Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 2Co/35/2025 6124205604 03. 12. 2025 JUDr. Nadežda Wallnerová ECLI:SK:KSBA:2025:6124205604.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Nadeždy Wallnerovej a členov senátu JUDr. Ivany Jahnovej a JUDr. Michaely Královej, v sporovej veci žalobkyne: Ľ. M., D. X.XX.XXXX, H. N.: M. XXXXX/X, XXX XX N., zastúpená advokátskou kanceláriou: Acta legal s.r.o., so sídlom: Drobného 27, 841 01 Bratislava, IČO: 54 560 349, proti žalovanej: R. U., D. X.X.XXXX, H. N.: Ú.L. XXXX/X, XXX XX N., zastúpená advokátskou kanceláriou: DV Legal, s.r.o., so sídlom: Vysoká 14, 811 06 Bratislava, IČO: 54 670 926 Bratislava, o zaplatenie 2.999,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej voči rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25.novembra 2024, č. k. 37C/15/2024-86, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 25.novembra 2024, č. k. 37C/15/2024-86, potvrdzuje. II. Žalobkyni sa proti žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v pomere 100%. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom zo dňa 25. novembra 2024, č. k. 37C/15/2024-86 rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 2.999,- eur spolu s ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo sumy 2.999,- eur od 1.11.2023 do zaplatenia, do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobkyni voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 2. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa domáhala, aby súd zaviazal žalovanú na splnenie povinnosti zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 2.999,- eur spolu s príslušenstvom - ročným úrokom z omeškania vo výške 8,75 % zo žalovanej istiny od 1.11.2023 do zaplatenia, titulom bezdôvodného obohatenia. Svoj nárok skutkovo odôvodnila tým, že žalobkyňa dňa 27.7.2023 vykonala platbu v sume 2.999,- eur z bankového účtu vedeného v F. bank, a.s., č. účtu: IBAN:Z XXXX XXXX XXXX XXXX, na bankový účet IBAN: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, ktorého vlastníkom je žalovaná a pri kontrole bolo zistené, že sa jednalo o platbu bez právneho dôvodu. Po zistení vyššie uvedených skutočností žalobkyňa vyzvala žalovanú k vydaniu bezdôvodného obohatenia prostredníctvom poštového podniku. Žalovaná sa k výzve nevyjadrila, pohľadávku žalobkyni neuhradila. Podstata skutkovej podstaty spočíva v poskytnutí plnenia jedného subjektu inému subjektu bez existencie akéhokoľvek počiatočného právneho dôvodu k tomuto plneniu, napr. plnenie tzv. nedlhu, ako je to v tomto prípade. Primárna funkcia právnej úpravy bezdôvodného obohatenia spočíva v záujme o nápravu nespravodlivej majetkovej ujmy vzniknutej titulom absencie právneho dôvodu na plnenie. Žalobkyňa na preukázanie v žalobe tvrdených skutočností predložila potvrdenie o vykonaní bezhotovostného prevodu zo dňa 4.8.2023, oznámenie banky o vybavení reklamácie zo dňa 27.7.2023, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia zo dňa 14.9.2023.
3. Žalovaná sa vyjadrila k žalobe v podanom odpore voči platobnému rozkazu, v ktorom uviedla, že na základe doručenej predžalobnej výzvy žalovaná zistila, že dňa 25.7.2023 z bankového účtu žalobkyne IBAN: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, prijala na v tom čase vlastnený a v súčasnosti zrušený účet IBAN: Z XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, finančné prostriedky vo výške 2.999,- eur. Z účtu žalovanej boli prostredníctvom uvedenému účtu vydanej platobnej karty č. XXXX XXXX XXXX XXXX v bankomate na A. ceste uskutočnené v čase o 16:35 a o 16:37 dva výbery hotovosti v celkovej výške 2.990,- eur. Žalovanej bola platobná karta odcudzená. Nakoľko žalovaná nemala vedomosť o prijatí platby žalobkyne na jej účet a ani neuskutočnila výbery hotovosti, tak dňa 18.8.2023, t. j. v