Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 3To/107/2025 1109010259 31. 03. 2026 JUDr. Denisa Mészárosová ECLI:SK:KSBA:2026:1109010259.4
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Denisy Mészárosovej a členov senátu JUDr. Jána Evina a JUDr. Erika Tomusa v trestnej veci obžalovanej X.. V. R. pre trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1, ods. 3 Trestého zákona (zákon č. 140/1961 Z. z.) o sťažnosti prokurátora proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. 5T/36/2009 zo dňa 21.03.2025, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31.03.2026, pomerom hlasov 3:0 takto rozhodol: Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť Okresnej prokuratúry Bratislava I z a m i e t a. odôvodnenie: Uznesením Mestského súdu Bratislava I, sp. zn. 5T/36/2009 zo dňa 21.03.2025, bolo podľa § 290 ods. 1 Tr. poriadku v spojení s § 281 ods. 1 Tr. poriadku a § 9 ods. 1 písm. a) Tr. poriadku trestné stíhanie vedené na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. 5T/36/2009 proti obžalovanej X.. V. R. pre trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona (zákon č. 140/1961 Z.z.), na skutkovom základe, že dňa 27.05.2005 v sídle Banky Slovakia, a. s., na Suchom mýte č. 1 v Bratislave, ako osobitná správkyňa konkurznej podstaty úpadcu Investičného fondu Psips, a. s., v konkurze, so sídlom v Banskej Bystrici, na Rudlovskej ceste č. 85, v rozpore s § 8 ods. 2 s poukazom na § 9 ods. 3 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní a opatrením Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 51-24K83/00-1049 zo 16.09.2004, podľa ktorých bola povinná pri výkone funkcie postupovať s odbornou starostlivosťou, uzavrela v mene úpadcu s Bankou Slovakia, a. s. rámcovú zmluvu o zriadení štruktúrovaného nadlimitného terminovaného vkladu, na základe ktorej 01.06.2005 v pobočke Banky Slovakia, a. s., v Banskej Bystrici na účet č. 2225-312901/8120 boli vložené peňažné prostriedky vo výške 159.850.000,-Sk patriace do konkurznej podstaty úpadcu, s viazanosťou na 2 roky s neštandardne nízkym garantovaným úrokom vo výške 0,16 % a garantovaným výnosom 511.520,- Sk a následne aj napriek tomu, že uznesenie o zrušení konkurzu zo 16.11.2005 nenadobudlo právoplatnosť a napriek hrozbe zmluvnej sankcie za predčasnú výpoveď uvedený terminovaný vklad 07.12.2005 predčasne ukončila na základe čoho si Banka Slovakia, a. s. uplatnila zmluvnú pokutu vo výške 5.681.092,34 Sk, čím poškodenému Investičnému fondu Psips, a. s., v konkurze, spôsobila škodu vo výške najmenej 5.681.092,34 Sk, zastavené, pretože je premlčané.
Podľa § 281 ods. 3 Tr. por. bol poškodený X.. Q. J., správca konkurznej podstaty so sídlom J. C. č. XX, 984 01 Lučenec odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces.
