Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Krajský súd Bratislava 7Co/46/2026 1114230291 30. 06. 2026 JUDr. Mariana Harvancová ECLI:SK:KSBA:2026:1114230291.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Harvancovej a členov senátu Mgr. Adely Unčovskej a Mgr. Niny Dubovskej, v právnej veci žalobcu: Interiéry Inspira s.r.o., so sídlom Námestie slobody 2675, 093 01 Vranov nad Topľou, IČO: 46 611 274, zast. JUDr. Miroslav Sklenár, advokát, so sídlom Kováčska 40, 040 01 Košice, proti žalovanej: J.. Y. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt Y. XXXX/X, XXX XX U., zast. JUDr. Andrej Gara, advokát, so sídlom Štefánikova 14, 811 05 Bratislava, o zaplatenie 5 250 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 27.11.2025 č.k. B1-19C/119/2015-472, takto rozhodol: I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku I., p o t v r d z u j e . II. Rozsudok súdu prvej inštancie sa vo výroku II. m e n í tak, že žalobca má proti na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
žalovanej nárok
III. Žalobca m á proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. odôvodnenie: 1. Súd prvej inštancie rozsudkom uložil žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 5.250 eur spolu s 5,25 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 5.250 eur od 25.05.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku (výrok II.). 2. Súd rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ustanovení § 52 ods. 1, 3, 4, § 54 ods. 2, § 121 ods. 3, 145 ods. 1, § 488, § 489, § 491 ods. 1, § 517 ods. 1, § 559 ods. 1 a 2, § 561 ods. 1, § 633 ods. 1, § 642 ods. 1 a 2, § 644, § 645 ods. 1 a 2, § 646 ods. 1, § 647, § 648 ods. 1 a 2, § 649 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“), § 391 ods. 2, § 470 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „Nariadenie“). Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca, ako zhotoviteľ (dodávateľ), uzatvoril so žalovanou, ako objednávateľkou (spotrebiteľkou), platne Zmluvu o zhotovení veci na zákazku zo dňa 04.03.2014 (ďalej len "zmluva") podľa citovaných ustanovení § 644 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, ktorá je osobitným druhom zmluvy o dielo (§ 632 až § 643 Občianskeho zákonníka). Zmluva o zhotovení veci na zákazku zo dňa 04.03.2014 je zároveň zmluvou spotrebiteľskou podľa citovaných ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase, pretože bola uzatvorená medzi žalobcom (zhotoviteľom) ako dodávateľom a žalovanou (objednávateľkou) ako spotrebiteľkou, pričom žalobca (dodávateľ) konal pri uzatváraní a plnení tejto spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, a žalovaná (spotrebiteľka) je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení tejto spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Súd prvej inštancie v ďalšom konaní, spravujúc sa záväzným právnym názorom odvolacieho súdu, s prihliadnutím na odvolacím súdom konštatovanú nespornú skutočnosť, že žalobca ako podnikateľský subjekt, majúc vedomosť o stavebnom priestore žalovanej, vypracoval aj návrh riešenia umiestnenia kuchynskej linky (3D návrh), posúdil vyjadrenie žalobcu: „Kuchynská zostava bola zhotovená podľa individuálnych požiadaviek žalovanej, a to s prihliadnutím na zameraný stavebný priestor,...“, a svedeckú výpoveď svedka pána Y. A. na pojednávaní dňa 17.01.2017: „Na mieste som zistil, že steny sa rozchádzajú. Správca povedal, že je to kvôli tomu, aby bola väčšia plocha. Nič iné k tomu povedať nevedel. Po tom som sa vrátil domov a zistil som, že nemá 90° uhol. Manželka povedala, že o tom už vie od zákazníkov a že zákazník nechce ďalšie stavebné úpravy a priestor treba nechať tak ako je. Tak som upozornil zákazníčku, že prídem ešte raz, aby som zistil ten skutočný uhol, nakoľko pri prvej návšteve som nemal potrebné príslušenstvo. Uhol som zistil, že je 94° a upozornil, že kuchyňa sa teda bude rozchádzať“, vo vzťahu k prejavenej vôli žalovanej: „Najdôležitejší bol ten uhol, ktorý je väčší ako 94? a vyrobiť kuchyňu do tohto uhla, aby okom ale aj presne v cm bola ako v pravom uhle. Iba ten zadok mal vyplniť drevom.“ (pojednávanie dňa 17.01.2017), zohľadniac skutočnosť, že žalovaná dňa 04.03.2014 akceptovala ponuku žalobcu: „Dobrý deň, potvrdzujem objednávku kuchyne so všetkými úpravami ako sa dohodli, môže ísť do výroby“, ktorej predchádzalo zaslanie 3D návrhu kuchynskej zostavy žalobcom. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovanej, že žalobca nesplnil uhol, čo bola podľa nej priorita, súd uviedol, že žalobca preukázal, že zhotovenie kuchynskej zostavy v 90° uhle nebolo nikdy predmetom objednávky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalovaná mala ešte pred potvrdením objednávky vedomosť o tom, že bez úpravy stavebného priestoru do 90° bude kuchynská linka kopírovať stavebný priestor. Svedok Y. A. (manžel konateľky žalobcu) na pojednávaní dňa 17.01.2017 uviedol, že pred výrobou kuchynskej linky na mieru bol na žiadosť konateľky žalobcu zamerať priestor, kde na mieste zistil, že steny sa rozchádzajú. Po návrate domov svedok zistil, že nemá 90° uhol. Manželka (konateľka žalobcu) mu povedala, že o tom už vie od zákazníkov, a že zákazník nechce ďalšie stavebné úpravy a priestor treba nechať tak ako je. Tak svedok upozornil žalovanú, že príde ešte raz, aby zistil skutočný uhol, nakoľko pri prvej návšteve nemal potrebné príslušenstvo. Uhol zistil 94° a upozornil žalovanú, že kuchyňa sa bude rozchádzať a že idú do rizika. Pri druhom zameriavaní bola prítomná žalovaná, avšak jej požiadavka osadiť kuchyňu do 90o uhla nebola. Žalovaná počas montáže kuchynskej zostavy nenamietala, že kuchynská linka kopíruje stavebný priestor a ani neočakávala, že kuchynská linka bude zhotovená v pravom uhle. Žalovaná bola upovedomená o tom, že kuchynská linka je do 94° uhla, čo bolo v konaní preukázané z emailovej komunikácie žalobcu so žalovanou zo dňa 19.02.2014, kedy žalobca doručil žalovanej grafické návrhy kuchynskej zostavy, z ktorých bolo zrejmé, že kuchyňa nie je umiestnená do 90° uhla, ale je umiestnená do 94° uhla, a kopíruje stavebný priestor a uhol steny. Po doručení grafických návrhov žalovaná dňa 04.03.2014 potvrdila objednávku, t. j. potvrdila ju už v čase, kedy vedela, že kuchynská linka bude kopírovať stavebný priestor. Po montáži kuchynskej linky sa manžel žalovanej Z.. Z. A. dňa 28.04.2014 o 13.35 hod. u žalobcu prostredníctvom emailu informoval o technických možnostiach v prípade, ak by sa dorobila stena, a priamo žalovaná taktiež dňa 28.04.2014 o 22.01 hod. informovala žalobcu, že „v dobrom záujme oboch strán je nutné vyriešiť šikmú stenu.“ Z emailov zo dňa 28.04.2014 nevyplývalo, že by predmetom objednávky bolo zhotovenie kuchynskej zostavy do 90° uhla, ako to tvrdila žalovaná. Doplnil, že ak by sa jednalo skutočne o vadu kuchynskej zostavy, resp. ak by nebola kuchynská zostava zhotovená v súlade s objednávkou, žalovaná by túto skutočnosť namietala hneď pri jej montáži, čo neurobila. Zo svedeckej výpovede svedka Slavomíra Fedora mal súd za preukázanú nepravdivosť tvrdenia žalovanej, že žalobca neupozornil žalovanú na to, že kuchynská zostava nebude osadená do 90° uhla. Svedok Y. A., ktorý bol osobne prítomný pri zameraní priestoru, kde bola prítomná žalovaná, a nie jej manžel Z.. Z. A., vypovedal, že žalovanú upozornil na to, že kuchynská zostava nebude osadená do 90° uhla. Na svedeckú výpoveď Z.. Z. A. o tom, že žalovaná nikdy nebola informovaná o stavbe kuchynskej zostavy v inom ako 90° uhle, súd neprihliadol z dôvodu, že svedok Z.. Z. A. nebol prítomný pri zameriavaní priestoru svedkom Y. A.. V intenciách záväzného právneho názoru odvolacieho súdu vysporiadať sa s vôľou žalovanej v súvislosti s uhlom steny, súd konštatoval, že rozhodujúcim je posudzovanie vôle žalovanej, ako objednávateľky diela, v súvislosti s uhlom steny ku dňu objednávky diela (objednávku potvrdila žalovaná emailom zo dňa 04.03.2014), a nie vôľu žalovanej prejavenú po zhotovení diela. Dal do pozornosti, že žalovaná ani pri zameriavaní diela neprejavila vôľu umiestniť kuchynskú linku do 90° uhla a až deň po montáži kuchynskej linky žalobcom (montáž dňa 28.04.2014), dňa 29.04.2014 kontaktoval žalobcu manžel žalovanej (svedok Z.. Z. A.) a dopytoval sa na zarovnanie steny do pravého uhla. V čase doručenia grafických návrhov kuchynskej zostavy žalobcom žalovanej (19.02.2014), v čase potvrdenia objednávky diela žalovanou (04.03.2014), v čase zamerania
stavebného priestoru a ani v čase montáže kuchynskej zostavy (28.04.2014), nebola zo strany žalovanej (objednávateľky) prejavená vôľa umiestnenia kuchynskej zostavy do pravého uhla. Táto požiadavka vznikla až po montáži kuchynskej zostavy do stavebného priestoru zo strany manžela žalovanej (svedka pána Y. A.). Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie mal za preukázané, že predmetom diela nebolo umiestnenie kuchynskej zostavy do 90° uhla, nakoľko svoju vôľu umiestniť kuchynskú zostavu do 90° uhla neprejavila žalovaná vo vzťahu k žalobcovi (zhotoviteľovi) pred potvrdením objednávky (pred 04.03.2014) ústnou ani písomnou formou. I napriek tomu, že žalovaná bola v postavení spotrebiteľky, bolo jej povinnosťou, vzhľadom na prechod dôkazného bremena, preukázať, že svoju vôľu umiestniť kuchynskú zostavu do 90° uhla prejavila žalobcovi pred zadaním objednávky, resp. do potvrdenia objednávky, čo neučinila. Žalobca ako zhotoviteľ teda nepochybil, keď dodal žalovanej ako objednávateľke kuchynskú zostavu, ktorá kopírovala stavebný priestor a uhol steny (94° uhol), v súlade s dohodou medzi nimi, premietnutou v žalovanou potvrdenej objednávke dňa 04.03.2014. Neobstála obrana žalovanej, prezentovaná advokátom žalovanej na pojednávaní dňa 04.09.2025, že žalobca nikdy nepreukázal, že by žalovanú jasne vopred a písomne informoval, že dielo nebude vyhotovené v pravom uhle. Povinnosť zhotoviteľa diela písomne informovať objednávateľa diela nevyplýva zo žiadnej právny normy. Žalobca ako zhotoviteľ diela v konaní preukázal, že žalovanú ako objednávateľku diela informoval o inom riešení (kopírovanie stien a 94° uhla), s ktorým súhlasila, pričom jej súhlas vyplýva zo žalobcom preukázanej skutočnosti, že žalovaná nikdy v čase doručenia grafických návrhov kuchynskej zostavy žalobcom žalovanej, v čase potvrdenia objednávky diela žalovanou, v čase zamerania stavebného priestoru a ani v čase montáže kuchynskej zostavy, neprejavila vôľu, aby žalobca zhotovil kuchynskú zostavu v štandardnom pravom uhle. Ako nedôvodné vyhodnotil tvrdenia žalovanej, že mala dôvodnú predstavu o kuchyni v 90° uhle aj napriek šikmému priestoru, že nebola nikdy informovaná o stavbe kuchyne v inom ako 90° uhle, že zmluva smerovala k zhotoveniu kuchyne v pravom uhle, a že, ak tak žalobca neurobil, dodal vadné dielo. Z dokazovania vykonaného listinami, a to emailom žalobcu adresovaným žalovanej dňa 04.03.2014 o 9:06 hod. a emailom žalovanej adresovaného žalobcovi dňa 04.03.2014 o 10:50 hod., mal súd za preukázanú neopodstatnenosť tvrdenia žalovanej, že nedisponovala špecifikáciou diela. Obsahom emailu žalobcu adresovaného žalovanej dňa 04.03.2014 o 9:06 hod. bola opravená ponuka na zhotovenie diela s kompletnou špecifikáciou materiálov, z ktorých mala byť kuchynská linka vyrobená vrátane spotrebičov, ktoré boli žalobcom dodané žalovanej, a túto ponuku žalovaná akceptovala v emaily žalovanej adresovanom žalobcovi dňa 04.03.2014 o 10:50 hod. Dovodil tak, že žalovaná neuniesla dôkazné bremeno tvrdenia, že jej podmienkou bolo, že všetko podhľadové nebude z drevotriesky, ale z masívnu, nie ostré hrany, ale oblé. Naopak, žalobca uniesol dôkazné bremeno tvrdenia, že dodal dielo žalovanej riadne v súlade s jej objednávkou. Kuchynská zostava bola vyhotovená podľa presných požiadaviek žalovanej a z materiálov, ktoré si žalovaná osobne vybrala v kuchynskom štúdiu žalobcu, a to Korpusy - LDTD W980 SM a Dvierka skrinky - TRACHEA biela lesk 110 -11. skupina. Žalovaná bola zo strany žalobcu pred potvrdením objednávky oboznámená v jeho kuchynskom štúdiu s materiálmi, ktoré si sama na výrobu kuchynskej linky zvolila, a taktiež jej bola doručená ponuka, v ktorej bol označený materiál použitý na výrobu kuchynskej linky. Samotná žalovaná počas výsluchu, ako strany sporu, na pojednávaní konanom dňa 17.01.2017, potvrdila, že do štúdia chodila viackrát spoločne s manželom, kde mali možnosť si vzorky aj obhliadnuť, a mali ich k dispozícii aj doma na víkend dlhšie, osobne ich aj bola vrátiť. Tieto skutočnosti potvrdil žalobca (konateľka žalobcu) počas výsluchu, ako strany sporu, na pojednávaní dňa 17.01.2017, v rámci ktorého uviedol, že