deň doručenia predžalobnej výzvy, žalovaná telefonicky kontaktovala predchádzajúceho právneho zástupcu žalobkyne so žiadosťou o vysvetlenie uplatňovaného nároku a za účelom oboznámenia žalobkyne o nevedomosti žalovanej o prijatí platby a podala trestné oznámenie na neznámeho páchateľa z dôvodu podozrenia zo spáchania trestného činu, v súčasnosti vedené Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave II, odbor kriminálnej polície, 4. oddelenie vyšetrovania, v trestnom konaní pod ČVS: ORP-833/4-VYS-B2-2023. Jedným zo zákonných predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkovej výhody či prospechu. Ako vyplýva zo žalovanou predložených dôkazov, táto z prijatej platby nemala a ani nemá majetkové výhody či prospech, jej účet a platobná karta boli zneužité na protiprávne konanie. Z predžalobnej výzvy a žalobkyňou predložených dôkazov vyplýva, že samotná žalobkyňa v prijatom e-maily klikla na, pre ňu dôveryhodný odkaz, v rámci ktorého zadala údaje o svojej platobnej karte, v dôsledku čoho došlo k platbe, a teda sa stala obeťou phishingu. To znamená, že účet a platobná karta žalovanej v spojení s účtom a platobnou kartou žalobkyne, boli predmetom dômyselne prepracovaného a organizovaného protiprávneho konania, avšak nie žalovanej, ale tretích neznámych osôb, nakoľko v jeden deň žalobkyňa odoslala platbu, ktorú v ten istý deň žalovaná prijala a zároveň bol uskutočnený treťou osobou výber hotovosti. Nemožno prijať záver, že boli splnené predpoklady na vznik bezdôvodného obohatenia. Ďalším zo zákonných predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia je príčinná súvislosť medzi získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom a majetkovou ujmou druhého subjektu. Kým majetková ujma na strane žalobkyne je nesporná, tak s tým súvisiaci údajný majetkový prospech na strane žalovanej neexistuje, a teda ani v tomto prípade nemožno prijať záver, že boli splnené predpoklady na vznik bezdôvodného obohatenia. K zväčšeniu majetku na strane žalovanej nedošlo, a teda rovnako nemôže byť pasívne legitimovaným subjektom v konaní. Žalovaná predložila zápisnicu o trestnom oznámení zo dňa 18.8.2023, ČVS: ORP-539/X-VYS-B3-2023; upovedomenie o odovzdaní spisového materiálu zo dňa 25.8.2023; predvolanie na výsluch svedka - poškodeného zo dňa 30.11.2023; podnet číslo 70279/23 zo dňa 18.8.2023. 4. Žalobkyňa v replike uviedla, že v predmetnom konaní medzi účastníkmi konania nie je sporné skutkové tvrdenie oboch účastníkov konania, že žalobkyňa poukázala v prospech bankového účtu žalovanej sumu vo výške 2999,- eur bez právneho titulu a že predmetná platba bola pripísaná v prospech účtu žalovanej. Chybne zaslané finančné prostriedky majú osobitný režim upravený v ustanovení § 92 ods. 1 zákone o bankách, z tohto ustanovenia je jednoznačne zrejmé, že pri vykonaní mylnej platby sa bezdôvodne obohatí majiteľ účtu, a preto je banka na základe tohto ustanovenia povinná poskytnúť osobe, ktorá vykonala platbu bez právneho dôvodu, údaje o bezdôvodne obohatenom majiteľovi účtu aj bez jeho súhlasu, v opačnom prípade by ustanovenie zákona o bankách nemalo žiaden zmysel. H. na základe žiadosti žalobkyne poskytla žalobkyni identifikačné údaje žalovanej na vymáhanie vzniknutého bezdôvodného obohatenia, keďže žalovaná ani na výzvu banky a ani na výzvu žalobkyne neplnila, žalobkyňa mala jedinú možnosť uplatniť si svoj nárok v súdnom konaní. Tvrdenia žalovanej, že sa neobohatila, nakoľko nemala vedomosť o presnom čase pripísania peňažných prostriedkov v prospech jej účtu je irelevantné, je nesporné a žalovanou ako aj H. bankou potvrdené, že peňažné prostriedky poslané žalobkyňou boli pripísané v prospech bankového účtu žalovanej, t. j. momentom pripísania sa dostali do dispozičnej sféry žalovanej na základe