Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 6Co/78/2024 1114204404 28. 01. 2026 JUDr. Otília Belavá ECLI:SK:KSBA:2026:1114204404.1
Uznesenie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Otílie Belavej a členiek senátu JUDr. Renáty Janákovej a Mgr. Jany Janics Bajánkovej, v právnej veci žalobcu: C. E., H.. XX.XX.XXXX, C. H. B. D. X, XXX XX C., právne zastúpený advokátom Mgr. Igorom Schweighoferom, so sídlom Holíčska 28, 851 05 Bratislava, zapísaný v zozname SAK pod číslom: XXXX, proti žalovaným: 1. Prima banka Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951, zastúpený advokátskou kanceláriou SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava, IČO: 36 853 186, 2. Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332, o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 17C/56/2014-240 zo dňa 22.10.2021, takto rozhodol: I. Podanie žalobcu zo dňa 08.04.2024, doručené súdu prvej inštancie dňa 22.04.2024, ktoré by mohlo byť návrhom na odpustenie zmeškania odvolacej lehoty z a m i e t a . II. Odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie sp.zn. 17C/56/2014-240 zo dňa 22.10.2021, odmieta. III. Žalovanému 1. p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. IV. Žalovanému 2. nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím prvou výrokovou vetou žalobu zamietol, druhou výrokovou vetou žalovanému 1. priznal nárok na náhradu trov konania a treťou výrokovou vetou žalovanému 2. nárok na náhradu trov konania nepriznal. 2. Žalobou zo dňa 01.02.2014, doručenou bývalému Okresnému súdu Bratislava I dňa 12.02.2014 (od 01.06.2023 Mestský súd Bratislava IV), doplnenou podaním zo dňa 06.05.2014, sa žalobca domáhal pôvodne proti žalovaným 1. VOLKSBANK Slovensko a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, 2. Sberbank Slovensko, a.s., Vysoká 9, 810 00 Bratislava, IČO: 17 321 123, 3. Victoria Volksbanken Poisťovňa, a.s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 779 012, 4. ERGO Poisťovňa, a.s., Lazaretská 12, 811 08 Bratislava, IČO: 35 779 012, zaplatenia sumy 3.320,- EUR s 12,5 % úrokom z omeškania ročne odo dňa nasledujúceho po dni, kedy bude žalovaným doručený rovnopis tejto žaloby, solidárne a trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že s VOLKSBANK Slovensko a.s., uzavrel zmluvu o nájme bezpečnostnej schránky pod č. 21/2008/005/059 dňa 28.05.2008 (č.l. 8), ktorej obsah bol v zmysle čl. 4 zmluvy poistený do výšky 3.319,39,- EUR (100.000,- Sk). Dňa 11.02.2011 dosiaľ nezistený páchateľ odcudzil obsah bezpečnostnej schránky. Hodnota odcudzených vecí z bezpečnostnej schránky č. 59 mnohonásobne prevyšovala sumu 3.319,39,- EUR (100.000,- Sk). Jej obsahom boli zmluvy, výpisy z účtov, za ktoré žalobca zaplatil bankám, faktúry, potvrdenia o úhrade, technické preukazy motorových
vozidiel, vlastnícke preukazy, výpisy z katastra, SD karty, ktorých obsah je pre žalobcu nenahraditeľný, ďalej bezpečnostné zámky, kľúče od trezorov, záručné listy a ďalšie listiny. Žalobca svoj nárok oprel o ust. § 806 Občianskeho zákonníka a žiada vyplatiť poistnú sumu 3.320,- EUR (100.000,- Sk). 3. Súd prvej inštancie na základe uznesenia sp.zn. 17C/56/2014-87 zo dňa 25.10.2018 pokračoval v konaní na strane žalovaných s právnym nástupcom žalovaných 1. a 2. a to s obchodnou spoločnosťou Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 01 Žilina, IČO: 31 575 951, ako žalovaný 1.. A s právnym nástupcom žalovaných 3. a 4. a to s obchodnou spoločnosťou ERGO Poisťovňa, a.s., so sídlom Prievozská 4C, 821 08 Bratislava, IČO: 35 779 012 (od 15.02.2020 s obchodným názvom TEDA, a.s.). 4. Súd prvej inštancie na základe uznesenia sp.zn. 17C/56/2014-222 zo dňa 22.04.2021 pokračoval v konaní na strane žalovaného 2. s jeho právnym nástupcom a to s obchodnou spoločnosťou Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, 841 04 Bratislava, IČO: 35 709 332. 