Svoje rozhodnutie samosudca súdu prvého stupňa odôvodnil tým, že prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava I podal 26.03.2009 na bývalý Okresný súd Bratislava I obžalobu na X.. V. R. pre trestný čin porušovania z povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona (zákon č. 140/1961Z. z.), ktorého sa mala dopustiť na skutkovom základe uvedenom v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto uznesenia. O podanej obžalobe rozhodol okresný súd prvýkrát rozsudkom zo dňa 13.07.2015 tak, že obžalovanú podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku na vyššie popísanom skutkovom základe oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom. Po zrušení prvostupňového rozsudku a vrátení veci okresný súd rozsudkom zo dňa 22.01.2018 obžalovanú opätovne podľa § 285 písm. b) Tr. poriadku oslobodil, pretože skutok nie je trestným činom. Na podklade odvolania prokurátora krajský súd uznesením zo dňa 02.02.2021 rozhodol tak, že rozsudok podľa § 321 ods. 1 písm. b), d) Tr. poriadku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol. Prvostupňový súd ďalej uviedol, že v dôsledku novely Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 musel konanie obžalovanej v súlade s § 2 ods. 1 Tr. zákona prekvalifikovať na prečin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 237 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona s trestnou sadzbou šesť mesiacov až päť rokov. Táto okolnosť ale vzhľadom na dovtedajšiu právnu kvalifikáciu podľa § 255 ods. 1, ods. 3 Tr. zákona (zákon č. 140/1961 Zb.) a trestnú sadzbu vo výmere 1 až 5 rokov, nemala vplyv na posúdenie podmienok zániku trestnosti činu. Tak podľa § 87 ods. 1 písm. d) Tr. zákona, ako aj podľa § 67 ods. 1 písm. d) Tr. zákona (zákon č. 140/1961 Zb.) sa na údajný skutok obžalovanej vzťahovala premlčacia doba päť rokov. Po posúdení jednotlivých úkonov vykonaných v tejto trestnej veci v konaní pred súdom dospel prvostupňový súd k záveru, že trestné stíhanie obžalovanej je premlčané a nemožno v ňom ďalej pokračovať. Po podaní obžaloby okresný súd plynule vykonával úkony trestného konania až do 19.10.2009, kedy na návrh obhajoby uznesením pribral do konania X.. A. B., znalca z odboru ekonómia. Znalecký posudok bol ale vyhotovený až v apríli 2015 a nasledujúce hlavné pojednávanie (na ktorom bol oboznámený posudok a vyhlásený rozsudok) sa uskutočnilo až 13.07.2015. Keďže v tomto medziobdobí neboli vykonané žiadne úkony, ktoré by boli spôsobilé prerušiť plynutie premlčacej doby podľa § 87 ods. 3 písm. a) Tr. poriadku a obžalovaná sa nedopustila trestnej činnosti podľa § 87 ods. 3 písm. b) Tr. poriadku, zároveň neboli dané ani žiadne iné okolnosti, ktoré by odôvodňovali jej spočívanie podľa ods. 2 § 87 Tr. zákona, dospel súd k záveru, že trestné stíhanie obžalovanej bolo najneskôr 20.10.2014 premlčané. Za riadny úkon smerujúci k trestnému stíhaniu obžalovanej súd nepovažoval hlavné pojednávanie z 28.01.2010 a 26.02.2015, ktoré termíny boli odročené práve preto, že sa malo vyčkať na spracovanie a doručenie znaleckého posudku. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote sťažnosť Okresná prokuratúra Bratislava I. Prokuratúra v dôvodoch podanej sťažnosti vyjadruje nesúhlas s prvostupňovým rozhodnutím. Uznesenie mestského súdu a taktiež aj dôvodový základ tohto uznesenia považuje za nesprávne a nie je možné sa s ním stotožniť, nakoľko neboli a nie sú splnené zákonné podmienky pre vydanie tohto rozhodnutia. Tak ako bolo uvedené, dňa 26.03.2009 bola Okresnému súdu Bratislava I doručená obžaloba Okresnej prokuratúry Bratislava I pod sp. zn. 2Pv/653/07 zo dňa 23.03.2009, na obvinenú X.. V. R. pre trestný čin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 odsek 1, odsek 3 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákona účinného v čase spáchania skutku. Súd prvého stupňa v kontexte ustanovenia § 2 odsek 1 Trestného zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z. účinného od 06.08.2024 upravil právne posúdenie skutku podľa aktuálnej právnej úpravy a to ako prečin porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 237 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona, ktoré ako sám konštatuje, nemalo vplyv na posúdenie podmienok zániku trestnosti. Teda podľa názoru súdu prvého stupňa v podstate dĺžka premlčacej lehoty stanovenej pre daný trestný čin zostala rovnaká. Následne prokuratúra v dôvodoch svojej sťažnosti cituje znenia ustanovení § 255 odsek 1, odsek 3, § 67 odsek 1 zákona č. 140/1961 Zb. Trestný zákon v znení účinnom do dňa 31.12.2005, § 237 odsek 1, odsek 2 písm. a/ Trestného zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z. a §87 odsek 1, odsek 3 Trestného zákona v znení zákona č. 40/2024 Z. z.
