Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 5Cob/213/2024 6922200080 26. 08. 2025 JUDr. Blanka Malichová ECLI:SK:KSBA:2025:6922200080.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Malichovej a členiek senátu JUDr. Evy Fulcovej a Mgr. Mgr. Miriam Plavčákovej, v právnej veci žalobcu: SZS Agrocorporation spol. s r.o., so sídlom Veterná 1981/29, Rimavská Sobota, IČO: 45 248 893, zastúpený: JUDr. Dana Ďaláková, advokátka so sídlom Mlynská 1A, Rimavská Sobota, proti žalovanému: AGROLOV - Levice, s.r.o., so sídlom Ku Bratke 5, Levice, IČO: 36 794 945, zastúpený: JUDr. Romana Chalupková, advokátka so sídlom Levická cesta 7, Nitra, o zaplatenie 9.173,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Nitra č. k. 32Cb/66/2023-155 zo dňa 22. apríla 2024, takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. 32Cb/66/2023-155 zo dňa 22. apríla 2024 p o t v r d z u j e. II.
Žalobcovi súd proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania. odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 9.173,- eur s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 9.173,- eur od 08.06.2021 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 261 ods. 1, § 409 ods. 1, 2, § 369 ods. 1, 2, § 369c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OBZ“), ust. § 489 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OZ“), ust. § 1 ods. 1 a § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, ust. § 137 písm. a/, § 149, § 150, § 151 ods. 1, 2, § 152, § 153 ods. 1, 2, § 154, § 187 ods. 1, 2, § 188 ods. 1, § 191 ods. 1, § 204, § 215 ods. 1, 2, § 218 ods. 1, § 232 ods. 3, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „CSP“). 2. Podľa odôvodnenia rozsudku, žalobca ako dodávateľ na základe dňa 04.06.2021 (ústne) uzatvorenej kúpnej zmluvy podľa ust. § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, dodal žalovanému ako odberateľovi vec určenú podľa množstva a druhu - guľatinu duba v množstve 91,3 m3, ktorej prevzatie žalovaný potvrdil na dodacom liste č. 20210001. Po dodaní tovaru vystavil žalobca dňa 04.06.2021 faktúru č. 02/2021 na sumu 19.173,- eur, s lehotou splatnosti 07.06.2021, z ktorej žalovaný zaplatil len sumu 10.000,- eur. Žalobca preto upomienkou (zo dňa 07.07.2021, doklad č. 20210001), ktorá sa mu ako neprevzatá vrátila dňa 17.08.2021, upovedomil žalovaného o neuhradení celej sumy a o omeškaní 30 dní s úhradou čiastky 9.173,- eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že dňa 04.06.2022 vyviezol žalovaný nákladným vozidlom Tatra EČV L. časť dodaného tovaru v množstve 62,58 m3, ktorý sa nachádzal v katastri obce Jestice a ďalšiu časť dodaného tovaru vyviezol dňa 24.11.2021. S ohľadom na čestné prehlásenie konateľa žalovaného, vyjadrené v závere Zápisnice o výsluchu osoby ČVS: ORP-375/2VYS-RS-2021 zo dňa 28.09.2021, v ktorom čestne prehlásil, že guľatinu, ktorá zostala na sklade
riadne prevezme a odvoz vykoná do jedného mesiaca, je na mieste sa domnievať, že išlo o zostávajúcu časť fakturovaného tovaru. Jeho tvrdenie, že žiaden ďalší tovar od žalobcu neprevzal, vyhodnotil súd ako dôkazne nepodložené. Obrana žalovaného spočívala len v tvrdení, že mu žalobca drevo nedodal, faktúra bola vystavená na guľatinu duba, ktorú na vlastné náklady odviezol a zaplatil. Viac dreva od žalobcu nebral a keďže nebolo označené ciachou, nemohol ho ani odviesť. Žalobca uviedol, že dňa 04.06.2021 bola žalovanému odovzdaná celá vyfakturovaná zásielka v množstve 91.30 m3 a že ak sa rozhodol si tovar odviesť postupne, nezbavuje ho to povinnosti zaň zaplatiť. 3. Súd prvej inštancie ďalej odcitoval celú výpoveď konateľa žalobcu a skonštatoval nespornosť nároku žalobcu, zo strany žalovaného účinne nepopretého. Žalovaný podľa súdu v konaní nepreukázal, že z dôvodov na strane žalobcu neprevzal všetok tovar, za prevzatie ktorého mu žalobca vystavil faktúru a prevzatie žalovaný potvrdil na dodacom liste. Ak by si žalovaný tovar aj neprevzal, resp. odvážal ho postupne, je to na jeho ťarchu, a táto skutočnosť nemá vplyv na jeho povinnosť zaň zaplatiť. Pred podaním žaloby naviac túto skutočnosť u žalobcu ani nenamietal. Jeho obranu, že drevnú hmotu prebral, no fyzicky ju pre prekážky na strane žalobcu neodviezol, súd označil za neúčinnú, nakoľko žalovaný síce skutkové tvrdenia žalobcu ohľadom prevzatia tovaru poprel, avšak svoje tvrdenia nepreukázal, t. j. nepreukázal, že by odvezeniu tovaru bránila prekážka zo strany žalobcu, najmä keď označovanie tovaru nebolo pred touto žalobou medzi stranami sporné, a z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca mu poskytol potrebnú súčinnosť. Žalovaný faktúru č. 02/2021 na sumu 19.173,- eur, s lehotou splatnosti 07.06.2021 za dodaný tovar prevzal, vedie ju v účtovníctve, nikdy ju nenamietal, dodanie tovaru nikdy nereklamoval ani si neuplatnil vady, ktoré by sa týkali jeho množstva či označenia a taktiež prevzatie tovaru - guľatinu duba o množstve 91,3 m3 potvrdil na dodacom liste č. 20210001. Až následne, po podaní žaloby, poukázal na svoje tvrdenia, ktoré však nijako nepreukázal a neoznačil ani dôkazy na ich preukázanie. 4. Z uvedeného mal teda súd prvej inštancie za preukázané, že tovar dodaný žalobcom žalovaný prevzal (čo potvrdil na dodacom liste č. 20210001), prekážky na strane žalobcu, ktoré by mu bránili v odvezení tovaru nepreukázal a kúpnu cenu zaplatil len čiastočne, v sume 10.000,- eur. Preto sa žalobca pokúsil o mimosúdne riešenie situácie, dňa 08.07.2021 zaslal žalovanému (na adresu zapísanú v obchodnom registri) upomienku, ktorá sa mu ako neprevzatá v odbernej lehote vrátila. Z obsahu žaloby je v súvislosti s predloženými dôkazmi a výsluchom žalobcu zrejmé, že voči žalovanému eviduje dlh vo výške istiny 9.173,- eur, spolu s úrokom z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne zo sumy 9.173,- eur od 08.06.2021, ktorý mu súd ako dôvodný priznal. S poukazom na ust. § 255 ods. 1, 2 v spojení s § 262 ods. 1 CSP priznal plne úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5. Proti tomuto rozsudku podal v celom rozsahu odvolanie žalovaný podľa ust. § 365 ods. 1 CSP z dôvodov podľa písm. e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, písm. f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 6. Odvolaciu argumentáciu založil na konzistentnosti svojich tvrdení po celú dobu súdneho konania v tom smere, že žalobca mu prisľúbil dodanie dreva na základe ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy a na všetku drevnú hmotu vystavil faktúru vo výške 19.173,- eur. On si však odviezol len časť dreva a zvyšným vyťaženým drevom, ktoré nebolo žalobcom ociachované, disponovať nemohol. Žalobca mu teda odvoz drevnej hmoty znemožnil. Súd prvej inštancie však vôbec nepristúpil k výsluchu konateľa žalovaného, čo bolo pre skutkové aj právne posúdenie tohto prípadu kľúčové. Vykonané dôkazy nemožno vyhodnocovať bez konfrontácie s týmto zásadným dôkazom, čo následne viedlo k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Ak teda žalobca svojim konaním spôsobil, že drevnú hmotu si nemohol reálne odviezť, nemožno od neho objektívne očakávať, že žalobcovi uhradí faktúru za drevo (jeho časť), s ktorým nemohol disponovať a nemohol ho ďalej zužitkovať. Nárok na zaplatenie celej kúpnej ceny teda žalobcovi nemohol vzniknúť práve pre prekážku nemožnosti legálneho odvozu dreva z jeho pozemkov. 7. Žalovaný uviedol, že v prípade nelegálneho odvozu drevnej hmoty (bez odvozného lístka vystaveného žalobcom a reálneho ociachovania drevnej hmoty) a zastavenia policajnou hliadkou, by voči nemu mohlo byť začaté trestné stíhanie pre trestný čin krádeže. Poukázal aj na kontrolný orgán v oblasti lesného hospodárstva, ktorým je Drevárska inšpekcia, ktorá má tiež oprávnenie na kontrolu vozidiel nielen na cestách, ale aj lesných komunikáciách a konštatoval, že súd si za týmto účelom mal od príslušných orgánov (št. ochrana prírody, prípadne iná inštitúcia na úseku lesného hospodárstva) vyžiadať vyjadrenie, resp. stanovisko (postup pri vývoze a preprave vyťaženého dreva bez dokladu o pôvode, prípadne jeho riadneho ociachovania). Takéto písomné vyjadrenie od príslušných inštitúcií k tejto problematike však súd nemal, čo má zásadný význam pre posúdenie možnosti, resp. nemožnosti odvozu a prepravy dreva žalovaným, t.j. jeho reálneho prevzatia a nakladania s ním a túto otázku
vyhodnotil jednostranne v neprospech žalovaného. Poukázal na zákon č. 326/2005 Z.z. o lesoch a naň nadväzujúcu Vyhlášku Ministerstva pôdohospodárstva SR o vyznačovaní ťažby dreva, označovaní vyťaženého dreva a dokladoch o pôvode dreva č. 232/2006 Z.z., v zmysle ktorých nie je možné previesť drevo, resp. ním akokoľvek manipulovať bez vydaného dokladu o pôvode dreva a jeho riadneho ociachovania. Vydania všetkej drevnej hmoty vyfakturovanej na sumu 19.173,- eur sa nedočkal (mal možnosť odviesť drevnú hmotu za cca 10.000,- eur). 8. Poznamenal, že rozhodnutie súdu by malo byť predovšetkým spravodlivé, rešpektujúce nielen platné ustanovenia príslušných všeobecne záväzných právnych predpisov, ale aj pravidlá slušnosti, opierajúce sa o základné morálne zásady spoločnosti premietnuté do zásad tzv. dobrých mravov. Napadnuté rozhodnutie takým nie je. Žalobca mu nevydal doklady potrebné k jeho legálnemu odvozu a teda vytvoril prekážku, ktorou mu znemožnil dispozíciu s drevom. Evidencia faktúr v jeho účtovníctve neznamená automatické uznanie nároku žalobcu, ako to žalobca a aj súd prvej inštancie mylne interpretujú. Nezaradiť faktúry do účtovníctva nemal dôvod, pretože bol presvedčený, že žalobca mu drevnú hmotu v objeme v zmysle ústne uzatvorenej kúpnej zmluvy vydá. Ide o drevo veľkej hodnoty, a nikto ani len nepredpokladá, že by sa žalobca mohol zachovať v rozpore s dobrými mravmi a zásadami poctivého obchodného styku. 9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je podľa žalovaného založené na nesprávnej aplikácii zákonných ustanovení na prejednávanú vec a teda aj na nesprávnom právnom posúdení, na neprijateľnej aplikácii a výklade ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a tiež zásad poctivého obchodného styku/zvyklostí. Nie je žiaden špekulant a ani sa s nikým nesnaží „vypiecť“, len nerozumie prečo by mal byť zaviazaný na úhradu niečoho, čo mu nikdy nebolo reálne a legálne odovzdané. Žiadnu prekážku nevytvoril, má však doplácať na neférové konanie žalobcu. 10. Z dôvodu nevykonania vyššie označeného dôkazu - dotazu na príslušné inštitúcie, nevypočutia konateľa žalovaného a tiež z dôvodu, že súd z vykonaných dôkazov vyvodil opačný skutkový záver, ako ten ktorý z nich vyplynul, dospel súd k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, na základe čoho žalovaný odvolaciemu súdu navrhol, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, eventuálne toto rozhodnutie zmenil, žalobu v celom rozsahu zamietol a priznal mu náhradu trov konania v plnom rozsahu. 11. Vo vyjadrení k odvolaniu sa žalobca s rozsudkom súdu prvej inštancie zo dňa 22.04.2024 v celom rozsahu stotožnil, uviedol, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky dôkazy v predmetnej veci správne a vecne správne aj rozhodol. Žalovaný podal odvolanie z dôvodov totožných ako v odpore, tie však nemajú nijaké opodstatnenie ani oporu v zákone. Odvolaním len predlžuje čas, počas ktorého sa snaží oddialiť svoju povinnosť plniť. Svoj neseriózny prístup preukázal už počas konania pred Okresným súdom v Leviciach, kedy prostredníctvom právneho zástupcu žiadal prerušiť konanie za účelom uzavretia zmieru, pričom počas uvedenej doby sa žalobcovi vôbec neozval, odmlčal sa, žalobcu ignoroval a týmto spôsobom správania pokračuje aj naďalej. Na žalobe a všetkých prednesoch vykonaných na pojednávaní dňa 22.04.2024, kedy súd vo veci vykonal skutočne rozsiahle dokazovanie zotrval. 12. Žalobca k odvolacej argumentácii žalovaného uviedol, že súčasne s prevzatím tovaru a dodacím listom číslo 20210001 prevzal žalovaný aj faktúru č. 02/2021 na sumu 19.173,- eur (vrátane DPH), splatnú dňom 07.06.2021, z ktorej doposiaľ zaplatil len sumu 10.000,- eur. Predmetnú faktúru má v účtovníctve riadne zaevidovanú ako daňový doklad a v súlade so zákonom z nej odviedol daň z pridanej hodnoty. Predmetom žaloby je rozdiel medzi sumou 19.173,- eur a zaplatenou sumou 10.000,eur. Ak žalovaný tvrdí, že žalobca má povinnosť preukázať prevzatie dreva, toto listinnými dôkazmi adresovanými súdu riadne preukázal a nakoľko žalovaný od neho celý tovar v hodnote 19.173,- eur prevzal, má povinnosť ho zaplatiť. Žalobca na podanej žalobe zotrval a uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. 13. V odvolacej replike žalovaný zotrval na všetkých svojich vyjadreniach a tvrdeniach tak ako ich uviedol vo svojom odvolaní zo dňa 10.07.2024 a rovnako zotrval na všetkých vyjadreniach a tvrdeniach, ktoré uviedol počas konania pred súdom prvej inštancie. 14. V odvolacej duplike rovnako žalobca zotrval na všetkých svojich prednesoch a vyjadreniach a zotrval na správnosti napadnutého rozsudku. 15. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné (§ 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363 CSP), po oboznámení sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie, preskúmal napadnutý rozsudok v medziach rozsahu a dôvodov odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385
ods. 1 CSP a contrario) dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ho potvrdil. 16. Podľa § 409 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. V zmluve musí byť kúpna cena dohodnutá alebo musí v nej byť aspoň určený spôsob jej dodatočného určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu ju uzavrieť aj bez určenia kúpnej ceny. V tomto prípade je kupujúci povinný zaplatiť kúpnu cenu ustanovenú podľa § 448. 17. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. 18. Podľa § 150 ods. 1 CSP (Skutkové tvrdenia), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 19. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. 20. Podľa § 152 CSP, hmotnoprávna námietka je právny úkon strany spôsobujúci zmenu, zánik alebo oslabenie práva protistrany. 21. Podľa § 153 ods. 1, 2, 3 CSP, strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej. 22. Podľa § 154 CSP (Zákonná koncentrácia konania), prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. 23. Podľa § 191 ods. 1 CSP, dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. 24. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona. 25. Podľa § 132 ods. 2 CSP, opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. 26. Podľa § 187 ods. 1, 2 CSP, za dôkaz môže slúžiť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Ak nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. 27. Podľa § 185 ods. 1, 2, 3 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva. 28. Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). 29. Podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 30. Kúpna zmluva je dvojstranný odplatný právny úkon, v ktorom sa predávajúci zaväzuje odovzdať kupujúcemu predmet kúpy, kupujúci sa predmet kúpy zaväzuje prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu kúpnu cenu. Predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi dvoma podnikateľskými subjektami podľa ust. § 409 OBZ môže byť len hnuteľná vec. 31. Podstatou preskúmavanej veci pred súdom prvej inštancie bolo posúdenie dôvodnosti žaloby, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia čiastky 9.173,- eur s príslušenstvom ako neuhradenej časti faktúry č. 02/2021 vystavenej na sumu 19.173,- eur, s lehotou splatnosti 07.06.2021, za dodaný tovar - guľatinu duba v množstve 91,3 m3, ktorej prevzatie žalovaný potvrdil na dodacom liste č. 20210001, a z ktorej
žalovaný zaplatil len sumu 10.000,- eur, z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaný proti uplatňovanému nároku bránil. Dôkazy potrebné na jeho posúdenie súd prvej inštancie vykonal zákonom predpísaným spôsobom a správne ich aj vyhodnotil. Jeho skutkové závery sú dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania, správne posúdené aj po aj po právnej stránke, jeho právne závery vychádzajú zo správnej aplikácie a výkladu právnych predpisov, nie sú v rozpore ani so závermi vyplývajúcimi z doterajšej súdno-aplikačnej praxe a v napadnutom rozsudku aj podrobne a detailne odôvodnené. Odvolací súd preto odkazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu a s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP nepovažuje za potrebné závery v ňom dôsledne a detailne rozanalyzované, opakovať. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa. 32. Spôsobilým predmetom prieskumu odvolacieho súdu môžu byť vzhľadom na viazanosť odvolacieho súdu odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP) len riadne uplatnené odvolacie dôvody, t.j. aby išlo o niektorý z dôvodov zakotvených v ust. v § 365 CSP, aby odvolanie zároveň obsahovalo zdôvodnenie, prečo je v dôsledku označeného odvolacieho dôvodu napadnuté rozhodnutie nesprávne (§ 363 CSP) a nesprávnosť rozhodnutia v dôsledku príslušného odvolacieho dôvodu musí byť v neprospech odvolateľa. Odvolacie námietky založil žalovaný na dôvodoch zakotvených v písm. e/, f/ a h/ ods. 1 ust. § 365 CSP, teda že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 33. K dôvodu, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (písm. e/) žalovaný namietol nevypočutie jeho konateľa, čo považoval za kľúčové pre posúdenie veci a nevykonanie dôkazu vyjadrením kontrolného orgánu v oblasti lesného hospodárstva, ktorým je Drevárska inšpekcia, ktorá má tiež oprávnenie na kontrolu vozidiel nielen na cestách, ale aj lesných komunikáciách. Súd si podľa jeho názoru mal od príslušných orgánov ako štátna ochrana prírody, prípadne iná inštitúcia na úseku lesného hospodárstva, vyžiadať vyjadrenie, resp. stanovisko pre postup pri vývoze a preprave vyťaženého dreva bez dokladu o pôvode, prípadne jeho riadneho ociachovania, ktoré však nemal, čo má zásadný význam pre posúdenie možnosti, resp. nemožnosti odvozu a prepravy dreva, t.j. jeho reálneho prevzatia a nakladania s ním a túto otázku vyhodnotil jednostranne v neprospech žalovaného. 34. Podľa ustálenej judikatúry NS SR sa v odvolacom konaní uplatňuje zásada koncentrácie konania z ktorej vyplýva, že nové skutkové tvrdenia a dôkazy (tzv. novoty) sú prípustné len výnimočne a za zákonom stanovených podmienok, a to iba ak ide o námietky procesných podmienok, zloženia súdu, závažné procesné vady s vplyvom na správnosť rozhodnutia, alebo ak odvolateľ preukáže, že ich bez svojej viny nemohol uplatniť skôr. Tieto obmedzenia sú vyjadrením systému neúplnej apelácie podľa ust. § 366 CSP, ktorý neumožňuje stranám sporu meniť svoju procesnú stratégiu až v odvolaní. Odvolací súd je následne viazaný skutkovým stavom, ktorý zistil súd prvej inštancie, a nie je oprávnený prihliadať na dôkazy alebo obrany, ktoré neboli včas a bez riadneho ospravedlnenia uplatnené. Strana sporu, ktorá neuplatní svoje procesné práva na predkladanie dôkazov pred súdom prvej inštancie a nepreukáže dôvody výnimky, znáša následky svojej pasivity. 35. Počas konania pred súdom prvej inštancie, právny základ ani výšku istiny, ktorú sčasti plnil, čím implicitne uznal jej existenciu a splatnosť, žalovaný nijako nespochybnil. Svoju procesnú obranu zameral výlučne na vytváranie mu prekážok pri odvoze dreva zo strany žalobcu jeho neociachovaním a zložením na mieste, ktoré nebolo verejne, teda ani jemu prístupné, a z toho dôvodu si odviezol guľatinu duba len v objeme uhradenej výšky 10.000,- eur. Ďalšie množstvo dreva podľa jeho tvrdení neprevzal, a teda žalobcovi nemá ani za čo platiť. Na inom mieste však priznal, že faktúru v celej sume riadne vedie vo svojom účtovníctve. V podanom odvolaní však priniesol už novú argumentáciu o nezrealizovaní jeho výsluchu súdom, ktorý označil za kľúčový dôkazný prostriedok a nezabezpečenie listinných dôkazov dopytom príslušných inštitúcií kontroly lesného hospodárstva, napr. Slovenskej lesnícko - drevárskej inšpekcie, a získanie ich vyjadrení. 36. Žalovaným zvolená odvolacia argumentácia, je však v rozpore s princípom koncentrácie konania podľa ust. § 153 a nasl. CSP, ktorý ukladá stranám sporu povinnosť uplatniť svoje procesné prostriedky včas, teda pred skončením dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie. Podľa ust. § 366 CSP a judikatúry NS SR sú nové dôkazy prípustné v odvolaní len vo výnimočných prípadoch, napríklad ak ich nebolo možné bez vlastnej viny predložiť skôr, čo však v danom prípade neplatí. Súd síce v zmysle ust. § 185 ods. 2 môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov,
ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou, avšak k záveru o existencii nejakého rozporu nedospel ani odvolací súd. 37. K nevypočutiu žalovaného súdom prvej inštancie odvolací súd akcentuje, že vo veci boli nariadené tri pojednávania (dňa 24.04.2023, 24.05.2023 a 22.04.2024), ani jedného sa žalovaný nezúčastnil a návrh na jeho vypočutie nikdy počas konania ani neodznel. Len v ospravedlnení zo dňa 18.04.2023 z pojednávania nariadeného na deň 24.04.2023 žiadal o nekonanie v jeho neprítomnosti s uvedením, že ďalšieho pojednávania sa chce zúčastniť, k čomu však nedošlo a z obidvoch ďalších pojednávaní jeho neprítomnosť ospravedlnila jeho právna zástupkyňa. 38. K námietke, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nespravodlivé, spočívajúce v nesprávnom právnom posúdení, neprijateľnej aplikácii a výklade ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a zásad poctivého obchodného styku/zvyklostí, odvolací súd odkazuje na judikatúru ústavného súdu, napr. uznesenie sp. zn. I. ÚS 188/06, podľa ktorého: „Skutočnosť, že žalovaný má odlišný právny názor než konajúce súdy bez ďalšieho nezakladá a nedokazuje ním tvrdenú vadu v zmysle § 237 ods. 1 písm. f/ O.s.p. Za porušenie základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej aj „ústavy“) v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strany sporu. Ako vyplýva aj z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu.“ 39. K odvolaciemu dôvodu pod písm. h/ ods. 1 ust. § 365 odvolací súd ozrejmuje, že pod nesprávnym právnym posúdením treba rozumieť pochybenie súdu spočívajúce v tom, že na riadne zistený skutkový stav neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo aplikoval síce správnu právnu normu, ale jej obsah interpretoval nesprávne, alebo právnu normu síce interpretoval správne, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval. Takéto pochybenie súdu prvej inštancie bol žalovaný povinný riadne popísať a vyšpecifikovať, v čom táto vada konania súdu spočívala. To však nespravil a úlohou odvolacieho súdu, viazaného odvolacími dôvodmi žalovaného (§ 380 ods. 1 CSP), ktorý tento odvolací dôvod skutkovo nijako nepodložil, nie je podriaďovať a ani prispôsobovať skutkový stav odôvodnený v napadnutom rozsudku pod niektorý z dôvodov zakotvených v ods. 1 ust. § 365 CSP. Naviac nesprávnosť právneho posúdenia veci možno vymedziť len argumentáciou spochybňujúcou použitie právnej normy súdom na daný prípad, alebo jej interpretáciu, prípadne jej aplikáciu súdom na zistený skutkový stav a takéto pochybenie súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil a napokon ako už bolo uvedené, ani sám žalovaný ho neozrejmil. 40. Ako ďalšiu z okruhu odvolacích námietok žalovaný naniesol vydanie rozhodnutia súdu prvej inštancie v rozpore s dobrými mravmi a zneužití práva a konania v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. Odvolací súd opätovne odkazuje na judikatúru, tentokrát napr. rozhodnutie sp. zn. 3Cdo 137/2017 z 22.03.2018, v ktorom NS SR dobré mravy definoval ako súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji preukazujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú akceptované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu základných noriem správania. Rozpor s dobrými mravmi spočíva v tom, že výkon práva sa prieči spoločensky uznávaným názorom, ktoré vo vzájomných vzťahoch určujú, aký má byť obsah ich konania, aby bol súladný so všeobecnými zásadami spoločnosti. Vo všeobecnosti ide o prípad konania v rozpore s dobrými mravmi vtedy, keď konajúci síce formálne postupuje v medziach svojho práva, ale realizáciou tohto práva sleduje poškodenie druhého účastníka právneho vzťahu. V takom prípade síce ide o výkon práva, avšak výkon práva v rozpore s dobrými mravmi, pre ktorý je typické, že konajúcemu v skutočnosti nejde o dosiahnutie cieľov, ktoré právo s takým konaním spája, ale mu ide o to, aby vedľajšie účinky jeho konania viedli k stavu jemu vyhovujúcemu, avšak poškodzujúcemu druhú stranu. Taký výkon práva, i keď je so zákonom formálne v súlade, je v skutočnosti výkonom práva iba zdanlivým, lebo jeho účelom nie je vykonať (svoje) právo, ale poškodiť právo (niekoho iného). 41. Aj keď sa žalovaný snaží postaviť do polohy nespravodlivo zaviazaného na plnenie za dodaný mu tovar, žiadne konanie v rozpore s dobrými mravmi a ani snahu o poškodzujúce konanie voči nemu zo strany konajúceho súdu a ani žalobcu, ktorý svoj nárok riadne podložil listinnými dôkazmi, preukázané nebolo. Žalovaný mal jednoznačne možnosť predložiť do konania dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, a to že tak neurobil, malo zásadný dopad na priebeh a výsledok dokazovania. Ak totiž strana zaťažená dôkazným bremenom nenavrhne ani nepredloží žiaden dôkaz, nemôže byť preukázaná pravdivosť jej
tvrdení a preto sa nebude vykonávať ani prípadný protidôkaz (LAVICKÝ, P.: Důkazní břemeno v civilním řízení soudním. Leges, Praha 2017, s. 56 a 57). 42. Odvolanie tak ako je vymedzené v ust. § 363 CSP, vyžaduje bližšiu konkretizáciu pochybení, uvedenie konkrétnych nesprávnych skutkových zistení, ku ktorým súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov, keď v prípade odvolacieho dôvodu podľa písm. f/ ust. § 365 CSP žalovaný neuviedol a nepoukázal na dôkazy, ktoré súd nesprávne vyhodnotil a ktoré zobral do úvahy, hoci z vykonaného dokazovania nevyplynuli, prípadne na aké skutočnosti, ktoré boli preukázané neprihliadol a na aké prihliadol, aj keď neboli preukázané, pochybenia súdu len všeobecne konštatoval, eventuálne použil argumentáciu, ktorá je však vo vzťahu k prejednávanej veci, t.j k zaplateniu žalobcom mu odovzdanej celej drevnej hmoty, irelevantná. 