5. Žalovaný 1. sa k žalobe vyjadril písomne, podaním zo dňa 28.05.2019 s tým, že dňa 28.05.2008 uzavrel žalobca ako nájomca s právnym predchodcom žalovaného 1. Zmluvu o nájme bezpečnostnej schránky číslo 21/2008/005/059 (ďalej len „Zmluva o nájme BS“), v zmysle ktorej si žalobca u žalovaného 1. v čase od 28.05.2008 do 27.05.2009 prenajal bezpečnostnú schránku číslo 59 (ďalej len „bezpečnostná schránka“) s automatickou obnovou. Dňa 11.02.2011 došlo doposiaľ nezisteným páchateľom k odcudzeniu obsahu 26 bezpečnostných schránok, medzi ktorými bola i bezpečnostná schránka, ktorú mal v nájme žalobca. Žalobca tvrdí, že v čase krádeže sa v bezpečnostnej schránke nachádzali veci v hodnote presahujúcej sumu 3.319,- EUR (zmluvy, výpisy z účtov, faktúry, potvrdenia o úhrade, technické preukazy motorových vozidiel, vlastnícke listy, výpisy z katastra, SD karty, bezpečnostné zámky, kľúče od trezorov, záručné listy a ďalšie listiny). Právny predchodca žalovaného 1. vyzval žalobcu na predloženie dôkazov o obsahu bezpečnostnej schránky, avšak žalobca nič nepredložil. V súvislosti s prenajímaním bezpečnostných schránok žalovaný 1. uviedol, že banka nepotvrdzuje prevzatie alebo uloženie konkrétnych vecí do bezpečnostnej schránky, ani inak obsah schránky neeviduje a v zmysle bodu 4.1. Obchodných podmienok, má k bezpečnostnej schránke prístup len nájomca. Preto dôkazné bremeno v prípade vzniku škody tak spočíva na žalobcovi, ktorý však „existenciu“ škody preukazuje len vlastnými prehláseniami, čo nemožno považovať za presvedčivý a hodnoverný dôkaz. Žalovaný 1. citoval ustanovenia § 442 ods. 1 a § 443 Občianskeho zákonníka a je názoru, že absentuje podstatný znak náhrady škody a to určenie samotnej výšky škody. Žalobca sa mylne domnieva, že z výkladu ustanovení v Zmluve o nájme BS a Obchodných podmienok týkajúcich sa poistenia, by banka mala vždy uhradiť poškodenému poistné plnenie vo výške 3.319,39,- EUR i keby sa v bezpečnostnej schránke nachádzali veci v nižšej hodnote ako je výška poistného plnenia. Takéto tvrdenie žalobcu je v rozpore so zákonom a navyše by sa žalobca takýmto spôsobom bezdôvodne obohatil (§ 451 Občianskeho zákonníka). Z ustanovení o poistení obsahu bezpečnostnej schránky jasne vyplýva, že v prípade nároku na výplatu poistného plnenia, žalovaný 1. garantuje z poistenia bezpečnostnej schránky úhradu do výšky maximálne 3.319,39,- EUR, t.j. ak by mal nájomca uložené veci v bezpečnostnej schránke v hodnote 3.319,39,- EUR (a túto skutočnosť by i riadne preukázal), banka by túto sumu vyplatila v plnom rozsahu z titulu poistného plnenia; v prípade, ak by mal nájomca uložené veci v bezpečnostnej schránke v hodnote prevyšujúcej sumu 3.319,39,- EUR, napr. veci v hodnote 5.000,- EUR (a túto skutočnosť by i riadne preukázal), banka by z poistenia vyplatila len sumu 3.319,39,- EUR; v prípade, ak by mal nájomca uložené veci v bezpečnostnej schránke v hodnote napr. 100,- EUR (a túto skutočnosť by i riadne preukázal), banka by vyplatila z poistného plnenia len 100,- EUR a nie 3,319,39,- EUR ako sa zjavne mylne domnieva žalobca. Z uvedeného vyplýva, že z daného poistenia banka vyplatí vždy len čiastku zodpovedajúcu skutočnej hodnote vecí, ktoré sa nachádzali v bezpečnostnej schránke, max. do výšky 3.319,39,- EUR. Žalovaný 1. tiež poukázal, že nenaplnil zákonné dôvody na náhradu škody (§ 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka), nakoľko z jeho strany nedošlo k porušeniu žiadnej povinnosti a žalobca túto skutočnosť nevyvrátil, resp. nepreukázal opak. V zmysle bodu 3.4. Obchodných podmienok je bezpečnostná schránka uzamykaná priamo nájomcom a spoluuzamykaná mechanicky alebo elektronicky bankou. Banka vykonala všetky opatrenia k tomu, aby obsah bezpečnostných schránok bol riadne zabezpečený, a ak