Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 16Co/61/2025 1111244172 31. 03. 2026 Mgr. Daniela Drnáková ECLI:SK:KSBA:2026:1111244172.2
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Daniely Drnákovej a sudcov JUDr. Romana Majerského a JUDr. Ivany Štiftovej, v spore žalobkyne: H.. G. K., Q.. XX.X.XXXX, R. XXX/XX, U., zastúpenej advokátom JUDr. Radoslavom Olijášom, Záhradnícka 36, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, Štúrova 2, Bratislava, IČO: 00 161 481, o zaplatenie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 30.083,65 eura s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV č. k. B1-4C/175/2011-323, zo dňa 20.2.2025, takto rozhodol: I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e. II. Žalovanej p r i z n á v a proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 30.083,65 eura s úrokom z omeškania v sadzbe 9,5 % ročne zo sumy 30.083,65 eura od 29.1.2012 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalobkyni priznal proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (výrok III.). 2. V odôvodnení uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 28.12.2011 sa žalobkyňa, na ktorú počas konania prešli práva a povinnosti z predchodkyne P. X., Q.. XX.XX.XXXX (ďalej len „matka žalobkyne“) pre jej úmrtie dedením, domáhala proti žalovanej zaplatenia sumy 30.083,65 eura s úrokom z omeškania v sadzbe 9,5 % ročne z tejto sumy od 30.7.2011 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že žalovaná zodpovedá za škodu, ktorá jej bola spôsobená nesprávnym úradným postupom, a to tým, že dňa 9.8.1958 príslušníci Krajskej správy Ministerstva vnútra v Banskej Bystrici po vykonanej domovej prehliadke našli a prevzali od nej 143 ks zlatých mincí, ktoré patrili X. J., Q.. XX.XX.XXXX, M.. XX.X.XXXX (ďalej len „stará matka žalobkyne“), vrátane zlatého 4-dukátu, Juhoslávia, Alexander I., ročník 1931 (ďalej len „zlatý 4-dukát“), ktoré boli súčasťou jej numizmatickej zbierky. Pre držanie týchto mincí bolo proti starej matke žalobkyne vedené trestné stíhanie a potom na ňu bola podaná obžaloba. Následne bola odsúdená za devízový priestupok, za čo jej bola uložená pokuta a trest prepadnutia 87 ks zlatých mincí. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie predchodkyňa žalobkyne, t. j. matka žalobkyne a až po smrti starej matky žalobkyne a po zložitom procesnom vývoji napokon bol trestný rozsudok voči starej matke žalobkyne zrušený a trestné stíhanie voči nej bolo zastavené uznesením, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2007. Následne matka žalobkyne požiadala súd o vrátenie zaistených 143 ks zlatých mincí, no ten jej oznámil, že nimi nedisponuje, ani nemá vedomosť, kde sa nachádzajú. Žalobkyňa požiadala žalovanú o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, ale žalovaná dobrovoľne neplnila. Žiadosť doručila Ministerstvu
spravodlivosti SR, Generálnej prokuratúre SR a Ministerstvu vnútra SR. Súdnou cestou sa matka žalobkyne domáhala náhrady škody za zaistené mince, ktoré jej žalovaná odmietla vydať, a to v samostatnom konaní vedenom pod sp. zn. 21C/209/2008, pričom vo vzťahu k zlatému 4-dukátu požiadala len o zaplatenie sumy 19.916,35 eura. Neskôr zistila, že by mal cenu až 50.000 eur, a preto sa v tomto konaní domáha doplatenia zvyšku, čo zodpovedá žalovanej sume, pričom vzhľadom na omeškanie žalovanej sa domáhala aj úroku z omeškania do zaplatenia. 3. Pokiaľ ide o stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ďalej len „C. s. p.“) súd prvej inštancie skonštatoval, že vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom Okresný súd Bratislava I č. k. 4C/175/2011-139, zo dňa 9.10.2014, ktorým žalobu zamietol a žalovaným nepriznal právo na náhradu trov konania. Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. 