jej oprávnenia vyplývajúceho zo záväzkového vzťahu medzi žalovaným a bankou. Peňažné prostriedky, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom dostali na bankový účet žalovanej sa stávajú pohľadávkou z účtu, teda pohľadávkou na vyplatenie, týmto momentom došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej. Následne nakladanie s peňažnými prostriedkami je pre posúdenie pasívnej legitimácie žalovanej v predmetnom konaní irelevantné. Žalovaná mala možnosť dozvedieť sa o tom, že jej žalobkyňa bez právneho dôvodu poukázala dňa 27.7.2023 sumu vo výške 2999,- eur, a to ihneď po pripísaní finančných prostriedkov na účet, tvrdenie, že o tom nevedela z dôvodu, že nesleduje pohyb na svojom účte je tiež irelevantné. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie sa viaže k osobe, ktorá toto plnenie prijala, v danom prípade touto osobou je žalovaná. Na doplnenie svojich tvrdení žalobkyňa zdôraznila, že z obsahu zápisnice o trestnom
oznámení priloženej žalovanou vyplýva, že žalovaná bežne poskytovala svoju platobnú kartu svojim známym, za účelom vyberania peňažných prostriedkov. Keďže pri výbere peňažných prostriedkov z bankomatu je potrebné okrem vloženia platobnej karty aj zadať PIN, k výberom dochádzalo s priamou súčinnosťou žalovanej. Z uvedených dôvodov žalobkyňa odmietala tvrdenie žalovanej, že osoba, ktorej bolo reálne plnené nie je žalovaná. Je preukázané, že reálne (a to aj fakticky aj právne) plnené bolo v prospech účtu, ktorého majiteľom je žalovaná, ktorá týmto získala bezdôvodné obohatenie v podobe pohľadávky voči banke na vyplatenie peňazí z účtu, t. j. žalovaná je pasívne legitimovaná v predmetnom konaní. 5. Žalovaná v duplike poukázala na to, že ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa inštitútu bezdôvodného obohatenia vyžadujú k vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie kumulatívne splnenie všetkých zákonných predpokladov. Medzi tieto predpoklady patrí aj získanie bezdôvodného obohatenia, resp. získanie majetkového prospechu či výhody, čo potvrdzuje aj ustálená rozhodovacia prax súdov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Co/38/2017). Nakoľko u žalovanej nedošlo k získaniu majetkového prospechu či výhody, nemožno ani hovoriť o tom, že nastali zákonné predpoklady na jeho vydanie alebo že žalovaná je pasívne legitimovaná. Nie je zrejmé, ako žalobkyňa dospela k záveru, že ustanovenie § 92 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých zákonov automaticky prezumuje povinnosť banky poskytnúť údaje o majiteľovi účtu ako nepochybné bezdôvodné obohatenie zo strany tohto majiteľa. Predmetné ustanovenie podľa názoru žalovanej stanovuje len legitímny zásah do bankového tajomstva a zásah do súkromia majiteľa účtu, za účelom zjednodušenia nápravy prípadnej majetkovej ujmy, ktorá mohla vzniknúť v dôsledku chýb pri vykonávaní platobného príkazu. Je však nevyhnutné dodať, že len ťažko možno uveriť tomu, že zo strany žalobkyne došlo k chybe pri zadávaní platobného príkazu, keď zo samotného spisu trestného konania vyplýva, že žalobkyňa aj napriek viacerým upozorneniam na riziko phishingu aktívne, vedome a dobrovoľne dala páchateľovi svoje bankové údaje, t. j. číslo klienta, heslo a SMS kód. Žalovaná nerozporuje prijatie platby na účet, ale poukazuje na skutočnosť, že neboli splnené predpoklady na vznik zodpovednosti z bezdôvodného obohatenia. Žalovaná vníma evidentný záujem žalobkyne preukázať nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia jednoduchou logickou súvislosťou a následnosťou založenou na prijatí platby na účet, logikou žalobkyne sa z krádeže neobohatí zlodej, ale ten v koho vlastníctve bola taška, do ktorej si zlodej uložil svoju korisť. Podľa názoru žalovanej však v tomto prípade vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie chýba jej esenciálny predpoklad, a to majetkový prospech či výhoda, na ktorom je založená samotná podstata inštitútu bezdôvodného obohatenia. Vyjadrenie žalobkyne o participácii žalovanej na protiprávnom konaní tretej osoby, ktorej obeťou sa stali strany sporu, považovala žalovaná za hrubé a neslušné vyjadrenie prekračujúce akékoľvek medze slušného správania. Je rozdiel medzi hodnotiacim úsudkom a tvrdením, bez doloženia akékoľvek dôkazu, že k výberom hotovosti dochádzalo s priamou súčinnosťou žalovanej. Podľa žalobkyne bola žalovaná natoľko sofistikovaná, že dokázala v súčinnosti s inou osobou naprogramovať webovú stránku slúžiacu na phishing, vylákať pod falošnou identitou finančné prostriedky od žalobkyne, ale už nebola natoľko sofistikovaná, aby si uvedomila, že keď prijme takéto finančné prostriedky na svoj súkromný účet tak bude odhalený a bude mať z toho problémy. Taktiež nie je zrejmé aký má súvis s bezdôvodným obohatením skutočnosť, že žalovaná občas, nie bežne ako uvádza žalobkyňa, požičiavala platobnú kartu kamarátom. 6. Súd prvej inštancie na vec aplikoval § 451 ods. 1, ods. 2, § 456 veta prvá, § 457, § 517 ods. 1, ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, § 92 ods. 1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Súd prvej inštancie uviedol, že účelom právnej úpravy bezdôvodného obohatenia je zabrániť, aby sa niekto na úkor iného bezdôvodne obohatil, v prípade, že takéto obohatenie vzniklo, zákon zabezpečuje povinnosť jeho vydania. Zodpovedným subjektom na vydanie bezdôvodného obohatenia je ten, kto sa obohatil, oprávneným subjektom ten, na úkor koho obohatenie vzniklo. Získané bezdôvodné obohatenie môže spočívať vo veciach, výkonoch, ale aj v tom, že majetok zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci by k zmenšeniu došlo, ak by si plnil svoju povinnosť. Získané majetkové hodnoty musia byť vyjadriteľné v peniazoch. O plnenie bez právneho dôvodu ide v prípade, keď právny dôvod neexistoval od samého začiatku alebo dodatočne odpadol. Bezdôvodné obohatenie je civilnou právnou teóriou vymedzené na jednej strane ako záväzok, obsahom ktorého je povinnosť subjektu, ktorý sa na úkor iného bezdôvodne obohatil, takéto obohatenie vydať a na druhej strane ako právo toho, na úkor koho bezdôvodné obohatenie vzniklo na jeho vydanie. Situácie, z ktorých môže vyplynúť bezdôvodné obohatenie vymedzuje § 451 ods. 2 OZ ako majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnenie z neplatného právneho úkonu, plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol a ako
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Všetky štyri formy bezdôvodného obohatenia majú objektívny charakter, preto predpokladom uplatnenia zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie nie je protiprávne konanie obohacovaného. Súd neskúma prípadné zavinenie na získaní bezdôvodného obohatenia, iba zisťuje, či objektívne došlo k niektorej zo skutočností vymedzených zákonom a či ten, kto sa domáha nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia má aktívnu vecnú legitimáciu k uplatneniu tohto práva. Plnenie bez právneho dôvodu je jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia, ktorého dôsledkom je povinnosť vydať všetko, čo bolo plnením pri absencii právneho titulu získané. Prospech z plnenia bez právneho dôvodu vzniká prijatím plnenia, ku ktorému právny dôvod plnenia od začiatku chýbal, jedná sa teda o plnenia v prípadoch, kedy právny dôvod v okamihu plnenia vôbec neexistoval, bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniká samotným prijatím plnenia. O plnenie bez právneho dôvodu ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. Neexistencia právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť, a zároveň právo na poskytnuté plnenie. K