Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/252/2024 6123309583 31. 03. 2025 Mgr. Mgr. Miriam Plavčáková ECLI:SK:KSBA:2025:6123309583.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej a členov senátu JUDr. Evy Fulcovej a JUDr. Blanky Malichovej, v právnej veci žalobcu: Enerline, s. r. o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 46 068 201, zastúpeného: Mgr. Rastislav Munk, PhD., advokát, Strojnícka 97, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 42 266 751, proti žalovanému: SPEMA mont s. r. o., so sídlom Miloslavov 414, Miloslavov, IČO: 35 939 052, zastúpeného: Pohanka & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 1716, Dolný Kubín, IČO: 36 867 217, o zaplatenie 12 829,- eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku pre zmeškanie žalobcu Mestského súdu Bratislava III č.k. 74Cb/17/2023-112 zo dňa 22.05.2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 74Cb/17/2023-175 zo dňa 04.11.2024, takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave rozsudok pre zmeškanie žalobcu Mestského súdu Bratislava III č.k. 74Cb/17/2023-112 zo dňa 22.05.2024 v spojení s opravným uznesením č.k. 74Cb/17/2023-175 zo dňa 04.11.2024 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom pre zmeškanie žalobcu súd prvej inštancie prvým výrokom zamietol podanú žalobu a druhým výrokom rozhodol o trovách konania tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému v plnej výške. 2. Podanou žalobou sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia istiny, špecifikovanej v záhlaví tohto rozhodnutia, s príslušenstvom, titulom nezaplatenej ceny diela. 3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil okrem citácií zákonných ustanovení nasledovne: „2. Súd stanovil termín pojednávania na deň 22.05.2024, na ktorý riadne predvolal právneho zástupcu žalobcu (i keď poučovať ho ako advokáta o procesných právach nemusel s odkazom na ust. § 160 Civilného sporového poriadku), ktorému bolo predvolanie na toto pojednávanie doručené do e-schránky v zmysle ust. § 105, § 106 a § 111 Civilného sporového poriadku dňa 04. 04. 2024. Právny zástupca žalobcu sa však na toto pojednávanie bez ospravedlnenia nedostavil. 3. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní, konanom dňa 22.05.2024, navrhol vo veci rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. 13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd rozhodol podľa ust. § 278 Civilného sporového poriadku tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 14. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. .... 17. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania v plnej výške priznal žalovanému ako úspešnej strane sporu podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.“ 4. Proti rozsudku pre zmeškanie žalobcu Mestského súdu Bratislava III č.k. 74Cb/17/2023-112 zo dňa 22.05.2024 podal včas odvolanie žalobca, ktorý namietal, že neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozhodnutia (§ 365 ods. 1 písm. a) CSP) a zároveň, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). 5. Žalobca poukázal na to, že jeho právny zástupca podal dňa 22.05.2024 v čase pred ôsmou (8) hodinou ráno žiadosť o ospravedlnenie a o konanie vo veci. Urobil tak vzhľadom na náhle ochorenie syna vo veku 3 rokov, na základe čoho sa nemohol dostaviť na pojednávanie. Uviedol, že doklad o ošetrení na pohotovosti vie zabezpečiť a doručiť konajúcemu súdu. V ospravedlnení uviedol, že nie úmyslom žalobcu v predmetnom konaní nijakým spôsobom konať nehospodárne, preto nenavrhol odročenie pojednávania, ale žiadal o prejednanie veci na dotknutom pojednávaní a o nariadenie ďalšieho pojednávania, nakoľko žalovaný navrhol v tejto právnej veci výsluchy svedkov. 6. Konajúci súd na žiadosť žalobcu o uskutočnenie pojednávania v jeho neprítomnosti nijako neprihliadal, nevykonal dokazovanie a rozhodol rozsudkom pre zmeškanie. 7. K odvolaniu žalobca priložil: žiadosť o ospravedlnenie, potvrdenie o odoslaní, potvrdenie o doručení, potvrdenie o zaevidovaní. 