Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 8Cob/128/2025 1105220993 24. 02. 2026 JUDr. Lea Gubová ECLI:SK:KSBA:2026:1105220993.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Gubovej a členiek senátu JUDr. Miriamy Žákovej a Mgr. Ing. Daniely Bednárikovej, v spore žalobcu: LINEA Property, s.r.o., so sídlom Drieňová 34, 821 02 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 31 322 247, zast.: Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, so sídlom Rožňavská 2, 821 01 Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, so sídlom Primaciálne námestie 429/1, 814 99 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 603 481, o zaplatenie 4.121,95 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-27Cb/602/2025-285 zo dňa 02.07.2025, jednohlasne takto rozhodol: I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-27Cb/602/2005-285 zo dňa 02.07.2025 v napadnutom výroku II. a III. potvrdzuje. II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi nepriznáva. odôvodnenie: 1. Mestský súd Bratislava III ako súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.133,16 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 422,22 eur od 16.03.2004 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 710,94 eur od 26.08.2005 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo výroku II. súd žalobu vo zvyšku zamietol. Výrokom III. žalovanému súd nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal. Rozhodol tak s poukazom na ust. § 107 ods. 1, § 451 ods. 1 a 2, § 458 ods. 1, zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 10a, § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., § 261 ods. 2 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ), § 255 ods. 1 a 2, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 2. Súd prvej inštancie odvolaním napadnutý rozsudok odôvodnil najmä nasledovne: 2.1. Žalobca sa žalobou z 01.06.2005 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 8.268,47 eur s príslušenstvom a nároku na náhradu trov konania. Tvrdil, že je výlučným vlastníkom pozemku s parcelným č. 15096/87 v Bratislave - Ružinove, katastrálne územie C., ktorý je zapísaný na LV č. XXXX. Časť pozemku o výmere 485 m2 má využívať žalovaný ako pozemnú komunikáciu. V žalobe uviedol, že žalovaný na takéto využívanie nemá žiadny právny titul, čím sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohacuje. Žalobca ocenil pozemok na sumu 4,26 eur na m2/rok. Podľa žalobcu ročný nájom predstavoval 2.067,12 eur. Na základe uvedeného si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za obdobie od 01.06.2001 do 01.06.2005 vo výške 8.268,47 eur. Žalovaného vyzval na vydanie bezdôvodného obohatenia dňa 01.03.2004, avšak žalovaný odmietol zaplatiť žalobcovi
žalovanú sumu. Žalovaný namietal, že výmera pozemku 485 m2 nie je presná. Vzniesol námietku premlčania, pretože nárok žalobcu je za prvé dva roky premlčaný. V nadväznosti na vznesenú námietku premlčania zobral žalobca žalobu za obdobie od 01.06.2001 do 03.06.2003 v celkovej sume 4.146,52 eur späť. Žalovaný so späťvzatím súhlasil. Súd uznesením konanie v časti o zaplatenie 4.146,52 eur zastavil. Žalobca predložil znalecký posudok Ing. Gerčákovej č. 19/2006, ako aj geometrický plán z výmerou 209 m2. Žalovaný uviedol, že je ochotný zaplatiť žalobcovi požadovanú sumu 4,26 eura na m2/rok. Žalovaný ďalej uznal, že má povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie za obdobie 03.06.2003 až 01.06.2005 za výmeru 133 m2. Žalobca však žiadala priznať bezdôvodné obohatenie za výmeru 209 m2, pretože nad 127 m2 je pozemok nevyužiteľný práve kvôli pozemnej komunikácii. Žalobca označil výmeru 485 m2 uvedenú v žalobe ako chybu v písaní. 2.2. Súd prvej inštancie mal na základe uvedeného za spornú výmeru, za ktorú má žalovaný zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Súd prvej inštancie ustálil, že je nesporné, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku a rovnako je nesporné, že na pozemku žalobcu sa nachádza pozemná komunikácia (miestna cesta), čo potvrdzuje aj list žalovaného z 05.05.2004. 2.3. Súd prvej inštancie konštatoval, že ak sa na pozemku žalobcu nachádza pozemná komunikácia vo vlastníctve žalovaného a neexistuje právny dôvod, na základe ktorého by bol upravený právny vzťah medzi stranami sporu, vzniká žalobcovi nárok z bezdôvodného obohatenia. 2.4. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca v žalobe jasne uvádza, že žalovaný užíva jej pozemok v rozsahu 485 m2, pričom požaduje bezdôvodné obohatenie v sume 4,26 eur na m2/ rok za obdobie 01.06.2001 - 01.06.2005 (4 roky) = 485 m2 x 4,26 eur m2/rok x 4 roky = 8.268,47 eur. K žalobe priložil žalobca svoj list z 01.03.2004 adresovaný žalovanému a výpočet nájmu pozemku, v ktorom vychádza z rovnakej výmery a sumy ako uviedol v žalobe. Súd prvej inštancie preto konštatoval, že nejde o chybu v písaní, počítaní ani iné zrejmé nesprávnosti a ani vady v žalobe. Ak žalobca zistil, že výška bezdôvodného obohatenia je vyššia než žiadal, mal možnosť navrhnúť zmenu žaloby. 2.5. Súd prvej inštancie ďalej ustálil, že predmetná pozemná komunikácia žalovaného zaberá plochu pozemku žalobcu v rozsahu 133 m2. Žalovaný nerozporoval predložený znalecký posudok Ing. Šimeka, ktorý obsahoval zameranie geodetom J.. C. Y.. Súd prvej inštancie na základe uvedeného konštatoval, že výška bezdôvodného obohatenia je potom pri výmere 133 m2 za obdobie 01.06.2003 - 01.06.2005 (730 dní = dva roky) vo výške 4,26 eur m2/rok, čo je suma 1.133,16 eur. Súd prvej inštancie preto zaviazal žalovaného na zaplatenie tejto sumy žalobcovi. 2.6. Vo zvyšku 2.988,79 eur súd žalobu žalobcu vrátane úrokov z omeškania zamietol s odôvodnením, že žalobca požaduje vydanie bezdôvodného obohatenia nad výmeru pozemku zastavanú pozemnou komunikáciou vo vlastníctve žalovaného. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobcovi nepatrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia aj za zvyšnú časť pozemku, na ktorom sa nenachádza pozemná komunikácia žalovaného. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/102/2022 z 24.09.2024. Súd prvej inštancie zároveň zaviazal žalovaného na zaplatenie žalobcovi úrokov z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 422,22 eur od 16.03.2004 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 710,94 eura od 26.08.2005 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol. 2.7. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa zásady úspechu v konaní. Konštatoval, že žalovaný by mal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, keďže zastavená časť a zostávajúca časť predstavuje k pôvodne žalovanej istine 50,15 % : 49,85 %. Okrem toho úspech na strane žalovaného je aj vo zvyšnej časti, keď žalobcovi bola prisúdená suma 1.133,16 eur z požadovanej sumy 4.121,95 eur, čo je 27,49 %. Zamietajúca časť 2.988,79 eur predstavuje 72,51 % a čistý úspech žalovaného je 45,02 %. Keďže ale žalovaný nebol zastúpený advokátom a súd iné trovy nezistil, v súlade s čl. 17 CSP mu nárok na náhradu trov konania nepriznal. 3. Žalobca podal v zákonom stanovenej lehote proti výroku II. a III. rozsudku Mestského súdu Bratislava III č.k. B1-27Cb/602/2025-285 zo dňa 02.07.2025 odvolanie, ktoré odôvodnil najmä takto: Ak súd konštatoval, že medzi stranami ide o občianskoprávny vzťah nevidí dôvod, prečo vo veci konal obchodnoprávny Mestský súd Bratislava III a nie občianskoprávny Mestský súd Bratislava IV.
Zdôraznil, že predmet žaloby bol uvedený v petite. V petite uviedol, že požaduje sumu 249.096,00 Sk za 4 roky, po späťvzatí v polovičnej výške sumu 124.548,00 Sk, teda 4.134,00 eur za dva roky. Žalobca vecne vymedzil predmet žaloby ako náhradu za umiestnenie konkrétnej pozemnej komunikácie žalovaného na parcele žalobcu a uviedol, akú sumu náhrady požaduje. Právne posúdenie v žalobe považuje za nezáväzné, nakoľko súd pozná právo. Tvrdí, že svoj nárok skutkovo vymedzil označením zasiahnutého pozemku a uvedením, že ide o miestnu komunikáciu a čo do výšky ho vymedzil celkovo sumou. Súd následne vykonal dokazovanie a zistil, že plocha miestnej komunikácie je menšia, než bolo uvedené v žalobe, pričom išlo o skutočnosť vyžadujúcu odborné znalosti z oblasti geodézie. Súd vykonal znalecké dokazovanie k výške náhrady za 1 m2 a k celkovej výške náhrady. Výška náhrady bola stanovená rozdielne v posudku Ing. Šimeka a Ing. Badalíkovej. Posudok Ing. Badalíkovej závermi podporuje žalobu ohľadom výšky nároku, súd sa preto mal s oboma posudkami vysporiadať a jasne vysvetliť, ku ktorému posudku sa priklonil a z akých dôvodov. Nakoľko tak súd neurobil, porušil jeho právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia, teda na súdnu ochranu. Nárok žalobcu je nárokom na primerané odškodnenie za obmedzenie ústavného práva vlastniť majetok. Podľa žalobcu musí odškodnenie kompenzovať celý rozsah obmedzenia a pokiaľ zvolené právne posúdenie takéto odškodnenie neumožňuje, ide o nesprávne právne posúdenie. Žalobca sa ďalej vyjadril k obmedzeniam vyvolaným umiestnením verejnej pozemnej komunikácie z dôvodu, že tá odrezala časť pozemku s výmerou 82 m2 a je nevyužiteľná. Stanovenie presnej výmery je odborná geodetická otázka. Ktorá časť pozemku má byť zameraná je vecou právneho posúdenia súdu. Znalec nemôže rozhodnúť, či sa má odškodniť iba plocha pod komunikáciou, alebo aj priľahlá znehodnotená plocha. Na základe uvedeného žalobca žiada, aby bol rozsudok súdu zmenený tak, že žalobe bude v celom rozsahu vyhovené a žalobcovi bude priznaná náhrada trov konania v rozsahu 100 %. 4. Žalovaný k odvolaniu uviedol, súd vychádzal z jednotkovej sadzby bezdôvodného obohatenia v sume 4,26 eur/m2, ktorú uviedol žalobca v odôvodnení žaloby. Po počiatočnom späťvzatí požadoval od žalovaného zaplatenie sumy 4.134,00 eur. Napriek tomu, že súd vyhovel žalobcovi v priznaní jednotkovej sadzby bezdôvodného obohatenia, žalobca tvrdí, že odôvodnenie, aká sadzba bola primeraná a aká je podľa názoru žalobcu výmera zabranej časti miestnej komunikácie, nie je skutkovým vymedzením, ale jej odôvodnením, pričom ide o skutočnosti, ktorých posúdenie závisí od znaleckého dokazovania. V konaní vedenom pod sp. zn. 25Cb/100/2009 bolo právoplatne rozhodnuté tak, že súd priznal žalobcovi náhradu nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za výmeru 133 m2 v jednotkovej sadzbe v rozpätí od 3,999 eur m2/rok do 4,282 eur m2/rok, v závislosti od žalovaného obdobia 2007-2009, a to na základe znaleckého posudku, ktorý vypracoval znalec Ing. Šimek na základe zadania súdom. Keďže je však žalobca v konaní zastúpený advokátom a takéto zastúpenie