Poukazujúc na obsah citovaných zákonných ustanovení, prokuratúra vytýka súdu prvého stupňa, že sa nedostatočne vysporiadal s materiálnym hľadiskom zastavenia trestného stíhania, nakoľko nesprávne ustálil plynutie premlčacej lehoty, resp. inak povedané nezohľadnil determinanty, ktoré majú priamy vplyv na jej plynutie či prípadné prerušenie plynutia premlčacej lehoty. Rovnako z napadnutého uznesenia súdu nie je zrejmé, či sa v dostatočnej miere vysporiadal so skutočnosťami obsiahnutými v § 87 odsek 3 Trestného zákona, resp. či sa mala alebo nemala obvinená X.. V. R. dopustiť nejakého trestného činu. S týmito skutočnosťami sa prvostupňový súd vôbec nevysporiadal, ale uspokojil sa len so strohým uplynutím času od momentu podania obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava I pod sp. zn. 2Pv/653/07 zo dňa 23.03.2009 a reverzným odpočítaním zákonom stanovenej lehoty v trvaní 5 (päť) rokov, pričom v podstate anuloval existenciu skutočností v zmysle § 87 odsek 3 písm. a) Trestného zákona, ktoré plynutie zákonom stanovenej premlčacej lehoty pretrhli v zmysle § 87 odsek 4 Trestného zákona, čo nepovažuje za správne a opodstatnené pre prijatie rozhodnutia v merite veci, najmä s ohľadom na zastavenie trestného stíhania. Teda nezohľadnil termíny konania hlavného pojednávania zo dňa 28.01.2010 a dňa 26.02.2015, nakoľko mali byť odročené, pričom v zmysle konštantnej judikatúry je termín hlavného pojednávania skutočnosťou v zmysel § 87 odsek 3 písm. a) Trestného zákona, ktorá má vplyv na prerušenie plynutia premlčacej lehoty, nakoľko predstavuje úkon smerujúci k trestnému stíhaniu obvinenej a to bez ohľadu na výsledok, toho ktorého termínu hlavného pojednávania a to najmä s ohľadom na skutočnosť ak boli strany o termíne jeho konania upovedomené či predvolaní svedkovia a podobne, pričom tieto nemožno označiť za bezobsažné a formálne pertraktované. Z uvedeného je podľa prokuratúry následne zrejmé, že v čase vydania rozsudku súdu prvého stupňa dňa 13.07.2015, nebolo trestné stíhanie premlčané. Rovnako nebolo premlčané ani v čase rozhodovania Krajského súdu v Bratislave dňa 11.10.2016, či následného opätovného rozhodovania súdu dňa 22.01.2018, ako aj stým spojeného rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave dňa 02.02.2021, kedy opätovne vrátil vec súdu prvého stupňa na nové konanie a prejednanie, pričom každé z týchto rozhodnutí malo za následok prerušenie plynutia premlčacej doby, v dôsledku čoho začala plynúť nová premlčacia doba. Obdobne tomu je aj pri úkonoch súdu smerujúcich k objektívnej zmene zákonného sudcu, nakoľko aj toto je možné považovať za úkon v zmysle ustanovenia § 87 odsek 3 písm. a) Trestného zákona a teda za úkon súdu smerujúci k trestnému stíhaniu obvineného, resp. obžalovaného. Týmto je napríklad Dodatok č. 6 k rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2016 pod sp. zn. Spr 3220/2016 zo dňa 04.04.2016, či Dodatok č. 7 k rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2021 pod sp. zn. 1Spr/79/2021 zo dňa 26.11.2021 a pod. Každý moment rozhodovania súdu, resp. každý úkon súdu smerujúci k trestnému stíhaniu prerušil plynutie zákonom stanovenej premlčacej doby, ktorá aj pri aktuálnom právnom posúdení, právnej kvalifikácií stále plynie a to minimálne do 02.02.2026. Záverom dáva prokuratúra do pozornosti parciálne právne názory o vyhodnotení plynutia premlčacej doby, aj v kontexte časovo odlišnej právnej