sa žalobca domnieva o opaku, je potrebné aby túto skutočnosť náležite preukázal. Vo vzťahu k vzniku škody žalovaný 1. poukázal na skutočnosť, že žalobca nepreukázal čo sa v bezpečnostnej schránke v čase krádeže nachádzalo a aká škoda mala žalobcovi vzniknúť. Samotné prehlásenie žalobcu o vzniku a výške škody nemožno považovať za presvedčivý dôkaz. Vo vzťahu k príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou a protiprávnym úkonom škodcu, žalovaný 1. uviedol, že tento vzťah žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal a zároveň ani nepreukázal, že zodpovednou osobou by mal byť práve žalovaný 1.. Žalobca
nepreukázal, že žalovaný 1. porušil svoje povinnosti ani že by vznikla škoda presahujúca sumu 3.319,39 EUR, takže kauzálny nexus tu z uvedených dôvodov nemôže existovať. Sám žalobca pritom tvrdí, že k odcudzeniu schránok došlo tretími osobami. Vzhľadom na uvedené, žalovaný 1. navrhol súdu prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietnuť a žalovanému 1. priznať náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6. Právny predchodca žalovaného 2. sa k žalobe vyjadril písomne podaním zo dňa 06.06.2019 s tým, že ako poistiteľ dňa 17.02.2014 ukončil likvidáciu poistnej udalosti PU-13471 a PU- 13472 týkajúcu sa vlámania do priestorov pobočky Sberbank Slovensko, a.s. v Galante, Hlavná ul. 977/14, dňa 11.02.2011. Zo znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ČES: PPZ-KEUBA-EXP-2011/2095 zo dňa 09.03.2011 vyplýva „... Skúmaním na mieste bolo zistené, že číselníkový zámok nebol zakódovaný, čo umožnilo následne zasunúť príslušný trezorový kľúč. Uzamykací systém ako celok bol plne funkčný a navonok nevykazoval žiadne stopy po prekonávaní. Trezor bolo možné pri preverovaní funkčnosti uzamykania systému aj po pôsobení požiaru riadne uzamykať oboma zámkami. Na základe uvedených zistení možno konštatovať nenásilné otvorenie trezoru s použitím kľúča, pričom však odomknutie akýmkoľvek príslušným kľúčom by nebolo možné vykonať v prípade, ak by bol riadne zakódovaný prídavný číselníkový zámok. ...“. Žalovaný 2. citoval Všeobecné podmienky pre poistenie proti vlámaniam a krádežiam platných pre poistnú zmluvu ZI-100278, článok 1 ods. 2, poistené sú škody, ktoré vzniknú dokonaným vlámaním s krádežou alebo pokusom oň (škodová udalosť). článok 1 ods. 3, o vlámanie s krádežou ide vtedy, keď páchateľ do poistných priestorov (miestností) vnikne: vytlačením alebo vylomením dverí, okien alebo iných častí budovy - vláme sa, vstupom prekonaním sťažujúcich prekážok cez otvory, ktoré nie sú určené na vstup. článok 2 ods. 2, pokiaľ nie je v poistnej zmluve dohodnuté inak, nie sú poistené, ani ako nevyhnutný následok škodovej udalosti: 2. Krádež alebo odcudzenie vecí, bez toho, že by išlo o vlámanie sa s krádežou v zmysle čl. 1. Žalovaný 2. citoval ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka a má zato, že poistné plnenie je náhrada, ktorá je poskytnutá v prípade, ak nastala poistná udalosť a boli splnené všetky podmienky jej poskytnutie. Vyššie uvedené zistenia preukázali, že škoda žalobcu vznikla spôsobom, kedy neboli splnené poistné podmienky poistiteľa a tak žalovaný 2. ako poistiteľ ukončil likvidáciu škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia žalobcovi. Žalobu žiadal v celom rozsahu zamietnuť. 7. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 788 ods. 1, § 797 ods. 1, ods. 2, ods.3, § 806, § 442 ods. 1, § 443 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že medzi stranami nebolo sporné, že bola uzatvorená zmluva o nájme bezpečnostnej schránky č. 59, ktorej obsah bol poistený do výšky 3.319,39 EUR (100.000,- Sk), že v presne nezistenom čase od 02:00 hod. do 04:02 hod. dňa 11.02.2011 v Galante na ulici Hlavná 997/4, došlo k vniknutiu do priestorov pobočky Sberbank Slovensko, a.s. a následne aj k odcudzeniu vecí z bezpečnostnej schránky č. 59 ktorú mal v nájme žalobca. Spornou skutočnosťou bola výška spôsobenej škody. Tvrdenie žalobcu, že obsah bezpečnostnej schránky tvorili veci v hodnote presahujúcej sumu 3.319,39 EUR, súd prvej inštancie vyhodnotil ako tvrdenie žalobcu, ktoré bez preukázania neobstojí a to aj s poukazom na uznesenie Prezídia Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor západ, oddelenie vyšetrovania, ČVS: PPZ-151/BOKZA-2011 zo dňa 28.06.2012, v ktorom je uvedené, že neznámy páchateľ odcudzil z bezpečnostnej schránky prenajatej žalobcovi ,,nezistený obsah“. Týmto mal súd prvej inštancie dôvodnú pochybnosť o skutočnom obsahu a ,,hodnote“ vecí nachádzajúcich sa v bezpečnostnej schránke. Keďže pre konanie bolo relevantné preukázanie skutočnej výšky škody na strane žalobcu, ktorá bola krytá poistnou zmluvou zo dňa 28.05.2008, súd sa stotožnil s tvrdením žalovaného 1., podľa ktorého absentoval podstatný znak náhrady škody a to určenie samotnej výšky škody, keďže výška poistného plnenia závisí od preukázania hodnoty odcudzených vecí z bezpečnostnej schránky. Inak by došlo na strane poisteného k bezdôvodnému obohateniu (§ 451 Občianskeho zákonníka). V odseku 22. napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol právnu teóriu k inštitútu dôkazného bremena, v dôsledku ktorého v odseku 23. napadnutého rozhodnutia vyvodil záver, že žalobcovi sa v konaní nepodarilo preukázať výšku skutočnej škody a súd nemohol túto ustáliť z dôkazných prostriedkov predložených žalobcom, preto žalobu v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), čo odôvodnil v odsekoch 26. a 27. napadnutého rozhodnutia.
8. Proti predmetnému rozsudku podal odvolanie žalobca, podaním zo dňa 08.04.2024 doručené súdu prvej inštancie dňa 22.04.2024. Žalobca v podanom odvolaní konštatoval, že súd prvej inštancie predvolanie na termín pojednávania ako aj rozsudok, doručoval na adresu trvalého bydliska žalobcu, avšak v oboch prípadoch sa zásielku nepodarilo doručiť, čím žalobca nevedel o termíne pojednávania ani o vyhlásenom rozsudku. Žalobca podáva odvolanie proti vyhlásenému rozsudku zo dňa 22.10.2021 ako aj proti uzneseniu zo dňa 26.07.2022. 9. Žalobca ako dôvody podaného odvolania uviedol, že od 21.04.2021 sa nachádza v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku, preto doručovanie prostredníctvom elektronickej schránky na adresu trvalého bydliska nebolo možné realizovať a tak o termíne pojednávania a ani o vyhlásenom rozsudku nevedel. 10. Žalobca namieta, že takýmto postupom súdu bolo žalobcovi odňaté právo na spravodlivý proces, ako aj právo na osobné prejednanie veci. Žalobcovi bolo znemožnené sa osobne zúčastniť na pojednávaní a prezentovať svoje nároky. Žalobca nemá nikoho kto by zaňho preberal poštu, preto poštu adresovanú žalobcovi možno doručovať len do Pinelovej nemocnice v Pezinku. Žalobca navrhol odvolaciemu súdu aby rozsudok ako aj uznesenie v zmysle § 389 ods. 1 písm. a), b), c), d) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie. 11. Žalovaný 1. sa k podanému odvolaniu vyjadril s tým, že žalobca napadol predmetný rozsudok odvolaním bezmála dva a pol roka od uplynutia lehoty na jeho podanie. Odpustenie zmeškania lehoty je možné iba na návrh sporovej strany, resp. iného oprávneného subjektu, pričom žalobca takýto návrh zjavne nepodal. Žalobca doručil súdu iba odvolanie, v ktorom nežiada o odpustenie zmeškanej lehoty, hoci v ňom uvádza dôvody, pre ktoré údajne nemohol opravný prostriedok podať včas. Ak by aj súd v zmysle § 124 ods. 1 CSP vyhodnotil odvolanie žalobcu súčasne aj ako návrh na odpustenie zmeškania lehoty, podľa názoru žalovaného 1., nie sú splnené ďalšie podmienky jeho úspešnosti. Je povinnosťou navrhovateľa preukázať existenciu ospravedlniteľného dôvodu, pre ktorý lehotu zmeškal, ako aj to, že následne došlo k podaniu návrhu na jej odpustenie do 15 dní od odpadnutia prekážky „... Dôkazné bremeno ohľadom dôvodu zmeškania lehoty, ako aj ohľadom včasnosti podania predmetnej žiadosti zaťažuje žiadateľa. ...“ (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J,, TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. C. H. Beck, Praha 2022, s. 478). „... Včasnosť podania žiadosti preukazuje navrhovateľ. Bude preto jeho úlohou predložiť súdu dôkazy, z ktorých vyplynie, že k odpadnutiu prekážky (napr. k zlepšeniu zdravotného stavu, prepusteniu zo zdravotníckeho zariadenia, odstráneniu technickej prekážky a pod.) došlo v čase nie dlhšom ako pätnásť dni pred uskutočnením oneskoreného podania. ...“ (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. C. H. Beck, Praha 2022, s. 478). Žalobca síce tvrdí, že je od 21.04.2021 v psychiatrickej nemocnici, pričom o vyhlásení rozsudku sa údajne dozvedel dňa 08.04.2024, avšak tieto skutočnosti nepreukázal. Nepredložil žiadne dôkazné prostriedky, z ktorých by vyplývalo, kedy bol hospitalizovaný, resp. že sa nepretržite nachádza v nemocnici už viac ako tri roky. Rovnako nie je zrejmé, prečo mal advokát žalobcu nahliadať do spisu údajne až dňa 03.04.2024 a nemohol tak urobiť skôr, keď k vyhláseniu napadnutého rozsudku došlo dňa 22.10.2021. V tejto súvislosti žalovaný 1. konštatoval, že spor inicioval žalobca a je mimoriadne zarážajúce, že sa o jeho výsledok tak dlhú dobu vôbec nezaujímal. 11.1. Žalovaný 1. tiež poukázal na skutočnosť uvedenú žalobcom v podanom odvolaní, že dňa 26.07.2022 bolo vydané uznesenie Okresného súdu Bratislava I sp.zn. 17C/56/2014-260, ktorým bola žalobcovi uložená povinnosť zaplatiť žalovanému 1. náhradu trov konania vo výške 340,80,- EUR, že aj toto rozhodnutie bolo žalobcovi doručované, a preto ak sa žalobca od 21.04.2021 nachádza v zdravotníckom zariadení, nepochybne mal do 26.07.2022 dostatočný časový priestor túto skutočnosť ohlásiť na príslušnom orgáne, alebo zabezpečiť iný spôsob preberania pošty. Je absurdné vytvárať dojem, že kvôli dlhodobému pobytu v nemocnici nemožno žalobcovi už viac ako 3 roky doručovať žiadne zásielky. Takýto prístup vykazuje znaky účelovosti a nemôže požívať právnu ochranu (čl. 5 CSP). 11.2. Žalovaný 1. citoval ust. § 114 CSP, podľa ktorého, ak bola písomnosť doručená podľa § 111 ods. 3 a § 112 a jej doručením začala plynúť lehota, ktorú adresát zmeškal, pretože sa o písomnosti nedozvedel, súd zmeškanie lehoty odpustí, len ak sa z ospravedlniteľného dôvodu adresát na adrese podľa § 106 nezdržiaval a v tejto súvislosti neporušil žiadnu právnu povinnosť. „... Keďže v určitých prípadoch by vyvodenie fikcie doručenia bolo príliš tvrdé, zákon dáva v § 114 súdu možnosť odpustiť zmeškanie lehoty, ktorá takto začala plynúť, avšak jedine za kumulatívneho splnenia dvoch predpokladov:
a) adresát sa na adrese nezdržiaval z ospravedlniteľného dôvodu (napr. pobyt v zdravotníckom zariadení) b) v súvislosti so zdržiavaním sa na inej adrese adresát neporušil žiadnu právnu povinnosť (napr. povinnosť prihlásiť sa na trvalý alebo prechodný pobyt). ...“ (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J„ MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a koľ: Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. C. H. Beck, Praha 2022, s. 479). Z uvedených dôvodov má žalovaný 1. za to, že pri zodpovednom prístupe sa žalobca musel dozvedieť o existencii napadnutého rozsudku najneskôr pri doručovaní uznesenia o výške náhrady trov konania. Návrh na odpustenie zmeškania lehoty je zjavne nedôvodný a nemožno mu vyhovieť. 