korpusy skriniek boli dohodnuté z bielej drevotriesky, šírka 18 mm, dvierka z MDFky, lesklý biely materiál, ten, ktorý si vybrala žalovaná na základe vzoriek, ktoré mala k dispozícii. Žalovaná si sama vybrala konkrétny typ elektrospotrebičov, ktoré viackrát zmenila, no nakoniec si vybrala biely typ, a tento typ bol obsahom ponuky, ktorú žalovaná potvrdila, a žalobca jej konkrétny typ spotrebičov aj dodal a umiestnil do kuchynskej zostavy. Žalovaná neuniesla ani dôkazné bremeno tvrdenia, že ju konateľka žalobcu donútila ku kúpe spotrebičov Hotpoint. Logike odporuje tvrdenie žalovanej pri výsluchu, ako strany sporu, na pojednávaní dňa 17.01.2017, že konateľka žalobcu donútila žalovanú do kúpy spotrebičov Hotpoint, keď sama žalovaná na tom istom mieste uviedla, že išlo o vzájomný dohovor žalovanej s konateľkou žalobcu. Znalecký posudok č. 1/2017 zo dňa 27.02.2017, vyhotovený Ing. Petrom Mihókom, znalcom z odboru Bytové zariadenie, Nábytok a Bytové doplnky, súd vykonal ako dôkaz listinou a doplnil, že pred vypracovaním Znaleckého posudku č. 1/2017 zo dňa 27.02.2017, žalovaná upravila dielo zhotovené žalobcom, a až takto žalovanou upravené dielo zhotovené žalobcom bolo predmetom skúmania znalca. Záverom súd prvej inštancie uviedol, že vec (kuchynskú zostavu) riadne zhotovil žalobca (zhotoviteľ) žalovanej (objednávateľke) na zákazku podľa jej objednávky, t.z. v súlade s uzatvorenou Zmluvou o zhotovení veci na zákazku zo dňa 04.03.2014. Povinnosť riadne vykonať dielo bola splnená jeho riadnym ukončením dňa 17.05.2014. Žalobca ako zhotoviteľ odstránil všetky
odstrániteľné vady, týkajúce sa predmetu zhotovenia veci na zákazku na základe objednávky žalovanej, uvedené v Odovzdávajúcom protokole a Preberacom protokole o reklamáciách zo dňa 17.05.2014 bez zbytočného odkladu, čo vyplynulo zo svedeckej výpovede svedka Slavomíra Fedora na pojednávaní dňa 17.01.2017, v rámci ktorej uviedol, že bol svedkom, keď prišlo k reklamačnému konaniu po montáži (montáž bola dňa 28.04.2014) dňa 17.05.2014, kedy prišli (on, jeho manželka /konateľka žalobcu/ a dvaja externí spolupracovníci) na odstránenie závad, a že tam išli v snahe kuchyňu dokončiť. Svedok Z.. Z. A. na pojednávaní dňa 17.01.2017 uviedol, že v čase, keď došlo k odstraňovaniu vád (t. j. dňa 17.05.2025), bol v byte on, jeho otec a jeho kamaráti, snažil sa dohodnúť, či sa to nejak nedá vyriešiť, chcel zľavu 3.300 eur. Súd poukázal na vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní konanom dňa 04.09.2025, v rámci ktorej vo vzťahu k ostatným vadám (okrem zhotovenia kuchynskej zostavy, kopírujúcej šikminu steny /94° uhol/, ktorá nie je vadou /odstrániteľnou ani neodstrániteľnou/ z dôvodov uvedených vyššie aj nižšie v odôvodnení rozsudku) uviedol, že dielo dňa 17.05.2014 už žiadne vady nemalo, a skutočnosti vytýkané zo strany žalovanej neboli predmetom objednávky. Na základe vyhodnotenia skutkového stavu súd ustálil, že žalovaná neodmietla dielo prevziať (v tomto prípade je Odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 30.06.2014 zo strany žalovanej z dôvodu, že žalobca neodovzdal dielo riadne, t. j. bez vád a včas, neplatným právnym úkonom), ale dielo prevzala a uplatnila si práva zo zodpovednosti za vady. Prevzatie diela žalovanou a uplatnenie si práva zo zodpovednosti za vady je zrejmé z faktického odovzdania diela zo strany žalobcu a z faktických úkonov žalovanej, ktoré po odovzdaní diela nastali. Žalovaná si v Preberacom protokole o reklamáciách zo dňa 17.05.2014 uplatnila nárok na zľavu z ceny diela, ktorý objednávateľovi diela vzniká len v prípade prevzatého diela. Žalovaná požadovala od žalobcu výmenu ňou pôvodne vybratých spotrebičov za iné spotrebiče, ktoré mali byť umiestnené do kuchynskej zostavy, pričom v Zápisnici o pojednávaní zo dňa 17.01.2017, na strane 9, v odpovedi na predposlednú otázku advokátky žalovanej, potvrdila žalovaná, že si kuchyňu dokončila na vlastné náklady. Na strane 11, v odseku 4 tejto zápisnice, na otázku súdu na žalovanú: „Od čoho ste odvíjali zľavu vo výške 3 300 eur?“, žalovaná uviedla: „Vzájomná dohoda manžela so štúdiom. Stále som dúfala, že demontujú kuchyňu, ale oni ju chceli aj demontovať aj zaplatiť. Tak by som nemala nič. Tak sme išli tou rozumnou cestou a chceli sa dohodnúť. Výška 3.300 eur bola po vzájomnej dohode medzi manželom a nami, ja som prítomná nebola.“ Na ďalšiu otázku súdu na žalovanú, ktorá je na strane 11, v odseku 5 tejto zápisnice, žalovaná uviedla: „Samotná kuchyňa je v užívaní ...“. Žalovaná nikdy nevyzvala žalobcu na prevzatie kuchynskej zostavy, naopak užívala ju, upravila ju a uplatnila si nárok na zľavu z ceny diela vo výške 3.300 eur. Preberací protokol o reklamáciách zo dňa 17.05.2014 síce obsahoval vyhlásenie, že dielo sa nepreberá, ale faktické úkony žalovanej boli dôkazmi o prevzatí diela a uplatnení si nárokov zo zodpovednosti za vady vo forme primeranej zľavy z ceny diela, ktorú žalovaná vyčíslila v sume 3.300 eur. Mal za to, že vyhlásenie žalovanej o neprevzatí diela v Preberacom protokole o reklamáciách zo dňa 17.05.2014 je v rozpore s režimom nárokov z vád. Pokiaľ si žalovaná uplatnila nároky z vád diela vo forme primeranej zľavy, nebolo možné z jej strany od tejto ňou zvolenej voľby odstúpiť a nahradiť ju inou voľbou (neskorším Odstúpením od zmluvy o dielo zo dňa 30.06.2014), § 561 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase. Preto odstúpenie od zmluvy o dielo zo dňa 30.06.2014 žalovanou súd vyhodnotil ako neplatný právny úkon. Zdôraznil, že žalovaná potvrdila, že kuchynskú zostavu, kopírujúcu šikminu steny, riadne užíva (čiže zhotovenie kuchynskej zostavy do 94° uhla nebráni tomu, aby sa kuchynská zostava mohla podľa objednávky riadne užívať ako vec bez vady), čo by znamenalo, za predpokladu, že by išlo o vadu, ktorú nemožno odstrániť /neodstrániteľnú vadu/, že by žalovaná, ako objednávateľka, nemala právo na zrušenie zmluvy podľa citovaného ustanovenia § 648 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase. Bez ohľadu na to, že zhotovenie kuchynskej zostavy do 94° uhla nebráni riadnemu užívaniu tejto veci podľa objednávky, nejde v prípade zhotovenia kuchynskej zostavy do 94° uhla, kopírujúceho šikminu steny, o vadu /neodstrániteľnú ani odstrániteľnú/, pretože žalobca ako zhotoviteľ zhotovil žalovanej ako objednávateľke vec /kuchynskú zostavu/ na zákazku bez vád. Zhotovenie kuchynskej zostavy, kopírujúcej šikminu steny /94° uhol/, nemožno považovať za vadu, pretože žalovaná so zhotovením kuchynskej zostavy do 94° uhla súhlasila, čo je zrejmé z jej potvrdenia objednávky zo dňa 04.03.2014. Za tejto situácie /že nejde o neodstrániteľnú vadu/ nemá žalovaná, ako objednávateľka, ani právo na primeranú zľavu podľa citovaného ustanovenia § 648 ods. 2 veta tretia Občianskeho zákonníka v znení účinnom v rozhodnom čase. Žalovanej tak vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi, ako zhotoviteľovi, cenu za zhotovenie veci, ktorú vyfakturoval žalobca žalovanej vo Faktúre A. zo dňa 21.05.2014 znejúcej na sumu 5.250 eur so splatnosťou 24.05.2014. Nakoľko žalovaná Faktúru A. zo dňa 21.05.2014 v lehote splatnosti neuhradila, dostala sa dňom 25.05.2014 do omeškania. Súd preto zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu 5.250 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 5.250 eur od 25.05.2014 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
O nároku na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 396 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania voči žalovanej v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozsudku. 3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalovaná dôvodiac naplnením odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) a f) CSP. Namietala, že súd prvej inštancie nesprávne skutkovo ako i právne posúdil, že a) predmetom zmluvy medzi žalobkyňou a žalobcom nebolo nikdy vyhotovenie kuchyne v 90-stupňovom uhle, ale naopak predmetom zmluvy bolo vyhotovenie kuchyne, ktoré bude kopírovať stavebný priestor; b) odstúpenie od zmluvy zo strany žalovanej je neplatné, nakoľko dielo od žalobcu žalovaná fakticky prevzala, čo automaticky vylučuje aplikáciu ustanovení § 648 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Poukázala na to, že súd vychádzal z listinný dôkaz predložených žalobcom, a to prepis e-mailovej komunikácie zo dňa 19.02.2014 predložený žalobcom spolu s prílohou, z ktorej má byť zrejmé, že ide o „grafický 3D návrh“ kuchyne kopírujúcej stavebný priestor. Súd pritom opomenul, že žalovaná v konaní namietla tento dôkaz predložený žalobcom, a to obsah e-mailu zo dňa 19.02.2014, konkrétne na pojednávaní uskutočnenom dňa 04.05.2018 ako aj v odvolaní žalovanej proti zrušenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Sama žalovaná v tej súvislosti poukázala na 3D návrh, ktorý je priložený vo forme CD nosiča k Znaleckému posudku a bol predkladaný žalovanou aj v konaní (č. l. 71a a č. l. 71b - navrhované riešenie a skutočné riešenie). Jeho predloženie zo strany žalobcu pred samotnou objednávkou potvrdil vo svojej výpovedi aj Z. A. (strana 16 zápisnice o pojednávaní zo dňa 17.01.2017). Súd sa námietke žalovanej voči autenticite listinného dôkazu nijakým spôsobom nevenoval, pričom ani žalobca v reakcii na námietku žalovanej ohľadom obsahu e-mailu zo dňa 19.02.2014 nijakým ďalším spôsobom nepreukázal vierohodnosť tohto listinného dôkazu. Zároveň sa súd nijakým spôsobom nevenoval argumentu žalovanej, že jej bol žalobcom zaslaný 3D návrh, podľa ktorého mala byť kuchyňa vyhotovená v 90-stupňovom uhle, čo preukázala aj výpoveď Z. A.. Možno teda konštatovať, že súd v tejto otázke postupoval procesne nesprávne, ak pri subjektívnom posúdení nedostatočnosti námietky žalovanej nevyzval žalovanú na riadne odôvodnenie svojej námietky resp. postupoval nesprávne, ak bez ďalšieho vychádzal z tohto spochybneného listinného dôkazu pri ustálení skutkového stavu. Zároveň sa nijakým spôsobom nevysporiadal s tvrdením žalovanej, že jej žalobca pred uskutočnením objednávky predložil celkom iný 3D návrh, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj svedok Z. A.. Súd prvej inštancie sa tým dopustil vady podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a zároveň aj vady podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP. V súvislosti s vyriešením otázky spornosti predmetu zmluvy potrebné poukázať na zistenie stavu súdom prvej inštancie, ktorý sa opiera výlučne o výpoveď svedka Fedora, manžela konateľky žalobcu, a to bez riadneho zohľadnenia výsluchu Z. A., manžela žalovanej. Predovšetkým výpoveď tohto svedka bola v konaní žalobkyňou spochybnená, nakoľko sa sama, ako aj prostredníctvom svojho PZ viackrát počas konania vyjadrila, že žalobca sa nikdy nezmienil o vyhotovení kuchyne v inom ako 90- stupňovom uhle. Zároveň svedok Z. A. na pojednávaní zo dňa 17.01.2017 uviedol, že sa osobne stretol s p. Fedorom, „ktorý bol potom na obhliadke bytu, odmeral steny, povedal som mu, že jedna stena je krivá, či to nebude problém, povedal, že nie a nameral to.“ Namietala, že svedok p. A., manžel konateľky žalobcu, ktorý v rozhodnom čase pôsobil priamo aj ako pracovník žalobcu vybavujúci objednávku žalovanej, je preukázateľne v blízkom vzťahu so žalobcom, preto mal na výsledku konania priamy záujem. Na jeho výpoveď teda súd nemal prihliadať ako na rozhodujúci dôkaz v konaní a to najmä za situácie, kedy bola jeho výpoveď spochybnená výpoveďou svedka p. A.. Súd sa tu teda dopustil vady podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP a zároveň aj vady podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP a to tým, že nijak pri hodnotení výpovede svedka p. A. nezohľadnil výpoveď svedka p. A.I., ktorá bola z jeho výpoveďou v rozpore. Pokiaľ súd poukazuje na skutočnosť, že na druhom zameraní nebol svedok p. A. prítomný, je potrebné zdôrazniť, že svedok A. bol podľa výpovede svedka p. A. upovedomený o nerovnosti stien už pri prvom zameraní, čo je v priamom rozpore s výpoveďou svedka A., že na túto skutočnosť prišiel až doma, po prvom zameraní. Celá jeho výpoveď týkajúca sa aj druhého zamerania sa teda stala nedôveryhodnou a pochybnou a to nie len pre vzťah k žalobcovi. Čo sa týka konštatácie súdu prvej inštancie, že úkony žalovanej vypovedali o faktickom prevzatí diela žalovanou, s uvedeným záverom sa nemožno stotožniť. Žalovaná neprevzala dielo práve z dôvodu, že nebolo vykonané riadne. Pri argumente, že žalovaná si v Preberacom protokole o reklamáciách zo dňa 17.05.2014 uplatnila nárok na zľavu z ceny diela, ktorý objednávateľovi diela vzniká len v prípade prevzatého diela, je potrebné prihliadnuť na to, že žalovaná, ako aj jej manžel sú právni laici. Ich snahou bolo spor ohľadom kuchyne urovnať, nie deklarovať prevzatie kuchyne a následne si uplatňovať zľavu z ceny. To, čo súd považuje za uplatnenie si zľavy z ceny prevzatého diela je s prihliadnutím na všetky vykonané dôkazy nevyhnutné vnímať ako určitý návrh na uzatvorenie dohody o urovnaní. Je v rozpore so zásadami
právnej logiky považovať návrhy žalovanej a jej manžela na „zľavu z ceny diela“ za relevantné uplatnenie nárokov z vád prevzatého diela. Totiž v tej istej chvíli (tom istom dokumente) žalovaná deklarovala, že dielo neprevezme (takže by bolo možné argumentovať aj opačne a teda, že nemožno uplatniť zľavu z ceny diela na dielo, ktoré ešte nie je prevzaté. Všetky úkony, ktoré boli realizované zo strany žalovanej v čase montáže a bezprostredne po montáži mali za účel uzatvorenie dohody so žalobcom a odstránenie spornosti týkajúcej sa súladu vyhotovenia diela s objednávkou žalobkyne. Povinnosť žalovanej vyzvať žalobcu na prevzatie si nedokončeného diela jej nevyplýva zo žiadneho právneho predpisu pri neprevzatí diela žalovanou ako objednávateľom. Skutočnosť, že kuchyňa bola daná do užívania možno označiť ako nevyhnutnosť, keďže táto zaberala podstatný priestor v byte žalovanej. Rovnako tak zasahovanie tejto kuchyne do užívaniaschopného stavu nemožno považovať za reálne prevzatie diela, ale ako nevyhnutnosť počas nezákonného stavu, ktorý spôsobil práve žalobca tým, že dielo nevykonal riadne a toto si pri preberacom konaní neodmontoval a neprevzal späť. Pokiaľ súd prvej inštancie vytýkal žalovanej, že nesúlad vyhotovenia s objednávkou nenamietala už pri samotnej montáži, je nespornou skutočnosťou, potvrdenou svedkom p. A., že žalovaná sa pri samotnej montáži na mieste zhotovenia nenachádzala. Na mieste sa nachádzal iba otec žalovanej, ktorý o dohodách žalovanej so žalobcom nemal bližšie informácie. Namietala, že súd prvej inštancie neskúmal, aké konkrétne úpravy žalovaná na diele vykonala a či sú také úpravy charakteru, že zasahujú do samej podstaty diela, resp. či tieto úpravy nejakým spôsobom vôbec menia dielo samotné. Na základe vykonaného dokazovania dospel k nesprávnemu skutkovému záveru, že znalec posudzoval výlučne úpravy diela zabezpečené žalovanou. Znalec riadne posúdil nesúlad vyhotovenia diela žalobcom s ponukou žalobcu. Nebolo jej zrejmé, z akého dôvodu súd prvej inštancie pri hodnotení dôkazov prihliadal na „výpoveď advokáta žalobcu na pojednávaní konanom dňa 04.09.2025, v rámci ktorej vo vzťahu k ostatným vadám (okrem zhotovenia kuchynskej zostavy, kopírujúcej šikminu steny /94° uhol/, ktorá nie je vadou /odstrániteľnou ani neodstrániteľnou/z dôvodov uvedených vyššie aj nižšie v odôvodnení rozsudku) uviedol, že dielo dňa 17.05.2014 už žiadne vady nemalo, a skutočnosti vytýkané zo strany žalovanej neboli predmetom objednávky“. Advokát žalovanej nie je stranou v konaní a práve uvedená, skutočnosť, ktorú advokát na uvedenom pojednávaní deklaroval sa stala v konaní spornou. Na základe uvedeného žiadala, aby odvolací súd zopakoval v potrebnom rozsahu dokazovanie a následne napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne. 4. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej uviedol, že žalovaná vo svojom odvolaní neuviedla ani jednu relevantnú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala, aby odvolací súd postupoval tak, ako navrhuje. I keď žalovaná formálne deklarovala odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP, jej odvolanie je obsahovo postavené prevažne na opakovaní skutkových tvrdení prezentovaných už v konaní pred súdom prvej inštancie a na polemike s hodnotením dôkazov, nie na identifikácii konkrétnych procesných pochybení súdu prvej inštancie. Samotné tvrdenie žalovanej o „namietaní autenticity“ emailu bez akéhokoľvek dôkazu nepostačuje na jeho diskreditáciu. K tvrdeniam žalovanej o tom, že v konaní pred súdom prvej inštancie namietala obsah e- mailovej komunikácie zo dňa 19.02.2014, a to konkrétne na pojednávaní uskutočnenom dňa 04.05.2018, ako aj v odvolaní zo dňa 04.05.2018 uvádza, že tieto tvrdenia žalovanej nie sú založené na objektívnych skutočnostiach. Žalobca nemá žiadnu vedomosť o namietaní obsahu e-mailovej komunikácie zo dňa 19.02.2014 zo strany žalovanej. Žalovaná v odvolacom konaní zo dňa 04.05.2018 len uviedla, že „pokiaľ ide o e-mailovú komunikáciu zo dňa 19.02.2014, tak túto správu neeviduje“. Žalovaná nikdy nepredložila vlastnú verziu e-mailovej komunikácie, nikdy nenavrhla znalecké dokazovanie pravosti e-mailu a nikdy ani nespochybnila pravosť obsahu e-mailovej komunikácie. Súd prvej inštancie nebol povinný vykonávať ďalšie dokazovanie iba na základe nekonkretizovanej námietky žalovanej o tom, že správu údajne neeviduje. Z obsahu námietok žalovanej len vyplýva, že podľa tvrdení žalovanej mal „existovať aj iný návrh“, ktorý sama žalovaná mala predložiť ňou zvolenému znalcovi a ktorému predložila dokumenty a uviedla skutkové tvrdenia, ktoré posudzoval v obsahu znaleckého posudku. Žalovaná v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložila e-mailovú komunikáciu, ktorej obsahom mal byť „iný 3D návrh“, ktorý predložila žalovaná znalcovi pri vypracovaní posudku. Naopak žalobca namietal tvrdenia žalovanej a v konaní súdu prvej inštancie predložil e-mailovú komunikáciu zo dňa 19.02.2014, ktorej obsahom bol 3D návrh, z ktorého bolo zrejmé, že kuchynská linka kopírovala stavebný priestor a obsah tejto e-mailovej komunikácie žalovaná nespochybnila, a to ani na poslednom uskutočnenom pojednávaní, kedy bola súdu opätovne z dôvodu právnej istoty predložená e-mailová komunikácia. Aj keby pred objednávkou existoval predbežný návrh v 90°, rozhodujúci je návrh, ktorý existoval bezprostredne pred potvrdením objednávky a ktorý žalovaná akceptovala. Súd správne vyhodnotil, že právne významná je verzia návrhu, ktorá bola podkladom objednávky, nie skoršie koncepty. Súd prvej inštancie nevychádzal výlučne z výpovede svedka p. A.,
ale súd hodnotil výpovede vo vzájomných súvislostiach, s listinnými dôkazmi a správaním žalovanej. Skutočnosť, že svedok p. A. je v príbuzenskom vzťahu, sama osebe nespôsobuje jeho diskvalifikáciu. Civilný proces takýto dôkaz nevylučuje; relevantná je vierohodnosť svedka, ktorú súd posúdil. Odvolanie žalovanej nepreukazuje žiadnu vnútornú rozpornosť hodnotenia dôkazov, iba nesúhlas žalovanej s jeho výsledkom, ku ktorej pridáva vlastnú interpretáciu o „nedôveryhodnosti“ svedka s poukázaním na rozpory výpovede, ktoré v skutočnosti neexistujú. Záver súdu prvej inštancie o prevzatí diela zo strany žalovanej je správny. Žalovaná dielo fakticky prevzala a uplatnila si práva zo zodpovednosti za vady. Tento záver je podložený a v konaní vo veci samej bol preukázaný kumuláciou viacerých skutočností podpis preberacieho protokolu s reklamáciami, uplatnenie nároku na zľavu z ceny, užívanie kuchyne (vyplýva aj z obsahu fotodokumentácie, ktorá je prílohou znaleckého posudku),dokončenie kuchyne na vlastné náklady, nevyzvanie žalobcu na odmontovanie a odvoz kuchyne. Formálne vyhlásenie „dielo sa nepreberá“ nemôže prevážiť nad dlhodobým faktickým správaním žalovanej. Judikatúra dlhodobo vychádza z princípu, že faktické prevzatie má prednosť pred formálnym označením. Prevzatie diela môže nastať aj konkludentne, najmä jeho užívaním a dispozíciou s dielom, čo bolo v konaní preukázané. Žalovaná sa označuje za „právneho laika“, avšak postavenie žalovanej ako „právneho laika“ ju nezbavuje následkov jej prejavov vôle. Ak žalovaná sama označila sumu ako „zľavu“, rokovala o jej výške, kuchyňu užívala, dala si ju na vlastné náklady upraviť, tak potom tieto prejavy vôle objektívne zakladajú právne účinky bez ohľadu na jej subjektívne presvedčenie prezentované v konaní pred súdom, ktoré je možné hodnotiť ako tendenčné. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že pri zameriavaní bola žalovaná prítomná, mala k dispozícii návrhy kuchynskej linky a ani dodatočne bezprostredne po montáži netvrdila, že očakávala 90° uhol. Tvrdenie, že žalovaná nebola pri samotnej montáži prítomná, nemení nič na tom, že bola oboznámená s riešením skôr a mala dostatočný čas namietať. Skutočnosť, že sa žalovanej po montáži kuchynskej linky nepáčilo objednané zhotovenie, ktoré kopírovalo stavebný priestor nezakladá vady diela a ani nezakladá žalovanej právo na nezaplatenie diela. Súd prvej inštancie postupoval v súlade s § 209 ods. 2 CSP, keď znalecký posudok hodnotil ako listinný dôkaz. Navyše súd prvej inštancie správne identifikoval zásadný problém znaleckého posudku, nakoľko znalec neposudzoval dielo v stave, v akom ho zhotovil žalobca, ale dielo po zásahoch žalovanej. Za tohto stavu znalecký posudok objektívne nemohol spoľahlivo preukazovať existenciu vád pri odovzdaní diela a takýto dôkaz, ktorý si zabezpečila žalovaná nemôže v konaní v priamej príčinnej súvislosti s ostatnými dôkazmi obstáť. Súd prvej inštancie necitoval vyjadrenie advokáta ako dôkaz, ale ako súčasť argumentácie strán sporu. Rozhodujúce skutkové závery sú založené na listinách, výpovediach účastníkov a svedkov, nie na procesných stanoviskách právnych zástupcov. Je pravdou, že advokát žalobcu nie je stranou v konaní, avšak v konaní vo veci samej koná v mene strany sporu, konkrétne v mene žalobcu, ktorý má za to, že dielo nemalo žiadne vady dňa 17.05.2014 a skutočnosti vytýkané zo strany žalovanej neboli predmetom objednávky. Skutkové tvrdenie uvedené v bode 2.12 odvolania žalovanej nebolo tvrdením advokáta, ale bolo tvrdením strany sporu, konkrétne tvrdením žalobcu, v ktorého mene koná advokát ako splnomocnený právny zástupca v konaní vo veci samej. Skutkové tvrdenie žalobcu, v ktorého mene konal advokát bolo prednesené na pojednávaní uskutočnenom dňa 04.09.2025 pred vyhlásením uznesenia súdu o skončení dokazovania a pred vyhlásením rozhodnutia vo veci samej. Zo strany žalobcu bolo prednesené skutkové tvrdenie, ako prostriedok procesného útoku v súlade s ustanovením § 149 CSP. Žalovaná bola v konaní zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, ktorý skutkové tvrdenie žalobu prednesené na pojednávaní uskutočnenom dňa 04.09.2025 žiadnym spôsobom nepoprel, čím sa skutkové tvrdenie žalobcu podľa ustanovenia § 151 CSP považovalo za nesporné. Žalovaná v bode 2.12. odvolania uvádza, že „práve uvedená skutočnosť, ktorú advokát na uvedenom pojednávaní deklaroval sa stala v konaní spornou“. Žalobca s uvedeným skutkovým tvrdením žalovanej v celom rozsahu nesúhlasí. Žalovaná do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej skutkové tvrdenie žalobcu nepoprela, a preto uvedené tvrdenie žalobcu bolo v čase vyhlásenia rozsudku nesporné podľa ustanovenia § 151 CSP. Skutočnosť, že vec bola v minulosti vrátená, neznamená, že nové rozhodnutie musí byť automaticky nesprávne. Súd prvej inštancie po doplnení dokazovania vydal presvedčivo odôvodnené rozhodnutie, ktoré odstránilo predchádzajúce vytknuté nedostatky. Na základe vyššie uvedeného má žalobca za to, že odvolanie žalovanej nepreukazuje žiadnu procesnú vadu, nepreukazuje nesprávne skutkové zistenia, nepreukazuje nesprávne právne posúdenie. Zo strany žalovanej ide výlučne o polemiku s hodnotením dôkazov. 5. Ďalšie vyjadrenia strany neposkytli. 6. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
7. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany. 8. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej je viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 ods. 1 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) keďže sa nejednalo o prípad, v ktorom by bolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania si nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem s použitím § 378 ods. 1 v spojení s § 470 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné. 9. Odvolací súd ako prvoradé konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok (§ 380 ods. 2 CSP). 10. V súvislosti s podaným opravným prostriedkom žalovanou odvolací súd zdôrazňuje, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 379 a § 380 CSP), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané. Na základe uvedeného odvolací súd preskúmaval rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu dôvodov odvolateľkou uvedených v odvolaní. 11. V preskúmavanej veci má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle § 220 CSP, pretože súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovanie riadne zhodnotil, keď dôsledne uviedol, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých jednotlivých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil. Súd prvej inštancie osobitne pri rozhodovaní vo veci zohľadnil postavenie žalovanej ako spotrebiteľa pri uzatváraní zmluvy a zmluvu o zhotovení veci na zákazku správne posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu. Z dôkladne vykonaného dokazovania vyvodil správne skutkové závery a na vec správne aplikoval § 633 a nasl. Občianskeho zákonníka, majúc za to, že žalobca riadne dielo zhotovil a žalovaná dielo prevzala, preto jej vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi ním uplatnený nárok. Z odôvodnenia rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovanej a postupoval pri rozhodovaní vo veci v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v zrušujúcom rozhodnutí. Odvolací súd sa odôvodnením napadnutého rozsudku v plnom rozsahu s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP stotožňuje. 12. K odvolateľkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP (t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. 13. K námietke odvolateľky, že napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 365 ods.1 písm. h) CSP) treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 14. Podstatná časť odvolacej argumentácie odvolateľky smerovala voči skutkovým záverom súdu prvej inštancie, majúc za to, že súd prvej inštancie sa dostatočne nevysporiadal s tvrdeniami žalovanej prednášanými pred súdom prvej inštancie. S uvedenou námietkou sa odvolací súd nestotožňuje a poukazuje na podrobné odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý sa napríklad námietkou žalovanej, že predmetom zmluvy medzi žalobcom a žalovanou nebolo nikdy vyhotovenie kuchyne v 90 o uhle, ale naopak predmetom zmluvy bolo vyhotovenie kuchyne, ktoré bude kopírovať stavebný priestor, dôsledne vysporiadal v bode 54 až 58 odôvodnenia. Pokiaľ odvolateľka namietala, že súd vychádzal výlučne z prepisu emailovej komunikácie zo dňa 19.02.2014, i keď tento dôkaz namietala, nutno zdôrazniť, že emailovú komunikáciu zo dňa 19.02.2014 žalobca predložil v podaní zo dňa 23.01.2017. Z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovaná vo vzťahu k listinným dôkazom - emailovej komunikácii zo dňa 19.02.2014 predložila vlastné skutkové tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, preto popretie nemožno považovať za účinné. I keď bola žalovaná v postavení spotrebiteľa, aj v spotrebiteľských sporoch je relativizovaná nielen dôkazná povinnosť spotrebiteľa, ale aj jeho povinnosť tvrdenia. Opačný výklad by totiž mohol viesť až k absurdným záverom. Nemožno nevziať v úvahu i skutočnosť, že žalovaná bolo v konaní zastúpená právnym zástupcom, pojmovo tak stratila postavenie slabšej strany v konaní, pretože disponovala kvalifikovanou právnou pomocou. 15. Pokiaľ odvolateľka poukazovala na znalecký posudok predložený v konaní pred súdom prvej inštancie, zásadným sa javí, že jeho závery žalobca v konaní výslovne poprel a dôvodil tým, že znalecký posudok bol vyhotovený po tom, ako boli zo strany žalovanej vykonané zásahy do kuchynskej linky (zvukový záznam z pojednávania zo dňa 04.05.2018). S tým, že 3D návrh z ktorého vychádzal znalec v znaleckom posudku, nebol totožným s 3D návrhom vyhotoveným pred potvrdením objednávky (19.02.2014), námietka žalobcu na pojednávaní dňa 04.05.2018. Uvádzané skutkové tvrdenia žalobcu žalovaná účinne nepoprela. Na doplnenie odvolací súd poukazuje na obsah znaleckého posudku, v ktorom znalec konštatoval, že finálne pohľady 3D návrhov mu boli poskytnuté žalovanou (bod II. b/3 str. 7) a nemal vedomosť o tom ako bola uzavretá objednávka medzi stranami (bod II. b/1 str. 5) a ako vyplýva z obsahu znaleckého posudku, znalec v ňom neposudzoval ani email zo dňa 19.02.2014, súčasťou ktorého bola aj grafická vizualizácia priestoru so šikminou steny , ktorej uhol bol väčší ako 90 o. Preto námietky odvolateľky, že znalec posudzoval nesúlad vyhotovenia diela žalobcom s ponukou žalobcu, nemajú oporu v obsahu znaleckého posudku, ani vo vykonanom dokazovaní. 16. Naplnenie odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) a v časti i odvolacieho dôvodu podľa 365 ods. 1 písm. f) CSP odvolateľka odôvodňovala tým, že svedok p. A. mal priamy záujem na výsledku sporu. Samotná skutočnosť, že svedok p. Fedor, je manželom konateľky žalobcu, ho s ohľadom na to, že v mene žalobcu bol od počiatku so žalovanou v priamom kontakte, bol pri prvotnom zameraní ešte pred uzavretím zmluvy o dielo, ako i počas jeho vykonávania a následného odovzdania žalovanej, nediskvalifikuje na podanie svedeckej výpovede, rovnako ako v prípade p. A. manžela žalovanej. Dôvodnosť nemožno priznať ani námietkam odvolateľky, že súd prvej inštancie vychádzal výlučne z výpovede svedka p. A., manžela konateľky žalobcu, a to bez riadneho zohľadnenia výsluchu p. Z. A., manžela žalovanej. Nakoľko manžel žalovanej (p. Z. A.) nebol osobne prítomný pri zameraní priestoru p. A. a osobne bola prítomná len žalovaná, tvrdenia p. A. vo vzťahu k otázke zamerania priestoru, boli irelevantné. K záveru o nevierohodnosti svedka vedú len závažné rozpory v jeho výpovedi, príp. medzi ich výpoveďami a tvrdeniami protistrany v konaní (Najvyšší súd ČR, sp. zn 26 Cdo 1239/2011). Pokiaľ odvolateľka argumentovala tým, že svedok p. A. bol uzrozumený o nerovnosti stien už pri prvom zameraní, táto námietka nebola v konaní spornou, práve naopak. Samotný svedok p. A. vo výpovedi uviedol, že steny sa rozchádzajú, nie sú v uhle 90 °, s tým, že objednávateľ nechce ďalšie stavebné úpravy. Bez vykonania stavebných úprav, tak muselo dielo nevyhnutne kopírovať len stavebný priestor. Pri posudzovaní námietky odvolateľky, že výpoveď svedka p. A. je v rozpore s výpoveďou p. A., uvedenú námietku je potrebné vyhodnotiť vo vzťahu k obsahu celej výpovede svedka p. A., nielen vo vzťahu k časti tak ako uvádzala odvolateľka. Svedok p. A. vo výpovedi uviedol: „Na mieste som zistil, že steny sa rozchádzajú. Správca povedal, že je to kvôli tomu, aby bola väčšia plocha. Nič iné k tomu povedať nevedel. Potom som sa vrátil domov a zistil som, že nemá 90 ° uhol. Manželka mi povedala, že o tom už vie od zákazníkov a že zákazník nechce ďalšie stavebné úpravy a priestor treba nechať tak ako je. Tak som upozornil zákazníčku, že prídem ešte raz, aby som zistil ten skutočný uhol, nakoľko som pri prvej návšteve nemal potrebné príslušenstvo“.
