Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Cob/42/2025 6124326985 14. 08. 2025 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2025:6124326985.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v právnej veci žalobcu: MIDAV invest s.r.o., Pod Bikošom 2578, 082 21 Veľký Šariš, IČO: 53 062 434, právne zastúpeného: JUDr. Rudolf Bezák, advokát so sídlom Krmanova 14, 040 01 Košice, proti žalovanému: FORDA s.r.o., Klincová 37/B, 821 08 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 45 466 564, o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava III č.k. 61Cb/119/2024-192 zo dňa 05.05.2025, jednohlasne takto rozhodol: Krajský súd v Bratislave uznesenie Mestského súdu Bratislava III č.k. 61Cb/119/2024-192 zo dňa 05.05.2025 potvrdzuje. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava IIII, ako súd prvej inštancie, uznesením č.k. 61Cb/119/2024-192 zo dňa 05.05.2025 zamietol návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia žalobcu doručený súdu prvej inštancie dňa 04.04.2025, a to s odkazom na ustanovenia § 343 ods. 1 až 3, § 344, § 326 ods. 1,2, § 328 ods. 1, § 329 ods. 1, § 331 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). 2. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že žalobca sa žalobou vo veci samej z 23.08.2024 domáha proti žalovanému zaplatenia pohľadávky vo výške 325.000,- eur s príslušenstvom, ktorá predstavuje žalobcom zaplatenú (a žalovaným doposiaľ nevrátenú) kúpnu cenu za rozostavané byty, rozostavané nebytové priestory a pozemky tvoriace predmet prevodu (ďalej len „Predmet prevodu“) podľa Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 25.05.2020 medzi žalobcom ako kupujúcim a žalovaným ako predávajúcim (ďalej len „Zmluva“). Pohľadávka žalobcu vznikla z dôvodu odstúpenia žalovaného od Zmluvy listom zo dňa 27.08.2020. Týmto návrhom zo 04.04.2025 sa žalobca domáha vydania uznesenia o zabezpečovacom opatrení, ktorého obsahom bude zriadenie záložného práva na majetok tvoriaci Predmet prevodu podľa Zmluvy a zabezpečenou pohľadávkou bude pohľadávka uplatnená žalobcom v tu prejednávanom súdnom spore. Predmetom prevodu podľa Zmluvy boli nehnuteľnosti, resp. byty a nebytové priestory a k nim prináležiace podiely na spoločných častiach, zariadeniach, príslušenstve a pozemkoch tak, ako je táto majetková podstata zapísaná v súčasnosti na LV č. XXXX a LV č. XXXX, k. ú. A.. Odstúpením žalovaného zo dňa 27.08.2020 od Zmluvy sa žalovaný stal (opätovne) vlastníkom Predmetu prevodu. Žalovaný po odstúpení od Zmluvy podal návrh na záznam svojho vlastníckeho práva k Predmetu prevodu, o ktorom je na Okresnom úrade Michalovce vedené katastrálne záznamové konanie pod sp. zn.: Z-263/2021; toto nie je doposiaľ právoplatne skončené. Žalobca odstúpenie žalovaného od Zmluvy spočiatku popieral a na základe výzvy Okresného úradu Michalovce zo dňa 10.01.2022 podal proti žalovanému žalobu o určenie neplatnosti odstúpenia žalovaného od Zmluvy, (vec vedená na Okresnom súde Michalovce pod sp.zn.: 7C/3/2022), ktorú vzal následne späť. Nie je viac sporná otázka, že žalovaný je vlastníkom predmetu prevodu a že sa ním stal titulom odstúpenia zo dňa 27.08.2020 od Zmluvy. Uvedené je nesporné bez ohľadu na skutočnosť, že
tomu v súčasnosti (zatiaľ) nenasvedčuje zápis v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX a LV č. XXXX, k. ú. A.. Vlastníctvo žalovaného k predmetu prevodu bude do katastra nehnuteľností zapísané v katastrálnom záznamovom konaní vedenom na Okresnom úrade Michalovce pod sp. zn.: Z-263/2021, t. j. záznamom tzv. záznamovej listiny. Zápis vlastníckeho práva k predmetu prevodu v prospech žalovaného však bude mať len deklaratórne, nie konštitutívne účinky. Žalobca v návrhu vymenoval nehnuteľnosti ktoré majú byť bez ohľadu na zápis v katastri nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného evidované na LV č. XXXX, a LV č. XXXX, vedenom B. C. D., pre obec D., katastrálne územie A.. Žalobca