného overenia stavu meračov energií a prehlásenie odberateľa energií, nemôže znamenať zákonne konformné odovzdanie priestorov. Žalovanému bol poskytnutý iba jeden kľúč (namietal preto aj obsah potvrdenia o odovzdaní kľúčov), a to iba z dôvodu prehliadky priestorov architektom žalovaného, za účelom preverenia možností stavebných interiérových úprav, ako aj zariadenia interiéru plánovanej prevádzky. Žalobca nikdy neužíval predmetný priestor. Žalobca neinformoval žalovaného ani o zamorení priestorov švábmi, ako ani o skutočnosti, že predmetný problém nie je možné vyriešiť ani opakovanou dezinsekciou. 4. V ďalšej časti rozsudku súd prvej inštancie opísal obsah následných vyjadrení, ústnych prednesov strán na pojednávaní, výsluchov svedkov a po vykonanom dokazovaní považoval za nesporné, že strany sporu viedli rokovania smerujúce k uzatvoreniu nájomnej zmluvy na nebytový priestor, pričom žalobca pri rokovaniach vystupoval ako vlastník nebytového priestoru a budúci prenajímateľ a žalovaný vystupoval ako nájomca. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná a v celom rozsahu ju zamietol. V konaní podľa súdu prvej inštancie bola nespornou skutočnosťou, že strany sporu skutočne rokovali o uzatvorení nájomnej zmluvy. K jej uzatvoreniu v riadnej písomnej forme však nedošlo. Žalobca uviedol, že na základe nájomnej zmluvy prenechal nebytový priestor žalovanému na užívanie a podľa nájomnej zmluvy patrí žalobcovi nájomné vo výške 1.500 eur bez DPH/ mesačne, pričom žalovaný mal priestory užívať tri mesiace. Za uvedené obdobie teda malo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného vo výške 5.400 eur. Súd prvej inštancie považoval za nejasný procesný postup žalobcu, keď na jednej strane tvrdil, že došlo k uzatvoreniu zmluvy, nárok by mal byť teda zmluvným záväzkom, na druhej strane tvrdil, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil. Podľa názoru súdu prvej inštancie úvahy žalobcu, ktorými odôvodňoval uzatvorenie zmluvy nemôžu obstáť, nakoľko samotný negociačný proces uzatvárania zmluvy, bez jeho finálnej fázy - podpisu zmluvy a uzatvorenie kontraktu nemôže sám osebe založiť perfektný právny vzťah. Súd prvej inštancie podotkol, že v konkrétnej veci, musí mať zmluva dokonca písomnú formu, čo pri iných typoch zmlúv nemusí
byť podmienkou. Že nedošlo k uzatvoreniu nájomnej zmluvy nasvedčuje aj postup samotného žalobcu. Podľa čl. IV bod 3) zmluvy o nájme nebytových priestorov, o ktorej strany sporu rokovali by mal žalovaný nájomné a zálohové platby uhrádzať na základe vystavených faktúr so splatnosťou 14 dní. Žalovaný však faktúry nevystavoval, resp. v konaní nepreukázal, že by ich vystavoval. Podľa názoru súdu prvej inštancie z uvedenej skutočnosti možno vyvodiť záver, že ani sám žalobca v rozhodnom čase nevnímal, že by došlo k uzavretiu riadnej zmluvy o nájme. Súd prvej inštancie uplatnený nárok posúdil ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný poprel tvrdenie žalobcu, že mu bol nebytový priestor odovzdaný. Potvrdil, že mu bol odovzdaný jeden kľúč od nebytového priestoru za účelom obhliadky daného priestoru architektom, daný priestor však nikdy neužíval. Žalobca užívanie priestoru žalovaným odôvodnil tým, že medzi stranami bol podpísaný odovzdávací protokol zo dňa 01.07.2022. Na základe tohto protokolu mal byť priestor odovzdaný žalovanému spolu so 14 kľúčmi od priestorov. Na procesnú obranu žalovaného, že priestor nikdy neužíval, že mu bol odovzdaný len jeden kľúč, žalobca nereagoval. Súd prvej inštancie odovzdávací protokol zo dňa 01.07.2022 nepovažoval za dostatočný dôkaz o užívaní daného priestoru žalovaným. Vo vzťahu k popretiu užívania daných priestorov žalovaným, žalobca už neprodukoval žiaden dôkaz, z ktorého by bolo preukázané, že žalovaný skutočne užíval daný nebytový priestor. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca ustálil ako trojmesačné nájomné spolu s DPH, teda 5.400 eur. Súd prvej inštancie považoval sumu bezdôvodného obohatenia vo výške uplatnenej DPH 900 eur za celkom zjavne nedôvodnú. Žalobca ani nevystavoval faktúry, na základe ktorých by bola DPH uplatnená. Ani vo zvyšnej časti uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 4.500 eur, súd prvej inštancie nepovažoval nárok za riadne preukázaný. Výšku bezdôvodného obohatenia žalobca ustálil ako trojmesačné nájomné, ktoré by mal žalovaný platiť v prípade ak by došlo k uzatvoreniu zmluvy. Súd má za to, že v obdobných prípadoch, keď má žalobca žiadať vydať bezdôvodné obohatenie, nakoľko žalovaný užíva priestor bez právneho dôvodu, musí výšku bezdôvodného obohatenia preukázať ako obvyklé nájomné za obdobný priestor v danom mieste, čase a kvalite. To v prejednávanej veci žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5. Proti tomuto rozsudku podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej lehote odvolanie v celom rozsahu z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a navrhol, aby odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalobca v odvolaní uviedol, že žalovaný im dňa 09.06.2022 zaslal žiadosť o uzatvorenie nájomnej zmluvy zo dňa 09.06.2022. Tento prejav vôle (návrh) nebol zo strany žalovaného nikdy odvolaný. Na základe uvedenej žiadosti mali vypracovať znenie nájomnej zmluvy, do ktorej boli pretransformované dohodnuté podstatné náležitosti nájomnej zmluvy z obsahu žiadosti. Dňa 26.06.2022 im žalovaný zaslal návrh nájomnej zmluvy s pripomienkami. Pokračovali v procese nájmu nebytových priestorov v zmysle dohodnutých podmienok, čo znamená, že robili všetky kroky vedúce k tomu, aby boli nebytové priestory pripravené k odovzdaniu k 01.07.2022. Dňa 01.07.2022 boli nebytové priestory odovzdané žalovanému, čo preukazuje aj odovzdávací protokol zo dňa 30.06.2022. Obsahom Protokolu bolo vyhlásenie o odovzdaní nebytových priestorov ako aj kľúčov od týchto priestorov v počte 14 ks. Uvedený moment podľa názoru žalobcu predstavuje okamih začatia užívania predmetných nebytových priestorov resp. možnosti užívania týchto nebytových priestorov z titulu detencie, a súčasne z ich strany ako žalobcu aj akceptáciu (resp. písomné prijatie) písomného návrhu nájomnej zmluvy zaslanej žalovaným dňa 26.06.2022, čo preukazuje aj samotný protokol. Poukázal na odbornú literatúru, § 44 ods. 1 OZ a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 26Co/145/2012 z 18.09.2013, v ktorom súd konštatuje, že „Prejav vôle možno urobiť zásadne akýmkoľvek spôsobom, ktorý vôľu konajúceho robí poznateľnou pre iné osoby. Právny úkon možno urobiť aj konkludentne za predpokladu, že tento spôsob prejavu nevzbudzuje pochybnosti o tom akú vôľu chcel subjekt prejaviť (§ 35 ods. 1 Občianskeho zákonníka).“ Návrh nájomnej zmluvy s pripomienkami zo strany žalovaného zaslaný dňa 26.06.2022 sa považuje v zmysle ust. § 44 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) za nový návrh, ktorý bol zo strany žalobcu v zmysle ust. § 44 ods. 2 OZ písomne akceptovaný (prijatý) prostredníctvom Protokolu. Žalobca zastáva názor, že dňa 30.06.2022 došlo k uzavretiu Nájomnej zmluvy. Namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s vyššie uvedenými tvrdeniami žalobcu ohľadom uzatvorenia nájomnej zmluvy. Dodal, že sporová strana má podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ÚSR“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) právo na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Ďalej poukázal na rozhodnutia:
Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/175/2015, Uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 209/04 a sp. zn. II. ÚS 236/2014. 6. Ďalej v odvolaní namietal záver súdu prvej inštancie v ods. 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku. Poukázal, že výslovne uviedol, že žalovaný predmetné priestory užíval, resp. že tieto mu boli odovzdané do detencie aj spolu s kľúčmi v počte 14 ks, čo žalovaný (ako aj žalobca) explicitne potvrdil svojím podpisom na Protokole. Nerozumie konštatácii súdu prvej inštancie o tom, že na procesnú obranu žalovaného nereagovali. Žalovaný sa dňa 30.06.2022 stal detentorom predmetných nebytových priestorov, ktoré užíval resp. mal v detencii až do 30.09.2022, a preto tvrdenia žalovaného o údajnom neprevzatí predmetných priestorov spolu s kľúčmi v počte 14 ks neobstoja. Odôvodnenie súdu prvej inštancie považuje za zmätočné, tendenčné a nezakladajúce sa na pravde. Priestory boli odovzdané do výlučného užívania žalovanému, čo dokazuje aj samotný Protokol. Žalovaný podľa ich názoru predmetné priestory užíval resp. mal možnosť užívať. Či žalovaný priestory užíval alebo nie, bolo iba na ňom. Tým, že priestory odovzdali žalovanému, užívať ich nemohli a ani ich nevyužívali. Rovnako tak ani nehľadali ďalšieho nájomcu na predmetný priestor, pretože ho (aj zo správania žalovaného) považovali za prenajatý. Tento fakt súd v rozsudku nezohľadnil. Poukázal na česká súdna prax je podľa ktorej bezdôvodné obohatenie vzniká aj tomu, kto svojím konaním dosiahol na úkor vlastníka postavenie detentora nehnuteľnosti tým, že ho učinil prístupným len pre seba a svoju potrebu, a to bez ohľadu na to, ako intenzívne ho v skutočnosti využíval (akú plochu, ako často, prípadne koľkokrát sa na ňom zdržoval). Podľa českej judikatúry taktiež platí, že zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie predstavuje aj situácia, kedy prenajatý nebytový priestor nebol odovzdaný prenajímateľovi a tým mu bolo znemožnené realizovať jeho právo s ním ďalej disponovať a prípadne s touto ďalej voľne nakladať. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn.: 33Odo 291/2002, kde súd uviedol: „Majetkový prospech vzniká určitej osobe už tým, že jej prenajímateľ (pozn. autora: pod dojmom platnosti nájomnej zmluvy) prenechá na užívanie nebytové priestory. Nie je pri tom rozhodujúce, či osoba, ktorá ich mala mať prenajaté, tieto priestory fakticky užívala.“ Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za zmätočný, svojvoľný a arbitrárny, nakoľko sa nevysporiadal s vyššie uvedenými skutočnosťami. 7. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril podaním svojho právneho zástupcu zo dňa 24.03.2025. Napadnutý rozsudok je podľa neho vecne a právne správny a náležite, riadne a presvedčivo odôvodnený. Súd prvej inštancie podľa neho správne posúdil, že medzi žalobcom a žalovaným nebola uzavretá ani zmluva o nájme nebytových priestorov, ani žiadna iná zmluva, ani nedošlo k vzniku žiadneho záväzku žalovaného, ktorý by zakladal jeho povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.400 eur alebo akúkoľvek inú sumu. Podotkol, že žalobca si pri uplatnení bezdôvodného obohatenia dokonca nesprávne uplatňuje aj DPH. Žalobca produkoval protichodné a nelogické tvrdenia, keď raz tvrdí, že strany sporu uzatvorili zmluvu o nájme nebytových priestorov, avšak súčasne svoj nárok odvodzuje právnym titulom bezdôvodného obohatenia. Z predloženej mailovej komunikácie je zrejmé, že žiadna zmluva nebola uzavretá a žalobca a žalovaný sa nachádzali iba v štádiu zmluvného vyjednávania. Žalobca zaslal žalovanému dňa 24.06.2022 návrh na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov na pripomienky. Z predmetného mailu žalobcu je nepochybne zrejmé, že ide o návrh, ofertu, na uzavretie zmluvy. Žalovaný následne mailom zo dňa 26.06.2022 zaslal žalobcovi pripomienky, výhrady, zmeny a dodatky k návrhu na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov. Je teda zrejmé, že žalovaný neakceptoval žalobcov návrh na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov. Žalobca na tieto pripomienky, výhrady, zmeny a dodatky žalovaného k návrhu na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov reagoval až 30.08.2022, pričom neakceptoval viaceré pripomienky, výhrady, zmeny a dodatky žalovaného a zaslal žalovanému nový návrh na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov. Naviac žalobca doplnil do návrhu zmluvy nové znenie článku VI. ods. 1 - doplnenie kaucie. Následne žalovaný zaslal žalobcovi opäť pripomienky, pričom žalobca opäť zaslal žalovanému nové znenie, t.j. nový návrh zmluvy o nájme nebytových priestorov. Z právnych úkonov žalobcu (zaslaných návrhov na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov) je zrejmé, že ani sám žalobca nepovažoval zmluvu o nájme nebytových priestorov za uzavretú so žalovaným ako nájomcom, keď dokonca dňa 26.09.2022 zaslal žalovanému návrh na uzavretie zmluvy o nájme nebytových priestorov s novým nájomcom spoločnosťou BIG SPOON s.r.o. Ak žalobca tvrdí, že predmetný „preberací protokol“, ktorého obsah je sporný, znamená akceptáciu návrhu na uzavretie zmluvy o nebytových priestorov, tak nie je zrejmé, ktorý návrh žalobcu mal žalovaný týmto údajným akceptačným prejavom prijať. Žalovaný opakovane tvrdil, prebral iba jeden kľúč za účelom sprístupnenia priestorov pre jeho interiérového architekta, pričom žalobca nepreukázal opak. Preberací protokol je naviac samotný neurčitý. Zmluva je podľa žalovaného absolútne neplatná. Poukázal na § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme
nebytových priestorov a linea prvá: „Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera.“. Uviedol, že v návrhu na uzatvorenie zmluvy o nájme nebytového priestoru absentovalo určité a nezameniteľné vymedzenie predmetu nájmu, pričom ustanovenie článku II. bod 1. návrhu zmluvy o nájme nebytového priestoru nespĺňa náležitosti určitého, resp. určiteľného vymedzenia predmetu nájmu. Žalovaný zotrval na tvrdení, že žalobca žalovanému neodovzdal priestor do užívania, pričom iba samotné odovzdanie kľúča bez vykonania spoločnej fyzickej obhliadky, spísania a vzájomného overenia stavu meračov energií a prehlásenie odberateľa energií, nemôže znamenať zákonne konformné a v praxi obvyklé odovzdanie priestorov. Žalovanému bol poskytnutý iba jeden kľúč, a to iba z dôvodu prehliadky priestorov architektom žalovaného. Uviedol, že predmetný priestor nebol spôsobilý na užívanie žalovaným pre potreby gastrozariadenia, nakoľko bol zamorený švábmi, o ktorom žalobca neinformoval žalovaného. Táto skutočnosť je preukázaná mailom vlastníka susednej nehnuteľnosti, ktorý sa sťažuje, že práve z nebytového priestoru žalobcu, ktorý mal byť predmetom nájmu za účelom gastrozariadenia, sa rozliezajú do okolitých nehnuteľností šváby a zamorujú tak okolie. Posúdenie, či medzi účastníkmi išlo o vzťah z bezdôvodného obohatenia, závisí od naplnenia znakov skutkovej podstaty hmotnoprávnej normy - § 451 ods. 1 a 2 OZ. Žalovaný však žiadny majetkový prospech nezískal, a ani objektívne získať nemohol, nakoľko predmetný nebytový priestor neužíval a objektívne ani užívať nemohol, a preto ani žiadny majetkový prospech nemôže žalobcovi vydať. Nie je možné vychádzať z požadovanej výšky nájomného, vzhľadom na konkrétne skutkové okolnosti, ktoré majú vplyv na samotné využitie predmetu nájmu, a to jednak zamorenie predmetu nájmu švábmi a teda nemožnosť užívať predmet nájmu ako gastrozariadenie. 8. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 03.04.2025 uviedol, že sa pridržiava svojich argumentov. V nadväznosti na tvrdenie žalovaného, že zmluva nebola uzavretá opätovne opísal jednotlivé kroky vzájomného dojednávania a opätovne uviedol, že moment podpísania protokolu považuje za moment začatia detencie predmetných priestorov žalovaným a súčasne z ich strany ako moment akceptácie písomného návrhu nájomnej zmluvy zaslanej žalovaným 26.06.2022. Poukázal, že žalovaný svoje tvrdenie o odovzdaní jedného kľúča namiesto štrnástich nepreukázal. Zamorenie priestorov švábmi nebolo nijako preukázané. Email vlastníka susednej nehnuteľnosti nič nepreukazuje, nakoľko vlastník susednej nehnuteľnosti stav prenajatých priestorov nikdy nevidel. Priestory boli odovzdané žalovanému do užívania, resp. možnosti užívania z titulu detencie. Či žalovaný uvedené priestory užíval alebo nie, bolo iba na ňom. Tým, že priestory odovzdali do užívania žalovanému, neohli ich užívať. Rovnako nehľadali iného nájomcu. K výške uplatneného nároku poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33Odo 668/2002. 9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 05.05.2025 uviedol, že strany sa nachádzali iba v procese vyjednávania. Ani jedna zo strán neprejavila súhlas s uzavretím zmluvy. Uvedením dátumu na návrhu nájomnej zmluvy nemožno jednostranne určiť vznik nájomného vzťahu. Samotné prevzatie kľúča nemôže bez dohody znamenať akceptáciu návrhu zmluvy. Ak žalobca tvrdí, že akceptoval návrh nájomnej zmluvy s pripomienkami zo strany žalovaného zaslaný žalovaným dňa 26.06.2022 ide o nové tvrdenie. Podľa žalovaného ide zároveň o nepravdivé tvrdenie, nakoľko žalobca na pripomienky reagoval dňa 30.08.2022 novým návrhom. Návrh na uzavretie zmluvy nespĺňal náležitosti podľa § 3 ods. 3 zákona 116/1990Zb. Absentoval určité vymedzenie predmetu nájmu. Preberací protokol nebol prebratím priestorov, ale iba jedného kľúča. Žalovaný nikdy priestor neužíval. Zamorenie švábmi preukázali emailom. Žalobca sumu výšky bezdôvodného obohatenia nepreukázal. 10. Iné vyjadrenie doručené neboli. 11. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací v zmysle § 34 CSP po oboznámení sa s obsahom spisu a po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie v medziach daných rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi v zmysle § 379 a § 380 CSP, postupom bez nariadenia pojednávania, dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a odvolacie dôvody neboli naplnené. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého po vyhodnotení dôkazov vyvodil správne právne závery premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku. Odvolací súd zverejnil dňa 20.10.2025 termín vyhlásenia rozsudku na deň 28.10.2025 na úradnej tabuli a webovej stránke súdu.
12. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 513/1991Zb Obchodného zákonníka (ďalej aj „OBZ“), tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Podľa ods. 2 OBZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon. 13. Podľa § 261 ods. 1 OBZ, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. 14. Podľa § 261 ods. 6 OBZ, zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. 15. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len „nájomca“) zmluvou o nájme (ďalej len „zmluva“). 16. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 17. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Podľa odseku 2 nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. Podľa odseku 3 nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním. Podľa odseku 4 nájomca je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť prenajímateľovi potrebu opráv, ktoré má prenajímateľ urobiť, a umožniť vykonanie týchto i iných nevyhnutných opráv; inak nájomca zodpovedá za škodu, ktorá nesplnením povinnosti vznikla. 18. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 19. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 20. Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. 21. Podľa § 46 ods. 2 OZ, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. 22. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. 23. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
25. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 26. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, s obsahom napadnutého rozsudku, ako aj s obsahom odvolania žalobcu a následných vyjadrení strán sporu, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozsudku súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa plne stotožnil so skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ako aj jeho prijatým záverom. Súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal so všetkými podstatnými spornými skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Konanie pred súdom prvej inštancie bolo vedené v súlade so zásadou kontradiktórnosti civilného súdneho procesu a odvolací súd v tomto smere nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k podstatným tvrdeniam uvedeným v odvolaní odvolací súd uvádza nasledovné. 27. Z obsahu spisu je zrejmé, že medzi stranami prebiehal proces rokovania smerujúci k uzavretiu nájomnej zmluvy, predmetom ktorej mal byť záväzok žalobcu, ako prenajímateľa, prenajať žalovanému ako nájomcovi predmetné nebytové priestory v objekte na Laurinskej č. 19 v Bratislave a záväzok žalovaného platiť dohodnuté nájomné. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nejasnosti hmotnoprávnej kvalifikácie uplatňovaného nároku žalobcom, keď na jednej strane tvrdí, že došlo k uzavretiu nájomnej zmluvy a na druhej strane tvrdí, že došlo k bezdôvodnému obohateniu. Odvolací súd poukazuje na nejednotnosť tvrdení žalobcu aj v odvolacom konaní, kde na jednej strane zastáva názor, že k uzavretiu nájomnej zmluvy došlo dňa 30.06.2022 a na druhej strane v podanom odvolaní zdôvodňuje svoj nárok z titulu bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného, s odvolávaním sa na judikatúru súdov Českej republiky. Účastníci konania nie sú povinní uplatnený nárok, ani obranu proti nemu, právne kvalifikovať, pretože právna kvalifikácia veci je vecou súdu. Musia ale uviesť rozhodné skutočnosti, ktoré umožnia súdu, aby uplatnený nárok alebo obranu proti nemu právne kvalifikoval. Súd tak skúma, či tvrdené skutočnosti možno podriadiť pod hypotézu niektorej právnej normy tak, aby z dispozície tejto právnej normy bolo možné vyvodiť plnenie, prípadne určiť, či tu žalobcom požadovaný právny vzťah alebo právo je alebo nie je alebo potvrdiť také skutočnosti, ktoré bránia tomu, aby bolo žalobe vyhovené. Ak účastník uvedie rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyvodzuje ním tvrdený nárok alebo obranu proti nemu, ale s týmito skutočnosťami spája nesprávne právne následky, nie je súd viazaný právnym názorom účastníka a je povinný posúdiť vec podľa tých právnych noriem, ktoré na tvrdený a súdom zistený skutkový stav dopadajú. (uznesenie Najvyššieho súdu zo dňa 22.09.2010, sp. zn. 5Cdo 196/2009). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových tvrdení strán vyvodzuje právne závery. Povinnosťou strán je teda uviesť jednoznačné rozhodné skutočnosti a konajúci súd následne skúma v rámci právneho posúdenia pod akú právnu normu je ich možné podriadiť. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca v konaní nepreukázal uzavretie nájomnej zmluvy. Na podporu záverov súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza, že zmluva predstavuje dvojstranný alebo viacstranný právny akt, ktorý vzniká dosiahnutím konsenzu, teda úplným a bezpodmienečným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy. Je prirodzené, že uzavretiu zmluvy predchádza kontraktačný proces, zmluvné vyjednávanie, ktorý smeruje, resp. ktorý sa končí prejavom vôle jednotlivých strán, byť viazaný predmetnou zmluvou. Pokiaľ sa strany tento prejav vôle neurobí, zmluva nevznikne. Pre niektoré úkony zákon alebo dohoda strán vyžaduje písomnú formu. Takého listiny potom predstavujú hmotnoprávnu podmienku na vznik právneho vzťahu. Vôľa teda musí byť v takom prípade prejavená písomnou formou. Ustanovenie § 3 ods. 3 zákona č. 116/1990 Zb. vyžaduje pre platnosť zmluvy o prenájme nebytových priestorov písomnú formu. Žalobca v konaní nepreukázal, že by k uzavretiu písomnej zmluvy medzi stranami došlo. Ustanovenie § 46 ods. 2 OZ, ustanovuje, že pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Žalobca v konaní nepreukázal, že by zo strany niektorej zmluvnej strany došlo k odoslaniu písomnej záväznej oferty a z druhej strany k zaslaniu záväznej písomnej akceptácie. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že k uzavretiu zmluvy malo dôjsť podpísaním odovzdávacieho protokolu. Odovzdávací protokol nemožno považovať za uzavretie zákonom požadovanej písomnej zmluvy. Nemožno ho posúdiť ako písomnú akceptáciu oferty. Jeho obsahom nie je prejav vôle uzavrieť zmluvu. Naviac z tvrdenia samotného žalobcu vyplýva, že kontraktačný proces prebiehal aj po podpísaní odovzdávacieho protokolu, keď napr. ešte 13.09.2022 boli zasielané ďalšie pripomienky k zmluve. Žalobca sám v podanej žalobe tvrdil, že nájomná zmluva podpísaná nebola, a bola konštantne upravovaná od 15.06.2022 až do 26.09.2022. Žalobca teda nepreukázal písomné uzavretie nájomnej zmluvy.
28. Súd prvej inštancie následne správne uplatnený nárok posudzoval ako nárok z bezdôvodného obohatenia. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného nepreukázal. Odvolací súd uvádza, že záväzok z bezdôvodného obohatenia vznikne len vtedy, ak sa kumulatívne naplnia všetky zákonom ustanovené predpoklady na jeho vznik. Prvý predpoklad je objektívny vznik majetkovej výhody na strane nejakého subjektu, za absencie relevantného právneho dôvodu. Táto majetková výhoda musí nastať na úkor iného subjektu. Súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že mal žalovaný predmetný nebytový priestor užívať po dobu 3 mesiacov. Žalobca v podanom odvolaní uvádzal, že dňa 01.07.2022 boli nebytové priestory odovzdané žalovanému, čo preukazuje odovzdávací protokol. Obsahom protokolu podľa žalobcu bolo odovzdanie nebytových priestorov a ako aj kľúčov od týchto priestorov. Uvedený okamih podľa žalobcu znamená začiatok užívania resp. možnosť užívania nebytových priestorov žalovaným. Žalobca uviedol, že na obranu žalovaného, že mu bol odovzdaný len jeden kľúč, reagoval keď výslovne tvrdil, že priestory boli žalovanému odovzdané do detencie aj spolu s kľúčmi. Namietal preto závery súdu prvej inštancie a zároveň namietal závery súdu prvej inštancie uvedené v ods. 13 odôvodnenia napadnutého rozsudku, že samotný odovzdávací protokol nemožno považovať sa dostatočný dôkaz o užívaní priestorov žalovaným. Podľa názoru žalobcu žalovaný mal možnosť užívať priestor a bezdôvodné obohatenie vzniká bez ohľadu na to, ako intenzívne priestor žalovaný užíval. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tom, že samotný odovzdávací protokol bez ďalšieho nemôže zakladať predpoklady bezdôvodného obohatenia. Samotné podpísanie odovzdávacieho protokolu neznamená získanie neoprávneného prospechu. Je potrebné reálne posúdiť, či došlo k majetkovej výhode na strane žalovaného. Samotná skutočnosť, že strany podpísali odovzdávací protokol, za obojstranného vedomia, že k podpísaniu nájomnej zmluvy ešte nedošlo, a medzi stranami len prebieha kontraktačný proces, to znamená proces k dosiahnutiu obojstranného prejavu vôle s uzavretím nájomnej zmluvy, ešte neznamená že žalovaný aj reálne priestory užíval, resp. že z ich užívania bol žalobca vylúčený. Judikatúra českých súdov, na ktorú sa žalobca odvolával vychádzal z iného skutkového stavu. Aj samotné poskytnutie práva užívať vec, ktoré zároveň zasahuje do práva užívať vec vlastníka, môže predstavovať majetkovú hodnotu, a to bez ohľadu na faktické užívanie. V uvedenom prípade však nebol preukázaný účel tvrdeného odovzdania nehnuteľnosti. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, či teda priestory boli odovzdané za účelom prebiehajúceho kontraktačného procesu, resp. do samotného užívania. Žalobca si bol vedomý, že k samotnému uzavretiu nájomnej zmluvy nedošlo a úkony, ktoré boli vykonávané vrátane podpísania odovzdávacieho protokolu, možno charakterizovať ako úkony smerujúce k podpore a zavŕšeniu kontraktačného procesu. Žalobca tým, že vedel, že k podpísaniu zmluvy nedošlo a kontraktačný proces stále prebieha, musel vedieť, že podpísanie protokolu a odovzdanie priestorov a kľúčov ešte neznamenalo odovzdanie predmetu nájmu v zmysle uzavretej zmluvy. Z obsahu odovzdávacieho protokolu ani nevyplýva, že by odovzdanie malo súvisieť s nejakou nájomnou zmluvou. Zo samotného odovzdávacieho protokolu nevyplýva samotný účel odovzdania nehnuteľnosti. Z obsahu odovzdávacie protokolu nijako nevyplýva, že by mal byť žalobca s užívania predmetných priestorov vylúčený. Žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neprodukoval žiaden dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenie, že bol z užívania priestorov vylúčený v príčinnej súvislosti s konaním, alebo prípadnou detenciou priestorov zo strany žalovaného. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie poprel, že by priestory užíval a zároveň tvrdil, že priestory ani neboli spôsobilé užívania. Vzhľadom ku skutočnosti, že medzi stranami nedošlo k dohode o účele užívania predmetných nehnuteľností, je argumentácia týkajúca sa nespôsobilosti predmetných priestorov irelevantná. Dôležité však je, že žalobca v konaní nepreukázal, že žalovaný predmetné priestory užíval, a rovnako nepreukázal, že žalovaný svojim konaním vylúčil žalobcu z možného užívania predmetných nehnuteľností. Žalobca neuviedol tvrdenia týkajúce sa skutočností, ktoré by mu bránili v užívaniu jeho nehnuteľností. Pokiaľ uviedol tvrdenie, že si nehľadal iného nájomcu, uvedené tvrdenie vychádza len zo subjektívneho postoju žalobcu ku kontraktačnému procesu prebiehajúceho medzi stranami a žalobca nijako nepreukázal, že by bol v tejto súvislosti nejako obmedzený zo strany žalovaného. 29. Žalobca namietal nedostatočnú odôvodnenosť napadnutého rozsudku. Namietal, že súd prvej inštancie len skonštatoval, že k uzatvoreniu písomnej zmluvy nedošlo. Zároveň namietal, že závery súdu prvej inštancie o tom, že žalobca nereagoval na procesnú obranu žalovaného, že žalovanému bol odovzdaný len jeden kľúč a že priestory neužíval sú zmätočné, tendenčné a nezakladajúce sa na pravde. Namietal, že uvedené tvrdenie prd súdom prvej inštancie sporoval. Namietal, že súd prvej inštancie nereflektoval na žalobcom uvádzané názory a argumenty. Odvolací súd sa nestotožnil s tvrdením
žalobcu o tom, že rozsudok prvoinštančného súdu je zmätočný, svojvoľný, nedostatočne odôvodnený či naviac aj arbitrárny. Odvolací súd po preskúmaní veci na základe podaného odvolania dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil v dostatočnom rozsahu skutkový stav veci potrebný pre rozhodnutie, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 191ods. 1 CSP a svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodnil podľa § 220 ods. 2 CSP. Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo 145/2011 zo dňa 16.11.2011). Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobcu odvolací súd tiež pripomína, že do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/2004), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/2004). Svoj záver o neexistencie písomnej zmluvy medzi stranami, súd prvej inštancie dostatočne odôvodnil, v odseku 13. napadnutého rozsudku. Súd prvej inštancie dostatočne ozrejmil svoje myšlienkové postupy, ktoré viedli k jeho záveru. Odvolací súd sa s uvedenými závermi plne stotožnil. Za uzatvorenie písomnej zmluvy nemožno považovať bez ďalšieho doručovanie písomných návrhov a pripomienok v rámci kontraktačného procesu vedeného medzi stranami, bez dosiahnutia vzájomného konsenzu v podobe písomne uzatvorenej zmluvy. Čo sa týka odvolacej námietky žalobcu, ktorou namietal nesprávnosť záveru súdu prvej inštancie, že žalobca na procesnú obranu žalovaného, že priestor neužíval a že mu bol odovzdaný len jeden kľuč, nereagoval, pričom podľa žalobcu ten výslovne v predložených podaniach ako aj na pojednávaní dňa 28.01.2025 výslovne uviedol, že žalovaný priestory užíval, resp. mu boli dané do užívania aj spolu so 14 kľúčmi, odvolací súd uvádza, že z obsahu spisu vyplýva, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol predmetné tvrdenia, teda že žalovaný mal užívať priestor, resp. mu bol odovzdaný a že mu boli odovzdané kľúče v počte 14. Súd prvej inštancie v odseku 13 uviedol, že žalobca nereagoval na procesnú obranu žalovaného, že priestor neužíval a že mu bol odovzdaný len jeden kľúč. Odvolací súd uvádza, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie síce zotrval až do rozhodovania súdu na svojom tvrdení, že boli odovzdané kľúče v počte 14 a že žalovaný priestor užíval, resp. mal možnosť užívať na základe podpísania protokolu, avšak na sporovanie uvedených tvrdení zo stany žalovaného nereagoval, a neuviedol ďalšie tvrdenia resp. nepreukazoval, žeby žalovaný mal reálne predmetné priestory užívať. Odvolací súd zároveň dodáva, že ani samotné odovzdanie 14 ľúčov ešte neznamená reálne užívanie priestorov žalovaným resp. obohatenie na jeho strane. 30. Žalobca v podanom odvolaní namietal aj záver súdu prvej inštancie v odseku 15. odôvodnenia napadnutého rozsudku, že žalobca musel preukázať obvyklé nájomné za obdobný priestor a poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Českej republiky. Žalobca v odvolaní uviedol, že preukázal všetky predpoklady vzniku záväzkového vzťahu z bezdôvodného obohatenia, a to získanie majetkových hodnôt (preukázané protokolom) a príčinnú súvislosť medzi určitou osobou a majetkovou ujmou, čo mal preukázať nájomnou zmluvou, v ktorej bola dohodnutá obvyklá výška mesačného nájmu. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal vznik bezdôvodného obohatenia. Ako súd prvej inštancie správne konštatoval, jednak si žalobca uplatnil aj DPH vo výške 900 eur, pričom uvedené je zjavne nedôvodné pri nároku z bezdôvodného obohatenia a jednak vo zvyšnej časti vo výške 4.500 eur, ktorú žalobca ustálil ako trojmesačné nájomné súd prvej inštancie správne konštatoval, že v prípade, ak žalobca žiada bezdôvodné obohatenie za užívanie priestoru bez právneho dôvodu musí preukázať výšku obvyklého nájomného v danom mieste za obdobný priestor. Odvolací súd uvádza, že takúto výšku by bolo možné odvodiť od uzavretej nájomnej zmluvy, k čomu ale v tomto prípade nedošlo a iný dôkaz žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie neprodukoval. Uvedené je však bez relevancie voči samotnému záveru, ku ktorému dospel súd prvej inštancie a s ktorým sa odvolací súd stotožnil, že v danom spore žalobca nepreukázal užívanie predmetných priestorov žalovaným. 31. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca v podanom odvolaní relevantným spôsobom nespochybnil ani nevyvrátil podstatné závery súdu prvej inštancie premietnuté do výrokovej časti napadnutého rozsudku, odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle § 387 ods. 1, ods. 2 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil.
32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a s § 262 ods. 1 CSP, tak že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, keďže bol v odvolacom konaní plne úspešný. 33. Toto rozhodnutie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 veta druhá CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok).