Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 10Co/24/2025 7116203390 31. 03. 2025 JUDr. Michaela Frimmelová ECLI:SK:KSBA:2025:7116203390.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a členov senátu JUDr. Zuzany Kučerovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej v právnej veci žalobcu: Q. X., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, X., zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, Bajkalská 19B, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 7.505,24 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 30. septembra 2024, č.k. B2-21C/20/2018-559, takto rozhodol: Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti potvrdzuje. V napadnutej časti o trovách konania rozsudok súdu prvej inštancie mení a žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 94,2 %. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom (druhým v poradí) súd prvej inštancie pripustil zmenu žaloby a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 16.068 eur od 29.12.2015 do 27.04.2016 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.505,24 eur od 28.04.2016 do 25.02.2022, všetko do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Rozhodol tiež, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku. 2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol obsah celého svojho predchádzajúceho rozsudku č.k. 21C/20/2018-422 zo dňa 23. februára 2022, v odôvodnení ktorého konštatoval (tu odvolací súd uvádza len pre toto konanie relevantné zistenia, skutočnosti a právne závery - poznámka odvolacieho súdu), že žalobca sa od žalovaného žalobou domáhal zaplatenia 16.068 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 16.068 eur od 29.12.2015 do zaplatenia a s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 563,02 eur za znalecké posudky. Žalobca uplatnený nárok zdôvodnil tým, že dňa 22.07.2013 utrpel ako spolujazdec pri dopravnej nehode zavinenej odsúdeným F. Q. zranenia s trvalými následkami (škodu na zdraví). Na vozidlo vodiča Q. nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Výšku škody na zdraví v časti náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia ustálil podľa záverov znaleckých posudkov. Keďže, že mu KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group (ďalej aj len „poisťovňa“) dňa 06.11.2015 poskytla len časť plnenia vo výške 4.569 eur, žalobou sa domáhal zaplatenia náhrady SSU vo zvyšnej výške 16.068 eur, v ktorej mu poisťovňa plnenie neposkytla. Uplatnil si aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky (vynaložené na znalecké posudky) vo výške 563,02 eur. Nárok na úrok z omeškania zdôvodnil tým, že žalovaný bol povinný skončiť šetrenie v lehote troch mesiacov od uplatnenia pohľadávky žalobcom (od 11.09.2015), tieto tri mesiace uplynuli dňa 11.12.2015 a následne mal 15 dní na poskytnutie plnenia. Lehota na poskytnutie plnenia uplynula dňa 28.12.2015
a dňa 29.12.2015 sa žalovaný dostal s plnením do omeškania, preto si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 16.068 eur od 29.12.2015 do zaplatenia. Žalovaný považoval nárok žalobcu na úroky z omeškania za nedôvodný, nakoľko samotný nárok žalobcu bol uplatnený žalobou na súde predčasne s poukazom na ust. § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z., podľa ktorého je poškodený oprávnený uplatniť nárok na náhradu za SSU na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa ods. 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného. Žalovaný tvrdil, že žalobca mu nepodal žiaden návrh dohody v zmysle § 6 zák. č. 437/2004 Z.z., ale si ani u neho predmetný nárok vôbec neuplatnil. Napriek tomu, že už zo Záznamu dopravnej nehody zo dňa 22.07.2013 bolo zrejmé, že vozidlo škodcu nebolo povinne zmluvne poistené, uplatnil si žalobca svoj nárok v spol. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, a nie u neho. 3. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že právoplatným uznesením zo dňa 06.06.2016 konanie v časti o zaplatenie 8.562,76 eur zastavil, nakoľko žalovaný počas konania túto sumu žalobcovi uhradil. Poukázal tiež na to, že právoplatným rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 41C/15/2015-667 zo dňa 07.07.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/216/2020 zo dňa 09.09.2021 bola žalovanému (zast. rovnakou poisťovňou) uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.113 eur s príslušenstvom titulom bolestného. Okolnosti dopravnej nehody neboli v konaní sporné, rovnako ako zranenia utrpené žalobcom a ich bodové ohodnotenie znalcami v znaleckých posudkoch. Sporná bola skutočnosť, či bol žalobca v čase dopravnej nehody pripútaný bezpečnostným pásom, a či žalovaný (tvrdiac, že nebol) oprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie. Po právnom posúdení veci podľa § 4 ods. 1 a 2 zák. č. 437/2004 Z.z., § 4 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b) ods. 3 zák. č. 381/2001 Z.z., § 121 ods. 3, § 441, § 444, § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. a § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 dospel súd prvej inštancie v predchádzajúcom rozsudku k záveru, že žaloba je dôvodná, a preto uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.505,24 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.068 eur od 29.12.2015 do 27.04.2016, ďalej úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.505,24 eur od 28.4.2016 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 563,02 eur, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tiež, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100 %. O úrokoch z omeškania s plnením peňažného dlhu a o ich výške rozhodol podľa § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák. a § 3 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013. Uviedol, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, žalobca má tak nárok domáhať sa zaplatenia úrokov z omeškania vo výške, ktorá je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, tak ako si žalobca uplatnil v žalobe. 4. Skonštatoval, že na odvolanie žalovaného Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k 10Co/63/2022-525 zo dňa 29.02.2024 pripustil späťvzatie žaloby žalobcom v časti o zaplatenie 7.505,24 eur, napadnutý rozsudok č.k. 21C/20/2018-422 zo dňa 23. februára 2022 v tejto časti zrušil a konanie zastavil (žalovaný túto sumu žalobcovi uhradil). V časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 563,02 eur napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol. Vo zvyšnej vyhovujúcej časti a v závislej časti o trovách konania napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Súd prvej inštancie konštatoval, že dôvodom zrušenia a vrátenia veci bola podľa názoru odvolacieho súdu nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozsudku v časti prisúdených úrokov z omeškania (a absencia odpovede na zásadný argument žalovaného, tu súd prvej inštancie citoval celú relevantnú časť rozhodnutia odvolacieho súdu). 5. Uviedol obsah záverečnej reči žalobcu, ktorú žalobca doručil písomne dňa 27.09.2024 z dôvodu jeho osobnej neúčasti na pojednávaní dňa 30.09.2024 pre hospodárnosť konania. Žalobca konštatoval, že žalovaný namieta svoje omeškanie tvrdiac, že žalobca si nárok u neho neuplatnil a žalobu mal podať predčasne. Mal za to, že žalovaný teda namieta zistený skutkový stav a svoje vlastné konanie, keď postupne uspokojoval žalobcov riadne uplatnený nárok až do úplného uhradenia žalobou uplatnenej istiny. Zdôraznil, že v konaní nebolo sporné, že žalovaný poveril KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group výkonom pôsobnosti v zmysle ust. § 24 ods. 9 zákona z PZP a to vyplývajúcich práv a povinností poisťovateľa, ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti (dopravnej nehody zo dňa 22.07.2013), a to najmä reparovanie vzniknutej škody na zdraví pošk. žalobcovi. Táto poisťovňa priamo zastupuje žalovaného na základe poverenia žalovaného, a preto tvrdenie žalovaného, že si žalobca vzniknutú škodu u žalovaného neuplatnil, považoval za nepravdivé. Poukázal na skutkovo a právne totožný prípad v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 41C/15/2015, týkajúci sa ďalších nárokov na náhradu škody žalobcu z totožnej škodovej udalosti s totožnými subjektami (žalovaným a jeho zástupcom). Žalobca si riadne uplatnil vzniknutú škodu na zdraví v časti náhrady za SSU u žalovaného, ktorý poveril priamo poisťovňu KOOPERATIVU na šetrenie a likvidáciu všetkých
nárokov vyplývajúcich z tejto škodovej udalosti (keď žalovaný ani nepreukázal, že by sa predmetné poverenie uplatneného nároku netýkalo), čo potvrdzuje aj ďalšie konanie žalovaného (resp. jeho zástupcu), keď ním poverená poisťovňa, u ktorej si žalobca uplatnil predmetný nárok, poskytla poistné plnenie a nahradila vzniknutú škodu v časti uplatnenej istiny zo spoločného garančného fondu, ktorý spravuje práve žalovaný v zmysle § 24 ods. 2 zákona o PZP. Ak žalovaný namietal predčasnosť podania žaloby, popiera svoje vlastné tvrdenie ohľadom uplatnenia nároku voči žalovanému, a teda priamo potvrdzuje, že žalobca si uplatnil svoj nárok riadnym a zákonným spôsobom, z čoho je zrejmá účelovosť tvrdení žalovaného. Ak žalovaný ohľadom predčasnosti žaloby poukazuje na § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z., uviedol, že toto ustanovenie nestanovuje povinnosť podať návrh na uzavretie dohody poškodenému, ale takýto návrh môže podať aj žalovaný. Naviac, z konania oboch sporových strán vyplýva, že k uzavretiu dohody medzi žalobcom a žalovaným nedošlo ani v namietanej trojmesačnej lehote, keďže žalobca uplatnil predmetnú pohľadávku u žalovaného dňa 11.09.2015, pričom žalovaný dňa 06.11.2015 uznal len jej časť vo výške 4.569 eur a zvyšnú časť poprel. Mal za zrejmé, že žalovaný teda nemal záujem uzavrieť so žalobcom dohodu. Z vyššie uvedených konaní oboch sporových strán vyplýva, že k uzavretiu dohody v trojmesačnej lehote nedošlo, pričom poškodený nemusí nárok označiť formálnym spôsobom „návrh na uzavretie dohody“, ale postačuje, ak svojím prejavom vôle uplatní pohľadávku u žalovaného a žalovaný na to prejaví svoju vôľu uspokojiť len jej časť a zvyšnú časť odmietne a neuzná. Pretože žalovaný prejavil vôľu neuspokojiť jeho pohľadávku v plnom rozsahu, podal žalobca dňa 11.02.2016 návrh na vydanie platobného rozkazu, v ktorom si uplatnil úroky z omeškania (na základe nálezu Ústavného súdu č.k. III.ÚS 309/2020-33 a III.ÚS 214/2020-29) s prihliadnutím na trojmesačnú lehotu spolu s 15-dňovou lehotou, v ktorej sa žalovaný nemohol dostať do omeškania. Úroky z omeškania si teda uplatnil až od momentu, kedy sa žalovaný dostal do omeškania v súlade s platnou právnou úpravou. Žiadal mu priznať úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 16.068 eur od 29.12.2015 do 27.04.2016 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.505,24 eur od 28.04.2016 do 25.02.2022 a trovy konania (tu poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 475/2018 z 04.02.2021 a rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/191/2017 z 13.12.2017). Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalovaný podaním doručeným dňa 30.09.2024 ospravedlnil s poukazom na hospodárnosť konania svoju neprítomnosť na pojednávaní, zotrval na svojich písomných vyjadreniach a zvyšné nároky žalobcu žiadal zamietnuť. 6. Vec posúdil právne podľa ust. § 11 ods. 4, 6 a 8, § 20 ods. 2 písm. i), § 24 ods. 3 a 4 zák. č. 381/2001 Z.z. a § 6 ods. 1 až 3 zák. č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a dospel k záveru, že žaloba je v časti požadovaných úrokov z omeškania dôvodná. Uviedol, že sa v celom rozsahu stotožnil s vyššie uvedeným vyjadrením žalobcu v záverečnej reči. Pokiaľ žalovaný namietal vznik omeškania s poukazom na to, že nárok si žalobca neuplatnil u žalovaného, a že žalobca mal údajne žalobu podať predčasne, uviedol, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že žalovaný poveril poisťovňu likvidovať poistnú udalosť, nakoľko škodca nemal v čase poistnej udalosti uzavreté povinné zmluvné poistenie. Poisťovňa Kooperativa bola žalovaným poverená na likvidáciu celej poistnej udalosti, vrátane škody na zdraví poškodeného, ktorá pozostáva z niekoľkých nárokov - bolestného a SSU. Mal za nelogické, aby žalovaný poveroval likvidáciou jednej poistnej udalosti viacero poisťovní a spoločnosť Kooperativa v konaní ani nepredložila žiadny dôkaz o tom, že žalovaný takto v iných prípadoch likvidácie poistnej udalosti niekedy postupoval. Vyhodnotil, že tvrdenia Kooperativy o tom, že na likvidáciu nároku na SSU nebola žalovaným poverená, vyvracia samotná skutočnosť, že škodu poškodeného spočívajúcu v nároku na SSU čiastočne likvidovala už dňa 06.11.2015 v sume 4.569 eur, následne dňa 21.04.2016 vo výške 8.562,76 eur a napokon dňa 25.02.2022 vo výške 7.505,24 eur (pričom pokiaľ namietala, že na likvidáciu škodovej udalosti v časti SSU nebola žalovaným poverená, nevysvetlila, na základe akej právnej skutočnosti likvidáciu vykonala). 7. V súvislosti s ust. § 6 zák. č. 437/2004 Z.z. uviedol, že toto ustanovenie dáva poškodenému možnosť a nie povinnosť uzavrieť s poisťovňou dohodu, pričom ho nemožno vykladať tak, že poškodený je povinný poisťovňu žiadať o uzavretie dohody, a ak tak neurobí a nárok si uplatní priamo na súde, môže žalovaný namietať predčasnosť podanej žaloby. Právne posúdil, že žalobca si môže uplatniť nárok priamo voči poisťovni prakticky okamžite po tom, čo preukáže vznik škody a kto za ňu zodpovedá, pričom takýto postup má vplyv len na prípadný vznik omeškania s plnením žalovaného (resp. jeho zástupcu). 8. K začiatku plynutia omeškania žalovaného uviedol, že poisťovňa bola poškodeným priamo žalovaná, a preto sa na priznanie úroku z omeškania vzťahujú ustanovenia, podľa ktorých sa poisťovňa dostáva do omeškania bezprostredne po tom, ako si poškodený u nej uplatní svoj priamy nárok na náhradu škody, s tým rozdielom, že na úrok z omeškania nemá nárok za obdobie troch mesiacov na šetrenie poistnej udalosti a 15 dní na výplatu, ak k výplate žiadanej náhrady skutočne došlo. Tu odkázal na
právny názor Ústavného súdu SR v nálezoch č.k. III.ÚS 214/2020-29 zo dňa 14.10.2021 a sp. zn. III.ÚS 215/2020 zo dňa 28.10.2021. Citoval aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Obdo/27/2021 zo dňa 23.02.2022 (o povinnosti poisťovateľa platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenia podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. aj v prípade, ak poisťovateľ splnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 zákona o PZP včas). Mal potom za nepochybné, že žalovaný sa po skončení šetrenia poistnej udalosti, pričom skutočnosť, že šetrenie poistnej udalosti v časti SSU bolo ukončené dňa 06.11.2015 v sume 4.569 eur (následne dňa 21.04.2016 vo výške 8.562,76 eur) nie je sporná, dostal do omeškania. Vyhodnotil, že v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe mal žalovaný v zákonom stanovenej lehote tri mesiace + 15 dní plniť, čo nespravil. Preto žalobe v časti úroku z omeškania v celom rozsahu vyhovel. 9. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. a § 262 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Vychádzal z rozsudku KS v Bratislave sp. zn. 1Cob/76/2019 zo dňa 18.06.2020, podľa ktorého, ak bol žalobca v časti istiny úspešný v plnom rozsahu, má nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 100 %. Dospel k záveru, že neúspech v časti náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorá nie je súčasťou istiny, nemá na výšku náhrady trov konania vplyv. 10. Proti vyhovujúcej časti tohto rozsudku a rozhodnutiu o trovách konania podal žalovaný včas odvolanie a žiadal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmeniť a žalobu zamietnuť. Za porušenie jeho práva na spravodlivý proces považoval postup súdu prvej inštancie, ktorý mu nedoručil písomnú záverečnú reč žalobcu, hoci sa s ňou v napadnutom rozsudku stotožnil. Mal za to, že záverečnú reč možno predniesť len ústne na pojednávaní, a ak sa strana sporu rozhodne predložiť záverečnú reč písomne, mal mu súd prvej inštancie toto vyjadrenie (o ktorom nemal vedomosť) doručiť ako každé iné písomné podanie. Nesúhlasil s prisúdením úroku z omeškania žalobcovi odo dňa 29.12.2015. Namietal, že súd prvej inštancie vychádzal z uplatnenia nároku poškodeného na náhradné poistné plnenie zo dňa 09.09.2015, ktoré právny zástupca žalobcu adresoval a doručil spol. KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group a nie jemu ako žalovanému. Mal za to, že zo žiadneho produkovaného dôkazu nevyplýva, že by táto poisťovňa mala byť žalovaným poverená na likvidáciu celej poistnej udalosti. Ak sa súdu javilo ako nelogické, aby žalovaný pre šetrenie čiastkových nárokov poveroval rôzne poisťovne, poukázal na skutočnosť, že zákon č. 381/2001 Z.z. takýto postup nezakazuje. V súvislosti s poskytnutím čiastočného plnenia žalobcovi titulom SSU poisťovňou Kooperativa dňa 06.11.2015 žalovaný uviedol, že netvrdil, že táto poisťovňa nebola na likvidáciu nároku žalobcu na SSU poverená, ale tvrdil, že nebola poverená v čase, keď jej žalobca doručil žiadosť o plnenie zo dňa 09.09.2015, ktorú by bolo možné považovať za návrh dohody podľa ust. § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z., pretože žalovaný o tomto nároku nemal v tom čase vedomosť. Poukázal na ust. § 24 ods. 3 zákona o PZP, podľa ktorého má poškodený právo uplatniť si nárok na náhradu škody proti kancelárii a nie proti poverenému členovi kancelárie. Nesúhlasil ani so záverom súdu prvej inštancie, že žaloba nebola predčasná, keď poukázal na znenie § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z. a zdôraznil, že zákon vyžaduje, aby sa pred uplatnením nároku na SSU na súde poškodený najprv obrátil na osobu povinnú mu nárok nahradiť, ktorou ale nie je člen kancelárie poisťovateľov, ale žalovaný, pričom túto povinnosť si žalobca nesplnil tak ako to vyžadoval zákon, a preto mu nárok na úrok z omeškania nevznikol. Súdu prvej inštancie vytkol aj rozhodnutie o trovách konania, ktoré považoval za nesprávne, pretože súd mal zohľadniť každý neúspech, vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky (tu citoval z Komentára k Civilnému sporovému poriadku), keď nepatrný neúspech súčasná právna úprava nepozná. 11. Žalobca navrhol vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovaného rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti potvrdiť. Odmietol tvrdenie žalovaného o nesprávnom procesnom postupe súdu prvej inštancie nedoručením jeho záverečnej reči žalovanému, keď poukázal na to, že písomnú záverečnú reč zákon nevylučuje (rovnakú záverečnú reč by predniesol osobne na pojednávaní, avšak nemienil navyšovať trovy konania, preto sa z účasti na pojednávaní ospravedlnil), a že žalovaný sa s ňou mohol oboznámiť na pojednávaní, ktorého sa však nezúčastnil a nevyužil právo predniesť svoju záverečnú reč. Túto odvolaciu námietku považoval za absurdnú, pretože len využil svoje právo na záverečnú reč. Rozhodnutie súdu o priznaní mu úrokov z omeškania považoval za správne a odvolacie námietky žalovaného resp. jeho zástupcu spol Kooperativa, za účelové. Mal za to, že ak žalovaný resp. jeho poverený zástupca tvrdí, že v danom čase nebol žalovaným poverený na likvidáciu následkov z poistnej udalosti, bol povinný túto skutočnosť súdu preukázať a ak by takýto dôkaz existoval, žalovaný by ho iste predložil, čo neurobil. Toto jeho tvrdenie je však v rozpore so zisteným skutkovým stavom, z ktorého vyplýva, že poisťovňa Kooperativa priamo postupne nároky žalobcu z poistnej udalosti, ktoré boli predmetom tohto konania, uspokojovala, z čoho je zrejmé, že na to bola žalovaným poverená. Za absurdnú situáciu považoval namietanie svojho vlastného konania zo strany žalovaného, ktorý síce postupne nároky žalobcu plnil, ale po ich uspokojení tvrdí, že poisťovňa na to nebola poverená.
Zdôraznil, že skutočnosť, že žalovaný poveril KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group výkonom pôsobnosti v zmysle § 24 ods. 9 zákona o PZP a to vyplývajúcich práv a povinností poisťovateľa, ktoré vznikli v dôsledku škodovej udalosti - dopravnej nehody zo dňa 22.07.2013, nebola v konaní vôbec sporná. Mal za to, že si riadne a včas uplatnil náhradu za SSU priamo u žalovaného, ktorý poveril priamo poisťovňu Kooperativa na šetrenie a likvidáciu všetkých nárokov vyplývajúcich z predmetnej dopravnej nehody (rovnakým spôsobom ako napr. aj bolestné, uplatnené v konaní pod sp. zn. 41C/15/2015). Tvrdenie žalovaného, resp. jeho povereného zástupcu poisťovne Kooperativa, že si neuplatnil predmetný nárok priamo u žalovaného považoval za nepravdivé, účelové a zavádzajúce s cieľom poškodiť ho ako poškodeného na jeho právach. Zopakoval, že žalovaný svoje tvrdenia o tom, že by sa poverenie pre Kooperativu netýkalo uplatneného nároku, ktorý táto poisťovňa aj plnila, ničím nepreukázal. Vo vzťahu k § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z. poukázal na to, že si u žalovaného uplatnil predmetnú pohľadávku dňa 11.09.2015, pričom žalovaný resp. jeho poverený zástupca poisťovňa Kooperativa uznal dňa 06.11.2015 jej časť vo výške 4.569 eur, pričom zvyšnú časť poprel a neuznal, takže k uzavretiu dohody nedošlo. Zopakoval, že v súdnom konaní bolo zistené, že žalovaný poveril poisťovňu Kooperativa na likvidáciu všetkých nárokov z poistnej udalosti, a táto poisťovňa vykonávala všetky úkony týkajúce sa nárokov z poistnej udalosti v mene a na účet žalovaného, pričom práve poisťovňa sa v súdnom konaní v mene žalovaného snaží účelovo tento skutočný stav veci popierať. Zdôraznil, že pri uplatnení si úrokov z omeškania sa riadil právnymi závermi z nálezov ÚS SR č.k. III.ÚS 309/2020-33 a III.ÚS 214/2020-29 a prihliadol na trojmesačnú lehotu spolu s 15 dňovou lehotou, v rámci ktorej sa žalovaný nemohol dostať do omeškania. Uviedol, že žalovaný mu plnil až po siedmych rokoch súdneho konania. Poukázal tiež na dôkazné bremeno, ktoré žalovaný na svoje tvrdenia neuniesol. Nesúhlasil ani s tvrdením žalovaného, že pri rozhodovaní o trovách konania sa zohľadňuje každý neúspech, a to vrátane neúspechu v časti príslušenstva k pohľadávke. S poukazom na rozhodovaciu prax všeobecných súdov mal za to, že súdy v súdnych konaniach pri rozhodovaní o náhrade trov konania zohľadňujú, či príslušenstvo k pohľadávke tvorilo samostatný nárok, s ktorým je spojená aj poplatková povinnosť, alebo tento nárok závisel od znaleckého posudku alebo úvahy súdu. 12. Ďalšie vyjadrenia neboli podané. 13. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (ust. § 379 a § 380 C.s.p.), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p. verejne vyhlásil rozsudok, ktorým rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti o úrokoch z omeškania a v časti o trovách konania ako vecne správny potvrdil. 14. Podľa § 2 ods. 3 písm. c) zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, na účely tohto zákona je poskytovateľ náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia (ďalej len „poskytovateľ náhrady“) osoba, ktorá je povinná poskytnúť náhradu podľa osobitných predpisov. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona sa náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Podľa § 6 ods. 1 cit. zákona, poskytovateľ náhrady a poškodený môžu uzatvoriť dohodu o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, a to aj nad výšku náhrady ustanovenú týmto zákonom, najviac však do výšky náhrady ustanovenej v § 5 ods. 5; ak ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, dohodu s poškodeným môže uzatvoriť poisťovateľ alebo Slovenská kancelária poisťovateľov. Podľa § 6 ods. 3 cit. zákona je poškodený oprávnený uplatniť nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na súde, ak sa podal návrh na uzatvorenie dohody podľa odseku 1 a do troch mesiacov od jeho podania sa neuzatvorila dohoda podľa odseku 1 a neuspokojili sa nároky poškodeného. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. (účinného do 31.12.2018) sa poistenie zodpovednosti vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. Podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. je poisťovateľ povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný,
b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. je poisťovateľ povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. Podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. Podľa § 24 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. kancelária poskytuje z poistného garančného fondu poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti. Podľa § 24 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. poškodený má právo uplatniť nárok na náhradu škody podľa odseku 2 proti kancelárii za rovnakých podmienok, za akých by mohol uplatniť nárok na náhradu škody proti poisťovateľovi podľa tohto zákona. Podľa § 24 ods. 5 veta prvá zákona č. 381/2001 Z.z., kancelária poskytuje poškodenému poistné plnenie podľa odseku 2 za rovnakých podmienok, za akých poskytuje poistné plnenie poisťovateľ. Podľa § 24 ods. 9 zákona č. 381/2001 Z.z., kancelária môže na základe dohody poveriť člena kancelárie výkonom pôsobnosti podľa odsekov 2, 7 a 8 v mene a na účet kancelárie. Podľa § 121 ods. 3 Obč. zák., príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Podľa § 444 Obč. zák., pri škode na zdraví sa jednorazove odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 15. Po oboznámení sa s obsahom spisu dospel odvolací súd v prvom rade k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie z hľadiska žalobcom uplatneného nároku ako aj ohľadom tvrdení žalovaného, ktoré uvádzal na svoju obranu, a teda riadne zistil skutkový stav veci. Zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s ust. § 191 ods. 1 C.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe vyvodil aj správne právne závery, v dôsledku ktorých žalobe žalobcu v časti uplatnených úrokov z omeškania vyhovel. Vec aj správne právne posúdil, keď aplikoval vyššie uvedené na vec sa vzťahujúce zákonné ustanovenia, ktoré aj správne vyložil, a svoje dôvody vedúce k prisúdeniu požadovaných úrokov z omeškania zo súm žalovaným (prostredníctvom poverenej poisťovne Kooperativa) už zaplatených plnení aj náležitým spôsobom odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 220 ods. 2 C.s.p., a teda odstránil nedostatky odôvodnenia rozhodnutia o úrokoch z omeškania, ktoré mu odvolací súd vytkol v predchádzajúcom v tejto časti zrušujúcom rozhodnutí. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné, zaoberal sa argumentáciou oboch sporových strán, teda aj žalovaného, správne a logicky vyhodnotil vykonané dôkazy a skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo a podrobne zdôvodnil svoje právne úvahy. Odvolací súd s jeho závermi súhlasí. Keďže v takomto prípade nie je potrebné dôvody už vyslovené opakovať, vyjadrí sa len k odvolacím námietkam žalovaného. 16. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné najskôr zhrnúť, že v konaní nebolo sporné, že žalobca bol dňa 22.07.2013 ako spolujazdec vodiča F. Q. účastníkom dopravnej nehody, pri ktorej utrpel ťažkú ujmu na zdraví, ani to, že dopravnú nehodu zavinil vodič Q., ktorý bol aj právoplatne odsúdený. Nespornou skutočnosťou bolo tiež zistenie, že na vozidlo vodiča Q. nebolo uzatvorené povinné zmluvné poistenie. Keďže poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti, poskytuje Slovenská kancelária poisťovateľov z poistného garančného fondu (§ 24 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z.), je žalovaný pasívne vecne legitimovaný. Žalobca si uplatnil nárok za škodu na zdraví titulom bolestného, o ktorom bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k. 41C/15/2015-667 zo dňa 07.07.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 9Co/216/2020 zo
dňa 29.09.2021 a žalovanému bola uložená povinnosť doplatiť žalobcovi (po čiastočnom zastavení konania) sumu 2.113 eur s príslušenstvom. V uvedenom súdnom konaní o zaplatenie bolestného bolo zistené, že žalovaný poveril výkonom pôsobnosti podľa § 24 ods. 9 zák. č. 381/2001 Z.z., teda šetrením a likvidáciou následkov, ktoré vznikli v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 22.07.2013 poisťovňu Kooperativa, ktorá aj žalobcovi počas konania čiastočne bolestné plnila. Táto skutočnosť tiež nebola sporná. Dňa 11.09.2015 si žalobca žiadosťou o plnenie zo dňa 09.09.2015 uplatnil (na základe znaleckých posudkov) vzniknutú škodu na zdraví titulom sťaženia spoločenského uplatnenia u poisťovne Kooperativa, ktorá bola žalovaným priamo poverená na šetrenie a likvidáciu nárokov vyplývajúcich z predmetnej dopravnej nehody (škodovej udalosti). Poisťovňa Kooperativa aj listom zo dňa 06.11.2015 žalobcovi oznámila, že dňa 05.11.2015 ukončila šetrenie poistnej udalosti, na základe ktorého vypočítala výšku plnenia a poukázala žalobcovi za žalovaného na účet právneho zástupcu žalobcu plnenie vo výške 4.569 eur, pričom zvyšnú časť žalobcom uplatnenej pohľadávky neuznala. Keďže žalovaný neuspokojil pohľadávku žalobcu v plnom rozsahu, podal žalobca dňa 11.02.2016 proti žalovanému návrh na vydanie platobného rozkazu a domáhal sa zaplatenia náhrady SSU vo zvyšnej sume 16.068 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 16.068 eur od 29.12.2015 do zaplatenia. V priebehu súdneho konania dňa poisťovňa Kooperativa podľa oznámenia zo dňa 21.04.2016 o skončení šetrenia plnila dňa 27.04.2016 žalobcovi sumu 8.562,76 eur. Po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti tejto istiny z dôvodu úhrady žalovaným ostal predmetom konania nárok žalobcu na zaplatenie 7.505,24 eur s príslušenstvom, o ktorom súd prvej inštancie rozhodol predchádzajúcim rozsudkom č.k. 21C/20/2018-422 zo dňa 23.02.2022, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.505,24 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.068 eur od 29.12.2015 do 27.04.2016 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.505,24 eur od 28.04.2016 do zaplatenia. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie, žalovaný dňa 25.02.2022 sumu 7.505,24 eur tvoriacu istinu pohľadávky uhradil žalobcovi, ktorý zobral žalobu v tejto časti späť. Na odvolanie žalovaného potom odvolací súd späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie 7.505,24 eur pripustil, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v tejto časti zrušil a konanie zastavil, v časti povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 563,02 eur napadnutý rozsudok zmenil a žalobu zamietol a vo zvyšnej vyhovujúcej časti (o úrokoch z omeškania) a v závislej časti o trovách konania napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie pre nepreskúmateľnosť rozhodnutia o úrokoch z omeškania vzhľadom na nedostatočné odôvodnenie prisúdeného nároku. 17. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 16.068 eur od 29.12.2015 do 27.04.2016 a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.505,24 eur od 28.04.2016 do 25.02.2022, pričom svoje rozhodnutie riadne a vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil. Dospel k záveru, že žalobca si nárok na náhradu škody na zdraví spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia riadne uplatnil dňa 11.09.2015 u poisťovne Kooperativa, ktorá bola žalovaným podľa § 24 ods. 9 zák. č. 381/2001 Z.z. poverená výkonom pôsobnosti, teda šetrením a likvidáciou následkov, ktoré vznikli v dôsledku dopravnej nehody zo dňa 22.07.2013, pri ktorej došlo k jeho škode na zdraví. Keďže žalovaným poverená poisťovňa, ktorá bola povinná v lehote troch mesiacov od uplatnenia si nároku žalobcom, teda dňa 12.12.2015, ukončiť šetrenie (§ 11 ods. 6 zák. č. 381/2001 Z.z.) a následne v lehote 15 dní (§ 11 ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z.) poskytnúť žalobcovi za žalovaného plnenie, plnila len čiastočne, dostal sa žalovaný s plnením žalobou uplatnenej sumy 16.068 eur dňa 29.12.2015 do omeškania, a preto je povinný zaplatiť žalobcovi aj úrok z omeškania (§ 517 ods. 2 Obč. zák.). Odvolací súd s týmto záverom súdu prvej inštancie súhlasí, pretože má oporu vo vykonanom dokazovaní, je logický a aj spravodlivý. Napokon, súdom prvej inštancie prezentované posúdenie vzniku omeškania žalovaného s plnením nárokov žalobcu má oporu aj v judikatúre najvyšších právnych autorít (nálezy ÚS SR sp. zn. III.ÚS 309/2020 a III.ÚS 214/2020). Súd prvej inštancie prisúdil žalobcovi úrok z omeškania v zákonom stanovenej výške a pri dĺžke omeškania prihliadol na čiastkové plnenia istiny žalovaným poverenej poisťovne Kooperativa. Rozhodnutie o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania v napadnutom rozsudku špecifikovanom rozsahu je preto správne a odvolacie námietky žalovaného (v zastúpení poisťovne Kooperativa) vyhodnotil odvolací súd za nedôvodné. 18. Zásadným argumentom žalovaného počas konania pred súdom prvej inštancie, v predchádzajúcom odvolaní ako i v aktuálnom odvolaní bol ten, že žalobcovi nárok na úrok z omeškania nevznikol, pričom dôvodil tvrdením, že žalobca si uplatnil nárok poškodeného na náhradné poistné plnenie v súvislosti s SSU (podaním zo dňa 09.09.2015) u poisťovne Kooperativa a nie u neho, hoci sa poškodený má pred uplatnením nároku na SSU na súde podľa ust. § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z. obrátiť najprv na osobu povinnú mu nárok nahradiť. Tvrdil, že zo žiadneho produkovaného dôkazu nevyplýva, že by poisťovňa Kooperativa mala byť ním poverená na likvidáciu celej poistnej udalosti. V súvislosti s poskytnutím
čiastočného plnenia žalobcovi titulom SSU poisťovňou Kooperativa dňa 06.11.2015 žalovaný uviedol, že netvrdil, že táto poisťovňa nebola na likvidáciu nároku žalobcu na SSU poverená, ale tvrdil, že nebola poverená v čase, keď jej žalobca doručil žiadosť o plnenie zo dňa 09.09.2015, ktorú bolo možné považovať za návrh dohody podľa ust. § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z.. Odvolací súd vyhodnotil, že tieto odvolacie námietky žalovaného (prezentované jeho zástupcom v konaní, poisťovňou Kooperativa, ktorá žalobcovi po častiach ním uplatnený nárok za žalovaného splnila), nemohli obstáť. Napokon, s týmito námietkami sa už vysporiadal súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, keď vyhodnotil, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že poisťovňa Kooperativa bola žalovaným poverená na likvidáciu celej poistnej udalosti, vrátane škody na zdraví poškodeného (ktorá pozostáva z bolestného a SSU). Vyhodnotil tiež, že tvrdenia poisťovne Kooperativy o tom, že na likvidáciu nároku na zaplatenie SSU nebola žalovaným poverená, vyvracia samotná skutočnosť, že škodu poškodeného spočívajúcu v nároku na SSU čiastočne likvidovala už dňa 06.11.2015 v sume 4.569 eur, následne dňa 21.04.2016 v sume 8.562,76 eur a napokon dňa 25.02.2022 v sume 7.505,24 eur. Zdôraznil, že ak poisťovňa Kooperativa namietala, že na likvidáciu škodovej udalosti v časti SSU nebola žalovaným poverená, potom nevysvetlila, na základe akej právnej skutočnosti likvidáciu vykonala. Súd prvej inštancie považoval tiež za nelogické, aby žalovaný poveroval likvidáciou jednej poistnej udalosti viacero poisťovní. Odvolací súd sa s týmto hodnotením dôkazov a zistení, ktoré vyšli za konania najavo stotožnil. I keď možno súhlasiť so žalovaným, že môže pre šetrenie čiastkových nárokov poverovať rôzne poisťovne, keďže zákon č. 381/2001 Z.z. takýto postup nezakazuje, rovnako ako súd prvej inštancie považuje za nelogické, ak by žalovaný takto postupoval. Zo strany žalovaného ide však len o teóriu a nie o prípad prejednávanej veci, v ktorej bolo predsa preukázané, že žalovaný poveril poisťovňu Kooperativa v jeho mene a na jeho účet poskytnúť poistné plnenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia zodpovednosti (§ 24 ods. 2 písm. b) ods. 9 zák. č. 381/2001 Z.z.). Poisťovňa Kooperativa podľa poverenia aj postupovala a žalobcovi za žalovaného, teda v jeho mene a na jeho účet, plnila po častiach najskôr bolestné (tu poverenie žalovaný ani nenamietal) a následne aj SSU. Sám žalovaný predsa potvrdil, že táto poisťovňa bola na likvidáciu nároku žalobcu na SSU poverená. Ak v odvolaní tvrdil, že nebola poverená v čase, keď jej žalobca doručil žiadosť v zmysle ust. § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z. o plnenie zo dňa 09.09.2015, odvolací súd zdôrazňuje, že toto svoje tvrdenie žalovaný žiadnym relevantným dôkazom nepreukázal. V konaní bolo preukázané, že žalobca si nárok na náhradu škody za SSU riadne uplatnil u poisťovne Kooperativa, ktorá bola žalovaným poverená na šetrenie a likvidáciu nárokov vyplývajúcich z dopravnej nehody, pri ktorej utrpel škodu na zdraví. Táto poisťovňa nenamietala a žalobcovi neoznámila, že nebola žalovaným poverená, naopak, vykonala a ukončila šetrenie a čiastočne žalobcovi plnila. Možno uzavrieť, že žalobca teda uniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že si pred podaním žaloby nárok na náhradu za SSU u poisťovne poverenej žalovaným riadne a v súlade s ust. § 6 ods. 3 zák. č. 437/2004 Z.z. uplatnil, ale k dohode nedošlo, pretože žalovaným poverená poisťovňa plnila žalobcovi len čiastočne. Ak potom žalovaný tvrdil, že v čase uplatnenia si nároku na náhradu za SSU žalobcom nebola poisťovňa na likvidáciu nároku žalobcu na SSU poverená, bol povinný toto svoje tvrdenie preukázať, čo neurobil (hoci mu v tom nič nebránilo), a preto zostáva tento jeho argument v pozícii len ničím nepodloženého tvrdenia. 19. Ak žalovaný v odvolaní namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces, ktoré videl v tom, že mu súd prvej inštancie nedoručil písomnú záverečnú reč žalobcu, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie nariadil na deň 30. septembra 2024 pojednávanie, na ktoré predvolal obe sporové strany. Obe sporové strany doručili súdu ospravedlnenie svojej neúčasti na pojednávaní a súhlasili s pojednávaním a rozhodnutím v ich neprítomnosti. Žalobca spolu s oznámením, že sa pojednávania nezúčastní, doručil súdu svoju záverečnú reč (jej obsah uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku). Žalovaný v podaní, ktorým oznámil svoju neúčasť na pojednávaní, uviedol, že zotrváva na ním doposiaľ prednesených argumentoch. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa nariadeného pojednávania, na ktorom by sa mohol so záverečnou rečou žalobcu oboznámiť, nezúčastnil. I keď záverečné reči prednášajú strany na pojednávaní, nie je vylúčené a v súdnej praxi je dokonca bežné, že strany doručia súdu svoje záverečné reči v písomnom vyhotovení. Realizovanie práva žalobcom na záverečnú reč (či už ústne na pojednávaní, alebo v prípade jeho neúčasti na pojednávaní, v písomnej podobe), nemôže byť podľa názoru odvolacieho súdu porušením práva na spravodlivý proces žalovaného, ktorý sa z vlastnej vôle vzdal účasti na pojednávaní, a teda aj možnosti oboznámiť sa so záverečnou rečou žalobcu. Odvolací súd tiež pripomína, že replika na záverečnú reč nie je možná. K výhradám žalovaného k postupu súdu prvej inštancie považuje za potrebné uviesť, že v prípade znemožnenia strane uskutočňovať jej patriace procesné práva, je nevyhnutné skúmať intenzitu zásahu do práva na spravodlivý proces a jednotlivé konkrétne porušenia procesných práv je potrebné hodnotiť v kontexte celého súdneho konania, v kontexte dopadu na ďalšie procesné postupy súdu a možnosti
strany namietať alebo zvrátiť nesprávny postup súdu. Odvolací súd dospel v tomto prípade k záveru, že pokiaľ by aj súd prvej inštancie pochybil tým, že nedoručil záverečnú reč žalobcu žalovanému (i keď zastáva názor, že nebol povinný ju žalovanému doručovať), bolo konanie na súde prvej inštancie ako celok zákonné a spravodlivé. Žiadne procesné práva žalovaného neboli takýmto postupom odňaté, keďže, ako už bolo uvedené vyššie, ide o záverečné vyjadrenie sa žalobcu k dokazovaniu a k právnej stránke veci, na ktoré už replika nie je prípustná. Naviac, žalovaný sa s obsahom záverečnej reči žalobcu oboznámil z odôvodnenia napadnutého rozsudku, proti ktorému podal odvolanie a voči argumentom žalobcu predniesol vlastné argumenty, s ktorými sa následne odvolací súd aj riadne (vyššie v tomto rozhodnutí) zaoberal. Žalovaný sa preto nedôvodne dovoláva porušenia jeho práva na spravodlivý súdny proces nedoručením mu záverečnej reči žalobcu. 20. Žalovaný podal odvolanie aj proti rozhodnutiu o trovách konania, preto odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok aj v tejto časti. Súd prvej inštancie priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keď prijal záver, že žalobca bol v časti žalovanej istiny (a úroku z omeškania) plne úspešný, a preto má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Na neúspech žalobcu v časti náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky (ktorá nie je súčasťou istiny) neprihliadol a uviedol, že neúspech v tejto časti nemá na výšku náhrady trov konania vplyv. Žalovaný v odvolaní tvrdil, že súčasná právna úprava nepozná nepatrný neúspech a súd mal zohľadniť každý neúspech, vrátane neúspechu v časti príslušenstva pohľadávky, pričom odkazoval na Komentár k Civilnému sporovému poriadku. Odvolací súd s touto odvolacou námietkou žalovaného v tomto konkrétnom prípade prejednávanej veci súhlasí. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia istiny a príslušenstva tejto pohľadávky, keď príslušenstvo predstavovali žalobcom uplatnené úroky z omeškania (pôvodne do zaplatenia) a náklady spojené s uplatnením pohľadávky. Po čiastkových plneniach zo strany žalovaného až do úplného zaplatenia istiny sa stali predmetom sporu samostatné úroky z omeškania, ktoré i keď pôvodne neboli žalované ako kapitalizované, je úplne zrejmé, priznania akej konkrétnej sumy predstavujúcej úroky z omeškania sa žalobca domáhal, keďže úrok z omeškania žiadal z určitej istiny, v určitej sadzbe, za určité konkrétne ohraničené obdobie. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky vyčíslil už v žalobe. 21. Podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa ust. § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. 22. Z citovaných ustanovení vyplýva, že súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Na vysvetlenie odvolací súd uvádza, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobného petitu a výroku rozhodnutia, ktorým sa o veci rozhodlo. Prihliada sa pritom na každý neúspech. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu, a u žalovanej ide o plný úspech vtedy, ak bola žaloba žalobcu v celom rozsahu zamietnutá. Je namieste konštatovať, že takáto situácia v posudzovanej veci nenastala. Ak žiadna strana nemá vo veci plný úspech, potom má každá zo strán úspech čiastočný, teda obe strany sporu (žalobca a žalovaný) sú sčasti úspešné a sčasti neúspešné. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (rozhodnutie, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo, prichádza do úvahy vtedy, ak je čiastočný úspech a neúspech strán sporu približne rovnaký). Zmyslom využitia zásady zavinenia je zas sankčná náhrada trov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri čiastočnom zastavení konania v dôsledku späťvzatia je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania rozhodujúce zistenie, ktorá zo strán zavinila z procesného hľadiska čiastočné zastavenie konania. 23. V posudzovanej veci sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 16.068 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 16.068 eur od 29.12.2015 do 27.04.2016 (žalovaný úrok z omeškania predstavuje za 120 dní omeškania sumu 266,77 eur), úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 7.505,24 eur od 28.04.2016 do 25.02.2022 (žalovaný úrok z omeškania predstavuje za 2129 dní omeškania sumu 2188,86 eur) a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 563,02 eur. Celkovo sa teda domáhal zaplatenia 19.086,65 eur (16.068 eur + 266,77 eur + 2.188,86 eur + 563,02 eur). Žalobca zobral žalobu (po častiach) v časti o zaplatenie celej istiny 16.068 eur späť, nakoľko po podaní žaloby na súd mu bola táto suma žalovaným uhradená. Je potom namieste prijať záver, že žaloba žalobcu bola v časti o zaplatenie 16.068 eur zobratá späť pre správanie žalovaného, ktorý sa v tejto časti zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. Zastavenie konania v uvedenej časti teda z procesného hľadiska zavinil žalovaný. V rámci rozhodovania o trovách konania preto odvolací súd vyhodnotil zastavenie konania v časti o zaplatenie 16.068 eur ako úspech žalobcu v spore. V časti o
zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 266,77 eur a 2.188,86 eur bolo žalobe rozsudkom vyhovené, z čoho je zrejmé, že žalobca bol aj v tejto časti sporu úspešný. V časti o zaplatenie nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 563,02 eur bola žaloba predchádzajúcim rozsudkom odvolacieho súdu zamietnutá, z čoho je zrejmé, že v tejto časti sporu bol úspešný žalovaný. 24. Takúto situáciu rieši ust. § 255 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie 19.086,65 eur (100 % nároku), pričom úspešný bol v časti o zaplatenie 16.068 eur + 266,77 eur + 2.188,86 eur, spolu 18.523,63 eur (97,1 %). V zostávajúcej časti žaloby o zaplatenie sumy 563,02 eur (2,9 % nároku), v ktorej bola jeho žaloba zamietnutá, mal úspech žalovaný. Žalobca mal tak v porovnaní so žalovaným prevažujúci úspech. Celkový úspech žalobcu potom predstavuje 97,1 % mínus úspech žalovaného 2,9 %, čo sa rovná 94,2 %. Po zohľadnení čiastočného úspechu a čiastočného neúspechu strán dospel odvolací súd k záveru, že žalobca bol v konaní v 94,2 % úspešný, a preto je žalovaný povinný znášať žalobcom účelne vynaložené trovy konania v tomto rozsahu. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že takto vykonané posúdenie úspechu strán v spore je súladné jednak s aplikovanými zákonnými ustanoveniami ako aj so súdnou praxou v obdobných prípadoch. Záverom už len uvádza, že ak si žalobca v žalobe uplatnil nárok na zaplatenie sumy 563,02 eur (titulom náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky) a jeho žaloba bola v tejto časti zamietnutá, nezistil odvolací súd žiadny zákonný ale ani racionálny dôvod na to, aby tento čiastočný neúspech žalobcu v konaní nebol pri rozhodovaní o trovách konania zohľadnený. Z týchto dôvodov rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania zmenil. 25. S poukazom na vyššie uvedené dôvody odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil a v napadnutej časti o trovách konania podľa ust. § 388 C.s.p. zmenil a žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 94,2 %. 26. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 C.s.p.. Žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní v merite veci plne úspešný, priznal proti neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 26. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).