mal už v čase podania žaloby, neobstojí tvrdenie o postavení slabšej strany. Súd sa dostatočne podrobne zaoberal všetkými aspektami žalobného nároku, prostriedkami procesného útoku a procesnej obrany. Žalovaný sa stotožňuje so závermi Mestského súdu Bratislava III uvedenými v rozsudku a považuje ho za vecne aj právne správny a riadne odôvodnený. Navrhuje, aby Krajský súd v Bratislave potvrdil rozsudok Mestského súdu Bratislava III zo dňa 02.07.2025, č.k. B1-27Cb/602/2005 ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP. 5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 CSP po preskúmaní obsahu spisu napadnutého rozsudku vo výroku II. a III., v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že predmetný rozsudok je potrebné vo výroku II. a III. potvrdiť ako správny. Po oboznámení sa s dôvodmi odvolania odvolateľa, vyjadrením v odvolacom konaní, dospel odvolací súd k záveru, že odvolacie dôvody neboli naplnené. Termín verejného vyhlásenia rozsudku bol zverejnený na úradnej tabuli a webovej stránke súdu dňa 11.02.2026 a rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 24.02.2026. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku vo výroku II. a III., pričom súd prvej inštancie správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie sa podrobne vysporiadal so všetkými spornými skutočnosťami, na závery ktoré odvolací súd odkazuje. Odvolací súd nezistil žiadne vady procesného charakteru, ktoré by mali za následok nesprávnosť napadnutého rozsudku. Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku vo vzťahu k výroku II. a III. súdom prvej inštancie, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a k podstatným tvrdeniam uvedených v odvolaní, odvolací súd dopĺňa nasledovné: 6. Žaloba bola podaná v roku 2005 na Okresnom súde Bratislava I, prejednaná zákonným sudcom prideleným náhodným výborom. Skutočnosť, že spor bol prejednaný v registri Cb, napriek tomu, že
má povahu občianskoprávneho sporu, nie je dôvodom na konštatovanie nepríslušnosti súdu, príp. rozhodovanie nezákonným sudcom, alebo porušenia právna na spravodlivý súdny proces. V Cb registri spor zostal, ak nebol v lehote podľa rozvrhu práce súdu reklamovaný do registra agendy C. To nie je v rozpore so zásadou prejednania veci zákonným sudcom, a teda v spore rozhodoval zákonný sudca v súlade s rozvrhom práce. „... tým, že obchodnú vec na súde vecne a miestne príslušnom prejednali a rozhodli sudcovia, ktorí podľa rozvrhu práce rozhodujú občianskoprávne spory, nebola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 237 písm. f) OSP a ani nerozhodoval súd nesprávne obsadený (§ 237 písm. g) OSP). Z rozdielnosti povahy prejednávaných občianskoprávnych a obchodnoprávnych vecí nevyplýva rozdielnosť procesných práv účastníkov a možností ich realizácie.“ uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/1/1998 z 28. januára 1998 (R 99/1999). Zákonmi č. 150/2022 Z.z. č. 398/2022 Z.z. bola zavedená tzv. reforma súdnej mapy, a to s účinnosťou od 1. júna 2023. Dôsledkom tejto reformy okrem iného bolo faktické vytvorenie jedného územného obvodu pre Bratislavu, v rámci ktorého pôsobia štyri súdy tej istej inštancie. Zároveň v rámci reformy došlo k prechodu výkonu súdnictva v niektorých sporoch. V zmysle § 18n ods. 2 zákona č. 371/2004 Z.z. došlo k prechodu výkonu súdnictva rozdelením agendy piatich tzv. bratislavských (dovtedajších označením) okresných súdov medzi štyri z nich. Zároveň došlo k reorganizácii agendy medzi ostávajúce súdy. V danom prípade išlo o vec/spor