v predmetnom návrhu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení zároveň poukázal na skutočnosť, že zo zoznamu daňových dlžníkov, zverejneného Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky, vyplýva, že žalovaný je evidovaný ako daňový dlžník s daňovým záväzkom vo výške 82.179,21 eur. Rovnako zo zoznamu dlžníkov Sociálnej poisťovne, zverejneného Sociálnou poisťovňou, vyplýva, že žalovaný je evidovaný ako jej dlžník s nedoplatkom vo výške 357,62 eur a z registra poverení na vykonanie exekúcie vyplýva, že žalovaný je aj povinným v exekúcii, vedenej na návrh oprávneného, ktorým je DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s. Žalobca ďalej nahliadnutím do evidencie katastra nehnuteľností zistil, že žalovaný sa zbavuje svojho majetku, a to v súčasnej dobe uzatvorením kúpnej zmluvy, v súvislosti s ktorou je vedené konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva Okresným úradom Michalovce pod sp. zn.: V-600/2025. Predmetom prevodu podľa kúpnej zmluvy uvedenej v predchádzajúcej vete sú všetky byty a nebytové priestory vo vlastníctve žalovaného, zapísané na LV č. XXXX, vedenom B. C. D. pre katastrálne územie A. a taktiež pozemky zapísané na LV č. XXXX v katastrálnom území A.. Z priložených listov vlastníctva tiež vyplýva vyznačenie plomby v znení „Plomba vyznačená na základe Z-808/2025 [Rozhodnutie o zriadení záložného práva (sudcovské, exekučné, daňové)]“. Na oboch týchto listoch vlastníctva je žalovaný evidovaný ešte pod svojím predchádzajúcim obchodným menom AGRIFER, s.r.o. Vyššie uvedené skutočnosti, predovšetkým zbavovanie sa majetku, pluralita záväzkov ako aj postoj žalovaného v priebehu mimosúdnych rokovaní predchádzajúcich podaniu žaloby odôvodňujú obavu, že pohľadávka žalobcu uplatnená v predmetnom súdnom spore nebude v exekúcii uspokojená. Pohľadávka žalobcu je značnej výšky, a preto je tu dôvodná obava žalobcu, že žalovaný nedisponuje a nebude disponovať zdrojmi pre úhradu svojich záväzkov, ak o nich bude právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom k prebiehajúcemu prevodu majetku žalovaného (katastrálne konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva vedeného Okresným úradom Michalovce pod sp. zn.: V-600/2025), má žalobca tiež obavu, že po skončení katastrálneho konania o záznam vlastníckeho práva (vedeného Okresným úradom Michalovce pod sp. zn.: Z-263/2021), sa žalovaný zbaví aj Predmetu prevodu. Žalobca zároveň poukázal na to, že skutočnosti uvádzané v bode 7 odôvodnenia tohto uznesenia zároveň predstavujú podstatnú zmenu skutkového stavu v porovnaní so stavom, pri ktorom konajúci súd uznesením zo dňa 25.09.2024 rozhodol o zamietnutí návrhu žalobcu na zriadenie zabezpečovacieho opatrenia zo dňa 13.09.2024. 3. Dňa 29.04.2025 žalobca súdu doručil podanie, v ktorom uviedol, že nahliadnutím do evidencie katastra nehnuteľností zistil, že žalovaný kúpnou zmluvou, o ktorej bolo vedené konanie o povolenie vkladu vlastníckeho práva Okresným úradom Michalovce pod sp. zn.: V-600/2025, previedol vlastnícke právo k tam evidovaným bytom a nebytovým priestorom evidovaným na LV č. XXXX, k.ú. A. ako k pozemku zastavanému bytovým domov s parcelným číslom XXXX/XX, k.ú. A. (evidované pôvodne na LV č. XXXX, kú. Stráňany) na svoju spriaznenú spoločnosť - spoločnosť MADIP INVESTMENT s. r. o., IČO: 45 375 020, so sídlom tamtiež ako žalovaný. Spoločnosť MADIP INVESTMENT s. r. o. a žalovaný majú totožného spoločníka - D. E. F. G., D., ktorá je zároveň konateľkou žalovaného. Konateľom spoločnosti MADIP INVESTMENT s. r. o. je manžel D. E. F. G., D. - D. G.. Túto skutočnosť žalobca preukázal výpisom z LV č. XXXX, k.ú. A.. Na základe uvedeného žiadal aby súd prvej inštancie zriadil záložné právo k a) nasledovným rozostavaným bytom a nebytovému priestoru zapísaným na LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Michalovce, pre obec D., katastrálne územie A., nachádzajúcim sa v rozostavanej budove bez súpisného čísla - bytovom dome A7/E, postavenej na pozemkoch s parcelnými číslami XXXX/XX a XXXX/XX (ďalej len „bytový dom“), vo vchode E, a to k: • rozostavanému bytu č. X nachádzajúcemu sa na 1. poschodí bytového domu, s ktorého vlastníctvom je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 7263/116671, • rozostavanému bytu č. X nachádzajúcemu sa na 1. poschodí bytového domu, s ktorého vlastníctvom je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 6663/116671,