bezdôvodnému obohateniu získanému plnením bez právneho dôvodu dochádza vtedy, ak právny dôvod neexistoval od začiatku, k obohateniu dochádza okamihom poskytnutia plnenia. Týmto okamihom je tiež určený začiatok objektívnej premlčacej doby. Subjektívna premlčacia doba začína plynúť odo dňa, keď sa postihnutý dozvedel, že plnil bez právneho dôvodu, a komu plnil. Bezdôvodné obohatenie je konštruované ako prijatie nedôvodného plnenia poskytnutého bez právneho dôvodu, čím na strane príjemcu vzniká bezdôvodné obohatenia na úkor iného. Na základe toho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, ktorý je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, a medzi tým, na úkor koho sa niekto obohatil, ktorý má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia. 7. Súd prvej inštancie mal za preukázané a medzi procesnými stranami nebolo sporné, že žalobkyňa omylom vykonala dňa 27.7.2023 zo svojho bankového účtu platbu vo výške 2.999,- eur na bankový účet, ktorého v čase uvedeného prevodu peňazí bola majiteľkou žalovaná a táto disponovala platobnou kartou k danému účtu, prostredníctvom ktorej bolo možné z účtu vyberať finančné prostriedky. Žalobkyňa ako príkazca platby teda poukázala platbu nesprávnemu subjektu bez právneho dôvodu a platba bola pripísaná na účet žalovanej, ktorá momentom pripísania peňazí na daný účet mala možnosť s peniazmi reálne disponovať, nakoľko vlastnila bankovú kartu prináležiacu k bankovému účtu, ktorou bolo možné peniaze z účtu vybrať. Súd prvej inštancie poukázal na právnu vetu vyslovenú v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/9/2023, zo dňa 15.11.2023: „Peňažné prostriedky, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom dostali na bankový účet sa stávajú pohľadávkou z účtu, teda pohľadávkou na vyplatenie. Obohatenie tak vzniklo na strane majiteľa účtu, ktorému tak vznikla pohľadávka z účtu proti peňažnému ústavu“. V zmysle uvedeného je zrejmé, že na strane žalovanej po pripísaní peňažných prostriedkov na jej účet došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor žalobkyne, ktorá sa v konaní oprávnene domáhala, aby súd uložil žalovanej povinnosť peňažné prostriedky žalobkyni vrátiť, žalovaná je v konaní pasívne právne legitimovanou procesnou stranou. Príkazca platby v takýchto prípadoch nie je v právnom vzťahu s bankou, ktorej ani neprináleží povinnosť skúmať pôvod a dovoď platby, avšak na žiadosť príkazcu v zmysle ustanovenia § 92 zákona o bankách má banka povinnosť poskytnúť identifikačné údaje príjemcu a údaje o jeho účte, na ktorý boli pripísané peňažné prostriedky v dôsledku chyby príkazcu. Súd neprijal argumentáciu žalovanej spočívajúcu v tom, že nemala vedomosť o pripísaní peňazí na jej účet a preto sa ani nemohla obohatiť na úkor žalobkyne, je nesporné a žalobkyňou aj peňažným ústavom potvrdené, že finančné prostriedky poslané žalobkyňou boli pripísané v prospech bankového účtu žalovanej, teda momentom pripísania sa peniaze dostali do dispozičnej sféry žalovanej, a to na základe jej oprávnenia vyplývajúceho zo záväzkového vzťahu medzi žalovanou a bankou, v ktorej mala bankový účet zriadený. Žalovaná žiadnym dôkazom procesnej obrany nepreukázala svoje tvrdenie, že banková karta jej mala byť odcudzená, v tomto smere neuniesla dôkazné bremeno, naopak zo zápisnice o trestnom oznámení vyplýva, že žalovaná poskytovala svoju platobnú kartu aj iným osobám za účelom vyberania peňažných prostriedkov z bankomatu. Je nepochybné, že tieto osoby museli zadávať pri výbere peňazí PIN kód prislúchajúci ku bankovej karte, ktorý im pravdepodobne musela poskytnúť samotná žalovaná. Súd prvej inštancie dospel k jednoznačnému právnemu záveru, že sa jedná o bezdôvodné obohatenie vzniknuté na strane žalovanej na úkor žalobkyne plnením bez právneho dôvodu, a to vo výške žalovanej istiny, ktorú je žalovaná povinná vydať ako bezdôvodné obohatenie z dôvodu majetkového prospechu získaného prijatím plnenia, ku ktorému právny dôvod plnenia od začiatku chýbal, nakoľko právny dôvod v okamihu plnenia vôbec neexistoval, bezdôvodné obohatenie získaním plnenia bez právneho dôvodu vzniklo sa strane žalovanej samotným prijatím plnenia, v danom prípade momentom pripísania finančných