pôvodne zapísaný na Okresnom súde Bratislava I v oddelení „Cb“, teda v obchodnom oddelení, a to napriek jeho občianskoprávnej povahe. Výkon súdnictva v občianskoprávnych veciach prešiel v zmysle § 18n ods. 2 písm. d) zákona č. 371/2004 Z.z. z Okresného súdu Bratislava I na Mestský súd Bratislava IV. Je však potrebné vychádzať primárne z prechodného ustanovenia k zriadeniu mestských súdov v Bratislave, a to § 18n zákona č. 371/2004 Z.z., podľa ktorého výkon súdnictva v občianskoprávnych veciach prešiel z Okresného súdu Bratislava I na Mestský súd Bratislava IV, okrem vecí pridelených sudcovi pred 01.06.2023 v agende, ktorá netvorí prevažujúci obsah jeho rozhodovacej činnosti, nakoľko konanie v týchto veciach dokončí sudca, ktorému bola vec pôvodne pridelená. Vzhľadom k občianskoprávnemu charakteru sporu a skutočnosti, že predmetná vec predstavovala menšinovú agendu sudcu zaradeného v oddelené Cb, nedošlo v predmetnej veci k prechodu výkonu súdnictva na Mestský súd Bratislava IV. V zmysle vyššie uvedeného odvolací súd vyhodnotil námietku žalobcu týkajúcu sa nepríslušnosti súdu prvej inštancie ako nedôvodnú. 7. Súd prvej inštancie správne rozhodol, keď vo zvyšku žalobu výrokom II. napadnutého rozsudku zamietol, nakoľko žaloba v zamietnutej časti nebolo dôvodná. 8. Podľa § 451 ods. 1 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie aj vydať. 9. Podľa § 451 ods. 2 OZ, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech, získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 10. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné najmä preto, že obohatenie spočíva vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. 11. Z ustálenej judikatúry všeobecných súdov vyplýva, že ak vlastník pozemku nemá právny titul umožňujúci inej osobe užívať jeho pozemok (napr. nájomnú zmluvu, vecné bremeno alebo iné oprávnenie), pričom táto osoba pozemok fakticky užíva, vzniká vlastníkovi pozemku nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. OZ. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/91/2010 zo dňa 28.06.2012: „V prípade, že vlastník stavby užíva cudzí pozemok bez poskytnutia náhrady, obohacuje sa na úkor vlastníka pozemku (prijíma plnenie bez právneho dôvodu), pretože sa nezmenšuje jeho majetok, ku ktorému by za riadneho plnenia uvedenej povinnosti nepochybne došlo. Ak ide o stavbu, ktorá je spojená so zemou pevnými základmi, teda o nehnuteľnosť, na vznik bezdôvodného obohatenia stačí už to, že sa stavba na pozemku nachádza. V takomto prípade je totiž zastavaný pozemok užívaný (jeho úžitková hodnota sa konzumuje) tým, že je na ňom stavba postavená a je pritom právne irelevantné, akým spôsobom vlastník stavby svoje vlastnícke právo realizuje, teda či ju užíva osobne alebo ju prenajal inému, či mu jej užívanie prináša zisk, prípadne komu prináša zisk.“ 12. Súd prvej inštancie vychádzal zo žaloby žalobcu spísanej advokátom, na základe ktorej si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 249.096,00 Sk za obdobie od 01.06.2001 do 01.06.2005, a to za užívanie pozemku o výmere cca 485 m2. Uviedol, že žalovaný užíva pozemok o výmere cca 485 m2 ako pozemnú komunikáciu. V petite žaloby žiada
uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 249.096,00 Sk ako istinu a 13 % úrok (ročne) z omeškania od 01.06.2001 do zaplatenia s tým, že si uplatnil nárok na náhradu trov konania. 13. Odvolací súd totožne s názorom súdu prvej inštancie konštatuje, že žaloba bola spísaná odborne spôsobilou osobou advokáta zrozumiteľne a je v nej určito vymedzený predmet sporu a uplatňovaný nárok, a to skutkovo aj právne. Skutkovo aj právne žalobca vymedzil, že si uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovaný nemal v rozhodnom období na užívanie pozemku žiadny právny titul, nemal k nemu vlastnícke ani užívacie právo, príp. vecné bremeno. Žalobca výslovne uviedol, že žalovaný sa užívaním pozemku bez právneho dôvodu bezdôvodne obohacuje. Poukázal na výzvu zo dňa 01.03.2004, ktorou je vyúčtovanie bezdôvodného obohatenia (č.l. 5). 14. Po čiastočnom späťvzatí žaloby súd prvej inštancie konanie v časti o zaplatenie 124.918,00 Sk (zaokr. 4.146,52 eur) na pojednávaní dňa 21.06.2007 zastavil (č.l. 28). 15. Žalobca podaním zo dňa 05.06.2017 navrhol prerušenie konania do rozhodnutia sporu vedeného Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 25Cb/100/2009, pričom súd prvej inštancie konanie do právoplatného skončenia uvedeného konania prerušil, a to uznesením zo dňa 27.04.2018, nakoľko v uvedenom konaní ohľadom rovnakých sporových strán prebiehalo konanie o zaplatenie 15.442,94 eur s príslušenstvom, a to z rovnakého titulu ako v tomto spore o vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom konanie sa týkalo rovnakého pozemku žalobcu. Súd v konaní pokračoval uznesením zo dňa 11.03.2025. 16. Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 2Cob/102/2022-533 zo dňa 24.09.2024 potvrdil rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č.k. 25Cb/100/2009-466 zo dňa 18.2.2022 vo výroku II. a III, IV., ktorým bol žalovaný vo výroku I. zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu 1.026,68 eur s príslušenstvom a vo výroku II. bola v prevyšujúcej časti žaloba zamietnutá. Odvolací súd uzavrel nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tak, že je potrebné vychádzať z časti zastavaného pozemku žalobcu pozemnou komunikáciou žalovaného, ktorá bola skutočne užívaná žalovaným, teda 133 m2 (ods. 38). Odvolací súd podrobne vyhodnotil aj znalecké dokazovanie. 17. Súd prvej inštancie v tomto spore žalobe vyhovel čiastočne, pričom vychádzal z vykonaného dokazovania, skutkových tvrdení nesporných, sporných a podrobne vysvetlil svoje závery vychádzajúc správne z rozhodnutia súdu v obdobnom spore, medzi identickými stranami sporu (rozsudok Okresného súdu Bratislava I. č.k. 25Cb/100/2009-466 zo dňa 18.02.2022 v znení odvolacieho potvrdzujúceho rozsudku). 18. Súd podrobne vysvetlil spôsob výpočtu priznaného nároku výrokom I. v ods. 33 odôvodnenia rozsudku (4,26 eur x 133 m2 x 2 roky=1.133,16 eur). 19. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že žalobcovi nepatrí nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemku nad rámec výmery pozemku 133 m2, t.j. nad rámec plochy, na ktorej sa nachádza miestna komunikácia žalovaného, pričom odkazuje na odôvodnenie súdom prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. Parcela a jej výmera vyplýva zo znaleckého dokazovania a identicky je právne posúdená v aj v rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/102/2022-533 zo dňa 24.09.2024. 