14Co/51/2015-182, zo dňa 5.12.2017 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolací súd skonštatoval, že k premlčaniu žalovaného nároku nedošlo a záverom uložil súdu prvej inštancie povinnosť v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu prejednať žalobu v merite veci, rozhodnúť o tom, ktorý orgán má konať za štát, vykonať dokazovanie na preukázanie dôvodnosti žalobného nároku a jeho výšky a opätovne vo veci rozhodnúť. 4. Súd prvej inštancie po vrátení veci Krajským súdom v Bratislave na ďalšie konanie, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, doplnil dokazovanie v prejednávanej veci a opätovne vo veci rozhodol. Vo vzťahu k skutkovému stavu súd prvej inštancie okrem iného zistil, že podľa Dodatku k znaleckému posudku č. 2/07 zo dňa 28.10.2009, ktorý vyhotovil znalec v odbore numizmatika, odvetvie kovové platidlá, medaily J.. S. X., hodnota predmetného zlatého 4-dukátu je 50.000 eur. Mincu znalec popísal tak, že ide o mincu vyrazenú v Juhoslovanskom kráľovstve (1921-1941), zloženie mince Au 986/1000, hmotnosť 13,96 g, panovník: Alexander I., 1 ks, raritnosť: RRRR, varianta: malá hlava panovníka a znaku a vysoké písmo v opise. Z výsluchu menovaného znalca v spore vedenom pôvodne Okresným súdom Bratislava I sp. zn. 21C/209/2008, na pojednávaní dňa 11.4.2014 (č. l. 85 spisu, druhá strana) vyplynulo, že cena mince sa nenachádza v katalógoch, určuje sa dopytom a ponukou. Cenu určil ako priemer cien, ktoré mu určili aukčné domy, ktoré v tej súvislosti oslovil, nemal však k dispozícii mincu, ani jej fotku. 5. Žalobkyňa podala písomnú žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody na Ministerstvo spravodlivosti SR, Generálnu prokuratúru SR a Ministerstvo vnútra SR dňa 28.7.2011 (č. l. 23 spisu). Na túto žiadosť Generálna prokuratúra SR nereagovala v zákonom ustanovenej lehote 6 mesiacov. 6. Súd prvej inštancie konštatoval, že v konaní nebolo sporné, že žalovaná požadovaný nárok neplnila. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobkyňa sa proti žalovanej zaplatenia časti škody za zlatý 4dukát domáhala v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/209/2008 v sume 19.916,35 eura, ktoré skončilo právoplatne v prospech žalobkyne. Zo skutkových tvrdení žalobkyne na pojednávaní dňa 3.2.2025, ktoré neboli rozporované žalovanou a z výpisu z účtu v ČSOB, a. s. (č. l. 315 spisu) mal za preukázané, že dňa 3.5.2024 plnila Generálna prokuratúra SR žalobkyni sumu 535.542,40 eura, z ktorej suma 19.916,35 eura predstavovala časť hodnoty zlatého 4-dukátu; neuhradený zostal zvyšok v sume 30.083,65 eura. 7. Súd prvej inštancie k aktívnej vecnej legitimácii uviedol, že zaistený zlatý 4-dukát, ako aj ostatné mince boli prevzaté od starej matky žalobkyne X. J.. Poukázal na nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 43/07, zo dňa 24.4.2007, v zmysle záverov ktorého odmietnutím prejednania matkou žalobkyne podaného odvolania (v trestnej veci starej matky žalobkyne) jej bolo odopreté právo na súdnu ochranu. Dôvodil preto, že daným nálezom je viazaný akceptovať v prejednávanej veci doložené právne nástupníctvo matky žalobkyne po jej matke. Zároveň bolo preukázané, že dedičské konanie po matke žalobkyni P. X. bolo skončené dňa 8.4.2013 právoplatným osvedčením o dedičstve sp. zn. 31D/721/2012, Dnot 81/2012, na základe ktorého celé dedičstvo po poručiteľke zdedila žalobkyňa ako jediná dedička. 8. Vo vzťahu k pasívnej vecnej legitimácii ustálil, že orgánom oprávneným konať za žalovanú je Generálna prokuratúra SR, nakoľko 143 zlatých mincí (vrátane sporného zlatého 4-dukátu) zostalo v čase prebiehajúceho trestného konania v úschove Okresnej prokuratúry v Banskej Bystrici, ktorá ich mala v úschove ako veci dôležité pre trestné konanie podľa nariadenia č. 95/1952 Zb., pričom v jej úschove podľa § 55 ods. 1 nariadenia č. 95/1952 Zb. zostali aj po podaní obžaloby.
9. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s námietkou žalovanej, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 21C/209/2008, zo dňa 25.4.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2Co/55/2018, zo dňa 24.10.2018 a v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/8/2023 tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu k prejednávanej veci, ktorú žalovaná odôvodnila tým, že predmetom označeného konania bol nárok poškodenej na náhradu škody v rozsahu 143 mincí, pričom skutočnosť, že žalobkyňa si uplatňovala v pôvodnom konaní nárok na náhradu škody u predmetného zlatého 4-dukátu v rozsahu nižšom ako bola hodnota mince určená na podklade znaleckého posudku nemôže ísť na vrub žalovanej a nemôže byť predmetom tohto konania. Uvedenú námietku vyhodnotil ako nedôvodnú, nakoľko vo vzťahu k zlatému 4-dukátu si žalobkyňa v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/209/2008 neuplatňovala ten istý nárok ako v danom konaní, nejde teda o duplicitu, ktorá by zakladala prekážku rozhodnutej veci. Dodal, že v konaní sp. zn. 21C/209/2008 si žalobkyňa uplatňovala v prípade zlatého 4-dukátu len časť hodnoty tejto mince, ktorá jej nebola vrátená, a to v sume 19.916,35 eura (a tá jej bola aj následne plnená), pričom predmetom prejednávanej veci je zvyšok v sume 30.083,65 eura, keď celková hodnota mince bola 50.000 eur. Dôvodil, že veriteľ nemá povinnosť uplatňovať nárok v jednom súdnom konaní, ale môže tak urobiť aj vo viacerých konaniach, pričom nešlo o totožný nárok, ale o inú časť celkového nároku žalobkyne, na ktorý mala nárok, pretože mala nárok na zaplatenie náhrady škody v hodnote nevráteného zlatého 4-dukátu v sume 50.000 eur. 10. Pokiaľ žalovaná namietala, že žalovaný nárok je premlčaný, tak pri posúdení tejto otázky vychádzal primárne z právneho názoru odvolacieho súdu vysloveného v zrušujúcom uznesení, ktorým je viazaný a dospel k záveru, že námietka premlčania je nedôvodná. Skúmajúc podmienky vzniku nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. uviedol, že dňom 22.11.2007, kedy bol zrušený rozsudok bývalého Ľudového súdu v Banskej Bystrici, bolo povinnosťou štátu vrátiť nielen zaistených 87 kusov zlatých mincí, ale aj zvyšnú časť ostatných 56 zlatých mincí, medzi ktorým bol aj sporný zlatý 4-dukát. Túto povinnosť štát nesplnil, čo zistila žalobkyňa po tom, čo bola informovaná listom Okresného súdu Banská Bystrica doručeným 11.9.2008, že nie je známe, kde sú mince. Skutočnosť, že súd nevie vrátiť žalobkyni zaistený majetok, pretože nevie, kde sa nachádza, zakladá nesprávny úradný postup štátu podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008. Doplnil, že žalobkyni vznikla škoda v dôsledku nesprávneho úradného postupu, nie v dôsledku nezákonného rozhodnutia, kedy poukázal na nález Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 727/2017-54, zo dňa 31.1.2018, v ktorom sa Ústavný súd SR stotožnil s právnym názorom súdov v doterajšom konaní, ktoré učinili záver, že odsudzujúci rozsudok X. J. nikdy nenadobudol právoplatnosť a bolo tiež zrejmé, že v ostatnej časti nároku na náhradu škody absentuje príčinná súvislosť vzniku škody na základe odsudzujúceho rozsudku, a teda na vec je dôvodné nazerať ako na nesprávny úradný postup. 11. K druhej podmienke uviedol, žalobkyňa preukázala vznik skutočnej škody, pretože preukázala hodnotu zlatého 4-dukáta, ktorý jej nebol vrátený, a to v sume 50.000 eur. Ide o zmenšenie majetkového stavu žalobkyne, ktoré reprezentuje majetkovú hodnotu, ktorú by musela žalobkyňa vynaložiť, aby uviedla vec do predošlého stavu, t. j. aby si zaobstarala takúto mincu nanovo a z tejto sumy skutočnej škody sa žalobkyňa v prejednávanej veci domáhala časti vo výške 30.083,65 eura. Zároveň konštatoval, že žalobkyňa preukázala aj tretiu podmienku, keď priamou a bezprostrednou príčinou toho, že žalobkyni vznikla škoda v zistenej výške je práve a len tá skutočnosť, že žalovaná nevie vrátiť žalobkyni stratený zlatý 4-dukát v hodnote 50.000 eur. Z uvedených dôvodov zaviazal žalovanú k zaplateniu skutočnej škody vo výške 30.083,65 eura. 12. Nakoľko sa žalovaná sa dostala s plnením povinnosti nahradiť škodu žalobkyni do omeškania podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka prvým dňom po uplynutí šesťmesačnej lehoty na uspokojenie nároku, keď žiadosť podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. doručila matka žalobkyne Generálnej prokuratúre SR dňa 28.7.2011 a posledným dňom 6-mesačnej lehoty bol deň 28.1.2012. Dodal, že z dôvodu, že žalobkyňa mohla požadovať úrok z omeškania v sadzbe o 8 % vyšší než je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ktorá bola ku dňu vzniku omeškania 2 % ročne), t. j. 10 % ročne, keďže požadovala menej než mohla (9,5 % ročne), zaviazal žalovanú k zaplateniu úroku z omeškania v sadzbe 9,5 % ročne z dlžnej sumy 30.083,65 eura od 29.1.2012 do zaplatenia. Vo zvyšku nároku, t. j. v časti o zaplatenie úroku z omeškania za obdobie od 30.7.2011 do 28.1.2012 zamietol daný nárok ako predčasne uplatnené príslušenstvo. 13. Na uvedenom základe súd prvej inštancie za použitia § 3 ods. 1 písm. d), ods. 2,
§ 4 ods. 1 písm. e), § 9 ods. 1, ods. 2, § 15 ods. 1, ods. 2, § 16 ods. 1, § 17 ods. 1, § 19 ods. 1 až ods. 3, § 27b ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. v znení účinnom do 31.12.2008, § 460 a § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. v znení účinnom do 30.6.2010 a § 55 ods. 2 nariadenia č. 95/1952 Zb. dospel k záveru, že žaloba je dôvodná s výnimkou nepatrnej časti v žalovanom príslušenstve. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, ods. 2 v spojení s § 262 ods. 1, ods. 2 C. s. p. tak, že úspešnej žalobkyni priznal proti žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pretože žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené (žalovaná bola úspešná len v nepatrnej časti príslušenstva, čo na posúdenie úspechu vo veci samej nemalo vplyv, pretože neúspech v príslušenstve na úspech vo veci nemá vplyv). 14. Proti vyhovujúcemu výroku rozsudku a výroku o trovách konania podala odvolanie žalovaná a žiadala napadnutý rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť. Podstatným zhrnutím skutkových tvrdení a právnych argumentov jej odvolania (§ 393 ods. 2 C. s. p.) bola námietka, že neboli splnené procesné podmienky a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. 15. K nesplneniu procesnej podmienky primárne ozrejmila, že na bývalom Okresnom súde Bratislava I bolo vedené súdne konanie pod sp. zn. 21C/209/2008, ktorého predmetom bol nárok žalobkyne na zaplatenie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom. Škoda bola vyčíslená na podklade znaleckého posudku znalca J.. S. X. č. 2/2008 na sumu 214.598,69 eura, čo predstavovalo náhradu škody za 142 kusov zlatých mincí. Znalec neocenil jednu mincu a túto žalobkyňa v pôvodnom súdnom konaní ocenila voľnou úvahou na sumu 19.916,35 eura. Predmetom pôvodnej žaloby bola teda suma 234.515,04 eura (t. j. suma za 143 kusov zlatých mincí), ktorá bola aj predbežne prerokovaná podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z.. V priebehu pôvodného súdneho konania došlo k ohodnoteniu aj zostávajúcej mince na sumu 50.000 eura, pričom žalobkyňa rozšírila svoj návrh o sumu 30.083,65 eura (rozdiel medzi hodnotou mince určenej znaleckým dokazovaním a ocenením mince žalobkyňou). Žalobkyňa však na pojednávaní dňa 10.11.2009 svoj návrh v časti o zaplatenie sumy 30.083,65 eura vzala späť. Doplnila, že v pôvodnom súdnom konaní uvedená suma nebola predbežne prerokovaná. Okresný súd Bratislava I rozsudkom sp. zn. 21C/209/2008, zo dňa 25.4.2014, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 234.515,04 eura (náhrada škody za 143 kusov zlatých mincí) spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 31.3.2009 do zaplatenia. Krajský súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 2Co/55/2018, zo dňa 24.10.2018 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Dovolanie žalovanej bolo rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.2.2024, sp. zn. 2Cdo/8/2023 zamietnuté. 16. Žalovaná sa nestotožnila so závermi súdu prvej inštancie o neexistencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci a zotrvala na tom, že rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 21C/209/2008, zo dňa 25.4.2014, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Co/55/2018, zo dňa 24.10.2018 tvorí prekážku právoplatne rozhodnutej veci vo vzťahu ku konaniu vedenému na Mestskom súde Bratislava IV pod sp. zn. B1-4C/175/2011. Bola názoru, že neboli splnené procesné podmienky, pretože o tej istej veci, o ktorej sa už raz právoplatne rozhodlo, nemožno rozhodovať opäť. Mala za to, že je daná totožnosť predmetu konania, pretože v posudzovanej veci ide o totožný nárok uplatnený z totožného skutkového