prostriedkov na bankový účet žalovanej. Súd prvej inštancie ďalej posúdil, že žalovaná sa s peňažným plnením dostala do omeškania a priznal žalobkyni zákonný ročný úrok z omeškania zo žalovanej istiny, určený od 1.11.2023 ako prvého dňa omeškania do zaplatenia. 8. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa §255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. 9. Žalovaná proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie, a to z dôvodu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP, že rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že jedným zo zákonných a esenciálnych predpokladov vzniku bezdôvodného obohatenia je podľa ustanovenia § 471 ods. 2 OZ vznik majetkovej výhody či prospechu, ktorého naplnenie je podľa názoru žalovanej v tomto konaní sporné. Podľa názoru súdu prvej inštancie naplnenie tohto zákonného predpokladu nastáva automaticky aj u majiteľa účtu, ktorý prijme finančné prostriedky od zadávateľa platby, a to z dôvodu, že majiteľ účtu má možnosť s finančnými prostriedkami reálne disponovať. Súd prvej inštancie pritom tento názor podporil rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.11.2023 vedeného pod sp. zn. 1Obdo/9/2023, podľa ktorého „Peňažné prostriedky, ktoré sa akýmkoľvek spôsobom dostali na bankový účet sa stávajú pohľadávkou z účtu, teda pohľadávkou na vyplatenie. Obohatenie tak vzniklo na strane majiteľa účtu, ktorému tak vznikla pohľadávka z účtu proti peňažnému ústavu“. Na tomto názore nakoniec súd prvej inštancie založil aj svoje rozhodnutie v konaní. Podľa názoru žalovanej nemožno akúkoľvek prijatú platbu na účet majiteľa, resp. pripísanie finančných prostriedkov zadávateľa platby, automaticky považovať za získanie majetkového prospechu, v dôsledku čoho dochádza k splneniu zákonných predpokladov na vznik bezdôvodného obohatenia. V opačnom prípade dochádza zo strany súdu prvej inštancie k prílišnému formalistickému postupu pri výklade ustanovení o bezdôvodnom obohatení, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Prioritou v súdnom konaní by mala zostať materiálna, nie formálna ochrana práv ktorejkoľvek strany sporu. Súd prvej inštancie zároveň na podporu svojho tvrdenia poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, z ktorého nič také nevyplýva. Podľa názoru žalovanej Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodoval o skutkovo odlišnej veci, čo potvrdzuje aj súdom prvej inštancie použitá citácia. V uvedenej veci bol Najvyšší súd Slovenskej republiky, zhodne z prijatými závermi súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu názoru, že vznik bezdôvodného obohatenia, vrátane majetkového prospechu, nastal na strane majiteľa účtu, ktorý ani nebol stranou sporu. Vychádzal pri tom zo skutočnosti, že banka ako žalovaná strana sa nemohla obohatiť na úkor žalobcu, nakoľko finančné prostriedky prijaté na účet jeho majiteľa boli zúčtované žalovaným, t. j. bankou, na základe osobitného vzťahu medzi žalovaným, t. j. bankou a majiteľom účtu. Inými slovami, finančné prostriedky prijaté majiteľom účtu od zadávateľa platby, t. j. žalobcu, boli použité na vysporiadanie záväzkov medzi majiteľom účtu a žalovaným, t. j. bankou, v dôsledku čoho sa nezmenšil majetok majiteľa účtu aj napriek tomu, že sa mal. Ako vyplýva zo žalovanou predložených dôkazov, tá z prijatej platby nemal a ani nemá majetkové výhody