20. Pokiaľ ide o znalecké dokazovanie, náležité vyhodnotenie znaleckého dokazovania vyplýva z ods. 30 až 34 odôvodnenia napadnutého rozsudku v tomto spore. Rozsudok je teda náležite odôvodnený a zrozumiteľný aj pokiaľ ide o sumu bezdôvodného obohatenia priznanú žalobcovi, najmä v ods. 33, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje. Odvolacie námietky odvolateľa sú čo sa týka preskúmateľnosti vyhodnotenia znaleckého dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu neurčité a všeobecné. Napriek uvedenému odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia uvádza, že súd prvej inštancie aplikoval pri výpočte nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia sadzbu 4,26 eur/m2/rok a svoj postup náležite odôvodnil. Žalobca si uplatnil žalobou bezdôvodné obohatenie v rozsahu 4,26 eur za m2/rok, nebolo preto dôvodné mu priznať viac (v zmysle znaleckého posudku Ing. Badalíkovej). Zmena žaloby navrhnutá nebola (rozšírenie). S uvedeným sa súd prvej inštancie vysporiadal v ods. 31 odôvodnenia. Žalovaný žiadal aplikovať sadzbu 4,089 eur/m2/rok podľa znaleckého posudku Ing. Šimeka (č.l. 260), ale keďže akceptoval žalobou uplatnenú sadbu 4,26 eur/m2/rok, súd správne pristúpil k aplikácii vyššej sadzby uplatnenej žalobou.
21. Znalecký posudok Ing. Šimeka vymedzil parcelu výmerou 133 m2 (č.l. 258). Podľa znaleckého posudku Ing. Badalíkovej za nepremlčané (súdom priznané) obdobie je všeobecná hodnota nájmu pozemku č. 15096/23, parcela č. 15096/87 za rok 2003 vo výške 22,317 eur/m2/rok. Predpokladané nájomné za obdobie 03.06.2003-01.06.2005 je podľa znaleckého posudku (č.l. 145) vo výške 22,317 eur/rok/m2. Iný znalecký posudok nebol relevantný na ocenenie vzhľadom na skúmané obdobie. Keďže žalobou uplatnená ročná sadzba je nižšia ako sadzba podľa znaleckého posudku Ing. Badalíkovej za rozhodné obdobie, súd prvej inštancie správne postupoval, keď vychádzal pri výpočte zo sumy 4,26 eur za m2/rok, a teda neaplikoval sumu 22,317 eur/m2/rok podľa znaleckého posudku. Výška priznaného bezdôvodného obohatenia je podľa názoru odvolacieho súdu určená správne, čiže zamietnutie žaloby vo výroku II. nad rámec uvedenej sumy 1.133,16 eur s príslušenstvom (podľa výroku I. napadnutého rozsudku) je dôvodné. 22. Žalobca v odvolaní namieta obmedzenia umiestnením verejnej pozemnej komunikácie z dôvodu, že tá odrezala časť pozemku s výmerou 82 m2 a je nevyužiteľná. Nárok žalobcu titulom primeraného odškodnenia za obmedzenie ústavného práva vlastniť majetok, žalobca v konaní riadne a včas neuplatnil, preto súd dôvodne žalobu vo výroku II. vo zvyšku zamietol. Keďže miestna komunikácia mala odrezať, t.j. znehodnotiť pozemok mimo miestnej komunikácie, na tomto skutkovom základe nemožno dospieť k záveru, že by sa mohlo jednať v prípade znehodnoteného pozemku a jeho výmery o bezdôvodné obohatenie. Ak si žalobca mienil uplatňovať vo vzťahu k „znehodnotenému pozemku“ nárok na náhradu škody, príp. iný druh odplaty (vecné bremeno), bol povinný svoj nárok riadne vymedziť. Predmetom sporu bolo posudzovanie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom náhrada za užívanie nehnuteľnosti bez právneho titulu zodpovedá iba výmere skutočne neoprávnene užívanej, preto nemohol súd žalobcovi z uvedeného právneho titulu priznať nárok vo vzťahu k ďalšej výmere tzv. znehodnotenej časti „iného“ pozemku. Z obsahu spisu ani vykonaného dokazovania nevyplýva, že si žalobca uplatnil riadne a včas, zrozumiteľne a určito nárok na náhradu škody, príp. nárok z iného právneho titulu (vecné bremeno atď.), ani že by tento preukázal, čo do splnenia podmienok vzniku nároku a výšky. Súd prvej inštancie poukázal aj na význam koncentrácie konania v ods. 36 odôvodnenia, a to v kontexte záverečnej reči a dovtedajšieho vykonaného dokazovania. Žalobca pokiaľ mienil uplatniť iný nárok ako bezdôvodné obohatenie, mal možnosť tak urobiť počas niekoľko rokov trvajúceho sporu, avšak v tomto rozsahu bol nečinný. Súd nemôže nahrádzať aktivitu strany sporu v rozsahu podľa predstáv žalobcu. Žalobca poznal svoje spory so žalovaným, ich stav, bol oboznámený s výsledkami znaleckého dokazovania, a preto mal byť dostatočne bdelý, pokiaľ mienil uplatňovať nárok na náhradu škodu, príp. iný nárok v súvislosti s pozemkom. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že súd mu mal nárok priznať vo väčšom rozsahu, a teda aj z iného právneho titulu ako bezdôvodného obohatenia, nakoľko nebolo dôvodné, aby súd prekročil skutkovo aj právne, bez zmeny žaloby, vymedzený nárok žalobcom. Takým konaním by na strane súdu došlo k porušeniu zásady rovnosti strán sporu, nakoľko súd by poskytol ochranu žalobcovi do takej miery, že by mu iniciatívne priznával nárok ex offo a vykonával dokazovanie nad rámec navrhovaného účelu dokazovania v klasickom sporovom konaní. Nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie hľadať právny titul, ktorým by bolo možné dosiahnuť výšku istiny uplatnenej žalobou bez uvedenia skutkových tvrdení stranou sporu. Taká povinnosť súdu zo zásad CSP nevyplýva. Tvrdenie žalobcu o obmedzení ústavného práva vlastniť majetok, neukladá povinnosť súdu porušiť zásady civilného procesu podľa čl. 2, 6 a 8 CSP. Nepostačuje vymedzenie sumy, ktorú žalobca požaduje. Skutkové vymedzenie žalobcom uplatňovaného nároku zodpovedalo nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, sporná bola výška nároku. Žalobca teda zásadu, že súd pozná právo, vykladá vo svoj prospech nesprávne. 23. Odvolací súd sa stotožňuje s tým, že výmeru užívaného pozemku bolo potrebné zistiť geodetickým zameraním, to však žalobcovi automaticky nepriznáva právo na plnenie z ďalších právnych titulov na podklade skoršej žaloby, nakoľko rozhodujúce je, ako svoj nárok uplatnil a či navrhol zmenu žaloby. To, že užívaná nehnuteľnosť je menšia, zásadne ovplyvnilo rozhodnutie súdu. Je procesnou zodpovednosťou žalobcu, že nemal dostatočnú vedomosť o výmere miestnej komunikácie pred podaním žaloby a že táto bola zistená až v konaní na základe znaleckého dokazovania. Zistenie sumy bezdôvodného obohatenia znaleckým posudkom je podkladom pre zistenie výšky nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. nároku uplatneného žalobou. Nezakladá povinnosť súdu priznať žalobcovi nárok z iného právneho titulu ani nad rámec žaloby.
24. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. 25. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. 26. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok v napadnutom výroku II. ako správny potvrdil v zmysle § 387 ods. 1 CSP. Konkrétne odvolacie námietky proti príslušenstvu a trovám konania podané neboli. Vzhľadom na správnosť rozhodnutia v závislom výroku III. o nároku na náhradu trov konania, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil aj vo výroku III, nakoľko je v súlade s § 255, § 262 a čl. 17 CSP. 27. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 28. Keďže žalovaný bol úspešný v rozsahu žalobcom podaného odvolania, odvolací súd mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, a to podľa § 396, § 255, § 262 CSP. Predpoklady pre aplikáciu § 257 zistené neboli. 29. Toto rozhodnutie bolo členmi senátnu prijaté pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť právneho zastúpenia advokátom dovolateľ nemá len v prípadoch vymedzeným § 429 ods. 2 CSP. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Nesplnenie náležitostí vyžadovaných § 428 a § 429 CSP má za následok odmietnutie dovolania (§ 447 písm. d/, e/ CSP). Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. - Exekučný poriadok).