• rozostavanému bytu č. X nachádzajúcemu sa na 2. poschodí bytového domu, s ktorého vlastníctvom je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 7284/116671, • rozostavanému bytu č. X nachádzajúcemu sa na 2. poschodí bytového domu, s ktorého vlastníctvom je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 6663/116671, • rozostavanému bytu č. X nachádzajúcemu sa na 3. poschodí bytového domu, s ktorého vlastníctvom je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 7283/116671, • rozostavanému bytu č. X nachádzajúcemu sa na 3. poschodí bytového domu, s ktorého vlastníctvom je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 6662/116671, • rozostavanému bytu č. X nachádzajúcemu sa na 4. poschodí bytového domu, s ktorého vlastníctvom je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 7343/116671, • rozostavanému bytu č. X nachádzajúcemu sa na 4. poschodí bytového domu, s ktorého vlastníctvom je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 6722/116671, • rozostavanému bytu č. X nachádzajúcemu sa na 5. poschodí bytového domu, s ktorého vlastníctvom je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 7367/116671, • rozostavanému bytu č. XX nachádzajúcemu sa na 5. poschodí bytového domu, s ktorého vlastníctvom je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 6746/116671, • rozostavanému bytu č. XX nachádzajúcemu sa na 6. poschodí bytového domu, s ktorého vlastníctvom je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 7368/116671, • rozostavanému bytu č. XX nachádzajúcemu sa na 6. poschodí bytového domu, s ktorého vlastníctvom je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 6751/116671, • rozostavanému bytu č. XX nachádzajúcemu sa na 7. poschodí bytového domu, s ktorého vlastníctvom je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 7372/116671, • rozostavanému bytu č. XX nachádzajúcemu sa na 7. poschodí bytového domu, s ktorého vlastníctvom je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 6751/116671, • rozostavanému bytu č. XX nachádzajúcemu sa na 8. poschodí bytového domu, s ktorého vlastníctvom je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 7440/116671, • rozostavanému bytu č. XX nachádzajúcemu sa na 8. poschodí bytového domu, s ktorého vlastníctvom je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 6829/116671, • rozostavanému nebytovému priestoru č. A nachádzajúcemu sa na prízemí bytového domu, s ktorého vlastníctvom je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytového domu vo veľkosti 4164/116671 a b) pozemkom zapísaným na LV č. XXXX, vedenom B. C. D., pre obec D., katastrálne územie A., a to k: • pozemku evidovanému ako parcela registra “C“, s parcelným číslom XXXX/XX, o výmere 178 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, • pozemku evidovanému ako parcela registra “C“, s parcelným číslom XXXX/XX, o výmere 4 m2, druh: zastavaná plocha a nádvorie, a to za účelom zabezpečenia záväzku žalovaného vo výške 325.000,- eur s prísl, ktorý je predmetom konania v merite veci. 4. Súd prvej inštancie posudzoval pri rozhodovaní o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zákonné predpoklady pre zriadenie sudcovského záložného práva, pričom nemal dostatočne osvedčené, že na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto návrhu, t. j. nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX a LV č. XXXX, nachádzajúce sa v k. ú. A., je možné sudcovské záložné právo zriadiť. Podľa ustanovenia § 343 ods. 1 CSP môže súd zriadiť záložné právo len na tých veciach, právach a