úpravy, obsiahnuté napríklad v rozhodnutí NS SR pod sp. zn. 5Tdo/4/2008 zo dňa 23.10.2008, rozhodnutí NS SR pod sp. zn. 5Tdo/33/2013 zo dňa 11.12.2014, rozhodnutí NS SR pod sp. zn. 4Tdo/46/2014 zo dňa 21.07.2015 či R 2/2010 a pod.). Na podklade vyššie uvedených argumentov navrhla prokuratúra zrušiť prvostupňové uznesenie a vrátiť vec súdu prvého stupňa, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Obžalovaná nevyužila možnosť vyjadriť sa k dôvodom podanej sťažnosti. Krajský súd na podklade riadne a včas podanej sťažnosti oprávnenou osobou podľa § 192 ods. 1 písm. a), písm. b) Trestného poriadku, preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, i konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia a zistil, že sťažnosť prokurátora nie je dôvodná. Sťažnostný súd z predloženého spisového materiálu zistil, že dňa 26.03.2009 bola na Ing. V. R. podaná obžaloba pre trestný čin porušovania povinností pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1 ods. 3 Trestného zákona na skutkovom základe uvedenom úvodnej časti odôvodnenia tohto uznesenia. V poradí prvým zákonným sudcom boli v tejto veci po podaní odporu proti trestnému rozkazu postupne určené termíny hlavného pojednávania dňoch 15.06.2009, 13.07.2009, 27.08.2009,
12.10.2009, 28.01.2010, 10.11.2014, 26.02.2015, 07.05.2015 a 13.07.2015, pričom na poslednom menovanom úkone došlo k vyhláseniu oslobodzujúceho rozsudku. Rozsudok vyhlásený dňa 13.07.2015 bol rozhodnutím odvolacieho súdu zo dňa 11.10.2016 zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie a rozhodnutie. Súd prvého stupňa opätovne vo veci rozhodol dňa 22.01.2018 tak, že obžalovanú opätovne oslobodil spod obžaloby z dôvodu, že skutok nie je trestným činom. Odvolací súd rozhodol na podklade odvolania prokuratúry vo veci uznesením zo dňa 02.02.2021 tak, že prvostupňový rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa. Dodatkom číslo 7 k Rozvrhu práce Okresného súdu Bratislava I na rok 2021 došlo s účinnosťou od 29.11.2021 ku zmene v osobe zákonného sudcu. Od prevzatia veci novým zákonným sudcom dňa 13.12.2021 nebol až do 21.03.2025, kedy bolo vydané preskúmavané uznesenie o zastavení trestného stíhania, vykonaný vo veci úkon smerujúcu k prejednaniu veci. Hodnotiac obsah dôvodov podanej sťažnosti, prokuratúra nevznáša žiadne výhrady voči ustálenej právnej kvalifikácii, ktorá bola v súlade s § 2 ods. 1 Tr. zákona upravená s použitím novšieho Trestného zákona účinného od 06.08.2024, nakoľko trestná sadzba uvedená v § 237 ods. 2 Tr. zákona je šesť mesiacov až päť rokov a je tak pre obžalovanú priaznivejšia v porovnaní s trestnou sadzou od jedného do piatich rokov, uvedenou v § 255 ods. 3 Tr. zákona účinného do 31.12.2005. Prokuratúra zároveň súhlasí so záverom prvostupňového súdu, že premlčacia doba je v tomto prípade päť rokov. Súdu prvého stupňa prokuratúra vytýka, že nezohľadnil termíny konania hlavného pojednávania zo dňa 28.01.2010 a dňa 26.02.2015, nakoľko mali byť odročené, pričom v zmysle konštantnej judikatúry je termín hlavného pojednávania skutočnosťou v zmysel § 87 odsek 3 písm. a) Trestného zákona, ktorá má vplyv na prerušenie plynutia premlčacej lehoty, nakoľko predstavuje úkon smerujúci k trestnému stíhaniu obvinenej a to bez ohľadu na výsledok, toho ktorého termínu hlavného pojednávania a to najmä s ohľadom na skutočnosť, ak boli strany o termíne jeho konania upovedomené či predvolaní svedkovia a