či prospech. Dôvodom je, že jej účet a platobná karta boli zneužité na protiprávne konanie. Z predložených dôkazov, ale najmä zo spisu trestného konania vyplýva, že žalobkyňa v prijatom emaily klikla na pre ňu nedôveryhodný odkaz, v rámci ktorého zadala údaje o svojej platobnej karte, v dôsledku čoho došlo dňa 25.07.2023 k platbe v čase 16:32:43 hod. a následným výberom hotovosti v časoch 16:35:11 hod. a 16:37:42 hod, t. j. s niekoľkominútovým odstupom. Zo samotného spisu trestného konania ďalej vyplýva, že žalobkyňa aj napriek viacerým upozorneniam na riziko phishingu aktívne, vedome a dobrovoľne dala páchateľovi svoje bankové údaje, t. j. číslo klienta, heslo a SMS kód. Účet a platobná karta žalovanej v spojení s účtom a platobnou kartou žalobcu tak boli predmetom dômyselne prepracovaného a organizovaného protiprávneho konania, avšak nie žalovanej, ale tretích neznámych osôb. Osôb, ktoré neboli so žalovanou v žiadnom záväzkovo-právnom vzťahu. Nakoľko v dôsledku prijatia platby žalovanou nedošlo k zmenšeniu a ani k zväčšeniu majetku žalovanej, tak nemožno z prijatia platby na účet ani vyvodiť záver, že žalovaná mala majetkový prospech, resp. že boli splnené predpoklady na vznik bezdôvodného obohatenia. Taktiež, nakoľko u žalovanej nedošlo k získaniu majetkového prospechu, nemožno hovoriť ani o tom, že je pasívne legitimovaná. Podľa názoru súdu prvej inštancie získanie majetkového prospechu žalovanou rovnako preukazuje jej vlastníctvo k platobnej karte, nakoľko má reálnu možnosť disponovať s prijatými finančnými prostriedkami na účte, resp. mala možnosť disponovať z finančnými prostriedkami od žalobkyne. Nakoľko žalovaná navyše žiadnym dôkazom procesnej obrany nepreukázala svoje tvrdenie, že platobná karta jej mala byť odcudzená, tak neuniesla dôkazné bremeno. Žalovaná je názoru, že vlastníctvo k platobnej karte, v každom prípade nepredstavuje reálnu možnosť disponovať s prijatými finančnými prostriedkami na účte, a to najmä ak túto kartu nemá. Skutočnosť, že platobnú kartu nemá, resp. jej bola odcudzená
podľa jej názoru dostatočne preukázala svojim konaním po doručení predžalobnej výzvy (moment kedy sa o tom dozvedela), ktoré viedlo k podaniu trestného oznámenia. Nie je ničím výnimočným, že majitelia platobných kariet nevedia kde sa nachádza ich platobná karta, resp. nevedia o ich strate alebo odcudzení, keď je vzhľadom na súčasný technologický pokrok možné platiť mobilom, a teda bez nutnosti používať fyzickú platobnú kartu. 10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu uvádza, že sa v celom rozsahu stotožňuje s rozsudkom súdu prvej inštancie. Súd rozhodol spôsobom, že žalovanú zaviazal uhradiť sumu bezdôvodného obohatenia, ktorú priamo prijala na jej bankový účet a ktorú následne z bankového účtu prostredníctvom bankomatovej karty vybrala. Žalobkyňa má za to, že súd dostatočným spôsobom odôvodnil svoj rozsudok. Zo skutkového stavu, ktorý bol v konaní žalobkyňou preukázaný vyplýva, že žalovaná obdržala finančné prostriedky na bankový účet vedený na jej meno a tieto finančné prostriedky aj napriek vedomosti, že jej nepatria vybrala z bankového účtu. Argumentácia o strate bankomatovej karty žalovanou bola v celom rozsahu irelevantná a nepreukázaná, pričom z vyjadrenia právneho zástupcu vyplývalo, že tento bankový účet a aj platobná karta bola žalovanou využívaná (prostredníctvom mobilnej aplikácie). Z uvedených tvrdení vyplýva, že žalovaná mala prístup na bankový účet, disponovala s platobnou kartou a mala vedomosť o tom, že jej boli pripísané finančné prostriedky, ktorých nebola vlastníkom. Žalobkyňa vykonala všetky úkony smerujúce k uzavretiu mimosúdnej dohody alternatívne zmieru. Žalovaná sa ani pri snahe žalobkyne o mimosúdnu dohodu alternatívne splátkový kalendár nepokúsila vyriešiť danú situáciu. 