8. Žalobca navrhol, aby zo skôr uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 9. K podanému odvolaniu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 08.07.2024 nasledovne: Poukázal na to, že z odôvodnenia podaného odvolania vyplýva, že žalobca podáva odvolanie výlučne z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a.), b.), e.), f.) CSP. Žalovaný poukázal na § 356 písm. b.) CSP, podľa ktorého nie je v prípade rozsudku pre zmeškanie podanie odvolania prípustné, okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 10. Podľa názoru žalovaného, žalobca vo svojom odvolaní neuviedol priamo žiadne dôvody, z ktorých by sa dal jednoznačne vyvodiť, že na vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli splnené zákonom stanovené podmienky tak, ako to vyžaduje § 356 písm. b.) CSP. Podľa žalovaného žalobca len neurčito poukázal na skutočnosť, prečo sa nemohol zúčastniť pojednávania a že ospravedlnenie bolo súdu doručené pred začatím pojednávania. Z obsahu odvolania nevyplýva ani záujem žalobcu postupovať podľa § 281 CSP, pretože žalobca neuviedol vo svojom odvolaní žiadny návrh na zrušenie rozsudku súdom, žiadosť o nariadenie nového pojednávania a ani žiadne odôvodnenie smerujúce k takémuto návrhu. 11. Žalovaný upozornil aj na to, že žalobca dôvod neúčasti na dotknutom pojednávaní, iba tvrdil, avšak svoje tvrdenie nepodložil žiadnym dôkazom. Aj z tohto dôvodu podľa žalovaného nie je možné jeho odvolaniu vyhovieť. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd žalobcom podané odvolanie odmietol a priznal žalovanému náhradu trov konania v plnej výške. 12. Na vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca podaním doručeným súdu dňa 02.08.2024, v ktorom trval na tom, že v podanom odvolaní jednoznačne odôvodil prečo neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie ako aj to, že navrhol jeho zrušenie. Zdôraznil, že vo svojej žiadosti o ospravedlnenie neúčasti jednoznačne uviedol, že žiada o prejednanie veci na predmetnom pojednávaní a tiež žiada o nariadenie nového pojednávania za účelom výsluchu svedkov. Z uvedených dôvodov zotrval na podanom odvolaní v celom rozsahu. 13. Ďalšie vyjadrenia súdu doručené neboli. 14. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné. 15. Podľa Čl. 3 ods. 1 CSP, každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené. 16. Podľa Čl. 6 ods. 1 CSP, strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
17. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb. 18. Podľa § 278 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami. 19. Podľa § 180 CSP /Zistenie prítomnosti na pojednávaní/, po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie. 20. Podľa § 281 ods. 1 CSP, ak žalobca z ospravedlniteľného dôvodu zmeškal pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie, súd na návrh žalobcu tento rozsudok uznesením zruší a nariadi nové pojednávanie. 21. Podľa § 356 písm. b) CSP, odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia. 22. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom. 23. Podľa § 391 ods. 1 CSP, ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí. 24. Predmetom odvolania je rozsudok pre zmeškanie žalobcu, vydaný podľa § 278 CSP, pričom žalobca napadnutému rozsudku a postupu súdu prvej inštancie vytýkal, že na vydanie takéhoto rozhodnutia neboli splnené podmienky. Uvedený dôvod predstavuje jediný prípustný dôvod odvolania voči rozsudku pre zmeškanie (§ 356 písm. b) CSP), preto odvolací súd konštatuje, že boli splnené podmienky na odvolací prieskum napadnutého rozsudku. 25. Na tomto mieste odvolací súd vzhľadom na námietky žalovaného (že žalobca sa nedomáhal aplikácie ustanovenia § 281 ods. 1 CSP) uvádza, že Civilný sporový poriadok vo vzťahu k rozsudku pre zmeškanie pripúšťa dva druhy opravných prostriedkov, pričom každý z nich má ustanovené iné zákonné dôvody prípustnosti. Dotknutá procesná strana sa môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie podľa § 281 ods. 1 CSP a to výlučne z dôvodu, ak z ospravedlniteľného dôvodu zmeškala pojednávanie vo veci, na ktorom bol vyhlásený rozsudok pre zmeškanie. Alebo môže podať odvolanie, pričom CSP pripúšťa odvolanie voči tejto forme skráteného rozhodnutia výlučne dôvodu, že na vydanie takejto formy rozhodnutia neboli splnené podmienky. Uplatnenie jedného z týchto opravných prostriedkov nie je podmienené súčasným uplatnením aj druhého prostriedku, avšak dotknutá procesná strana často uplatňuje oba skôr uvedené prostriedky, čo nie je prípad prejednávanej veci 26. Ak sa preto žalobca nedomáhal postupu podľa ustanovenia § 281 ods. 1 CSP, t.j. nepodal návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie, neznamená to, že sa nemôže domáhať zrušenia napadnutého rozhodnutia na základe podaného odvolania. 27. V prejednávanej veci žalobca namietal, že neboli splnené formálne podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, konkrétne podmienka podľa § 278 písm. b) CSP, vzhľadom na to, že svoju neúčasť na dotknutom pojednávaní ospravedlnil s dostatočným časovým predstihom pred pojednávaním a zároveň žiadal o vykonanie dotknutého pojednávania v jeho neprítomnosti (teda nie o odročenie pojednávania). 