podobne, pričom tieto nemožno označiť za bezobsažné a formálne pertraktované. Vychádzajúc z nosnej argumentácie súdu prvého stupňa a dôvodov podanej sťažnosti, podstatným pre rozhodnutie v tejto veci je posúdenie, či v období od 28.01.2010 do 26.02.2015 boli vo veci vykonávané úkony smerujúce k trestnému stíhaniu obžalovanej a reálne smerujúce k objasneniu veci. Z obsahu spisu je možné zistiť, že na hlavnom pojednávaní dňa 12.10.2009 prijal súd záver o potrebe vydania uznesenia o pribratí znalca z odboru ekonómie. Uznesenie o pribratí znalca bolo vydané dňa 19.10.2009, pričom z neho nie je možné zistiť, v akej lehote mal znalec vypracovať dodatok k pôvodne podanému znaleckému posudku a zodpovedať na dve otázky položené súdom. Obsahom spisu je list znalca adresovaný súdu, v ktorom žiada o poskytnutie súčinnosti pri zabezpečení podkladov pre vypracovanie dodatku znaleckého posudku. Zo spisu však nevyplýva, že by súd akýmkoľvek spôsobom na túto požiadavku znalca reagoval. Samosudca určil vo veci termín hlavného pojednávania na 28.01.2010, ktoré bolo odročené na neurčito. Pred termínom vykonania tohto hlavného pojednávania nebol zo strany súdu preukázateľne vykonaný žiadny úkon smerujúci k predloženiu dodatku znaleckého posudku, ani žiadna urgencia jeho vypracovania a podobne. Nie je tiež možné zistiť, či bol znalec na hlavné pojednávanie predvolávaný, keďže sa v spise nenachádza ani doručenka, ani závada v doručení. Predloženie znaleckého posudku nebolo súdom urgované ani v nasledujúcom období. Najbližšie hlavné pojednávanie bolo stanovené na deň 26.02.2015, na ktorom sa opätovne riešila otázka doplnenia znaleckého posudku a samosudca znovu konštatoval, že bude doplnené znalecké skúmanie. Doplnok znaleckého posudku bol súdu doručený dňa 04.05.2015. Podľa § 87 ods. 1 Tr. zákona ak tento zákon neustanovuje inak, trestnosť činu zaniká uplynutím premlčacej doby, ktorá je d) päť rokov, ak ide o prečin, za ktorý tento zákon v osobitnej časti dovoľuje uložiť trest odňatia slobody s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, Podľa § 87 ods. 2 Tr. zákona do premlčacej doby sa nezapočítava a) doba, po ktorú nebolo možné páchateľa postaviť pred súd pre zákonnú prekážku,
b) doba, po ktorú sa páchateľ zdržiaval v cudzine s úmyslom vyhnúť sa trestnému stíhaniu, c) skúšobná doba podmienečného zastavenia trestného stíhania, d) doba, po ktorú bolo dočasne odložené vznesenie obvinenia, alebo e) doba, po ktorú bolo prerušené trestné stíhanie. Podľa § 87 ods. 3 Tr. zákona premlčanie trestného stíhania sa prerušuje a) vznesením obvinenia pre trestný čin, o ktorého premlčanie ide, ako aj po ňom nasledujúcimi riadnymi úkonmi orgánu činného v trestnom konaní, sudcu pre prípravné konanie alebo súdu smerujúcimi k trestnému stíhaniu obvineného, okrem prípadu, ak obvinenie bolo následne zrušené, alebo b) ak páchateľ spáchal v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý tento zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší. Podľa § 87 ods. 4 Tr. zákona prerušením premlčania sa začína nová premlčacia doba. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku trestné stíhanie nemožno začať, a ak už bolo začaté, nemožno v ňom pokračovať a musí byť zastavené, ak je trestné stíhanie premlčané, Podľa § 281 ods. 1 Tr. poriadku súd zastaví trestné stíhanie, ak na hlavnom pojednávaní zistí, že je tu niektorá z okolností uvedených v § 9 ods. 1. Podľa § 281 ods. 3 Tr. poriadku a súd rozhodne podľa odseku 1 alebo 2, odkáže poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, na civilný proces alebo na konanie pred iným príslušným orgánom. Za účelom posúdenia otázky, či v danom prípade došlo k premlčaniu trestného stíhania, ktoré by malo za následok zastavenie trestného stíhania z dôvodu § 9 ods. 1 písm. a/ Tr. poriadku, bolo potrebné skúmať, či nenastala niektorá z okolností taxatívne vymedzených v § 87 ods. 2 písm. a/ až e/ Tr. zákona a zároveň, ktorými úkonmi uvedenými v § 87 ods. 3 Tr. zákona došlo k prerušeniu premlčacej doby. V zhode s názorom súdu prvého stupňa možno konštatovať, že zo spisového materiálu nie sú zistiteľné žiadne okolnosti, ktoré by mali za následok spočívanie premlčacej doby u obžalovanej. Znamená to, že nedošlo z tohto dôvodu k jej predĺženiu a je potrebné pri ďalších úvahách vychádzať z premlčacej doby päť rokov. Identický názor zastáva aj prokuratúra, keďže na žiadnu skutočnosť obsiahnutú v § 87 ods. 2 Tr. zákona nepoukazuje. Predložený spisový materiál umožňuje prijať záver, že vo fáze prípravného konania nenastali žiadne okolnosti, ktoré by mali za následok úvahy o premlčaní trestného stíhania v rámci prípravného konania. K spáchaniu skutku došlo v mesiaci december 2005 a k vydaniu uznesenia o vznesení obvinenia došlo dňa 20.12.2007. Vyšetrovanie prebiehalo plynule bez výraznejších prieťahov, čoho dôkazom je aj podanie obžaloby dňom 26.03.2009. Odlišná situácia však nastala v tejto veci vo fáze súdneho konania. Hodnotiac priebeh konania v posudzovanej trestnej veci od podania obžaloby, najmä postupnosť a charakter úkonov, ktoré boli najmä v poradí prvým zákonným sudcom v tejto veci vykonané, zameriavajúc sa na to, čo jednotlivé úkony priniesli z hľadiska ich efektivity a zamerania sa na cieľ, ktorým je objasnenie veci a vykonávanie dôkazov, možno prijať názor súdu prvého stupňa o tom, že trestné stíhanie vedené v tejto veci proti obžalovanej, je premlčané. Dôvodom je zistenie, že od momentu nariadenia doplnenia znaleckého skúmania znalcom z odboru ekonómie, o ktorom rozhodol súd prvého stupňa dňa 19.10.2009, súd nevyvíjal až do 26.02.2015 žiadnu aktivitu smerujúcu k dokazovaniu a prejednaniu veci. Hlavné pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 28.01.2010 bolo určené bez vykonania akýchkoľvek zmysluplných úkonov, nadväzujúcich na predchádzajúci priebeh konania. Nebol napríklad kontaktovaný znalec, za účelom zistenia, či je vypracované doplnenie znaleckého posudku, neboli predvolaní žiadni svedkovia a nič nenasvedčovalo tomu, že by sa na hlavnom pojednávaní malo vykonávať nejaké dokazovanie. Vzhľadom na uvedené nie je možné konštatovať, že išlo v tomto prípade o úkon,
ktorý bol spôsobilý prerušiť premlčaciu dobu, pretože sa ním sledoval cieľ efektívne konať vo veci smerom k trestnému stíhaniu obžalovanej. Vonkoncom už nie je možné za takýto úkon považovať verejné zasadnutie nariadené za účelom predbežného prejednania obžaloby, ktoré sa jednak vôbec neuskutočnilo, bolo nariadené s odstupom päť rokov po vydaní trestného rozkazu, po vykonaní prevažnej časti dôkazov a ťažko možno ustáliť, prečo vôbec bolo nariadené. Tak ako na to správne poukazuje súd prvého stupňa, zápisnica z hlavného pojednávania zo dňa 26.02.2015 obsahuje náznak uvedomenia, že bolo vo veci približne pred päť a pol rokom nariadené doplnenie znaleckého skúmania. Napokon bol znalec kontaktovaný