17. K námietke odvolateľky, že dielo neprevzala odvolací súd poukazuje na bod 61 až 63 odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, v ktorom sa súd prvej inštancie dôsledne vysporiadal s námietkami žalovanej, že dielo neprevzala a na podporenie správnosti úvah súdu prvej inštancie uvádza. Súd prvej inštancie správne uviedol, že zmluvný vzťah medzi stranami sa v danom prípade spravuje ustanoveniami o zhotovení veci na zákazku (§ 644 a nasl. Občianskeho zákonníka). Jedná sa podtyp zmluvy o dielo, na ktorý sa aplikuje i všeobecná úprava obsiahnutá v ustanoveniach týkajúcich sa zmluvy o dielo, pokiaľ zákon neobsahuje osobitnú úpravu, ako je tomu i v prípade zodpovednosti za vady veci zhotovenej na zákazku (§ 645 Občianskeho zákonníka). V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že ak má vec zhotovená na zákazku na základe zmluvy o dielo, ktorá sa spravuje Občianskym zákonníkom, pri odovzdaní vady, môže objednávateľ odmietnuť prevzatie takýchto plnení alebo neodmietne plnenia, prevezme vec a uplatňuje práva zo zodpovednosti za vady. Podľa § 650 Občianskeho zákonníka má objednávateľ povinnosť prevziať len zhotovené dielo, pričom takýto stav je daný okamihom, od ktorého môže byť dielo užívané v súlade s jeho účelovým určením bez toho, aby zistené vady bránili jeho užívaniu; od okamihu prevzatia diela mu patria len práva zo zodpovednosti za vady podľa § 645 Občianskeho zákonníka. Z hľadiska § 650 Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentný charakter, sa navyše k účinkom prevzatia diela nevyžaduje vyhotovenie zápisnice o jeho odovzdaní a prevzatí (por. rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo 749/2005, 33Odo 171/2006). Z preberacieho protokolu v danej veci vyplýva, že došlo k odovzdaniu diela žalovanej a táto si uplatnila primeranú zľavu z dielu a od jeho prevzatia žalovaná aj fakticky nakladala a užívala predmet diela. Tento okamih je tak potrebné považovať za deň odovzdania zhotovenej veci objednávateľom. Vady takto prevzatého diela tu nemôžu byť dôvodom na nezaplatenie jeho ceny, ale oprávňujú objednávateľa uplatňovať nároky z titulu zodpovednosti za vady (por. rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33Odo 171/2006). 18. Pokiaľ si odvolateľka uplatnila voči zhotoviteľovi právo na poskytnutie zľavy, jej práva zo záruky tým boli uspokojené, preto stratila právo na zrušenie zmluvy, nakoľko právo na zrušenie zmluvy a právo na poskytnutie zľavy sa vzájomne vylučujú. Napriek tomu žalovaná právo na poskytnutie zľavy neurobila predmetom tohto konania, keďže vzájomnú žalobu proti žalobcovi nepodala. K tvrdeniu odvolateľky, že nemožno opomenúť, že spolu s manželom nie sú znalí práva, odvolací súd upriamuje pozornosť, na výsluch konateľky žalobcu, že pri odstraňovaní závad v byt žalovanej boli prítomné aj ďalšie osoby napr. H.. W., osoba znalá práva, čo žalovaná nerozporovala. Vedomosť o obsahu práva je ovládaná zásadou, „neznalosť práva neospravedlňuje.“ 19. K námietke odvolateľky, že nebol vyhotovený preberací protokol, odvolací súd uvádza, že ust. § 650 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ktoré má kogentný charakter), k účinkom prevzatia diela nevyžaduje vyhotovenie zápisnice o jeho odovzdaní a prevzatí (rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33 Odo 171/2006, rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 33 Odo 749/2005). Ust. § 650 ods. 1 Občianskeho zákonníka ukladá objednávateľovi povinnosť prevziať zhotovenú vec najneskôr do jedného mesiaca od uplynutia času, kedy mala byť podľa zmluvy zhotovená. Zhotovením veci nastáva povinnosť objednávateľa zaplatiť cenu za zhotovenie diela, ak nie je dohodnuté inak (§ 634). Objednávateľ má vždy povinnosť prevziať vec riadne a včas zhotovenú. Tvrdenie, že odvolateľka nebola pri samotnej montáži prítomná, nie je spôsobilým spochybniť závery súdu prvej inštancie, že žalovaná mala vedomosť o predmete diela. 20. Pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia doslovne citoval vyjadrenia právnych zástupcov strán sporu, je potrebné zdôrazniť, že úkony strany sporu, a to povinnosť tvrdenia, dôkaznú povinnosť, povinnosť vyjadrovať sa k veci, k dôkazom a pod. môže strana sporu vykonávať aj prostredníctvom svojho zástupcu. 21. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej nepovažoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, majúc za to, že s nimi nie je potrebné sa osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
22. Vzhľadom k uvedenému odvolací súd konštatujúc správnosť záverov súdu prvej inštancie, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil pričom k zmene výroku II. odvolací súd pristúpil výhradne formálne za účelom jeho správnej formulácie a vykonateľnosti v súlade s ust. § 232 ods. 1 CSP. Pôvodne súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom č.k. 19C/119/2015-212 zo dňa 04.05.2018, ktorý bol uznesením odvolacieho súdu č.k. 7Co/61/2019-266 zo dňa 31.03.2021 zrušený a vec bola vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Preto v novom rozhodnutí v zmysle § 396 ods. 3 CSP súd prvej inštancie rozhodoval o nároku na náhradu trov konania. Ustanovenie § 255 CSP upravuje zásadu nároku na náhradu trov konania na základe pomeru úspechu vo veci. Ustanovenie § 396 ods. 3 CSP upravuje, že ak odvolací súd zruší a vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, o nároku na náhradu trov konania rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci. Ani predmetné ustanovenie nehovorí o tom, že má byť o trovách pôvodného (predchádzajúceho) odvolacieho konania rozhodnuté samostatným výrokom, ale ako o jednom celku rozhodne o nich súd prvej inštancie v novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1 CSP). Samostatný výrok o nároku na náhradu trov odvolacieho konania prichádza do úvahy iba v prípade ak odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdzuje (ide o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, § 262 ods. 1 CSP). Civilný sporový poriadok osobitne upravuje rozhodovanie pri zmene rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, že odvolací súd rozhodne opäť aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie, ako aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 2 CSP). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ bolo pôvodným rozhodnutím odvolacieho súdu zrušené rozhodnutie súdu prvej inštancie a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci, rozhoduje aj o nároku na náhradu trov konania do vyhlásenia tohto rozhodnutia ( jedným výrokom a o trovách ako celku, bez potreby osobitne uvádzať prvoinštačné a odvolacie konanie). Tento nárok bude tvoriť jeden celok, a preto bude o nich rozhodované jedným výrokom podľa pomeru úspechu strany vo veci. Pri zrušení rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolacím súdom a vrátení veci tomuto súdu na ďalšie konanie, rozhodne súd prvej inštancie v novom rozhodnutí, ktorým sa konanie končí opäť o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). 23. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a § 396 ods. 1 CSP. Nakoľko žalobca bol v odvolacom konaní úspešný, odvolací súd rozhodol tak, že žalobca má proti žalovanej nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 24. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP). Poučenie: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).