43. Záverom odvolací súd v súvislosti s námietkou žalovaného, že žalobca odovzdanie mu celého vyfakturovaného objemu guľatiny duba nepreukázal, poukazuje na uznesenie NS SR sp. zn. 4 Cdo 13/2009 zo dňa 24.02.2010: „Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t. j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti. Napríklad od žalobcu nemožno požadovať, aby preukazoval, že mu žalovaný ešte nevrátil požičané peniaze. V takomto alebo podobnom prípade je na žalovanom, aby tvrdil a preukazoval, že pôžičku už vrátil.“ Obdobné závery vyplývajú napr. aj z uznesenia NS SR sp. zn. 6 Cdo 81/2010 zo dňa 31.05.2010. 44. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien, a to bremena tvrdenia skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a bremena preukázania týchto skutočností. V Občianskom súdnom poriadku sú tieto povinnosti upravené v ust. § 120 ods. I veta prvá O.s.p., podľa ktorého účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov sporového konania, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch konania. Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, znáša nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i toho účastníka, ktorý síce navrhol dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení účastníka konania. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť účastníka konania za jeho výsledok, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie účastníka konania nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre účastníka nepriaznivé rozhodnutie (NS SR sp. zn. 6MCdo 17/2010). 45. Odvolací súd v reakcii na odvolacie námietky žalovaného už len okrajovo a nad rámec preskúmania rozsudku súdu prvej inštancie, poukazuje na ust. § 24 zákona o lesoch, z ktorého orgánu štátnej správy lesného hospodárstva a členom lesnej stráže vyplýva oprávnenie zadržať drevo, ktorého pôvod nie je preukázaný „dokladom o pôvode dreva,“ pričom náklady a ujma vzniknuté zadržaním alebo zaistením neoznačeného dreva alebo dreva, ku ktorému doklady o pôvode dreva nemajú predpísané náležitosti, alebo dreva, pri ktorom sa údaje uvádzané v doklade o pôvode dreva nezhodujú so skutočným stavom, znáša obhospodarovateľ lesa alebo nákupca dreva. Námietka žalovaného, že previezť drevo, resp. ním akokoľvek manipulovať nie je bez vydaného dokladu o pôvode dreva a jeho riadneho ociachovania možné, pretože hrozí následná sankcia, nemá opodstatnenie, nakoľko v prípade zásahu kontrolného orgánu by rovnakú zodpovednosť za neoznačené drevo mohol rovnakým dielom znášať aj žalobca. Žalovaný však dokladom o pôvode dreva disponoval, čo je zrejmé z č. l. 43 spisu, a nič mu nebránilo predložiť všetky svoje tvrdenia a dôkazy a teda aj návrh na vyžiadanie dôkazu vyjadrením kontrolného orgánu v oblasti lesného hospodárstva počas konania na súde prvej inštancie, naviac ak takýto dôkaz, ktorým chcel preukázať svoju pravdu a nedôvodnosť žaloby bol súdu povinný predložiť sám. Žalovaný však vykonanie žiadneho dôkazu nenavrhol, argumentoval len absenciou ciachy na dreve, čo žalobca spochybnil doloženými CD, ktoré preukazujú odvoz dreva žalovaným s použitím jeho vlastnej ciachy, eventuálne ako sám uviedol, ciachy jeho odberateľa.
46. Odvolacie dôvody žalovaného podľa ust. § 365 ods. 1, písm. e/, f/ a h/ neboli naplnené, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam, skutkový stav aj správne právne posúdil a v napadnutom rozsudku logickým spôsobom opodstatnenosť nároku žalobcu aj odôvodnil a na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. 47. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 48. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3: 0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu nadriadeného súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).