samosudcom a v mesiaci apríl 2015 bolo doplnenie posudku predložené súdu. Pokiaľ ide o posúdenie, ktoré úkony orgánov činných v trestnom konaní a súdu smerujú k trestnému stíhaniu páchateľa, rozhodovacia prax všeobecných súdov smeruje k takému charakterizovaniu týchto bližšie nepomenovaných úkonov, že by malo ísť o úkony, ktoré majú za následok dosiahnutie prerušenia premlčacej doby. Úkony vykonávané formálne bez prínosu nových zistení teda takýmito úkonmi nemusia byť (napr. formálne predvolanie svedka, formálny výsluch svedka atď.) V týchto súvislostiach je potrebné hodnotiť (analyzovať) aj úkony, ktoré skutočne smerujú k trestnému stíhaniu páchateľa po vznesení obvinenia (vrátane ich obsahovej zmysluplnosti) a spôsobujú prerušenie premlčania, a odlišovať ich od úkonov formálneho charakteru, ktoré takéto smerovanie nemajú a v skutočnosti majú vyvolať len "ilúziu" tohto smerovania, či už v snahe zakryť predchádzajúcu nečinnosť, či nekoncepčnosť orgánov činných v trestom konaní alebo súdu. Hoci prokuratúra poukazuje na skutočnosť, že už v čase, keď malo byť trestné stíhanie premlčané, dvakrát vo veci rozhodoval krajský súd na podklade odvolaní prokuratúry a nedospel k záveru o premlčaní trestného stíhania, nie je možné popísanú situáciu chápať tak, že ak dôjde chybou súdu k prehliadnutiu okolnosti, ktorá má zásadný význam pre rozhodnutie a neskôr sa v ďalšom konaní táto podstatná okolnosť zistí, má súd napriek tomu na svojom pôvodnom stanovisku zotrvávať. Práve naopak, je povinnosťou súdu odkloniť sa od svojho pôvodného rozhodnutia s cieľom rozhodovať v súlade so zákonom a napraviť svoje predchádzajúce pochybenia. Po zhrnutí vyššie popísaných úkonov súdu prvého stupňa možno konštatovať, že predovšetkým obdobie od 19.10.2009 do 26.02.2015 bolo obdobím, v ktorom nemožno nájsť jediný úkon súdu, ktorý by preukázateľne svojim obsahom a zámerom spĺňal kritéria úkonu, tak ako ho predpokladá ustanovenie § 87 ods. 3 písm. a/ Tr. zákona. Preto bolo nutné konštatovať, že v trestnej veci obžalovanej Ing. V. R. vedenej na Mestskom súde Bratislava I pod sp. zn. B1-5T36/2009 došlo uplynutím doby dlhšej ako päť rokov k premlčaniu trestného stíhania. Po preskúmaní veci nadriadeným súdom nie je možné dať za pravdu sťažnostnej námietke prokuratúry a súhlasiť s tým, že prvostupňový súd nezisťoval, či obžalovaná nespáchala v premlčacej dobe nový trestný čin, za ktorý Trestný zákon ustanovuje trest rovnaký alebo prísnejší. Z vykonaných lustrácií a aktualizovaného odpisu registra trestov obžalovanej vyplýva, že súd prvého stupňa venoval tejto otázke náležitú pozornosť a správne na podklade informácií, ktoré mal k dispozícii, ustálil, že nenastala ani v poradí druhá okolnosť spôsobujúca prerušenie plynutia premlčacej doby uvedená v § 87 ods. 3 písm. b/ Tr. zákona. Za súladný so zákonom možno označiť aj výrok, ktorým bol poškodený v zmysle § 281 ods. 3 Tr. poriadku odkázaný s nárokom na náhradu škody na civilný proces, pričom ide v tomto prípade o obligatórny výrok nadväzujúci na záver o premlčaní trestného stíhania ako dôvodu zastavenia trestného stíhania. Sumarizujúc vyššie popísané úvahy preto sťažnostný súd dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je vecne správne a vydané v súlade s Trestným poriadkom, preto sťažnosť prokurátora podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku ako nedôvodnú zamietol. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.