11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (ust. § 385 odsek 1 CSP a contario v spojení s ust. § 219 CSP) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 12. Po oboznámení sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci a vec správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé a vysvetlené akými úvahami sa súd prvej inštancie uberal pri posúdení žalobného nároku. Súd prvej inštancie zrozumiteľne vysvetlil, prečo považoval žalobou uplatnený nárok za dôvodný a odvolací súd sa v celom rozsahu s týmito dôvodmi stotožňuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd dodáva, že iný záver ako ten, že došlo zo strany žalovanej k bezdôvodnému obohateniu sa prijať nedá. Jednou zo skutkových podstát bezdôvodného obohatenia je plnenie bez právneho dôvodu spočívajúce v tom, že medzi zúčastnenými osobami chýba právny vzťah, ktorý by zakladal právny nárok na predmetné plnenie. O obohatenie ide vtedy, ak sa dostalo takýmto plnením majetkovej hodnoty tomu, komu bolo plnené, takže v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív, alebo k zníženiu pasív, poprípade sa jeho majetkový stav nezmenšil, hoci by sa tak za bežných okolnosti stalo. Je v danej veci nepochybné, že žalobkyňa poslala na účet žalovanej sumu 2.999,- eur, a to bez právneho dôvodu, teda bez nejakého právneho titulu (zmluvy, či iného záväzku, a podobne), na základe ktorého by bola žalobkyňa povinná žalovanej uhradiť túto sumu. Je správny záver súdu prvej inštancie, že už pripísaním danej sumy na účet žalovanej vzniklo bezdôvodné obohatenie, nakoľko už momentom pripísania tejto sumy mohla žalovaná so sumou disponovať. Jej obrana, že jej bola odcudzená bankomatová karta nie je preukázaná. Stratu nahlásila až potom, ako jej bola doručená výzva žalobkyne na vrátenie danej sumy, a z výpovede pred Okresným riaditeľstvom PZ v Bratislave III, ktorá je zachytená v zápisnici o trestnom oznámení vyplýva, že sama žalovaná uviedla, že kartu požičiavala kamarátom, čím sama umožnila disponovať s jej účtom a peniazmi na účte aj iným osobám. Nie je ani preukázané, ako tvrdí žalovaná, že nemala o pripísaní sumy žiadnu vedomosť, a že peniaze vybrala iná osoba. Dané je len v rovine tvrdenia žalovanej. Navyše, kto reálne vybral dané peniaze z jej účtu nie je ani podstatné pre posúdenie daného prípadu, keď k bezdôvodnému obohateniu došlo už momentom pripísania danej sumy na účet žalovanej. Ak peniaze vybral niekto iný ako žalovaná, tak to zakladá vzťah medzi žalovanou a tým kto jej neoprávnene zasiahol do účtu a vybral peniaze. Správne súd prvej inštancie poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Obdo/9/2023, zo dňa 15.11.2023, ktoré rozhodnutie je aplikovateľné aj na daný prípad, i keď išlo do merita o iný spor, ale právna veta obsiahnutá v odôvodnení je všeobecnejšieho charakteru, teda použiteľná i pre prípad, ktorý nie je úplne totožný, ale v ktorom sa rieši otázka, ktorým okamihom vzniká bezdôvodné obohatenie pri poukázaní sumy na bankový účet. A to je už okamihom samotného pripísania tejto sumy na účet, keď týmto okamihom má vlastník účtu dané prostriedky k dispozícii.
13. Odvolací súd dospel teda k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne a právne správne, a preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil (§ 387 ods. 1, ods. 2 CSP). 14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalovanej nevyhovel a rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, mali žalobcovia v odvolacom konaní plný úspech a vznikol im nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu. 15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, § 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.). (1) Dovolanie podľa § 421 odsek 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).