základu medzi totožnými subjektmi. Predmetom pôvodného konania (konanie na Okresnom súde Bratislava I sp. zn. 21C/209/2008) bol nárok žalobkyne na náhradu škody v rozsahu 143 kusov zlatých mincí. V pôvodnom konaní sa rozhodlo o celom predmete konania, pretože rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 21C/209/2008 sa vzťahuje k nároku žalobkyne na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pri zaistení všetkých 143 kusov zlatých mincí a následnom ich nevrátení po skončení trestného konania, v ktorom boli zlaté mince zaistené. Súd v pôvodnom konaní pri ustálení výšky škody vychádzal zo záverov znaleckého posudku znalca J.. S. X. a takto ustálenú výšku škody v sume 234.515,04 eura zaviazal uhradiť žalovanú, ktorá povinnosť splnila a uhradila. 17. Argumentovala, že skutočnosť, že žalobkyňa si v pôvodnom konaní uplatňovala nárok na náhradu škody u jednej z mincí v rozsahu nižšom ako bola hodnota mince určená na podklade znaleckého posudku nemôže ísť na vrub žalovanej a nemôže byť predmetom nového súdneho konania. Výška spôsobenej škody bola ustálená už v pôvodnom súdnom konaní. Žalobkyňa disponovala Dodatkom znaleckého posudku znalca J.. S. X. a nič jej nebránilo v pôvodnom súdnom konaní uplatňovať si náhradu škody určenej na podklade uvedeného Dodatku. Žalobkyňa si však pri zlatom 4-dukáte, Juhoslávia, Alexander I., ročník 1931 uplatnila náhradu škody určenú na základe jej vlastnej úvahy a takýto nárok jej už bol priznaný. Dôvodila, že totožnosť predmetu konania by nebola zachovaná iba v
prípade, keby sa o spornej minci v pôvodnom súdnom konaní v merite veci vôbec nerozhodlo, čo sa však nestalo. Namietala tiež nesprávne určenú základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky, ktorá bola ku dňu omeškania 1 % a aj rozhodnutie o trovách konania, keď dôvodila, že neúspech v časti príslušenstva mal byť zohľadnený. 18. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť. Uviedla, že predmetom konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I. sp. zn. 21C/209/2008 (ako aj predbežného prerokovania nároku, ktoré mu predchádzalo) nebolo 143 kusov zlatých mincí ako individuálne určených a nezameniteľných hnuteľných vecí in natura (resp. ich fyzické vydanie), ale peňažná suma náhrady škody za ne (spôsobená nesprávnym úradným postupom), t. j. v takom prípade prekážka res iudicata sa vzťahuje len na peňažnú sumu (nižšiu ako preukázaná výška skutočnej škody), ktorá bola predmetom konania sp. zn. 21C/209/2008 a ktorá bola právoplatne prisúdená v sume 234.515,04 eura s príslušenstvom, ale netýka sa v tomto konaní žalovanej sumy 30.083,65 eura s príslušenstvom (dosahujúcej výšku celej skutočnej škody), ktorá nebola predmetom konania sp. zn. 21C/209/2008. V prejednávanej veci ide o náhradu škody, ktorá bola preukázaná až Dodatkom k znaleckému posudku znalca J.. S. X. zo dňa 28.10.2009 (vypracovanom až po podaní žaloby v konaní sp. zn. 21C/209/2008), ktorá presahuje pôvodne žalovanú náhradu škody v uvedenom konaní, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté. Doplnila, že v konaní sp. zn. 21C/209/2008 bola zažalovaná nižšia suma náhrady škody (19.916,35 eura) za 4-dukát, Juhoslávia, Alexander I., ročník 1931, ako bola preukázaná výška skutočnej škody (50.000 eur) a zostávajúca suma náhrady škody (žalovaná suma 30.083,65 eur) je predmetom tohto konania; ak je predmetom civilného konania len suma nižšia ako je suma celej pohľadávky, nevzťahuje sa prekážka res iudicata na tú sumu, ktorá predstavuje rozdiel medzi sumou celej pohľadávky a sumou, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté v civilnom konaní. Dodala, že o tom, že sa nejedná v danej veci o prekážku res iudicata svedčí aj ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu napr. R 87/1989, podľa ktorého totožnosť veci je daná jednak totožnosťou účastníkov, jednak „totožnosťou predmetu rozhodovania“, pričom v danej veci ide o iný predmet rozhodovania ako bol predmet rozhodovania v konaní sp. zn. 21C/209/2008. 19. Žalovaná v odvolacej replike zotrvala na argumentoch prezentovaných v odvolaní. Uviedla, že škoda musí existovať a musí byť kvantifikovaná ešte pred podaním žaloby v čase predbežného prerokovania žiadosti. Z uvedeného dôvodu je právne neprípustné, aby po podaní žaloby došlo k navýšeniu hodnoty majetkovej škody a ide na vrub žalobcu, aby poznal majetkovú hodnotu sporu a aby správne procesne včas reagoval podaním žaloby. Žalobkyni bola priznaná náhrada škody v sume, ktorá bola predbežne prerokovaná, a ktorú sama požadovala. Bola názoru, že náhrada škody v sume 30.083,65 eura, ktorá má spočívať v rozdiele medzi hodnotou zlatého 4-dukátu, Juhoslávia, Alexander I., ročník 1931, určenej znaleckým dokazovaním a ocenením mince žalobkyňou vlastnou úvahou, z toho istého nesprávneho úradného postupu, voči tomu istému subjektu, už nemohla byť predmetom ani ďalšieho predbežného prerokovania a ani následného civilného konania. 20. Žalobkyňa v odvolacej duplike zotrvala na argumentácii uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu a dodala, že z ustálenej judikatúry dovolacieho súdu ako aj z výslovného znenia § 25 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. vyplýva, že predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a následné súdne rozhodnutie nevytvára prekážku res iudicata vo vzťahu k tej výške náhrady škody, ktorá nebola predbežne prerokovaná, a nebráni poškodenému uplatniť si nárok na náhradu škody vo výške vyššej ako pôvodne žiadal, ak sa neskôr vykonanými dôkazmi preukáže, že výška škody je vyššia ako pôvodne žiadal predbežným prerokovaním uspokojiť a neskôr zažaloval. V danej veci tento postup bol zachovaný, pretože žalovanú sumu (30.083,65 eura ) ešte pred podaním žaloby žiadala uspokojiť žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku. Keďže ide o civilnú zodpovednosť za škodu spravujúcu sa Občianskym zákonníkom, poškodený si môže náhradu škody uplatňovať aj vo viacerých civilných konaniach až do takej výšky náhrady škody, ktorú vykonanými dôkazmi preukáže. Uviedla, že zo žiadneho ustanovenia Občianskeho zákonníka a zákona č. 514/2003 Z. z. nevyplýva, že poškodený si môže nárok na náhradu škody uplatniť iba raz a v jednom konaní, t. j. iba jedným predbežným prerokovaním nároku a iba v jednom civilnom konaní. 21. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 ods. 1
C. s. p.), prihliadnuc na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok (§ 380 ods. 2 C. s. p.) aj bez viazanosti odvolacími dôvodmi, preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie žalovanej a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých častiach potrebné zrušiť a konanie zastaviť. 22. Podľa § 161 ods. 1 C. s. p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 23. Podľa § 161 ods. 2 C. s. p. ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. 24. Podľa § 230 C. s. p. ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova. 25. Splnenie procesných podmienok je predpokladom vedenia každého civilného konania a súd je povinný skúmať ich splnenie z úradnej povinnosti (ex offo) počas celého konania (§ 161 C. s. p.). Pokiaľ po ich preskúmaní súd dôjde k záveru, že v konaní ide o taký nedostatok procesných podmienok, ktorý nemožno odstrániť, konanie zastaví. Medzi neodstrániteľné procesné podmienky nepochybne patrí aj prekážka právoplatne rozsúdenej veci (res iudicata), ktorá vyplýva priamo zo zákona (§ 230 C. s. p.) a jej existencia vedie v každom štádiu konania k zastaveniu konania. Právny princíp „ne bis in idem“, podľa ktorého nie je možné rozhodovať o tej istej veci dvakrát, je totiž základným princípom procesného práva a v sporovom konaní je vyjadrený okrem prekážky „litispendencie“ (t. j. prekážky začatého konania v zmysle § 159 C. s. p.), tiež v prekážke res iudicata (t. j. v prekážke právoplatne rozhodnutej veci podľa § 230 C. s. p.), existenciu ktorej žalovaná tvrdí. 26. Prekážka res iudicata nastáva momentom právoplatnosti rozhodnutia. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže byť v rozsahu záväznosti výroku rozhodnutia táto vec prejednávaná znova. To však platí len potiaľ, pokiaľ je daná „totožnosť veci“. Za tú istú vec v zmysle § 220 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523159'&ucin-k-dni='30.12.9999'> C. s. p. treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení, na základe ktorých bol uplatnený, t. j. ide o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci nie je významné ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke. Pokiaľ ide o totožnosť strán, nie je tiež samo osebe významné, ak majú tie isté strany v rôznych konaniach rozdielne procesné postavenie (napr. ak v jednom konaní vystupujú ako žalovaní a v druhom ako žalobcovia). Tých istých strán sa konanie týka aj vtedy, ak v neskoršom konaní vystupujú právni nástupcovia (z dôvodu singulárnej alebo univerzálnej sukcesie) strán, ktoré sú (boli) stranami už skončeného konania. 