28. Zásadnou spornou otázkou je to, či súd prvej inštancie je podľa dotknutého zákonného ustanovenia (§ 278 CSP) povinný pri splnení zákonnom ustanovených podmienok vydať rozsudok pre zmeškanie, bez toho, aby prihliadol na všetky okolnosti prejednávanej veci. 29. Touto otázkou sa opakovane zaoberali Najvyšší súd SR, ako aj Ústavný súd SR, pričom oba súdy dospeli k záveru, že takýto postup by predstavoval prílišný formalizmus, ktorý by odporoval účelu a zmyslu zákona. K otázke povinnosti resp. možnosti rozhodnúť rozsudkom pre zmeškanie odvolací súd poukazuje na nasledujúce rozhodnutia najvyšších súdnych autorít: 30. 13. Dovolateľ súdu prvej inštancie v časti dovolania, označenej ako ad d/, vytýkal, že v rozpore s ustanovením § 274 CSP nerozhodol na pojednávaní rozsudkom pre zmeškanie a to napriek jeho opakovaným návrhom. V súvislosti s uvedenou námietkou dovolací súd uvádza, že k vydaniu rozsudku pre zmeškanie by mal súd pristupovať uvážlivo a voliť tento inštitút najmä v prípadoch, v ktorých je nezáujem na strane žalovaného zrejmý, keď je žalovaný skutočne nečinný a odmieta sa aktívne podieľať
na súdnom procese, či úmyselne súdne konanie predlžuje. Rozsudok pre zmeškanie by nemal byť využívaný s cieľom čo najrýchlejšieho ukončenia sporu na úkor základného práva na súdnu ochranu. Podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie sú dané len vtedy, keď je takýto rozsudok oprávnenou sankciou za skutočnú pasivitu strany, ktorá úmyselne mieri k zmareniu efektivity súdneho procesu. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Obdo/87/2021 zo dňa 26.07.2022) 31. 19. Dovolací súd aj napriek uvedenému k veci uvádza, že tak všeobecné súdy ako aj dovolací súd sú v zmysle čl. 2 a čl. 4 CSP povinné pri svojom rozhodovaní prihliadať na rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít, medzi ktoré patrí Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení zo dňa 4. júla 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019 uviedol, že „formalistický výklad § 274 CSP, a to, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie „žalobe vyhovie", skutočne nie je žiaduci, najmä, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil, nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa § 274 CSP posudzovať vždy aj podľa okolností prejednávanej veci. Napriek kogentnosti § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej)." 20. Podľa názoru dovolacieho súdu, ak sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie podľa § 274, resp. § 278 CSP, nie je povinnosťou súdu rozhodnúť touto skrátenou formou, ale ide o fakultatívnu možnosť súdu. A teda v prípade splnenia zákonných podmienok podľa § 274, resp. § 278 CSP je súd vždy povinný pred vydaním rozsudku pre zmeškanie zobrať na zreteľ okolnosti konkrétneho sporu. Opačný, teda jazykový výklad § 274, resp. § 278 CSP možno posudzovať ako príliš formálny, ktorý by mohol viesť k odmietnutiu spravodlivosti (denegatio iustitiae). Imperatívna dikcia „Na pojednávaní rozhodne" ustanovenia § 278 CSP je obmedzená ústavne konformným výkladom podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, a to s prihliadnutím na uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 04. júla 2019 sp. zn. I. ÚS 233/2019 v druhovo obdobnej veci týkajúcej sa ustanovenia § 274 CSP. (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/326/2021 zo dňa 31. 03. 2022) 32. „44. S prihliadnutím na rozsiahlu judikatúru Ústavného súdu SR (I. ÚS 233/2019, III. ÚS 373/2020 a sp. zn. III. ÚS 121/2021, podobne aj III. ÚS 354/2021, III. ÚS 89/2021 alebo III. ÚS 288/2021) dovolací súd nemal za preukázaný skutočný nezáujem žalovanej o vedenie konania (resp. jej úplnú pasivitu), a teda naplnenie materiálnej podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie. Z uvedeného dôvodu mali súdy nižšej inštancie uprednostniť konanie v neprítomnosti žalovanej pred vydaním kontumačného rozsudku. Za účelné považuje dovolací súd zdôrazniť, že súd môže konať a meritórne rozhodnúť aj v neprítomnosti strany, a to v súlade s ust. § 180 CSP, čím dosiahne tak rovnaký cieľ (zabezpečenie konania bez prieťahov), ale bez neprimeraného zásahu do procesných práv v dôsledku vydania kontumačného rozsudku.