11.3. Žalovaný 1. poukázal osobitne na obsah samotného odvolania, v ktorom žalobca namieta iba to, že mu nebolo doručené predvolanie, v dôsledku čoho sa nemohol zúčastniť pojednávania a tým malo dôjsť k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. V tejto súvislosti tak poukázal na prejednací princíp sporového konania a zásadu koncentrácie, v zmysle ktorých je povinnosťou strany uviesť skutkové tvrdenia a predložiť dôkazy včas. Prípadný výsluch strany je iba podporným dôkazom. Súd tento dôkazný prostriedok nariadi len na návrh strany, za účelom preukázania tých skutočností, ktoré vyšli v konaní najavo a nemožno ich preukázať inak. (ŠTEVČEK, M., FICOVÁ, S., BARICOVÁ, J., MESIARKINOVÁ, S., BAJÁNKOVÁ, J., TOMAŠOVIČ, M. a koľ: Civilný sporový poriadok. 2. vydanie. Komentár. C. H. Beck, Praha 2022, s. 805). Tým, že sporová strana má možnosť uvádzať skutkové tvrdenia a predkladať dôkazné prostriedky už v „písomnom štádiu“ konania, zostáva jej právo konať pred súdom zachované aj v prípade, ak súd nevykoná jej výsluch. Uvedené judikoval Najvyšší súd SR v uznesení pod sp. zn. 1 Cdo 8/2016 (R 21/2017) zo dňa 30.11.2016 „... Povinnosť uskutočniť výsluch strany civilného sporu nie je absolútna. Ak súd nevykoná dôkaz výsluchom sporovej strany, bez ďalšieho nedochádza k porušeniu práva na spravodlivý proces. ...“. Žalobca tak mal už pred pojednávaním štandardný priestor na to, aby uplatnil všetky dostupné prostriedky procesného útoku (v súlade so zásadou koncentrácie konania je to jeho povinnosť). Samotná skutočnosť, že súd pojednával v neprítomnosti žalobu, tak nezasahuje do jeho práva na spravodlivý proces o to viac, že žalobca svoj výsluch v konaní ani nenavrhoval. 11.4. V závere vyjadrenia žalovaný 1. žiadal, aby súd návrh žalobcu na odpustenie zmeškania lehoty zamietol. V prípade, ak by tomuto návrhu súd vyhovel, žalovaný 1. považuje odvolanie za nedôvodné a navrhuje odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil a priznal žalovanému 1. proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 12. Žalovaný 2. sa k podanému odvolaniu nevyjadril. 13. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 CSP), pri skúmaní splnenia podmienok odvolacieho konania zistil, že odvolanie bolo podané oneskorene a preto je podľa § 386 písm. a) CSP potrebné ho odmietnuť. 14. Podľa § 386 písm. a) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene. 15. Podľa § 362 ods. 1 prvej vety CSP, odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje. 16. Podľa § 105 ods. 1 CSP, súd doručuje písomnosť na pojednávaní alebo pri inom úkone súdu; tým nie je dotknutá povinnosť súdu doručovať písomnosť do elektronickej schránky podľa osobitného predpisu. 17. Podľa § 105 ods. 2 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť podľa odseku 1 a ak nejde o doručenie písomnosti do vlastných rúk, súd na žiadosť strany doručí písomnosť na elektronickú adresu. Písomnosť súdu sa považuje za doručenú po troch dňoch od jej odoslania, aj keď ju adresát neprečítal. 18. Podľa § 105 ods. 3 CSP, ak nemožno doručiť písomnosť podľa odsekov 1 a 2, súd doručuje prostredníctvom doručujúceho orgánu. 19. V prípade, ak má strana aktivovanú elektronickú schránku, súd musí prioritne doručovať do tejto elektronickej schránky, pričom doručovanie sa spravuje v takom prípade ustanoveniami zákona o e- Governmente, konkrétne § 29 až § 34 tohto zákona, ktorý v časti o elektronickom doručovaní má charakter špeciality k ustanoveniam Civilného sporového poriadku o doručovaní. Nie je na vôli strany sporu alebo iného zúčastneného subjektu, akou formou jej/mu súd bude doručovať písomnosti. Povinnosť doručovať písomnosti do elektronickej schránky je kogentne upravená a nezávisí od vôle