majetkových hodnotách, ktoré sú vo vlastníctve dlžníka. Jednou z podmienok pre zriadenie záložného práva je teda skutočnosť, že existuje spôsobilý predmet záložného práva, ktorý je vo vlastníctve dlžníka. Dlžník pritom musí byť stranou sporu, v ktorom súd o pohľadávke veriteľa, ktorá je zabezpečená záložným právom zriadeným súdom, rozhoduje. Súd sa pri rozhodovaní o zabezpečovacom opatrení musí riadiť skutkovým stavom, ktorý existuje v čase rozhodovania (§ 329 ods. 2 CSP). Zo skutkového stavu, preukázaného listinnými dôkazmi, najmä z výpisov z listov vlastníctva č. XXXX F. XXXX, súd zistil, že predmetné nehnuteľnosti sú v čase rozhodovania súdu naďalej evidované vo vlastníctve žalobcu, nie žalovaného. Záložný veriteľ si sám sebe nemôže zabezpečovať pohľadávku voči záložnému dlžníkovi založením vlastnej veci, a to aj vzhľadom k tomu, že záložné právo ako vecné právo sa zriaďuje k cudzej veci a nie k veci, ktorá sama patrí v čase uzavretia záložnej zmluvy záložnému veriteľovi. Nebolo tak dostatočne osvedčené, že tieto nehnuteľnosti, v čase rozhodovania súdu o návrhu žalobcu na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení, sú vo vlastníctve žalovaného. Dokazovanie v tomto smere by pritom presahovalo rámec konania o zabezpečovacom opatrení. 5. V konaní nebolo podľa súdu prvej inštancie hodnoverne osvedčené, že budúca exekúcia bude ohrozená, resp. zmarená. Tvrdenia žalobcu o znížení kredibility žalovaného sú podľa súdu prvej inštancie bez právnej relevancie, keďže sú len hypotetickou úvahou, ktorá nezakladá dôvod pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca nepreukázal konanie žalovaného, ktoré ohrozuje exekúciu ani dôvodnosť obavy, že dôjde k predaju majetku žalovaného spôsobom ohrozujúcim exekúciu. Evidencia žalovaného ako daňového dlžníka, jeho evidencia ako dlžníka Sociálnej poisťovne ani skutočnosť, že žalovaný je povinným v exekúcii vedenej na návrh oprávneného, ktorým je DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., neosvedčujú dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Vzhľadom na uvedené súd nezistil dôvody, pre ktoré by bolo možné vydať uznesenie o zabezpečovacom opatrení. 6. Argumentáciu žalobcu týkajúcu sa prevodu nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX F. H. XXXX, vedených B. C. D. pre katastrálne územie A., vyhodnotil súd prvej inštancie ako irelevantnú z dôvodu, že tieto nie sú predmetom konania o vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení ani konania vo veci samej. 7. Ani argumentácia týkajúcu sa zmenšovania majetku žalovaného, nie je spôsobilá podľa súdu prvej inštancie preukázať opodstatnenosť žalobcom uvádzanej obavy z ohrozenia exekúcie, keďže následkom ich prípadného predaja by bola transformácia majetku žalovaného, a to nahradením vlastníckeho práva k dotknutým nehnuteľnostiam vlastníctvom finančných prostriedkov (zároveň aj za opodstatneného predpokladu primeranej miery zisku), čo je v danom prípade možné vyhodnotiť práve na prospech žalobcu. Žalobca v konaní nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by žalovaný finančné prostriedky z prípadného predaja dotknutých nehnuteľností použil alebo mienil použiť spôsobom ohrozujúcim vymožiteľnosť jeho nároku. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne – predmetná zákonná podmienka však v danom prípade naplnená nebola. 8. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý uviedol, že odvolanie podáva v celom rozsahu a podľa odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. Žalobca nesúhlasí so záverom súdu prvej inštancie, ktoré odvodil od aktuálneho stavu zápisu v katastri nehnuteľnosti, ktoré svedčí vlastníctvu žalobcu. Žalovaný však opísal, že vlastníkom tam uvedeného majetku je žalovaný. Žalobca preukázal, že údaj o vlastníkovi majetku zapísaného na LV č. XXXX F. H. XXXX nezodpovedá skutočnosti. Žalovaný odstúpil od kúpnej zmluvy uzatvorenej so žalobcom v dôsledku čoho žalovaný nadobudol nehnuteľnosti späť do vlastníctva. Žalobca nepožadoval vykonanie žiadneho nadmerného dokazovania. Žalobca ďalej namietal záver súdu prvej inštancie, že nebolo hodnoverne osvedčené, že budúca exekúcia bude ohrozená. Poukázal na ustanovenie § 343 ods. 1 CSP, ktoré predpokladá ako podmienku nariadenia zabezpečovacieho opatrenia obavu, že exekúcia bude ohrozená. Predmetné ustanovenie podľa žalobcu nepožaduje preukázanie resp. osvedčenie že žalovaný spotrebuje peniaze z predaja majetku. Ide o prehnané dôkazné nároky. Žalobca preukázal, že žalovaný je platobne neschopným a zároveň preukázal, že napriek svojej finančnej situácii previedol podstatnú časť svojho majetku na LV č. XXXX na neznámeho nadobúdateľa. Nahliadnutím do katastra nehnuteľnosti žalobca zistil, že žalovaný previedol vlastníctvo k bytom a nebytovým priestorom evidovaným na LV. č. XXXX na svoju spriaznenú spoločnosť MADIP INVESTMENT s.r.o. Pohľadávky žalobcu dosahujú značnú výšku a podľa žalobcu je absolútne nenáležitá požiadavka súdu prvej inštancie, aby žalobca preukazoval spôsob použitia peňazí z predaja majetku medzi žalovaným a ním spriaznenou spoločnosťou.
9. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 18.07.2025, v ktorom uviedol, že tvrdenia žalobcu nie sú pravdivé. Na príslušných LV je ako vlastník evidovaný žalobca. Tvrdenia o nedoplatkoch nie sú ku dňu vyjadrenia podľa žalovaného aktuálne, navyše nijako neosvedčujú potrebu dočasnej úpravy. Taktiež nie sú pravdivé tvrdenia o zbavovaní sa majetku. Prevod na ktorý žalobca poukazuje bol odplatný. Žalovaný sa so žalobcom nedohodol výlučne z dôvodov jeho požiadaviek na údajné zhodnotenie nehnuteľností. Žalovaný sa so závermi súdu prvej inštancie plne stotožňuje. Práve zápis v katastri nehnuteľnosti fakticky neumožňuje žalovanému nakladať s nehnuteľnosťami. 10. Ďalšie vyjadrenie doručené neboli. 11. Krajský súd v Bratislave, ako odvolací súd podľa § 34 CSP, po preskúmaní obsahu spisu, napadnutého uznesenia v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podaného žalobcom (§ 379 a § 380 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné a napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť ako vecne správne. 12. Podľa § 343 ods. 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 13. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra. 14. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím. 15. Podľa § 329 ods. 1 CSP: Súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 16. Podľa § 344 CSP sa ustanovenia o neodkladnom opatrení použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie. 17. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. 18. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. 19. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. 20. Podľa § 329 ods. 1 CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. 21. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. 22. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
23. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že v danej veci nie sú splnené podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Po dôslednom oboznámení sa s obsahom spisu, a to predovšetkým s obsahom odvolaním dotknutého uznesenia súdu prvej inštancie, s obsahom odvolania žalobcu, ako aj s obsahom vyjadrenia žalovaného, odvolací súd konštatuje vecnú správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a konštatuje správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie. Odvolací súd sa plne stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o nedostatočnom osvedčení spôsobilosti zálohu ako aj obavy z ohrozenia exekúcie zo strany žalobcu pre účely zriadenia záložného práva na nehnuteľnostiach. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmý myšlienkový postup súdu prvej inštancie vedúci ku v ňom ustáleným skutkovým a právnym záverom premietnutým do výrokovej časti napadnutého uznesenia. Súd prvej inštancie sa dostatočným, náležitým, zrozumiteľným a vecne správnym spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie o predmetnom procesnom návrhu žalobcu, v nadväznosti na čo odvolací súd konštatuje nedôvodnosť odvolacích námietok žalobcu. Odvolacie dôvody uvádzané odvolateľom neboli naplnené. 24. Účelom zabezpečovacieho opatrenia je dočasná úprava práv a povinností strán sporu, ktorá neprejudikuje rozhodnutie vo veci samej. Všeobecný súd zabezpečovacím opatrením dočasne a predbežne upravuje pomery strán sporu, pričom je dôležité, že je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania takého opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 741/2017-20 zo dňa 20.12.2017). 25. Základným predpokladom vydania zabezpečovacieho opatrenia je obava, že exekúcia bude ohrozená. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle návrhu žalobcu nie sú splnené zákonné podmienky, nakoľko žalobca neosvedčil obavu z budúceho ohrozenia exekúcie ako jedného z predpokladov na vyhovenie návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia podľa § 343 CSP. Obava zo zmarenia exekúcie musí vyplývať z konkrétnych osvedčených skutočností. Obava z ohrozenia exekúcie, predstavujúca jednu z kumulatívnych zákonných podmienok v zmysle § 343 ods. 1 CSP, nemôže byť založená na subjektívnom vnímaní navrhovateľa zabezpečovacieho opatrenia, ale ide o kategóriu, ktorá musí byť do najvyššej možnej miery objektivizovaná. 26. Žalobca záver súdu prvej inštancie, že nebolo hodnoverne osvedčené, že budúca exekúcia bude ohrozená, namietal. Žalobca v odvolaní tvrdil, že preukázal, že žalovaný je platobne neschopným a zároveň preukázal, že napriek svojej finančnej situácii previedol podstatnú časť svojho majetku na LV č. XXXX na svoju spriaznenú spoločnosť MADIP INVESTMENT s.r.o. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že evidencia žalovaného ako daňového dlžníka, jeho evidencia ako dlžníka Sociálnej poisťovne ani skutočnosť, že žalovaný je povinným v exekúcii vedenej na návrh oprávneného, ktorým je DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., neosvedčujú dôvodnosť nariadenia zabezpečovacieho opatrenia. Záver súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal konanie žalovaného, ktoré ohrozuje exekúciu ani dôvodnosť obavy, že dôjde k predaju majetku žalovaného spôsobom ohrozujúcim exekúciu je správny. Pre naplnenie predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje subjektívne vyhodnotenie vymožiteľnosti pohľadávky veriteľa ani samotná výška pohľadávky veriteľa. Odvolací súd uvádza, že v konaní neboli zo strany žalobcu osvedčené konkrétne skutočnosti dôvodne osvedčujúce, že budúca exekúcia bude ohrozená. Obava, že exekúcia bude ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Samotná existencia pohľadávky veriteľa, existencia iných dlhov a žalobcom tvrdená platobná neschopnosť žalovaného na preukázanie predpokladov nariadenia zabezpečovacieho opatrenia nepostačuje. Objektívnu obavu ohrozenia budúcej exekúcie nezakladá ani predaj majetku žalovaného, ktorý predstavuje len transformáciou jeho majetku. V konaní nebolo preukázané, žeby sa žalovaný svojho majetku úmyselne zbavoval, resp. sa o to pokúšal bez primeraného protiplnenia resp. inak za účelom zmarenie budúcej exekúcie znižoval hodnotu svojho majetku. Odvolací súd poukazuje na správnosť záverov súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že žalobca nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal, že by žalovaný finančné prostriedky z prípadného predaja nehnuteľnosti použil spôsobom ohrozujúcim vymožiteľnosť. Odvolacia námietka žalobcu nebol spôsobilá narušiť správnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie. 27. Súd prvej inštancie návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol aj z dôvodu, že dospel k záveru o nespôsobilosti zálohu. Žalobca v odvolaní namietal, že napriek aktuálnemu zápisu v katastri nehnuteľnosti údaj o vlastníkovi nezodpovedá skutočnosti a teda nie je dôvod formálne lipnúť