“ /Sp. zn.: 2Obdo/6/2023 z 31. októbra 2023/ 33. Z vyššie citovaných rozhodnutí najvyšších súdnych autorít nepochybne vyplýva, že procesný inštitút - kontumačný rozsudok neslúži na to, aby sa zabezpečila povinná účasť sporovej strany na pojednávaní ani k sankcionovaniu akejkoľvek neúčasti procesnej strany na súdom nariadenom pojednávaní, ale slúži ako postih tej strany, ktorá svojou nečinnosťou v konaní spôsobuje prieťahy vo veci. Tento inštitút pritom treba aplikovať veľmi citlivo a to iba v skutočne odôvodnených prípadoch, keď je sporová strana závažným spôsobom procesne nečinná. Je pritom potrebné prihliadnuť na všetky okolnosti prejednávanej veci, vrátane toho, či uplatnené prostriedky procesného útoku a procesnej obrany sú dostatočne presvedčivé, prípadne, či nie sú rozporné. 34. V prejednávanej veci je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že za daných okolností je rozsudok pre zmeškanie v jeho neprospech neprimeranou sankciou. 35. Žalobca nepochybne svoju neúčasť na dotknutom pojednávaní ospravedlnil, pričom toto ospravedlnenie konajúci sudca v čase vydania napadnutého rozhodnutia nemal k dispozícii (bez zavinenia žalobcu) a teda naň zjavne ani nemohol prihliadnuť na účely skúmania podmienok na vydanie dotknutého rozhodnutia. 36. Z obsahu ospravedlnenia žalobcu je zrejmé, že jeho úmyslom nebolo zmariť pojednávanie a predĺžiť tak súdne konanie, ale žalobca výslovne žiadal o uskutočnenie pojednávania v jeho neprítomnosti. 37. Zo skôr uvedených dôvodov nemal odvolací súd preukázaný skutočný nezáujem žalobcu o vedenie konania, resp. jeho snahu akokoľvek konanie predlžovať, a teda jeho úplnú pasivitu v konaní a zároveň aj naplnenie materiálnej podmienky vydania rozsudku pre zmeškanie žalobcu (porovnaj napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 2Obdo/6/2023 z 31. októbra 2023).
38. K námietke žalovaného o nepreukázaní dôvodu neúčasti žalobcu na nariadenom pojednávaní odvolací súdu uvádza, že táto otázka by mala relevanciu v prípade žiadosti žalobcu o odročenie pojednávania, nie však v prípade žiadosti o uskutočnenie pojednávania v neprítomnosti žalobcu. Ide totiž o odlišné procesné situácie - v prípade odročenia pojednávania by sa totiž konanie predĺžilo, čo nie je prípad prejednania veci v neprítomnosti procesnej strany. 39. Za tohto stavu je odvolací súd toho názoru, že rozhodnutie prejednávanej veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu je arbitrárne a ide o neprípustný formalistický postup súdu prvej inštancie, ktorý je v zásade protiústavný. Odvolací súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že účelom rozsudku pre zmeškanie je sankcionovanie procesnej pasivity strany konania. Podľa čl. 3 Základných princípov CSP výklad jeho ustanovení musí byť v súlade s Ústavou SR a s princípmi, na ktorých tento kódex spočíva. Jednotlivé ustanovenia CSP teda nemožno vykladať izolovane a bez zohľadnenia doterajšieho procesného postupu sporových strán. 40. Okolnosti prejednávanej veci s prihliadnutím na faktické ukončenie celého konania rozsudkom pre zmeškanie, bez riadneho prejednania žaloby, čo i len na súde prvej inštancie, bez možnosti podať riadny opravný prostriedok v plnom rozsahu, ako sankcie za „len“ jednu neúčasť na pojednávaní, ktoré naviac odvolateľ žiadal uskutočniť v jeho neprítomnosti, sa vo svetle vyššie citovaných a označených rozhodnutí javia ako nenáležité. 41. Súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého rozsudku pre zmeškanie žalobcu neprihliadol na to, že na strane žalobcu nešlo o skutočný nezáujem o vedenie konania (o skutočnú pasivitu v konaní), ale iba o exces. Je preto potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie pri vydaní napadnutého rozhodnutia neprihliadol na všetky okolnosti prejednávanej veci, teda na naplnenie materiálnych podmienok vydania rozsudku pre zmeškanie, čím znemožnil žalobcovi, aby uskutočňoval jeho procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 42. Uvedený nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto, odvolací súd podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v celom rozsahu a podľa § 391 ods. 1 CSP rozhodol o vrátení veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. 43. Úlohou súdu prvej inštancie bude v ďalšom konaní riadne o veci meritórne rozhodnúť a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby jeho závery o každej rozhodujúcej otázke boli preskúmateľné s tým, že právny názor odvolacieho súdu vyslovený v tomto rozhodnutí je podľa § 391 ods. 2 CSP pre súd prvej inštancie záväzný. 44. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej, ktorým sa konanie končí. 45. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).