strany, či iného subjektu (pozri Horváth, E., Andrášiová, A., Henčeková, S., Civilný sporový poriadok, Komentár, 2. doplnené a prepracované vydanie, Wolters Kluwer SR s. r. o., 2018, s. 380). 20. Podľa § 30 ods. 1 zákona o e-Governmente, elektronickou doručenkou sa rozumie elektronický dokument obsahujúci údaj o dni, hodine, minúte a sekunde elektronického doručenia, identifikátor osoby prijímateľa, identifikátor osoby odosielateľa a identifikáciu elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov, ktoré sa elektronicky doručujú; identifikácia elektronickej úradnej správy a elektronických dokumentov musí zabezpečiť vytvorenie logickej väzby na túto správu a dokumenty, ktoré obsahuje. 21. Podľa § 30 ods. 5 zákona o e-Governmente, údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak. 22. Podľa § 32 ods. 2 zákona o e-Governmente, úložnou lehotou na účely tohto zákona je lehota, počas ktorej je uložená elektronická úradná správa považovaná za nedoručenú. Úložná lehota je 15 dní odo dňa nasledujúceho po dni uloženia elektronickej úradnej správy, ak osobitný predpis neustanovuje inú lehotu. 23. Podľa § 32 ods. 5 písm. b) zákona o e-Governmente, elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. 24. Podľa § 32 ods. 9 zákona o e-Governmente, ak k elektronickému doručeniu dôjde v deň štátneho sviatku alebo v deň pracovného pokoja, lehota na konanie alebo na vykonanie úkonu, ktorej začiatok je spojený s okamihom elektronického doručenia, začne plynúť najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí, ak osobitný predpis ustanovuje alebo z povahy konania alebo úkonu vyplýva, že orgán verejnej moci alebo iná osoba sú povinní konať aj v deň, ktorý je štátnym sviatkom, alebo v deň pracovného pokoja. 25. Odvolací súd pred vecným prieskumom napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie z obsahu spisu zistil, že odvolanie žalobcu bolo podané po uplynutí zákonnej lehoty na jeho podanie. Rozsudok súdu prvej inštancie sp.zn. 17C/56/2014-240 zo dňa 22.10.2021, bol doručovaný žalobcovi elektronicky, uplynutie úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk nastalo fikciou dňa 24.01.2022 (č.l. 244), takže 15 dňová odvolacia lehota pripadla na deň 18.02.2022 (pracovný deň - utorok). Keďže žalobca podal odvolanie dňa 18.04.2024 (č.l. 266), odvolanie bolo podané po zákonnej lehote. Inak povedané, odvolací súd podané odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie odmietol ako oneskorene podané. 26. Pokiaľ ide o odvolanie žalobcu podané proti uzneseniu súdu prvej inštancie sp.zn. 17C/56/2014-260 zo dňa 26.07.2022, odvolací súd konštatuje, že hoci súd prvej inštancie v poučení tohto uznesenia dal žalobcovi jasné poučenie o tom, že proti tomto uzneseniu nie je prípustné odvolanie, že proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydaným súdnym úradníkom je prípustná sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia, napriek tomu žalobca ako opravný prostriedok použil odvolanie. Na tomto mieste odvolací súd konštatuje, že z obsahu spisu zistil, že predmetné uznesenie súdu prvej inštancie sp.zn. 17C/56/2014-260 zo dňa 26.07.2022, bolo doručované elektronicky, uplynutie úložnej lehoty rozhodnutia do vlastných rúk nastalo fikciou dňa 23.08.2022 (č.l. 261), takže 15 dňová lehota na podanie sťažnosti pripadla na deň 07.09.2022 (pracovný deň - streda). Keďže žalobca podal odvolanie dňa 18.04.2024 (č.l. 266), odvolanie bolo podané po zákonnej lehote a tak problém, že žalobca nepodal opravný prostriedok v súlade s typovým označením a významom, v dôsledku zmeškania lehoty na podanie opravného prostriedku, nebolo potrebné riešiť. V konečnom dôsledku, o odvolaní voči rozhodnutiu ktoré vydal súdny úradník, voči ktorému je prípustná sťažnosť, nemá odvolací súd kompetenciu rozhodovať. Preto bude na súde prvej inštancie, či sa bude s predmetným oneskorene podaným odvolaním zaoberať. 27. Podľa § 121 ods. 1 CSP, lehota podľa tohto zákona môže byť určená podľa hodín, dní, týždňov, mesiacov a rokov. 28. Podľa § 121 ods. 2 CSP, do plynutia lehoty určenej podľa dní sa nezapočítava deň, keď nastala skutočnosť určujúca začiatok lehoty.