27. Žalobou v prejednávanej veci, doručenou súdu dňa 28.12.2011, sa žalobkyňa domáhala proti žalovanej zaplatenia 30.083,65 eura s úrokom z omeškania v sadzbe 9,5 % ročne z tejto sumy od 30.7.2011 do zaplatenia. V podanej žalobe uviedla, že v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 21C/209/2008 si uplatňovala v prípade zlatého 4-dukátu len časť hodnoty tejto mince, ktorá jej nebola vrátená, a to v sume 19.916,35 eura (a tá jej bola aj následne plnená), pričom neskôr zistila, že daná minca má hodnotu 50.000 eur, preto sa v prejednávanej veci domáhala doplatenia zvyšku hodnoty uvedenej mince v sume 30.083,65 eura. 28. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že Okresný súd Bratislava I v spore žalobkyne P. X. (matky žalobkyne v prejednávanej veci) proti žalovanej Slovenskej republike, za ktorú konala Generálna prokuratúra SR, o náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom, rozsudkom sp. zn. 21C/209/2008, zo dňa 25.4.2014, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 234.515,04 eura spolu s úrokmi z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 31.3.2009 do zaplatenia (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 16.396,35 eura, k rukám právneho zástupcu žalobkyne (výrok III.). Žalobu v uvedenej veci, doručenú súdu dňa 4.11.2008, žalobkyňa odôvodnila tým, že dňa 9.8.1958 príslušníci Krajskej správy Ministerstva vnútra v Banskej Bystrici po domovej prehliadke našli a prevzali od matky žalobkyne (X. J.) 143 kusov zlatých mincí (906,85 g), ktoré jej patrili a boli súčasťou jej rozsiahlej numizmatickej zbierky. Nesprávneho úradného postupu sa orgány činné v trestnom konaní mali dopustiť tým, že po právoplatnom skončení trestného konania nevrátili uvedené mince žalobkyni ako jedinej dedičke po zomrelej matke X. J..
Povinnosť orgánov činných v trestnom konaní vrátiť zaistených 143 ks zlatých mincí vznikla dňom 22.11.2007, kedy nadobudlo právoplatnosť uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2To/73/06, zo dňa 22.11.2007, ktorým bol odsudzujúci rozsudok zrušený a trestné stíhanie proti X. J. zastavené. 29. Žalobkyňa výšku škody, ktorá jej vznikla nevrátením 143 ks zlatých mincí v konaní sp. zn. 21C/209/2008 ustálila na základe Znaleckého posudku č. 02/2008 vypracovaného znalcom J.. S. X. vo výške 7.065.000 Sk, t. j. 234.515,04 eura (6.465.000 Sk za 142 mincí, bez zlatého 4-dukátu v zmysle uvedeného znaleckého posudku a 600.000 Sk za zlatý 4-dukát podľa úvahy žalobkyne). Okresný súd Bratislava I v predmetnom rozsudku uviedol, že počas konania, dňa 24.11.2012, zomrela žalobkyňa P. X., pričom jej výlučnou právnou nástupkyňou sa stala D. H.. G. K., ktorá vyjadrila súhlas so vstupom do konania, preto podľa § 107 ods. 3 O. s. p. pokračoval v konaní s právnou nástupkyňou. Podanú žalobu vyhodnotil v uplatnenej istiny a v časti príslušenstva ako dôvodnú a zaviazal žalovanú na úhradu žalovanej sumy, pričom žalobu zamietol v časti uplatnených úrokov z omeškania od 4.11.2008 do 30.3.2009. Na odvolanie žalobkyne a žalovanej Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom č. k. 2Co/55/2018-559, zo dňa 24.10.2018, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Na dovolanie žalovanej Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. 2Cdo/8/2023, zo dňa 29.2.2024, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.4.2024, dovolanie zamietol. 30. Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 10.11.2009 v konaní sp. zn. 21C/209/2008 (č. l. 164 pripojeného súdneho spisu sp. zn. 21C/209/2008) vyplynulo, že žalobkyňa vzhľadom na podaním zo dňa 4.11.2009 súdu doručený Dodatok k znaleckému posudku č. 2/2008 znalca J.. S. X., ktorým ustálil hodnotu zlatého 4-dukátu na 50.000 eur, navrhla pripustiť zmenu petitu tak, že: žalovaní v 1-3. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 264.598,69 eura s 8,5 % úrokom z omeškania od 4.11.2008 do zaplatenia, keďže znalec v dodatku ohodnotil mincu sumou vyššou, ako to urobila pri podávaní žaloby. Súd prvej inštancie podanému návrhu vyhovel a pripustil na danom pojednávaní zmenu petitu v uvedenom znení. S ohľadom na následnú námietku žalovanej voči dodatku k znaleckému posudku a k ohodnoteniu spornej mince, navrhovateľka na uvedenom pojednávaní vzala žalobu v časti rozšíreného návrhu o zaplatenie 30.083,65 eura späť a trvala na návrhu tak, ako bol pôvodne uplatnený, pričom v rozsudku č. k. 21C/209/08-168, zo dňa 10.11.2009, súd prvej inštancie konanie o návrhu v časti o zaplatenie istiny v sume 30.083,65 eura zastavil. 