na zápise v katastri. Záver súdu prvej inštancie o nemožnosti zriadenia záložného práva k vlastnému majetku je preto podľa žalobcu svojvoľný. Odvolací súd uvedenú námietku nevyhodnotil ako dôvodnú. Súd prvej inštancie dospel k správnym záverom, ktoré v dostatočnom rozsahu odôvodnil. Súd prvej inštancie k uvedenému záveru dospel z dôvodu, že ako vlastník nehnuteľností, ktoré boli predmetom návrhu v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, bol evidovaný žalobca. Odvolací súd zároveň zistil, že z aktuálneho skutkového stavu vyplýva, že žalobca je stále evidovaný ako vlastník nehnuteľností, ktoré majú byť založené v jeho prospech na zabezpečenie pohľadávky zo základného súdneho konania, takže zriadením záložného práva by došlo v prípade žalobcu k splynutiu veriteľa a záložcu v jednej osobe. Odvolací súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 351 OBZ, podľa ktorého strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti. Odstúpením od zmluvy sa teda automaticky nevracia pôvodný stav pred uzatvorením zmluvy, ale stranám vzniká povinnosť vrátiť prijaté plnenie. Odvolací súd je ďalej toho názoru, že aj v prípade, ak by došlo k zápisu žalovaného ako vlastníka predmetných nehnuteľností (výsledok katastrálneho konania vedeného B. C. D. pod sp. zn.: Z-263/2021), nemožno konštatovať, že budúca exekúcia by bola ohrozená, nakoľko záznam má byť spojený s opätovným zápisom vlastníctva nehnuteľností v prospech žalovaného. Vzhľadom na uvedené je námietka svojvoľnosti plne nedôvodná, nakoľko súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, pričom vychádzal z osvedčených skutočností potrebných pre rozhodnutie o návrhu. 28. Odvolací súd nad rámec uvedeného považuje za potrebné zároveň zdôrazniť, že pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia musí súd vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej strany je primeraný žalobcom osvedčenému porušeniu jeho práv a právom chránených záujmov (zásada tzv. primeranosti zásahu, proporcionality). Nariadením zabezpečovacieho opatrenia dochádza nevyhnutne práve k zásahu do základných práv povinnej osoby, a to najmä do základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 Ústavy SR, preto pokiaľ ide o majetok, ktorého sa má týkať zabezpečovacie opatrenie, musí súd zohľadniť zásadu primeranosti zásahov do majetkových pomerov žalovaného, a to aj vo vzťahu k nehnuteľnosti, ktorej sa súdom nariadené opatrenie týka. Z hľadiska rozsahu nariadenia zabezpečovacieho opatrenia tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer. Súd musí rešpektovať zásadu a požiadavku proporcionality. Žalobca konkrétne nešpecifikoval hodnotu zálohu, čím neosvedčil proporcionalitu zásahu do majetkových pomerov žalovaného, a to aj vo vzťahu proporcionality zásahu k výške svojej pohľadávky. 29. Na záver považuje odvolací súd za potrebné doplniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom konaní, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16.11.2011, sp. zn. 6 Cdo 145/2011). 30. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom na znenie citovaných zákonných ustanovení odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v rozsahu napadnutom odvolaním žalobcu vecne správne a z toho dôvodu odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi v zmysle § 380 CSP napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. o zamietnutí návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v zmysle § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správne potvrdil. 31. O nároku na náhradu trov konania, ktoré vznikli stranám sporu v súvislosti s predmetným návrhom na vydanie uznesenia o zabezpečovacom opatrení, vrátane odvolacieho konania, rozhodne s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z. z.-Exekučný poriadok).