29. Podľa § 121 ods. 5 CSP, lehota je zachovaná, ak sa v posledný deň lehoty urobí úkon na súde alebo sa podanie odovzdá orgánu, ktorý má povinnosť ho doručiť; to platí aj vtedy, ak je podanie urobené elektronickými prostriedkami doručené súdu mimo pracovného času. 30. Podľa § 122 CSP, súd odpustí zmeškanie lehoty, ak ju strana, zástupca alebo procesný opatrovník zmeškal z ospravedlniteľného dôvodu a bol preto vylúčený z úkonu, ktorý mu patrí. Návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky a treba s ním spojiť i zmeškaný úkon. 31. Odvolací súd pre právnu čistotu veci, sa osobitne zaoberal aj so samotným obsahom odvolania žalobcu a to v kontexte možnosti odpustiť zmeškanie úkonu z ospravedlniteľného dôvodu. Zo znenia ustanovenia § 122 CSP, ako aj z komentára k tomuto ustanoveniu (Komentár doc. JUDr. Mareka Števčeka, PhD. a kol., Praha: C. H. Beck, r. 2016) vyplýva, že odpustenie zmeškania lehoty prichádza do úvahy len na návrh strany sporu, a nie je naň právny nárok. Predpokladom úspešnosti návrhu na odpustenie zmeškania lehoty je kumulatívne splnenie podmienok, ktorými sú: a) navrhovateľom je subjekt, ktorému patrila lehota a ktorý ju zmeškal, b) existencia ospravedlniteľného a zároveň relevantného dôvodu omeškania, c) podanie návrhu/žiadosti v lehote do 15 dní po odpadnutí prekážky vykonania úkonu, d) pripojenie zmeškaného procesného úkonu k návrhu/žiadosti. Pokiaľ nie je splnená čo i len jedna z uvedených podmienok, návrhu, resp. žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty nie je možné vyhovieť. Inštitút odpustenie zmeškania lehoty má charakter výnimky a preto je potrebné ho vykladať prísne reštriktívne. Strana sporu, ktorá žiada o odpustenie zmeškania lehoty, musí dôvod zmeškania riadne a dostatočne preukázať. 31.1. V posudzovanej veci, z obsahu podaného odvolania je zrejmé, že žalobca nepodal návrh/žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie, pričom takýto návrh/žiadosť mal byť podaný v lehote do 15 dní po odpadnutí prekážky vykonania zmeškaného úkonu, t.j. podania odvolania a sťažnosti. Žalobca takýto návrh/žiadosť nepodal osobitným podaním a takýto návrh/žiadosť nebol ani súčasťou podaného odvolania. Odvolací súd upriamuje pozornosť na to, že nemá obligatórnu povinnosť (ex offo) rozhodnúť o odpustení zmeškania lehoty na podanie odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie, pretože takáto povinnosť odvolaciemu súdu nevyplýva zo žiadneho ustanovenia CSP. Naopak, z ustanovenia § 122 CSP jednoznačne vyplýva, že súd môže odpustiť zmeškanie lehoty len na návrh strany sporu, jej zástupcu alebo procesného opatrovníka, pričom takýto návrh treba podať do 15 dní po odpadnutí prekážky. Uvedenému korešponduje aj ustálená judikatúra NS SR. 31.2. Vzhľadom na uvedené je bez právnej relevancie skúmať (ne)ospravedlniteľnosť dôvodu žalobcu, ktorým je hospitalizácia žalobcu odo dňa 21.04.2021 v Psychiatrickej nemocnici Philippa Pinela v Pezinku, ako dôvod (prekážky) omeškania vykonania úkonu (podania odvolania). Preto ak žalobca zmeškal lehotu na podanie odvolania a nepodal návrh na odpustenie zmeškania lehoty spolu s odvolaním, odvolací súd nemôže zmeškanie lehoty ospravedlniť a odvolanie musel odmietnuť ako oneskorene podané. 32. Krajský súd v Bratislave na základe uvedeného dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie sp.zn. 17C/56/2014-240 zo dňa 22.10.2021, bolo podané po uplynutí odvolacej lehoty a tento nedostatok bráni vecnému prejednaniu odvolania, preto odvolanie žalobcu podľa § 386 písm. a) CSP odmietol. 33. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, za použitia analógie podľa čl. 4 ods. 1 CSP. Nakoľko odvolací súd rozhodoval spôsobom, pre ktorý zákon neobsahuje úpravu rozhodovania o trovách odvolacieho konania, mal za potrebné o ich náhrade rozhodnúť podľa citovaných ustanovení, ktoré upravujú problematiku svojou povahou najbližšou odmietnutiu odvolania, pretože i v tomto prípade konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia strany sporu, ktorá podala odvolanie oneskorene; principiálne je preto namieste priznanie nároku na plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré odvolací súd priznal žalovanému 1., avšak žalovanému 2. náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu účelne vynaložené výdavky v odvolacom konaní nevznikli. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). 34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods. 1 CSP) V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods. 1 CSP)