31. Skúmajúc podmienky konania odvolací súd konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie žalovanou uplatnenú námietku res iudicata (ktorou argumentovala aj v podanom odvolaní), v ktorej poukazovala na konanie vedené na súde prvej inštancie pod sp. zn. 21C/209/2008, vyhodnotil ako nedôvodnú, vec nesprávne právne posúdil. 32. Podstatnou pre posúdenie naplnenia procesnej podmienky konania res iudicata je posúdenie, či nárok žalobkyne v prejednávanej veci je totožným nárokom s nárokom, ktorý si uplatnila právna predchodkyňa žalobkyne a následne aj žalobkyňa samotná, v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 21C/209/2008, keď skutočnosť, že k prejednaniu došlo medzi totožnými stranami konania a išlo o rovnaké skutkové okolnosti, na ktorých žalobkyňa založila uplatnený nárok, nebola sporná. 33. Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou súdu prvej inštancie, ktorý uviedol, že nakoľko v konaní sp. zn. 21C/209/2008 si žalobkyňa uplatňovala v prípade zlatého 4-dukátu len časť hodnoty tejto mince, ktorá jej nebola vrátená, a to v sume 19.916,35 eura, pričom v prejednávanej veci si uplatňuje zvyšok celkovej hodnoty mince 50.000 eur, a to v sume 30.083,65 eura, nejde o totožný nárok, ale o inú časť celkového nároku žalobkyne. 34. V danej súvislosti neobstojí ani argumentácia žalobkyne spočívajúca v tvrdení, že vzhľadom na skutočnosť, že v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/209/2008 bol uplatnený len nárok na náhradu škody v peňažnej forme, prekážka res iudicata sa vzťahuje len na peňažnú sumu (nižšiu ako preukázaná výška skutočnej škody), ktorá bola predmetom konania vedeného pod sp. zn. 21C/209/2008 a netýka sa v prejednávanej veci žalovanej sumy (dosahujúcej výšku celej skutočnej škody), ktorá nebola predmetom konania sp. zn. 21C/209/2008.
35. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobkyňa si v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 21C/209/2008 uplatnila náhradu škody okrem 142 iných mincí aj za predmetný zlatý 4-dukát, a to vo výške 600.000 Sk (19.916,35 eura), ktorú určila vlastnou úvahou. Aj keď disponovala Dodatkom k znaleckému posudku zo dňa 28.10.2009, ktorým znalec určil hodnotu danej mince na 50.000 eur ešte počas konania vedeného pod sp. zn. 21C/209/2009, čoho následkom bolo rozšírenie petitu na pojednávaní dňa 10.11.2009 o dodatočnú sumu 30.083,65 eura, žalobu v ktorej časti však následne na tom istom pojednávaní vzala žalobkyňa späť, sama ustálila predmet konania o ktorom sa konalo aj rozhodlo. Hoci si žalobkyňa napokon v uvedenom konaní uplatnila nárok na náhradu škody za predmetnú mincu v nižšej výške ako vyplynula z Dodatku k znaleckému posudku č. 2/2008, z daného konania nijako nevyplynulo, že si žalobkyňa uplatnila len časť hodnoty za predmetnú mincu, uplatnila si teda celú hodnotu, a to vo výške, ktorú si sama určila a bola s ňou uzrozumená, a ktorá jej aj bola na základe právoplatného rozhodnutia v uvedenom konaní vyplatená. 36. Ak sa teda žalobkyňa domáha v prejednávanej veci nároku na zaplatenie 30.083,65 eura za predmetný zlatý 4-dukát, ktorý zakladá na rovnakých skutkových okolnostiach, ako v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/209/2008, a to len na základe „nového“ dôkazu o vyššej hodnote danej mince, ide o uplatnenie si len inej výške toho istého, už rozhodnutého nároku, nie o skutkovo samostatný čiastkový nárok, čo s ohľadom na právoplatné rozhodnutie v konaní vedenom pod sp. zn. 21C/209/2008 nevyhnutne rezultuje do záveru o existencii prekážky právoplatne rozhodnutej veci (res iudicata), z ktorého dôvodu sa odvolací súd ďalšími odvolacími námietkami žalovanej už nezaoberal. 37. Na uvedenom základe odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom vyhovujúcom výroku (výrok I.) v spojení so súvisiacim výrokom o trovách konania (výrok III.) v zmysle § 389 ods. 1 písm. a) C. s. p. zrušil a konanie podľa § 161 ods. 2 a § 391 ods. 1 v spojení s § 230 C. s. p. zastavil. 38. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanej priznal proti žalobkyni plný nárok na náhradu trov konania, nakoľko mala vo veci plný úspech. 39. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).